Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/62/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členov senátu JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD., a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci žalobcov: 1. Za čistý Poprad (pôvodne Popradčania za čistejšie životné prostredie), so sídlom Široká 1882/78, Poprad, 2. T.. B. Z., bytom Z. XX, O., obaja právne zastúpení Mgr. Kristínou Babiakovou, advokátkou, so sídlom Holubyho 37, Pezinok, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, Námestie mieru 3, Prešov, za účasti: 1. Schüle Slovakia, s.r.o., so sídlom Teplická 3860/34A, Poprad, 2. K.. M. A., bytom Z. XX, O., 3. Združenie domových samospráv, so sídlom Rovniankova 14, Bratislava, 4. Q. Y., bytom Z. XX, O., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-U zo dňa 27.septembra 2017 na základe všeobecnej správnej žaloby, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, č. OU-PO- U zo dňa 27. septembra 2017 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Poprad, odbor starostlivosti o životné prostredie, č. OU-PP-U.-XXXX/XXXXXX/PM, OU-PP-U.-XXXX/XXXXXX-XXX/PM zo dňa 03. apríla 2017 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcom v 1. a 2. rade proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

I.

1. Na tunajšom súde bola dňa 30.11.2017 podaná všeobecná správna žaloba žalobcu v 1. rade Za čistý Poprad (občianske združenie) vedená pod sp. zn.: , ktorou žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, č. OU-PO-F zo dňa 27.09.2017. Dňa 05.12.2017 bola na tunajší súd taktiež podaná žaloba žalobcu v 2. rade T.. B. Z. vedená pod sp. zn.: , ktorou žalobca v 2. rade žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov č. OU-PO-U zo dňa 27.09.2017. Právna zástupkyňa žalobcov podala dňa 17.09.2019 tunajšiemu súdu návrh na spojenie vecí vedených pod. sp. zn.: a v záujme hospodárnosti konania.

2. Krajský súd v Prešove uznesením č. k.: -182 zo dňa 25.09.2019 spojil veci vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.: a na spoločné konanie s tým, že sa budú spoločne prejednávať pod sp. zn.: a to podľa (ďalej len „“) z dôvodu, že uvedené veci začali na Krajskom súde v Prešove na

základe samostatných žalôb viacerých účastníkov, toho istého administratívneho konania, ktoré smerujú proti tomu istému rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu.

3. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že navrhovateľ A., predložil dňa 02.05.2016 podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) Okresnému úradu Poprad, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Revitalizácia a dostavba priemyselného areálu Schüle Slovakia, s.r.o.“ vypracované podľa prílohy č. 8a zákona EIA z dôvodu, že ide o zmenu navrhovanej činnosti uvedenú v zákona EIA. Prvostupňový správny orgán na základe podaného oznámenia vydal rozhodnutie č. OU-PP-U.-XXXX/XXXXXX-XXX/PM zo dňa 02.06.2016, ktorým rozhodol, že predložené oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Revitalizácia a dostavba priemyselného areálu A.“ sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Toto rozhodnutie bolo napadnuté odvolaniami účastníkov konania a žalovaný rozhodnutím č. OU-PO-U zo dňa 07.09.2016 v odvolacom konaní rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán listom č. OU-PP-U.-XXXX/XXXXXX-XXX/PM zo dňa 14.10.2016 vyzval navrhovateľa na doplnenie oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, ktoré navrhovateľ doplnil podaním zo dňa 20.10.2016 na základe pokynu prvostupňového správneho orgánu. Navrhovaná zmena činnosti pozostáva z výstavby nových výrobných hál a skladových hál a revitalizácie priemyselného areálu spoločnosti A.., v mestskej časti O. - Z., v katastrálnom území O., na parcelách č. KN-C XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XXX.

4. Prvostupňový správny orgán podľa § 29 ods. 6 zákona EIA zaslal rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutým orgánom a dotknutej obci oznámenie, ktoré dňa 20.10.2016 zverejnil na webovom sídle Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a vykonal zisťovacie konanie podľa § 29 zákona EIA, v rámci ktorých posudzoval stanoviská rezortného orgánu, dotknutých orgánov, povoľujúceho orgánu a dotknutej obce, vrátane stanovísk dotknutej verejnosti. V konaní ďalej vyžiadal od navrhovateľa listom zo dňa 02.12.2016 doplňujúce informácie a podľa o správnom konaní (ďalej len „“) konanie prerušil. Navrhovateľ doručil prvostupňovému správnemu orgánu doplňujúce informácie listom zo dňa 28.12.2016, na základe čoho prvostupňový správny orgán v konaní pokračoval a listom zo dňa 28.12.2016 vyžiadal od Mesta O. podklady k problematike zmien a doplnkov UPN-SU O., lokalita E. ulica - O. J., ktoré Mesto O. doručilo prvostupňovému správnemu orgánu listom zo dňa 10.01.2017.

5. Prvostupňový správny orgán podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku listom č. OU-PP-U.-XXXX/ XXXXXX-XXX/PM zo dňa 30.12.2016 dal možnosť účastníkom konania pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladom a spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Toto právo využili účastníci konania Združenie domových samosprávy, T.. B. Z. a navrhovateľ.

6. Prvostupňový správny orgán následne vydal rozhodnutie č. OU-PP-U.-XXXX/XXXXXX-XXX/PM, OU-PP-U.-XXXX/XXXXXX-XXX/PM zo dňa 03.04.2017, ktorým rozhodol, že predložené oznámenie o zmene navrhovanej činnosti s doplneniami „Revitalizácia a dostavba priemyselného areálu A. A., s.r.o.“, (október 2016) sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie účastníci konania, o ktorých rozhodol žalovaný v odvolacom konaní preskúmavaným rozhodnutím.

II.

7. Preskúmavaným rozhodnutím č. OU-PO-U zo dňa 27.09.2017 žalovaný vo veci odvolania účastníkov konania Za čistý Poprad (predtým Občianske združenie Popradčania za čistenie životné prostredie), K. M. A., T.. B. Z., Združenia domových samospráv, rozhodol podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku v odvolacom konaní tak, že rozhodnutie Okresného úradu Poprad, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. OU-PP-U.-XXXX/XXXXXX/PM (správne OU-PP- U.-XXXX/XXXXXX-XXX/PM), OU-PP-U.-XXXX/XXXXX-XXX/PM zo dňa 03.04.2017 potvrdil a odvolania účastníkov konania zamietol.

8. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil citovaním výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý rozhodol, že predložené oznámenie o zmene navrhovanej činnosti s doplneniami „Revitalizácia

a dostavba priemyselného areálu A. A., s.r.o.,“ (október 2016) sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Popísal priebeh administratívneho konania pred prvostupňovým správnym orgánom a konštatoval, že navrhovaná zmena činnosti uvedená v oznámení navrhovateľa rieši novostavbu a revitalizáciu priemyselného areálu A. A., s.r.o., v meste O.. Návrh rieši výstavbu výrobných a skladových hál (objekty SO-01, SO-02, SO-03 a SO-04). Zároveň rieši výstavbu doplnkových stavieb prístreškov v mieste expedície objektov SO-05 a SO-06. Súčasťou riešenia sú aj spevnené plochy, parkoviská, sadové úpravy s protihlukovou stenou a nevyhnutné inžinierske siete zabezpečujúce činnosť samotných prevádzok. Cieľom zmeny navrhovanej činnosti je výstavba, premontáž a finalizácia výrobkov a sociálne zariadenie pre nových zamestnancov, vrátane administratívnych priestorov. Navrhovateľ A. A. bude v nových priestoroch vyrábať odliatky z hlinikových zliatin na tlakových lisoch, pričom pretavovanie zliatiny bude prebiehať na existujúcich šachtových kelímkových peciach. Snahou navrhovateľa je tiež doplnenie areálu vhodným typom budov a doplnkových architektonických znakov za účelom revitalizovať a zjemniť priamy priechod medzi obytnou zónou rodinných domov a priemyselnou zástavbou. Vytvorenie živých zelených stien protihlukových riešení a používanie kvalitných materiálov a technológie by malo zlepšiť vplyv priemyselného areálu vo vzťahu k obytnej zástavbe, pričom motívom je oddeliť výrobnú a obytnú zónu prírodnými prvkami architektúry, ktoré majú za úlohu tlmiť hluk, eliminovať prašnosť a znižovať emisie. S výstavbou nových moderných hál sa očakáva zníženie hlukového zaťaženia prostredia. Riešené objekty sú navrhované na pozemkoch investora v rámci existujúceho priemyselného podniku spoločnosti A. A. s.r.o. V objektoch sa rozšíri výroba modernej linky tlakového ohrievania (tavenie hliníka sa bude uskutočňovať na existujúcich taviacich peciach, ktoré nie sú predmetom návrhu), s opracovaním odliatku a zamontovaním do montážnej skupiny. Objekt SO-01 je rozdelený na výrobnú a administratívnu časť s príslušným zázemím, pričom vo výrobnej časti sa plánuje osadiť 3 kusy horizontálnych lisov (s odsávaním a výduchmi do pracovného prostredia), s následným opracovaním odliatkov. V objekte SO-02 budú umiestnené linky na spracovanie odliatkov. Spracovanie odliatkov, resp. obrábanie sa bude vykonávať pomocou nástrojov z nástrojových ocelí, polokryštalického diamantu, spekaných karbidov, s použitím alebo bez použitia chladiacej kvapaliny. Technické riešenie obrábania navrhuje tryskanie, brúsenie, pieskovanie, omieľanie, odhrotovanie, apretácia, CNC obrábanie, ručné odihľovanie, tepelné spracovanie, kontrolu tesnosti súčiastok. Objekt SO-03 je navrhovaný ako hala údržby a skladov s potrebným sociálnym zázemím pracovníkov. V rámci skladovanej haly je riešené aj sociálne zázemie pracovníkov a sociálne zázemie vodičov - dodávok kamiónovej dopravy. Výrobky sa ďalej budú spájať, resp. montovať do funkčných celkov. Objekt SO-04 je navrhovaný ako pomocná hala technickej infraštruktúry, objekt SO-05 prístrešok I. je situovaný na pozemku KNC č. XXXX/XX v k. ú. O. medzi navrhovaným objektmi SO-02 a SO-03. Objekt SO-06 prístrešok II. je priamo napojený na halu expedície, ktorá patrí k existujúcim objektom. Navrhovanými zmenami dôjde k modernizácii prevádzky výrobného areálu a rozšírenie výroby spoločnosti o nové pracoviská tlakového odlievania a opracovania dielcov podniku vytvorením 50 nových pracovných miest.

9. Žalovaný ďalej konštatoval, že zmena navrhovanej činnosti je podľa rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zaradená v prílohe č. 8 zákona EIA, v kapitole 3: Hutnícky priemysel, položka 6: Prevádzky na tavenie vrátane zlievania zliatin (legovania) neželezných kovov, časť B: Zisťovacie konanie od 1000 do 10000 ton/rok, kapitola 7: Strojársky a elektrotechnický priemysel, položka 7: Strojárska výroba, elektrotechnická výroba s výrobnou plochou, časť B: Zisťovacie konanie od 3000 m2. Zmena navrhovanej činnosti rieši revitalizáciu priemyselného areálu s výstavbou hál, v ktorých sa nebudú vykonávať činnosti, ktoré by boli uvedené v prílohe č. 8 zákona EIA. Pôvodná navrhovaná činnosť „Rozšírenie výroby A. A., s.r.o., O.“ bola predmetom zisťovacieho konania, ktoré vykonalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, pričom po ukončení zisťovacieho konania vydalo rozhodnutie č. XXXX/XX-X.X/gn zo dňa 18.10.2004 o tom, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov.

10. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého oznámenia, ktorého súčasťou sú aj odborné posudky vypracované odborne spôsobilými osobami, doručených stanovísk, rezortného orgánu, dotknutých orgánov, povoľujúceho orgánu, dotknutej obce a dotknutej verejnosti z hľadiska zhodnotenia celkovej úrovne ochrany životného prostredia podľa zákona EIA dospel k záveru, že zmenou navrhovanej činnosti nedôjde k navýšeniu hodnôt už posúdenej a rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky povolenej činnosti - výroby presných tlakových odliatkov z hliníkových zliatin a nie sú ohrozené ani neprimerane obmedzené alebo ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania a sú splnené podmienky podľa zákona EIA a predpisov upravujúcich konanie, ktoré boli súčasťou oznámenia, vydal dňa

03.04.2017 napadnuté rozhodnutie, ktorým rozhodol, že predložené oznámenie o zmene navrhovanej činnosti (Revitalizácia a dostavba priemyselného areálu A. A., s.r.o., sa nebude posudzovať podľa zákona EIA.

11. Uviedol, že proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podali odvolanie Občianske združenie Popradčania za čistejšie životné prostredie, ktorému bolo napadnuté rozhodnutie doručené dňa 07.04.2017. Odvolanie bolo podané dňa 25.04.2017, teda deň po zákonom stanovenej lehote. Ďalej podala odvolanie K.. M. A., ktorej bolo napadnuté rozhodnutie doručené dňa 07.04.2017, odvolanie bolo podané dňa 25.04.2017, teda po deň po zákonom stanovenej lehote, T.. B. Z., ktorému napadnuté rozhodnutie bolo doručené dňa 19.04.2017, odvolanie bolo podané dňa 05.05.2017, deň po zákonom stanovenej lehote a Združenie domových samospráv, ktorému rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo doručené dňa 11.04.2017, odvolanie bolo podané dňa 24.04.2017, teda v zákonom stanovenej lehote.

12. Dôvodil, že odvolania podané Občianskym združením Popradčania za čistejšie životné prostredie, K.. M. A. a T.. B. Z. boli podané oneskorene, a preto nemohli vyvolať právne účinky odvolania. Aj napriek uvedeným skutočnostiam v zmysle ustanovenia § 60 Správneho poriadku bol povinný preskúmať aj takéto oneskorené odvolania z hľadiska, či neodôvodňujú obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Po preskúmaní podaní, ako aj na vec sa vzťahujúceho materiálu dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie obnovy konania podľa § 62 Správneho poriadku, a ani na preskúmanie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní, pretože jeden účastník konania podal odvolanie včas, t. j. napadnuté rozhodnutie nie je právoplatné.

13. Žalovaný konštatoval, že účastníci konania Občianske združenie Popradčania za čistejšie životné prostredie a K.. M. A. v oneskorene podanom odvolaní namietajú, s poukázaním na o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ustanovenia vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 16.08.2007, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizácii hluku, infrazvuku a vibrácii v životnom prostredí, poukazujú na posúdenie vplyvu posudzovanej zmeny z hľadiska hluku a to aj z dôvodu uskutočnených meraní hluku v roku 2007 spoločnosťou V s.r.o. a v roku 2014 Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, kedy došlo k zisteniu, že už existujúci rozsah činnosti, ktoré realizuje spoločnosť A. A., s.r.o., je zdrojom hluku, ktorý prekračuje zákonné limity. Z uvedených dôvodov požadujú posudzovanie navrhovanej činnosti podľa zákona EIA. Žalovaný k tomu uviedol, že Protokol z merania Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 27.11.2014 v odbornom posudku uvádza aj odborne spôsobilá osoba T.. B. C., O.., kde hodnotí zdravotné riziká a dopady na zdravie z činnosti výroba presných odliatkov z hliníkových zliatin spôsobom tlakového odlievania, kde uvádza, že toto meranie sa uskutočnilo v dňoch 14. až 15.07.2014 na Z. ulici č. XX a č. XX a to v trvaní 10 až 30 minút. Išlo o krátkodobé meranie a výsledná hodnota hluku dosahovala prekročenie prípustných hodnôt pre deň, večer a noc pre II. kategóriu územia v zmysle vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Toto meranie hluku preto považuje za nereprezentatívne, pretože išlo len o krátkodobé meranie a pre posúdenie hlukovej záťaže prevádzky výsledky nevykazujú jednoznačný vplyv. Od roku 2014 spoločnosť A. A., s.r.o., vykonala opravu východnej fasády na hale č. H1 a č. H2, tiež na niektorých zdrojoch hluku (ventilátory v hale č. H4 a č. H5) boli vykonané opravy a profilaktiká. Tieto opatrenie prispeli k zníženiu hladiny zdrojov hluku. Čo sa týka merania uskutočneného v roku 2007 spoločnosťou V žalovaný je toho názoru, že tieto merania sú toho času prihliadnuc na vyššie spomenuté protihlukové opatrenia v areály prevádzky na zníženie hluku už neaktuálne.

14. Konštatoval, že navrhovateľ medzi prílohy oznámenia zaradil aj vypracovaný odborný posudok „Revitalizácia a dostavba priemyselného areálu A. A., s.r.o. - stanovenie hlukovej záťaže“ (apríl 2016) od spoločnosti N., s.r.o., vypracovaný odborne spôsobilou osobou T.. M. C., držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti na účely posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona EIA v odbore hluk a vibrácie, doprava, ochrana zdravia. Súčasná hluková situácia, t. j. pred realizáciou výstavby bola zisťovaná priamym meraním v roku 2015 (v noci z 22.07.2015 na 23.07.2015 od 22.00 do 04.00 hod.) a v roku 2016 (v noci 28.04.2016 od 22.30 do 23.45 hod.). Prvé meranie bolo uskutočnené na šiestich miestach (2 miesta v záhrade rodinných domov pri plote závodu na severnom okraji areálu, v areáli závodu, 3 miesta pri rodinných domoch na Z. ulici) a druhé meranie bolo uskutočnené na

dvoch miestach (sever areálu závodu pri plote rodinných domov). Namerané hodnoty pri normálnej prevádzke a po substrakcii nameraných hodnôt, ktoré súviseli s inými zvukovými udalosťami (prejazd vlakov, automobilov, štekot psov) ukázali, že v dotknutom okolí areálu A. A., s.r.o., v súčasnosti determinuje najmä hluk spôsobovaný železničnou a cestnou dopravou po pozemných komunikáciách, predovšetkým mimo areálu závodu. Hodnoty hluku, ktoré sa pripisujú prevádzke, neprekračujú prípustné hodnoty pre večer a noc pre II. kategóriu územia v zmysle vyhlášky č. Predikovaná hluková záťaž spôsobovaná činnosťou prevádzky A. A., s.r.o., po zrealizovaní jej rozšírenia, bola stanovená výpočtom s využitím matematického modelovania. Z výsledkov tejto predikcie hluku možno konštatovať, že zdroje hluku v areáli prevádzky A. A., s.r.o., pochádzajúce z výrobných a nevýrobných technológii, nebudú v najbližšom chránenom vonkajšom priestore spôsobovať prekračovanie najvyšších prípustných hodnôt určujúcej veličiny pre hluk. Taktiež hluk z dopravy súvisiacej s činnosťami sledovanej prevádzkou A. A., s.r.o., po pozemných komunikáciách mimo areálu nebude prekračovať prípustné hodnoty určujúcej veličiny pre hluk. Výpočet hodnôt určujúcich veličinu v bodoch rastra a aj lokálnych miestach výpočtu bol urobený aj vo vonkajších chránených priestoroch, v ktorej sa následne robí hodnotenie hlukovej záťaže v zmysle príslušnej legislatívy na ochranu a podporu zdravia. Údaje o hodnotách veličín použitých pri výpočtoch boli použité na základe merania vo výrobných prevádzkach s identickou alebo podobnou činnosťou a podobnými alebo identickými výrobnými technológiami. Toho času neexistuje odborný posudok, ktorý by údaje spochybnil. Súčasťou oznámenia je tiež informácia o tom, že rozšírenie prevádzky je navrhnuté s cieľom znížiť vyžarovanie zvuku z existujúcich výrobných hál smerom k najbližšiemu územiu s funkciou bývania na severnom okraji dotknutej plochy. Nové objekty výrobné aj nevýrobné sú navrhnuté s cieľom, aby činnosťou v ňom vykonávanou nevznikalo obťažovanie obyvateľov v dotknutom obytnom prostredí. Z uvedeného je zrejmé a hlukovou štúdiou potvrdené, že v dôsledku navrhovanej činnosti nedôjde k zvýšeniu hladiny hluku v priľahlom území. Predpokladom pre splnenie tohto záveru je potrebné dodržať podmienky na nepriezvučnosť obvodných a strešných plášťov navrhovaných objektov, zabezpečiť, aby zariadenia na klimatizovanie objektov neprekročili stanovené hodnoty, protihlukové steny boli zhotovené z materiálu s požadovanou minimálnou váženou laboratórnou neprízvučnosťou a podobne.

15. K námietke účastníkov konania, že prvostupňový správny orgán nesprávne vyhodnotil ich pripomienku týkajúcu sa odborného posudku spoločnosti N., s.r.o., podstatou ktorej bola pochybnosť o správnom postupe meraní, čo sa týka najmä dĺžky merania, korektnosti prevádzky krátko pred meraniami, potvrdenia o predpokladoch, že napríklad výmena filtrov a textílií sú v praktickom živote správne dodržiavané, a že navrhovaná technológia a postupy zodpovedajú BAT, žalovaný poukázal opätovne na vyhodnotenie predošlej námietky a doplnil, že tento odborný posudok bol nesporne vypracovaný odborne spôsobilou osobou na meranie hluku. Spochybňovanie postupov meraní je preto nedôvodné. K hlukovému posúdeniu aj celkovému oznámeniu sa vyjadril aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva ako orgán štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva a z hľadiska ochrany verejného zdravia netrvá na posudzovaní podľa zákona EIA. K pochybnostiam o výmene filtrov a pod. uviedol, že zabezpečenie účinnosti filtrácie je povinnosťou navrhovateľa a v prípade porušenia tejto povinnosti zanedbaním výmeny súčasti filtračných zariadení mu budú ukladané sankcie podľa predpisov o ochrane ovzdušia zo strany povoľujúceho orgánu. K pochybnostiam o postupoch zodpovedajúcich BAT žalovaný uviedol, že vyhodnotenie kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA je uvedené v napadnutom rozhodnutí, kde prvostupňový správny orgán na strane 77 uvádza, že technické zariadenia musia spĺňať požiadavky BAT technológií. Jednotlivé nové zariadenia budú kontrolované meracou a regulačnou technikou a vyhodnocované počítačom a obsluhou jednotlivých technologických zariadení na základe doterajších skúseností s prevádzkovaním podniku. Nepredpokladá sa nekontrolovateľná zmena technologických parametrov a prípadné následné vážnejšie bezprostredné ohrozenie a zhoršenie kvality životného prostredia.

16. K požiadavke účastníkov konania na vyhodnotení podmienok z rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky ako príslušného orgánu vo veci pôvodného posúdenia činnosti (rozšírenie výroby A. A., s.r.o., O., ktorá bola predmetom zisťovacieho konania v roku 2004) žalovaný argumentoval, že predmetom konania nie je posudzovanie splnenia podmienok rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ale to, či sa zmena tejto činnosti bude alebo nebude posudzovať podľa zákona EIA. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vo výroku uvedeného rozhodnutia neuložilo žiadne podmienky, ale v odôvodnení rozhodnutia uviedlo požiadavky, ktoré majú byť zohľadnené v ďalších nadväzujúcich konaniach o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

17. K námietke účastníkov konania, ktorí trvali na stanovisku Štátnej ochrany prírody - Správy Tatranského národného parku v súvislosti s vyhodnotením vplyvu rozšírenej prevádzky na ochranné pásmo Tatranského národného parku, žalovaný konštatoval, že Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky - Správa Tatranského národného parku sa k oznámeniu v súvislosti so záujmami ochrany prírody a krajiny nevyjadrila. Táto organizácia nie je orgánom štátnej správy vo veci ochrany prírody a krajiny. Tú podľa o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov vykonáva Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Slovenská inšpekcia životného prostredia, okresný úrad a obec. V zmysle uvedeného Štátna ochrana prírody - Správa Tatranského národného parku nemá kompetenciu vyjadrovať sa k veciam EIA ako dotknutý orgán.

18. Žalovaný k požiadavke účastníkov konania na kvantifikáciu objemu organických rozpúšťadiel z oznámenia navrhovateľa na strane 10, ktoré sú zároveň aj nebezpečnými odpadmi, žalovaný konštatoval, že z obsahu oznámenia vyplýva, že pri realizácii navrhovanej činnosti, teda pri vlastnej výrobe, sa nebudú používať žiadne organické rozpúšťadlá. Organické rozpúšťadlá, ktoré sú uvedené v tabuľke na strane 10 oznámenia, budú používané pri údržbe používaných technologických celkov. V tomto konaní sa k oznámeniu vyjadril aj dotknutý orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorý vo svojom stanovisku uviedol, že odpady vznikajúce počas realizácie stavby ako aj odpady vznikajúce počas prevádzky budú zhromažďované v na to určených kontajneroch s umiestnením v zhromaždisku odpadov do doby ich zhodnotenia a zneškodnenia oprávnenou organizáciou v zmysle zákona o odpadoch. Navrhovateľ A. A., s.r.o., má v prevádzke zavedený systém odpadového hospodárstva, ktorý sa riadi ustanoveniami platnej legislatívy v odpadovom hospodárstve a internými smernicami, a teda tento orgán štátnej správy odpadového hospodárstva k predloženému oznámeniu nemá námietky a nepožaduje posudzovanie predmetnej zmeny podľa zákona EIA.

19. Žalovaný k námietke účastníkov konania, že prvostupňový správny orgán sa nevyjadril k námietkam, ktoré spochybňujú správnosť odborných posudkov - hlukové posúdenie a HIA, ktoré sú prílohou oznámenia, žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán sa s týmito námietkami vyrovnal na strane 45 a 46 rozhodnutia, v ktorom zdôraznil, že uvedené materiály spracovali odborne spôsobilé osoby na základe príslušných predpisov a postupov a s poukázaním na stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, so sídlom v O., nevidí dôvody ich závery spochybňovať.

20. Ďalej sa žalovaný vyjadroval k oneskorene podanému odvolaniu T.. B. Z., k jeho námietke, že oznámenie nie je spracované tak, ako si to vyžaduje príloha č. 8a zákona EIA a poukázal na nedostatky hlavne v častiach oznámenia, časť III., bod 2.2.4 Zdroje hluku, 2.4.6 Zdroje žiarenia, tepla, zápachu, časť II.2 Opis technického a technologického riešenia, časť III.3 Prepojenie s ostatnými plánovanými a realizovanými činnosťami v dotknutom území vo vzťahu k obytnej zóne a požiadavkami na BAT technológie, časť IV. Vplyv na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, vrátane kumulatívnych a synergických, kde namietal, že nie je zdôraznená skutočnosť o blízkosti obytnej zóny a vyslovil nespokojnosť s doterajšou prevádzkou v súvislosti s možným prekročením prípustnosti hladiny hluku, žalovaný konštatoval, že oznámenie je spracované v súlade s tým, ako to požaduje príloha č. 8a zákona EIA. V kapitole III., podkapitola 2, časť 2.2.4 sa spracovateľ venuje hluku ako jednému z výstupov navrhovanej činnosti. Jeho merania a závery z nich plynúce, ktoré podľa účastníka konania v oznámení absentujú, sú rozpracované v kapitole IV. Vplyv na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, vrátane kumulatívnych a synergických, v podkapitole XI. Spracovateľ odkazuje na hlukové posúdenie nachádzajúce sa v prílohách oznámenia a uvádza sa záver, že je možné konštatovať, že posudzovaná činnosť nemení hlukové pomery v posudzovanej obytnej zóne a nespôsobí zhoršenie životných podmienok obyvateľstva z hľadiska hluku. Vzhľadom na to, že hlukové posúdenie bolo vypracované odborne spôsobilou osobou T.. M. C., držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti na účely posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona EIA, v odbore hluk a vibrácie, doprava, ochrana zdravia, žalovaný nemá dôvod pochybovať o jeho výsledkoch.

21. K námietke účastníka konania týkajúcej sa zdrojov žiarenia, tepla a zápachu, žalovaný konštatoval, že časť oznámenia 2.4.6 Zdroje žiarenia, tepla a zápachu je tiež zaradená v kapitole III. Údaje o zmene navrhovanej činnosti, v podkapitole II. Opis technického a technologického riešenia, vrátane požiadaviek na výstupy a údajov o výstupoch, z čoho pre spracovateľa vyplýva povinnosť uviesť, či bude alebo nebude vznikať daný druh výstupu z navrhovanej činnosti. Ak spracovateľ v tejto časti oznámenia uvedie, že sa nepredpokladá tvorba významného zápachu, znamená to, že v rámci zmeny navrhovanej činnosti

sa takéto pracovného postupy, z ktorých by vznikal nejaký zápach, realizovať nebudú. K námietke nekompletnosti časti oznámenia 2.2 Opis technického a technologického riešenia zaradenej do kapitoly III. Údaje o zmene navrhovanej činnosti žalovaný uviedol, že táto časť je spracovaná v rozsahu 5 strán a vyplýva z nej podstata zmeny navrhovanej činnosti, ako sa ide aktuálna výroba rozširovať, aké budú technologické postupy, aj ako sa výroba zvýši, aj aký typ výroby bude vyplývať v konkrétnych novopostavených objektoch.

22. K namietanej kapitole oznámenia IV. Vplyv na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, vrátane kumulatívnych a synergických, žalovaný konštatoval, že táto časť je rozpracovaná na stranách 23 až 29 a spracovateľ sa v nej vyjadril k vplyvom na horninové prostredie a reliéf, povrchové a podzemné vody, ovzdušie, pôdu, scenériu krajiny, chránené územia, stabilitu krajiny, kultúrne a historické pamiatky a hodnoty nehmotnej povahy, zabezpečenie hľadiska požiarnej ochrany, zabezpečenie stavby z hľadiska civilnej ochrany, zdravia obyvateľstva, vrátane kumulatívnych a synergických. Žalovaný poukázal najmä na časť kapitoly a to kapitolu XI. Vplyv na zdravie obyvateľstva, vrátene kumulatívnych a synergických, ktorá obsahuje závery z priložených odborných posúdení - HIA, hlukové posúdenie a Imisno-prenosové posúdenie stavby Revitalizácia a stavba priemyselného areálu A. A., s.r.o., vypracované P.. B. K. - oprávnenou osobou pre Imisno-presonové posudzovanie podľa výnosu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky k o ovzduší, preto tvrdenie účastníka konania, že táto časť oznámenia je spracovaná povrchne a absentuje zhodnotenie vplyvu, žalovaný hodnotí ako nepravdivé. HIA na strane 38 uvádza, že poškodzovanie zdravia obyvateľov v okolí posudzovanej činnosti nadmerným hlukom z prevádzky nie je reálne. Ďalej uvádza, že za predpokladu, že sa budú dôsledne dodržiavať všetky schválené prevádzkové postupy a príslušné legislatívne predpisy, možno na základe vykonaného hodnotenia dopadov na verejné zdravie objektívne vyhodnotiť činnosť v prevádzke ako celospoločenský akceptovateľnú, bez závažného vplyvu na zdravie pracovníkov a obyvateľov bývajúcich v posudzovanej oblasti. Hlukové posúdenie konštatuje, že na základe stanovenia hlukovej záťaže, ktorú budú spôsobovať zdroje zvuku súvisiace s činnosťami A. A. po zrealizovaní zámeru, je možné konštatovať nasledovné - iné zdroje zvuku v areáli A. A., s.r.o., (výrobné a nevýrobné technológie), VZT, doprava vo vnútri areálu, nebudú v najbližšom dotknutom chránenom vonkajšom priestore spôsobovať pokračovanie najvyšších prípustných hodnôt určujúcej veličiny pre hluk z iných zdrojov sledovanej prevádzky v referenčnom časovom intervale deň, večer a noc v zmysle platnej legislatívy; hluk z dopravy súvisiacej s činnosťami sledovanej prevádzkou po pozemnej komunikácii mimo areálu A. A., s.r.o., nebude prekračovať prípustné hodnoty určujúce veličiny pre hluk z pozemnej dopravy v referenčnom časovom intervale deň v zmysle platnej legislatívy (v referenčnom čase večer a deň sa neuvažuje s dopravou, ktorá bude súvisieť s činnosťami v sledovanom areáli). Závery Imisno-prenosového posúdenia je, že hodnotenie znečisťujúcej látky ani v jednej modelovej situácii vo výpočtovej oblasti neprekročili limitné hodnoty stanovené vyhláškou č. o kvalite ovzdušia na ochranu zdravia ľudí. Navrhovaný projekt Revitalizácie a dostavby priemyselného areálu A. A., s.r.o., nezvýši súčasné emisné zaťaženie v referenčnej oblasti. Samotný výrobný závod sa podieľa na uvedenom zaťažení znečisťujúcich látkou PM10 cca 8 %, PM2,5 cca 10 %, NO2 cca 6 %, SO2 cca 62 % a CO cca 45 %.

23. Žalovaný považuje za nepravdivé tvrdenie účastníka konania, že absentuje popis prepojenia s ostatnými plánovanými a realizovanými činnosťami v dotknutom území, najmä s ohľadom na súčasnú priľahlú obytnú zónu. Argumentoval, že účelom oznámenia je účelnejšie využitie súčasnej výrobnej kapacity za súčasného zníženia potencionálnych vplyvov existujúcej prevádzky na priľahlú obytnú zónu. To je možné zistiť jednak z navrhovaného umiestnenia objektov, keď v území susediacom s priľahlou obytnou zónou majú byť umiestnené výlučne skladové priestory, zelené steny a nie výrobné časti. Z obsahu oznámenia je zrejmé, že SO-01 majú byť umiestnené horizontálne lisy v počte 3 kusy s výduchmi do pracovného prostredia a v SO-02 budú umiestnené linky na spracovanie odliatkov. K prepojeniu s ostatnými plánovanými a realizovanými činnosťami v dotknutom území s ohľadom na dodržanie BAT technológií, žalovaný konštatoval, že v zisťovacom konaní sa neposudzuje súlad navrhovanej technológie s BAT. Poukázal na ustanovenie § 29a zákona EIA a argumentoval, že toto ustanovenie sa vzťahuje na činnosti, ktoré sú posudzované v zmysle § 3 písm. c) zákona EIA, t. j. ak príslušný orgán v zisťovacom konaní rozhodne, že navrhovaná činnosť bude posudzovaná podľa zákona EIA. Nesúhlasil s námietkou účastníka konania, že v oznámení absentuje dôrazná blízkosť obytnej zóny a poukázal na samotné oznámenie, kde v časti na strane 2 s uvádza samotné situovanie prevádzky, stručný opis navrhovanej činnosti, v ktorom sa poukazuje na zjemnenie priameho prechodu medzi obytnou zónou rodinných domov a priemyselnou zástavbou, zlepšenie vplyvu priemyselného areálu vo vzťahu k obytnej

zástavbe. Ďalej na strane 30 sa uvádza, že lokalita sa nachádza v prostredí so zmiešaným územím obchodu, výrobných a nevýrobných služieb s tesnom susedstve s obytnou zónou rodinných domov. O tejto skutočnosti sa uvádza aj v odborných posudkoch na hlukové posúdenie, HIA a Imisno-prenosové posúdenie.

24. Vo vzťahu k námietke na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu žalovaný citoval ustanovenie § 18 ods. 1 písm. d) zákona EIA, ako aj ustanovenie § 29 ods. 3 zákona EIA a konštatoval, že z týchto ustanovení vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania je zistenie, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena má významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Predmetom dokazovania v tomto konaní má byť zistenie, či niektorý z vplyvov bude mať významný nepriaznivý dopad na životné prostredie, ktorý by bolo potrebné dôkladne osobitne posúdiť v zmysle ustanovenia § 3 písm. c) zákona EIA. Prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s uvedenými ustanoveniami. Kritéria pre zisťovacie konanie z prílohy č. 10 zákona EIA boli vyhodnotené primerane a to v rozsahu - Rozsah navrhovanej činnosti a súvislosť s inými činnosťami; požiadavky na výstupy; Údaje o výstupoch; Pravdepodobnosť účinkov na zdravie obyvateľstva; Ovplyvňovanie pohody života; Celkové znečisťovanie alebo znehodnocovanie prostredia; Riziko nehôd s prihliadnutím najmä na použité látky a technológie, ako aj ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti; Súčasný stav využitia územia; Súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou; Únosnosť prírodného prostredia a význam očakávaných vplyvov. Žalovaný je preto toho názoru, že prvostupňový správny orgán splnil dikciu zákona EIA.

25. K námietke, že zmena navrhovanej činnosti nie je v súlade s platným Územným plánom Mesta O., žalovaný konštatoval, že nesúlad s platným Územným plánom Mesta O. a zmenou navrhovanej činnosti nenamietalo vo svojom Stanovisku k oznámeniu zo dňa 30.11.2016 ani Mesto O. ako dotknutá obec. Prvostupňový správny orgán si od Mesta O. vyžiadal listom zo dňa 28.12.2016 všetky podklady, ktoré boli prerokované na Mestskom zastupiteľstve Mesta O. týkajúce sa zmeny a doplnku ÚPN-SÚ O., lokalita „E. ulica - O. J.“, vrátane stanoviska Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, dodatku, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť ÚPN-SÚ Mesta O. a uznesenia Mestského zastupiteľstva Mesta O., ktorým bola schválená, resp. neschválená uvedená zmena a doplnok. Problematikou platného Územného plánu Mesta O. a zmenou navrhovanej činnosti sa prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí dôkladne vyrovnal na strane 8 až 10. Konštatoval, že súvisiace podrobnosti bude v konaní o umiestnení stavby skúmať príslušný stavebný úrad.

26. K námietke účastníka konania, že prvostupňový správny orgán dostatočne nezistil skutkový stav veci ohľadom hluku, šírenia zápachu, znečistenia ovzdušia ako aj použitia BAT technológií a nedostatočne vyhodnotil obsah podkladov, ktoré zhromaždil pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaný, uviedol, že s touto námietkou sa nestotožňuje, a že účastník konania sa snaží spochybniť závery odborne spôsobilých osôb dotknutých orgánov a skutočnosti v oznámení bez toho, aby jeho námietky boli objektívne spôsobilé narušiť ich pravdivosť.

27. K námietke, že prvostupňový správny orgán nevyhodnotil doručené stanovisko dotknutej obce Mesta O. a iba konštatoval, že bolo doručené v zákonom stanovenej lehote, žalovaný uviedol, že táto námietka je nepravdivá, pretože prvostupňový správny orgán sa v napadnutom rozhodnutí dôkladne vyrovnal s doručeným stanoviskom dotknutej obce Mesta O.. Ustanovenie § 29 ods. 3 zákona EIA vyžaduje primerané použitie kritérií z prílohy č. 10 zákona EIA, čo prvostupňový správny orgán splnil. Z obsahu jeho rozhodnutia je zrejmé, že sa kritériami v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôkladne zaoberal a primerane vyhodnotil, pričom vyhodnocuje viac kritérií v porovnaní s tým, ako navrhuje účastník konania vo svojej námietke. Poukázal na § 34 ods. 4 Správneho poriadku, podľa ktorého vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, čo znamená, že je na to zo zákona oprávnený len správny orgán a je oprávnený aj rozhodnúť, ktoré dôkazy nie je potrebné vykonať. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považuje za dostatočne odôvodnené, sú v ňom uvedené všetky dôvody, na ktorých sa zakladá. Taktiež je v ňom uvedené, že rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknuté orgány nežiadajú predmetnú zmenu činnosti posudzovať podľa zákona EIA a sú v ňom vyhodnotené stanoviská dotknutej verejnosti ako aj kritérií podľa § 29 odseku 3 zákona EIA. Dal do pozornosti, že zmena navrhovanej činnosti je svojim rozsahom relatívne malá, pretože strojárenská výroba bude uskutočňovaná na ploche 3184,26 m2, čo je len o 184,26 m2 viac, než je minimálna úžitková plocha, pri ktorej je potrebné vôbec uskutočniť zisťovacie konanie.

28. Ďalej žalovaný sa zaoberal námietkami účastníka konania Združenie domových samospráv, ktorý namietal, že prvostupňový správny orgán v zisťovacom konaní postupoval formalisticky, bez prihliadania na účel a zmysel posudzovania vplyvov na životné prostredie. Žalovaný s touto námietkou nesúhlasil a uviedol, že podľa § 29 ods. 3 zákona EIA predmetom zisťovacieho konania je zistenie, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena má významný vplyv na životné prostredie. Primárne sa v tomto konaní neposudzujú vplyvy činnosti na životné prostredie, ani to nie je cieľom tohto konania. Predmetom dokazovania v tomto konaní má byť zistenie, či niektorý z vplyvov na životné prostredie bude mať významný vplyv, ktorý by bolo potrebné dôkladne osobitne posúdiť podľa ustanovenia § 3 písm. c) zákona EIA. Zisťujú sa teda informácie ustanovené v § 18 ods. 2 písm. d) zákona EIA o tom, či niektorý z potencionálnych vplyvov môže byť významný, teda skutočnosti nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. To, či niektorý z možných vplyvov je alebo nie je významný, zisťuje príslušný orgán za primeraného použitia kritérií špecifikovaných v prílohe č. 10 zákona EIA.

29. K námietke, že prvostupňový správny orgán vyhodnotil stanovisko k oznámeniu od Mesta O. a Slovenskej inšpekcie životného prostredia ako súhlasné, pričom sa tieto podania majú posudzovať podľa svojho obsahu podľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku, žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán dal Mestu O. možnosť zaujať stanovisko k oznámeniu listom, ktoré mu bolo doručené dňa 03.11.2016. Mesto Poprad doručilo svoje stanovisko prvostupňovému správnemu orgánu dňa 05.12.2016. S prihliadnutím na aplikáciu ustanovenia § 29 ods. 9 zákona EIA a jeho zákonnej fikcie vzhľadom k oneskorenému doručeniu prvostupňový správny orgán oprávnene stanovisko Mesta O. považoval za súhlasné, aj keď z obsahu vyplýva opak. Aj napriek tomu sa však prvostupňový správny orgán stanoviskami Mesta O. a Slovenskej inšpekcie životného prostredia v odôvodnení rozhodnutia zaoberal.

30. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou účastníka konania, že prvostupňový správny orgán nesprávne vyhodnotil jeho pripomienky k oznámeniu a nezohľadnil ich vo výroku napadnutého rozhodnutia podľa § 29 ods. 3 posledná veta zákona EIA a k jednotlivým pripomienkam účastníka konania odkázal na obsah oznámenia o zmene navrhovanej činnosti predloženej navrhovateľom. Rovnako nesúhlasil s názorom účastníka konania, že prvostupňový správny orgán nesprávne vyhodnotil aj pripomienky k oznámeniu od ostatných odvolávateľov, teda účastníkov konania. Namietal nedodržanie § 29 ods. 3 zákona EIA a absenciu vyhodnotenia odporúčaní uvedených v rozhodnutí Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Žalovaný k tomu konštatoval, že prvostupňový správny orgán sa námietkami účastníkov konania zaoberal, avšak neposúdil ich ako dôvodné. Predmetom zisťovacieho konania nie je posudzovanie splnenia podmienok rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, pretože takáto povinnosť prvostupňovému správnemu orgánu nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Tieto podmienky sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a ich rovina je odporúčacia. Predmetom zisťovacieho konania o zmene navrhovanej činnosti nie je ani nemôže byť posudzovanie zvyšovania množstva pretavovanej hliníkovej zliatiny, pretože táto je uskutočňovaná v plnom súlade s rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, vrátane jej spracovania na horizontálnych lisoch v rozsahu už preskúmanej kapacity, ktorá nie je naplnená. Preto nie je prípustné ani možné sa podľa zákona zaoberať predpokladaným rozšírením kapacity nárastu množstva pretavovanej hliníkovej zliatiny po zrealizovaní dostavby areálu a osadení 3 kusov horizontálnych lisov v nových priestoroch. Tieto činnosti boli predmetom posúdenia a bolo o nich rozhodnuté rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

31. Žalovaný k tvrdeniu účastníka konania, že predmet zisťovacieho konania je daný prílohou č. 8a a prílohou č. 10 zákona EIA, a teda nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že predmet konania je daný ustanovením § 29 zákona EIA, a že neboli dodržané záväzné usmernenia zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho orgánu č. OU-PO-U zo dňa 07.09.2016, ktoré konštatovalo nedostatočnosť spracovania oznámenia podľa prílohy č. 8a zákona EIA, žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán uložil navrhovateľovi povinnosť doplniť oznámenie podľa prílohy č. 8a zákona EIA a ten následne primerane posúdil podľa kritérií uvedených v prílohe č. 10 tohto zákona, pričom nezistil potrebu posúdiť zmenu navrhovanej činnosti alebo jej časť podľa zákona EIA, pretože žiaden zo zistených príloh nemá významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Prihliadal na odborné posúdenia - HIA, hlukové posúdenie a imisno-prenosové posúdenie a tiež na pripomienky a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré nežiadali zmenu navrhovanej činnosti posudzovať podľa zákona EIA. Účastník konania ako zástupca dotknutej verejnosti neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorú by bolo možné

vnímať ako odborné spochybnenie záverov o neexistencii významných nepriaznivých vplyvov na životné prostredie. Poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: , , podľa ktorej účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese ako aj prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu.

32. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že podľa jeho názoru rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade so zákonom EIA a vzhľadom na vyššie uvedené vyjadrenie k jednotlivým námietkam účastníkov konania nezistil také nedostatky, na základe ktorých by mohol požiadavke účastníkov konania vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zmeniť. Je toho názoru, že pre zabezpečenie minimalizácie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie je postačujúce, aby boli podmienky a požiadavky, ktoré vyplynuli zo zisťovacieho konania, uplatnené v ďalších povoľovacích konaniach, pričom dodržanie týchto podmienok a požiadaviek predpokladá podľa názoru žalovaného, že nedôjde k ohrozeniu životného prostredia.

III.

33. Včas podanou žalobou sa žalobca v 1. rade domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Konštatoval, že žalovaný nesprávne právne posúdil lehotu na doručenie odvolania a svojim konaním mu uprel právo na posúdenie jeho odvolania, ktoré je rozsahom a dôvodmi vo vzťahu k mimoriadnym opravným prostriedkom aj obsahovo právom najširším. Túto námietku odôvodnil tým, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Poprad, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 03.04.2017 mu bolo doručené 07.04.2017 a lehota na odvolanie mu uplynula dňa 25.04.2017. Poukázal na ustanovenie § 27 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na správnom orgáne uvedenom v § 19 ods. 4, alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu. Odvolanie v predmetnej veci bolo doručené na poštu v posledný deň lehoty, a preto možno dôvodne konštatovať, že odvolanie bolo podané včas. Preto je nesprávne konštatovanie žalovaného o tom, že bolo podané dňa 25.04.2017, keď zjavne ide o dátum doručenia tohto podania, a preto postup žalovaného, ktorý vyhodnotil odvolanie ako podané oneskorene, je nesprávny. Následne je preto nesprávny postup žalovaného podľa § 60 Správneho poriadku.

34. Žalobca uviedol, že v odvolaní namietal, že prevádzka, ktorá je predmetom rozhodovania, je už v čase rozhodovania zdrojom hluku nad zákonné limity. Toto tvrdenie vychádza z výsledkov meraní z roku 2014 realizovaných Úradom verejného zdravotníctva meraním zo dňa 27.11.2014. Z obsahu protokolu o meraní bolo zjavné, že namerané hodnoty prekračujú , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Podľa citovanej vyhlášky ochrana zdravia pred hlukom, infrazvukom a vibráciami je zabezpečená, ak posudzované hodnoty určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií nie sú vyššie ako prípustné hodnoty. Hladina hluku v priestore pred oknami obytných miestností, bytových a rodinných domov, priestor pred oknami, chránených miestností, školských budov, zdravotníckych zariadení, iných chránených objektov, vonkajších priestorov v obytnom dome a rekreačnom území podľa vyhlášky nesmie prekročiť cez deň 50 dB, večer 50 dB a v noci 45 dB. Teda zakazuje, aby v posudzovanom území nikdy, a to ani na minútu, nedošlo k prekročeniu tejto hladiny hluku. Pre žalobcu v 1. rade je preto z tohto pohľadu neprijateľné a postup žalovaného považuje za porušenie citovaných právnych predpisov, keď túto záležitosť vybavil odkazom na stanovisko odborne spôsobilej osoby T.. B. C., O.., ktorá v odbornom posudku na hodnotenie zdravotných rizík a dopadov na zdravie z činnosti výroba presných odliatkov z hliníkových zliatin spôsobom tlakového odlievania, ktorá výsledne namerané hodnoty hluku, hoci prekračovali prípustné hodnoty, vyhodnotila ako nereprezentantívne. Z uvedených dôvodov považuje rozhodnutie žalovaného a dôvody v ňom uvedené za nesprávne právne posúdenie veci. Konštatoval, že v konaní vzniesol námietky aj na odborný posudok „Revitalizácia dostavby priemyselného areálu A. A., s.r.o.“, vypracovaného od spoločnosti N., s.r.o. - T.. M. C., na ktorý poukazuje aj žalovaný vo svojom rozhodnutí. Námietky smerovali proti konkrétnym odborným nedostatkom tohto posudku. Prvostupňový správny orgán sa však k nim vôbec nevyjadril a nevyhodnotil ich, v dôsledku čoho je rozhodnutie

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Konštatovanie žalovaného, že postup merania je správny z dôvodu, že ho urobila odborne spôsobilá osoba, nemožno považovať za náležité odôvodnenie.

35. Žalobca v 1. rade vo vzťahu k posúdeniu hlukových pomerov v danom mieste dotknutým odborným posudkom namietal, že posudok sa zameral len na hlukové pomery, ktorých potencionálnym zdrojom je prevádzka spoločnosti A. A., s.r.o. a neposúdil celkové hlukové pomery s prihliadnutím na zdroj hluku spôsobený železničnou a cestnou dopravou, keď s odkazom na ustanovenie bodu 1.8 prílohy k vyhláške, ak hladina hluku z iných zdrojov podľa tabuľky č. 1 prekračuje prípustnú hodnotu a vzniká spolupôsobením viacerých zdrojov hlukov rôznych prevádzkovateľov, posudzovaná hodnota pre jednotlivých prevádzkovateľov sa určuje s pripočítaním korekcie K = +3 dB pri dvoch prevádzkovateľoch alebo K = +5 dB pri troch a viac prevádzkovateľoch. Odborný posudok sa zameral na konštatovanie, že namerané hodnoty pri normálnej prevádzke a po substrakcii nameraných hodnôt, ktoré súviseli s inými zvukovými udalosťami (prejazd vlakov, automobilov, štekot psov) ukázali, že v dotknutom okolí areálu A. A., s.r.o., v súčasnosti determinuje najmä hluk spôsobovaný železničnou a cestnou dopravou po pozemných komunikáciách, predovšetkým mimo areálu závodu. Okrem toho s odkazom na ustanovenie tabuľky č. 2 prílohy ku vyhláške korekcie K na stanovenie posudzovaných hodnôt hluku vo vonkajšom prostredí, sa za zvlášť rušivý hluk, tónový hluk, bežný impulzový hluk musí pripočítať korekcia +5 dB. Táto požiadavka bola vznesená v odvolacom konaní, pričom bola prepísaná v rozsahu uvedenom na strane 48 rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a bola odmietnutá s tým, že v danom štádiu konania sa neposudzuje samotný vplyv navrhovanej činnosti, ale iba to, či daná činnosť má alebo nemá byť predmetom posudzovania. Úvaha správneho orgánu bola založená na odbornom stanovisku spoločnosti N., s.r.o., ktorá už pri vypracovaní zvukovej štúdie mala povinnosť posúdiť, a teda akceptovať alebo vylúčiť prípadnú korekciu odhadovanej hladiny hluku o korekciu +5 dB. Podľa názoru žalobcu teda správny orgán nedostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré bola jeho námietka odmietnutá a je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

36. Žalobca v 1. rade ďalej uviedol, že v odvolaní namietal časti nebezpečné látky a argumentoval, že kvantifikácia odpadov, resp. spotreby organických rozpúšťadiel navrhovateľ vo svojom zámere uviedol komplexnú tabuľku skupín odpadov, ktoré budú vznikať pri užívaní stavby. Viaceré odpady sú nebezpečné, preto považuje žalobca v 1. rade za potrebné kvantifikovať ich objemy, a pretože oblasť spotreby organických rozpúšťadiel v doterajšej výrobe nebola predmetom rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 18.10.2004, celkovú spotrebu je potrebné komplexne posúdiť, či nie sú splnené podmienky na povinné hodnotenie EIA. Prítomnosť nebezpečnej látky a to dokonca v blízkosti obytnej zóny považuje za závažný determinant na posúdenie vplyvu životného prostredia. Rozsah výroby, a teda aj objem spotreby organických rozpúšťadiel je dôležitou informáciou, aj prípadných úvah o tom, či prevádzka spoločnosti A. A., s.r.o., nespĺňa podmienky pre riešenie povinnosti podľa o prevencii závažných priemyselných havárií. Stanovisko žalovaného, ktorý poukázal na stanovisko orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva a ponechal riešenie tejto otázky na systém odpadového hospodárstva a interné smernice, považuje za nesprávny. Poukázal na to, že v zmysle zákona EIA účelom tohto konania v zisťovacom konaní bolo posúdiť, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona EIA. Účelom zákona EIA je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja. Zároveň sa majú v procese EIA zistiť a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, porovnať výhody a nevýhody navrhovanej činnosti s nulovým variantom a s inými variantmi, určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisteniu životného prostredia, prípadne ho zmiernia, alebo ktoré zabránia poškodzovaniu životného prostredia. Prítomnosť nebezpečných látok a manipulácii s nimi sú podľa jeho názoru nielen bezpečnostným rizikom, ale dôležitým faktorom pre posúdenie vplyvu a následného určenia spôsobu ochrany životného prostredia. Bez vedomosti rozsahu výskytu nebezpečných látok v danej lokalite nie je možné bez ďalších pochybností urobiť úsudok o tom, či zmena činnosti nebude posudzovaná podľa zákona EIA. Zmyslom posudzovania je prevencia negatívnych dôsledkov rôznych ľudských aktivít na životné prostredie. Podstatou posudzovania je komplexné vyhodnotenie predpokladaných vplyvov stavby, činnosti alebo strategického dokumentu. Zvažujú sa alternatívne riešenia, prípadne sa porovnávajú s nulovým variantom, s cieľom vybrať environmentálne najprijateľnejšiu alternatívu. Hoci ekologické dopady sú pri posudzovaní prvoradé, hodnotenie musí zvažovať širšie kontexty, vrátane ekonomických a sociálnych dôsledkov. To znamená, že vybrané činnosti sa posúdia ešte pred tým, než sa rozhodne o tom, či sa povolí ich realizácia. Ak teda predmetom posúdenia v tomto konaní nie je rozsah a vplyv nebezpečných látok na životné prostredie, nie sú

podľa žalobcu splnené zákonné podmienky podľa §18 až § 29 zákona EIA, a teda nebol naplnený účel konania. Rozhodnutie žalovaného teda vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu pre riadne posúdenie veci.

37. Včas podanou žalobou sa žalobca v 2. rade domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu podľa názoru žalobcu v 2. rade vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie, je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, žalovaný a prvostupňový správny orgán vec nesprávne právne posúdili, a teda napadnuté rozhodnutie je v rozpore s § 29 ods. 1 písm. b), §29 ods. 5 zákona EIA, ako aj v rozpore s § 3 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku.

38. Namietal, že prvostupňový správny orgán postupoval v rozpore s § 29 ods. 1 písm. b) zákona EIA a v rozpore s § 29 ods. 5 zákona EIA, keď nevrátil zámer navrhovateľovi na dopracovanie z dôvodu, že neobsahuje náležitosti uvedené v prílohe č. 8a zákona EIA. Napriek tomu, že postup ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona, žalovaný v rozpore so zákonom tieto rozpory ani na základe odvolania žalobcu v 2. rade neodstránil, ale stotožnil sa s názorom prvostupňového správneho orgánu a jeho rozhodnutie potvrdil.

39. Žalobca za podstatný a zásadný nedostatok zámeru považuje to, že z neho je zrejmé len čiastočne, čo je podstatou navrhovanej zmeny činnosti. Zmena činnosti mala byť charakterizovaná ako určité východisko, aktuálne prebiehajúca činnosť, vrátane príslušných technologických ukazovateľov a parametrov, ako aj jej klasifikácia v zmysle prílohy č. 8 zákona EIA. K takémuto jednoznačnému popisu aktuálneho stavu by mal byť priradený jasný opis toho, akým spôsobom sa činnosť ide meniť, či sa ide aktuálna výroba rozširovať alebo zužovať, či sa idú meniť technologické postupy použité vo výrobe, či sa idú meniť aj samotné technológie, o aké parametre sa zvýši výroba, v akej intenzite bude prebiehať, aká výroba bude umiestnená v konkrétnej výrobnej hale atď. V bode 2.4.4 Oznámenia, kde sú uvedené zdroje hluku, nie sú tieto údaje počas prevádzky aj v nadväznosti na existujúcu výrobu dostatočne podrobne a hodnoverne podložené relevantnými meraniami pred chráneným priestorom. V bode 2.4.6 Zdroje žiarenia, tepla a zápachu, oznámenia nie je preukázané, že rozšírená prevádzka nebude zdrojom zápachu. Skúsenosti obyvateľov obytnej zóny s existujúcou prevádzkou sú také, že v súvislosti s existujúcou prevádzkou sú susediace domy opakovane obťažované nepríjemným zápachom.

40. Namietal, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nezákonne opomenuli skutočnosť, že oznámenie iba okrajovo obsahuje opis technického a technologického riešenia zmeny činnosti, ako to požaduje príloha č. 8a zákona EIA vo svojom bode III.2, čo však je pre účely zisťovacieho konania len sekundárny poznatok. Podstatné je, ako sa zmení súčasná prevádzka, čo by malo byť predmetom opisu technického a technologického riešenia zmeny činnosti, čo v oznámení absentuje. Rovnako správne orgány opomenuli, že bod 3 oznámenia „Prepojenie s ostatnými plánovanými a realizovanými činnosťami v dotknutom území“ je vypracovaný v nedostatočnom rozsahu a to najmä vo vzťahu k tomu, že v blízkom a bezprostrednom okolí (v dotknutom území) sa nachádza obytná zóna, kde nepochybne prebiehajú iné činnosti súvisiace s bývaním a rodinným životom miestnych obyvateľov. Taktiež nie je možné overiť, na základe čoho tvrdí navrhovateľ v oznámení, že technické zariadenia spĺňajú požiadavku BAT technológií. Ide totiž len o tvrdenie bez podloženia relevantnými podkladmi a dôkazmi.

41. Namietal, že správne orgány nezákonne opomenuli aj fakt, že bod IV. prílohy 8a zákona EIA predpokladá zhodnotenie vplyvov zmeny činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, vrátane kumulatívnych a synergických, pričom aj táto časť je navrhovateľom spracovaná mimoriadne povrchne a neúplne. Úplne absentuje zhodnotenie vplyvu na zdravie obyvateľov a nijakým spôsobom nie sú zhodnotené kumulatívne a synergické vplyvy zmeny činnosti s činnosťami, ktoré sa v dotknutom území vykonávajú aj v súčasnosti.

42. Nedostatočné spracovanie oznámenia, ako aj porušenie § 29 ods. 1 písm. b) a § 29 ods. 5 zákona EIA, § 3 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku žalovaným a prvostupňovým správnym orgánom, je podľa žalobcu v 2. rade osobitne závažné, s prihliadnutím na celkový kontext, v ktorom sa navrhovaná činnosť dotýka pohody bývania v blízkej obytnej zóne. Správnym orgánom ako aj predstaviteľom navrhovateľa

je dlhodobo známa dlhoročná nespokojnosť obyvateľov blízkej obytnej zóny s danou prevádzkou, najmä v oblasti hluku, kde boli v minulosti aj oficiálnymi meraniami, ktoré zastrešoval Regionálny úrad verejného zdravotníctva, potvrdené prekročenie hladiny hluku. Obdobne aj v oblasti znečistenia ovzdušia, pretože v blízkej obytnej zóne ako aj v širšom okolí dochádza k prenosu TZL (sivého prášku, ktorý je zmesou kremičitanu horečnatého a síranu amonno-železitého) a nepravidelnému šíreniu zápachu, ktorý podstatným spôsobom zhoršuje kvalitu bývania najmä v časti ulice Z.. Považuje za zarážajúce, že v zámere sa opomína doterajší negatívny vplyv prevádzky na kvalitu života a pohodu bývania miestnych obyvateľov, čo však malo byť základným východiskom pre spracovanie daného bodu zámeru.

43. Žalobca v 2. rade považuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a žalovaného za nedostatočne odôvodnené a arbitrárne. Strohé alibistické a formálne konštatovania o zistení skutkového stavu obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia správnych orgánov nie sú podložené relevantnými dôkazmi. Taktiež nie je možné identifikovať správnu úvahu žalovaného najmä vo vzťahu k procesným návrhom žalobcu v 2. rade právnym argumentom, ako aj k dodržaniu a použitiu právnych predpisov, na základe ktorých žalovaný rozhodoval najmä vo vzťahu k Správnemu poriadku a zákonu EIA. Žalovaný neodôvodnil, prípadne odôvodnil len formalistickými frázami, prečo nevykonal účastníkmi navrhované dôkazy a neodôvodnil aj iné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie nedáva jasnú a priamu odpoveď na kľúčové a nosné skutkové a právne otázky, ktoré účastníci konania v odvolaní sformulovali a to napriek tomu, že rozhodnutia oboch správnych orgánov sa priamo dotýkajú ústavného práva žalobcu v 2. rade na zdravé životné prostredie a atakuje jeho ústavne garantované právo na súkromie a právo na pokojné užívanie majetku. Rozhodnutie žalovaného porušuje aj fundamentálny procesný princíp rovnosti zbraní účastníkov konania, ktorý spočíva aj v nediskriminačnom spravodlivom spôsobe vedenia dotazovania a reagovania na námietky, návrhy a vyjadrenia jednotlivých účastníkov konania. Žalobca v 2. rade namietal, že žalovaný sa vôbec nevyjadril k jeho námietkam, ktorými poukázal na písomné stanoviská, ktoré podal v rámci prvostupňového konania, namietal povrchné a formálne vyrovnanie sa s jeho námietkami prvostupňovým správnym orgánom, absentuje úvaha prvostupňového správneho orgánu, prečo tieto námietky v zisťovacom konaní uplatniť možno. Žalovaný sa nedostatočne zaoberal aj jeho odvolacou námietkou, keď namietal nesúlad rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu so záväznou časťou Územného plánu Mesta O., keď iba formálne konštatoval, že prvostupňový správny orgán sa s touto problematikou riadne vyrovnal, a že súvisiace podrobnosti budú v konaní o umiestnení stavby skúmať príslušný stavebný úrad.

44. Žalobca v 2. rade namietal, že napriek značnému rozsahu a množstvu právnych a vecných pripomienok v jeho písomných podaniach zo dňa 30.11.2016 a zo dňa 13.02.2017, vrátane príloh, žalovaný aj v tomto prípade rezignoval na ich riadne vyhodnotenie a odôvodnenie, prečo sa s nimi nestotožňuje. Rovnako žalovaný nedostatočným spôsobom odôvodnil vysporiadanie sa prvostupňového správneho orgánu s kritériami v nadväznosti na § 29 ods. 3 zákona EIA.

45. Žalobca v 2. rade zdôraznil, že podľa súdnej judikatúry nepreskúmateľnosť napadnutého správneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov predstavuje vážny argument, ktorý sám o sebe vytvára základnú prekážku pre vykonanie meritórneho súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu. Jeden z dôvodov nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu súdna judikatúra spája s nedostatkom dôvodov. Aj konštantná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nastolila trvalú požiadavku vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníka konania (Garcia Luis v. Španielsko, rozsudok zo dňa 21.01.1999, sťažnosť č. 30544/96), ktorej dodržiavanie starostlivo preveruje. Poukázal pritom aj na ďalšiu judikatúru rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn.: , , , , ).

46. Žalobca v 2. rade namietal, že žalovaný postupoval v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, tak, že podstatne porušil ustanovenia o konaní, ako aj základné procesné princípy vyjadrené v Správnom poriadku, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Citoval pritom ustanovenia § 54 ods. 1 a 2, § 27 ods. 3, § 19 ods. 4, § 59 ods. 1 a § 60 Správneho poriadku. Nesúhlasil so záverom žalovaného, že jeho odvolanie bolo podané oneskorene, t. j. po lehote. Napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu mu bolo doručené dňa 19.04.2017 a odvolanie bolo podané dňa 04.05.2017, teda nie dňa 05.05.2017, ako to mylne uvádza žalovaný. Je nesporné, že zákonná procesná 15-dňová lehota bola ním dodržaná, čo preukazoval kópiou podacieho lístka zo dňa 04.05.2017. Žalovaný sa svoj omyl, resp. procesné pochybenie snažil vysvetliť listom zo

dňa 17.10.2017, ktorým odpovedal na žiadosť žalobcu podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom k žiadosti o sprístupnenie informácií žalobca pripojil kópiu podacieho lístka, z ktorého je zrejmé, že odvolanie adresované vecne a miestne príslušnému správnemu orgánu v súlade s Správneho poriadku odovzdal žalobca na poštovú prepravu dňa 04.05.2017. Prílohou listu žalovaného sú kópie prvých strán odvolaní s príjmovou pečiatkou úradu ako podklad, z ktorých žalovaný ako odvolací orgán v danej veci vychádzal. V liste žalovaného vysvetlil podrobne dôvody na jeho strane, ktoré k pochybeniu viedli. Súčasne však v liste uvádza, že ak by bolo odvolanie žalobcu v riadnej 15-dňovej odvolacej lehote doručené včas, odvolací orgán by sa s ním v odôvodnení svojho rozhodnutia vydaného v odvolacom konaní vyrovnal rovnako ako to urobil v tomto prípade s námietkami obsiahnutými v odvolaní. Aj vzhľadom na túto skutočnosť žalobca napadá aj všetky ostatné relevantné časti rozhodnutia, ktoré považuje za nezákonné. Žalovaný sa vyššie uvedeným postupom dopustil procesného pochybenia, nesprávneho procesného posúdenia riadne a včas podaného odvolania a prekročenia svojej zákonom zverenej právomoci tak, že to zakladá ďalší dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

47. Žalobca v 2. rade namietal procesnú zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré je aj v rozpore s výrokom napadnutého rozhodnutia a s jeho odôvodnením. Z platnej právnej úpravy totiž mimo akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že ak teda skutočne žalovaný dospel k záveru, že odvolanie je podané oneskorene a nie je tu dôvod na mimoodvolacie konanie alebo obnovu konania, bol povinný o tejto skutočnosti žalobcu ako účastníka konania vyrozumieť listom. Žalovaný teda nemal zákonný podklad na to, aby oneskorené odvolanie zamietal. Aj v nadväznosti na judikatúru v správnom súdnictve (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: ) poukázal na fakt, že s účinnosťou od 01.01.2004 (na základe novely Správneho poriadku uskutočnenej zákonom č. 523/3003 Z. z.) už z § 60 Správneho poriadku nevyplýva možnosť pre správny orgán zamietnuť oneskorené odvolanie rozhodnutím. Správny orgán k takémuto postupu nemá zákonný ani ústavný právny podklad. Z výroku napadnutého rozhodnutia na jednej strane vyplýva, že odvolania odvolávateľov sa zamietajú, teda aj odvolanie žalobcu v 2. rade, odôvodnenie však na druhej strane súčasne uvádza, že jeho podanie nemohlo vyvolať právne účinky odvolania. Výrok napadnutého rozhodnutia sa tým dostáva do rozporu s jeho odôvodnením, absentuje logická súvislosť a väzba medzi výrokom a odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Žalobca bol teda spochybnený žalovaným v pozícii odvolateľa nezákonne (vzhľadom na včas podané odvolanie), a teda aktívna legitimácia na podanie tejto žaloby je daná. Zároveň je to jediná možnosť jeho efektívnej právnej ochrany, keďže dôvod na obnovu konania daný nie je a nárok na začatie preskúmania rozhodnutia v mimoodvolacom konaní nemá. Preto bolo na ochranu práv žalobcu potrebné podanie tejto žaloby v zákonnej lehote a nesprávny postup ohľadom vybavenie odvolania uviesť ako ďalší žalobný dôvod.

48. Podľa názoru žalobcu v 2. rade napadnuté rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, keďže žalovaný ani prvostupňový správny orgán nezisťoval skutkový stav v rozsahu postačujúcom pre riadne posúdenie veci. Opätovne poukázal na obsah podaní v rámci prvostupňového konania - písomné stanoviská účastníkov konania zo dňa 30.11.2016 vrátane príloh a zo dňa 13.02.2017 vrátane príloh, ako aj na obsah odvolania, ktoré žalovaný a ani prvostupňový správny orgán z hľadiska v nich uvedených návrhov na dokazovanie vôbec nevzali do úvahy a tak konali v rozpore s ustanovením § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Osobitne poukázal na skutočnosť, že aj napriek spochybneniu meraní hluku a hlukovej štúdie T.. C., ako aj na poukázania na potrebu vykonať východiskové merania pred fasádami rodinných domov za účelom výpočtu hlukovej záťaže, neboli v konaní vykonané zo strany správnych orgánov za účelom objasnenia skutkového stavu žiadne dôkazy. Táto skutočnosť je zarážajúca, keďže aktuálne merania z mája 2017, ktoré realizovala akreditovaná spoločnosť Inžinierske služby M. (Protokol o meraní emisii hluku vo vonkajšom prostredí z iných zdrojov č. XXX/XXXX/V.) opätovne preukazujú prekročenie prípustných hraníc hluku. Taktiež neboli vykonané žiadne ďalšie dôkazy za účelom zistenia a zabezpečenia podkladu rozhodnutia a to napriek skutočnosti, že vyššie uvedené podania žalobcu v 2. rade opakovane poukazovali na negatívne faktory v podobe hluku, znečistenia ovzdušia a zápachu, znečistenia vôd, pričom spochybňoval reprezentatívnosť a výpovednú hodnotu meraní a predikcii zabezpečených navrhovateľom. Súčasne navrhoval vykonať riadne a úplne dokazovanie za účelom vyhodnotenia kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA ohľadom povahy a rozsahu navrhovanej činnosti. Správne orgány na doplňujúce dokazovanie a objasnenie skutkového stavu v podstate rezignovali berúc do úvahy len podklady navrhovateľa a zabezpečené stanoviská v príslušných orgánoch verejnej správy. Spôsob, akým reagovali na jeho námietky a návrhy, pričom nevykonali jediný

ním navrhovaný dôkaz, považuje absolútne za nedostatočné zisťovanie skutkového stavu a porušenie vyššie citovaných ustanovení Správneho poriadku.

IV.

49. K žalobe žalobcu v 1. rade sa žalovaný vyjadril písomným podaním zo dňa 19.02.2018, v ktorom uviedol, že žalobca poukázal na konštatovanie žalovaného ako odvolacieho orgánu, ktorý v rozhodnutí uviedol, že odvolanie voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu bolo doručené deň po zákonom stanovenej lehote. Žalobca toto konštatovanie považoval za nesprávne a uviedol, že rozhodnutie prvostupňového orgánu mu bolo doručené dňa 07.04.2017, posledný deň na podanie odvolania bol deň 24.04.2017 a v tento deň bolo odvolanie podané na poštovú prepravu. Žalobca preto lehotu považuje za zachovanú. Uvedené tvrdenie dokladuje kópiou podacieho lístka, na ktorom sa potvrdzuje odoslanie doporučeného listu s podacím číslom P na Okresný úrad Poprad, odbor starostlivosti o životné prostredie, Partizánska 690/87, 058 01 Poprad, dňa 24.04.2017.

50. K tejto námietke žalovaný uviedol, že pri počítaní 15-dňovej odvolacej lehoty vychádzal zo spisového materiálu, ktorý mu bol doručený od prvostupňového orgánu. V tomto spisovom materiáli sa obálka, v ktorej by mohlo byť odvolanie doručené, a na ktorej by bol vyznačený dátum podania na poštovú prepravu, nenachádzala a žalovaný mal v danej veci za to, že toto odvolanie bolo doručené na prvostupňový orgán osobne, dňa 25.04.2017, ako určuje dátum príjmovej pečiatky prvostupňového orgánu na odvolaní, a teda ide o deň po uplynutí 15-dňovej zákonom stanovenej odvolacej lehoty. Ak by toto odvolanie bolo správnemu orgánu doručené včas, t. j. v riadnej 15-dňovej odvolacej lehote, žalovaný by sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia vydaného v odvolacom konaní vyrovnal rovnako, ako to urobil aj v tomto prípade s námietkami obsiahnutými v odvolaní, ktoré vyhodnotil ako podané oneskorene. Žalovaný je v uvedenej súvislosti toho názoru, že priložená kópia podacieho lístku síce dokazuje podanie listu na poštovú prepravu dňa 24.04.2017 adresovaného prvostupňovému orgánu, avšak či išlo o list obsahujúci odvolanie alebo o inú korešpondenciu, známe z podacieho lístka nie je.

51. Ďalším dôvodom podania žaloby žalobcom je námietka, že súčasná prevádzka v priemyselnom areáli A. A., s.r.o., je toho času zdrojom hluku, ktorý prekračuje , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Toto tvrdenie žalobca už v odvolaní opieral o výsledky meraní z roku 2014, ktoré realizoval Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky dňa 27.11.2014. Žalobca v uvedenej súvislosti ďalej tvrdí, že doložený odborný posudok týkajúci sa hluku neposúdil hlukové pomery s prihliadnutím na zdroj hluku spôsobený železničnou a cestnou dopravou. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, ktorý vo svojom rozhodnutí označil výsledky tohto merania ako nereprezentatívne a pri svojich tvrdeniach sa odvoláva na súvisiace odborné posudky.

52. Žalovaný k tejto námietke doplnil, že uvedené meranie bolo označené ako nereprezentatívne z dôvodu, že spoločnosť A. A., s.r.o., od roku 2014 vykonala opravu východnej fasády na dvoch halách (č. H1 a č. H2) a tiež vykonala opravy a profylaktika na niektorých zdrojoch hluku (ventilátory v hale č. H4 a č. H5). Tieto opatrenia prispeli k zníženiu hladiny zdrojov hluku. Uvedené skutočnosti sú uvádzané v odbornom posudku na hodnotenie zdravotných rizík a dopadov na zdravie z činnosti Výroba presných odliatkov z hliníkových zliatin spôsobom tlakového odlievania, ktorý spracovala odborne spôsobilá osoba T.. B. C., O.. Tento odborný posudok vyslovil na strane č. 38, že: „Poškodzovanie zdravia obyvateľov v okolí posudzovanej činnosti nadmerným hlukom z prevádzky nie je reálne“. Ďalej uvádza, že: „Za predpokladu, že sa budú dôsledne dodržiavať všetky schválené prevádzkové postupy a príslušné legislatívne predpisy, možno na základe vykonaného hodnotenie dopadov na verejné zdravie objektívne vyhodnotiť činnosť v prevádzke, ako celospoločenský akceptovateľnú bez závažného vplyvu na zdravie pracovníkov a obyvateľov bývajúcich v posudzovanej oblasti.“ Žalovaný ďalej konštatuje, že spoločnosť A. A., s.r.o., dala v roku 2016 spracovať odborný posudok spoločnosti N., s.r.o., „Revitalizácia a dostavba priemyselného areálu A. A., s.r.o., - stanovenie hlukovej záťaže“ (ďalej len „hluková štúdia“) vypracovaný odborne spôsobilou osobou - T.. M. C. - držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti na účely posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona EIA v odbore - hluk a vibrácie, doprava, ochrana zdravia. Neprináleží žalovanému ako správnemu orgánu spochybňovať výsledky meraní uskutočnených odborne spôsobilými osobami a tiež nie je oprávnený posudzovať správnosť znaleckého,

resp. odborného posudku a jeho závery. Správny orgán iba hodnotí, či úvahy znalca, resp. odborne spôsobilej osoby zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z vykonaných dôkazov. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na informáciu, ktorú obsahuje oznámenie, že rozšírenie prevádzky A. A., s.r.o., je navrhnuté s cieľom znížiť vyžarovanie zvuku z existujúcich výrobných hál smerom k najbližšiemu územiu s funkciou bývania, na severnom okraji dotknutej plochy. Nové objekty - výrobné aj nevýrobné sú navrhnuté s cieľom, aby činnosťou v nich vykonávanou nevznikalo obťažovanie obyvateľov v dotknutom obytnom prostredí. Z uvedeného je zrejmé a hlukovou štúdiou potvrdené, že v dôsledku zmeny navrhovanej činnosti nedôjde k zvýšeniu hladiny hluku v priľahlom území. Predpokladom pre splnenie tohto záveru je potrebné dodržať podmienky na nepriezvučnosť obvodových a strešných plášťov navrhovaných objektov, zabezpečiť, aby zariadenia na klimatizovanie objektov neprekročili stanovené hodnoty, protihlukové steny boli zhotovené z materiálu s požadovanou minimálnou váženou laboratórnou nepriezvučnosťou a pod. Žalovaný v uvedenej súvislosti poukázal tiež na ustanovenie § 39 ods. 1 zákona EIA: „Ten, kto realizuje navrhovanú činnosť, je povinný zabezpečiť aj súlad realizovania činnosti s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami, a to počas celej prípravy, realizácie a ukončenia činnosti.“ Toto ustanovenie zaväzuje spoločnosť A. A., s.r.o., ako navrhovateľa, dodržať všetky požiadavky uložené ako rozhodnutiami vydanými podľa zákona EIA, tak aj rozhodnutím o povolení podľa osobitných predpisov.

53. K námietke žalobcu, kde poukazuje na časť oznámenia, ktorá sa v tabuľke na str. 10 zaoberá nebezpečnými odpadmi a namieta chýbajúcu kvantifikáciu spotreby organických rozpúšťadiel, ktoré budú vznikať pri realizácii zmeny navrhovanej činnosti, žalovaný uviedol, že z obsahu oznámenia vyplýva, že pri realizácii zmeny navrhovanej činnosti, teda pri vlastnej výrobe, sa nebudú používať žiadne organické rozpúšťadlá. Organické rozpúšťadlá, ktoré sú uvedené v tabuľke na strane 10 oznámenia budú používané pri údržbe používaných technologických celkov. V tomto konaní sa k oznámeniu vyjadril aj dotknutý orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorý vo svojom stanovisku uviedol, že odpady vznikajúce počas realizácie stavby ako aj odpady vznikajúce počas prevádzky budú zhromažďované v na to určených kontajneroch s umiestnením v zhromaždisku odpadov do doby ich zhodnotenia a zneškodnenia oprávnenou organizáciou v zmysle zákona o odpadoch. Ďalej uviedol, že navrhovateľ má v prevádzke spoločnosti zavedený systém odpadového hospodárstva, ktorý sa riadi ustanoveniami platnej legislatívy v odpadovom hospodárstve a internými smernicami, a teda tento orgán štátnej správy odpadového hospodárstva k predloženému oznámeniu nemá námietky a nepovažuje posudzovanie predmetnej zmeny podľa zákona EIA.

54. Žalobca doplnil správnu žalobu zo dňa 30.11.2017 listom zo dňa 04.12.2017, v ktorom doplnil ďalší žalobný dôvod týkajúci sa ochranného pásma Tatranského národného parku (ďalej len „OP TANAP“). V tejto súvislosti žalobca namietal, že žalovaný a tiež prvostupňový správny orgán sa nezaoberali možnými vplyvmi na chránené územie Tatranského národného parku (ďalej len „TANAP“) a nijako tieto vplyvy nevyhodnotili, a to aj napriek zákonnej povinnosti, ktorá je daná prílohou zákonom EIA v prílohe č. 9, v kapitole IV., v bode 5.

55. Žalovaný je názoru, že podstata OP TANAP, ako aj iných ochranných pásiem chránených území začlenených do ostatných kategórií chránených území, tkvie v tom, že ide o periférny priestor, ktorý je určitou nárazníkovou, prechodovou alebo deliacou zónou, ktorá má za úlohu minimalizovať prípadné dopady antropogénnej činnosti na vlastné chránené územie (napr. TANAP) tak, aby biota vlastného chráneného územia mohla prosperovať. Predmetná zmena navrhovanej činnosti nie je situovaná ani v chránenom území TANAPu (vzdialenosť od dotknutého priemyselného areálu je cca 5,5 km vzdušnou čiarou) a tiež v OP TANAPu a v zmysle oznámenia, odborných posudkov a doručených stanovísk od dotknutých orgánov zmena navrhovanej činnosti nevykazuje znaky významného vplyvu na tieto územia. Preto sa žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, v tomto kontexte nezaoberali vplyvom zmeny navrhovanej činnosti na TANAP a OP TANAP. Tvrdenie žalobcu, že v zisťovacom konaní vyhodnotiť predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti na biodiverzitu a chránené územia (napr. navrhované chránené vtáčie územia, územia európskeho významu, európska sústava chránených území (Natura 2000), národné parky, chránené krajinné oblasti, chránené vodohospodárske oblasti) je síce správne, ale na toto konanie sa nevzťahuje. Predmetné zisťovacie konanie sa týka zmeny navrhovanej činnosti, ktorá bola spracovaná v dokumente oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Revitalizácia a dostavba priemyselného areálu A. A., s.r.o.“ vypracovanom v súlade s § 29 ods. 1 písm. b) zákona EIA - (Ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky oznámenie o

zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.) Z uvedeného vyplýva, že na spracovanie oznámenia o zmene navrhovanej činnosti sa vzťahuje povinnosť podľa prílohy č. 8a zákona EIA s názvom Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, nie povinnosť podľa prílohy č. 9 zákona EIA s názvom Obsah a štruktúra zámeru. Príloha č. 8a zákona EIA, v ktorej sú vymenované povinné kapitoly a podkapitoly, ktoré má oznámenie o zmene navrhovanej činnosti obsahovať, nezahŕňa kapitolu, ktorú uviedol žalobca (Údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na biodiverziu a chránené územia [napr. navrhované chránené vtáčie územia, územia európskeho významu, európska sústava chránených území (Natura 2000), národné parky, chránené krajinné oblasti, chránené vodohospodárske oblasti]).

56. K žalobe žalobcu v 2. rade sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 22.05.2018, v ktorom argumentoval, že v súvislosti s nejasnosťami o podstate zmeny navrhovanej činnosti uvádza, že z oznámenia je v dostatočnej miere zrejmé , že zmena navrhovanej činnosti spočíva v strojárskom opracovávaní hliníkových odliatkov na tlakových lisoch prevažne pre automobilový priemysel. Čo sa týka pôvodnej činnosti, ide o výrobu presných tlakových odliatkov z hliníkových zliatin kvantifikované na 42330 Urok. pričom ako zariadenia boli posudzované 4 šachtové plynové pece a 21 horizontálnych lisov. Cieľom oznámenia o zmene navrhovanej činnosti ako o dokumente spracovanom v zmysle prílohy č. 8a zákona EIA, je priniesť základné charakteristiky danej činnosti vrátane opisu jej možných vplyvov na životné prostredie. Žalovaný podotýka, že sa súčasná prevádzka zmení aj vo vzťahu k obytnej zóne, v smere týkajúcom sa doplnenia areálu vhodným typom budov a doplnkových architektonických znakov, a to za účelom revitalizovať a zjemniť priamy prechod medzi obytnou zónou rodinných domov a priemyselnou zástavbou. Zreteľ je pritom daný najmä na elimináciu hluku. a to vytvorením živých zelených stien, protihlukových riešení a používaním kvalitných materiálov a technológie. Motívom je oddeliť výrobnú a obytnú zónu prírodnými prvkami architektúry, ktoré majú za úlohu tlmiť hluk, eliminovať prašnosť a znižovať emisie. S výstavbou nových moderných hál sa očakáva zníženie hlukového zaťaženia prostredia. Čo sa týka zdrojov hluku uvedených v časti 2.4.4. oznámenia, to k hlukom počas prevádzky navrhovanej činnosti informuje o areálovej doprave a výrobných zariadeniach. Výrobné, resp. technologické zariadenia budú situované v samostatných uzavretých priestoroch. Konštrukcia a parametre obvodových plášťov, strešných plášťov a stavebných otvorov všetkých budov a hál bude zabezpečovať, aby neboli prekračované prípustné hodnoty určujúcich veličín daných platnou legislatívou najbližšom vonkajšom chránenom priestore, pre hluk z iných zdrojov. Žalovaný poukazuje na odborný posudok „Revitalizácia a dostavba priemyselného areálu A. A., s.r.o. - stanovenie hlukovej záťaže" ( apríl 2016 ) od spoločnosti N.. s.r.o. (ďalej len „hlukové posúdenie", vypracovaný odborne spôsobilou osobou - T.. M. C., držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti na účely posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona EIN v odbore - hluk a vibrácie, doprava, ochrana zdravia, ako súčasť oznámenia, ktorý priniesol takýto záver : „Na základe stanovenia hlukovej záťaže, ktorú budú spôsobovať zdroje zvuku súvisiace s činnosťami A. A. po zrealizovaní zámeru v [1] a [2] (t. j. Revitalizácia a dostavba priemyselného areálu A. A.. s.r.o., súhrnná a sprievodná správa k dokumentácii pre územné rozhodnutie, O., 2016), je možné konštatovať nasledovné: Iné zdroje zvuku v zmysle [3] (t. j. vyhláška MZ SR č. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku. infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v platnom znení), v areáli A. A. (výrobné a nevýrobné technológie, VZT, doprava vo vnútri areálu), nebudú v najbližšom dotknutom chránenom vonkajšom priestore spôsobovať prekračovanie najvyšších prípustných hodnôt určujúcej veličiny pre hluk z iných zdrojov sledovanej prevádzky, v referenčnom časovom intervale deň, večer a noc, v zmysle platnej legislatívy [3]: Hluk z dopravy súvisiacej s činnosťami sledovanej prevádzky po pozemných komunikáciách mimo areálu A. A., nebude prekračovať prípustné hodnoty určujúcej veličiny pre hluk z pozemnej dopravy v referenčnom časovom intervale deň, v zmysle platnej legislatívy [3] (v referenčnom čase večer a noc sa neuvažuje s dopravou, ktorá bude súvisieť s činnosťami v sledovanom areáli“). Tento záver platí za predpokladu dodržania podmienok na nepriezvučnosti obvodových a strešných plášťov navrhovaných objektov a zároveň zabezpečenia toho, aby zariadenia na klimatizovanie objektov neprekročili uvedené hodnoty a zároveň za predpokladu realizácie protihlukových stien vhodných parametrov (uvedených v hlukovom posúdení na str. 20).

57. Žalovaný v súvislosti s námietkou na nedostatočne vypracovanú časť 2.4.6. oznámenia zdôrazňuje, že predmetom posudzovania zmeny navrhovanej činnosti nie je celá súčasná aj budúca prevádzka priemyselného areálu spoločnosti A. A., s. ľ. o.. ale len navrhovaná činnosť uvedená v oznámení, konkrétna zmena navrhovanej činnosti - to, akým spôsobom sa zmení súčasná prevádzka. Oznámenie sa preto nevenuje zápachu, ak tento nebude vznikať pri používaní navrhovanej technológie. Ak

obyvatelia dotknutej oblasti toho času vnímajú z prevádzky určitý zápach, dá sa predpokladať. že pochádza z inej technológie, ako je tá, ktorá je predmetom tohto konania.

58. K pochybnostiam týkajúcim sa BAT technológií (t. j. najlepšie dostupné technológie) je toho času možné vychádzať len z oznámenia, v ktorom sa ako v záväznom dokumente navrhovateľ vyjadril, že technické zariadenia musia spĺňať požiadavky BAT technológií. Jednotlivé nové zariadenia budú kontrolované meracou a regulačnou technikou a vyhodnocované počítačom a obsluhou jednotlivých technologických zariadení na základe doterajších skúsenosti s prevádzkovaním podniku. Nepredpokladá sa nekontrolovateľná zmena technologických parametrov a prípadné následné vážnejšie bezprostredné ohrozenie a zhoršenie kvality životného prostredia. Žalovaný dodáva, že uvedená problematika bude predmetom konania v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie, t.j. povoľovacie konanie v zmysle o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom je povoľovacím správnym orgánom Slovenská inšpekcia životného prostredia. Integrované povoľovanie je konanie, ktorým sa koordinovane povoľujú a určujú podmienky vykonávania činnosti v existujúcich prevádzkach a v nových prevádzkach s cieľom zaručiť účinnú integrovanú ochranu zložiek životného prostredia a udržať mieru znečistenia životného prostredia v normách kvality životného prostredia. Žalobca si ako účastník konania v zmysle osobitných predpisov môže svoje podmienky uplatniť práve v tomto konaní.

59. K námietke žalobcu týkajúcej sa oznámenia, kapitoly č. IV., ktorá má zhodnotiť vplyvy zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľstva vrátane kumulatívnych a synergických, ktorá je podľa neho spracovaná povrchne a neúplne, nevenuje sa zhodnoteniu kumulatívnych a energických vplyvov zmeny navrhovanej činnosti s činnosťami, ktoré sa v dotknutom území vykonávajú aj v súčasnosti, žalovaný poukázal na časť prvostupňového rozhodnutia, ktorá sa venuje vyhodnoteniu kritéria „Ovplyvňovanie pohody života“, v ktorej sa prvostupňový orgán zaoberal žalobcom spomenutými problematikami, s čím sa žalovaný, ako odvolací orgán, stotožnil. Vyhodnotenie kritérií vychádza z podkladov, ktoré si konajúci orgán obstaral v priebehu zisťovacieho konania a tiež vychádza z informácií obsiahnutých v oznámení. Žalovaný zdôrazňuje, že uvedená kapitola odkazuje na odborné posúdenia, ktoré boli spracované odborne spôsobilými osobami v oblastiach - hlukové posúdenie, imisno-prenosové posúdenie a posúdenie na hodnotenie zdravotných rizík a dopadov na zdravie. Vo väzbe na zdravie pracovníkov a obyvateľov bývajúcich v posudzovanej oblasti je v závere posúdenia na hodnotenie zdravotných rizík a dopadov na zdravie konštatované, že „Za predpokladu, že sa budú dôsledne dodržiavať všetky schválené prevádzkové postupy a príslušné legislatívne predpisy, možno na základe vykonaného hodnotenia dopadov na verejné zdravie objektívne vyhodnotiť činnosť v prevádzke ako celospoločensky akceptovateľnú bez závažného vplyvu na zdravie pracovníkov a obyvateľov bývajúcich v posudzovanej oblasti."

60. Čo sa týka meraní hluku v minulosti, žalovaný poukazuje na to, že k Protokolu z merania Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 27.11.2014 sa vyjadruje aj odborne spôsobilá osoba T.. B. C., O.., v odbornom posudku na hodnotenie zdravotných rizík a dopadov na zdravie z činnosti „Výroba presných odliatkov z hliníkových zliatin spôsobom tlakového odlievania", kde uvádza že toto meranie sa uskutočnilo v dňoch 14. až 15.07.2014 na Z. ulici č. XX a č. XX, a to v trvaní 10 až 30 min. Išlo o krátkodobé meranie a výsledná hodnota hluku dosahovala prekročenie prípustných hodnôt pre deň, večer a noc pre II. kategóriu územia v zmysle vyhlášky MZ SR č. . ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Toto meranie hluku preto považuje za nereprezentatívne, nakoľko išlo len o krátkodobé meranie a pre posúdenie hlukovej záťaže prevádzky výsledky nevykazujú jednoznačný vplyv. Od roku 2014 spoločnosť A. A., s. r. o., vykonala opravu východnej fasády na hale č. Hl a č. H2, na niektorých zdrojoch hluku (ventilátory v hale č. H4 a č. H5) boli tiež vykonané opravy a profilaktika. Tieto opatrenia prispeli k zníženiu hladiny zdrojov hluku. Čo sa týka merania uskutočneného v roku 2007 spoločnosťou V., žalovaný má za to, že tieto merania sú toho času, prihliadnuc na vyššie spomenuté protihlukové opatrenia v areáli prevádzky A. A., s.r.o., na zníženie hluku taktiež neaktuálne.

61. Konštatoval, že ako odvolací orgán vyrovnal s námietkami žalovaného v primeranom rozsahu na stranách 11 až 16 druhostupňového rozhodnutia. Žalobcove návrhy na dokazovanie sa týkali nového imisno-prenosového posúdenia a nového hlukového posúdenia. Tiež spochybnil správnosť odborného posudku na hodnotenie zdravotných rizík a dopadov na zdravie. Žalovaný má za to, že vyššie uvedené

posúdenia spracovali odborne spôsobilé osoby: P.. B. K. - oprávnená osoba pre imisno-prenosové posudzovanie podľa výnosu MŽP SR k o ovzduší; T.. M. C. - oprávnená osoba na účely posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona EIA v odbore - hluk a vibrácie, doprava, ochrana zdravia, č. osvedčenia XXX/XXXX/OHPV, odborne spôsobilá osoba na kvantitatívne a kvalitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie meranie hluku a vibrácií. č. osvedčenia U./XXXX/XXXX a U./XXXX/ XXXX; T.. B. C., O.. - odborne spôsobilá osoba na hodnotenie dopadov na verejné zdravie U./XXXX/ XXX a na hodnotenie zdravotného rizika - prašnosť U./XXXX/XXXX. Žalovaný upozorňuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR (), že znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale iba hodnotí to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Toto pravidlo je možné analogicky uplatniť aj na odborné posúdenia vyhotovené odborne spôsobilými osobami, z uvedeného dôvodu žalovaný nevykonal návrhy na dokazovanie.

62. Žalovaný trvá na svojej argumentácii uvedenej v druhostupňovom rozhodnutí a konštatuje, že nesúlad platného územného plánu mesta O. so zmenou navrhovanej činnosti nenamietalo vo svojom stanovisku k oznámeniu ani Mesto O. (list č. XXXXX/XXXX/XXXX-OÚP zo dňa 30.11.2016), ako dotknutá obec. Prvostupňový orgán si v uvedenej súvislosti od Mesta O. vyžiadal listom č. OU-PP-U.- XXXX/XXXXXX-XXX/PM zo dňa 28.12.2016 všetky podklady, ktoré boli prerokovávané v Mestskom zastupiteľstve Mesta O. týkajúce sa zmeny a doplnku UPN-SÚ O., lokalita „E. ulica - O. J.", vrátane stanoviska Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky (ako stavebného úradu s krajskou pôsobnosťou), dodatku, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť ÚPN - SÚ Mesta O. a uznesenia Mestského zastupiteľstva Mesta O., ktorým bola schválená, resp. neschválená uvedená zmena a doplnok. Žalovaný ďalej dopĺňa, že z podkladov, ktoré obsahuje administratívny spis, je možné odvodiť, že platný územný plán mesta O. k dotknutým plochám neuvádza bližšie vymedzenie, ktoré by upravovalo prípadné prípustné, neprípustné alebo doplnkové využitie územia. Článok záväznej časti územného plánu mesta O. uvádza, že: „Územia výroby pri dotyku so železnicou rozvíjať tak, aby nedochádzalo k negatívnym vplyvom na funkciu bývania“. Ďalej je potrebné v uvedenej súvislosti poznamenať, že v časti 5 (Zásady a regulatívy umiestňovania výroby) záväznej časti územného plánu mesta O. v článku 5.4 sa určuje, že: „Pri umiestňovaní plôch výroby do výrobných území v kontakte s plochami bývania obzvlášť prihliadať na stavebné a technologické riešenie a opatrenia pre znižovanie negatívneho dopadu na okolie, predovšetkým v okrskoch B, D, E, F, M. Pri nových areáloch výroby a výrobných prevádzok riešiť tieto areály a prevádzky tak, aby výrobná časť nebola umiestňovaná v kontaktných plochách s funkciou bývania. V týchto kontaktných plochách umiestňovať nevýrobné časti areálov a zeleň.“ Žalovaný je názoru, že zmena navrhovanej činnosti v zmysle oznámenia nie je novým areálom, keďže sa situuje do existujúceho areálu prevádzky A. A., s.r.o., a preto ju platný územný plán mesta O. nezakazuje. Uvedený regulatív v urbanistických okrskoch B, D, E, F a M výrobu pripúšťa, avšak vyžaduje znižovanie negatívneho dopadu na okolie. Navrhovaná činnosť je situovaná v urbanistickom okrsku D a znižovanie negatívneho dopadu výroby na okolie sa v zmysle oznámenia odráža v protihlukových riešeniach (protihluková stena, určitá nepriezvučnosť obvodových stien novonavrhovaných objektov a pod.). Súvisiace podrobnosti bude v správnom konaní o umiestnení predmetnej stavby skúmať príslušný stavebný úrad. V tomto povoľovacom konaní si žalobca môže, ako účastník konania v zmysle osobitných predpisov, uplatniť svoje námietky. Žalovaný ďalej dodáva, že predmetom zisťovacieho konania môže byť aj taká navrhovaná činnosť, ktorá nie je v súlade s územným plánom. V takom prípade by aj tento nesúlad bol predmetom následného povoľovacieho konania.

63. Žalovaný konštatoval, že nemá pochybnosti o odbornej spôsobilosti osoby, T.. M. C., ktorá spracovala hlukové posúdenie. Ide o držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti na účely posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona EIA v odbore - hluk a vibrácie, doprava, ochrana zdravia, č. osvedčenia XXX/XXXX/OHPV, osvedčenia o odbornej spôsobilosti na kvantitatívne a kvalitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie - meranie hluku a vibrácií, č. osvedčenia U./XXXX/XXXX a U./XXXX/XXXX. Žalovaný má za to, že táto odborne spôsobilá osoba spracovala hlukové posúdenie na základe príslušných postupov a predpisov a nevidí dôvod na spochybňovanie jeho záverov. Navyše Regionálny úrad verejného zdravotníctva Poprade ako dotknutý orgán štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva je dostatočne kompetentný na to, aby posúdil oznámenie spolu s jeho prílohami a zaslal v priebehu zisťovacieho konania svoje súhlasné stanovisko, v ktorom nepožaduje zmenu navrhovanej činnosti

ďalej posudzovať podľa zákona EIA. Obdobnú nespokojnosť uvádza žalobca aj so spôsobom, ktorým žalovaný odôvodňuje vysporiadanie sa prvostupňového orgánu s kritériami v zmysle ust. § 29 ods. 3 zákona EIA a vyjadruje, že žalovaný týmto neumožňuje komukoľvek transparentne poznať dôvody, pre ktoré považuje vyhodnotenie týchto kritérií za dodržané (bod č. 6 na str. 15 druhostupňového rozhodnutia), čo je podľa žalobcu v rozpore s princípmi dobrej verejnej správy - osobitne princípom právnej istoty, princípom predvídateľnosti rozhodovania a transparentnosti definovaných v Odporúčaní CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov Rady Európy o dobrej verejnej správe (ďalej len „odporúčanie). V naznačenej súvislosti žalobca svoje tvrdenia opiera aj o judikatúru z oblasti správneho súdnictva. Žalovaný svojim rozhodnutím nepovažuje princípy dobrej verejnej správy za porušené a dopĺňa, že koncept dobrej verejnej správy obsahuje jednak pravidlá zakotvené v právnych normách hmotnoprávnej a procesnej povahy a zároveň aj ďalšie požiadavky, ktoré síce nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem, ale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti. Žalovaný zároveň k vyhodnoteniu kritérií prvostupňovým orgánom dodáva, že tento sa nimi zaoberal v primeranom rozsahu tak, ako to vyžaduje ust. § 29 ods. 3 zákona EIA, pričom sa venoval nasledovným okruhom: V okruhu kritérií s názvom „Povaha a rozsah navrhovanej činnosti“ vyhodnocoval zmenu navrhovanej činnosti podľa týchto kritérií - Rozsah navrhovanej činnosti a súvislosť s inými činnosťami, Požiadavky na vstupy, Údaje o výstupoch, Pravdepodobnosť účinkov na zdravie obyvateľstva, Ovplyvňovanie pohody života, Celkové znečisťovanie alebo znehodnocovanie prostredia vrátane ovplyvňovania biodiverzity, Riziko nehôd s prihliadnutím najmä na použité látky a technológie, ako aj ďalšie možné riziká spojené s realizáciou navrhovanej činnosti. V okruhu kritérií s názvom „Miesto vykonávania navrhovanej činnosti" vyhodnocoval zmenu navrhovanej činnosti podľa týchto kritérií - Súčasný stav využitia územia, Súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, Únosnosť prírodného prostredia, Okruh kritérií s názvom ,,Význam a vlastnosti očakávaných vplyvov- vyhodnotil vo vzťahu k predošlým vyššie uvedeným kritériám v zmysle prílohy č. 10 zákona EIA.

64. Žalovaný v súvislosti s doloženým Protokolom o meraní imisií hluku vo vonkajšom prostredí z iných zdrojov (XXX/XXXX/De), ktoré realizovala spoločnosť Inžinierske služby. s. r. o., C. XX, XXX XX M., poukazuje na výsledok tohto merania, ktoré bolo uskutočnené v dňoch 18.05.2017 až 19.05.2017, v čase medzi 22.36 hod. až 03.36 hod. Výsledok tohto merania stanovil posudzovanú hodnotu na 45,8 dB, čo v zmysle vyhlášky MZ SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v platnom znení, znamená prekročenie prípustnej hodnoty ekvivalentnej hladiny A zvuku 0.8 dB. Vzhľadom na to, že navrhovaná činnosť ráta aj s vyššie uvedenými protihlukovými opatreniami, žalovaný má za to, že tieto prispejú k zníženiu vyžarovania zvuku v dotknutom území. Z oznámenia (str. 28) vyplýva, že umiestnením novonavrhovaných objektov je architektonicky aj priestorovo docieliť zníženie vyžarovania zvuku už z existujúcich výrobných hál smerom k najbližšiemu územiu s funkciou bývania, na severnom okraji areálu a všetky nové objekty sú navrhnuté tak, aby svojou činnosťou nevznikalo obťažovanie obyvateľov v dotknutom území. Ďalej je uvedené, že posudzovaná činnosť nemení hlukové pomery v posudzovanej obytnej zóne a nespôsobí zhoršenie životných podmienok obyvateľstva z hľadiska hluku. Navyše odborne spôsobilá osoba T.. B. C., O.. v odbornom posudku na hodnotenie zdravotných rizík a dopadov na zdravie z činnosti „Výroba presných odliatkov z hliníkových zliatin spôsobom tlakového odlievania“, ktorý je prílohou oznámenia sa uvádza záver týkajúci sa hluku, že: „Poškodenie zdravia obyvateľov v okolí posudzovanej činnosti nadmerným hlukom z prevádzky nie je reálne.“

65. K správnej žalobe žalobcu v 1. rade sa vyjadril účastník konania Združenie domových samospráv podaním zo dňa 02.01.2019, v ktorom uviedol, že je nepochybne preukázané, že odvolanie bolo podané včas a teda žalobca je aktívne legitimovaný pre podanie žaloby. Zároveň je preukázané, že administratívny spis nie je úplný, a teda administratívne konanie a jeho zákonnosť je sporná. Názor, že z podacieho lístku nie je zrejmé, či zásielka skutočne obsahovala odvolanie, neobstojí; účelom podacieho lístku nie je preukazovať obsah, ale len preukázať podanie písomnosti na poštovú prepravu. Spochybnenie obsahu je nad rámec zásady hmotnej pravdy, kedy sa nepožaduje absolútne preukázanie rozhodných skutočností, ale len také, ktoré nevznáša odôvodnené pochybnosti. Spochybnenie obsahu podaného lístku teda musí žalovaný riadne zdôvodniť a preukázať, čo sa nestalo. Podľa § 29a zákona EIA „Príslušný orgán v rámci posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti a posudzovania zmeny navrhovanej činnosti hodnotí obdobie prípravy navrhovanej činnosti a jej realizácie, a ak je to odôvodnené povahou navrhovanej činnosti, aj etapu jej ukončenia spojeného s likvidáciou, sanáciou alebo rekultiváciou, a to najmä z hľadiska a) únosného zaťaženia územia, b) dôsledkov bežnej činnosti a rizika možných havárií, c) kumulatívnych a súbežne pôsobiacich javov, a to v rôznych časových

horizontoch a s prihliadnutím na ich nezvratnosť, d) prevencie, minimalizácie, prípadne kompenzácie priamych a nepriamych vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie, e) použitých metód hodnotenia a úplnosti informácií, f) porovnania s najlepšími dostupnými technológiami." Žalovaný „zahlcuje" súd aj účastníkov rôznymi odbornými posudkami, vykonaných po roku 2014, ktoré však neaktualizujú hlukové merania. Ak teda po spochybnenom hlukovom meraní z roku 2014 a pred vydaním rozhodnutia boli zrealizované opatrenia, správny úrad mal v súlade so zásadou hmotnej pravdy a v súlade s povinnosťou úplne a presne zistiť skutočný stav veci podľa §32 Správneho poriadku nariadiť nové hlukové meranie, ktoré by jednoznačne potvrdili alebo vyvrátili tvrdenia žalobcu. Argumentácia žalovaného je teda len formalistická a nezakladá sa na objektívnom zistení skutkového stavu a zodpovednosť prenáša na navrhovateľa a riziká na žalobcu, čo je v rozpore so zákonom a uvedenými právnymi zásadami.

66. Účelom zákona je poskytnúť včasnú a účinnú ochranu životného prostredia - v danom prípade to reálne a účinne spravené nebolo, hoci to spravené byť mohlo a bolo by to zároveň aj hospodárnejšie vybavenie veci. Podľa §56 Správneho poriadku sa malo v odvolacom konaní vykonať doplňujúce dokazovanie, ktoré by prípadné námietky odvolateľa jednoznačne potvrdilo alebo vyvrátilo. Prvostupňový ani druhostupňový orgán doplňujúce dokazovanie v rozpore s uvedeným ustanovením Správneho poriadku nevykonal, čím aj žalované rozhodnutie trpí vadou nedostatku podkladov, na ktorých je založené. Argumentácia žalovaného, že pri vlastnej výrobe sa organické rozpúšťadlá nepoužívajú; používajú sa iba pri údržbe technológie je zmätočné a zavádzajúce. Výrobný proces sa skladá aj z obslužných činností a preto použitie organických rozpúšťadiel pri servise technológie je ich použitím vo výrobe a je potrebné ju posúdiť v zisťovacom konaní. Podľa § 56 Správneho poriadku sa malo v odvolacom konaní vykonať doplňujúce dokazovanie, ktoré by prípadné námietky odvolateľa jednoznačne potvrdilo alebo vyvrátilo. Prvostupňový ani druhostupňový orgán doplňujúce dokazovanie v rozpore s uvedeným ustanovením Správneho poriadku nevykonal, čím aj žalované rozhodnutie trpí vadou nedostatku podkladov, na ktorých je založené. Žalovaný sa pri definícii ochranného pásma neriadi jeho legálnou definíciou podľa §2 ods.2 písm. o) zákona OPK č. XXX/XXXX Z. z., podľa ktorého „osobitne chránenú časť prírody a krajiny časť prírody a krajiny, ktorou sú chránené druhy (§ 33), chránené územia (§ 17), územia európskeho významu (§ 27), súkromné chránené územia (§ 31), chránené objekty ( ), ochranné pásma ( a 49)"; podľa zákona OPK ide o územie so 4. stupňom ochrany. V žiadnom prípade teda nejde o „periférny priestor“ ale o veľmi chránené územie. Žalovaný teda nepostupoval v súlade s SR na základe a v medziach zákona, ale rozhodoval na základe svojvoľného uváženia, ktoré nemá oporu v zákone, čo spôsobuje nezákonnosť samotného rozhodnutia. Podľa Z . z . „Ak má byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná činnosť alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene doručiť príslušnému orgánu zámer s náležitosťami podľa odsekov 3 až 5; zámer je navrhovateľ povinný doručiť písomne a elektronicky a zároveň vopred dohodnúť s príslušným orgánom potrebný počet písomných vyhotovení pre dotknuté obce. Túto povinnosť navrhovateľ nemá, ak doručil k navrhovanej činnosti alebo jej zmene zámer v priebehu zisťovacieho konania podľa .". Navrhovateľ bol teda povinný spracovať zámer podľa prílohy 9 k zákonu EIA bez ohľadu na to, či sa jedná o novú činnosť alebo zmenu existujúcej činnosti. Podľa a zákona EIA „Pri vypracovaní zámeru sa na jeho obsah primerane použijú kritériá uvedené v prílohe č. 10. Podrobnosti o obsahu a štruktúre zámeru obsahuje príloha č. 9“, zákon odklon od tejto povinnosti nepripúšťa a naopak ukladá povinnosť príslušnému úradu podľa zákona EIA požiadať navrhovateľa o dopracovanie zámeru, ak nespĺňa predpísanú štruktúru a obsah navyše aj podľa Správneho poriadku musí od navrhovateľa dôsledne vyžadovať plnenie zákona. Príloha č. 9 k zákonu EIA v bode v bode a príloha č.10 k zákonu EIA v bode IV.4.5 určuje aj posúdenie zámeru na chránené územia, ktorým je v zmysle vyššie uvedenej legálnej definície aj ochranné pásmo TANAPu.. Podľa Správneho poriadku sa malo v odvolacom konaní vykonať doplňujúce dokazovanie, ktoré by prípadné námietky odvolateľa jednoznačne potvrdilo alebo vyvrátilo. Prvostupňový ani druhostupňový orgán doplňujúce dokazovanie v rozpore s uvedeným ustanovením Správneho poriadku nevykonal, čím aj žalované rozhodnutie trpí vadou nedostatku podkladov, na ktorých je založené. Úrady tiež nedodržali predpísaný procesný postup daný osobitným zákonom pre postup pri hodnotení zámeru, čím Vyjadrenie žalovaného je teda nutné chápať ako jeho de facto priznanie, že pri rozhodnutí sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorá mala rozhodujúci vplyv na rozhodnutie a teda napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu nezákonné. Vzhľadom na uvedené navrhuje súdu napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie druhostupňového úradu.

67. K žalobe žalobcu v 2. rade sa vyjadril účastník konania A. A., s.r.o., písomným podaním zo dňa 09.07.2018, v ktorom uviedol, že žalobca v podanej žalobe tvrdí, že oznámenie o zmene navrhovanej činnosti s doplneniami „Revitalizácia a dostavba priemyselného areálu A. A., s.r.o.“ navrhovateľa, ktorým bol ďalší účastník konania, je neúplné, nedostatočné a v rozpore so zákonom EIA, predovšetkým preto, lebo neobsahuje náležitosti podľa prílohy č. 8a Zákona EIA. Žalovaný správny orgán mal toto podanie podľa jeho názoru vrátiť na dopracovanie, čo však neurobil a zaťažil tak konanie vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu. Účastník konania ako argumentáciu k námietke žalobcu v 2. rade citoval ustanovenia § 18 ods. 2 písm. d), § 29 ods. 1 písm. b) a prílohu č. 8a zákona EIA a uviedol, že predložené oznámenie o zmene navrhovanej činnosti spĺňa všetky zákonné požiadavky. V oznámení o zmene navrhovanej činnosti z októbra 2016 sa zrejmým, vyčerpávajúcim a jednoznačným spôsobom pod bodom č.2 popisuje technologické a technické riešenie, ako aj definujú požiadavky na vstupy a výstupy. V časti 2. a 3. oznámenia (v administratívnom spise) sú jednoznačne definované prepojenia s ostatnými plánovanými, alebo aj už realizovanými činnosťami v dotknutom území, rovnako aj predpokladané navýšenie produkcie tavenia (z 14500 t/ročne na 17500 t/ročne). Zo žiadneho ustanovenia zákona pritom nemožno odvodiť požiadavku žalobcu, aby bolo potrebné predkladať ako určité východisko aktuálne prebiehajúcu činnosť, vrátane príslušných technologických ukazovateľov a parametrov, ako aj jej klasifikáciu. Takáto požiadavka by bola zjavne duplicitná, nakoľko existujúce technické riešenie, technologické ukazovatele a parametre sú úplne presne definované v právoplatnom integrovanom povolení vydanom Slovenskou inšpekciou životného prostredia SR podľa Toto rozhodnutie presne vymedzuje všetky použité technologické zariadenia, ich vstupy, výstupy, kapacitu i rozsah v akom sa používajú. Podľa ust. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Integrované povolenie prevádzky ďalšieho účastníka konania vrátane všetkých jeho zmien bolo žalobcovi doručené.

68. Poukázal na to, že v štádiu oznámenia o zmene navrhovanej činnosti ešte ďalší účastník konania nepredkladá projektovú dokumentáciu stavby a zariadení, ktoré v nej budú používané. Takáto požiadavka totiž zo zákona EIA navrhovateľovi zámeru nevyplýva, vzhľadom k tomu, že predloženie projektovej dokumentácie sa vyžaduje až v neskorších štádiách konania, predovšetkým v územnom konaní, ktoré na konanie podľa zákona EIA nadväzuje (Poznámka: Napr. ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov definuje vzťah medzi rozhodnutím vydaným v zisťovacom konaní a územným rozhodnutím). Rovnako možno argumentovať aj s ohľadom na princíp eurokonformného výkladu smernice Európskeho parlamentu a rady č. EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Poznámka: je transponovaným znením tejto smernice, viď bod č.1 prílohy č. 16 k zákonu - zoznam preberaných právne záväzných aktov EÚ), kde sa v recitáli č. 12 uvádza, že určitý minimálny rozsah informácií o projekte a jeho vplyvoch by sa mal poskytnúť v súvislosti s projektami, ktoré sú predmetom posudzovania. Možno preto dospieť k záveru, že rozsah informácií, ktoré by mal zámer obsahovať musí zodpovedať účelu a zmyslu zisťovacieho konania, teda umožniť orgánu ochrany životného prostredia zistenie o tom, či je pravdepodobné, že prevádzka bude mať významný vplyv na životné prostredie. Preto nebolo ani povinnosťou ďalšieho účastníka konania uvádzať v oznámení o zmene navrhovanej činnosti skutočnosti o tom, aká konkrétna činnosť bude vykonávaná v ktorej konkrétnej hale (Poznámka: v oznámení o zmene činnosti v časti 2, konkrétne v tabuľke na str. 3 je uvedené, že výrobné činnosti budú vykonávané v hale SO 01 a hale SO 02).

69. Nie je ani pravdivým tvrdenie žalobcu, že ďalší účastník konania nepredložil údaje o predpokladanom zdroji hluku. V prílohe č. 5.b. oznámenia o navrhovanej činnosti navrhovateľ nielenže uviedol údaje o predpokladanom zdroji hluku, ale súčasne predložil aj odborný posudok tzv. Hlukové posúdenie

- stanovenie hlukovej záťaže „Revitalizácia a dostavba priemyselného areálu A. A., s.r.o., ktoré je vyhotovené osobou odborne spôsobilou na výkon takej činnosti - spoločnosťou N., s.r.o., posudok vypracoval T.. M. C., držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti na účely posudzovania vplyvov na životné prostredie v odbore hluk a vibrácie. Z obsahu predloženého posudku je zrejmé, že predpokladaný zdroj hluku nebude prekračovať prípustné hladiny hluku v referenčnom časovom intervale deň, večer a noc. Predloženie odborného posudku pritom zákonom nie je vyžadované, pretože povinnosťou navrhovateľa je len uviesť údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej zmeny činnosti, nie ich preukazovať. Predmetom zisťovacieho konania totiž nie je posúdenie samotného vplyvu na životné prostredie, ale zistenie orgánu ochrany prírody a krajiny o tom, či je potrebné uskutočniť samotné posudzovanie vplyvov na životné prostredie (zhodne aj Katrlík, R. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, Komentár, s. 28, kde uviedol: „Primárne sa v tomto konaní neposudzujú vplyvy

činností na životné prostredie a ani to nie je cieľom tohto konania.). Odborný posudok navyše vychádza z existujúcich meraní, ktoré sa uskutočnili na pozemkoch vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania spôsobom, ktorý zodpovedá vyhl. č. . Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že nebolo preukázané, že nová prevádzka nebude zdrojom zápachu, ďalší účastník konania namieta jeho nedôvodnosť. Jednak preto, lebo ako bolo uvedené vyššie, nie je povinnosťou navrhovateľa v zisťovacom konaní podľa zákona EIA dokazovať neexistenciu vplyvu, ale špecifikovať možné vplyvy. Vzhľadom k skutočnosti, že pri navrhovanej zmene činnosti sa nebudú používať žiadne procesy alebo výrobné postupy, pri ktorých sa používajú zapáchajúce látky (Poznámka: zoznam tých, ktoré budú vo výrobe použité je v oznámení špecifikovaný), a navyše činnosť bude uskutočňovaná v uzavretých priestoroch, možno dôvodne predpokladať, že prevádzka nebude zdrojom zápachu. Skúsenosti obyvateľov obytnej zóny sa s najväčšou mierou pravdepodobnosti budú týkať inej prevádzky umiestnenej v blízkosti prevádzky ďalšieho účastníka konania (napr. sa tam nachádza pražiareň kávy). Rovnako aj tvrdenie o sivom prášku nie je možné posúdiť inak ako nepreukázanú skutočnosť, ktorá nemá oporu v žiadnom dôkaze, odbornom posudku a pod. Žiadne existujúce meranie, výskum, alebo iný dôkaz nenasvedčuje tomu, že tzv. sivý prášok je dôsledkom prevádzky ďalšieho účastníka konania. Ako je zjavné z predloženého oznámenia v administratívnom spise, zmena navrhovanej činnosti sa bude uskutočňovať v uzavretých priestoroch s použitím filtrácie s účinnosťou 99,9 % a súčasne sa nepredpokladá vznik takej tuhej znečisťujúcej látky (Poznámka: taká látka nemôže pri činnosti prevádzky vzniknúť vzhľadom k posudku Katedry náuky o materiáloch, TU Košice, prof. Ing. Ivan Lukáča, PhD. a posúdení dôsledkov aktuálnej prevádzky) a už vôbec nie jej únik do vonkajšieho prostredia.

70. Rovnako nie je preukázateľne pravdivým ani tvrdenie žalobcu o tom, že oznámenie o zmena navrhovanej činnosti obsahovalo „povrchné“ kumulatívne a synergické zhodnotenie vplyvov navrhovanej zmeny činnosti s činnosťami, ktoré sa v dotknutom území vykonávajú v súčasnosti. Celý obsah čl. IV. oznámenia sa zaoberá detailným popisom pravdepodobných vplyvov navrhovanej zmeny činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia a zdravie obyvateľstva. Aj napriek tomu, že predmetom zisťovacieho konania nie je dokazovanie intenzity samotného vplyvu a jeho dopadov, ďalší účastník konania už v tomto štádiu konania iniciatívne predložil v prílohe č. 5.c. oznámenia o zmene činnosti odborné posúdenie tohto vplyvu, konkrétne Hodnotenie zdravotných rizík a dopadov na zdravie z činnosti Výroba presných odliatkov z hliníkových zliatin spôsobom tlakového odlievania vypracované osobou odborne spôsobilou T.. B. C., O.., z ktorého možno odvodiť skutkové zistenie o tom, že činnosť ďalšieho účastníka ako prevádzkovateľa za podmienky dodržania všetkých schválených výrobných postupov a právnych noriem je celospoločensky akceptovateľná bez závažného vplyvu na pracovníkov a obyvateľov bývajúcich v posudzovanej oblasti. Posúdením vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva vrátane kumulatívnych a synergických zhodnotením sa dôsledne zaoberal na základe námietok žalobcu aj prvostupňový orgán, ktorý požiadal o záväzné stanoviská dotknuté orgány na úseku ochrany zdravia (viď stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Poprade č.j. PP XXXX/X/XXXX zo dňa 15.11.2016), ako aj ochrany životného prostredia (Okresný úrad Poprad, odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna vodná správa č.j. OU-PP-U.-XXXX/XXXXXX- XXX BA zo dňa 09.11.2016). Rozhodnutie sa posúdením vplyvov zaoberá dôsledne vo viacerých častiach jeho odôvodnenia. Celý postup prvostupňového orgánu následne dôkladne preskúmal aj odvolací orgán pričom zistil, že prvostupňové rozhodnutie je vecne správne. Tvrdenie žalobcu o nespokojnosti obyvateľov najmä v oblasti hluku kontrastuje s preukázateľne vykonanými meraniami hluku predloženými ďalším účastníkom konania v iných konaniach, z ktorých je zrejmé, že úroveň hluku zodpovedá všetkým zákonným požiadavkám (okrem toho ďalší účastník konania v priebehu r. 2018 učinil ďalšie opatrenia na ďalšie znižovanie hluku konkrétne výstavbou protihlukovej steny, ktorá výrazne znížila aktuálnu úroveň hluku, zároveň aj v prípade realizácie zámeru, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania sa predpokladá znižovanie úrovne hluku, nakoľko sa v priestore medzi výrobnou časťou prevádzky a rodinnými domami obyvateľov má umiestniť nevýrobná časť prevádzky - konkrétne sklad, ktorý by mal na základe odborných posudkov aj s ohľadom na navrhované stavebné materiály úroveň hluku ešte výraznejšie znížiť).

71. Vo vzťahu k ochrane ovzdušia ďalší účastník konania zdôrazňuje, že je síce pravdivým tvrdenie žalobcu o tom, že sa jeho prevádzka pokladá za veľkého znečisťovateľa ovzdušia, avšak táto informácia je skresľujúca. Dôvodom zaradenia do kategórie veľkých znečisťovateľov ovzdušia je spotreba zemného plynu, ktorý sa používa na tavenie hliníka. Pri spaľovaní zemného plynu však nevznikajú žiadne tuhé znečisťujúce látky, ako to uvádza žalobca. Ďalší účastník konania dokonca so súhlasom žalobcu uskutočnil merania obojstranne akceptovanou spoločnosťou N., s.r.o., ktorá

preukázala, že vo všetkých aspektoch meraní všetkých parametrov znečistenia ovzdušia je znečistenie generované prevádzkovateľom nižšie než 5 % z maximálne prípustnej normy znečistenia ovzdušia a vo väčšine parametrov je na úrovni nižšej ako 1 % z maximálne prípustnej normy znečistenia ovzdušia (overiť je to možné z imisnoprenosového posudku v prílohe 5.b. oznámenia o zmene navrhovanej činnosti v administratívnom spise). Ani jeden z dotknutých orgánov na základe preukázaných meraní a odborných posudkov nemal žiadnu námietku k zmene navrhovanej činnosti. Ďalší účastník konania preto namieta nepravdivosť tvrdenia žalovaného o tom, že oznámenie neobsahovalo skutočnosti ustanovené zákonom. Práve naopak, všetky skutočnosti určené v prílohe č. 8a sú v oznámení zahrnuté. Ďalší účastník konania sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného o tom, že cieľom oznámenia o zmene navrhovanej činnosti je priniesť základné charakteristiky jednotlivých činností danej činnosti vrátane opisu jej možných vplyvov na životné prostredie. Rovnaký rozsah samotného oznámenia kde sa vyžadujú len základné charakteristiky danej činnosti popisuje aj Katrlík, R. Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, Komentár, s. 371. Aj napriek tomu ďalší účastník konania v priebehu niekoľkých rokov nad rámec zákona dôsledne preukázal (hoci predmetom zisťovacieho konania nemá byť samotné posúdenie vplyvov na životné prostredie), že všetky námietky žalobcov sú nepravdivé, alebo nedôvodné a Rozhodnutie správneho orgánu preto vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu.

72. Druhou žalobnou námietkou poukazuje žalobca na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Rozsiahlym citovaním judikatúry poukazuje na dôsledky nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalobca však opomenul (až na dve výnimky) označiť konkrétnu námietku, ktorá podľa jeho tvrdení nebola dostatočne odôvodnená. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konanie podľa druhej hlavy piatej časti (dnes tretej časti ) je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou. Z toho vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným. Ide o zásadu iudex ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia (ust. ) a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Za nedostatočne odôvodnenú časť napadnutého rozhodnutia označil žalobca tú časť napadnutého rozhodnutia, v ktorej sa žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán zaoberali námietkou rozporu navrhovaného zámeru s Územným plánom Mesta O. (ďalej len „ÚP O.“). Súladom zámeru s územným plánom sa prvostupňový správny orgán rozsiahlo zaoberal na str. 8 a 9 písomného vyhotovenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom jednoznačne skonštatoval, že zámer je v súlade s územným plánom. Rovnako aj odvolací orgán na str. 14 a 15 preskúmal odvolaciu námietku žalobcu so zistením, že odvolaním napadnuté rozhodnutie správne posúdilo súlad stavby s územným plánom. Oba správne orgány vychádzali zo stanoviska Mesta O., ktoré nenamietalo rozpor zámeru s Územným plánom Mesta O.. (Poznámka: žalobca následne po skončení zisťovacieho konania žiadal úpravy ÚP tak, aby nebolo možné zámer zrealizovať, čo však bolo Mestom O. zamietnuté, a také navrhované zmeny neboli schválené. To preukazuje súlad zámeru s UP O., rovnako možno poznamenať, že celá aktuálna prevádzka bola postavená od r. 2000 na základe toho istého územného plánu v takmer identickom znení, iný výklad územného plánu vychádzajúci z toho istého znenia by bol pochopiteľným narušením právnej istoty ďalšieho účastníka konania). Prvostupňový orgán sa navyše neuspokojil len so samotným stanoviskom Mesta O., ale analyzoval aj jednotlivé ustanovenia samotného územného plánu ÚP O.. Zistil, že plochy, na ktorých má byť umiestnená hala SO 01, v ktorej má byť uskutočňovaná na ploche 2602,24 m2 výrobná činnosť v najväčšom rozsahu (cca 80 % výrobnej plochy) je umiestnená v území, ktoré je priamo určené na priemyselnú výrobu. Zostávajúca časť objektov, najmä hala č. SO 02 (hala opracovania), SO 03 (hala údržby a skladov), SO 04 (technická infraštruktúra) sú umiestnené v území určenom územným plánom ako súčasné plochy priemyselnej výroby, skladov s potrebou funkčnej a priestorovej prestavby, preferovania obchodu a služieb. Umiestnenie výroby v danom území je podľa prvostupňového, odvolacieho orgánu i Mesta O. v súlade s ÚP O.. Ďalší účastník konania k tomuto záveru len zdôrazňuje, že celá prevádzka na ul. E. v O. bola schválená za identického znenia ÚP O. (od r. 2000), pričom správnosť takéhoto výkladu potvrdil opakovane i nadriadený orgán územného plánovania Okresný úrad v Prešove, odbor výstavby a stavebnej politiky. Rovnako možno k správnosti záverov žalovaného i prvostupňového správneho orgánu dodať, že k vymedzeniu účelu využitia územia nebol stanovený žiaden záväzný regulatív. Možnosť umiestniť výrobu v tomto území možno odvodiť aj z iných ustanovení ÚP O., napríklad z čl. 1.1.4.3. záväznej časti, kde sa uvádza: „Územia výroby pri dotyku so železnicou rozvíjať tak, aby nedochádzalo k negatívnym vplyvom na funkciu bývania“. Úplne identicky možnosť odvodiť prípustnosť výstavby tiež z čl. 5.4. záväznej časti ÚP O., kde sa už v prvej vete začínajúcej slovami: „Pri umiestňovaní plôch výroby do výrobných území v kontakte s plochami bývania ...“. Z doslovného výkladu záväzného regulatívu: „súčasné plochy priemyselnej výroby, skladov

s potrebou funkčnej a priestorovej prestavby, preferovania obchodu a služieb“ možno dospieť k záveru, že túto plochu je možné využívať na výrobu vzhľadom k tomu, že sú tieto plochy označené ako súčasné plochy priemyselnej výroby, vo vzťahu k novým vlastníkom pozemkov v danom území sa však preferujú obchod a služby (výroba nie je vylúčená). Tento prístup je zdôraznený tiež tým, že pre dané územie nie je stanovený záväzný regulatív nemožnosti umiestniť v území výrobu (Poznámka: na bezprostredne susediace územia sú také regulatívy stanovené). Úvaha prvostupňového ako aj odvolacieho správneho orgánu vychádza z racionálneho uváženia všetkých logických súvislostí, avšak za žiadnych okolností ju nemožno posúdiť ako arbitrárnu, alebo nezrozumiteľnú.

73. Odmietol aj druhé tvrdenie žalobcu ohľadom nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k posúdeniu nedostatku odbornej spôsobilosti p. T.. M. C. na zhotovenie odborného posudku ohľadom stanovenia predpokladanej úrovne hluku. Možno jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností stanoviť, že T.. M. C. je odborne spôsobilá osoba na účely posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle v odbore hluk a vibrácie, doprava, ochrana zdravia č. XXX/XXXX/OHPV, odborne spôsobilá osoba na kvantitatívne a kvalitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie - meranie hluku a vibrácií, číslo osvedčenia U./XXXX/XXXX a U./XXXX/XXXX. Túto skutočnosť možno overiť z verejného dostupného zoznamu na stránke Úradu verejného zdravotníctva SR, kde je aktuálne registrovaný pod č. 71. Odborný posudok T.. M. C. posúdil Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v O., ako orgán štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva č.j. PP XXXX/X/XXXX a z hľadiska ochrany verejného zdravia netrval na posudzovaní podľa zákona EIA. Nielen prvostupňový, ale aj odvolací správny orgán sa zaoberal námietkou žalobcu v podanom odvolaní. jednoznačne uviedol, že vzhľadom k tomu, že T.. C. je odborne spôsobilou osobou, a vo veci bolo vydané stanovisko RUVZ O., odvolací orgán nemal dôvod pochybovať o správnosti výsledkov odborného posudku. Je preto nepravdivé tvrdenie žalobcu v rámci žalobného bodu č. 2, že odvolací orgán vôbec nereagoval na námietku žalobcu.

74. Vo vzťahu k neurčitej námietke žalobcu o tom, že žalovaný nereagoval na jeho odvolanie vo vzťahu k písomným stanoviskám dotknutých orgánov, ktoré označil ako povrchné ďalší účastník udáva: Z obsahu odvolania žalobcu, konkrétne označenej str. 3 nie je možné identifikovať obsah žalobného bodu, nie je z takého označenia zrejmé, ktoré stanovisko dotknutého orgánu považuje žalobca za povrchné a nedostatočné. Za takýchto okolností nie je možné sa k obsahu žalobnej námietky nijako vyjadriť. Len vo všeobecnosti však možno zopakovať argumentáciu uvedenú vyššie v tomto podaní. Predmetom zisťovacieho konania totiž nie je posúdenie samotného vplyvu na životné prostredie, ale zistenie orgánu ochrany prírody a krajiny o tom, či je potrebné uskutočniť samotné posudzovanie vplyvov na životné prostredie (zhodne aj Katrlík, R., Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, Komentár, s. 28, kde uviedol: „Primárne sa v tomto konaní neposudzujú vplyvy činností na životné prostredie a ani to nie je cieľom tohto konania). Zároveň je zrejmé, že navrhovateľ nie je povinný predkladať v tomto konaní projektovú dokumentáciu zámeru, ale len špecifikovať základné charakteristiky navrhovaných činností. Postup správneho orgánu v zisťovacom konaní sa riadi ust. § 22 - § 24 Zákona EIA, v zmysle ktorého základom pre vydanie rozhodnutia je oznámenie o zmene činnosti navrhovateľa a stanoviská rezortného orgánu, povoľujúceho orgánu, dotknutého orgánu a dotknutej obce. Žiadne ustanovenie zákona EIA neukladá navrhovateľovi ani konajúcemu orgánu ochrany prírody a krajiny predkladať odborné posudky, prípadne znalecké posudky preukazujúce rozsah a dopady navrhovanej činnosti (dôvodom pre taký postup je malý rozsah navrhovanej činnosti, ktorý je vymedzený v prílohe č. 8 Zákona EIA, kde sa nepredpokladajú závažné dopady na životné prostredie, avšak pre prípad, ak by sa taká možnosť javila ako možná na základe skutočností uvedených v oznámení, môže sa niektorý konkrétny vplyv posúdiť postupom podľa Zákona EIA). V tomto konaní správny orgán na základe horeuvedených skutočností, najmä na základe stanovísk rezortného orgánu, povoľujúceho orgánu, dotknutého orgánu a dotknutej obce určí, či je potrebné o zmene činnosti uskutočniť posúdenie vplyvu navrhovanej činnosti, alebo jej zmeny podľa Zákona EIA. Na toto konanie teda môže nadväzovať konanie podľa zákona EIA, v ktorom sa už zisťuje existencia vplyvu, jeho rozsah a možné dopady na životné prostredie a zdravie obyvateľstva. V konaní o zámere dotknutej osoby však žiaden orgán nevzniesol požiadavku na uskutočnenie posúdenia vplyvu (Poznámka: stanovisko Mesta O. bolo doručené po lehote, a preto sa ex lege pokladá za súhlasné, navyše dôvody v ňom uvedené sú celkom zjavne irelevantné). Na konanie podľa zákona EIA nadväzuje územné konanie, v ktorom sa opäť posudzuje súlad navrhovanej (už konkrétnej stavby, v územnom konaní už je navrhovateľ povinný predložiť projektovú dokumentáciu), ako aj otázky súladu navrhovanej stavby s ochranou práv vlastníkov susedných nehnuteľností, prípadný zásah do pohody bývania atď. Po právoplatnosti

územného rozhodnutia sa uskutočňuje tzv. integrované povoľovanie prevádzky, v ktorom sa predkladá detailná projektová dokumentácia vrátane dokumentácie navrhovaného technologického riešenia, ktoré ex lege musí spĺňať požiadavky BAT.

75. Vzhľadom k horeuvedeným skutočnostiam je nesporné, že množstvo námietok vznesených žalobcom v odvolaní bolo svojou povahou také, ktoré majú byť uplatnené v inom, na zisťovacie konanie nadväzujúcom, konaní (územnom konaní, pri integrovanom povoľovaní prevádzky v rámci ). Aj z týchto dôvodov je nevyhnutné skutočnosti uvedené žalobcom v rámci žalobného bodu č. 2 označiť za nedôvodné.

76. Poslednou žalobnou námietkou žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, keďže správny orgán prvého stupňa posúdil jeho odvolanie ako podané oneskorene, ale vo výroku rozhodnutia ho zamietol. V dôsledku toho existuje rozpor medzi výrokom rozhodnutia a jeho odôvodnením. Odvolanie podané oneskorene mal správny orgán oznámiť odvolateľovi listom. Aj táto žalobná námietka je podľa ďalšieho účastníka konania nedôvodná. V súlade s ust. žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu. Zákonným predpokladom podanej žaloby je ujma vo verejných subjektívnych právach, alebo existencia hrozby takej ujmy.

77. Z výroku žalobou napadnutého rozhodnutia je zrejmé, odvolací správny orgán odvolanie žalobcov zamietol. Iba výrok rozhodnutia, ktorý je záväzný a tvorí úsudok správneho orgánu o otázke predmetu konania, o obsahu verejného subjektívneho práva môže zasiahnuť do verejných subjektívnych práv žalobcu. Výrok napadnutého rozhodnutia je preto vydaný v súlade so zákonom, avšak v takom prípade žalobca namieta vnútornú rozpornosť napadnutého rozhodnutia vzhľadom k tomu, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca podal odvolanie oneskorene, na jeho odvolanie prihliadať nemožno, ale ako odvolací orgán súčasne preskúmal všetky skutočnosti a námietky uvedené v odvolaní, posúdil ich a ich nedôvodnosť náležite vysvetlil. Teda na strane žalobcu nemohla vzniknúť žiadna, a to ani procesná ujma vo verejných subjektívnych právach. Preto možno dovodiť záver, že takým pochybením nemohlo dôjsť k zásahu do verejných subjektívnych práv, pretože jednak výrok napadnutého rozhodnutia do jeho verejných subjektívnych práv nezasahuje (nakoľko je súladný so zákonom), a vnútorný rozpor odôvodnenia rozhodnutia s jeho výrokom nemôže zasiahnuť ani ohroziť verejné subjektívne práva žalobcu, pretože sa odvolací správny orgán zaoberal všetkými odvolacími námietkami žalobcu, a tieto boli posúdené ako nedôvodné. Dôvod na podanú žalobu by vznikol vtedy, ak by sa odvolací orgán práve pre oneskorené podanie odvolanie odvolacími námietkami odmietol zaoberať.

78. Ako to vyplýva z vyššie uvedených skutočností, je zrejmé, že žaloba nie je dôvodná. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade zákonom. Je rozsiahlo a náležite odôvodnené a to aj napriek tomu, že proti nemu bolo vznesených množstvo námietok zo strany žalobcu, ale aj ostatných účastníkov konania (občianskeho združenia založeného žalobcom, ale aj ostatnými rodinnými príslušníkmi žalobcu, a Združenia domových samospráv ktoré opakovane vstupuje do každého zisťovacieho konania). Preto ďalší účastník konania navrhuje aby Krajský súd v Prešove žalobu zamietol.

79. K vyjadreniu žalovaného k žalobe žalobcu v 2. rade zo dňa 22.05.2018 sa vyjadril žalobca v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 16.07.2018 a konštatoval, že sa v plnom rozsahu pridržiava obsahu vyjadrení, ktoré predložil do správneho konania ako aj obsahu správnej žaloby. K novým argumentom a dôvodom uvedeným vo vyjadrení žalovaného žalobca v 2. rade uviedol, že argumenty žalovaného týkajúce sa spracovania oznámenia, uvedené v bode 111. vyjadrenia nie sú spôsobilé spochybniť argumentáciu obsiahnutú v žalobe a to na jednej strane vo vzťahu k podstate zámeru ako celku, ako aj k technickému, technologickému riešeniu, zápachu, požiadavkám BAT technológií, synergických vplyvov hlučnosti a pohody bývania v navrhovanou činnosťou dotknutej lokalite. Pokiaľ ide o spôsob spracovania, opätovne zdôraznil, že predložený zámer - zmena činnosti „Revitalizácia a dostavba priemyselného areálu A. A., s.r.o.“ (ďalej aj „zámer") nemá všetky, resp. nemá dostatočne spracované obsahové náležitosti vyplývajúce z prílohy č. 8a zákona EIA a chýbajú mu preto podstatné obsahové časti, bez poznania ktorých, nie je možné vykonať proces zisťovacieho konania tak, aby bol naplnený účel zákona EIA. Zásadným nedostatkom zámeru je to, že z neho je zrejmé len čiastočne, čo je podstatou navrhovanej zmeny činnosti. Logicky by pri popise zmeny činnosti mala byť

charakterizovaná aktuálna prebiehajúca činnosť, vrátane technologických údajov a parametrov, ako aj jej klasifikácia v zmysle prílohy č. 8 zákona EIA. K takémuto jasnému popisu aktuálneho stavu by mal byť priradený jasný opis toho, akým spôsobom sa činnosť ide meniť, teda či sa ide aktuálna výroba rozširovať, alebo zužovať, či sa idú meniť technologické postupy použité vo výrobe, či sa idú meniť aj samotné technológie, o aké parametre sa zvýši výroba, v akej intenzite bude výroba prebiehať, aká výroba bude umiestnená v konkrétnej výrobnej hale atď. Takto bolo potrebné postupovať pri všetkých faktoroch, ktoré môžu mať dopad na životné prostredie, zdravie a pohodu dotknutých obyvateľov, a ktoré vzniknú v súvislosti so zmenou činnosti (napr. znečistenie ovzdušia, hluk, nárast dopravy). Iba ak je jasne a jednoznačne popísaná samotná zmena činnosti, ak je uvedené porovnanie s aktuálnym stavom, iba ak je jednoznačne popísané, čo zmena činnosti vo vzťahu k životnému prostrediu a zdraviu obyvateľov spôsobí, iba tak je možné následne zhodnotiť, aký vplyv bude mať činnosť na životné prostredie a zdravie obyvateľov a či je nevyhnutné túto otázku nechať posúdiť v kompletnom procese EIA. Žalovaný sa pokúša vyššie uvedené nedostatky konvalidovať a dodatočne vo svojom vyjadrení k žalobe podsúva nové argumenty, avšak spôsob, akým tak koná, je v príkrom rozpore s účelom zákona EIA, ktorý okrem iného spočíva vo vysokej úrovni ochrany životného prostredia, v integrácii relevantných environmentálnych aspektov, ako aj v objasňovaní a porovnávaní výhod a nevýhod navrhovanej činnosti, vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom (§2 písm. a.) a c.) zákona EIA). V tomto kontexte zarážajúcim a osobitne neprípustným spôsobom žalovaný posudzovanie redukuje len na navrhovanú činnosť uvedenú v oznámení, čo pokladá za absurdné. Súčasná aj budúca činnosť sú podľa jeho názoru spôsobilé priniesť synergické efekty, ktoré je potrebné vyhodnocovať komplexne. Účel zákona EIA je potrebné naplniť v konkrétnom správnom konaní, nie alibisticky jeho naplnenie presúvať do povoľovacieho konania podľa v znení neskorších predpisov, ako týmto spôsobom argumentuje žalovaný napr. ohľadom využitia BAT technológií. Konkrétne, najmä v súvislosti so žalobcom nastolenou otázkou BAT technológií a významným dopadom navrhovanej činnosti na životné prostredie, nepovažuje za správne a zákonné odkladať posudzovanie otázok vplyvu na životné prostredie do ďalších povoľovacích konaní. Takýto postup predstavuje aj popretie čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru. V tomto kontexte poukazuje a dáva do pozornosti rozsudok Krajského súd v Banskej Bystrici zo dňa 19.11.2014 sp. zn. . Uvedené súdne rozhodnutie zdôrazňuje nutnosť interpretácie zákona EIA, ktorý bol prijatý na základe implementácie aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, v čo najväčšej miere súladnej s právnym aktom Európskej únie, ak tento poskytuje viac práv, v záujme dosiahnutia sledovaného účelu. V nadväznosti na charakter a dopad navrhovanej činnosti na životné prostredie máme za to, že rovnako by bolo v rozpore s účelom citovaného právneho aktu aj negatívne rozhodnutie o tom, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať tam, kde proces EIA treba vykonať.

80. Uviedol, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení opätovne žiadnym spôsobom nevysporiadal s faktom, že v blízkej obytnej zóne ako aj v širšom okolí dochádza k prenosu TZL (sivého prášku, ktorý je zmesou kremičitanu horečnatého a síranu amóno-železitého) a nepravidelnému šíreniu zápachu, ktoré podstatným spôsobom zhoršujú kvalitu bývania hlavne časti ulice Z.. Je zarážajúce, že v zámere sa úplne opomína doterajší vplyv prevádzky na kvalitu života miestnych obyvateľov, čo však podľa nášho názoru, malo byt' základným východiskom pre spracovanie daného bodu zámeru. Konštatovanie žalovaného o tom, že „ak obyvatelia dotknutej oblasti toho času vnímajú z prevádzky určitý zápach, dá sa predpokladať, že pochádza z inej technológie, ako je tá, ktorá je predmetom tohto konania podsúva akýsi subjektívny tón opodstatneným pripomienkam žalobcu, ako aj verejnosti a možno ho považovať za zjavne nelogické a arbitrárne (str. 4 vyjadrenia). Žalovaný ďalej bez jednoznačných dôkazov spochybňuje merania hladín hluku a to odborné stanovisko spoločnosti V. z roku 2007, ako aj odborný posudok na hodnotenie zdravotných rizík a dopadov na zdravie T.. B. C., O.., z roku 2014. S poukazom na uvedené konštatujeme, že nie je možné vôbec overiť, na základe čoho žalovaný vo svojom vyjadrení prezentuje svoj názor, že ide neaktuálne resp. nereprezentatívne posúdenia resp. odborné vyjadrenia, ide totiž len o tvrdenie žalovaného bez podloženia akýmikoľvek dôkazmi.

81. Namietal, že žalovaný odvodzuje účelovým spôsobom nesprávne a nezmyselné právne závery z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. mája 2010 sp. zn. na vec, ktorá je predmetom tejto správnej žaloby. Zastáva názor, že záver o nepreskúmateľnosti sa týka výlučne znaleckých posudkov, nie odborných vyjadrení, stanovísk a podobných písomností, ktoré do správneho konania predkladajú odborne spôsobilé osoby, príslušné dotknuté a iné orgány resp. inštitúcie. Okrem toho, požiadavky žalobcu na nové odborné posúdenie a návrhy na vykonanie nových dôkazov (najmä podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku) boli odôvodnené

práve nedostatočnými podkladmi a nesprávnymi alebo nelogickými skutkovými závermi vyplývajúcimi z odborných vyjadrení resp. posudkov, ktoré správne orgány brali v doterajšom správnom konaní do úvahy, pričom tento dôvod spochybnenia pripúšťa aj vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V doterajšom konaní prvostupňový i druhostupňový orgán opomenuli správne a logické návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania a opakovane porušili zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ako náležitého zisťovania skutkového stavu. Navyše citovaný judikát obsahuje aj ďalší záver, ktorý žalovaný opomenul a to ten, že „správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky". Žalobca na tomto mieste poukazuje na účelovú interpretáciu záverov z uvedeného judikátu žalovaným, keďže v celom konaní sa žalobca nedomáhal ani raz, aby došlo k posúdeniu skutočností z odbornej stránky zo strany prvostupňového alebo druhostupňového správneho orgánu spôsobom, ktorý by mal nahradiť znalecký posudok alebo odborné stanovisko resp. vyjadrenie. Podľa § 29 ods. 3 zákona EIA, ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v Prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4 zákona EIA. Žalovaný nedôvodne poukazuje na závery z judikatúry Najvyššieho súd Slovenskej republiky - Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. mála 2010 sp. zn. , v ktorom sú riešené iné situácie, ktoré na okolnosti prejednávanej veci nie je možné aplikovať.

82. Žalobca v 2. rade je presvedčený, že navrhované rozšírenie prevádzky nie je v súlade s územným plánom mesta O.. Poukázal pritom na to, že v uznesení Mestského zastupiteľstva mesta O. č. XX/ XXXX zo dňa 18. apríla 2012 (Zmeny a Doplnky územného plánu vo vzťahu k lokalite „E. ulica - O. -J.') je v bode I. uvedené a vo výkrese č. 5 - Výkres regulatívov v M 1:5 000 z plochy B.5b - významné dopravné plochy a dopravná vybavenosť na plochu B.lb - plochu výroby, skladov a technickej vybavenosti vrátane zelene" Upozorňujeme , že písmenko YM v označení B.lb - vo výkrese regulatívov (1:5 000) presne znamená výrobné služby, sklady, obchod a distribúcia. V rámci priemyselnej výroby (ktorá má označenie „1“) je priemysel (pod čo platí akákoľvek výroba) označený písmenom „a“ - takže zo schváleného uznesenia je evidentné, že výkres regulatívov špecifikuje konkrétne o aký druh ide

- nejde teda o akúkoľvek výrobu. Ak by išlo o výrobu bez limitov je zrejmé, že by bolo schválené označenie B. la. V bode I. uznesenia je tiež uvedené, že nedochádza k zmene textu v záväznej časti a v regulatívoch územného rozvoja. Ak v záväznej časti pre všetky ostatné vtedajšie výrobné plochy (O. - Z., J.) bola záväzná úprava tieto orientovať na kvalitatívnu premenu a revitalizáciu, v prospech obchodno-prevádzkových aktivít a služieb, je nelogické a v rozpore s celkovým duchom územného plánu, aby všade okolo táto kvalitatívna revitalizácia a premena postupne prebiehala, pričom však by to na novovzniknutej priemyselnej ploche nebolo ošetrené. Obzvlášť to platí, ak sa záväzná časť územného plánu pre širšie územie nemenila. Navrhovaná zmena funkčného využitia územia v zmysle bodu 13 materiálu „Navrhovaná zmena a doplnok ÚPN - SŮ O. z marca 2012“ nemala ovplyvniť kvalitu životného prostredia. V tejto intencii sa preto dotknuté územie nemalo ďalej intenzifikovať akoukoľvek výrobou, ale prednostne malo slúžiť na „ľahký priemysel“ - výrobné služby, sklady, obchod a distribúciu. A už vôbec v uvedenom území by nemalo dochádzať napr. k zvýšeniu kapacity tavenia hliníka. Trval na argumentácii zo správneho konania, ako aj zo správnej žaloby, kde namieta nesúlad prvostupňového rozhodnutia so záväznou časťou územného plánu mesta O. a to v nadväznosti na § 46 správneho poriadku, ktoré vyžaduje súlad rozhodnutia vydaného v správnom konaní so všeobecne záväznými právnymi predpismi (ktorým je v tomto prípade aj všeobecne záväzné nariadenie obce, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu) Argumentáciu žalovaného na str. 7 vyjadrenia, že územný plán uvedenú činnosť nezakazuje považuje za nepochopiteľnú a nezlučiteľnú so základnými parametrami územného plánu, ako aj faktickým stavom v danej lokalite. Takéto stanovisko žalovaného ignoruje dlhodobý regulatív územného plánu (od roku 1998): ostatné súčasné výrobné plochy (O.- západ, Z.) orientovať na kvalitatívnu premenu a revitalizáciu v prospech obchodno-prevádzkových aktivít a služieb“. Je mimo akúkoľvek pochybnosť, že v zmysle citovaného regulatívu má dochádzať k revitalizácií a nie k intenzifikácii výstavby doslova „na zelenej lúke“ (zámer výstavby novej haly na novo zakúpenej parcele o výmere cca 5000 m2).

83. Poukázal na skutočnosť, že jeho žiadosť o zabezpečenie odborného stanoviska spracovateľom územného plánu bola správnymi orgánmi nedôvodne zamietnutá. Konštatovanie žalovaného, že predmetom zisťovacieho konania môže byt' aj taká navrhovaná činnosť, ktorá nie je v súlade s územným plánom, a že aj v tomto prípade by tento nesúlad bol predmetom následného povoľovacieho konania je pre žalobcu v 2. rade neakceptovateľné. Toto konštatovane ignoruje požiadavku súladu

všetkých individuálnych správnych aktov so všeobecne záväznými právnymi predpismi, so záväznou časťou územného plánu (všeobecne záväzným nariadením) Takáto interpretácia žalovaného sa taktiež prieči účelu zákona EIA, ktorý ukladá príslušnému správnemu orgánu realizovať procesné kroky v rámci EIA takým spôsobom, aby bolo možné získať „odborný podklad na vydanie rozhodnutia podľa osobitných predpisov“ (§ 2 písm. e) zákona EIA) Požiadavka získania odborného podkladu je podľa ich názoru neoddeliteľná od požiadavky súladu získaného podkladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V tejto súvislosti vyvstáva otázka, po akú hranicu, je žalovaný ešte ochotný zájsť, keď vo svojej vyššie uvedenej argumentácií dokáže obhajovať aj zjavné porušovanie zásady zákonnosti pri vydávaní individuálnych právnych aktov, prípadne dokáže hájiť systematické nevykonávanie návrhov na vykonanie ďalších dôkazov účastníkom, ktorý namieta zjavnú jednostrannosť, nelogickosť a rozpornosť odborných vyjadrení a stanovísk. Ide o základné princípy a zásady správneho konania, zákonnosť a právo byť vypočutý. Podotkol, že štát ako verejná autorita a verejnoprávna korporácia určil pravidlá, ako sa majú subjekty práva správať. Určil aj miesto a procesné predpisy ako sa práva majú uplatňovať. A určil aj jediný subjekt - príslušný správny orgán, ktorý môže v danom prípade o verejných subjektívnych právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy rozhodovať v prvom stupni. Zároveň štát určil revízny systém a odvolací orgán, prostredníctvom ktorého sa možno brániť proti nezákonnému prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Slovenská republika, v zmysle , čl. 1 ods. 1, má demokratické zriadenie a právny štát a je preto nevyhnutné toto demokratické zriadenia a princípy právneho štátu rešpektovať bezvýhradným uplatňovaním a dodržiavaním pravidiel, t. j. zákonov. V uskutočnenom správnom konaní pri množstve technikálií, formalistického zabezpečovania vyjadrení zo strany konajúceho správneho orgánu (vrátane mechanického preberania ich obsahu) a odborných aspektov z oblasti problematiky EIA unikla príslušným správnym orgánom jedna podstatná skutočnosť. Podstatou právneho štátu je nadradenosť práva nad všetkými cieľmi subjektov práva. Výklad týchto princípov rozvinul aj Ústavný súd SR - okrem iného aj v rozhodnutí : „ V právnom štáte , v ktorom sú ako neoddeliteľné okrem iných stelesnené také princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z , sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektami, ktorým boli priznané". Ak teda sám štát ustanovil právne predpisy, za akých podmienok a ako má uplatniť svoje verejné subjektívne práva v konaní žalobca ako účastník konania, prípadne v správnom súdnictve aj voči štátu ako žalovanému, je nutné v zmysle týchto právnych predpisov a v zmysle princípov právneho štátu a spravodlivosti rozhodnúť, nie hľadať dôvod a zámienky na prenesenie orgánu štátu - správneho orgánu na iné subjekty (napr. na odborné vyjadrenia iných osôb, iné orgány majúce rozhodovať v iných konaniach). Lebo o nič iné nejde v argumentácii žalovaného a aj v rozhodnutiach, ktoré na podporu svojich pseudoargumentov uvádza žalovaný. Z jeho strany ide o pokus, účelovým výkladom, ktorý nemá oporu obísť zákon, ktorý rieši procesný postup pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Pre žalobcu je neakceptovateľné, ak žalovaný (t.j. štát), ktorý má byť garantom a ochrancom ústavnosti a zákonnosti, sám používa argumentáciu contra legem. Žalovaný svojou argumentáciou predvádza pokus o aplikáciu práva v príkrom rozpore s princípmi právneho štátu a spravodlivosti. Je presvedčený, že aj tieto otázky by mal vziať do úvahy konajúci súd pri rozhodovaní v tejto veci. Inými slovami ide aj o spor medzi formalistickým prístupom k aplikácii práva a materiálnou doktrínou. Súdy by nemali hľadať spôsob ako formálne aplikovať právne predpisy, ale hľadať v prejednávaných veciach základnú spravodlivosť. Okrem už citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR, to výstižne vyjadril aj Ústavný súd Českej republiky vo veci zo dňa 19.03.2008: „Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho aplikácia musí smerovať k výsledku spravodlivému. Inými slovami právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti a nie súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého záujmu chráneného príslušnou právnou normou."

84. V plnom rozsahu trvá na svojich vyjadreniach o rozpore konania žalovanému s princípmi dobrej verejnej správy ako súčasťou európskeho správneho práva. Nemožno sa stotožniť s chápaním povahy týchto princípov, tak ako ho naznačuje a uvádza žalovaný na strane 8 vyjadrenia. V súlade s názorom vysloveným v odbornej literatúre s oblasti správneho práva (Poznámka, str. 26. Judikatúra vo veciach ochrany životného prostredia, M. Gavalec, Wolters Kluwer 2015), sa prikláňame k záveru o záväznosti týchto princípov, keďže aj Európsky súd pre ľudské práva už postavil konkrétne odporúčanie Rady Európy do pozície zdroja pozitívneho práva t.j. priradil ich medzi formálne pramene práva.

85. V nadväznosti na bod V. vyjadrenia žalovaného zastáva názor, že žalovaný postupoval v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia tak, že podstatne porušil ustanovenia o konaní, ako i základné procesné princípy vyjadrené v správnom poriadku, najmä tým, že nesprávne posúdil riadne a včas podané odvolanie žalobcu a odňal mu možnosť konať ako riadnemu účastníkovi odvolacieho konania, čo malo za následok vydanie nezákonného napadnutého rozhodnutia. Konfrontáciou obsahu argumentácie žalovaného uvedenej v bode V. vyjadrenia s obsahom ich argumentov, nemožno dospieť k záveru o čo i len čiastočnom spochybnení ich argumentov. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s ich tvrdeniami o nesúlade jeho procesných postupov pri vybavovaní odvolania s princípom zákonnosti, ako aj s citovanou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Žalovaný bol povinný riadne a včas podané odvolanie preskúmať v celom rozsahu, keďže tak nekonal, porušil , , , , ods. l a správneho poriadku, ako aj a súčasne odňal žalobcovi možnosť konať pred správnym orgánom, čím neoprávnene zasiahol do práva žalobcu na spravodlivý proces. Koncepcia odvolacieho prieskumu v správnom poriadku je založená nielen na prieskume zákonnosti, ale aj na prieskume (vecnej) správnosti odvolacím orgánom. Konštatoval, že mu bola žalovaným odňatá možnosť, aby na základe dôvodov jeho odvolania ako odvolací orgán využil svoju právomoc preskúmať prvostupňové rozhodnutie z hľadiska jeho vecnej správnosti t. j. vhodnosti, účelnosti alebo primeranosti obsahu. Pod správnosťou rozhodnutia sa rozumie zisťovanie, či prvostupňový správny orgán, ktorý síce rozhodol v medziach zákona, vhodne aplikoval správnu úvahu, či objektívne posúdil pomery účastníkov konania a všetky okolnosti prípadu. Možnosť preskúmať správnosť rozhodnutia v sebe zahŕňa zisťovanie, či rozhodnutie zabezpečí optimálne a efektívne naplnenie účelu a cieľa, ktorý má na zreteli hmotnoprávny predpis, na základe ktorého prvostupňový správny orgán rozhodoval. Napokon, sám žalovaný na str. 7 napadnutého rozhodnutia zdôrazňuje, že pri postupe podľa Správneho poriadku sa pri oneskorenom odvolaní možno zamerať len preskúmanie vád právneho charakteru. Opomína však, že to platí len v prípade, ak ide o skutočne oneskorené podanie, resp. odvolanie, teda len v prípade, ak správny orgán vyhodnotí podanie oneskoreného odvolania riadne a zákonne, čo sa však v tomto prípade nestalo. Keďže je evidentné, že žalovaný po celý čas až do právoplatného skončenia odvolacieho konania ho za účastníka nepovažoval, vyššie popísaným postupom žalovaného mu bola znemožnená účasť na odvolacom konaní z hľadiska navrhovania dôkazov, doplnenia dokazovania v intenciách správneho poriadku a vyjadrovania sa stanoviskám ostatných účastníkov konania a dotknutých orgánov uskutočnených v odvolacom konaní pred žalovaným, čím mu bola odňatá možnosť v plnom rozsahu a s možnosťou využitia všetkých svojich procesných oprávnení zúčastniť sa ako účastník na odvolacom konaní. Z vyššie uvedených dôvodov je toho názoru, že nedostatok spočívajúci v nezákonnom vybavení odvolania žalovaným nemožno konvalidovať inak, ako zrušením napadnutého rozhodnutia.

86. Nestotožňuje sa s argumentáciou žalovaného, ktorú uvádza v bode VI. svojho vyjadrenia. Táto argumentácia žiadnym spôsobom nepopiera jeho tvrdenia a závery o tom, že napadnuté rozhodnutie (ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu) podľa názoru žalobcu nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, keďže žalovaný (a ani prvostupňový orgán) nezisťoval skutkový stav v rozsahu postačujúcom pre riadne posúdenie veci. Na tomto mieste opätovne poukázal na obsah podaní do prvostupňového konania - písomné stanoviská účastníka konania zo dňa 30.11.2016 vrátane príloh 1 až 5 a zo dňa 13.02.2017 vrátane príloh 1 až 3, ako aj na obsah odvolania, ktoré odvolací orgán (a ani prvostupňový orgán) najmä z hľadiska v nich uvedených návrhov na dokazovanie vôbec nevzali do úvahy. Súčasne trvale na tvrdeniach o nedostatočnom vyhodnotení zámeru podľa Prílohy č. 10 zákona EIA, pričom žalovaný sa vo svojom vyjadrení k námietkam o nedostatočnom vyhodnotení týchto kritérií, osobitne vo vzťahu ku kritériu „Súvislosť s inými činnosťami" opäť' odmieta vyčerpávajúcim a jasným spôsobom vyjadriť. Zostala stále nezodpovednou zásadná a nosná otázka týkajúca sa kritérií hodnotenia v zisťovacom procese. Vo vzťahu ku kritériu „súvislosť s inými činnosťami" je potrebné opätovne (aj v tomto štádiu konania) poukázať na to, že prvostupňový orgán i žalobca za predmet konania nepokladal pôvodnú činnosť, pre ktorú bolo vydané rozhodnutia MŽP SR č. XXXX/XX-X.X./gn zo dňa 18.10.2004. V tejto súvislosti sa uvádza , že „ Predmetom zisťovacieho konania v zmysle oznámenia o zmene navrhovanej činnosti je len tá časť, ktorá pojednáva o zmene navrhovanej činnosti, okrem pretavovania hliníkovej zliatiny a jej spracovania horizontálnymi lismi." Naďalej je, prihliadajúc na obsahovo-materiálne hľadisko posudzovania, presvedčený, že ak činnosť - pretavovanie hliníkovej zliatiny a jej spracovanie horizontálnymi lismi nemôže byť predmetom zisťovacieho konania, tak táto informácia nemala byť obsiahnutá a predkladaná v podkladoch, ktoré spoločnosť A. predložila prvostupňovému orgánu. Keďže však tieto činnosti boli súčasťou oznámenia, avšak zároveň (ako tvrdí prvostupňový orgán i žalovaný v napadnutom rozhodnutí) neboli predmetom konania, postupovali správne orgány v rozpore

s uvedeným ustanovením, keďže kritériom pre zisťovacie konanie je aj „Súvislosť s inými činnosťami (jestvujúcimi, prípadne plánovanými)," Uvedené činnosti nepochybne súvisia s celkovou navrhovanou zmenou činnosti a ako také tiež mali byť predmetom zisťovacieho konania.

V.

87. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

88. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

89. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

90. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

91. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

92. Predmetom preskúmania v tomto konaní je na základe všeobecnej správnej žaloby žalobcov napadnuté rozhodnutie žalovaného č. U. zo dňa 27.09.2017, ktorým odvolania žalobcov a ostatných účastníkov konania zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Poprad, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. OU-PP-U.-XXXX/XXXXXX/PM, OU-PP- U.-XXXX/XXXXXX-XXX/PM zo dňa 03.04.2017, ktorým prvostupňový správny orgán na základe o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) rozhodol, že predložené oznámenie navrhovateľa o zmene navrhovanej činnosti s doplneniami „Revitalizácia a dostavba priemyselného areálu A. A., s.r.o.,“ (október 2016) sa nebude posudzovať podľa zákona EIA.

93. Správny súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil listom zo dňa 10.12.2019 a súhlasil, aby súd konal a rozhodol bez jeho prítomnosti. Na nariadené pojednávanie sa nedostavili ani účastníci konania v 1. až 4. rade, ktorým bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené.

94. Správny súd preskúmal v rozsahu podľa napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloby žalobcov sú dôvodné.

95. Podľa § 2 zákona EIA účelom zákona je najmä a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

96. Podľa § 3 písm. c) zákona EIA na účely tohto zákona posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru, určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len "správa o hodnotení činnosti") alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny (ďalej len "záverečné stanovisko"), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou.

97. Podľa § 3 písm. f) zákona EIA na účely tohto zákona navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti (ďalej len "navrhovaná činnosť alebo jej zmena") je realizácia stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny.

98. Podľa § 18 ods. 1 písm. f) zákona EIA predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania.

99. Podľa § 18 ods. 2 zákona EIA predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "zisťovacie konanie") musí byť každá a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ktorá je realizovaná výhradne alebo najmä na účel rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali viac ako dva roky, b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, c) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa odseku 1 písm. d) a môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie.

100. Podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona EIA, ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.

101. Podľa § 29 ods. 2 zákona EIA príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.

102. Podľa § 29 ods. 3 zákona EIA Ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

103. Podľa § 29 ods. 4 zákona EIA na zisťovacie konanie k zámeru sa vzťahujú primerane § 22 ods. 5 a 6, § 23 a § 53 ods. 3.

104. Z obsahu administratívneho spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd zistil, že administratívne konanie začalo dňa 02.05.2016 na základe zákona EIA podaním oznámenia o zmene navrhovanej činnosti „Revitalizácia a dostavba priemyselného areálu A. A., s.r.o.“ vypracovaného navrhovateľom podľa prílohy 8a . Navrhovaná zmena činnosti spočíva vo výstavbe výrobných hál a skladových hál a v revitalizácii priemyselného areálu navrhovateľa

A. A., s.r.o., v mestskej časti O. - Z.. Zmena navrhovanej činnosti rieši i revitalizáciu priemyselného areálu s výstavbou hál, v ktorých sa nebudú vykonávať činnosti, ktoré sú uvedené v prílohe č. 8 zákona EIA.

105. Pôvodná navrhovaná činnosť „Rozšírenie výroby A. A., s.r.o., O.“ bola predmetom zisťovacieho konania, ktoré vykonalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, ktoré rozhodnutím č. XXX/XX-X.X/gen zo dňa 18.10.2004 rozhodlo, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

106. V rámci zisťovacieho konania vykonaného prvostupňovým správnym orgánom podľa § 29 ods. 9 zákona EIA podali písomné stanoviská rezortný orgán, povoľujúci orgán a dotknuté orgány, ktoré nepožadovali ďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti podľa zákona EIA, okrem dotknutej obce Mesto O., ktorý žiadal posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti. K navrhovanej zmene činnosti podali prvostupňovému správnemu orgánu ako dotknutá verejnosť písomné stanoviska Združenie domových samospráv, T.. B. Z., K.. M. A. a Občianske združenie Popradčania za čistejšie životné prostredie (teraz Za čistý Poprad), ktorí žiadali posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti podľa zákona EIA. Prvostupňový správny orgán a žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyhodnotili podané oznámenie navrhovateľa a zmenu navrhovanej činnosti tak, že zmenou nedôjde k navýšeniu hodnôt už posúdenej a rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky povolenej činnosti

- výroby presných tlakových odliatkov a hliníkových zliatin a nie sú ohrozené ani nepriamo obmedzené alebo ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania a sú splnené podmienky podľa zákona EIA.

107. Žalobcovia namietali nesprávne právne posúdenie žalovaného, ktorý posúdil nimi podané odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu za oneskorene podané, čím im uprel právo na posúdenie ich odvolaní a námietok v nich uvedených.

108. Podľa § 64 zákona EIA na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu záujmov podľa § 63a.

109. Podľa § 54 ods. 1 Správneho poriadku odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

110. Podľa § 54 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.

111. Podľa § 27 ods. 3 Správneho poriadku lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na správnom orgáne uvedenom v § 19 ods. 4 alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu.

112. Podľa § 27 ods. 4 Správneho poriadku v pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, pokiaľ sa nepreukáže opak.

113. Správny súd z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zistil, že žalovaný konštatoval vo vzťahu k podaným odvolaniam, že lehota žalobcov Občianske združenie Popradčania za čistejšie životné prostredie (Za čistý Poprad) uplynula dňa 24.04.2017 (odvolanie postúpené správnemu orgánu 25.04.2017) a T.. B. Z. uplynula dňa 04.05.2017 (odvolanie postúpené správnemu orgánu dňa 05.05.2017). Oneskorené podanie odvolania preskúmal podľa § 60 Správneho poriadku a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie obnovy konania (§ 62 Správneho poriadku) ani na preskúmanie rozhodnutia v mimoodvolacom konaní (§ 65 Správneho poriadku). Aj napriek tomu konštatovaniu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia reagoval na námietky žalobcov uvedené v odvolaní.

114. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že odvolania žalobcov sú opatrené pečiatkou prijatia podania prvostupňovým správnym orgánom u žalobcu v 1. rade dňa 25.04.2017 a u žalobcu v 2. rade dňa 05.05.2017. Pri týchto podaniach nie je pripojená obálka, a preto nie je možné zistiť, či odvolania boli podané osobne správnemu orgánu alebo boli podané na poštovú prepravu. Žalobcovia predložili správnemu súdu kópie podacích lístkov, ktorými preukázali, že odvolanie podali v posledný deň lehoty odovzdaním na poštovú prepravu.

115. Na základe takto zistených skutočností správny súd dospel k názoru, že žalovaný pri posudzovaní včasnosti podania odvolaní žalobcov nezistil úplne a presne skutočný stav veci. Bez ohľadu na to, aby mal úplne a nepochybne zistené, či odvolania žalobcov boli podané osobne alebo na poštovú prepravu, vyhodnotil ich ako oneskorené podania v rozpore s § 27 ods. 3 a 4 Správneho poriadku.

116. Podľa § 60a Správneho poriadku ustanovenie prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní a to na základe skutočnosti, že konanie na prvom stupni a odvolacie konanie tvorí jeden celok.

117. Správny orgán je podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Preto bolo povinnosťou žalovaného v prípade nejasností, či bolo odvolanie žalobcov podané správnemu orgánu v zákonnej lehote, aby vyzval žalobcov na preukázanie včasnosti podaného odvolania. Žalovaný však takto nekonal a aj napriek prezumpcii vyslovenej v § 27 ods. 4 Správneho poriadku, podľa ktorej v pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, pokiaľ sa nepreukáže opak, vyhodnotil v neprospech žalobcov odvolania ako oneskorene podané, v dôsledku čoho došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Správny súd je toho názoru, že žalovaný na základe vysloveného záveru, že odvolania žalobcov boli podané oneskorene, nemal zákonný podklad k tomu, aby reagoval ďalej v odôvodnení na ich odvolacie námietky.

118. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Citované ustanovenie vyjadruje tzv. úplný apelačný (revízny) princíp odvolacieho konania, podľa ktorého odvolací orgán je oprávnený a zároveň povinný preskúmať postup prvostupňového správneho orgánu ako aj skutkový a právny základ napadnutého rozhodnutia z hľadiska správnosti a zákonnosti. Nie je pritom viazaný závermi prvostupňového správneho orgánu ani dôvodmi uvedenými v odvolaní.

119. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy...

120. V odvolacom konaní majú účastníci konania rovnako ako pred prvostupňovým správnym orgánom právo vyjadrovať sa k podkladom pre rozhodnutie, uvádzať nové skutočnosti a dôkazy. Žalovaný nesprávnym právnym posúdením odvolania žalobcov proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu ako oneskorene podaného porušil ich subjektívne práva tým, že im odňal v odvolacom konaní právo reagovať na ďalšie vyjadrenia účastníkov konania a uplatňovať svoje návrhy. Postupom a rozhodnutím žalovaného došlo k porušeniu jednej zo základných zásad správneho konania vyjadrený v § 3 ods. 2 Správneho poriadku a to zásady aktívnej súčinnosti účastníkov konania.

121. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu v 2. rade, že ak žalovaný dospel k záveru, že odvolanie je podané oneskorene, nie je daný dôvod na obnovu konania ani na preskúmanie rozhodnutia mimoodvolacieho konania a mal odvolanie vybaviť neformálnym listom. Žalobca v 2. rade opomenul rozhodujúcu skutočnosť, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nenadobudlo právoplatnosť z dôvodu, že účastník konania Združenie domových samospráv podal odvolanie v zákonnej lehote. Spôsob vybavenia oneskoreného odvolania podaného účastníkom konania neformálnym listom správneho orgánu by zodpovedal postupu podľa § 60 Správneho poriadku len voči právoplatnému rozhodnutiu. V tomto prípade bol postup žalovaného podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zákonný a správny, ak odvolanie žalobcov vo výroku rozhodnutia zamietol z dôvodu, že odvolanie bolo podané oneskorene. Na veci nič nemení názor správneho súdu uvedený vyššie k nesprávnemu právnemu posúdeniu zákonnej lehoty na podanie odvolania zo strany žalovaného.

122. Žalobcovia namietali, že žalovaný a prvostupňový správny orgán sa s ich námietkami vyrovnali len formálnym spôsobom bez dostatočného zdôvodnenia, prečo ich považuje za irelevantné, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Namietali, že zámer navrhovateľa, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania, neobsahovalo dostatočné vyhodnotenie ani kritéria podľa prílohy č. 8a a 10 zákona EIA na to, aby bolo možné posúdiť, či daná činnosť bude alebo nebude mať vplyv na životné prostredie. Ide predovšetkým o opis technického a technologického riešenia zmeny činnosti vo vzťahu k tomu, ako sa zmení súčasná prevádzka, prepojenie s ostatnými plánovanými a realizovanými činnosťami, obsahovo nezodpovedá skutočnosti, že v blízkom a bezprostednom okolí sa nachádza obytná zóna, kde prebiehajú iné činnosti súvisiace s bývaním a rodinným životom miestnych obyvateľov. Žiadnym spôsobom nie sú zhodnotené kumulatívne a synergické vplyvy zmeny činnosti s činnosťami, ktoré sa v dotknutom území vykonávajú aj v súčasnosti. Osobitne vo vzťahu k posúdeniu hlukových pomerov v danom mieste vykonaným odborným posudkom namietali, že posudok sa zameral len na hlukové pomery, ktorých potencionálnym zdrojom je prevádzka spoločnosti A. A., s.r.o., a neposúdil celkové hlukové pomery s prihliadnutím na zdroj hluku spôsobených železničnou a cestnou dopravou. Keď s odkazom na ustanovenie bodu 1.8 prílohy ku vyhláške, ak hladina hluku z iných zdrojov podľa tabuľky č. 1 prekračuje prípustnú hodnotu a vzniká spolupôsobením viacerých zdrojov hluku rôznych prevádzkovateľov, posudzovaná hodnota pre jednotlivých prevádzkovateľov sa určuje s pripočítaním korekcie K=+3 dB pri dvoch prevádzkovateľoch alebo K=+5 dB pri troch a viacerých prevádzkovateľoch. Odborný posudok sa zameral len na konštatovanie, že namerané hodnoty pri normálnej prevádzke a po substrakcii nameraných hodnôt, ktoré súviseli s inými zvukovými udalosťami, ukázali, že v dotknutom okolí areálu v súčasnosti determinuje najmä hluk spôsobovaný železničnou a cestnou dopravou po pozemných komunikáciách predovšetkým mimo areálu závodu.

123. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

124. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

125. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

126. Správny súd vyššie uvedené námietky žalobcov vyhodnotil za dôvodné a je toho názoru, že správne orgány nepostupovali podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku a rozhodnutie neodôvodnili tak, aby zodpovedalo zákonným kritériám.

127. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jednou z najdôležitejších častí podstatných náležitostí tohto rozhodnutia a má presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a zákonnosti jeho rozhodnutia. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia musí reagovať na dva okruhy problémov a to skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené, ich právny význam. Je potrebné uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy, napokon, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania.

128. Účastník konania má právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom správneho konania. Vyrovnať sa s argumentom účastníka konania znamená uviesť dôvody pre prijatie a odmietnutie týchto argumentov, argument odmietnuť znamená ho vyvrátiť alebo spochybniť alebo vysvetliť, prečo ho nepovažuje za irelevantný. Žalovaný zamietol odvolanie žalobcov proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že bolo oneskorene podané, avšak napriek tomuto záveru v odôvodnení napadnutého rozhodnutia reagoval na ich námietky uvedené v odvolaní. Správny súd je toho názoru, že ani táto skutočnosť nič nemení na tom, že boli porušené subjektívne práva žalobcov na riadne a zrozumiteľné

a presvedčivé vyrovnanie sa správneho orgánu s ich odvolacími námietkami v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

129. Zisťovacie konanie podľa § 29 zákona EIA je jedným z kľúčových konaní v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie. V tomto konaní nemožno opomenúť základný účel zákona EIA vyjadrený v § 2 citovaného zákona a to zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, objasniť a porovnať výhody a nevýhody navrhovanej činnosti, vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom.

130. Vplyv na životné prostredie na účely zákona EIA je vymedzený ako akýkoľvek priamy a nepriamy vplyv na životné prostredie, vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverziu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi.

131. Podľa § 29 ods. 3 zákona EIA pri rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, sa pre zisťovacie konanie primerane použijú kritéria uvedené v prílohe č. 10. Pod primeranosťou sa chápe použiteľnosť pri konkrétnych prípadoch navrhovanej činnosti, nemôže však znamenať ignorovanie kritérií, ktoré sú nevyhovujúce zo strany navrhovateľa alebo správneho orgánu. Z rozhodnutia správneho orgánu musí byť zrejmé, ktoré kritéria podľa prílohy č. 10 hodnotil, a ktoré kritéria a z akých dôvodov v zisťovacom konaní nepovažoval za potrebné vyhodnotiť, čo však z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nevyplýva. Žalovaný sa s týmto v rozhodnutí vyrovnal iba tým spôsobom, že poukázal na dôvody uvedené v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu.

132. Takýto postup správnych orgánov nezodpovedá ustanoveniu § 29 ods. 13 zákona EIA, podľa ktorého rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní obsahuje v odôvodnení dôvody, na ktorých sa zakladá vyhodnotenie kritérií podľa ods. 3 a vyhodnotenie stanovísk doručených podľa ods. 9 a § 23 ods. 4, t. j. stanovísk rezortného orgánu, dotknutých orgánov, dotknutej obce a dotknutej verejnosti.

133. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že mu žalobcovia predložili v rámci svojich námietok vzťahujúcich sa k posúdeniu hlukových pomerov Protokol o skúškach č. XXXX/XXXX až XXXX/XXXX vyhotovený Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky dňa 17.07.2014, v ktorom je konštatované, že porovnaním posudzovanej hodnoty (nameraná hodnota určujúcej veličiny zväčšené o neistotu merania/U=1,8 dB podľa vyhlášky č. a upravená korekciou na pozadie a zvlášť rušivý hluk s prípustnou hodnotou, je možné konštatovať, že hluk na meraných miestach spôsobovaný činnosťou v prevádzke spoločnosti A. A., s.r.o., prekračuje najvyššie prípustné hodnoty pre denný, večerný a nočný čas. Obsahom administratívneho spisu je aj ďalší odborný posudok z roku 2016 predložený žalobcom v 2. rade - Merací protokol č. XX oe XXXXX MP zo dňa 17.06.2016 vypracovaný odborne spôsobilou osobou Z. N. R. s.r.o., K. - Meranie a vyhodnotenie hluku a iných zdrojov vo vonkajšom prostredí (Meranie hluku prevádzky zlievarne v O. A. A., s.r.o.) so záverom, že posudzovaná hodnota zo zdroja hluku prevádzka zlievarne prekračuje najvyššie prípustné hodnoty pre vonkajšie prostredie pre referenčný interval deň, večer a noc. Na tento odborný posudok však žalovaný ani prvostupňový správny orgán žiadnym spôsobom nereagovali a s jeho výsledkom merania sa nezaoberali. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia spochybnil protokol merania Úradu verejného zdravotníctva s tým, že týmto protokolom sa zaoberala aj odborne spôsobilá osoba T.. B. C., O.., vo svojom odbornom posudku, ktorý je predmetom oznámenia navrhovateľa, ktoré v konečnom dôsledku považuje za nereprezentatívne, pretože išlo len o krátkodobé meranie a pre posúdenie hlukovej záťaže prevádzky výsledky nevykazujú jednoznačný vplyv. Správne orgány ako protiargument použili pre obhajobu hlukovej záťaže v dotknutom území odborný posudok „Revitalizácia a dostavba priemyselného areálu A. A., s.r.o.“ - stanovenie hlukovej záťaže (apríl 2016) od spoločnosti N., s.r.o., vypracovaný odborne spôsobilou osobou T.. M. C., ktorý predložil do konania navrhovateľ. Správne orgány teda v konaní reagovali na argumenty a námietky žalobcov len tým, že za rozhodujúce považovali iba podklady, ktoré boli predložené správnemu orgánu zo strany navrhovateľa, pričom absentuje správna úvaha správneho orgánu, prečo argumenty predložené žalobcami nezohľadnil a považoval ich za irelevantné.

134. Správny súd na základe vyššie uvedených dôvodov zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu podľa , a a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

135. Žalovaný je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu vyslovenom v tomto zrušujúcom rozsudku ( ).

136. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa v spojení s . Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.

137. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

138. Senát správneho súdu sa uzniesol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.