Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
67b/366453.4c8b3d.pdf
PDF · 125.8 KB
No categories available
5Sžo/56/2010
Najvyšší súd 5Sžo/56/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci ţalobcu R. L., bytom B.,
zastúpeného JUDr. M. J., advokátom Advokátskej kancelárie M.& F. s. r. o., R., proti
ţalovanému Krajskému stavebnému úradu v Bratislave, sídlo v Bratislave, Lamačská cesta
č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. A/2007/1758/DLD
zo dňa 06.11.2007, o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 1S/29/2009-73 zo dňa 19.11.2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 1S/29/2009-73 zo dňa 19.11.2009 p o t v r d z u j e .
Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením krajský súd podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie, pretoţe sa ţalobca ţalobou domáhal
preskúmania listu Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2007/1758/DLD zo dňa
06.11.2007, ktorým úrad oznámil začatie konania o preskúmanie právoplatného rozhodnutia
v konaní mimo odvolacieho konania a ktorý nemá právne účinky rozhodnutia vydaného
v správnom konaní, preto v zmysle ustanovenia § 247 ods. 2 OSP nie je preskúmateľné
súdom podľa druhej hlavy piatej časti OSP.
Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe správny orgán postupoval správne,
keď oneskorene podané odvolanie vyhodnotil v zmysle § 60 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny
poriadok“) ako podnet na preskúmanie prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ktoré
medzitým nadobudlo právoplatnosť, v konaní mimo odvolacieho konania. Ţalobca bol
v prvostupňovom rozhodnutí riadne a jednoznačne poučený o tom, ţe odvolanie je potrebné
podať na príslušný stavebný úrad. Poučenie prvostupňového správneho rozhodnutia
je dostatočné a spĺňa obsahové náleţitosti podľa § 47 ods. 4 správneho poriadku, preto
je vylúčené predĺţenie odvolacej lehoty v zmysle § 54 ods. 3 citovaného zákona. Ţalobca
v dôsledku podania odvolania priamo na odvolací orgán jeden deň pred uplynutím lehoty,
sám seba vystavil nebezpečenstvu z omeškania zákonnej odvolacej lehoty. Krajský súd
poukázal na to, ţe ţalobca nevyuţil zákonnú moţnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu
ţalovaného zo dňa 17.01.2008 č. A/1758/2007-DLD, ktoré vydal v konaní mimo odvolacieho
konania, o čom bol v rozhodnutí poučený. Toto rozhodnutie mohol preskúmať odvolací
orgán, ktorým je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej
len „MVaRR SR“) a následne mohol ţalobca podať ţalobu voči druhostupňovému
rozhodnutiu ministerstva, ktoré by bolo preskúmateľné súdom, pretoţe by uţ bol vyčerpaný
riadny opravný prostriedok.
O náhrade trov konania vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo,
keďţe konanie bolo zastavené (§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP).
Proti uzneseniu krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
namietal nesprávne zistený skutkový stav a tvrdil, ţe odvolanie voči rozhodnutiu Krajského
stavebného úradu zo dňa 17.01.2008 č. A/1758/2007-DLD podal dňa 05.02.2008, v zákonnej
lehote. O tomto odvolaní rozhodol odvolací orgán, ktorým je Ministerstvo, a to rozhodnutím
zo dňa 28.08.2008 č. 2008-11267/50371-2:530/Hia, ktorým zrušil rozhodnutie Krajského
stavebného úradu v Bratislave č. A/1758/2007-DLD zo dňa 17.01.2008, pričom svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, ţe krajský stavebný úrad nesprávne kvalifikoval ustanovenia
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania nebolo dôvodné. Nesprávne zistený skutkový stav spočíva podľa
ţalobcu v tom, ţe ţalobca odvolanie podal a v odvolacom konaní bol úspešný. Poukázal na to,
ţe ţalobou napáda postup a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu pri ukladaní
pokuty a pri nerozhodovaní o podanom odvolaní ţalobcu a nie druhostupňové rozhodnutie
správneho orgánu, vydané v konaní o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
Ţalobca uviedol, ţe dňa 08.06.2007 podal odvolanie, ktoré adresoval Krajskému
stavebnému úradu v Bratislave, ako odvolaciemu orgánu cestou Mestskej časti Bratislava
- Nové Mesto v domnienke, ţe odvolanie podal správne. Krajský stavebný úrad v Bratislave
odvolanie postúpil dňa 20.06.2009 prvostupňovému správnemu orgánu, ktorý ho vyhodnotil
ako podané oneskorene. Namietal, ţe do dnešného dňa nebolo o odvolaní rozhodnuté,
v dôsledku čoho sa ocitol v právnej neistote, keďţe mu nebolo doručené ţiadne rozhodnutie
ohľadne podaného odvolania. Mal za to, ţe podstatou odvolacieho konania je preskúmanie
rozhodnutia odvolacím orgánom a vydanie rozhodnutia, ktorým sa daná vec rieši konečným
spôsobom a ţe v správnom konaní je zákonom garantovaná dvojinštančnosť. Odvolací orgán
je povinný o odvolaní rozhodnúť tak, ţe ho buď zamietne a rozhodnutie potvrdí alebo
rozhodnutie zmení alebo zruší. Ţalobca namieta, ţe v danej veci Krajský stavebný úrad
v Bratislave ako odvolací orgán nerozhodol o odvolaní, ale v zmysle § 60 správneho poriadku
začal mimoodvolacie konanie, v ktorom vydal dňa 17.01.2008 rozhodnutie, ktorým zmenil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Ţalobca má za to, ţe mimoodvolacie konanie
je samostatné a odlišné od odvolacieho konania. Tým, ţe o odvolaní ţalobcu nebolo
rozhodnuté s konečnou platnosťou, cíti sa byť ukrátený na svojich ústavných právach, najmä
na práve na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Ţalobca poukázal
na znenie ustanovenia § 247 ods. 2 OSP a uviedol, ţe je nepochybné, ţe podal odvolanie voči
rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, pričom skutočnosť, ţe toto odvolanie
vyhodnotil správny orgán ako podané oneskorene, a teda o ňom nerozhodoval neznamená,
ţe ţalobca nevyuţil všetky riadne opravné prostriedky, čím sa stalo rozhodnutie
preskúmateľné súdom v súlade s § 247 a nasl. OSP. Ţalobca opätovne uviedol, ţe ţalobou
zo dňa 11.12.2007 sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Miestneho úradu
Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto zo dňa 25.05.2007 č. ÚKaSP-2007/34/P/R/JTO
v spojení s listom Krajského stavebného úradu v Bratislave zo dňa 06.11.2007
č. A/2007/1758/DLD. S odvolaním sa na ustanovenie § 247 ods. 1 OSP je podľa ţalobcu
nepochybné, ţe napadnuté rozhodnutie zo dňa 25.05.2007 spĺňa všetky zákonné podmienky
na preskúmanie súdom v rámci správneho súdnictva podľa druhej hlavy piatej časti OSP.
Na záver ţalobca uviedol, ţe odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu povaţuje za zmätočné,
pretoţe na ústnom pojednávaní dňa 19.11.2009 predsedníčka senátu uviedla ako dôvod
zastavenia konania ustanovenie § 250i ods. 4 OSP, podľa ktorého súd konanie o ţalobe
zastaví, ak pred podaním ţaloby na súd sa proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu
podal mimoriadny opravný prostriedok. V písomnom vyhotovení uznesenia krajského súdu,
ktoré bolo ţalobcovi doručené dňa 28.12.2009 je však uvedený ako dôvod zastavenia konania
§ 250d ods. 3 OSP. Vzhľadom na vyššie uvedené, ţalobca navrhuje, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.11.2009,
č. k. 1S/29/2009-73 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie krajskému súdu.
Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe k posúdeniu odvolania ţalobcu
proti prvostupňovému rozhodnutiu, ako oneskorenému sa vyjadril vo svojom vyjadrení
k ţalobe. Uviedol, ţe rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave
č. A/1758/2007-DLD zo dňa 17.01.2008, ktoré ţalobca napadol odvolaním, bolo zrušené
rozhodnutím MVaRR SR ako nezákonné, v dôsledku čoho sa obnovil právny stav
zaloţený prvostupňovým rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. ÚKaSP
2007/34/P/R/JTO zo dňa 25.05.2007, ktoré nadobudlo právne účinky na tom základe,
ţe sa ţalobca proti nemu neodvolal v zákonnej lehote. Z týchto dôvodov povaţuje odvolanie
ţalobcu za „neodôvodnené“ a navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý
rozsudok (správne uznesenie) krajského súdu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací
(§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj konanie
mu predchádzajúce v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta
prvá OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 OSP, ktorý všeobecne ustanovuje, aké rozhodnutia môţu byť
preskúmavané v správnom súdnictve na základe ţalôb, musí ísť o také rozhodnutia orgánov
verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. To je prvá podmienka, ktorá musí
byť splnená.
Druhou podmienkou je, ţe musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo
právnická osoba ukrátená na svojich právach, nakoľko v správnom súdnictve prejednávajú
súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola
na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
Treťou podmienkou je, ţe musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu
(§ 247 ods. 2 a 3 OSP). To znamená, ţe predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy
piatej časti OSP je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo
o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo
právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP). Musí teda ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo
právoplatnosť aţ po povinnom vyuţití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní.
Výrazom riadne opravné prostriedky sa majú na mysli tie opravné prostriedky
v administratívnom procese, ktorými sa napáda prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu
(odvolanie, rozklad, námietky, sťaţnosť alebo iný obdobný úkon, ktorým sa sleduje
napadnutie správneho rozhodnutia).
Štvrtou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby mohol súd v správnom súdnictve
rozhodnutie správneho orgánu preskúmať, je to, ţe nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie
Predmetom preskúmania v danej veci je podľa ţaloby ţalobcu rozhodnutie Mestskej
časti Bratislava - Nové Mesto č. ÚKaSP-2007/34/P/R/JTO zo dňa 25.05.2007, ktorým
prvostupňový správny orgán uznal ţalobcu vinným z priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b)
stavebného zákona a uloţil mu pokutu vo výške 500.000,- Sk (16.596,96 eura), ako
aj oznámenie Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2007/1758/DLD zo dňa
06.11.2007, ktoré ţalobca v ţalobe označil ako „rozhodnutie“.
Krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, ţe sa ţalobca svojou ţalobou
domáhal preskúmania listu Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2007/1758/DLD
zo dňa 06.11.2007. Krajský súd správne odôvodnil, ţe uvedený list je len procesným úkonom
správneho orgánu, ktorým oznamuje účastníkovi konania skutočnosť, ţe začal konanie
o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Tento procesný úkon nespĺňa
náleţitosti (formálne ani obsahové) správneho rozhodnutia podľa § 46 a nasl. správneho
poriadku, preto nie je preskúmateľné v rámci správneho súdnictva podľa piatej časti OSP. Súd
v rámci preskúmavacieho konania na základe ţaloby môţe preskúmať rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu len v súvislosti s preskúmavaním zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu druhého stupňa. Nie je moţné domáhať sa iba zrušenia prvostupňového
rozhodnutia bez toho, aby bolo ţalobou napadnuté aj druhostupňové rozhodnutie správneho
orgánu (§ 250j ods. 2, 3 OSP). Túto skutočnosť, ţe ţalobca sa ţalobou domáhal
aj preskúmania prvostupňového rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, ktoré
je síce rozhodnutím vydaným v správnom konaní, ale nie je preskúmateľné súdom v rámci
správneho súdnictva z toho dôvodu, ţe neboli vyčerpané všetky riadne opravné prostriedky,
ktoré pre toto rozhodnutie zákon pripúšťa, a preto nespĺňa podmienku uvedenú v § 247 ods. 2
OSP, krajský súd síce v odôvodnení svojho rozhodnutia opomenul, avšak toto pochybenie
na vecnú správnosť výroku jeho rozhodnutia nemalo ţiaden vplyv.
Ak má odvolanie ako procesný úkon vyvolať právne účinky, musí spĺňať podmienky
uvedené v § 54 ods. 1, 2 správneho poriadku. Jednou z týchto podmienok je, ţe odvolanie
bolo podané na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Pokiaľ účastník
konania podá odvolanie na iný neţ príslušný orgán, moţno ho povaţovať za včas podané,
len ak ho nepríslušný orgán zašle príslušnému orgánu podľa § 54 ods. 1 správneho poriadku
najneskôr v posledný deň lehoty. Lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po dni
oznámenia rozhodnutie (§ 51 správneho poriadku) a končí sa uplynutím 15. dňa (§ 27 ods. 2
správneho priadku). Na neskoro podané odvolanie sa hľadí, ako keby nebolo podané, teda
nie je spôsobilé vyvolať právne účinky, ako riadne odvolanie.
Ţalobca síce podal odvolanie voči tomuto rozhodnutiu jeden deň pred uplynutím
15-dňovej zákonnej odvolacej lehoty, ale na nepríslušný orgán, ktorý odvolanie postúpil
podľa § 20 správneho poriadku na príslušný správny orgán aţ po uplynutí zákonnej lehoty.
Preto prvostupňové správne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť zo zákona, márnym
uplynutím lehoty podľa § 54 ods. 2 správneho poriadku, a to dňa 20.06.2007.
Čo sa týka námietky ţalobcu, ţe správny orgán nerozhodol o odvolaní rozhodnutím,
čím nezachoval dvojinštančnosť správneho konania garantovanú zákonom, Najvyšší súd
Slovenskej republiky poukazuje na zákon č. 527/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa správny
poriadok a ktorého účinnosťou (01.01.2004) odpadla povinnosť odvolacieho správneho
orgánu zamietnuť oneskorené odvolanie rozhodnutím. Z ustanovenia § 60 správneho poriadku
však vyplýva odvolaciemu správnemu orgánu povinnosť preskúmať i oneskorené odvolanie
z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia
mimo odvolacieho konania. Podľa platnej právnej úpravy, ak odvolací orgán zistí, ţe tu nie sú
dôvody pre uplatnenie takého mimoriadneho opravného prostriedku, vyrozumie o tejto
skutočnosti účastníka konania (odvolateľa) listom. Správny orgán teda postupoval správne,
keď ţalobcovi neformálne - listom zo dňa 06.11.2007 oznámil, ţe začal konanie
o preskúmanie rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto mimo odvolacieho
konania a zároveň ho informoval o tom, ţe odvolanie bolo podané oneskorene. Preto
neobstojí ani tvrdenie ţalobcu, ţe mohol byť týmto postupom správneho orgánu dotknutý
na svojich ústavných právach, najmä na práve na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky. Neobstojí ani tvrdenie ţalobcu, ţe rozhodnutie Miestneho úradu
Bratislava - Nové Mesto spĺňa všetky zákonné podmienky na preskúmanie v rámci
správneho súdnictva, pretoţe toto rozhodnutie nespĺňa podmienku uvedenú v ustanovení
Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, ţe ţalobca podal dňa 06.02.2008 na Krajský
stavebný úrad v Bratislave odvolanie proti rozhodnutiu úradu zo dňa 17.01.2008
č. A-1758/2007-DLD, o ktorom odvolaní rozhodlo MVaRR SR rozhodnutím zo dňa
28.08.2008 č. 2008-11267/50371-2:530/Hia. Zároveň odvolací súd konštatuje, ţe krajský súd
evidentne prehliadol obe listiny (odvolanie i rozhodnutie o odvolaní), pretoţe v čase vydania
napadnutého rozhodnutia (dňa 19.11.2009) bol administratívny spis Krajského stavebného
úradu v Bratislave č. 1S 29/2009 pripojený k súdnemu spisu krajského súdu (od 24.03.2009,
pozri l. č. 55). Ţalobca teda vyuţil zákonnú moţnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu
vydanému v konaní mimo odvolacieho konania, avšak nevyuţil moţnosť podať ţalobu voči
rozhodnutiu MVaRR SR, čo krajský súd správne konštatoval.
Námietku ţalobcu, ţe odôvodnenie napadnutého uznesenia povaţuje za zmätočné
z dôvodu, ţe predsedníčka senátu krajského súdu na ústnom pojednávaní uviedla ako dôvod
zastavenia konania iné ustanovenie zákona ako v písomnom vyhotovení uznesenia, odvolací
súd povaţuje vo vzťahu k odvolacím dôvodom za právne irelevantnú. Namietaný moţný
nesúlad ustanovení zákona v konečnom dôsledku nemôţe privodiť odvolateľovi ujmu na jeho
právach, ani odňať mu jeho procesné práva, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
nepokladá za potrebné zaoberať sa moţným nesúladom medzi odôvodnením písomného
vyhotovenia rozhodnutia súdu a ústnym odôvodnením rozhodnutia na pojednávaní.
Vzhľadom k tomu, ţe sa ţalobca svojou ţalobou domáha preskúmania zákonnosti
rozhodnutia a postupu prvostupňového správneho orgánu (Mestskej časti Bratislava - Nové
Mesto č. ÚKaSP-2007/34/P/R/JTO zo dňa 25.05.2007), ako aj oznámenia Krajského
stavebného úradu v Bratislave (č. A/2007/1758/DLD zo dňa 06.11.2007), ktoré však
nie je rozhodnutím v zmysle Správneho poriadku a ţiadal zrušiť prvostupňové rozhodnutie,
hoci podal proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok, ktorý posúdil odvolací správny
orgán ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania (odvolanie bolo
podané oneskorene), nie je daný základný predpoklad pre postup súdu podľa druhej hlavy
piatej časti OSP, pretoţe správna ţaloba mala smerovať proti druhostupňovému rozhodnutiu
správneho orgánu, t. j. proti rozhodnutiu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky zo dňa 28.08.2008 č. 2008-11267/50371-2:530/Hia, preto Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 250ja
ods. 3 veta druhá a § 219 OSP potvrdil.
Pokiaľ sa ţalobca podaním došlým Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa
14.04.2010 domáha prerušenia konania z dôvodu, ţe dňa 12.04.2010 podal na Krajský súd
v Bratislave ţalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa štvrtej hlavy V. časti OSP,
ktorou sa domáha, aby súd nariadil Krajskému stavebnému úradu v lehote do 30 dní
rozhodnúť o jeho odvolaní podanom dňa 08.06.2007, táto okolnosť je vo vzťahu k predmetu
konania v danej veci bez právneho významu ako aj bez príčinnej súvislosti. Ak by totiţ
krajský súd ţalobcovi aj vyhovel a ak by druhostupňový správny orgán rozhodnutie
o odvolaní aj vydal, toto rozhodnutie môţe ţalobca v zmysle § 247 a nasl. OSP opätovne
napadnúť ţalobou na súde.
10 5Sţo/56/2010
Preto na prerušenie odvolacieho konania neboli dané ţiadne zákonné dôvody
a najvyšší súd tento návrh ţalobcu s poukazom na ustanovenie § 246c ods. 1 veta prvá, § 211
ods. 2 a § 109 ods. 2 písm. c/ OSP ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 a § 142
ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, keďţe ţalobca v odvolacom konaní
nebol úspešný a ţalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. augusta 2010
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková