Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
cc9/365991.6e0e5b.pdf
PDF · 124.42 KB
No categories available
8Sž/1/2010
Najvyšší súd 8Sž/1/2010-77
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny
Adamcovej v právnej veci navrhovateľky M., S., B., zastúpeného Mgr. Z. Z., advokátkou a
konateľkou spoločnosti A. Z., S., so sídlom Trnavská 11, 831 04 Bratislava, proti odporkyni
Rade pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, 811 09 Bratislava, o opravnom
prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 08. decembra 2009 č.
RZL/161/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne zo dňa 08. decembra 2009
č. RZL/161/2009 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.
Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozhodnutím zo dňa 08. decembra 2009 č. RZL/161/2009 vydanom v správnom
konaní č. 300-PLO/O-4322/2009 na základe § 68 ods. 6 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z.z.
o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách,
s odkazom na § 69 ods. 1 zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových
2
služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) odporkyňa rozhodla,
že odníma navrhovateľke frekvencie uvedené v rozhodnutí. V odôvodnení rozhodnutia
odporkyňa uviedla, že dňa 22. októbra 2009 bolo navrhovateľke doručené oznámenie o začatí
správneho konania vo veci odňatia frekvencií, pridelených rozhodnutiami
Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad“) o udelení terestriálneho
prevádzkového povolenia spoločnosti T., A., poskytovateľovi prvého, druhého
a verejnoprávneho multiplexu spolu s výzvou o zaslanie stanoviska. Vyjadrenie bolo Rade
doručené 18. novembra 2009. Rada ďalej poukázala na Opatrenie Telekomunikačného úradu
SR č. O-17/2008, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prechodu z analógového
spôsobu šírenia signálu televízneho terestriálneho vysielania na digitálny spôsob šírenia
signálu televízneho terestriálneho vysielania (ďalej „Podmienky prechodu“) a ktoré Úrad
vydal ako všeobecne záväzný právny predpis podľa § 67 ods. 1 zákona o digitálnom
vysielaní. Sú v ňom stanovené postupy do ukončenia analógového televízneho terestriálneho
vysielania, harmonogram a podmienky spúšťania jednotlivých frekvenčných vyhradení na
digitálne terestriálne televízne vysielanie a lehoty, podmienky a spôsob opúšťania
analógového televízneho terestriálneho vysielania, a to tak, aby k opusteniu analógového
televízneho terestriálneho vysielania došlo najneskôr do konca roku 2012. Na základe § 2
tohto Opatrenia boli Rade dňa 07. októbra 2009 doručené Oznámenia Úradu ako správcu
frekvenčného spektra, ktoré obsahujú taxatívny výpočet frekvencií, ktorých sa týka povinnosť
Rady odňať ich analógovému vysielateľovi, pričom nie je vecou správnej úvahy Rady, či tieto
frekvencie odníme alebo neodníme, ide o zákonom uloženú povinnosť vo veci konať
a rozhodnúť. Právnym dôvodom odňatia frekvencií podľa § 69 ods. 1 zákona o digitálnom
vysielaní je udelenie terestriálneho prevádzkového povolenia pre jednotlivé územia frekvenč-
ného vyhradenia spoločnosti T., A., ktoré nadobudli právoplatnosť dňa
23. septembra 2009, čo nezbavuje navrhovateľku možnosti naďalej využívať danú analógovú
frekvenciu v rozsahu a spôsobom, ktoré sú stanovené v § 69 zákona o digitálnom vysielaní.
Navrhovateľka má tiež právo požiadať Úrad o určenie alternatívnej analógovej frekvencie, ale
podľa § 69 ods. 7 cit. zákona tak môže urobiť až po odňatí analógovej frekvencie, a okrem
toho má právo vysielať programovú službu terestriálnym multiplexom poskytovateľa
multiplexu (spoločnosti T., A.), kvôli ktorému sa jeho frekvencia odňala alebo v ktorého
prospech sa jej účastník konania vzdal, najdlhšie však na čas platnosti licencie udelenej podľa
3
osobitného predpisu (§ 69 ods. 7 zákona). Vzhľadom na uvedené považovala Rada vyjadrenia
navrhovateľky k predmetu správneho konania za bezpredmetné.
Vo včas podanom opravnom prostriedku podľa § 250l a nasl. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“), doručenom najvyššiemu súdu dňa 5. januára 2010 (rozhodnutie
bolo navrhovateľke doručené dňa 21. decembra 2009) proti hore uvedenému rozhodnutiu
navrhovateľka predovšetkým namietala, že spôsob, akým prebehlo správne konanie, ani
spôsob, akým Rada konala a následne rozhodla, nie je v súlade so zákonom č. 220/2007 Z. z.,
ani zákonom č. 71/1967 Zb. Rada tým, že vysielateľovi ako účastníkovi konania neumožnila
oboznámiť sa so všetkými dokladmi a dôkazmi zhromaždenými v správnom konaní, odňala
vysielateľovi možnosť riadne hájiť svoje práva. Navrhovateľka má za to, že súčasťou
predmetného Opatrenia Úradu malo byť minimálne aj určenie alternatívnej frekvencie
vysielateľovi na účely analógového vysielania alebo určenie iného dočasného spôsobu
terestriálneho vysielania umožňujúceho analógový príjem signálu koncovým užívateľom.
V opačnom prípade je rozhodnutie Rady nepreskúmateľné a v rozpore so zákonom.
Stotožňuje sa síce s názorom Rady, že k prideleniu alternatívnych frekvencii, resp. k určeniu
dočasného spôsobu terestriálneho vysielania môže prísť až po odňatí jednotlivých frekvencií,
ale takýto postup znamená pre vysielateľa stav absolútnej právnej neistoty, znevýhodňuje ho
v rovnocennosti postavení obidvoch účastníkov konania a odníma mu možnosť riadne hájiť
svoje oprávnené a právom chránené záujmy. Ďalej poukázala na skutočnosť, že vysielateľ je
i naďalej oprávnený využívať frekvenciu na vysielanie svojej programovej služby, ale je
otázkou dohody so spoločnosťou T., A., či vôbec dôjde k dočasnému využívaniu odňatej
frekvencie, za akých podmienok, na akú dobu a je výlučne v kompetencii komerčného
podnikateľského subjektu, kedy sa rozhodne , že už vysielateľ nebude môcť frekvenciu
dočasne využívať, čo zakladá absolútnu nerovnosť účastníkov konania. Podľa navrhovateľky
proces zákonom stanoveného práva dočasného užívania odňatých frekvencií nemožno
ponechať výlučne na ľubovôli tretieho neštátneho komerčného subjektu. Okrem toho licencia
č. T/41 ako nevyhnutná súčasť podnikania vysielateľa, ktorej neoddeliteľnou a nevyhnutnou
súčasťou sú aj jednotlivé frekvencie, je majetkovou a účtovnou hodnotou, ktorá bola
nezávislým audítorom ohodnotená na sumu 351 855,54 € a jej nezákonným odňatím bez
určenia náhradného riešenia licencia stráca účtovnú a majetkovú hodnotu, čím vysielateľovi
vzniká škoda vo veľkom rozsahu, takže dochádza aj k porušeniu ústavou garantovaných
základných práv. Navyše rozhodnutie Rady nie je dostatočne podložené riadnymi dôkaznými
4
prostriedkami, ktoré by z hľadiska technického odôvodňovali odňatie niektorých frekvencií.
Pokiaľ Rada rozhodla o ich odňatí bez technického a odborného podkladu od Úradu, mala
svoje rozhodnutie podložiť aj technickým stanoviskom. Navrhovateľka preto žiada v tejto
súvislosti vypočuť ako svedkov relevantných zástupcov Úradu. Navrhovateľka zdôrazňuje, že
nemá záujem brzdiť proces digitalizácie vysielania, ale považuje za nevyhnutné, aby všetky
jeho fázy prebiehali zákonným spôsobom. Výsledok správneho konania, ktorého účastníkmi
sú Rada a navrhovateľka, nemožno viazať na konanie tretích subjektov. Vzhľadom na
uvedené má navrhovateľka za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávne
posúdeného skutkového a právneho stavu, účastníkovi konania bola odňatá možnosť riadne
hájiť svoje práva v správnom konaní a rozhodnutie je protizákonné a nepreskúmateľné.
Navrhol preto, aby najvyšší súd predmetné rozhodnutie rady zamietol a vec jej vrátil na ďalšie
konanie s tým, že pre prípad úspechu si navrhovateľka uplatňuje náhradu trov konania.
Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľky navrhla napadnuté
rozhodnutie potvrdiť. Tvrdenie navrhovateľky, že nemala možnosť oboznámiť sa so všetkými
dôkazmi, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, nepovažuje za
pravdivé, pretože požadovaná monitorovacia správa k predmetnému správnemu konaniu
neexistuje a kópie rozhodnutí Úradu o udelení terestriálneho prevádzkového povolenia pre
jednotlivé územia frekvenčného vyhradenia spoločnosti T., A., ako aj všetkých materiálov
zhromaždených v danom správnom konaní boli navrhovateľke doručené dňa 08. januára
2010. K odňatiu analógovej frekvencie došlo na základe zákona a zákonom upraveným
spôsobom, pričom nešlo o svojvoľné konanie Rady, ale o dôsledok dlhodobého procesu
prechodu na digitálne vysielanie, ktoré sa Slovenská republika ako členský štát EÚ zaviazala
realizovať do konca roku 2012. Námietku navrhovateľky o tendenčnej a účelovej interpretácii
zákonných ustanovení považuje Rada za nepodloženú špekuláciu ignorujúcu fakt, že k
prideleniu alternatívnej frekvencie resp. navrhnutiu dočasného spôsobu terestriálneho
vysielania musí dôjsť až po odňatí analógovej frekvencie. Podľa názoru odporkyne sú
jednotlivé spôsoby zabezpečenia ďalšej činnosti vysielateľa v zákone o digitálnom vysielaní
vyjadrené spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o vôli zákonodarcu vytvoriť pre
vysielateľov, ktorým bola odňatá frekvencia, stav právnej istoty pri čo najmenšom zásahu do
ich práv a právom chránených záujmov. Z ustanovenia § 2 ods. 1 Opatrenia
Telekomunikačného úradu SR č. 0-17/2008 z 18. apríla 2008, ktorým sa ustanovujú
podrobnosti o podmienkach prechodu z analógového spôsobu šírenia signálu televízneho
5
terestriálneho vysielania na digitálny spôsob šírenia signálu televízneho terestriálneho
vysielania vyplýva, že Úrad je povinný oznámiť Rade tri rôzne, na sebe nezávislé skutočnosti,
a to pridelenie digitálnej frekvencie spoločnosti T., A., čo Úrad odporcovi skutočne oznámil
dňa 07. októbra 2009 a určenie alternatívnej frekvencie vysielateľovi na účely analógového
vysielania resp. iného dočasného spôsobu terestriálneho vysielania, to ale iba v prípade
skutočného určenia alternatívnej frekvencie alebo iného dočasného spôsobu vysielania. Ak by
došlo k určeniu alternatívnej frekvencie resp. iného dočasného spôsobu terestriálneho
vysielania, Úrad by bol takúto skutočnosť povinný oznámiť Rade do 15 dní, pričom obsahové
náležitosti tohto oznámenia sú precizované v § 2 ods. 3 a 4 Podmienok prechodu. Presná
identifikácia frekvencií, ktoré boli predmetom správneho konania, bola obsiahnutá
v Oznámení č. 4322/2009 o začatí správneho konania č. 300-PLO/O-4322/2009. Zo zákona
o digitálnom vysielaní vyplývajú dve podmienky, ktoré musia byť splnené, aby Rada bola
povinná odňať analógovú frekvenciu, a to udelenie prevádzkového povolenia
Telekomunikačným úradom SR vo frekvenčnom vyhradení (07. októbra 2009 boli odporkyni
doručené rozhodnutia Telekomunikačného úradu SR o udelení terestriálneho prevádzkového
povolenia pre jednotlivé územia frekvenčného vyhradenia spoločnosti T., A. tak, ako boli
vymedzené v Podmienkach prechodu) a druhou podmienkou pre odňatie frekvencie
analógovému vysielateľovi je jej využívanie analógovým vysielateľom na území Slovenskej
republiky. Okrem toho treba zdôrazniť, že postup Úradu pri oznamovaní frekvencií, ktorých
sa týka povinnosť Rady odňať frekvenciu, je precízne upravený v Podmienkach prechodu,
takže nejde o svojvoľné konanie Rady, ale o striktné dodržiavanie postupu, upraveného
všeobecne záväzným právnym predpisom. Navrhovateľka v odvolaní pripúšťa, že
k prideleniu alternatívnych frekvencií, resp. k určeniu dočasného spôsobu terestriálneho
vysielania môže prísť až po odňatí jednotlivých frekvencií, preto odporkyňa nerozumie
špekuláciám navrhovateľky, uvedených v iných častiach odvolania. Odňatie analógovej
frekvencie, hoci ide nepopierateľne o zásah do práv navrhovateľky, je nevyhnutným
predpokladom pre úplný prechod na digitálne vysielanie a naplnenie záväzkov, vyplývajúcich
pre Slovenskú republiku z členstva v Európskej únii. Rada ako orgán štátnej správy nie je
oprávnená posudzovať súkromnoprávne alebo ústavnoprávne aspekty procesu prechodu na
digitálne vysielanie, ale je povinná konať v intenciách zákona č. 308/2000 Z.z., zákona č.
220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní a Podmienok prechodu. Argumentáciu navrhovateľky
o strate pokrytia, sledovanosti a z toho vyplývajúcej strate významu podnikania v oblasti
vysielania považuje odporkyňa za zavádzajúce. Miera pokrytia územia Slovenskej republiky
6
signálom DVB-T po prechode na digitálne vysielanie je navrhovateľke dobre známa a
navrhovateľka dosiahne minimálne rovnaké, ak nie ešte väčšie pokrytie územia Slovenskej
republiky svojim signálom. Pri určovaní rozsahu práv vysielateľa, ktorému sa odňala
v súvislosti s prechodom na digitálne vysielanie analógová frekvencia, zákonodarca dôsledne
dbal na čo najširšie spektrum možností zabezpečenia ďalšej činnosti vysielateľa i na čas po
odňatí analógovej frekvencie. Preto tvrdenie o porušení nešpecifikovaných základných práv
považuje odporkyňa za účelové. Rade boli dňa 07. októbra 2009 doručené Oznámenia Úradu,
ktoré boli doplnené dňa 18. novembra 2009 a dňa 07. decembra 2009 a ktoré obsahovali
okrem iného aj zoznam konkrétnych frekvencií, ktoré je Rada povinná odňať. Z výpočtu
obsahových náležitostí Oznámení podľa § 2 ods. 2 Podmienok prechodu vyplýva, že ich
obsahovou náležitosťou nie sú interné technické analýzy, výpočty či merania, na základe
ktorých Úrad vypracoval zoznam analógových frekvencií. Odporkyni neprináleží posudzovať
spôsob, akým Úrad dospel k zoznamu frekvencií, ktorých sa týka povinnosť odporkyne tieto
odňať. Ani navrhovateľka v priebehu správneho konania neuviedla také skutočnosti, ktoré by
vyvolali odôvodnené pochybnosti o vecnej správnosti Oznámenia Úradu. Okrem toho iný
relevantný subjekt, ktorý by dokázal potvrdiť alebo vyvrátiť vecnú správnosť uvedených
zoznamov frekvencií v podmienkach Slovenskej republiky ani neexistuje. Preto záver
navrhovateľky o odporúčacom charaktere Oznámenia Úradu považuje odporkyňa za
odporujúci vôli zákonodarcu pri úprave postupu odnímania analógových frekvencií Radou
v spolupráci s Úradom. Je tiež nesprávne sa domnievať, že priebeh správneho konania č. 300-
PLO/O-4322/2009 bol podmienený konaním tretích subjektov inak, ako to predpokladajú
právne predpisy upravujúce proces odnímania analógových frekvencií. Vzhľadom na uvedené
odporkyňa má za to, že ako príslušný správny orgán dostatočne zistila skutkový stav veci, na
ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenia zákona, že jej rozhodnutie má všetky
zákonné náležitosti, je riadne odôvodnené a navrhovateľka nebol na svojich právach ukrátená
rozhodnutím ani postupom správneho orgánu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd vecne príslušný
rozhodovať o opravnom prostriedku v tejto veci (§ 68 ods. 8 zákona č. 308/2000 Z.z.
v spojení s ustanovením § 246 ods. 2 písm. a/ a § 250l a nasl. OSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie a jemu predchádzajúce správne konanie v rozsahu a z dôvodov uvedených
v opravnom prostriedku postupom podľa Tretej hlavy Piatej časti zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok. Po zistení, že opravný prostriedok bol podaný oprávnenou osobou
7
v zákonnej lehote (§ 68 ods. 8 zákona č. 308/2000 Z. z. v spojení s § 250m ods. 2 OSP),
nariadil vo veci pojednávanie (§ 250q ods. 1 O.s.p.) a po jeho verejnom vykonaní dospel
k záveru, že podaný opravný prostriedok je dôvodný.
Navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku okrem iného namietala aj rozsah
odňatých frekvencií a túto svoju námietku doložila Technickým stanoviskom, v ktorom sa
vyjadrila ku všetkým frekvenciám odňatým napadnutým rozhodnutím Rady s tým, že iba
v štyroch prípadoch vyslovila súhlas s ich odňatím frekvencií z dôvodu, že ide o frekvencie
jednoznačne potrebné pre digitálny multiplex. V ostatných prípadoch s odňatím frekvencií
nesúhlasila v podstate z dôvodu, že na ich odňatie nebol daný zákonný dôvod v zmysle § 69
ods. 1 zákona č. 220/2007 Z. z. Odporkyňa sa bránila hlavne tým, že v procese digitalizácie
nie je jej úlohou (a ani na to nemá možnosti) posudzovať z technického hľadiska rozhodnutie
Úradu o tom, ktoré frekvencie je potrebné na zabezpečenie procesu digitalizácie v súlade so
zákonom jednotlivým vysielateľom odňať.
V priebehu súdneho konania však Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky,
reagujúc na žiadosť odporkyne o potvrdenie skutočnosti, či sa predmetné navrhovateľke
odňaté frekvencie (kanály) nachádzajú vo frekvenčnom vyhradení, na ktoré boli
Telekomunikačným Úradom Slovenskej Republiky udelené spoločnosti T., A.,
poskytovateľovi prvého, druhého a verejnoprávneho multiplexu, terestriálne prevádzkové
povolenia, prehodnotil svoje pôvodné stanovisko a zúžil rozsah frekvencií, ktoré má Rada
navrhovateľke odňať. Preto aj odporkyňa, akceptujúc prehodnotené stanovisko Úradu, si je
vedomá skutočnosti, že ňou vydané pôvodné rozhodnutie je potrebné nahradiť novým.
Z uvedených dôvodov senát najvyššieho súdu napadnuté rozhodnutie odporkyne
zo dňa 08. decembra 2009 č. RZL/161/2009 podľa § 2501 ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2
písm. c/ OSP a s § 250q ods. 2 OSP ako nezákonné zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 2501 ods. 2
OSP tak, že navrhovateľke ich náhradu nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa,
za ktoré považoval skutočnosť, že Rada pri vydaní rozhodnutia vychádzala zo záväzných
podkladov Úradu, ktorých zmenu nemohla predpokladať ani ovplyvniť.
8
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok
V Bratislave 30. septembra 2010
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská