Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sž/1/2010

Najvyšší súd -77

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny

Adamcovej v právnej veci navrhovateľky M., S., B., zastúpeného Mgr. Z. Z., advokátkou a

konateľkou spoločnosti A. Z., S., so sídlom Trnavská 11, 831 04 Bratislava, proti odporkyni

Rade pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, 811 09 Bratislava, o opravnom

prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 08. decembra 2009 č.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne zo dňa 08. decembra 2009

č. z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 08. decembra 2009 č. vydanom v správnom

konaní č. 300-PLO/O-4322/2009 na základe

o vysielaní a retransmisii a o zmene o telekomunikáciách,

s odkazom na o digitálnom vysielaní programových

2

služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) odporkyňa rozhodla,

že odníma navrhovateľke frekvencie uvedené v rozhodnutí. V odôvodnení rozhodnutia

odporkyňa uviedla, že dňa 22. októbra 2009 bolo navrhovateľke doručené oznámenie o začatí

správneho konania vo veci odňatia frekvencií, pridelených rozhodnutiami

Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad“) o udelení terestriálneho

prevádzkového povolenia spoločnosti T., A., poskytovateľovi prvého, druhého

a verejnoprávneho multiplexu spolu s výzvou o zaslanie stanoviska. Vyjadrenie bolo Rade

doručené 18. novembra 2009. Rada ďalej poukázala na Opatrenie Telekomunikačného úradu

SR č. O-17/2008, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prechodu z analógového

spôsobu šírenia signálu televízneho terestriálneho vysielania na digitálny spôsob šírenia

signálu televízneho terestriálneho vysielania (ďalej „Podmienky prechodu“) a ktoré Úrad

vydal ako všeobecne záväzný právny predpis podľa § 67 ods. 1 zákona o digitálnom

vysielaní. Sú v ňom stanovené postupy do ukončenia analógového televízneho terestriálneho

vysielania, harmonogram a podmienky spúšťania jednotlivých frekvenčných vyhradení na

digitálne terestriálne televízne vysielanie a lehoty, podmienky a spôsob opúšťania

analógového televízneho terestriálneho vysielania, a to tak, aby k opusteniu analógového

televízneho terestriálneho vysielania došlo najneskôr do konca roku 2012. Na základe § 2

tohto Opatrenia boli Rade dňa 07. októbra 2009 doručené Oznámenia Úradu ako správcu

frekvenčného spektra, ktoré obsahujú taxatívny výpočet frekvencií, ktorých sa týka povinnosť

Rady odňať ich analógovému vysielateľovi, pričom nie je vecou správnej úvahy Rady, či tieto

frekvencie odníme alebo neodníme, ide o zákonom uloženú povinnosť vo veci konať

a rozhodnúť. Právnym dôvodom odňatia frekvencií podľa § 69 ods. 1 zákona o digitálnom

vysielaní je udelenie terestriálneho prevádzkového povolenia pre jednotlivé územia frekvenč-

ného vyhradenia spoločnosti T., A., ktoré nadobudli právoplatnosť dňa

23. septembra 2009, čo nezbavuje navrhovateľku možnosti naďalej využívať danú analógovú

frekvenciu v rozsahu a spôsobom, ktoré sú stanovené v § 69 zákona o digitálnom vysielaní.

Navrhovateľka má tiež právo požiadať Úrad o určenie alternatívnej analógovej frekvencie, ale

podľa § 69 ods. 7 cit. zákona tak môže urobiť až po odňatí analógovej frekvencie, a okrem

toho má právo vysielať programovú službu terestriálnym multiplexom poskytovateľa

multiplexu (spoločnosti T., A.), kvôli ktorému sa jeho frekvencia odňala alebo v ktorého

prospech sa jej účastník konania vzdal, najdlhšie však na čas platnosti licencie udelenej podľa

3

osobitného predpisu (§ 69 ods. 7 zákona). Vzhľadom na uvedené považovala Rada vyjadrenia

navrhovateľky k predmetu správneho konania za bezpredmetné.

Vo včas podanom opravnom prostriedku podľa § 250l a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), doručenom najvyššiemu súdu dňa 5. januára 2010 (rozhodnutie

bolo navrhovateľke doručené dňa 21. decembra 2009) proti hore uvedenému rozhodnutiu

navrhovateľka predovšetkým namietala, že spôsob, akým prebehlo správne konanie, ani

spôsob, akým Rada konala a následne rozhodla, nie je v súlade so ,

ani Rada tým, že vysielateľovi ako účastníkovi konania neumožnila

oboznámiť sa so všetkými dokladmi a dôkazmi zhromaždenými v správnom konaní, odňala

vysielateľovi možnosť riadne hájiť svoje práva. Navrhovateľka má za to, že súčasťou

predmetného Opatrenia Úradu malo byť minimálne aj určenie alternatívnej frekvencie

vysielateľovi na účely analógového vysielania alebo určenie iného dočasného spôsobu

terestriálneho vysielania umožňujúceho analógový príjem signálu koncovým užívateľom.

V opačnom prípade je rozhodnutie Rady nepreskúmateľné a v rozpore so zákonom.

Stotožňuje sa síce s názorom Rady, že k prideleniu alternatívnych frekvencii, resp. k určeniu

dočasného spôsobu terestriálneho vysielania môže prísť až po odňatí jednotlivých frekvencií,

ale takýto postup znamená pre vysielateľa stav absolútnej právnej neistoty, znevýhodňuje ho

v rovnocennosti postavení obidvoch účastníkov konania a odníma mu možnosť riadne hájiť

svoje oprávnené a právom chránené záujmy. Ďalej poukázala na skutočnosť, že vysielateľ je

i naďalej oprávnený využívať frekvenciu na vysielanie svojej programovej služby, ale je

otázkou dohody so spoločnosťou T., A., či vôbec dôjde k dočasnému využívaniu odňatej

frekvencie, za akých podmienok, na akú dobu a je výlučne v kompetencii komerčného

podnikateľského subjektu, kedy sa rozhodne , že už vysielateľ nebude môcť frekvenciu

dočasne využívať, čo zakladá absolútnu nerovnosť účastníkov konania. Podľa navrhovateľky

proces zákonom stanoveného práva dočasného užívania odňatých frekvencií nemožno

ponechať výlučne na ľubovôli tretieho neštátneho komerčného subjektu. Okrem toho licencia

č. T/41 ako nevyhnutná súčasť podnikania vysielateľa, ktorej neoddeliteľnou a nevyhnutnou

súčasťou sú aj jednotlivé frekvencie, je majetkovou a účtovnou hodnotou, ktorá bola

nezávislým audítorom ohodnotená na sumu 351 855,54 € a jej nezákonným odňatím bez

určenia náhradného riešenia licencia stráca účtovnú a majetkovú hodnotu, čím vysielateľovi

vzniká škoda vo veľkom rozsahu, takže dochádza aj k porušeniu garantovaných

základných práv. Navyše rozhodnutie Rady nie je dostatočne podložené riadnymi dôkaznými

4

prostriedkami, ktoré by z hľadiska technického odôvodňovali odňatie niektorých frekvencií.

Pokiaľ Rada rozhodla o ich odňatí bez technického a odborného podkladu od Úradu, mala

svoje rozhodnutie podložiť aj technickým stanoviskom. Navrhovateľka preto žiada v tejto

súvislosti vypočuť ako svedkov relevantných zástupcov Úradu. Navrhovateľka zdôrazňuje, že

nemá záujem brzdiť proces digitalizácie vysielania, ale považuje za nevyhnutné, aby všetky

jeho fázy prebiehali zákonným spôsobom. Výsledok správneho konania, ktorého účastníkmi

sú Rada a navrhovateľka, nemožno viazať na konanie tretích subjektov. Vzhľadom na

uvedené má navrhovateľka za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávne

posúdeného skutkového a právneho stavu, účastníkovi konania bola odňatá možnosť riadne

hájiť svoje práva v správnom konaní a rozhodnutie je protizákonné a nepreskúmateľné.

Navrhol preto, aby najvyšší súd predmetné rozhodnutie rady zamietol a vec jej vrátil na ďalšie

konanie s tým, že pre prípad úspechu si navrhovateľka uplatňuje náhradu trov konania.

Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľky navrhla napadnuté

rozhodnutie potvrdiť. Tvrdenie navrhovateľky, že nemala možnosť oboznámiť sa so všetkými

dôkazmi, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, nepovažuje za

pravdivé, pretože požadovaná monitorovacia správa k predmetnému správnemu konaniu

neexistuje a kópie rozhodnutí Úradu o udelení terestriálneho prevádzkového povolenia pre

jednotlivé územia frekvenčného vyhradenia spoločnosti T., A., ako aj všetkých materiálov

zhromaždených v danom správnom konaní boli navrhovateľke doručené dňa 08. januára

2010. K odňatiu analógovej frekvencie došlo na základe zákona a zákonom upraveným

spôsobom, pričom nešlo o svojvoľné konanie Rady, ale o dôsledok dlhodobého procesu

prechodu na digitálne vysielanie, ktoré sa Slovenská republika ako členský štát EÚ zaviazala

realizovať do konca roku 2012. Námietku navrhovateľky o tendenčnej a účelovej interpretácii

zákonných ustanovení považuje Rada za nepodloženú špekuláciu ignorujúcu fakt, že k

prideleniu alternatívnej frekvencie resp. navrhnutiu dočasného spôsobu terestriálneho

vysielania musí dôjsť až po odňatí analógovej frekvencie. Podľa názoru odporkyne sú

jednotlivé spôsoby zabezpečenia ďalšej činnosti vysielateľa v zákone o digitálnom vysielaní

vyjadrené spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o vôli zákonodarcu vytvoriť pre

vysielateľov, ktorým bola odňatá frekvencia, stav právnej istoty pri čo najmenšom zásahu do

ich práv a právom chránených záujmov. Z ustanovenia § 2 ods. 1 Opatrenia

Telekomunikačného úradu SR č. 0-17/2008 z 18. apríla 2008, ktorým sa ustanovujú

podrobnosti o podmienkach prechodu z analógového spôsobu šírenia signálu televízneho

5

terestriálneho vysielania na digitálny spôsob šírenia signálu televízneho terestriálneho

vysielania vyplýva, že Úrad je povinný oznámiť Rade tri rôzne, na sebe nezávislé skutočnosti,

a to pridelenie digitálnej frekvencie spoločnosti T., A., čo Úrad odporcovi skutočne oznámil

dňa 07. októbra 2009 a určenie alternatívnej frekvencie vysielateľovi na účely analógového

vysielania resp. iného dočasného spôsobu terestriálneho vysielania, to ale iba v prípade

skutočného určenia alternatívnej frekvencie alebo iného dočasného spôsobu vysielania. Ak by

došlo k určeniu alternatívnej frekvencie resp. iného dočasného spôsobu terestriálneho

vysielania, Úrad by bol takúto skutočnosť povinný oznámiť Rade do 15 dní, pričom obsahové

náležitosti tohto oznámenia sú precizované v § 2 ods. 3 a 4 Podmienok prechodu. Presná

identifikácia frekvencií, ktoré boli predmetom správneho konania, bola obsiahnutá

v Oznámení č. 4322/2009 o začatí správneho konania č. 300-PLO/O-4322/2009. Zo zákona

o digitálnom vysielaní vyplývajú dve podmienky, ktoré musia byť splnené, aby Rada bola

povinná odňať analógovú frekvenciu, a to udelenie prevádzkového povolenia

Telekomunikačným úradom SR vo frekvenčnom vyhradení (07. októbra 2009 boli odporkyni

doručené rozhodnutia Telekomunikačného úradu SR o udelení terestriálneho prevádzkového

povolenia pre jednotlivé územia frekvenčného vyhradenia spoločnosti T., A. tak, ako boli

vymedzené v Podmienkach prechodu) a druhou podmienkou pre odňatie frekvencie

analógovému vysielateľovi je jej využívanie analógovým vysielateľom na území Slovenskej

republiky. Okrem toho treba zdôrazniť, že postup Úradu pri oznamovaní frekvencií, ktorých

sa týka povinnosť Rady odňať frekvenciu, je precízne upravený v Podmienkach prechodu,

takže nejde o svojvoľné konanie Rady, ale o striktné dodržiavanie postupu, upraveného

všeobecne záväzným právnym predpisom. Navrhovateľka v odvolaní pripúšťa, že

k prideleniu alternatívnych frekvencií, resp. k určeniu dočasného spôsobu terestriálneho

vysielania môže prísť až po odňatí jednotlivých frekvencií, preto odporkyňa nerozumie

špekuláciám navrhovateľky, uvedených v iných častiach odvolania. Odňatie analógovej

frekvencie, hoci ide nepopierateľne o zásah do práv navrhovateľky, je nevyhnutným

predpokladom pre úplný prechod na digitálne vysielanie a naplnenie záväzkov, vyplývajúcich

pre Slovenskú republiku z členstva v Európskej únii. Rada ako orgán štátnej správy nie je

oprávnená posudzovať súkromnoprávne alebo ústavnoprávne aspekty procesu prechodu na

digitálne vysielanie, ale je povinná konať v intenciách , zákona č.

o digitálnom vysielaní a Podmienok prechodu. Argumentáciu navrhovateľky

o strate pokrytia, sledovanosti a z toho vyplývajúcej strate významu podnikania v oblasti

vysielania považuje odporkyňa za zavádzajúce. Miera pokrytia územia Slovenskej republiky

6

signálom DVB-T po prechode na digitálne vysielanie je navrhovateľke dobre známa a

navrhovateľka dosiahne minimálne rovnaké, ak nie ešte väčšie pokrytie územia Slovenskej

republiky svojim signálom. Pri určovaní rozsahu práv vysielateľa, ktorému sa odňala

v súvislosti s prechodom na digitálne vysielanie analógová frekvencia, zákonodarca dôsledne

dbal na čo najširšie spektrum možností zabezpečenia ďalšej činnosti vysielateľa i na čas po

odňatí analógovej frekvencie. Preto tvrdenie o porušení nešpecifikovaných základných práv

považuje odporkyňa za účelové. Rade boli dňa 07. októbra 2009 doručené Oznámenia Úradu,

ktoré boli doplnené dňa 18. novembra 2009 a dňa 07. decembra 2009 a ktoré obsahovali

okrem iného aj zoznam konkrétnych frekvencií, ktoré je Rada povinná odňať. Z výpočtu

obsahových náležitostí Oznámení podľa § 2 ods. 2 Podmienok prechodu vyplýva, že ich

obsahovou náležitosťou nie sú interné technické analýzy, výpočty či merania, na základe

ktorých Úrad vypracoval zoznam analógových frekvencií. Odporkyni neprináleží posudzovať

spôsob, akým Úrad dospel k zoznamu frekvencií, ktorých sa týka povinnosť odporkyne tieto

odňať. Ani navrhovateľka v priebehu správneho konania neuviedla také skutočnosti, ktoré by

vyvolali odôvodnené pochybnosti o vecnej správnosti Oznámenia Úradu. Okrem toho iný

relevantný subjekt, ktorý by dokázal potvrdiť alebo vyvrátiť vecnú správnosť uvedených

zoznamov frekvencií v podmienkach Slovenskej republiky ani neexistuje. Preto záver

navrhovateľky o odporúčacom charaktere Oznámenia Úradu považuje odporkyňa za

odporujúci vôli zákonodarcu pri úprave postupu odnímania analógových frekvencií Radou

v spolupráci s Úradom. Je tiež nesprávne sa domnievať, že priebeh správneho konania č. 300-

PLO/O-4322/2009 bol podmienený konaním tretích subjektov inak, ako to predpokladajú

právne predpisy upravujúce proces odnímania analógových frekvencií. Vzhľadom na uvedené

odporkyňa má za to, že ako príslušný správny orgán dostatočne zistila skutkový stav veci, na

ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenia zákona, že jej rozhodnutie má všetky

zákonné náležitosti, je riadne odôvodnené a navrhovateľka nebol na svojich právach ukrátená

rozhodnutím ani postupom správneho orgánu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd vecne príslušný

rozhodovať o opravnom prostriedku v tejto veci (

v spojení s ustanovením a a nasl. ), preskúmal napadnuté

rozhodnutie a jemu predchádzajúce správne konanie v rozsahu a z dôvodov uvedených

v opravnom prostriedku postupom podľa Tretej hlavy Piatej časti

. Po zistení, že opravný prostriedok bol podaný oprávnenou osobou

7

v zákonnej lehote ( v spojení s ),

nariadil vo veci pojednávanie ( ) a po jeho verejnom vykonaní dospel

k záveru, že podaný opravný prostriedok je dôvodný.

Navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku okrem iného namietala aj rozsah

odňatých frekvencií a túto svoju námietku doložila Technickým stanoviskom, v ktorom sa

vyjadrila ku všetkým frekvenciám odňatým napadnutým rozhodnutím Rady s tým, že iba

v štyroch prípadoch vyslovila súhlas s ich odňatím frekvencií z dôvodu, že ide o frekvencie

jednoznačne potrebné pre digitálny multiplex. V ostatných prípadoch s odňatím frekvencií

nesúhlasila v podstate z dôvodu, že na ich odňatie nebol daný zákonný dôvod v zmysle § 69

ods. 1 Odporkyňa sa bránila hlavne tým, že v procese digitalizácie

nie je jej úlohou (a ani na to nemá možnosti) posudzovať z technického hľadiska rozhodnutie

Úradu o tom, ktoré frekvencie je potrebné na zabezpečenie procesu digitalizácie v súlade so

zákonom jednotlivým vysielateľom odňať.

V priebehu súdneho konania však Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky,

reagujúc na žiadosť odporkyne o potvrdenie skutočnosti, či sa predmetné navrhovateľke

odňaté frekvencie (kanály) nachádzajú vo frekvenčnom vyhradení, na ktoré boli

Telekomunikačným Úradom Slovenskej Republiky udelené spoločnosti T., A.,

poskytovateľovi prvého, druhého a verejnoprávneho multiplexu, terestriálne prevádzkové

povolenia, prehodnotil svoje pôvodné stanovisko a zúžil rozsah frekvencií, ktoré má Rada

navrhovateľke odňať. Preto aj odporkyňa, akceptujúc prehodnotené stanovisko Úradu, si je

vedomá skutočnosti, že ňou vydané pôvodné rozhodnutie je potrebné nahradiť novým.

Z uvedených dôvodov senát najvyššieho súdu napadnuté rozhodnutie odporkyne

zo dňa 08. decembra 2009 č. podľa § 2501 ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2

písm. c/ a s ako nezákonné zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 2501 ods. 2

tak, že navrhovateľke ich náhradu nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa,

za ktoré považoval skutočnosť, že Rada pri vydaní rozhodnutia vychádzala zo záväzných

podkladov Úradu, ktorých zmenu nemohla predpokladať ani ovplyvniť.

8

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 30. septembra 2010

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská