Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1So/115/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľky: J., nar. X., bytom M., zast.: JUDr. R.,

advokátkou so sídlom P., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa – ústredie, so sídlom Ulica

29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho

orgánu v konaní o invalidnom dôchodku, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10. septembra 2009 č. k. -26, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

zo dňa 10. septembra 2009 č. k. -26 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne

č. X. zo dňa 4. septembra 2008 r u š í a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odporkyňa je povinná do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť Slovenskej republike

na účet konajúceho súdu náhradu trov konania vo výške 188,10 €.

O d ô v o d n e n i e :

2

I.

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutím č.: X. zo 04.09.2008 (č. l. 7 súdneho spisu) odporkyňa podľa § 29

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a

o sociálnom poistení (ďalej v texte rozsudku len „

Z.z.“) zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku.

Podľa v texte účinnom v čase vydania napadnutého

rozhodnutia (04.09.2009) invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli

priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri

2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003

a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými

do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak poberateľ invalidného dôchodku

podľa prvej vety vykonáva činnosť zamestnanca, práce na základe dohôd o prácach

vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť povinne nemocensky poistenej

a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, výkon týchto činností

alebo prác nemá po 31. júli 2006 vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku.

Podľa v hore aplikovateľnom znení občan má

nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal

a) invalidným, bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a v čase

vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo

b) invalidným následkom pracovného úrazu.

Podľa v hore citovanom občan je invalidný,

ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

a) je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie,

b) je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok

(nevidomí občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.). Zdravotné

postihnutia podmieňujúce invaliditu podľa písmena b) ustanoví Ministerstvo práce,

sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

3

Svoje zamietajúce rozhodnutie po citácii ustanovenia

Z.z. odôvodnila tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky

odporkyne v Trenčíne zo 06. augusta 2008 nie je navrhovateľka uznaná za invalidnú podľa

ale je naďalej čiastočne invalidná podľa

uvedeného

V konkrétnych podrobnostiach zdravotného stavu navrhovateľky vrátane všetkých

skutočností, ktoré boli podľa odporkyne podkladom na vyhotovenie posudkového záveru

o tom, že navrhovateľka nie je invalidná, odporkyňa odkázala navrhovateľku na citovanú

pripojenú lekársku správu, ktorá podľa vyjadrenia navrhovateľky tvorí neoddeliteľnú súčasť

odôvodnenia tohto rozhodnutia.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti hore citovanému rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka opravný

prostriedok z 03.10.2008 (č. l. 6) označený ako „Odvolanie sa voči rozhodnutiu“ s námietkou,

že pri posúdení jej zdravotného stavu neboli posudkovému lekárovi známe ďalšie skutočnosti,

ktoré aj po preliečení pretrvávajú naďalej.

Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel

k záveru, že návrh na preskúmanie napadnutého rozhodnutia nie je dôvodný. Po vyhodnotení

ustanovení , ods. l a , a

napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd najmä svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ako posudkový lekár pobočky

odporkyne v Trenčíne, vysunuté pracovisko Nové Mesto nad Váhom vo svojom posúdení

z 19.11.2008, tak posudkový lekár odporkyne vo svojom posudku z 10. decembra 2008,

aj neskoršieho z 18.05.2009 vypracovaného na základe podnetu krajského súdu, dostatočne

a presvedčivo odôvodnili, prečo navrhovateľka nespĺňa podmienky pre priznanie invalidity

podľa , ale je naďalej čiastočne invalidná podľa

4

Pri všetkých svojich úvahách krajský súd pri svojom rozhodovaní dôsledne citoval

odborné pasáže z hore uvedených lekárskych posudkov posudkových lekárov odporkyne.

Podľa odôvodnenia krajského súdu vykonaným dokazovaním nebolo preukázané,

že by sa zdravotný stav navrhovateľky po 18. máji zhoršil, navrhovateľka nepredložila

na pojednávaní také lekárske správy, z ktorých by bolo zrejmé, že by posudkoví lekári dospeli

k inému posudkovému záveru.

III.

Odvolanie navrhovateľky/stanoviská

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 29.10.2009 (č. l. 29) proti rozsudku

prvostupňového súdu navrhovateľka najskôr sama, potom prostredníctvom ustanovenej

právnej zástupkyne (doplnenie odvolania z 23.09.2010) poukázala na to, že

- krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a napadnuté rozhodnutie vychádza s nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací

dôvod podľa a ),

- napadnuté rozhodnutie odporkyne je vzhľadom na neuvedenie predpísaných náležitostí

nepreskúmateľné.

Svoju argumentáciu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odporkyne podporila

myšlienkou, že tento nedostatok nie je zhojený ani tým, že k napadnutému rozhodnutiu

odporkyne je pripojená lekárska správa jej posudkového lekára, nakoľko posudkový lekár

by sa nemal vyjadrovať k samotnému záveru, či navrhovateľka, tzn. žiadateľka o invalidný

dôchodok je plne, alebo čiastočne invalidná.

Naopak, obsahom jeho posudku má byť komplexné a objektívne posúdenie

zdravotného stavu žiadateľky (v tomto prípade navrhovateľky), kvalifikovanie zdravotného

postihnutia v zmysle Prílohy č. 4 k , prípadne vyjadrenie percentuálnej

miery poklesu pracovnej schopnosti, pričom posudok následne slúži ako jeden z podkladov

pre vydanie rozhodnutia.

5

Ďalej sa navrhovateľka zaoberala svojou nesúhlasnou argumentáciou k zistenému

zdravotnému stavu. Poukazovala na to, že jej zdravotný stav nie je iba naďalej zlý,

ale sa aj zhoršuje, pretrvávajú zdravotné ťažkosti, ktoré navrhovateľku nútia byť izolovanou

voči prostrediu nielen s chemickými výparmi, prašnosťou, ale problémové je i vystavovanie

sa riziku bežných infekcií v pracovnom kolektíve.

Súčasne vyjadrila svoju žiadosť, že chce byť vypočutá odvolacím súdom, nakoľko

sa chce vyjadriť k postupu odporkyne a k zhoršeniu svojho zdravotného stavu. Vyslovila

nesúhlas s predchádzajúcim prehodnotením svojho zdravotného stavu a s lekárskymi

posudkami odborníkov odporkyni, pričom zdôraznila, že zakaždým žiadala ustanoviť súdneho

znalca, v čom jej nebolo vyhovené.

Záverom svojho odvolania požadoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil,

rozhodnutie odporkyne zrušil a priznal náhradu trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky musí k dodatku odvolania zaslaného na súd

ustanovenou právnou zástupkyňou dňa 23.09.2010 uviesť, že sa s ním musel zaoberať, hoci

pôvodná lehota na podanie odvolanie uplynula navrhovateľke už dňa 10.11.2009, lebo

ustanovením právneho zastúpenia a doručením podkladov na zastupovanie začala plynúť

nová lehota (iba) právnej zástupkyni na vykonanie úkonov právnej pomoci, tzn. aj zváženia

vhodnosti využitia opravných prostriedkov a výberu odvolacích dôvodov.

Následne navrhovateľka podaním zo dňa 19.10.2010 predložila Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky chronologický prehľad svojich zdravotných ochorení, komplikácií

a priebehu zamestnaní.

Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 20.11.2009 (č. l. 32) vyplýva, že dôvody uvedené

navrhovateľkou nepovažuje odporkyňa za relevantné. Posúdenie zdravotného stavu a poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa bolo vykonané podľa § 153 ods. 3 a 5

, pričom posudkoví lekári sociálneho poistenia za osobnej účasti

navrhovateľa vyhotovili logické a jednoznačné posudky.

Odporkyňa spôsob rozhodovania odvolaciemu súdu nenavrhla.

6

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa v spoj. s (ďalej

v texte rozsudku len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou

v zákonnej lehote ( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa

ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania ( v spoj. s ) dospel k záveru, že odvolanie je

dôvodné, pretože rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok

dôvodov alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo

z dôvodu, že spisy neboli predložené ( ), a preto postupom podľa

v spoj. s a rozsudok krajského súdu zmenil tak,

že podľa napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu

s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 250ja ods. 3 zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie

v zmysle nasledujúcich záverov.

Najvyšší súd na prvom mieste zdôrazňuje, že navrhovateľka svoje odvolanie oprela

aj o námietku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. Za účelom

riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne

vysporiadať s námietkami, ktoré navrhovateľka využila na spochybnenie preskúmateľnosti

rozhodnutia správneho orgánu. Až po vyslovení ich nedôvodnosti súdom vzniká právo

navrhovateľke na prieskum zákonnosti samotného rozhodnutia (meritórne námietky).

Ako správne navrhovateľka v odvolaní zdôrazňovala, na to, aby bolo rozhodnutie

odporkyne bolo vyhodnotené ako zákonné, musí splniť všetky podmienky postupu stanovené

Jednou zo základných požiadaviek, čo aj zdôraznil Najvyšší súd

napríklad v svojom rozsudku sp.zn. zo dňa 06.09.2007, je vykonať

v postačujúcom rozsahu všetky úkony predpokladané v ustanovení § 201

7

Podľa organizačné zložky Sociálnej poisťovne

(§ 124) vykonávajú procesné úkony v obvode svojej pôsobnosti.

Podľa v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka

Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami

bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe

rozhodovala.

Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, že krajský súd nevychádzal z argumentov,

ktoré by sa mali v zmysle hore cit. ustanovenia logicky

nachádzať, ale pri osvojovaní si skutkových zistení a právnych názorov vychádzal z viacerých

posudkov posudkových lekárov odporkyne. Uvedené skutkové zistenia si potom krajský súd

osvojil a vyslovil svoje právnu subsumáciu jednotlivých podkladov rozhodnutia, ktoré

v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu absentovali.

Na tomto mieste Najvyšší súd zdôrazňuje tú časť napadnutého rozhodnutia odporkyne,

kde v konkrétnych podrobnostiach zdravotného stavu navrhovateľky odporkyňa odkázala

na pripojenú lekársku správu, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto

rozhodnutia. Avšak takýto postup nezodpovedá požiadavke na presvedčivé odôvodnenie

rozhodnutia správneho orgánu, lebo odborný posudok, lekárska správa alebo iná odborné

vyjadrenie alebo iná listina sú podľa v spojení s

Z.z. jedným z podkladov na vydanie rozhodnutia v konaní vo veciach sociálneho poistenia

(viď Tretia časť ).

Podľa podkladom na rozhodnutie sú najmä podania,

návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti

všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

8

Podľa dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu

a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia

účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia

a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti

všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

Zákonnou úlohou odporkyne je potom každý posudok posudkového lekára, lekársku

správu alebo inú odbornú listinu (v terminológii ide nepochybne

o odborný posudok) ako dôkaz vyhodnotiť podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne

a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (v zmysle aplikácie § 196 ods. 7

a procesnej zásady voľného hodnotenia dôkazov). Následne poznatky

získané v tomto hodnotiacom procese musí správny orgán v jasnej, stručnej a najmä

presvedčivej forme vyjaviť účastníkovi prostredníctvom odôvodnenia svojho rozhodnutia.

Nie je preto možné - Najvyšší súd tu vychádza z aplikácie logickej interpretačnej zásady

„reductio ad absurdum“, ktorá by v takomto prípade viedla k negácii úlohy orgánu verejnej

správy plnohodnotne vykonávať vrchnostenskú právomoc v rozhodovacom procese, lebo

by sa zúžila iba na rozhodovanie vo forme výroku a následného ponúknutia právneho

inštrumentária s odkazom, aby si účastník na zvyšok odôvodnenia vytvoril svoj vlastný

úsudok – tzn. ponechať na subjektívnej predstavivosti účastníka konania, aby túto úlohu

(ktorá je prinajmenej založená na odbornej erudovanosti, hlbokej znalosti interpretačných

techník a bohatej skúsenosti pracovníkov odporkyne) zvládol každý účastník sociálno-

poistných vzťahov sám. Pritom, ako výkladovú pomôcku a za účelom zabezpečenia prístupu

účastníka k relevantným informáciám a údajom, správny orgán napríklad pripojí lekársku

správu, odborný posudok alebo inú odbornú listinu so súčasným sprievodným odkazom.

Za tejto situácie, ktorá skutočne je netradičná v právnom štáte, vlastne správny orgán

stavia správne súdnictvo nie pred úlohu, aby preskúmal právne závery a názory konajúceho

správneho orgánu, ale naopak aby preskúmal úvahy, ku ktorým by asi dospel účastník. Takýto

prístup k súdnej a právnej ochrane zaručenej jednotlivcom prostredníctvom

Slovenskej republiky je však neprípustný.

9

Navyše, k otázke nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu vo forme

nedostatočného odôvodnenia sa Najvyšší súd smerom k odporkyni viackrát vyjadroval.

Napríklad v rozsudku sp. zn. Najvyšší súd vyjadril nasledujúce myšlienky:

„Najvyšší súd na tomto mieste zdôrazňuje, že správne súdnictvo najmä vzhľadom

na ústavnú garanciu zakotvenú v zabezpečuje

jej realizáciu súdnou mocou formou súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí a postupu

správnych orgánov pri rozhodovacej činnosti.

Uvedené ústavné právo jednotlivca na súdny prieskum je založené na dominantnom

postavení súdnej moci pri posudzovaní správnosti aplikácie a výkladu právnych noriem

(ustanovení) na skutočnosti zistené v správnom alebo v inom osobitnom konaní. Citované

dominantné postavenie súdnej moci je však použiteľné iba na rozhodnutia správnych

orgánov, ktoré spĺňajú základné podmienky preskúmateľnosti argumentov vedúcich správny

orgán k právnemu záveru vyslovenom vo výrokovej časti rozhodnutia.

Jedným z dôvodov nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu súdna

judikatúra spája s nedostatkom dôvodov. Aj konštantná judikatúra Európskeho súdu

pre ľudské práva nastolila trvalú požiadavku vysporiadať sa so všetkými relevantnými

argumentmi účastníka konania (Garcia Ruiz v. Španielsku‚ rozsudok z 21.01.1999, sťažnosť

č. 30544/96), ktorej dodržiavanie starostlivo preveruje.

Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení

rozhodnutia správneho orgánu, nie je možné považovať čiastkové nedostatky odôvodnenia

rozhodnutia správneho orgánu, ale iba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú skutkovo

a právne objasniť právne názory vedúce konajúci správny orgán k prijatiu výrokovej časti

rozhodnutia, tzn. že existuje stav „absencie“ rozhodovacích dôvodov.

Ide teda o také vady skutkových zistení a na to nadväzujúcej aplikácie príslušnej

právnej normy, ktoré sú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné.

10

Podľa výkladu Najvyššieho súdu ( ) potom

takto nedostatočne odôvodnené rozhodnutie odporkyne negatívne ovplyvňuje ústavné právo

navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle

Slovenskej republiky, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach

alebo právom chránených záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto

rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať právne dôvody (čo aj zo samotného

odvolania navrhovateľa evidentne vyplýva), na základe ktorých by mal úspešne uplatňoval

svoje subjektívne právo na ochranu ústavného práva na primerané hmotné zabezpečenie

v starobe v medziach vykonávacie zákona ( a 3 ).

Z uvedeného dôvodu odporkyňa nenaplnila legitímne očakávanie navrhovateľa

(ako jeden zo štandardov správneho konania v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva), čím mu odoprela právo na súdnu a inú právnu ochranu, a preto nie je

možné napadnuté rozhodnutie označiť ako vydané v súlade so zákonom.

Rovnako z uvedeného dôvodu navrhovateľ, ako aj vyslovil vo svojom opravnom

prostriedku k odvolaniu odporkyne, nemohol byť objektívne pripravený vykonať svoju

nesúhlasnú argumentáciu a konkrétne dôvody vedúce k nevyhoveniu jeho žiadosti mohol

iba odhadovať. Preto nie je možné napadnuté rozhodnutie označiť ako súdneho prieskumu

schopné a tiež, že je spravodlivé.“

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok navrhovateľa ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn. ,

pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad

zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie

protichodného zjednocovacieho stanoviska), rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku

zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j

ods. 4 prvá veta ), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle

ods. 4 veta druhá poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti možného odvolania

11

proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom

súdnictve sú nielen generálne ( ) ale aj špeciálne ( )

prípustné opravné prostriedky, potom nie je možné ust. na výroky

rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.

Zo súdneho spisu vyplýva, že na základe žiadosti navrhovateľky jej bola uznesením

Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 01.07.2010 č. k. -39 ustanovená právna

zástupkyňa.

Podľa platí, že ak bol účastníkovi ustanovený za zástupcu advokát,

platí jeho hotové výdavky a odmenu za zastupovanie štát; ak je to dôvodné, poskytne súd

advokátovi na jeho žiadosť primeraný preddavok.

Podľa platí, že ak bol účastníkovi súdom ustanovený zástupca

alebo ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, pri náhrade trov

konania sa postupuje podľa osobitného predpisu (odkaz č. 15 pod čiarou je na : § 14a až 14e

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov).

Výška zaplatených trov právneho zastúpenia bola určená na základe vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. vyčíslil nasledovne :

1.1. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde

1.1.1. prevzatie a príprava zastúp. (7/10) - 1 úkon práv. pomoci 55,49 €

1.1.1.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 7,21 €

1.2. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde

1.2.1. podanie odvolania (09/10) ......... 1 úkon práv. pomoci 55,49 €

1.2.1.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 7,21€

1.2.2. zaslanie doplnenia (11/10) ....... 1 úkon práv. pomoci 55,49 €

1.2.2.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 7,21 €

tzn. v celkovej sume : 188,10 €

12

Podľa štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo

na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie

od súdnych poplatkov.

Nakoľko štát má povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia ustanovenej právnej

zástupkyni, následne mu vzniklo právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku voči

účastníkom. Pretože náhrada trov konania sa riadi všeobecnou zásadou úspešnosti,

a navrhovateľka bola v tomto konaní úspešná, Najvyšší súd zaviazal neúspešnú odporkyňu

na náhradu zaplatených trov právneho zastúpenia.

Konajúci súd zo spisov nezistil, že by navrhovateľke v súvislosti s týmto súdnym

prieskumom vznikli výdavky (trovy konania), preto jej nemohol ani ich náhradu priznať, hoci

jej právo na ich náhradu vzniklo.

Číslo účtu konajúceho odvolacieho súdu je: 7000061219/8180.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 v spojení s § 250l

ods. 2 rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený

verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom

bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava

sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné

v súlade s ust. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba

pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 25. januára 2011

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová