Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 122 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (128)5f9/361273.5af85a.pdf
PDF · 174.52 KB
No categories available
1So/115/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1So/115/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľky: J., nar. X., bytom M., zast.: JUDr. R.,
advokátkou so sídlom P., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa – ústredie, so sídlom Ulica
29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho
orgánu v konaní o invalidnom dôchodku, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10. septembra 2009 č. k. 12Sd 356/2008-26, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 10. septembra 2009 č. k. 12Sd 356/2008-26 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne
č. X. zo dňa 4. septembra 2008 r u š í a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.
Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Odporkyňa je povinná do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť Slovenskej republike
na účet konajúceho súdu náhradu trov konania vo výške 188,10 €.
O d ô v o d n e n i e :
2
I.
Konanie na správnom orgáne
Rozhodnutím č.: X. zo 04.09.2008 (č. l. 7 súdneho spisu) odporkyňa podľa § 29
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 263
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej v texte rozsudku len „zák. č. 461/2003
Z.z.“) zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku.
Podľa § 263 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v texte účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (04.09.2009) invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli
priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri
2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003
a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými
do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak poberateľ invalidného dôchodku
podľa prvej vety vykonáva činnosť zamestnanca, práce na základe dohôd o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť povinne nemocensky poistenej
a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, výkon týchto činností
alebo prác nemá po 31. júli 2006 vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku.
Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v hore aplikovateľnom znení občan má
nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
a) invalidným, bol zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a v čase
vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo
b) invalidným následkom pracovného úrazu.
Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v hore citovanom občan je invalidný,
ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
a) je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie,
b) je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok
(nevidomí občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.). Zdravotné
postihnutia podmieňujúce invaliditu podľa písmena b) ustanoví Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
3
Svoje zamietajúce rozhodnutie po citácii ustanovenia § 263 ods. 1 zák. č. 461/2003
Z.z. odôvodnila tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky
odporkyne v Trenčíne zo 06. augusta 2008 nie je navrhovateľka uznaná za invalidnú podľa
§ 29 ods. 3 zák. č. 100/1988 Zb. ale je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b)
uvedeného zák. č. 100/1988 Zb.
V konkrétnych podrobnostiach zdravotného stavu navrhovateľky vrátane všetkých
skutočností, ktoré boli podľa odporkyne podkladom na vyhotovenie posudkového záveru
o tom, že navrhovateľka nie je invalidná, odporkyňa odkázala navrhovateľku na citovanú
pripojenú lekársku správu, ktorá podľa vyjadrenia navrhovateľky tvorí neoddeliteľnú súčasť
odôvodnenia tohto rozhodnutia.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
Proti hore citovanému rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka opravný
prostriedok z 03.10.2008 (č. l. 6) označený ako „Odvolanie sa voči rozhodnutiu“ s námietkou,
že pri posúdení jej zdravotného stavu neboli posudkovému lekárovi známe ďalšie skutočnosti,
ktoré aj po preliečení pretrvávajú naďalej.
Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel
k záveru, že návrh na preskúmanie napadnutého rozhodnutia nie je dôvodný. Po vyhodnotení
ustanovení § 263 ods. 1, § 263a ods. l a ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., § 29 ods. 3 a § 37 ods. 3
zák. č. 100/1988 Zb. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
Krajský súd najmä svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ako posudkový lekár pobočky
odporkyne v Trenčíne, vysunuté pracovisko Nové Mesto nad Váhom vo svojom posúdení
z 19.11.2008, tak posudkový lekár odporkyne vo svojom posudku z 10. decembra 2008,
aj neskoršieho z 18.05.2009 vypracovaného na základe podnetu krajského súdu, dostatočne
a presvedčivo odôvodnili, prečo navrhovateľka nespĺňa podmienky pre priznanie invalidity
podľa § 29 ods. 3 zák. č. 100/1988 Zb., ale je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3
4
Pri všetkých svojich úvahách krajský súd pri svojom rozhodovaní dôsledne citoval
odborné pasáže z hore uvedených lekárskych posudkov posudkových lekárov odporkyne.
Podľa odôvodnenia krajského súdu vykonaným dokazovaním nebolo preukázané,
že by sa zdravotný stav navrhovateľky po 18. máji zhoršil, navrhovateľka nepredložila
na pojednávaní také lekárske správy, z ktorých by bolo zrejmé, že by posudkoví lekári dospeli
k inému posudkovému záveru.
III.
Odvolanie navrhovateľky/stanoviská
Vo včas podanom odvolaní zo dňa 29.10.2009 (č. l. 29) proti rozsudku
prvostupňového súdu navrhovateľka najskôr sama, potom prostredníctvom ustanovenej
právnej zástupkyne (doplnenie odvolania z 23.09.2010) poukázala na to, že
- krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a napadnuté rozhodnutie vychádza s nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.),
- napadnuté rozhodnutie odporkyne je vzhľadom na neuvedenie predpísaných náležitostí
nepreskúmateľné.
Svoju argumentáciu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odporkyne podporila
myšlienkou, že tento nedostatok nie je zhojený ani tým, že k napadnutému rozhodnutiu
odporkyne je pripojená lekárska správa jej posudkového lekára, nakoľko posudkový lekár
by sa nemal vyjadrovať k samotnému záveru, či navrhovateľka, tzn. žiadateľka o invalidný
dôchodok je plne, alebo čiastočne invalidná.
Naopak, obsahom jeho posudku má byť komplexné a objektívne posúdenie
zdravotného stavu žiadateľky (v tomto prípade navrhovateľky), kvalifikovanie zdravotného
postihnutia v zmysle Prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z., prípadne vyjadrenie percentuálnej
miery poklesu pracovnej schopnosti, pričom posudok následne slúži ako jeden z podkladov
pre vydanie rozhodnutia.
5
Ďalej sa navrhovateľka zaoberala svojou nesúhlasnou argumentáciou k zistenému
zdravotnému stavu. Poukazovala na to, že jej zdravotný stav nie je iba naďalej zlý,
ale sa aj zhoršuje, pretrvávajú zdravotné ťažkosti, ktoré navrhovateľku nútia byť izolovanou
voči prostrediu nielen s chemickými výparmi, prašnosťou, ale problémové je i vystavovanie
sa riziku bežných infekcií v pracovnom kolektíve.
Súčasne vyjadrila svoju žiadosť, že chce byť vypočutá odvolacím súdom, nakoľko
sa chce vyjadriť k postupu odporkyne a k zhoršeniu svojho zdravotného stavu. Vyslovila
nesúhlas s predchádzajúcim prehodnotením svojho zdravotného stavu a s lekárskymi
posudkami odborníkov odporkyni, pričom zdôraznila, že zakaždým žiadala ustanoviť súdneho
znalca, v čom jej nebolo vyhovené.
Záverom svojho odvolania požadoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil,
rozhodnutie odporkyne zrušil a priznal náhradu trov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky musí k dodatku odvolania zaslaného na súd
ustanovenou právnou zástupkyňou dňa 23.09.2010 uviesť, že sa s ním musel zaoberať, hoci
pôvodná lehota na podanie odvolanie uplynula navrhovateľke už dňa 10.11.2009, lebo
ustanovením právneho zastúpenia a doručením podkladov na zastupovanie začala plynúť
nová lehota (iba) právnej zástupkyni na vykonanie úkonov právnej pomoci, tzn. aj zváženia
vhodnosti využitia opravných prostriedkov a výberu odvolacích dôvodov.
Následne navrhovateľka podaním zo dňa 19.10.2010 predložila Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky chronologický prehľad svojich zdravotných ochorení, komplikácií
a priebehu zamestnaní.
Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 20.11.2009 (č. l. 32) vyplýva, že dôvody uvedené
navrhovateľkou nepovažuje odporkyňa za relevantné. Posúdenie zdravotného stavu a poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa bolo vykonané podľa § 153 ods. 3 a 5
zák. č. 461/2004 Z.z., pričom posudkoví lekári sociálneho poistenia za osobnej účasti
navrhovateľa vyhotovili logické a jednoznačné posudky.
Odporkyňa spôsob rozhodovania odvolaciemu súdu nenavrhla.
6
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 212 v spoj. s § 250l ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa
ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250s O.s.p. odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania (§ 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie je
dôvodné, pretože rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok
dôvodov alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo
z dôvodu, že spisy neboli predložené (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.), a preto postupom podľa
§ 220 ods. 1 v spoj. s § 250l ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak,
že podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu
s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 250ja ods. 3 zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie
v zmysle nasledujúcich záverov.
Najvyšší súd na prvom mieste zdôrazňuje, že navrhovateľka svoje odvolanie oprela
aj o námietku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. Za účelom
riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne
vysporiadať s námietkami, ktoré navrhovateľka využila na spochybnenie preskúmateľnosti
rozhodnutia správneho orgánu. Až po vyslovení ich nedôvodnosti súdom vzniká právo
navrhovateľke na prieskum zákonnosti samotného rozhodnutia (meritórne námietky).
Ako správne navrhovateľka v odvolaní zdôrazňovala, na to, aby bolo rozhodnutie
odporkyne bolo vyhodnotené ako zákonné, musí splniť všetky podmienky postupu stanovené
zák. č. 461/2003 Z.z. Jednou zo základných požiadaviek, čo aj zdôraznil Najvyšší súd
napríklad v svojom rozsudku sp.zn. 3 So/136/06 zo dňa 06.09.2007, je vykonať
v postačujúcom rozsahu všetky úkony predpokladané v ustanovení § 201
7
Podľa § 201 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. organizačné zložky Sociálnej poisťovne
(§ 124) vykonávajú procesné úkony v obvode svojej pôsobnosti.
Podľa § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe
rozhodovala.
Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, že krajský súd nevychádzal z argumentov,
ktoré by sa mali v zmysle hore cit. ustanovenia § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. logicky
nachádzať, ale pri osvojovaní si skutkových zistení a právnych názorov vychádzal z viacerých
posudkov posudkových lekárov odporkyne. Uvedené skutkové zistenia si potom krajský súd
osvojil a vyslovil svoje právnu subsumáciu jednotlivých podkladov rozhodnutia, ktoré
v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu absentovali.
Na tomto mieste Najvyšší súd zdôrazňuje tú časť napadnutého rozhodnutia odporkyne,
kde v konkrétnych podrobnostiach zdravotného stavu navrhovateľky odporkyňa odkázala
na pripojenú lekársku správu, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto
rozhodnutia. Avšak takýto postup nezodpovedá požiadavke na presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia správneho orgánu, lebo odborný posudok, lekárska správa alebo iná odborné
vyjadrenie alebo iná listina sú podľa § 195 ods. 2 v spojení s § 196 ods. 1 zák. č. 461/2003
Z.z. jedným z podkladov na vydanie rozhodnutia v konaní vo veciach sociálneho poistenia
(viď Tretia časť zák. č. 461/2003 Z.z.).
Podľa § 195 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania,
návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti
všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
8
Podľa § 196 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia
účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia
a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti
všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
Zákonnou úlohou odporkyne je potom každý posudok posudkového lekára, lekársku
správu alebo inú odbornú listinu (v terminológii zák. č. 461/2003 Z.z. ide nepochybne
o odborný posudok) ako dôkaz vyhodnotiť podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne
a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (v zmysle aplikácie § 196 ods. 7
zák. č. 461/2003 Z.z. a procesnej zásady voľného hodnotenia dôkazov). Následne poznatky
získané v tomto hodnotiacom procese musí správny orgán v jasnej, stručnej a najmä
presvedčivej forme vyjaviť účastníkovi prostredníctvom odôvodnenia svojho rozhodnutia.
Nie je preto možné - Najvyšší súd tu vychádza z aplikácie logickej interpretačnej zásady
„reductio ad absurdum“, ktorá by v takomto prípade viedla k negácii úlohy orgánu verejnej
správy plnohodnotne vykonávať vrchnostenskú právomoc v rozhodovacom procese, lebo
by sa zúžila iba na rozhodovanie vo forme výroku a následného ponúknutia právneho
inštrumentária s odkazom, aby si účastník na zvyšok odôvodnenia vytvoril svoj vlastný
úsudok – tzn. ponechať na subjektívnej predstavivosti účastníka konania, aby túto úlohu
(ktorá je prinajmenej založená na odbornej erudovanosti, hlbokej znalosti interpretačných
techník a bohatej skúsenosti pracovníkov odporkyne) zvládol každý účastník sociálno-
poistných vzťahov sám. Pritom, ako výkladovú pomôcku a za účelom zabezpečenia prístupu
účastníka k relevantným informáciám a údajom, správny orgán napríklad pripojí lekársku
správu, odborný posudok alebo inú odbornú listinu so súčasným sprievodným odkazom.
Za tejto situácie, ktorá skutočne je netradičná v právnom štáte, vlastne správny orgán
stavia správne súdnictvo nie pred úlohu, aby preskúmal právne závery a názory konajúceho
správneho orgánu, ale naopak aby preskúmal úvahy, ku ktorým by asi dospel účastník. Takýto
prístup k súdnej a právnej ochrane zaručenej jednotlivcom prostredníctvom Ústavy
Slovenskej republiky je však neprípustný.
9
Navyše, k otázke nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu vo forme
nedostatočného odôvodnenia sa Najvyšší súd smerom k odporkyni viackrát vyjadroval.
Napríklad v rozsudku sp. zn. 1So 111/2010 Najvyšší súd vyjadril nasledujúce myšlienky:
„Najvyšší súd na tomto mieste zdôrazňuje, že správne súdnictvo najmä vzhľadom
na ústavnú garanciu zakotvenú v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zabezpečuje
jej realizáciu súdnou mocou formou súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí a postupu
správnych orgánov pri rozhodovacej činnosti.
Uvedené ústavné právo jednotlivca na súdny prieskum je založené na dominantnom
postavení súdnej moci pri posudzovaní správnosti aplikácie a výkladu právnych noriem
(ustanovení) na skutočnosti zistené v správnom alebo v inom osobitnom konaní. Citované
dominantné postavenie súdnej moci je však použiteľné iba na rozhodnutia správnych
orgánov, ktoré spĺňajú základné podmienky preskúmateľnosti argumentov vedúcich správny
orgán k právnemu záveru vyslovenom vo výrokovej časti rozhodnutia.
Jedným z dôvodov nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu súdna
judikatúra spája s nedostatkom dôvodov. Aj konštantná judikatúra Európskeho súdu
pre ľudské práva nastolila trvalú požiadavku vysporiadať sa so všetkými relevantnými
argumentmi účastníka konania (Garcia Ruiz v. Španielsku‚ rozsudok z 21.01.1999, sťažnosť
č. 30544/96), ktorej dodržiavanie starostlivo preveruje.
Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení
rozhodnutia správneho orgánu, nie je možné považovať čiastkové nedostatky odôvodnenia
rozhodnutia správneho orgánu, ale iba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú skutkovo
a právne objasniť právne názory vedúce konajúci správny orgán k prijatiu výrokovej časti
rozhodnutia, tzn. že existuje stav „absencie“ rozhodovacích dôvodov.
Ide teda o také vady skutkových zistení a na to nadväzujúcej aplikácie príslušnej
právnej normy, ktoré sú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné.
10
Podľa výkladu Najvyššieho súdu (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky) potom
takto nedostatočne odôvodnené rozhodnutie odporkyne negatívne ovplyvňuje ústavné právo
navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach
alebo právom chránených záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto
rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať právne dôvody (čo aj zo samotného
odvolania navrhovateľa evidentne vyplýva), na základe ktorých by mal úspešne uplatňoval
svoje subjektívne právo na ochranu ústavného práva na primerané hmotné zabezpečenie
v starobe v medziach vykonávacie zákona (čl. 39 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky).
Z uvedeného dôvodu odporkyňa nenaplnila legitímne očakávanie navrhovateľa
(ako jeden zo štandardov správneho konania v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva), čím mu odoprela právo na súdnu a inú právnu ochranu, a preto nie je
možné napadnuté rozhodnutie označiť ako vydané v súlade so zákonom.
Rovnako z uvedeného dôvodu navrhovateľ, ako aj vyslovil vo svojom opravnom
prostriedku k odvolaniu odporkyne, nemohol byť objektívne pripravený vykonať svoju
nesúhlasnú argumentáciu a konkrétne dôvody vedúce k nevyhoveniu jeho žiadosti mohol
iba odhadovať. Preto nie je možné napadnuté rozhodnutie označiť ako súdneho prieskumu
schopné a tiež, že je spravodlivé.“
Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok navrhovateľa ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn. 1So 111/2010,
pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad
zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie
protichodného zjednocovacieho stanoviska), rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku
zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j
ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j
ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti možného odvolania
11
proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom
súdnictve sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.)
prípustné opravné prostriedky, potom nie je možné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výroky
rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.
Zo súdneho spisu vyplýva, že na základe žiadosti navrhovateľky jej bola uznesením
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 01.07.2010 č. k. 12Sd 356/2008-39 ustanovená právna
zástupkyňa.
Podľa § 140 ods. 2 O.s.p. platí, že ak bol účastníkovi ustanovený za zástupcu advokát,
platí jeho hotové výdavky a odmenu za zastupovanie štát; ak je to dôvodné, poskytne súd
advokátovi na jeho žiadosť primeraný preddavok.
Podľa § 149 ods. 2 O.s.p. platí, že ak bol účastníkovi súdom ustanovený zástupca
alebo ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, pri náhrade trov
konania sa postupuje podľa osobitného predpisu (odkaz č. 15 pod čiarou je na : § 14a až 14e
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov).
Výška zaplatených trov právneho zastúpenia bola určená na základe vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. vyčíslil nasledovne :
1.1. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde
1.1.1. prevzatie a príprava zastúp. (7/10) - 1 úkon práv. pomoci 55,49 €
1.1.1.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 7,21 €
1.2. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde
1.2.1. podanie odvolania (09/10) ......... 1 úkon práv. pomoci 55,49 €
1.2.1.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 7,21€
1.2.2. zaslanie doplnenia (11/10) ....... 1 úkon práv. pomoci 55,49 €
1.2.2.1.prislúchajúca náhrada rež. paušálu 7,21 €
tzn. v celkovej sume : 188,10 €
12
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo
na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie
od súdnych poplatkov.
Nakoľko štát má povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia ustanovenej právnej
zástupkyni, následne mu vzniklo právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku voči
účastníkom. Pretože náhrada trov konania sa riadi všeobecnou zásadou úspešnosti,
a navrhovateľka bola v tomto konaní úspešná, Najvyšší súd zaviazal neúspešnú odporkyňu
na náhradu zaplatených trov právneho zastúpenia.
Konajúci súd zo spisov nezistil, že by navrhovateľke v súvislosti s týmto súdnym
prieskumom vznikli výdavky (trovy konania), preto jej nemohol ani ich náhradu priznať, hoci
jej právo na ich náhradu vzniklo.
Číslo účtu konajúceho odvolacieho súdu je: 7000061219/8180.
Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 v spojení s § 250l
ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený
verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom
bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava
sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné
v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba
pojednávanie nariadiť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 25. januára 2011
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová