Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/197/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, zastúpený: JUDr. Jozef Boris, advokát, so sídlom Dopravná 3121/4, Bratislava, adresa pre doručovanie: Bučany 377, proti žalovaným: 1/ M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XB, Z., 2/ Mgr. PhDr. M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XB, Z., 3/ M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, K., 4/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Z. XX, 5/ Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XB, Z., 6/ M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, E., 7/ N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, E., 8/ B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, E. a 9/ Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, E., žalovaní 6/ až 9/ zastúpení: JUDr. Branislav Drgoňa, advokát, so sídlom Jesenského 2, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 11. marca 2019, č.k. -319, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/ a 9/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/ a 9/ majú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. , , a , , , , a , keď uviedol, že oprávnenosť držby sa posudzuje z týchto hľadísk: a) existencia právneho (hoci i domnelého) titulu, o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa, b) nakladanie s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou, c) dobrá viera držiteľa, že mu právo patrí. Z hľadiska historického vývoja inštitútu vydržania v období od 01.01.1951 do 31.03.1964 od 01.01.1951 priniesol zmeny, predmetom vydržania mohli byť hnuteľné aj nehnuteľné veci, avšak z vydržania boli vyňaté veci v socialistickom vlastníctve. Pri nehnuteľných veciach bola vydržacia doba 10 ročná a započítaval aj oprávnená držba právneho predchodcu. účinný od 01.04.1964 takýto spôsob nadobúdania vlastníctva vôbec neupravoval. K opätovnému zavedeniu inštitútu vydržania došlo až novelou účinnou od 01.04.1983 (ide o obdobie do 31.12.1991), vydržať právo mohli len fyzické osoby a mohlo ísť len o veci v osobnom vlastníctve. Vydržacia doba pri nehnuteľnostiach bola 10 rokov a do vydržacej doby sa mohla započítať oprávnená držba právneho predchodcu vykonávanú do 01.04.1983 (teda v čase, keď vydržanie bolo možné). Následne už od 01.01.1992 platí súčasná úprava vydržania s tým, že do vydržacej doby možno započítať aj dobu držby pred 01.01.1992. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný tým, že ako vlastníci

nehnuteľnosti sú v katastri nehnuteľností zapísaní žalovaní 1/ až 9/ (predtým ich právni predchodcovia

- B. a B. M.), pričom žalobca sa domáha určenia, že práve on je vlastníkom predmetného pozemku. V danom prípade sa súd zaoberal tým, či podmienky vydržania vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti boli splnené a konštatoval, že tomu tak nebolo. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia. Domnienka držiteľa, že mu vec alebo právo patrí, sa musí vždy opierať o niektorý právny úkon alebo inú právnu skutočnosť, na základe ktorých, podľa jeho presvedčenia, vec alebo právo nadobudol. Ako podmienka vydržania nestačí subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí , ale je potrebné, aby držiteľ bol v dobrej viere „s prihliadnutím na všetky okolnosti“. Posúdenie toho, či je držiteľ s prihliadnutím na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, nemôže vychádzať len z hodnotenia subjektívnych predstáv držiteľa. (por. napr. Ro NS ČR, 2 Cdon 1178/96). V predmetnej veci žalobca opiera svoje tvrdenie, že sa stal vlastníkom nehnuteľnosti vydržaním o právny titul - Úradný záznam. Je vylúčené, aby predmetná listina bola považovaná za kúpnu zmluvu, alebo že by jej účastníci mohli byť legitímne v domnení, že na jej podklade došlo k prevodu vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti. Už len samotný text listiny: „vyjadrenie predávajúcej: „ ... som sa rozhodla tento odpredať za dohodnutú cenu 4.000,- ktoré žiadam tu vyplatiť na MNV v K.. Tieto peniaze keď mi budú vyplatené súhlasím s tým, aby už tohto roku kupujúci mohol pozemok obrábať.“ Ďalej vyjadrenie kupujúceho: „ ... rozhodnutý som zakúpiť ho. Nakoľko však viem, že prenáška na Štátnom notárstve v Trnave nebude hneď hotová, požiadal som na tunajšom MNV v K. o tento úradný záznam. Som ochotný tu pred prítomným predsedom MNV K. vyplatiť predávajúcej 3.000,- Kčs a zbytok po schválení prevodu nehnuteľnosti....“ nasvedčuje tomu, že do Úradného záznamu boli pojaté vyhlásenia predávajúcej a kupujúcej o zamýšľanom prevode nehnuteľnosti, ktorý sa mal uskutočniť v budúcnosti, pričom za vyjadrenia kupujúcej je nadovšetku pochybnosť, že kúpna cena má byť doplatená v budúcnosti a že je potrebná aj „prenáška“ na štátnom notárstve. V danom čase platné ust. zakotvovalo, že k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy, čo v danom prípade nestalo a účastníci spísania Úradného záznamu si tejto skutočnosti boli aj vedomí. Nemohla byť preto kupujúca - matka žalobcu v dobrej viere, že úradným záznamom pozemok kúpila, keď obsahom jej vlastného vyjadrenia je aj to, že k registrácii má dôjsť v budúcnosti. Za zmienku stojí aj to, že otec žalobcu prítomný pri Úradnom zázname nebol. V listine sa uvádza, že M. W. zastupuje svojho manžela (otca žalobcu), hoci zo žiadnej listiny splnomocnenie nevyplýva. Na strane predávajúcich sa spísania Úradného záznamu zúčastnila predávajúca - B. M.. Z úmrtného listu B. M. súd zistil, že tento zomrel dňa XX.XX.XXXX, teda už pred spísaním Úradného záznamu. Nakoľko ešte v čase podania žaloby bola Nehnuteľnosť vedená v podielovom spoluvlastníctve manželov Michalčíkových každého v 1-ici, nemohla teda v čase spísania Úradného záznamu predávajúca nakladať s celým pozemkom, keď neprebehlo dedičské konanie, kde by predmetom dedičstva bol aj uvedený pozemok. Samotná skutočnosť, že po podpise Úradného záznamu začali žalobcovi rodičia pozemok užívať, nezakladá automaticky domnienku oprávnenej držby. Naopak, z Úradného záznamu je zrejmé, že bol spísaný práve preto, aby ešte pred kúpou Nehnuteľnosti mohli žalobcovi rodičia pozemok užívať, išlo teda o dohodu o užívaní Nehnuteľnosti, ktorá však nemala a nemohla mať za následok začatie plynutia vydržacej doby z hľadiska začatia oprávnenej držby Nehnuteľnosti. Zo žiadosti predávajúcej zo dňa 16.12.1970 podanej na Okresný národný výbor v Trnave je takisto zrejmé, že predávajúca v tom čase bola stále vlastníčkou nehnuteľnosti a mala v úmysle pred predajom pozemku, ktorý mal nastať až v budúcnosti, zabezpečiť výmaz obmedzení podľa prídelovej listiny. Samotné užívanie parcely rodičmi žalobcu a následne ním samým, hoci nerušené od r. 1967 tak isto nemožno hodnotiť ako držbu oprávnenú, a to napriek tomu, že žalovaní 1/ až 9/, pôvodne žalované 1/ a 2/ a ich právni predchodcovia nejavili o nehnuteľnosť dlhodobo záujem. Oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti

súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad. Ak sa kupujúci ujali v roku 1971 držby pozemkov na základe zmluvy o ich prevode, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, hoci zákon takúto registráciu vyžadoval, nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi, aj keď subjektívne mohli byť o svojom vlastníctve presvedčení. Požiadavka na registráciu zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci bola v jasne a jednoznačne vymedzená v ustanovení (v znení platnom do 31.12.1991) tak, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2010, sp. zn. ). Osobitne súd zdôraznil aj to, že vydržacia doba zo strany právnych predchodcov žalobcu - jeho rodičov ani nemohla byť dodržaná. Hoci sa títo ujali držby v roku 1967, v danom období inštitút vydržania ako taký neexistoval. Otec žalobcu Z. W. zomrel dňa XX.XX.XXXX a matka žalobcu M. W. dňa 08.12.1990, pričom inštitút vydržania bol znovu zavedený až novelou účinnou od 01.04.1983. V čase dedičského konania po nich už žalobca vedel (hoci podľa jeho vyjadrenia si to uvedomil až po dedičskom konaní po matke, s prihliadnutím na všetky okolnosti mu tieto skutočnosti museli byť známe už skôr, a to po dedičskom konaní po jeho otcovi), že predmetom dedičstva nehnuteľnosť nebola a nemohol ani on sám byť v dobrej viere, že je vlastníkom veci. Na základe vyššie uvedeného súd uzavrel, že k vydržaniu vlastníckeho práva na strane žalobcu nedošlo a žalobu zamietol v celom rozsahu (výrok I). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a nakoľko žalovaní 1/ až 9/ mali v konaní úspech v plnom rozsahu, súd im priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. Odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky, keď podľa jeho názoru rozhodol miestne nepríslušný súd a vo veci rozhodla nezákonná sudkyňa. V konaní neboli splnené procesné podmienky spočívajúce v nedostatočnom preskúmaní predpokladov pre rozhodovanie vo veci samej, ktoré súd musí skúmať ex offo, keď podľa jeho názoru miestne príslušným na prejednanie veci bol Okresný súd Trnava, na ktorom sa konanie pôvodne i začalo pod sp. zn. . Bol toho názoru, že takouto chybou súdu boli porušené jeho práva dané mu a Listinou základných práv a slobôd, keď súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konkrétne tým, že sa neustále menili zákonní sudcovia a sudkyňa JUDr. Tvrdá nebola jeho zákonnou sudkyňou a napriek tomu vydala rozsudok, pričom ona bola prvou, ktorá neskúmala príslušnosť súdu, a jemu neboli zaslané zmeny zákonných sudcov, takže sa nemohol brániť. Ďalej napadol, že súd nevypočul ním navrhovanú svedkyňu, teda nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a tým dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a to tak, že dôkazy, ktoré potvrdzovali jeho oprávnenú držbu po dobu viac ako desať rokov aj s držbou jeho právnych predchodcov, nevyhodnotil v súlade s platným právom. Odvolanie tiež odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd neposúdil otázku držby zo zákona, pričom poukázal na Registračnú smernicu - inštrukcia MSaMPL a VH č. 8 z 19.05.1964. Podľa jeho názoru v prejednávanom prípade splnil zákonom určené podmienky, a tak došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním zo zákona, pričom sa nevyžaduje k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. On nadobudol vlastnícke právo vydržaním, keď splnil k podaniu žaloby zákonné predpoklady, a to a) nadobúdatelia - jeho rodičia a on sú oprávnenými držiteľmi po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby a c) spôsobilý predmet vydržania. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -16.

4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní, ktorí navrhli napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. Odvolanie žalobcu považovali za nedôvodné a zmätočné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za zákonný a spravodlivý. Mali za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a celú vec správne právne posúdil. Tvrdenie žalobcu o nesprávnej miestnej príslušnosti súdu prvej inštancie považovali za nesprávne. Konanie sa začalo v roku 2003

podaním žaloby žalobcom a v tom čase bola aj správne určená príslušnosť súdu ako súdu prvej inštancie na konanie a rozhodnutie. Poukázali na to, že žalobca bol riadne zastúpený svojim zvoleným advokátom, pričom nikdy nenamietal miestnu príslušnosť súdu. V predmetnom súdnom konaní bola otázka miestnej príslušnosti osobitne posudzovaná a aj riadne vyriešená tým, že ako miestne príslušný súd bol určený Okresný súd Piešťany. Tvrdenie žalobcu, že boli porušené jeho práva na spravodlivý proces zmenou zákonného sudcu sú nesprávne a nespravodlivé, pričom sudkyňa JUDr. Tvrdá nevydala vo veci rozsudok, ako opätovne nesprávne tvrdí žalobca, nakoľko rozsudok vydala JUDr. Dominika Horváthová, sudkyňa, ktorej bola vec pridelená riadne v zmysle rozvrhu práce na súde prvej inštancie. Zároveň opätovne poukázali na skutočnosť, že žalobca akúkoľvek zmenu zákonného sudcu nikdy v konaní nenamietal. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že nevykonaním výsluchu ním navrhnutej svedkyne dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam. V zmysle uznesenia súdu prvej inštancie vyhláseného na pojednávaní dňa 12.11.2018 mal navrhovanú svedkyňu zabezpečiť sám žalobca, ktorý sám na tomto pojednávaní vyhlásil, že jej účasť zabezpečí. Na nasledujúce pojednávanie sa žalobca nedostavil a nedostavila sa ani ním navrhovaná svedkyňa, pričom sám žalobca svojim laxným a nezodpovedným prístupom k celej veci zapríčinil, že súd nemohol vykonať ním navrhnutý dôkaz. Uviedli tiež, že uznesenie Ústavného súdu SR č.k. -16 je pre zodpovedanie právnych otázok v tejto veci právne irelevantné, keďže primárne rieši spôsob spočítania (dobromyseľnej) doby vydržania. Podstatnou právnou otázkou, ktorú riešil súd prvej inštancie a vyriešil ju správne, bolo, či je žalobca dobromyseľný a či existuje spôsobilý predmet vydržania. Žalobca svoju dobromyseľnosť a ani dobromyseľnosť svojich právnych predchodcov nepreukázal, práve naopak, z vykonaného dokazovania a rozhodovacej činnosti, napr. Najvyššieho súdu SR sp. zn. vyplýva, že ani on a ani jeho právni predchodcovia nemohli byť nikdy dobromyseľní, keďže už od počiatku vedeli, že na riadne nadobudnutie vlastníckeho práva (v čase uskutočnenia údajného prevodu nehnuteľnosti) je potrebná k platnému prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti obligatórne registrácia takejto zmluvy o prevode štátnym notárstvom. Súd prvej inštancie vecne a právne správne ustálil, že v prípade žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov absentuje ako titulus (kúpna zmluva), tak aj modus (registrácia štátnym notárstvom). Úradný záznam nebol kúpnou zmluvou, práve naopak, tento prezumoval, že by sa takáto zmluva mala uzavrieť pro futuro.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. bolo určenie vlastníckeho práva žalobcu k v žalobe označenej nehnuteľnosti.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá a žalovaným bol priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky [ ], súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností [ ], na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [ ] a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ )].

9. Odvolateľ nesplnenie procesných podmienok videl v tom, že vo veci rozhodol nepríslušný súd a v nadväznosti na to bolo rozhodnutie vydané nezákonným sudcom. Podľa názoru odvolateľa bol miestne príslušným na prejednanie veci Okresný súd Trnava, a to s prihliadnutím na ust. platného a účinného v čase začatia konania.

10. Podľa , namiesto všeobecného súdu odporu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva k nej, ak nie je daná príslušnosť podľa písm. b).

11. Podľa , súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa , ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa až . Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať vo veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.

12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie nezistil, že by bol miestne nepríslušným, pričom námietka miestnej nepríslušnosti súdu nebola počas konania uplatnená ani zo strany účastníkov konania (strán sporu).

13. S prihliadnutím na uvedené je potrebné dospieť k záveru, že vo veci rozhodol miestne príslušný súd a rozhodnutie bolo vydané zákonným sudcom určeným v zmysle rozvrhu práce, čo počas celého konania až do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie nikto z účastníkov konania (strán sporu) nenamietal. Vzhľadom na to uvedený odvolací dôvod uplatnený žalobcom nie je daný.

14. Ďalej odvolateľ namietol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to tým, že nevykonal výsluch svedkyne, ktorý výsluch navrhol žalobca.

15. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 12.11.2018 žalobca navrhol vypočuť svedkyňu p. B. s tým, že zabezpečí jej účasť na ďalšom pojednávaní. Uvedené pojednávanie bolo odročené na deň 11.03.2019 s tým, že účasť svedkyne na ďalšie pojednávanie zabezpečí žalobca. Na pojednávaní dňa 11.03.2019 sa žalobca bez ospravedlnenia nezúčastnil, pričom nezabezpečil ani účasť menovanej svedkyne. Na uvedenom pojednávaní súd po vyjadrení prítomných strán rozhodol, že upúšťa od výsluchu svedkyne, nakoľko vzhľadom na právne posúdenie veci považoval jej výsluch za nadbytočný. Uvedenému postupu súdu prvej inštancie nemožno nič vytknúť, pretože je vecou súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná ( ). Bolo vecou žalobcu pristupovať k sporu zodpovedne a pokiaľ navrhol vykonať výsluch svedkyne a zaviazal sa zabezpečiť jej účasť na pojednávaní ( ), mal takto i postupovať, pričom celkom nepochybne by v prípade zabezpečenia účasti svedkyne na odročenom pojednávaní bol zo strany súdu vykonaný jej výsluch, keďže i za týmto účelom bolo predchádzajúce pojednávanie odročené.

16. Odvolací dôvod podľa je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktorého odporujú ust. až 210 . Odvolací dôvod v zmysle je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

17. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. , pretože súd zobral do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne

argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. a nemožno mu nič vyčítať.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, použil správne právne predpisy a tieto i správne vyložil a na daný skutkový stav správne aplikoval.

20. Podľa SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

21. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

22. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

23. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi ().

24. Do obsahu základného práva podľa SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (, , ).

25. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.

26. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991). Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je (nemôže byť) dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach spôsobilých objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný; ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti toho - ktorého prípadu od každého vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného posudzovania veci, je neospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu, nemôže byť držiteľom oprávneným. Ospravedlniteľným omylom môže byť omyl skutkový aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z nedostatku vedomosti

o dôsledkoch právnych skutočností, ktoré sú všeobecne záväznými právnymi predpismi považované za právne relevantné. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (pozri rozhodnutia NS SR sp. zn. , , , a ). Podľa právneho názoru najvyššieho súdu, nie je neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona pri robení právneho úkonu ospravedlniteľná - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.

27. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právny skutočností. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , , a ). Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona nikoho neospravedlňuje - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť.

28. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemohol preto dať za pravdu odvolateľovi. Z dôvodu, že odvolacie dôvody odvolateľa neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti ( ), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako i v závislom výroku o trovách konania, z dôvodu vecnej správnosti potvrdil ( ).

29. V odvolacom konaní plne úspešným žalovaným odvolací súd podľa a priznal náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

30. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).