Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cob-7-2019.pdf
PDF · 137.73 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpený advokátom: Mgr. Miroslav Hanec, so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Róbert Vereš, s miestom podnikania Vinohrady nad Váhom 562, 925 55 Vinohrady nad Váhom, IČO: 43 576 087, zastúpený: Prachová & Partners, s. r. o, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 491 300, o zaplatenie 5.612,84,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 18Cb/4/2018-173 zo dňa 06.06.2018 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Návrh na prerušenie konania sa z a m i e t a.
Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.612,84 eur s 9,05 %-ným úrokom z omeškania ročne, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a priznal mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca poukazoval na to, že žalovaný odoberal na odbernom mieste B. XXXX, X. zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba, o čom bol vyhotovený montážny list. Plynomer bol na základe tohto zistenia dňa 11.11.2015 demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi Ing. Petrovi Leškovi, ktorý znaleckým posudkom č. 666/PL-2015 zo dňa 02.12.2015 potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Uvedené zistenie podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike znamená, že dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, na základe čoho sa žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete domáhal uloženia povinnosti žalovanému nahradiť vzniknutú škodu. Škodu žalobca stanovil výpočtom v zmysle vyhl. č. 449/2012 Z.z., vo výške žalovanej istiny, ktoré plnenie bolo podľa vyúčtovania splatné dňa 28.12.2015. Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu bol uvedený vo vyúčtovaní zo dňa 11.12.2015. V súdnom konaní si žalobca uplatnil i úrok z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchod. zák. v spojení s § 1 ods. 2 nar. vl. č. 21/2013 Z.z.
3. Vo veci bol v upomínacom konaní vydaný Okresným súdom Banská Bystrica platobný rozkaz, proti, ktorému podal žalovaný odpor. Poukázal na to, že za stav meradla je zodpovedný žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete, preto žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za to, ak sa meradlo
nachádza v zlom stave. Znalecký posudok Ing. Lešku označil za nepodstatný, nepreukazujúci vznik škody na strane žalobcu, pretože znalec nepostupoval podľa zák. č. 382/2004 Z.z., zo znaleckého posudku vyplýva iba stav zabezpečovacích prvkov, nie je preukázané, že takýto stav existoval aj na začiatku neoprávneného odberu zemného plynu a aj v čase vykonanej demontáže. Znalec v znaleckom posudku nepopísal ako mu bolo meradlo predložené, ako bolo zabalené a zo znaleckého posudku nie je možné zistiť, či meradlo, na ktorom bola údajne porušená plomba, meralo v rozpore so zákonom. Žalovaný namietol i výšku škody vyčíslenú žalobcom, ktorého nepovažuje za subjekt s aktívnou legitimáciou. Na svoju obranu uviedol, že síce v období od 16.01.2015 do 31.08.2015 prevádzkoval herňu na danom odbernom mieste, ale dňa 31.08.2015 požiadal o prehlásenie odberateľa, čo sa uskutočnilo až dňa 05.11.2015. Od 01.09.2015 už nevykonával na odbernom mieste žiadnu činnosť, nemal ani do prevádzky prístup, nebol prevádzkovateľom nehnuteľnosti a tak ani odberateľom zemného plynu.
4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vypočul strany sporu, oboznámil sa s predloženými dôkazmi, montážnym listom k meradlu č. 1301090168, výpočtom a vyúčtovaním škody, znaleckým posudkom č. 666/PL-2015, nájomnými zmluvami a faktúrami predloženými žalovaným, písomnými podaniami strán sporu, vypočul svedka V. U. a žalobe vyhovel.
5. Z hľadiska právneho posúdenia prvoinštančný súd poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 82 ods. 1 písm. d/, § 82 ods. 2, 3 zák. č. 251/2012 Z.z. (ďalej ako ZoE) vo vyhl. č. 449/2012, v § 15 ods. 7 písm. d/ zák. č. 142/2000 Z.z. a § 369 ods. 1,2 a § 369c ods. 1 Obchod. zák. v spojení s § 2 nar. vl. SR č. 21/2013 Z.z.
6. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a skonštatoval, že žalobca je subjektom oprávneným uplatňovať si právo na náhradu škody voči žalovanému podľa § 82 ods. 2 ZoE. Plyn bol neoprávnene odoberaný z dôvodu porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca je subjekt, ktorý ako prevádzkovateľ distribučnej siete za obdobie neoprávneného odberu plynu dodávateľovi plynu vykázal tzv. nulovú spotrebu, ktorá ale nulová nebola a dodávateľ plynu vyfakturovanú spotrebu vrátil žalovanému ako preplatok. Žalovaný teda spotrebúval plyn žalobcu. K obrane žalovaného, podľa ktorej prevádzku v mieste odberu - herne ukončil dňa 31.08.2015, hoci nepopieral, že bol naďalej evidovaný ako odberateľ plynu do 09.11.2015 pretože sa z odberu neohlásil, ale nehnuteľnosť na základe nájomnej zmluvy užíval od 01.09.2015 už iný nájomca, súd vyhodnotil ako nepodstatnú, pretože žalobca nemá možnosť zistiť, kto reálne plyn odoberá. V zmluve o dodávke plynu je uvedený jednoznačne žalovaný a zmena nájmu k nehnuteľnosti, ktorá je vedená ako odberné miesto automaticky neznamená zmenu odberateľa. Ak zmena odberateľa nebola nahlásená, odberateľom naďalej zostáva žalovaný.
7. K námietke týkajúcej sa meradla prvoinštančný súd vychádzal zo znaleckého posudku, podľa ktorého na danom odbernom mieste došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, keďže na plombe plynomeru sa nachádzalo iné označenie. Podľa znaleckého posudku vyhotoveného znalcom z odboru Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia na plombe plynomeru bolo označenie „05 M41 - 5“. Podľa kontrolných odtlačkov plombovacích klieští, ktoré znalec prevzal od zadávateľa sa malo na plombe nachádzať označenie „06 M41 - M41“, ktorý údaj vychádza z roku výroby meradla, čo bol rok 2006. Podľa zistenia znalca pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, odstránené a nahradené inou plombou s iným odtlačkom. Týmto konaním s poukazom na § 15 ods. 7 písm. d) zák. č. 142/2000 Z.z. meradlo zo zákona stratilo platnosť a ním namerané údaje nemohli byť použité. Okrem toho v čase zistenia neoprávneného odberu, t. j. dňa 11.11.2015 nebol k dispozícii žiaden platný údaj o spotrebe na danom odbernom mieste žalovaným, preto žalobca výšku škody určil výpočtom podľa vyhlášky 449/2012 Z.z..
8. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o veci pri aplikovaní ust. § 82 ods. 1 písm. b/ ZoE vychádzal i rozhodovacej praxe NS SR a zdôraznil, že ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, teda neoprávnene odoberal plyn, podľa § 82 ods. 2 ZoE je povinný nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku. Za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon považuje taký odber plynu, ktorý je meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Za takejto situácie je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle a nie je podstatné, či bolo
meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, aký odber v skutočnosti zaznamenávalo, a to bez ohľadu na zavinenie odberateľa. Konanie odberateľa je podstatné pri nároku podľa § 82 ods. 1 písm.c/ ZoR, podľa ktorého ale žalobca plnenie nežiada. K protiprávnemu úkonu, za ktorý sa považuje neoprávnený odber plynu pristupuje odber meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, medzi ktorými je príčinná súvislosti. Žalobca preukázal splnenie zákonom vyžadovaných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to existenciu protiprávneho úkonu - odber plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii a tiež preukázal, že žalovaný v rozhodnom období takýmto meradlom plyn odoberal. Údaje z meradla, ktoré nemalo platné overenie zo zákona nemohli byť použité pre vyčíslenie škody. Ak nebolo možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, bolo nevyhnuté použiť spôsob výpočtu škody podľa vyhl.č. 449/2012 Z.z., s ktorým vyčíslením sa súd stotožnil. 9. K obrane žalovaného, ktorý namietal nepreukázanie momentu, kedy malo nastať poškodenie plomby na meradle, alebo k jej pozmeneniu v súvislosti so zistením, či bol v tom momente žalovaný odberateľom plynu súd uviedol, že k preukázaniu tejto skutočnosti dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného ak tvrdí, že poškodenie resp. pozmenenie plomby na odbernom mieste nastalo skôr, ako sa on prihlásil k odberu plynu.
10. Súd s poukazom na zistené skutočnosti priznal okrem nároku na zaplatenie istiny žalobcovi i nárok na úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, k čomu odkázal na príslušnú právnu normu, ktorú aplikoval. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol alebo aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní poukázal na znalecký posudok a činnosť znalca, ktorý podľa jeho názoru nepostupoval v súlade so zákonom o znalcoch č. 382/2004 Z.z.. Zo znaleckého posudku vyplýva iba stav zabezpečovacích prvkov v čase vyhotovenia znaleckého posudku, ale nie je ním preukázané, že tento stav existoval i v čase tvrdeného začiatku neoprávneného odberu alebo v čase vykonanej demontáže meradla. Znalec nepopísal ani postup ako mu bolo meradlo resp. obal s meradlom predložený, a tak nemožno zo znaleckého posudku ustáliť či meradlo, na ktorom bola údajne porušená plomba, meralo hodnoty správne alebo nesprávne, pretože neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE automaticky neznamená nesprávne meranie plynu a vznik škody. K uvedenému tvrdeniu odvolateľ citoval časti z viacerých rozhodnutí odvolacích súdov vydaných v podobnej veci. Podľa odvolateľa znalecký posudok ustálil iba nezhodu plomb, ktorú nemožno považovať za porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Znalecký posudok je preto irelevantný, nehodnoverný, nepreukazujúci vznik škody na strane žalobcu a nepreskúmateľný. Podľa rozsudku prvoinštančného súdu na predmetnom odbernom mieste bola vykonaná výmena plynomeru, ktorý bol voľne dostupný, o tejto výmene nebol žalovaný žiadnym spôsobom informovaný ani nebol pri nej prítomný, ako predpokladá a upravuje § 76 ods. 10 ZoE, nemal žiadnu vedomosť ako bolo s meradlom manipulované, kto ním disponoval. Žalobca postupoval pri výmene meradla na danom odbernom mieste v rozpore so zákonom, podklady pre vypracovanie znaleckého posudku boli získané v rozpore so zákonom a z toho dôvodu znalecký posudok ako dôkaz o neoprávnenom odbere a vzniku škody na strane žalobcu nemôže obstáť.
12. Odvolateľ tiež zdôraznil, že žiadnu zmluvnú ani zákonnú povinnosť neporušil, teda absentuje protiprávny úkon, vznik skutočnej škody na strane poškodeného nebol preukázaný, a preto nie je daná ani príčinná súvislosť. Vzniknutá škoda musí byť skutočná a musí byť zistená bez pochybností práve na základe porušenia právnej povinnosti. Samotná škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladá zodpovednosť za škodu a právo na jej náhradu. Pre priznanie nároku žalobcovi nepostačuje iba tvrdená (domnelá) príčinná súvislosť, ale musí byť bezpečne zo strany žalobcu preukázaná škoda, ku ktorej je práve žalobca nositeľom dôkazného bremena. Žalobca mal určiť výšku škody na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a až v prípade, že to nie je možné, mohol aplikovať vykonávací predpis. Odvolateľ uviedol, že plyn odoberal za sumu necelých 1.000,- eur, ale škoda, ktorú si žalobca vyčíslil predstavuje čiastku oveľa vyššiu, ktorý nárok odvolateľ popiera. Súdu prvej inštancie bola odvolateľom predložená i Zmluva o prenájme nebytových priestorov zo dňa 31.08.2015, podľa ktorej od 01.09.2015 sa nájomcom priestorov, ktoré do toho času užíval žalovaný stala spoločnosť DOXX, a.s., čo potvrdzuje i list Mestského úradu v Šali zo dňa 25.09.2015, žalovaný tak nebol reálnym odberateľom plynu počas
celej doby tvrdeného neoprávneného odberu a preto vyčíslená škoda uplatňovaná voči žalovanému nie je uplatnená správne a mala byť vyčíslená len za obdobie od 16.01.2015 do 31.08.2015.
13. Odvolateľ vytýkal, že súd sa nevyporiadal ani s námietkou, podľa ktorej za stav meradla zodpovedá žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete, preto zaň nemôže niesť zodpovednosť žalovaný. Odvolateľ požiadal súd o vykonanie dôkazu na účelom zistenia dátumu montáže sporného meradla na odbernom mieste, zistenie, koľkokrát bol žalobcom zistený neoprávnený odber plynu na predmetnom meradle a informáciu, či po zistení neoprávneného odberu došlo k výmene meradla za nové. Uvedené dôkazy prvoinštančný súd ale nevykonal, hoci sú pre rozhodnutie významné. V závere odvolateľ poukázal na stanovisko, ktoré v podobnej veci zaujal I. senát ÚS ČR , podľa ktorého náhrada škody v civilnom práve plní funkciu vyrovnávaciu a preventívnu a nemôže byť penalizáciou za neoprávnený odber. Ústavný súd ČR tiež zdôraznil, že všeobecné súdy nemajú prijímať štandardný spôsob výpočtu na základe vykonávacieho predpisu, ale majú postupovať k náhrade podľa skutočne vzniknutej škody. S poukazom na uvedený nálezu Ústavného súdu ČR požiadal odvolateľ odvolací súd, aby podal návrh na začatie konania na Ústavný súd SR o súlade vyhl. č. 449/2012 Z.z. s Ústavou SR a na podporu tohto návrhu poukázal na to, že ani Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach nerieši výšku škody a negatívny vplyv vyhl. č. 449/2012 Z.z., ktorá je v rozpore so základnými právami a slobodami.
14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 21.09.2018 (č.l. 2011). Žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. K argumentácii súvisiacej so spochybňovaním znaleckého posudku poukázal na to, že znaleckým posudkom bolo preukázané, že žalovaný odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Zistenia znalca sú presne popísané v znaleckom posudku a žalovaným uvádzané tvrdenia o chýbajúcom popise postupu a o tom, ako bolo s meradlom nakladané sú nepravdivé. V zápise zo dňa 11.11.2015 je presne zaznamenaný postup pri demontáži meradla, fotografia zabezpečeného obalu je súčasťou spisu, ako i popísaná v znaleckom posudku. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii je skutkový stav a iba znalec z odboru Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia môže vysloviť, či toto zabezpečenie bolo alebo nebolo porušené. Práve porušená plomba vytvára objektívnu možnosť manipulácie a je samostatným titulom neoprávneného odberu bez ohľadu na to, či sa s číselníkom manipulovalo alebo nie. Znalec nie je oprávnený riešiť otázku právnu, ktorou je vznik škody, preto i v znaleckom posudku je vyslovený iba záver o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, a k tomuto skutkovému stavu potom pristupuje skutočnosť, podľa ktorej ide o odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE nie je možné zamieňať s neoprávneným odberom podľa § 82 ods. 1 písm. c/ ZoE. Ak by žalovaný preukázateľne zasiahol do plynomeru, v dôsledku ktorého zásahu by tento nezaznamenával alebo zaznamenával nesprávny odber plynu, išlo by o skutkovú podstatu podľa § 82 ods. 1 písm. c/ ZoE, čo ale žalobca netvrdí. Vznik škody neodvodzuje od poškodenia meradla, ale od zistenia porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a odberu plynu takýmto meradlom. Porušenie právnej povinnosti je protiprávny úkon, ktorý bol preukázaný práve prostredníctvom znaleckého posudku, preto jeho spochybňovanie je vykonštruované. Pri demontáži meradla bol dodržaný zákonný postup. Na odbernom mieste sa neuskutočnila plánovaná výmena meradla, ako nesprávne podsúva žalovaný. Meradlo bolo demontované z dôvodu podozrenia na neoprávnený odber. Práve porušená plomba meradla poskytuje objektívnu možnosť manipulácie s číselníkom. Meradlo s porušeným zabezpečením je nevyhovujúcim meradlom a u žalovaného sú tak naplnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorými sú protiprávny úkon - odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda, ktorá spočíva v množstve neoprávnene odobratého plynu, vypočítaná podľa § 82 ods. 2 ZoE a podľa metodiky stanovenej vyhl. č. 449/2012, ktorá zohľadňuje spotrebiče nájdené na odbernom mieste a príčinná súvislosť spočívajúca v tom, že v dôsledku odberu plynu v rozhodnom období a spochybneniu stavu spotreby na meradle s porušenou plombou bol odobratý plyn, čím vnikla žalobcovi škoda. Vzhľadom na to, že ide o objektívnu zodpovednosť, sa zavinenie neskúma, k čomu poukázal žalobca i na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obdo/51/2017, ktoré sa predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu za neoprávnený odber zemného plynu zaoberá. Žalovaný ako zmluvný odberateľ plynu umožnil počas trvania zmluvného vzťahu odoberať plyn aj inému subjektu, spoločnosti DOXX a.s., s ktorým ale žalobca nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu, na základe ktorej by mu mal dodávať plyn. Žalovaný nesprávne interpretuje niektoré ustanovenia zákona o energetike poukazovaním na meradlo, ktoré ale nie je súčasťou odberného plynového zariadenia, ale je majetkom žalobcu a je povinnosťou odberateľa používať svoj majetok určený na odber plynu tak, aby
jeho užívaním nepoškodil majetok žalobcu. Žalobca má za to, že dôkazy, o ktorých vykonanie žiadal odvolávajúci sa žalovaný súd prvej inštancie vzhľadom na hospodárnosť a efektívnosť konania správne nevykonal, pretože by sa nimi nepreukázali žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by popreli zistenie, že v rozhodnom období dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu žalovaným. Správnosť výpočtu škody je možné verifikovať, u žalovaného ale nebol k dispozícii žiaden iný údaj o spotrebe, preto nie je možné vyčísliť vzniknutú škodu na základe iných objektívnych a spoľahlivých podkladov. K rozhodnutiam súdov, ktoré označil odvolávajúci sa žalovaný za súdnu prax žalobca uviedol, že sú vybočením z ustálenej rozhodovacej praxe NS SR, po vydaní ktorých rozhodoval už NS SR a odvolaním napadnuté rozhodnutie je v súlade s rozhodnutiami NS SR.
15. K vyjadreniu žalobcu podal žalovaný odvolaciu repliku zo dňa 17.10.2018 (č.l. 221), v ktorej zotrval na svojich doterajších vyjadreniach založených na tvrdení, že znalecký posudok nepreukazuje neoprávnený odber plynu, znalec pri jeho vyhotovení nepostupoval v súlade so zákonom o znalcoch a znalecký posudok neobsahuje prílohy, potrebné na zabezpečenie jeho preskúmateľnosti, nie je preukázané, že by stav zabezpečovacích prvkov existoval v čase tvrdeného začiatku neoprávneného odberu ako aj v čase vykonanej demontáže meradla, nie je popísaný postup demontáže meradla, nie je uvedené v akom bolo obale, znalec nepopísal ako obal otváral. Dôkazné bremeno k týmto skutočnostiam zaťažuje žalobcu, a tak je znalecký posudok ako jediný dôkaz, z ktorého žalobca odvodzuje svoje nároky, nehodnoverný, nepreukazujúci vznik škody. Znalec pri vyhotovení posudku poškodil plombu nachádzajúcu sa na meradle a už ani nie je možné vykonať kontrolný znalecký posudok. Pri kontrole odberného miesta a demontáži plynomeru nebol žalovaný prítomný a teda žalobca konal svojvoľne, nechal podpísať zápisy o výmene meradiel nekompetentným osobám a podľa informácií žalovaného žalobca takto koná štandardne, čím existuje vysoká pochybnosť o získaní relevantných pokladov, na základe ktorých si v súdnych konaniach uplatňuje svoje nároky. Za stav meradla je zodpovedný jedine žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete a žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za to, v akom stave sa meradlo nachádza, ako je uvedené v ust. § 73 ods. 2 a § 76 ods. 1 ZoE, čím sa privoinštančný súd vôbec nevyporiadal . Žalobca mal určiť výšku vzniknutej škody na základe spoľahlivých podkladov, o čom sa ani nepokúsil, hoci v spornom období odberal žalovaný plyn za sumu necelých 1.000,- eur, ale škodu žalobca vyčíslil vo výške 5.612,84 eur, čo je viac ako 5-násobok.
16. K odvolacej replike bola zo strany žalobcu predložená odvolacia duplika zo dňa 28.11.2018 (č.l.229), ktorá je obsahovo zhodná s jeho vyjadrením k odvolaniu.
17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a odvolanie je neopodstatnené.
18. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Termín vyhlásenia osobitne stranám neoznamoval, pretože o túto informáciu strany súd nežiadali.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
20. Odvolací súd sa zaoberal jednotlivými odvolacími dôvodmi, ktoré podradil pod ust. § 365 ods.1 písm.d/,e/,f/,h/ C.s.p.
21. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods.1 písm. d/ C.s.p. ,znamená, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a týka sa takého pochybenia prvoinštančného súdu v procesnom postupe, ktoré nie je možné podradiť pod ostatné odvolacie dôvody. Medzi takéto príkladmo patrí nesplnenie poučovacej povinnosti, pochybenie súvisiace s prípadne nezákonným spôsobom získaným dôkazom, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami a pod. Odvolací súd nezistil existenciu žiadnej pod uvedené ustanovenie podradenej vdy, ktorá by založila nesprávnosť rozhodnutia. Ak pod tento odvolací dôvod žalovaný podradil neakceptovanie záverov uvedených v rozhodnutiach viacerých okresných súdov a jedného krajského súdu, odvolací súd uvádza, že takýmito rozhodnutiami nie je konajúci súd viazaný spôsobom, ako je upravený v ust. § 193 C.s.p.
22. Pre opodstatnenosť odvolacieho dôvodu uvedeného v §365 ods.1 písm. e/ C.s.p. sa vyžaduje, aby súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Musí ale ísť o taký navrhnutý dôkaz, ktorý je spôsobilý priniesť podstatné skutkové zistenia, inak je strane znemožnené uniesť dôkazné bremeno. Odvolateľ žiadal, aby súd uložil žalobcovi poskytnúť informácie o čase, kedy bolo meradlo na odbernom mieste inštalované, koľkokrát bol zistený neoprávnený odber plynu a či v minulosti bolo meradlo menené za nové. Súd prvej inštancie týmto návrhom nevyhovel, čo vysvetlil v odseku 37. odôvodnenia, na ktorý odvolací súd poukazuje, považuje ho za argumentačne dostačujúci a tak tento odvolací dôvod nie je daný.
23. Odvolací dôvod založený na ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam , teda sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Uvedené znamená, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú i také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti. .
24. Pre odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
25. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav a skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku. Výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, dospel k správnym skutkovým zisteniam a s právnym záverom, ktorý vyjadril vo rozhodnutí sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Po vykonaní odvolacieho prieskumu odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (k tomu pozri napr. III. ÚS 209/04). Rovnako i Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno to chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len
so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higius c. Francúzsko z 19. februára 1998) [pozri nález ÚS SR č.k. IV. ÚS 345/2012-30 z 26.11.2012]. Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok okresného súdu splnil.
26. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie (§387 ods.2 C.s.p.) odvolací súd uvádza, že z rozhodnutia prvoinštančného súdu, ktorý návrhu vyhovel vyplýva, že svoje rozhodnutie založil na zistenej existencii záväzkového vzťahu medzi stranami sporu a na princípe objektívnej zodpovednosti odberateľa, keď bol zistený odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Uvedený záver je súladný i s rozhodnutiami NS SR sp. zn. 6 Cdo 76/2010 a NS SR sp. zn. 3 Cdo 99/2012, ktoré síce posudzovali nárok podľa zák. č. 656/2004 Z.z., ktorý sa ale v úprave objektívnej zodpovednosti odberateľa v prípade zisteného odberu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii nelíši od zák. č. 251/2012 Z.z., ktorý sa aplikuje v tomto konaní. V aplikovanej právnej úprave (§ 82 ods.1 zák.č. 251/2012 Z.z. ) je konkretizovaných viacero skutkových podstát o neoprávnenom odbere plynu, ktoré sa práve z hľadiska posúdenia zodpovednosti za škodu spôsobenú dodávateľovi plynu neoprávneným odberom odlišujú a túto odlišnosť treba rozlišovať. V prípade objektívnej zodpovednosti odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vyslovil záver o objektívnej zodpovednosti žalovaného, a tak sú odvolacie námietky žalovaného o potrebe preukázať demontáž meradla a zohľadniť jeho neprítomnosti pri kontrole meradla neopodstatnené. I keď žalovaný na svoju obranu uvádza, že nevykonal žiadny zásah do meradla, je táto skutočnosť pri úprave objektívnej zodpovednosti za škodu koncipovanú ust. § 82 ods. 1 písm. d) ZoE bezvýznamnou. Žalovaný ako odberateľ by sa mohol zodpovednosti za neoprávnený odber zbaviť iba vtedy ak by tvrdil a preukázal, že poškodenie meradla spôsobila tretia osoba, prípadne k poškodeniu došlo mimo sféry jeho zodpovednosti, čo sa nestalo. Ani žalovaným namietaná jeho osobná neprítomnosť pri kontrole meradla ho nezbavuje zodpovednosti za neoprávnený odber plynu a ani zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť žalobcu vykonať kontrolu odberného miesta za účasti odberateľa.
27. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že v prípade škody spôsobenej neoprávneným odberom odberateľ zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia bez ohľadu na zavinenie. Takáto zákonná konštrukcia síce zvýhodňuje prevádzkovateľa, čo je ale odôvodnené predovšetkým ochranou proti neoprávneným odberom a verejným záujmom na celkovej stabilite rozvodovej sústavy. Súd prvej inštancie dostatočne jednoznačne a zreteľne zvýraznil v odôvodnení preskúmavaného rozsudku, že pre ustálenie zodpovednosti žalovaného ako odberateľa za škodu je významná existencia niektorej zo skutočností uvedených v ust. § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, kedy išlo o odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný v odvolaní neopodstatnene namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil jeho zodpovednosť ako odberateľa za neoprávnený odber plynu a s tým súvisiacu otázku povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti na strane žalobcu.
28. Žalovaný tiež v odvolaní namietal, že znalecký posudok predložený žalobcom na preukázanie neoprávneného odberu plynu je nepreskúmateľný, irelevantný, pretože hovorí len o nezhode plomb, ktorú nezhodu nemožno interpretovať ako porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Odvolací súd k tomuto tvrdeniu uvádza, že zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že pôvodné zabezpečenie bolo odstránené a nahradené iným, keď na kryte číselníka v okolí plomby znalec zistil mechanoskopické stopy vytvorené nástrojom. Tiež zistil nezhodu sporných odtlačkov čeľustí plombovacích klieští s kontrolnými odtlačkami a podľa záveru znalca pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, za ktoré sa považuje plomba, bolo odstránené a nahradené inou plombou. Práve zistená nezhoda špecifických odtlačkov čeľustí plombovacích klieští na zabezpečovacej značke
- plombe, ktorá bola znalcom porovnávaná s otlačkami kontrolnými, ktoré znalcovi predložil žalobca znamená, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba, ktorá bola umiestnená na kryte číselníka vykazuje iné označenie, než kontrolné otlačky plombovacích klieští poskytnutých žalobcom, z čoho vyplýva, že pôvodná plomba bola nahradená inou, čo nemohlo nastať inak, než porušením
pôvodnej plomby jej poškodením. Pre rozhodnutie je podstatné, že sporný odtlačok na plombe je odtlačok „05 M41-5“, ktorý nie je zhodný s kontrolným odtlačkom s označením „ 06 M41-M41“, ktorý obsahuje i rok výroby meradla, ktorým bol rok 2006. Porovnávací materiál a informácie, z ktorých znalec vychádzal a ktoré popísal i v znaleckom posudku sú postačujúce pre naplnenie skutkovej podstaty uvedenej v ust. § 82 ods.1 písm. d/ ZoE .
29. Poukazovanie odvolateľa na nález I. senátu ÚS ČR , /zrejme mal na mysli nález I.ÚS 668/2015 zo dňa 11. 08. 2015 / je v tejto veci nepoužiteľné. Dôkazné bremeno zaťažuje žalovaného, ktorý ale nepreukázal, že by bola vypočítaná škody neprimeraným zásahom do jeho majetkových práv. Súd nemal k dispozícii žiadnu históriu spotreby v predchádzajúcich rokoch z ktorej by prípadne mohol vychádzať, pretože žalovaný v minulosti na predmetnom odbernom mieste podnikateľskú činnosť neprevádzkoval a poukazovanie na to, že prestal byť nájomcom neznamená, že prestal byť i zmluvným odberateľom dodávaného plynu. Výška škody, ktorú má žalovaný povinnosť zaplatiť nie je penalizáciou za neoprávnený odber, pričom i ÚS ČR vo svojom vyššie spomenutom náleze nevylučuje aplikovanie vykonávacieho predpisu. Avšak je potrebné poukázať na to, že nález ÚS ČR, o ktorý sa opiera odvolateľ, reflektuje právny stav a právny poriadok platný v Českej republike, voči ktorému právna úprava platná v Slovenskej republike je diametrálne odlišná. Z právneho poriadku Slovenskej republiky nevyplýva oprávnenie všeobecného súdu neaplikovať všeobecne záväzný právny predpis ktorým je ZoE, ako aj súvisiaca vykonávacia vyhl. č. 449/2012 Z.z. Treba tiež zdôrazniť, že právny predpis platný v Českej republike pre určenie množstva neoprávnené odobratého plynu nevychádza z počtu a príkonu reálnych spotrebičov nachádzajúcich sa na predmetnom odbernom mieste, neberie do úvahy prevádzkové hodiny obdobia neoprávneného odberu, naproti čomu právna úprava platná v Slovenskej republike rešpektuje primárne reparačnú funkciu náhrady škody. Pri výpočte množstva neoprávnene odobratého zemného plynu na rozdiel od úpravy platnej v Českej republike berie do úvahy skutočné spotrebiče, ich skutočný príkon (spotreba) a stanovenú dobu prevádzky spotrebiča, ktorá na rozdiel od úpravy v Českej republike nie je nepretržitá. Pomocou metodiky uvedenej vo vyhl. č. 449/2012 Z.z. sa tak určí reálne maximálne odoberateľné množstvo zemného plynu. Takýto spôsob určenia odobratého množstva plynu nie je možné vzhľadom na skutočnosti týkajúce sa predmetného sporu za žiadnych okolností považovať za sankčný. Výpočet škody, ktorý je súčasťou spisu preukazuje, že žalobca v ňom zohľadnil spotrebiče, charakter zariadenia a prevádzkové hodiny, voči správnosti ktorých údajov odvolateľ námietky nevzniesol a tvrdenie, že žalovaný už nebol nájomcom objektu , na ktorom bol zistený neoprávnený odber, ktorú skutočnosť so žalobcom ako jeho zmluvným partnerom nevysporiadal, nie je pre rozhodnutie podstatnou.
30. Odvolateľ v odvolaní žiadal, aby odvolací súd konanie prerušil podľa § 162 ods.1 písm. b/ C.s.p. a podal návrh na Ústavný súd SR na začatie konania o súlade vyhl. č. 449/2012 Z.z. a Ústavy SR. K tomuto návrhu žalobca vo vyjadrení k odvolaniu (č.l. 211) nezaujal žiadne stanovisko.
31. Podľa § 162 ods.1 písm. b/ C.s.p. súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania. Ide o obligatórne prerušenie konania rozhodnutím súdu, ak súd dospeje k názoru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. Odvolací súd však s poukazom na vyššie uvedené závery a citovanú právnu úpravu nedospel k názoru, že je naplnený zákonný dôvod pre podanie návrhu na ÚS SR a prerušenie konania a že by vyhl. č. 449/2012 Zb., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, bola v rozpore so základnými právami a slobodami garantovanými Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako tvrdí žalovaný. Všeobecný súd je v rámci skúmania podmienok na prerušenie konania oprávnený posudzovať , či je právny predpis v súlade s Ústavou SR a nejde o prekročenie jeho právomoci (R 70/2007). Odvolávajúci sa žalovaný síce neoznačil, ktoré z jeho základných práv a slobôd majú byť predmetným vykonávacím predpisom porušené, ale odhliadnuc od toho, odvolací súd nepovažuje vyhl.č. 449/2012 Z.z. za rozpornú s Ústavou SR. Uvedený predpis zohľadňuje, rešpektuje a vychádza z osobitosti jednotlivých individualizovaných odberateľov, pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom neupravuje postup paušálne, berie do úvahy počet spotrebičov, prevádzkovú dobu ak ide o podnikateľa a vyslovenie podozrenia odvolávajúceho sa žalovaného, že prijatý vykonávajúci predpis je v rozpore s Ústavou SR nepovažuje odvolací súd za opodstatnený.
32. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1,2 C.s.p potvrdil.
33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).