Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/4/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpeného Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, proti žalovanému: E. X., C.: XXXXXXXX, F. U. P. X. O. X. XXX, XXX XX X. O. X., právne zastúpeného: Prachová & Partners, s. r. o, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 491 300, o zaplatenie 5.612,84 eura s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.612,84 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 5.612,84 eura od 29.12.2015 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému právo na plnú náhradu trov konania, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 04.11.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.612,84 eura spolu s 9,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.612,84 eura od 29.12.2015 až do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a náhradu trov konania z titulu neoprávneného odberu zemného plynu - podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (ďalej len ,,ZoE“).

2. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste Hollého 5143, 927 05 Šaľa. Pri kontrole odberného miesta dňa 04.11.2015 nadobudol žalobca podozrenie, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii

- plomba, o čom bol vyhotovený montážny list. Plynomer bol dňa 11.11.2015 demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi. Znaleckým posudkom č. 666/PL-2015 zo dňa 02.12.2015 znalec Ing. Peter Leška potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. V zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) ZoE neoprávneným odberom plynu je odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 ZoE povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete za určené obdobie neoprávneným odberom plynu je stanovený vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z. Cena plynu produktu NCG uverejnená na webovom sídle www.eex.com/en je vyznačená v prílohe. Referenčná cena sa počíta podľa prílohy č. 12 k Vyhláške č. 24/2013 Z. z. pravidlá fungovania vnútorného trhu s elektrinou a plynom. Pre určenie referenčnej ceny plynu je rozhodujúca cena plynu NCG uverejnená deň pred dňom finančného vyrovnania na účely obchodného vyvažovania

distribučnej siete. Dňa 14.12.2015 žalobca žalovanému vyúčtoval škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie 16.01.2015 - 04.11.2015, určenú podľa cit. vykonávacieho predpisu vo výške 5.612,84 eura - Vyúčtovanie č. XXXXXXXXXX, splatné dňa 28.12.2015. Prílohou vyúčtovania je Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 11.12.2015. Zároveň si žalobca uplatnil úrok z omeškania podľa § 369 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., a to 9,05 % ročne zo sumy 5.612,84 eura od 29.12.2015 až do zaplatenia.

3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 5Up/439/2017 zo dňa 05.12.2017, proti ktorému podal žalovaný odpor s vecným odôvodnením, v dôsledku ktorého došlo k zrušeniu platobného rozkazu v zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Žalobca v zákonnej lehote navrhol pokračovanie v konaní a Okresný súd Banská Bystrica prípisom zo dňa 25.01.2018 upovedomil žalobcu o postúpení veci Okresnému súdu Galanta. Tunajšiemu súdu bola vec postúpená dňa 12.02.2018.

4. Žalovaný v podanom odpore namietal, že žalobca vznik škody žiadnym spôsobom nepreukázal, výšku škody vyčíslil v rozpore so zákonom a dôkazy na preukázanie nárokov žalobcu boli získané v rozpore so zákonom, z čoho vyplýva, že nárok žalobcu je nedôvodný. Uviedol, že za stav meradla je zodpovedný žalobca, ako prevádzkovateľ distribučnej siete, a teda žalovaný nemôže niesť akúkoľvek zodpovednosť za to, v akom stave sa meradlo nachádza. Namietal tiež, že predložený znalecký posudok je irelevantný, nehodnoverný a nepreukazujúci vznik škody na strane žalobcu z dôvodu, že znalec pri vyhotovení znaleckého posudku nepostupoval v súlade so zákonom č. 382/2004 Z. z. a zo znaleckého posudku vyplýva iba stav zabezpečovacích prvkov, ktorý existoval v čase vyhotovenia znaleckého posudku a nie je žiadnym spôsobom preukázané, že by takýto stav existoval v čase tvrdeného začiatku neoprávneného odberu zemného plynu, ako aj v čase vykonanej demontáže predmetného meradla plynu. Znalec žiadnym spôsobom nepopísal postup, ako mu bolo meradlo, resp. obal s týmto meradlom predložený, či ide o obal, do ktorého má byť meradlo umiestnené v čase jeho demontáže, navyše nepopísal bližší postup otvorenia obalu a otvorenia meradla a tento postup žiadnym spôsobom nezaznamenal. Mal tiež za to, že zo znaleckého posudku nie je možné vyvodiť záver, či meradlo, na ktorom bola údajne porušená plomba, meralo hodnoty správne alebo nesprávne. Mal za to, že žalobca postupoval pri výmene meradla na odbernom mieste žalovaného v rozpore so zákonom - podklady pre vypracovanie znaleckého posudku boli získané v rozpore so zákonom, na základe čoho znalecký posudok, ako dôkaz o neoprávnenom odbere zemného plynu a vzniku škody na strane žalobcu, ako jediný dôkaz nemôže obstáť. Žalovaný namietal aj samotný vznik škody, keď zo znaleckého posudku nevyplýva záver, že by meradlo bolo v určitom období nefunkčné, jeho funkčnosť bola obmedzená, pričom konštatovanie poškodenia plomby na preukázanie vzniku škody, resp. nesprávneho merania plynu nepostačuje. Uviedol tiež, že výška škody, bola vyčíslená zo strany žalobcu nesprávne. Namietal tiež aktívnu legitimáciu žalobcu, pričom poukazoval na skutočnosť, že žalovaný nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom a odvodenie aktívnej legitimácie priamo zo zákona o energetike je v tomto prípade nedostatočné, a to z dôvodu, že predmetné ustanovenie označuje niekoľko subjektov, ktoré sa môžu domáhať náhrady škody voči odberateľovi. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný v období od 16.01.2015 do 31.08.2015 prevádzkoval herňu na jeho odbernom mieste. Dňa 31.08.2015 požiadal o prehlásenie odberateľa v odbernom mieste, ktoré sa uskutočnilo až dňa 05.11.2015. Žalovaný v období od 01.09.2015 na odbernom mieste nevykonával žiadnu činnosť a nemal do prevádzky prístup, to znamená, že nebol ani prevádzkovateľom nehnuteľnosti na uvedenom odbernom mieste, ani odberateľom zemného plynu. Až dňa 11.11.2015 bola pracovníkom žalobcu na uvedenom odbernom mieste vykonaná výmena plynomeru, na ktorú žalovaný nebol prizvaný, ani žiadnym spôsobom o nej upovedomený.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného zo dňa 23.01.2018 uviedol, že tvrdenia žalovaného neuznáva, sú účelové, nesprávne nimi interpretuje skutkový stav, právnu úpravu aj znalecký posudok. Nezbavujú ho objektívnej zodpovednosti za neoprávnený odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Žalovaný nekonkretizoval, v čom mal žalobca pochybiť v rámci jeho námietok týkajúcich sa zodpovednosti za stav meradla. Ďalej uviedol, že žalovaný nesprávne interpretuje znalecký posudok, ktorý je dôkazom porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a v spojení so skutočnosťou, že žalovaný odoberal plyn takýmto meradlom, znamenajú jeho zodpovednosť v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) ZoE. V zápise zo dňa 11. 11. 2015 je presne zaznamenaný postup pri demontáži meradla. Pri neoprávnenom odbere plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d)

ZoE, t. j. meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je dôležité pochopiť samotný zmysel tohto ustanovenia; nie je to zodpovednosť za preukázanie ako k porušeniu plomby došlo, je to zodpovednosť za výsledok stavu plomby v spojení s uskutočňovaním odberu plynu meradlom, na ktorom plomba bola porušená. Žalobca netvrdí, že žalovaný zásah do plomby vykonal. Mal za to, že žalovaný zámerne spája objektívnu zodpovednosť podľa § 82 ods. 1 písm. d) so subjektívnou zodpovednosťou podľa § 82 ods. 1 písm. c) ZoE. Vznik škody žalobca neodvodzuje od domnienok poškodenia meradla, ale od zisteného porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a odberu plynu takýmto meradlom. Porušenie právnej povinnosti, a teda protiprávny úkony v prípade neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE je preukázaný, ak je preukázané porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii meradlom (čo je preukázané znaleckým posudkom) a je preukázaný odber plynu prostredníctvom meradla s takýmto poškodeným zabezpečením (odber plynu nie je sporný). Žalobca ďalej uviedol, že u žalovaného sa neuskutočnila plánovaná výmena meradla, ale u žalovaného bolo meradlo demontované z dôvodu podozrenia na neoprávnený odber a takéto kontroly nemá žalobca povinnosť vopred oznamovať. Žalobca ďalej poukázal na § 15 ods. 6 písm. b) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii, podľa ktorého platnosť meradla zaniká aj v prípade, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušovaná overovacia značka alebo zabezpečovacia značka. Meradlo s porušenou plombou neposkytuje platné údaje o spotrebe plynu a tieto neplatné údaje sú zo zákona nepoužiteľné a nie je tak k dispozícii vierohodný údaj o reálnej spotrebe plynu práve z dôvodu porušenia plomby. Žalobca má zo zákona povinnosť používať určené meradlá len ak majú platné overenie. Škoda spočíva v množstve neoprávnene odobratého plynu meradlom s porušenou plombou; výška škody bola vypočítaná aplikáciou § 82 ods. 2 ZoE podľa metodiky stanovenej vo vyhláške 449/2002 Z.z. z dôvodu neexistencie objektívnych a spoľahlivých podkladov o spotrebe. Žalovaný za neoprávnene odobratý plyn nič nezaplatil. Žalobca mal za to, že u žalovaného sú naplnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, a to protiprávnym úkonom je odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii; škoda spočíva v množstve neoprávnene odobratého plynu, pričom výška škody bola vypočítaná aplikáciou § 82 ods. 2 ZoE podľa metodiky stanovenej vo vyhláške 449/2002 Z.z.; táto metodika zohľadňuje spotrebiče nájdené na odbernom mieste. Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody je v tom, že v dôsledku odberu plynu v rozhodnom období a nevierohodnosti stavu spotreby na meradle s porušenou plombou, bol odobratý jeho plyn, čím mu vznikla škoda a žalovaný za neoprávnene odobratý plyn nič nezaplatil; z dôvodu objektívnej zodpovednosti sa zavinenie neskúma. K námietke žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, žalobca uviedol, že jeho aktívna legitimácia je jednoznačne daná právnou úpravou. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete a každý kto chce odoberať plyn, musí mať uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu s niektorým z dodávateľov plynu pôsobiacich na trhu. Len na základe tejto zmluvy koncový odberateľ zákonným spôsobom odoberá plyn z distribučnej siete, ktorú žalobca vlastní a prevádzkuje. Odberom plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii dochádza k neoprávnenému odberu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) ZoE a týmto ustanovením je založený zodpovednostný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Na distribučnú sieť sú okrem odberateľov plynu pripojení aj dodávatelia plynu, ktorí využívajú distribučnú sieť žalobcu na dodávanie plynu svojim odberateľom. Podľa požiadaviek dodávateľov preberá žalobca na výstupných bodoch distribučnej siete plyn určený na distribúciu a dodá ho podľa požiadaviek dodávateľov do jednotlivých výstupných bodov distribučnej siete, kde je množstvo dodaného plynu merané plynomermi. Podľa údajov o spotrebe indikovaných na plynomeroch následne jednotliví dodávatelia plynu účtujú svojim zmluvným odberateľom kúpnu cenu za spotrebovaný zemný plyn. Iba v tomto množstve dodávateľ plynu dodáva plyn do distribučnej siete. Množstvo dodaného plynu dodávateľom sa rovná súčtu nameraných odberov na jednotlivých plynomeroch. Údaj z plynomerov odčítava žalobca a poskytuje dodávateľom plynu. Pokiaľ žalovaný odoberal plyn neoprávnene, takto odoberaný plyn nebol na úkor dodávateľa plynu, keďže žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete za obdobie neoprávneného odberu plynu dodávateľovi vykázal tzv. nulovú spotrebu, hoci reálne nulová nebola. Dodávateľ plynu preto ani žalovanému žiadnu spotrebu nevyfakturoval a žalovaný tak spotreboval plyn žalobcu, ktorý sa nachádza v distribučnej sieti a ktorým zabezpečuje žalobca vyvažovanie distribučnej siete, t.j. vyrovnáva nerovnováhu distribučnej siete. Plyn spotrebovaný takýmto neoprávneným odberom musel žalobca doplniť do distribučnej siete, čím mu vznikla škoda, ktorú si v konaní uplatňuje. V takýchto prípadoch nemá žalobca k dispozícii údaje o presnom množstve plynu odobratom odberateľom počas rozhodného obdobia, nevie určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období, teda výšku skutočne spôsobenej škody. Je tak namieste určenie množstva odobratého plynu pomocou metodiky stanovenej vo vykonávacom predpise. Je dôležité uviesť, že pri výpočte množstva odobratého plynu sa zohľadňuje existencia konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu

plynu dochádzalo a ich skutočnej spotreby, pričom vyhláška stanovuje len predpokladanú dennú dobu prevádzky týchto spotrebičov a to vzhľadom na spôsob využívania a charakter objektu, v ktorom k odberu plynu dochádzalo. Takýto spôsob určenia odobratého množstva plynu tak nemožno považovať za sankčný. Ďalej uviedol, že tvrdenie žalovaného o údajnom neprevádzkovaní herne na adrese odberného miesta je účelové a nepreukázané a ak by aj bolo pravdivé, na jeho zodpovednosť za neoprávnený odber nemá žiaden vplyv; išlo o aktívne odberné miesto, kde nebola požiadavka na ukončenie dodávky plynu. Skutočnosti, ktoré nastali po 04.11.2015 sú právne bezvýznamné, lebo predmetom konania je obdobie od 16.01.2015 do 04.11.2015.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 28.03.2018 sa pridržal všetkých svojich doterajších vyjadrení. Zdôraznil, že odmieta akýkoľvek zásah do meradla, z jeho strany nikdy nedošlo k neoprávnenému odberu zemného plynu, pričom žalobca nie je oprávnený od žalovaného žiadať náhradu škody, ktorá mu reálne nikdy nevznikla. Žalovaný v období od 16.01.2015 do 31.08.2015 prevádzkoval B. E., O. H. B. XXXX X. Š.. Dňa 31.08.2015 žalovaný žiadal o prehlásenie odberateľa v odbernom mieste, ktoré sa na základe prekážok na strane žalobcu uskutočnilo až 05.11.2015, a to z dôvodu, že od 01.09.2015 v prevádzke na odbernom mieste nevykonával žiadnu činnosť a nemal do prevádzky prístup. Z uvedeného vyplýva, že v čase, keď bol na odbernom mieste zistený neoprávnený odber, žalovaný nebol odberateľom zemného plynu na odbernom mieste, pričom ubehlo viac ako jeden mesiac od doručenia žiadosti o prehlásenie odberateľa v odbernom mieste, adresovanej žalobcovi. Skonštatoval, že žalobca nevie určiť presný čas, kedy došlo k pozmeneniu plomby na predmetnom meradle, na základe čoho žalobca nevie bez akýchkoľvek pochybností určiť, či mu škoda, ak mu vôbec nejaká vznikla, mohla vzniknúť konaním na strane žalovaného. Za stav meradla je zodpovedný žalobca a žalovaný nemôže niesť akúkoľvek zodpovednosť za to, v akom stave sa meradlo nachádza. Odmieta obvinenia žalobcu, že vykonal zásah do meradla. Podstatným v tomto prípade je tiež fakt, že meradlo na odbernom mieste sa nachádza na verejne prístupnom mieste. Vo vzťahu k znaleckému posudku uviedol, že znalecký posudok možno vykladať len tak, že hovorí o nezhode plômb a vzhľadom na nedostatok ďalších informácií: absencia informácie o tom, aký odtlačok sa nachádzal na meradle v čase jeho osadenia, absencia samotných razníc, nedostatočný porovnávací materiál, absencia vysvetlenia pôvodu kontrolného odtlačku spôsobených žalobcom, túto nezhodu nemožno interpretovať ako porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Žalovaný opätovne poukazoval na to, že žalobca pri demontáži meradla nepostupoval v zmysle zákona o energetike, nakoľko žalovaný nebol o kontrole odberného miesta vopred žiadnym spôsobom informovaný a vôbec nebol pri kontrole odberného miesta prítomný. Meradlo bolo odo dňa jeho demontáže plne k dispozícii žalobcu, pričom žalovaný nemá žiadnu vedomosť o tom, za akých podmienok a ktorými osobami bolo s meradlom manipulované a kto ním disponoval. Žalobca nekonkretizoval, na základe akého ustanovenia akého zákona kontrolu vykonal. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že žalobca postupoval pri výmene meradla na odbernom mieste žalovaného v rozpore so zákonom - podklady pre vypracovanie znaleckého posudku boli získané v rozpore so zákonom, na základe čoho znalecký posudok, ako dôkaz o neoprávnenom odbere zemného plynu a vzniku škody na strane žalobcu, ako jediný dôkaz nemôže obstáť. Uviedol tiež, že pre vznik nároku na náhradu škody je potrebné, aby poškodený, v tomto prípade žalobca, preukázal protiprávny úkon, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a v prípade subjektívnej zodpovednosti aj zavinenie. Mal za to, že škoda predstavujúca množstvo plynu nevzniká poškodením plomby, ale vzniká až pozmenením údajov na meradle, pričom žalobca vo svojom vyjadrení neuvádza, že k pozmeňovaniu hodnôt na meradle malo dôjsť. To znamená, že žalobcovi skutočná škoda predstavujúca množstvo plynu, ktorej sa domáha nemohla vzniknúť, pričom v tomto prípade je potrebné žalobu zamietnuť. Žalovaný vo svojom vyjadrení taktiež poukázal na rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami a prednesmi strán na pojednávaní, výsluchom žalovaného, výsluchom svedka V. U., oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom (montážne listy meradla č. XXXXXXXXXX, výpočet škody, vyúčtovanie škody, znalecký posudok č. 666/PL-2015, zápis zo dňa 11.11.2015, výpis zo živnostenského registra žalovaného), nájomnými zmluvami a faktúrami predloženými žalovaným, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní pridržal doterajších podaní v tejto veci a osobitne poukázal na skutočnosť, že na odbernom mieste žalovaného bolo dňa 11.11.2015 demontované meradlo, a to z toho dôvodu, že žalobca nadobudol podozrenie, že toto meradlo

má porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, konkrétne plombu na číselníku meradla. Číselník meradla zaznamenáva spotrebu plynu a v zmysle zákona o metrológii a vykonávacej vyhlášky č. 210/2000 Z.z. je tento číselník zabezpečený práve plombou, ktorá zabraňuje akémukoľvek prístupu k tomuto číselníku, a tým potencionálnemu zásahu, ktorého cieľom by bolo zmeniť údaje indikované týmto počítadlom. Meradlo dal posúdiť súdnemu znalcovi z odvetvia mechanoskopie a výsledkom znaleckého skúmania je znalecký posudok, ktorý je dokladom, že plomba na číselníku meradla žalovaného bola porušená. Konkrétne znalec zistil, že táto plomba mala označenie XXMXX-X a toto označenie bolo jednak poškodené, a jednak údaje, ktoré boli na ňom uvedené sú dôkazom toho, že plombou bolo manipulované, že pôvodná plomba bola odstránená a nahradená plombou, ktorú tam zistil znalec. Keďže dané meradlo bolo vyrobené v roku 2005 nie je možné, aby na ňom bola overovacia značka, t. j. plomba s číslicou 05, ktorá znamená, že odtlačok bol vyhotovený v roku 2005 a nie v roku 2006. Každé meradlo, ktoré podlieha autorizácii zabezpečuje toto meradlo príslušnou plombou v danom prípade to bola v roku 2006 s označením XXMXX-U.. Skutočnosť, že plomba musí obsahovať číslicu roka, v ktorom bolo meradlo plombou opatrené, ustanovuje zákon o metrológii a príslušná vyhláška č. 210/2000 Z.z.. V zmysle zákona o metrológii č. 142/2000 Z.z. na merania v súvislosti s vyúčtovávaním kúpnej ceny je možné používať iba meradlo s platnou tzn. neporušenou plombou. Keďže podľa § 15 ods. 6 písm. d) plomba na danom meradle bola porušená, takéto meradlo zo zákona stratilo platnosť a jeho údaje nesmú byť používané. Plomba na číselníku meradla je technickým zabezpečením meradla v súlade s vykonávacou vyhláškou 210/2000 Z.z. prílohy č. 13, ktorá podrobne upravuje, kde sa má umiestniť plomba, ktorá je úradným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Z uvedeného je zrejmé, že ak je poškodená plomba, je vytvorená objektívna možnosť manipulácie s číselníkom, ktorá sa však nedá zistiť metrologickou skúškou. Je to tak z toho dôvodu, že číselník meradla tvoria ozubené kolieska, ktoré, keď sú na svojom mieste, otáčajú sa tak, ako nimi preteká plyn. V prípade, že je porušená plomba, je voľný prístup k číselníku, ktorý je možné vyšróbovať z plynomera, ľubovoľne pretočiť ozubené kolieska na želaný stav, dať tento číselník naspäť a meradlo naďalej bude zaznamenávať spotrebu, síce metrologicky správne, ale nie je spôsobilé sa pretočiť na stav, ktorý tam bol v čase, keď bol tento číselník vybratý z plynomera. Aj z uvedeného dôvodu je zodpovednosť za neoprávnený odber plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii prísne objektívna a nie je potrebné preukazovať, či okrem preukázaného porušenia plomby bolo aj zasiahnuté do samotného číselníka. Z uvedeného dôvodu nebol v čase zistenia neoprávneného odberu, t. j. 11.11.2015 k dispozícii žiaden platný údaj o spotrebe na danom odbernom mieste a množstvo neoprávnene odobratého plynu bolo zistené podľa vyhlášky 449/2012 Z.z.. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, že je možné zistiť aká bola skutočná spotreba na odbernom mieste, a to s ohľadom na predchádzajúce spotreby, uvedené právna úprava žiadnym spôsobom nerieši ako spôsob na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu. Žalovaný okrem námietky, že sa škoda má vypočítať podľa minulej spotreby nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz, z ktorého by bol zrejmý relevantný údaj o spotrebe plynu za predmetné obdobie od 16.01. do 04.11.2015. Pokiaľ ešte žalovaný namieta, že v minulosti, neuvádza kedy, malo byť meradlo poškodené, vymenené, tieto jeho tvrdenia sú aj účelové a nepreukázané. Na danom odbernom mieste nikdy nebol zistený neoprávnený odber. Na základe uvedeného je teda žalovaný objektívne zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi takýmto neoprávneným odberom vznikla a ktorú si v konaní uplatnil. Predmetom konania nie je skutkový stav, že žalovaný poškodil meradlo resp. do neho zasiahol nejakým spôsobom, v dôsledku ktorého by plynomer nemeral správne, ale skutková podstata, že takým meradlom s porušenom plombou na číselníku meradla k odberu plynu reálne dochádzalo, čo žalovaný nepopiera. Opakovane nesúhlasil s námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu pridržaním sa predchádzajúcich vyjadrení. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a pre prípad úspechu si uplatnil náhradu trov konania.

9. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese na pojednávaní zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenia a zdôraznil, že žalovaný odmieta akýkoľvek zásah do meradla a taktiež uvádza, že z jeho strany nikdy nedošlo k neoprávnenému odberu zemného plynu a žalobca nie je oprávnený od žalovaného žiadať náhradu škody, ktorá mu reálne nikdy nevznikla. Čo sa týka zodpovednosti za škodu mal za to, čo vyplýva aj z rozhodnutí súdov, na ktoré poukazuje vo vyjadrení, že zodpovednosť za škodu založená na subjektívnom princípe. Žalobca neoprávnený odber odôvodňuje jediným dôkazom, ktorý je predložený znalecký posudok, ktorý je nepreskúmateľný. Žalobca nepreukázal, že poškodené plomby boli v meradle umiestnené aj v čase začiatku neoprávneného odberu plynu, resp. v čase keď sa na odbernom mieste stal odberateľom plynu žalovaný. Znalec žiadnym spôsobom nepopísal postup ako mu bolo meradlo predložené, pričom s meradlom od jeho demontáže až po jeho predloženie znalcovi mohol manipulovať ktokoľvek. Pri znaleckom dokazovaní v tomto prípade znalec plombu zničil sám a to

tak, že do nej navŕta šróbu a následne túto plombu vytrhne, pričom znalec v tomto prípade nevyhotovuje žiaden obrazový záznam ani nevyužíva prítomnosť tretej nezávislej osoby, preto znalecký posudok ako jediný dôkaz predložený žalobcom v prípade jeho nároku na náhradu škody neobstojí. Zo znaleckého posudku taktiež nevyplýva záver, že by bol poškodený číselník meradla a taktiež nevyplýva záver, že by meradlo meralo hodnoty nesprávne. Zopakoval taktiež svoje tvrdenia, že kontrola plynomeru nebola vykonaná v súlade so zákonom. Podľa jeho názoru nebolo preukázané, že by poškodené meradlo meralo hodnoty odobraného plynu nesprávne. Pre vznik nároku na náhradu škody je potrebné, aby poškodený preukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním, vznikom škody a v prípade subjektívnej zodpovednosti aj zavinenie. Žalovaný neporušil žiadnu zmluvnú ani zákonnú povinnosť, pričom najdôležitejším predpokladom je vznik skutočnej škody, pričom tá nebola preukázaná. Mal za to, že žalobcovi žiadna škoda nevznikla s poukazom na to, že škoda musí byť reálna, nielen domnelá, tzn. nestačí konštatovanie možnosti manipulácie s číselníkom, ktorá sa podľa názoru žalobcu nedá zistiť. Tvrdil, že žalobca nielenže nevie preukázať, že mu škoda vznikla konaním žalovaného, nevie preukázať ani vznik škody a ako sám uvádza, nevie preukázať ani výšku spôsobenej škody. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

10. Žalovaný pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 16.04.2018 uviedol, že plyn na predmetnej prevádzke prihlásil na začiatku roka, výšku preddavkových platieb spolu s pracovníčkou SPP určili okolo 90 eur mesačne s poukazom na predchádzajúcu spotrebu. Prvý mesiac sa to tam prerábalo a nešiel plynový kotol, ale v tom čase to ani nebolo potrebné, nakoľko sa tam vykonávali práce. Niekedy sa tam kúrilo nadmerne, budova nebola veľká. Prevádzka mu išla do mínusu po pár mesiacoch, a tak po dohode so spoločnosťou DOXX si prevádzku išli v auguste prevádzkovať oni. Vtedy išli prepísať energie, ale iba s obchodným zástupcom spoločnosti DOXX, ktorý so sebou nemal plnú moc, aby prepísal energie na ich spoločnosť. Takže energie naďalej platil on až akým sa to neprepísalo, po prepísaní mu došiel nedoplatok 180 eur, ktorý zaplatil. V decembri mu došla faktúra od žalobcu na zaplatenie sumy zhruba 5000 eur a následne išiel do Nitry na pobočku SPP. Bolo to pre neho šokujúce, lebo všetko platil, jeho vykurovacie obdobie trvalo asi 2 mesiace, teda nedoplatok za spotrebu plynu 180 eur, ktoré uhradil, sa mu zdalo byť reálne. Pracovníčku SPP poprosil, nech mu pomôže a ona mu uviedla, že v decembri predtým ako si prenajal nehnuteľnosť, tam bol zistený neoprávnený odber, ale nebolo vymenené meradlo. Nebolo nikdy v jeho záujme, aby okrádal SPP, riadne platil. Pracovníčka mu tiež uviedla, že tam sa dlho nerobili odpočty pracovníkom SPP.

11. V prednese na pojednávaní dňa 06.06.2018 žalovaný uviedol, že na prevádzku nastupoval po podpísaní nájomnej zmluvy s majiteľom budovy, riadne si prihlásil energie aj plyn aj elektriku, bolo to podmienkou zmluvy. Za odber plynu riadne platil v dohodnutej výške podľa posledných odberov pričom potvrdil, že platby, ktoré uhradil na preddavkových platbách, mu boli vrátené. Skutočnosť, že neprepísali hneď plyn bolo na základe jeho dobrých vzťahov so spoločnosťou DOXX, a.s. a počas troch mesiacov plyn platil spoločnosti on. SPP mu dalo do prenájmu plynové hodiny, ktoré mu nikto neodovzdal a následne SPP pošle svojho pracovníka raz za rok, kedy sa tam zmení medzičasom 5 nájomcov a aktuálnemu nájomcovi udelia výchovnú pokutu, lebo 5.500 eur je ako keby vykuroval bytovku s 50 ľuďmi. Ďalej uviedol, že k ukončeniu jeho vzťahu s dodávateľom plynu na odbernom mieste v Šali došlo k 09.11.2015, a to kvôli tomu, že nechcel, aby došlo k prerušeniu dodávok plynu spoločnosti DOXX, nakoľko s nimi má dobrý vzťah a do dnešného dňa s nimi spolupracuje. Nikdy od nich nepožadoval, aby sa vyrovnali za tieto tri mesiace.

12. Svedok V. U., regionálny manažér spoločnosti DOXX, a.s., pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že spoločnosť DOXX, a.s. je obchodný partner žalovaného. Spoločnosť DOXX, a.s. je nájomcom priestorov na ulici B. XXXX X. Š. od 01.09.2015, nevedel presný dátum uzatvorenia zmluvy o odbere zemného plynu, avšak mal vedomosť o tom, že to bolo neskôr ako dátum uzatvorenia nájomnej zmluvy. K uzatvoreniu zmluvy o odbere zemného plynu nedošlo, nakoľko v čase, keď sa mala uzatvárať, nemal všetky potrebné potvrdenia príp. splnomocnenia, aby tento úkon mohol vykonať a z tohto dôvodu sa uzatvárala neskôr. So žalovaným pobočku SPP v Nitre navštívili, aj mali záujem vykonať prepis odberateľa odberného miesta, avšak na prvýkrát sa im to nepodarilo, nespomínal si kedy a za akých okolností bola potom zmluva uzatvorená.

13. Vyúčtovaním zo dňa 14.12.2015 č. XXXXXXXXXX vyúčtoval žalobca žalovanému škodu za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie od 16.01.2015 do 04.11.2015 na OM: B. E., B. XXXX, Š., v celkovej výške 5.397,37 eura a náklady zisťovania 215,47 eura, celkom 5.612,84 eura, so splatnosťou

dňa 28.12.2015. Prílohu tvoril Výpočet škody, sprievodný list, znalecký posudok a žiadosť o splátky. Škoda bola vypočítaná podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z..

14. Zo Zápisu a z Montážneho listu meradla č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.11.2015 spísaných zamestnancom žalobcu a podpísaných Alexandrou Csizmadiovou (zamestnankyňou nového nájomcu) vyplýva, že na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX (B.B. XXXX, XXX XX Š.), bola realizovaná výmena plynomeru výrobné číslo 60612770B906. Pritom bolo zistené, že plynomer je dostupný. V zápise je tiež uvedené, že prítomná bola zamestnankyňa nového nájomcu R. N. a nájom je od 24.09.2015.

15. Z montážneho listu meradla č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.11.2015 vyplýva, že tento nebol podpísaný odberateľom E. X.; bolo podozrenie na oprávnený odber. Dôvod montáže/demontáže: VYMI - Výmena interná - úrad. sk., CEJ ciachovanie ku dňu 30.09.2015.

16. Zo Znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Petrom Leškom č. 666/PL-2015 zo 02.12.2015 na základe žiadosti zadávateľa - žalobcu, súd zistil, že účelom znaleckého posudku bolo potvrdenie neoprávneného odberu plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. V časti II. A (Nálezová časť) znalec uviedol, že mu bol v nepoškodenom obale predložený plynomer s výrobným číslom XXXXXXX-XBX-XX-C., ktorý má na počítadle údaj „XXXXX,XXX“. Z predloženého plynomeru demontoval olovenú plombu krytu číselníka, pričom zistil, že sa na plombe nachádza poškodené označenie „05 M41 - 5“. Plombu pri demontáži poškodil. Optickým skúmaním povrchu krytu číselníka v okolí plomby zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom

- nástrojom. Sporné odtlačky porovnal s kontrolnými odtlačkami plombovacích klieští, ktoré prevzal od zadávateľa a na ktorých sa nachádza označenie „06 M41 - M41“, nakoľko rok výroby meradla je rok 2006. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že znalec optickým skúmaním potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Nezistil poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla. Môže predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. K znaleckému posudku č. 666/PL-2015 bola následne predložená doložka v zmysle § 209 ods. 2 CSP, v ktorej znalec prehlásil, že si je vedomý následkov vypracovania vedome nepravdivého znaleckého posudku.

17. Z výpisu zo ŽRSR žalovaného vyplýva, že prevádzkareň žalovaného na adrese XXXXX Š., B. XXXX, bola zrušená dňom 02.09.2015.

18. Zo stanoviska Úradu pre normalizáciu metrológiu a skúšobníctvo SR zo dňa 20.03.2017 vyplýva, že určené meradlo t. j. plynomer nemožno v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z.z. používať, ak nemá platné metrologické overenie, nakoľko nie je možné zaručiť správnosť nameraných hodnôt, resp. výsledkov a z toho dôvodu by mohlo dôjsť k poškodeniu záujmov fyzických alebo právnických osôb.

19. Podľa opravnej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.12.2015, dodávateľ plynu Slovenský plynárenský priemysel, a.s. vyúčtoval žalovanému ako odberateľovi plynu za fakturačné obdobie 16.01.2015 - 09.11.2015 preplatok vo výške - 848,83 eura.

20. Zo zmluvy o podnájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi prenajímateľom K. U., K. XXX/XX, XXX XX Š. R. O. E. X.Š., IČO: 43576087, Vinohrady nad Váhom 562, 925 55 Vinohrady nad Váhom (dátum uzatvorenia zmluvy neuvedený), vyplýva, že prenajímateľ prenajal žalovanému ako nájomcovi nebytové priestory na ul. B. XXXX X. Š. - X. za účelom prevádzkovania obchodnej činnosti, na dobu neurčitú od 01.01.2015, za nájomné 1.650 eur štvrťročne. Náklady za plyn, elektrickú energiu, vodné- stočné si nájomca hradí sám a taktiež si sám zabezpečí prehlásenie horeuvedených sietí na nájomcu a pokiaľ tak nebude, budú mu tieto náklady preúčtované.

21. Zo zmluvy o prenájme nebytových priestorov uzatvorenej dňa 31.08.2015 medzi prenajímateľom K. U., K. XXX/XX, XXX XX Š. R. nájomcom DOXX a.s., Kálov 356, 01001 Žilina, IČO: 36 399 591, vyplýva, že prenajímateľ prenajal nájomcovi nebytové priestory na ul. Hollého 5143 v Šali - Veči za účelom prevádzkovania obchodnej činnosti - kaviarne a herne, na dobu neurčitú od 01.09.2015, za nájomné 825 eur mesačne. Náklady za plyn, elektrickú energiu, vodné-stočné si nájomca hradí sám a

taktiež si sám zabezpečí prehlásenie horeuvedených sietí na nájomcu a pokiaľ tak nebude, budú mu tieto náklady preúčtované.

22. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „ZoE“), neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

23. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

24. Podľa § 82 ods. 3 ZoE, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

25. Podľa § 3 písm. c/ bod. 10,11,13 ZoE, na účely tohto zákona sa rozumie odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby (10.), koncovým odberateľom plynu odberateľ plynu v domácnosti alebo odberateľ plynu mimo domácnosti, ktorý nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu (11.), odberateľom plynu mimo domácnosti osoba, ktorá nakupuje plyn, ktorý nie je využívaný na vlastnú spotrebu odberateľa plynu v domácnosti (13.).

26. Podľa § 1 ods. 1 písm. c/ Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej Vyhlášky č. 449/2012 Z.z.), škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa plynu podľa písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu.

27. Podľa § 1 ods. 14 Vyhlášky č. 449/2012 Z.z., k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.

28. Podľa § 15 ods. 7 písm. d/ zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.

29. Podľa § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

30. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

31. Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

32. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom má jednoznačne za to, že žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete je subjektom oprávneným uplatniť právo na náhradu škody voči žalovanému v zmysle § 82 ods. 2 ZoE, keďže plyn bol v rozhodnom období žalovanému dodávaný, pričom za toto obdobie za odber plynu nezaplatil svojmu dodávateľovi (SPP, a.s.), nakoľko mu boli preddavky vrátené ako preplatok. V súvislosti s otázkou aktívnej legitimácie žalobcu sa súd stotožňuje aj s vyjadrením žalobcu, že pokiaľ žalovaný odoberal plyn neoprávnene (z dôvodu porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii), teda množstvo nemeraného plynu, nebol takto odoberaný plyn na úkor dodávateľa plynu, keďže žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete za obdobie neoprávneného odberu plynu dodávateľovi vykázal tzv. nulovú spotrebu, hoci reálne nulová nebola a dodávateľ plynu preto ani žalovanému žiadnu spotrebu nefakturoval, resp. vyfakturovanú spotrebu vrátil žalovanému ako preplatok. Žalovaný tak spotreboval plyn žalobcu. Spočiatku bola v konaní spornou skutočnosť, dokedy žalovaný reálne odoberal plyn na odbernom mieste, nakoľko tvrdil, že prevádzku herne ukončil 31.08.2015 a nehnuteľnosť na základe nájomnej zmluvy užíval od 01.09.2015 ďalší nájomca, avšak sám žalovaný na pojednávaní dňa 06.06.2018 uviedol, že bol odberateľom do 09.11.2015 a dôvodom, prečo sa neodhlásil z odberu plynu na danom odbernom mieste, bola dohoda s novým nájomcom, keďže s ním mal dobré obchodné vzťahy. Za takýchto okolností je súd toho názoru, keďže žalovaný si úmyselne nesplnil povinnosť voči dodávateľovi plynu v zmysle § 70 ods. 2 písm. e/ ZoE a neoznámil mu zmenu odberateľa plynu na danom odbernom mieste, že ani dodávateľ plynu a ani žalobca nemajú možnosť zistiť, kto reálne odoberá plyn na konkrétnom odbernom mieste. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na definíciu odberateľa plynu v zmysle § 3 písm. c/ ZoE, podľa ktorej odberateľom plynu je osoba, ktorá nakupuje plyn a nakupovať plyn možno len na základe uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu. Zmena nájomného (aj vlastníckeho) práva k nehnuteľnosti, ktorá je vedená ako odberné miesto sama o sebe automaticky nevedie aj k zmene odberateľa, lebo uvedenú skutočnosť je potrebné nahlásiť dodávateľovi, inak v zmluvnom vzťahu ostáva pôvodný odberateľ, a pokiaľ odberateľ umožní inej osobe odoberať na odbernom mieste plyn bez toho, aby zmenu odberateľa dodávateľovi oznámil, je potom jeho povinnosťou následne sa vyporiadať s novým odberateľom. S poukazom k vyššie uvedenému je nepochybné, že žalovaný bol odberateľom zemného plynu na odbernom mieste v období od 16.01.2015 do 09.11.2015, napokon o tom svedčí aj vyúčtovacia faktúra, ktorou bol žalovanému vrátený preplatok.

33. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca vykonal na odbernom mieste žalovaného kontrolu a demontoval meradlo slúžiace na meranie spotreby zemného plynu, keďže vzniklo podozrenie, že predmetné meradlo malo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Meradlo bolo následne zaslané znalcovi na znalecké skúmanie a zo záverov znaleckého posudku mal žalobca preukázané, že plynomer mal poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. S poukazom na uvedené vyúčtoval podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z. žalovanému škodu, ktorá mu bola spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu žalovaným, a to vyúčtovaním č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.12.2015, splatným dňa 28.12.2015, za obdobie od 16.01.2015 do 04.11.2015 v celkovej výške 5.612,84 eura. Vykonaným dokazovaním mal súd za jednoznačne preukázané, že na odbernom mieste žalovaného došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, vzhľadom na znalecký posudok znalca z odboru Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia, nakoľko na plombe plynomeru sa nachádzalo poškodené označenie „05 M41 - 5“, pričom podľa kontrolných odtlačkov plombovacích klieští, ktoré znalec prevzal od zadávateľa, sa malo na plombe nachádzať označenie „06 M41 - M41“, keďže rok výroby meradla je rok 2006. Z uvedeného vyplýva, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. S poukazom na ust. § 15 ods. 7 písm. d) zák. č. 142/2000 Z.z. teda meradlo zo zákona stratilo platnosť a jeho údaje nemohli byť použité. Z uvedeného dôvodu, keďže nebol v čase zistenia neoprávneného odberu, t. j. 11.11.2015 k dispozícii žiaden platný údaj o spotrebe na danom odbernom mieste, žalobca ani nemal inú možnosť ako použiť výpočet škody podľa vyhlášky 449/2012 Z.z..

34. Záväzkový právny vzťah zodpovednosti za škodu sa vo všeobecnosti realizuje pri splnení týchto základných predpokladov: a) vznik škody, b) právna skutočnosť, ktorá spôsobila škodu (škodová udalosť), c) príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou ňou spôsobenú. Škoda ako majetková alebo nemajetková ujma je odškodniteľná, ak sa prejavila vo vonkajšom svete, a to takým spôsobom, že ju možno objektivizovať (vyčísliť). Škoda vzniká ako dôsledok určitej právnej skutočnosti, ktorou môže byť protiprávny úkon osoby, ktorá má deliktuálnu spôsobilosť alebo môže ísť o inú objektívnu právnu skutočnosť. Súčasne môže ísť o kumuláciu subjektívnych a objektívnych okolností, ktoré viedli ku vzniku škody. Zo samotného príčinného vzťahu medzi škodovou udalosťou a škodou

vyplýva, že medzi škodovou udalosťou a vznikom škody musí byť určitý odstup: škoda vždy vznikne po skutočnosti, ktorá ju spôsobila. K uvedeným obligatórnym predpokladom pristupuje spravidla ako ďalšia podmienka zavinenie škodcu, čo v danom prípade nie je potrebné, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu. Ak sú splnené vyššie uvedené predpoklady zodpovednosti za škodu, vzniká poškodenému subjektívne právo na náhradu škody. Toto právo prerastá do štádia nároku v momente, keď je známa osoba škodcu a škoda (ujma) je vyčísliteľná v peniazoch.

35. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie sp. zn. 1Cdo/107/2008 z 27.10.2009, rozsudok sp. zn. 4Cdo/102/2010 z 29.11.2011, uznesenie sp. zn. 4Cdo/30/2009 z 28.10.2009, uznesenie sp. zn. 3Cdo/99/2012 z 12.03.2015, uznesenie sp. zn. 3Obdo/51/2017 z 22.03.2018), podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku. Uvedené znamená, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon (§ 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike) považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody.

36. Súd má za to, že žalobca preukázal predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného škodu, keď žalobca jednoznačne preukázal protiprávny úkon, t.j. odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a zároveň preukázal, že žalovaný v rozhodnom období takýmto meradlom plyn odoberal, pričom ak v danom období odoberal plyn so súhlasom žalovaného niekto iný, táto skutočnosť potom zakladá právo žalovaného domáhať sa náhrady od tohto tretieho subjektu. Je nepochybné, že údaje z meradla, ktoré nemalo platné overenie zo zákona nemohli byť podkladom pre vyčíslenie škody, a preto bol namieste postup v zmysle § 82 ods. 2, 3 ZoE, t.j. keďže nebolo možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, bolo nevyhnuté použiť spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu na základe Vyhlášky č. 449/2012 Z.z., s ktorým vyčíslením sa súd stotožňuje. Napokon, v konaní bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, teda, že v dôsledku odberu plynu v rozhodnom období a nepoužiteľnosti stavu spotreby na meradle s porušenou plombou, bol odobratý plyn žalobcu, čím mu vznikla škoda a žalovaný za neoprávnene odobratý plyn nič nezaplatil. Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal výšku škody, ďalej nepreukázal, že žalovaný odoberal v rozhodnom období plyn (mal za to, že postavenie žalovaného ako odberateľa plynu zaniklo dňa 31.08.2015), a napokon, že žalobca nevie špecifikovať moment, kedy došlo k pozmeneniu plomby na meradle (z tohto žalovaný vyvodil, že nie je v konaní pasívne legitimovaný). Ďalej namietal, že žalobca si uplatňuje viac ako 5 násobne vyšší nárok ako škoda, ktorá mu vznikla. V tejto súvislosti mal za to, že Vyhláška č. 449/2012 Z.z. je v rozpore so základnými právami a slobodami garantovanými Ústavou SR ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd. Z tohto dôvodu žalovaný v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) navrhol, aby súd konanie prerušil a podal na Ústavný súd návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov

- Vyhlášky č. 449/2012 Z.z. a Ústavy SR. Tento návrh súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 06.06.2018 zamietol, a to z dôvodu, že súd nie je presvedčený o nesúlade Vyhlášky č. 449/2012 Z.z. s Ústavou SR, keďže predmetná Vyhláška pri metodike výpočtu škody rozlišuje medzi odberateľom v domácnosti, mimo domácnosti, zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa

v nehnuteľnosti a ich skutočnú spotrebu, predpokladanú dennú dobu prevádzky týchto spotrebičov vzhľadom na spôsob využívania a charakter objektu a aj iné aspekty. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že podozrenie o nesúlade všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou musí súd získať sám od seba, keďže ústavnou a zákonnou náležitosťou návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov podaného všeobecným súdom je jeho presvedčenie o nesúlade namietnutých ustanovení predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily; strana sporu nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť postup súdu v tomto smere (ani súd vyššej inštancie nemôže zaviazať súd nižšej inštancie na podanie návrhu).

37. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobca nevie preukázať, kedy došlo k pozmeneniu plomby na meradle, a teda, že mohla byť pozmenená ešte predtým ako sa stal žalovaný odberateľom na danom odbernom mieste, súd má za to, že len ťažko si možno predstaviť ako by mohol žalobca presne špecifikovať moment, kedy došlo k pozmeneniu zabezpečovacích prvkov na meradle, čo mu napokon ani zo žiadnej zákonnej úpravy nevyplýva. Ak mal žalovaný za to, že k pozmeneniu plomby na meradle došlo predtým ako sa prihlásil k odberu plynu na danom odberom mieste (resp. uzavrel zmluvu o dodávke plynu s dodávateľom), dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalovaného a nie žalobcu. Rovnako tak v prípade, ak tvrdil, že už predtým (nevedno kedy) bol na danom odbernom mieste zistený neoprávnený odber plynu. Skutočnosti tvrdené žalovaným tak súd považoval za účelové, smerujúce k tomu, aby sa vyhol zaplateniu žalovanej sumy. Pokiaľ ide o ďalšie argumenty žalovaného, ktorými sa súd podrobne nezaoberal, súd ich považoval za nepodstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.).

38. Súd má za to, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi jednoznačne preukázal skutkové tvrdenia uvedené v žalobe. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.612,84 eura (z tohto výška škody za odobratý plyn za celé obdobie neoprávneného odberu vo výške 5.397,37 eura a suma 215,47 eura ako náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu vrátane znaleckého posudku na meradlo). Keďže žalovaný uvedenú sumu žalobcovi neuhradil riadne a včas, dostal sa s plnením do omeškania, a teda mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 9,05 % ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy od 29.12.2015 (odo dňa nasledujúceho po splatnosti vyúčtovania náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu) až do zaplatenia. Súčasne súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur v súlade s citovaným ust. § 369c ods. 1 a § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný, a to do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Galanta. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).