Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-81-2022.pdf
PDF · 86.51 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/81/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou Mgr. Desanou Janíčkovou Rusnákovou v spore žalobcu SPP - distribúcia, a.s., IČO 35 910 739, so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 44/b, zastúpeného Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom so sídlom v Žiline, Hruštiny 602, proti žalovanému Y. V., O.. XX.X.XXXX, V. K. M., X. H. XXX/XX, o zaplatenie 946,16 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 946,16 € s 5% ročným úrokom z omeškania od 13.10.2021 do zaplatenia, a to v splátkach po 50 € mesačne, splatných vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu (pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica) 18.10.2022 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu uvedenú vo výroku rozsudku a trovy konania titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu (§ 82 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
2. Dňa 28.10.2022 vydal súd vo veci platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel (sp. zn. 27Up/1448/2022). Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor (označený ako sťažnosť), v ktorom uviedol, že je dôchodca vo veku 75 r. a v jeho záujme nikdy nebolo „klamať úrady.“ Vyjadril znepokojenie nad tým, že cudzie osoby bez preukázania dôvodu vošli na jeho pozemok a vyhotovovali tam fotografie. Predchádzajúci vlastník nehnuteľnosti mal v r. 2010 „menené hodiny,“ pričom sa nezmienil o žiadnom probléme. Sám žalovaný nehnuteľnosť obýva až od novembra 2015, a prípadné následky konania predchádzajúceho vlastníka znášať nemieni.
3. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušil (§ 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov) a vec bola postúpená tunajšiemu súdu (§ 14 ods. 3 cit. zákona).
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu z 18.11.2022 tvrdenia žalovaného neuznal; uviedol, že tieto ho ani nezbavujú objektívnej zodpovednosti za neoprávnený odber plynu. Z legislatívy (§ 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z. z.; ďalej len „zákon o energetike“ alebo ZoE) i rozhodnutí najvyšších súdnych autorít (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 49/2019, 4 Cdo 106/2020, 4 Cdo 30/2009, 3 Cdo 99/2012, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 207/2021) totiž vyplýva, že odberateľ zodpovedá za škodu spôsobenú odberom plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V danom prípade bolo porušenie zabezpečenia preukázané znaleckým posudkom a odber plynu nebol sporný, teda sú splnené obe podmienky pre vznik zodpovednosti za neoprávnený odber.
5. Pokiaľ žalovaný namietal prítomnosť zamestnancov žalobcu na svojom pozemku, žalobca zdôraznil, že meradlo je v jeho vlastníctve a odberateľ má povinnosť mu ho sprístupniť. V tomto prípade bol navyše žalovaný pri demontáži meradla osobne prítomný a oboznámený s podozrením na porušenie zabezpečenia. V samotnom zápise zo 6.9.2021 je uvedené, že meradlo je umiestnené v pivnici z verejne neprístupného miesta a je navŕtané zo spodnej časti číselníka, pričom zápis spolu s montážnym listom žalovaný vlastnoručne podpísal. Tiež podpísal zalepenú krabicu, do ktorej bolo meradlo po demontáži umiestnené a v ktorej bolo následne zaslané na znalecké skúmanie. Žalobca zo zákona nemusí vopred upovedomiť odberateľa o vykonaní kontroly a ani nie je povinný demontovať meradlo iba v prítomnosti odberateľa či ním poverenej osoby, čo je vyslovené i rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob/7/2019. Fotografie osôb boli vyhotovené len preto, že tieto osoby sa nachádzali na dvore nehnuteľnosti; takéto záznamy žalobca vyhotovuje práve z dôvodu, že odberatelia často namietajú priebeh kontroly a svoju osobnú prítomnosť na nej. Práve z fotografií v tomto prípade vyplýva, že sám žalovaný umožnil zamestnancom žalobcu prístup k meradlu a dokumentácii spotrebičov. Z uvedených dôvodov žalobca na žalobe trval v plnom rozsahu.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi - zápis zo 6.9.2021 o vykonanej kontrole odberného miesta na základe príkazu/zákazky, montážny list meradla z toho istého dňa, vyúčtovanie škody za odber zemného plynu z 21.9.2021 a predžalobná výzva z 10.10.2022, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo 6.9.2021, fotografie nehnuteľnosti žalovaného vrátane fotografií skrinky s meradlom i samotného meradla na odbernom mieste žalovaného, znalecký posudok C.. P. G. č. XXX/PL-XXXX zo 16.9.2021 s pripojeným vyúčtovaním, a zistil tento skutkový stav:
7. Zo zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta na základe príkazu/zákazky a montážneho listu meradla vyplýva, že dňa 6.9.2021 sa na odbernom mieste č. XXXXXXXXXX (na adrese X. XXX, K. M.) kontrolovalo meradlo - plynomer BKG4T výr. č. XXXXXXXXXBXXXI so stavom počítadla 32.113 m3 a dvomi plombami (ev. č. XXXXXXX, XXXXXXX). Bola uskutočnená výmena meradla, pričom ako dôvod je uvedené „poškodený číselník.“ Odberné miesto bolo preblombované dvomi novými blombami a meradlo bolo v zapečatenej krabici odoslané na expertízu podľa § 82 zákona č. 251/2012 Z. z. Podľa zápisu bolo „meradlo umiestnené v pivnici z verejného miesta neprístupné“ a bolo „navŕtané zo spodnej časti číselníka“. Počas výmeny bol odberateľ osobne prítomný. Na oboch dokladoch je ako odberateľ označený žalovaný menom a priezviskom a doklady sú podpísané jeho priezviskom.
8. Následne žalobca doručil žalovanému vyúčtovanie škody za odber zemného plynu s výzvou na úhradu dlžnej čiastky 946,16 € (suma bola splatná 12.10.2021), pričom suma 728,57 € predstavovala náhradu za odobratý zemný plyn, vypočítanú za obdobie 2.7.2021 - 6.9.2021 a suma 217,59 € náklady zisťovania. Pripojený bol výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu.
9. Z predložených fotografií vyplýva, že žalovaný mal v čase kontroly skrinku s meradlom umiestnenú v uzavretom dvore (za oplotením) v pivničných priestoroch domu.
10. Podľa znaleckého posudku C.. G. zo 16.9.2021 (str. 9) bolo pôvodné zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii porušené - kryt číselníka bol mechanicky poškodený.
11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovaný pri nadobudnutí nehnuteľnosti nevyužil možnosť dať si skontrolovať plynomer, a ani v konaní relevantným spôsobom nárok žalobcu nespochybnil. Prejavil však ochotu umožniť žalovanému zaplatenie dlžnej sumy v splátkach, najmä vzhľadom na jeho vek.
12. Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoE) neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
13. Podľa § 82 ods. 2 ZoE odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
14. Podľa § 82 ods. 3 ZoE Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/20210101>/ (vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z.).
15. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí z 22.3.2018 sp. zn. 3 Obdo 51/2017 o. i. uviedol, že „podľa uvedeného zákonného ustanovenia (§ 82 ods. 1 písm. d/ ZoE) je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku. ...
16. Uvedené znamená, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike... Dovolací súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na to, že druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody.“ Uvedené závery vyplývajú aj zo žalobcom citovaných súdnych rozhodnutí.
17. Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (§ 488 Občianskeho zákonníka). Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka). Týmto predpisom je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka; podľa § 3 nariadenia je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že u žalovaného sú splnené predpoklady pre zodpovednosť za neoprávnený odber plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE. Žalovaný odoberal zemný plyn (čo nebolo v konaní sporné), a to prostredníctvom meradla s poškodeným zabezpečením (čo žalobca preukázal znaleckým posudkom), pričom nie je rozhodujúce, ako k poškodeniu došlo - v tejto súvislosti však nemožno opomenúť, že poškodené meradlo mal žalovaný v čase kontroly umiestnené v uzavretom dvore, navyše v pivnici domu, kde je nepravdepodobný prístup cudzích osôb bez vedomia vlastníka nehnuteľnosti. Žalovaný je za škodu, ktorá takto žalobcovi vznikla, zodpovedný v plnom rozsahu. V podrobnostiach súd poukazuje na cit. súdne rozhodnutia.
19. Z tohto záväzkového vzťahu, vzniknutého zo spôsobenej škody (§ 488, § 489 Občianskeho zákonníka) žalovanému vyplýva povinnosť zaplatiť náhradu škody vo výške vyčíslenej žalobcom spolu so zákonným úrokom z omeškania platným ku dňu nasledujúcemu po dni splatnosti žalobcom vystavenej
faktúry, ktorý je prvým dňom omeškania (§ 517 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na vek žalovaného a súhlas žalobcu súd umožnil plnenie dlžnej sumy v splátkach (§ 232 ods. 4 C.s.p.).
20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. z dôvodu plného úspechu žalobcu vo veci. O výške náhrady trov konania sa rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie.