Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 26 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (33)f20/380590.fffa23.pdf
PDF · 119.09 KB
No categories available
6Cdo/76/2010
R o z s u d o k
V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Ladislava Górásza a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej
veci ţalobcu Z. a.s., so sídlom v B., IČO : X., proti ţalovanému S. P., bývajúcemu v B.,
v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. P. P., advokátom, so sídlom v B., o zaplatenie
3 401,30 Eur (102 467,50 Sk), vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.
52 C 45/2008, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
zo 4. novembra 2009, sp. zn. 4 Co 305/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovaného z a m i e t a .
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 5. septembra 2008 č.k. 52 C 45/2008-111
zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zaplatenia sumy 3 401,30 Eur s príslušenstvom
z titulu náhrady škody vzniknutej mu v súvislosti s neoprávneným odberom elektriny
a rozhodol o náhrade trov konania. Za základ svojho rozhodnutia vzal zistenia, ţe ţalovaný
uzatvoril so ţalobcom Zmluvu o dodávke elektriny č. 211299120 zo dňa 15. júla 2004
k odbernému miestu č. 4526725101, chata L., ţe kontrolou vykonanou pracovníkmi ţalobcu
28. marca 2006 (zameranú na tzv. čierny odber) bolo zistené, ţe na uvedenom odbernom
mieste ţalovaného chýbal pred elektromerom hlavný istič, chýbali podnikové plomby a
overovacie plomby boli poškodené, manipulované, pretlačené a ţe Slovenská legálna
metrológia, metrologické pracovisko Košice potvrdila, ţe elektromer má mechanicky
poškodený systém L2, L3 a nevyhovuje technickým a metrologickým poţiadavkám.
Vychádzal z názoru, ţe v zmysle platnej zákonnej úpravy (§ 420 ods. 1 OZ, § 427 ods. 1 OZ,
§ 30 ods. 1 a 2 a 39 zákona č. 656/2004 Z.z. ) pre úspešnosť ţaloby nahradiť škodu pre
neoprávnený odber nepostačuje len tvrdenie ţalobcu, ţe meracie zariadenie na odbernom
mieste ţalovaného je poškodené. Ţalobca musí tvrdiť a dokázať, ţe ţalovaný ako odberateľ je
ten, kto neoprávnene zasiahol do meracieho zariadenia ţalobcu a ten, kto poškodil
zabezpečovacie zariadenia určeného meradla a ţe v dôsledku takéhoto ním spôsobeného
zásahu do meracieho zariadenia odoberal elektrinu neoprávnene. Keďţe ţalobca na
preukázanie uvedených skutočností neprodukoval ţiaden relevantný dôkaz, povaţoval ţalobu
za nedôvodne podanú. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 4. novembra 2009, sp. zn. 4 Co 305/2008
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi
sumu 3401,30 Eur a náhradu trov konania v sume 408,12 Eur do troch dní. Za základ svojho
rozhodnutia vzal skutkový stav tak, ako ho zistil súd prvého stupňa. Pri právnom posúdení
veci, na rozdiel od súdu prvého stupňa, vychádzal z názoru, ţe ustanovenie § 39 ods. 1 zákona
č. 656/2004 Z.z. vymenováva prípady, kedy je odber neoprávneným odberom elektriny,
medzi ktoré patrí i odber meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zaistenie proti
neoprávnenej manipulácii. Pri poškodení zariadenia slúţiaceho na zaistenie proti
neoprávnenej manipulácii je nerozhodné, kto toto zaistenie porušil a či odberateľ o tomto
porušení vedel. Dôsledky neoprávneného odberu nesie odberateľ bez toho, aby bolo nutné
skúmať nielen jeho zavinenie, ale i zisťovať, kto skutočne meracie zariadenie poškodil.
Keďţe v posudzovanej veci v odbernom mieste ţalovaného na meradle bolo zistené porušenie
zaistenia proti neoprávnenej manipulácii dospel k záveru, ţe v tomto prípade ide podľa § 39
ods. 1 písm. c/ zákona č. 656/2004 Z.z. o neoprávnený odber a ţe osobou, ktorá takto
odoberala elektrinu je ţalovaný. Ţalovaný je preto povinný v zmysle § 39 ods. 2 citovaného
zákona uhradiť ţalobcovi škodu, výpočet ktorej ţalobca vykonal v súlade s vyhláškou
č. 154/2005 Z.z. (nie č. 159/2005 Z.z. ako to omylom uviedol odvolací súd), ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Rozsudok
okresného súdu preto podľa § 220 ods. 1 O.s.p. zmenil tak, ţe ţalobe vyhovel a zaviazal
v konaní neúspešného ţalovaného zaplatiť ţalobcovi trovy konania.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalovaný. Uviedol, ţe
zákon presne definuje neoprávnený odber, pričom ţalobca je povinný preukázať, ţe zásah
do určeného meradla vo vlastníctve ţalobcu spôsobil ţalovaný a ţe na základe takéhoto
zásahu neoprávnene odoberal elektrinu. V tomto smere ţalobca neuniesol dôkazné bremeno.
Ţalovaný preto nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Poukázal na to, ţe kovová skriňa,
v ktorej je umiestnených viacero meradiel aj pre iné subjekty, je síce na jeho pozemku, avšak
je voľne prístupná, neuzamknutá, môţe sa do nej ktokoľvek dostať a určené meradlá
poškodiť. Viackrát zdôrazňoval, ţe nepotreboval robiť zásah do určeného meradla
(nedisponuje ani potrebnými znalosťami) a ţe bez akéhokoľvek dôkazu, prípadne príslušného
konania je „označovaný za zlodeja“, čo spolu s manţelkou veľmi ťaţko znášajú. Navrhol
preto rozsudok krajského súdu zrušiť a súčasne ţalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať
mu náhradu trov konania.
Ţalobca sa k dovolaniu ţalovaného nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom
proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.),
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného nie je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.)
viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa
zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom posudzuje podľa
ich obsahu.
Ţalovaný vady konania v zmysle § 237 O.s.p. nenamietal a v dovolacom konaní
ţiadna z týchto vád ani nevyšla najavo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu
dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných
procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.
Ani procesné vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. nevyšli v dovolacom
konaní najavo. Napokon ani výskyt takýchto vád dovolateľ v dovolaní nenamietal.
Dovolací súd napokon pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu, ktorý ţalovaný podľa obsahu dovolania
uplatňuje a to, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci,
konkrétne na nesprávnom posúdení inštitútu zodpovednosti odberateľa elektriny za
neoprávnený odber a s tým súvisiacej otázky povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti
na strane ţalobcu.
Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd na zistený skutkový stav pouţil správnu
právnu normu, túto aj správne interpretoval, včítane otázky rozdelenia bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore, a aj aplikoval na daný prípad.
Odvolací súd dospel k správnemu záveru, ţe na ţalobou uplatnený nárok na náhradu
škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny treba aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1
a 2 zákona č. 656/2004 Z.z. (k spôsobu výpočtu vyhlášku č. 154/2005 Z.z.), ktorý právny
predpis je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym. Tento právny predpis
v ustanovení § 39 ods. 1 taxatívnym spôsobom vymenováva prípady neoprávneného odberu
elektriny, medzi ktoré patrí aj prípad odberu meraného meracím zariadením, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a v odseku 2 stanovuje, kto je povinný
uhradiť škodu pri neoprávnenom odbere (je ním ten, kto elektrinu odoberal). Odvolací súd
správne toto ustanovenie vyloţil, keď dospel k záveru, ţe v prípade škody spôsobenej
neoprávneným odberom, odberateľ zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia bez
ohľadu na zavinenie (je irelevantné, či neoprávnený odber zavinil) a teda, ţe pre vznik
zodpovednosti za neoprávnený odber dodávateľ nemá povinnosť preukázať, ţe zaistenie proti
neoprávnenej manipulácii porušil (zavinil) sám odberateľ. Táto legislatívna konštrukcia
zvýhodňuje dodávateľa elektriny, čo je odôvodnené predovšetkým ochranou dodávateľa proti
neoprávneným odberom a verejným záujmom na celkovej stabilite rozvodovej sústavy.
Dodávateľ je preto pre tento prípad zodpovednostného vzťahu povinný tvrdiť a preukázať
existenciu zmluvného vzťahu na dodávku elektriny v konkrétnom odbernom mieste
s odberateľom, neoprávnenosť odberu v podobe porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii na meracom zariadení a ţe takýmto spôsobom meraný odber elektriny odoberal
odberateľ, čim vznikla dodávateľovi škoda. Naopak, odberateľ sa môţe zodpovednosti za
neoprávnený odber zbaviť, ak by tvrdil a preukázal, ţe poškodenie elektromera spôsobila
tretia osoba, prípadne, ţe k poškodeniu došlo mimo sféru jeho zodpovednosti
(napr. k poškodeniu elektromeru došlo aţ po jeho odňatí zamestnancom dodávateľa).
Z vyššie uvedeného výkladu vyplýva, ţe v posudzovanej veci povinnosť tvrdiť
a dokázať, ţe zásah do určeného meradla spôsobil ţalovaný a ţe na základe takéhoto zásahu
neoprávnene odoberal elektrinu, nezaťaţovala ţalobcu tak, ako to ţalovaný nesprávne uvádza
v dovolaní. Ţalovaný v dovolaní preto neopodstatnene namietal, ţe odvolací súd nesprávne
posúdil zodpovednosť odberateľa elektriny za neoprávnený odber a s tým súvisiacu otázku
povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti na strane ţalobcu.
Zo strany ţalovaného nebolo v dovolaní spochybňované, ţe by ţalobca neuniesol
bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno z hľadiska existencie zmluvného vzťahu na dodávku
elektriny so ţalovaným, existencie neoprávneného odberu spočívajúceho v odbere meraného
meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
v odbernom mieste ţalovaného a ani z hľadiska, ţe takýmto spôsobom meraný odber
elektriny odoberal ţalovaný. Napokon, ţalovaný v dovolaní nespochybňoval ani spôsob
výpočtu škody predloţený ţalobcom. Samotná skutočnosť, ţe určené meradlo bolo umiestené
v kovovej skrini (s viacerými meradlami aj pre iné subjekty), ktorá bola voľne prístupná,
neuzamknutá a do ktorej sa teda mohol ktokoľvek dostať a určené meradlo poškodiť a ani
poukaz na to, ţe viackrát bola ich chata vykradnutá, nezbavuje ţalovaného zodpovednosti za
neoprávnený odber.
Dovolací súd dospel preto k záveru, ţe obsah dovolania ţalovaného nebol spôsobilý
spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho
dôvodu v ňom uvedeného. Ţalovaný preto napadol dovolaním vecne správny rozsudok
odvolacieho súdu. Keďţe v konaní neboli zistené vady uvedené v § 237 O.s.p. a konanie
pred odvolacím súdom netrpí ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa
§ 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
Ţalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov
konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b od. 5 veta prvá O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobcovi v dovolacom konaní ţiadne trovy
nevznikli, preto mu neboli priznané.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 3. októbra 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová