Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/76/2010

R o z s u d o k

V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Ladislava Górásza a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej

veci ţalobcu Z. a.s., so sídlom v B., IČO : X., proti ţalovanému S. P., bývajúcemu v B.,

v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. P. P., advokátom, so sídlom v B., o zaplatenie

3 401,30 Eur (102 467,50 Sk), vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.

, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

zo 4. novembra 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovaného z a m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 5. septembra 2008 č.k. -111

zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zaplatenia sumy 3 401,30 Eur s príslušenstvom

z titulu náhrady škody vzniknutej mu v súvislosti s neoprávneným odberom elektriny

a rozhodol o náhrade trov konania. Za základ svojho rozhodnutia vzal zistenia, ţe ţalovaný

uzatvoril so ţalobcom Zmluvu o dodávke elektriny č. 211299120 zo dňa 15. júla 2004

k odbernému miestu č. 4526725101, chata L., ţe kontrolou vykonanou pracovníkmi ţalobcu

28. marca 2006 (zameranú na tzv. čierny odber) bolo zistené, ţe na uvedenom odbernom

2

mieste ţalovaného chýbal pred elektromerom hlavný istič, chýbali podnikové plomby a

overovacie plomby boli poškodené, manipulované, pretlačené a ţe Slovenská legálna

metrológia, metrologické pracovisko Košice potvrdila, ţe elektromer má mechanicky

poškodený systém L2, L3 a nevyhovuje technickým a metrologickým poţiadavkám.

Vychádzal z názoru, ţe v zmysle platnej zákonnej úpravy ( , ,

a a ) pre úspešnosť ţaloby nahradiť škodu pre

neoprávnený odber nepostačuje len tvrdenie ţalobcu, ţe meracie zariadenie na odbernom

mieste ţalovaného je poškodené. Ţalobca musí tvrdiť a dokázať, ţe ţalovaný ako odberateľ je

ten, kto neoprávnene zasiahol do meracieho zariadenia ţalobcu a ten, kto poškodil

zabezpečovacie zariadenia určeného meradla a ţe v dôsledku takéhoto ním spôsobeného

zásahu do meracieho zariadenia odoberal elektrinu neoprávnene. Keďţe ţalobca na

preukázanie uvedených skutočností neprodukoval ţiaden relevantný dôkaz, povaţoval ţalobu

za nedôvodne podanú. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 4. novembra 2009, sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi

sumu 3401,30 Eur a náhradu trov konania v sume 408,12 Eur do troch dní. Za základ svojho

rozhodnutia vzal skutkový stav tak, ako ho zistil súd prvého stupňa. Pri právnom posúdení

veci, na rozdiel od súdu prvého stupňa, vychádzal z názoru, ţe ustanovenie § 39 ods. 1 zákona

č. vymenováva prípady, kedy je odber neoprávneným odberom elektriny,

medzi ktoré patrí i odber meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zaistenie proti

neoprávnenej manipulácii. Pri poškodení zariadenia slúţiaceho na zaistenie proti

neoprávnenej manipulácii je nerozhodné, kto toto zaistenie porušil a či odberateľ o tomto

porušení vedel. Dôsledky neoprávneného odberu nesie odberateľ bez toho, aby bolo nutné

skúmať nielen jeho zavinenie, ale i zisťovať, kto skutočne meracie zariadenie poškodil.

Keďţe v posudzovanej veci v odbernom mieste ţalovaného na meradle bolo zistené porušenie

zaistenia proti neoprávnenej manipulácii dospel k záveru, ţe v tomto prípade ide podľa § 39

ods. 1 písm. c/ o neoprávnený odber a ţe osobou, ktorá takto

odoberala elektrinu je ţalovaný. Ţalovaný je preto povinný v zmysle § 39 ods. 2 citovaného

zákona uhradiť ţalobcovi škodu, výpočet ktorej ţalobca vykonal v súlade s vyhláškou

č. (nie č. ako to omylom uviedol odvolací súd), ktorou sa

ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Rozsudok

okresného súdu preto podľa zmenil tak, ţe ţalobe vyhovel a zaviazal

v konaní neúspešného ţalovaného zaplatiť ţalobcovi trovy konania.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalovaný. Uviedol, ţe

zákon presne definuje neoprávnený odber, pričom ţalobca je povinný preukázať, ţe zásah

do určeného meradla vo vlastníctve ţalobcu spôsobil ţalovaný a ţe na základe takéhoto

zásahu neoprávnene odoberal elektrinu. V tomto smere ţalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Ţalovaný preto nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Poukázal na to, ţe kovová skriňa,

v ktorej je umiestnených viacero meradiel aj pre iné subjekty, je síce na jeho pozemku, avšak

je voľne prístupná, neuzamknutá, môţe sa do nej ktokoľvek dostať a určené meradlá

poškodiť. Viackrát zdôrazňoval, ţe nepotreboval robiť zásah do určeného meradla

(nedisponuje ani potrebnými znalosťami) a ţe bez akéhokoľvek dôkazu, prípadne príslušného

konania je „označovaný za zlodeja“, čo spolu s manţelkou veľmi ťaţko znášajú. Navrhol

preto rozsudok krajského súdu zrušiť a súčasne ţalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať

mu náhradu trov konania.

Ţalobca sa k dovolaniu ţalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom

proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného nie je dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona ( )

viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa

zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom posudzuje podľa

ich obsahu.

Ţalovaný vady konania v zmysle nenamietal a v dovolacom konaní

ţiadna z týchto vád ani nevyšla najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu

dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v , nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Ani procesné vady konania v zmysle nevyšli v dovolacom

konaní najavo. Napokon ani výskyt takýchto vád dovolateľ v dovolaní nenamietal.

Dovolací súd napokon pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu, ktorý ţalovaný podľa obsahu dovolania

uplatňuje a to, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci,

konkrétne na nesprávnom posúdení inštitútu zodpovednosti odberateľa elektriny za

neoprávnený odber a s tým súvisiacej otázky povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti

na strane ţalobcu.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd na zistený skutkový stav pouţil správnu

právnu normu, túto aj správne interpretoval, včítane otázky rozdelenia bremena tvrdenia

a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore, a aj aplikoval na daný prípad.

Odvolací súd dospel k správnemu záveru, ţe na ţalobou uplatnený nárok na náhradu

škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny treba aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1

a 2 (k spôsobu výpočtu vyhlášku č. ), ktorý právny

predpis je vo vzťahu k predpisom špeciálnym. Tento právny predpis

v ustanovení § 39 ods. 1 taxatívnym spôsobom vymenováva prípady neoprávneného odberu

elektriny, medzi ktoré patrí aj prípad odberu meraného meracím zariadením, na ktorom bolo

porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a v odseku 2 stanovuje, kto je povinný

uhradiť škodu pri neoprávnenom odbere (je ním ten, kto elektrinu odoberal). Odvolací súd

správne toto ustanovenie vyloţil, keď dospel k záveru, ţe v prípade škody spôsobenej

neoprávneným odberom, odberateľ zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia bez

ohľadu na zavinenie (je irelevantné, či neoprávnený odber zavinil) a teda, ţe pre vznik

zodpovednosti za neoprávnený odber dodávateľ nemá povinnosť preukázať, ţe zaistenie proti

neoprávnenej manipulácii porušil (zavinil) sám odberateľ. Táto legislatívna konštrukcia

zvýhodňuje dodávateľa elektriny, čo je odôvodnené predovšetkým ochranou dodávateľa proti

neoprávneným odberom a verejným záujmom na celkovej stabilite rozvodovej sústavy.

Dodávateľ je preto pre tento prípad zodpovednostného vzťahu povinný tvrdiť a preukázať

existenciu zmluvného vzťahu na dodávku elektriny v konkrétnom odbernom mieste

s odberateľom, neoprávnenosť odberu v podobe porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej

manipulácii na meracom zariadení a ţe takýmto spôsobom meraný odber elektriny odoberal

odberateľ, čim vznikla dodávateľovi škoda. Naopak, odberateľ sa môţe zodpovednosti za

neoprávnený odber zbaviť, ak by tvrdil a preukázal, ţe poškodenie elektromera spôsobila

tretia osoba, prípadne, ţe k poškodeniu došlo mimo sféru jeho zodpovednosti

(napr. k poškodeniu elektromeru došlo aţ po jeho odňatí zamestnancom dodávateľa).

Z vyššie uvedeného výkladu vyplýva, ţe v posudzovanej veci povinnosť tvrdiť

a dokázať, ţe zásah do určeného meradla spôsobil ţalovaný a ţe na základe takéhoto zásahu

neoprávnene odoberal elektrinu, nezaťaţovala ţalobcu tak, ako to ţalovaný nesprávne uvádza

v dovolaní. Ţalovaný v dovolaní preto neopodstatnene namietal, ţe odvolací súd nesprávne

posúdil zodpovednosť odberateľa elektriny za neoprávnený odber a s tým súvisiacu otázku

povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti na strane ţalobcu.

Zo strany ţalovaného nebolo v dovolaní spochybňované, ţe by ţalobca neuniesol

bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno z hľadiska existencie zmluvného vzťahu na dodávku

elektriny so ţalovaným, existencie neoprávneného odberu spočívajúceho v odbere meraného

meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii

v odbernom mieste ţalovaného a ani z hľadiska, ţe takýmto spôsobom meraný odber

elektriny odoberal ţalovaný. Napokon, ţalovaný v dovolaní nespochybňoval ani spôsob

výpočtu škody predloţený ţalobcom. Samotná skutočnosť, ţe určené meradlo bolo umiestené

v kovovej skrini (s viacerými meradlami aj pre iné subjekty), ktorá bola voľne prístupná,

6

neuzamknutá a do ktorej sa teda mohol ktokoľvek dostať a určené meradlo poškodiť a ani

poukaz na to, ţe viackrát bola ich chata vykradnutá, nezbavuje ţalovaného zodpovednosti za

neoprávnený odber.

Dovolací súd dospel preto k záveru, ţe obsah dovolania ţalovaného nebol spôsobilý

spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho

dôvodu v ňom uvedeného. Ţalovaný preto napadol dovolaním vecne správny rozsudok

odvolacieho súdu. Keďţe v konaní neboli zistené vady uvedené v a konanie

pred odvolacím súdom netrpí ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa

zamietol.

Ţalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( od. 5 veta prvá v spojení

s a ). Ţalobcovi v dovolacom konaní ţiadne trovy

nevznikli, preto mu neboli priznané.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. októbra 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová