Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-161-2021.pdf
PDF · 148.37 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/161/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanému: Okresné stavebné bytové družstvo, so sídlom Gočárova 252, 022 47 Čadca, IČO: 31 622 704, zastúpenému zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s. r. o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, v konaní o zaplatenie 3.236,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4Cb/2/2021-77 zo dňa 22. júla 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 4Cb/2/2021-77 zo dňa 22. júla 2021 potvrdzuje.
Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I.). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku v samostatnom uznesení VSÚ prvostupňového súdu v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ (výrok II.).
2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na ustanovenia § 132 ods. 1, 2, § 132 ods. 3, § 212 ods. 2, § 216 ods. 2 CSP. Žalobca tvrdil, že so žalovaným ide o vzťah obchodnoprávny, oproti čomu bolo tvrdenie žalovaného, že vzťah je občianskoprávny medzi žalobcom ako podnikateľom a občanmi
- vlastníkmi sporných bytov v danej bytovej jednotke, pričom žalovaný je len správcom týchto bytov. Žalobca v konaní pred okresným súdom poskytol tvrdenie, že medzi ním a žalovaným ide o zmluvný vzťah, avšak zmluvu o dodávke elektrickej energie na odberné miesto nepredložil i napriek tomu, že žalovaný v podaní zo dňa 19.05.2021 vyzval žalobcu, aby predložil zmluvu o pripojení, resp. zmluvu o združenej dodávke elektriny, ktorá sa vzťahuje na odberné miesto v bytovom dome č. XXX ul. Z. Okresný súd poukázal na to, že žalobca na pojednávaní dňa 22.07.2021 vzniesol procesný návrh, že pokiaľ „súd bude považovať za potrebné“, nech zabezpečí zmluvu o dodávke. Takýto návrh nehodnotil okresný súd ako relevantný. Dôkazné bremeno má žalobca a nie súd, pričom žalobca nepredložil dôkaz, že by nemohol takýto dôkaz zabezpečiť bez svojej viny sám. Okresný súd poukázal na to, že žalobca bol vyzvaný na doručenie repliky podľa ustanovenia § 167 ods. 3 CSP uznesením na č.l. 30 spisu, ktoré prevzal dňa 16.4.2021 a bola mu stanovená koncentračná lehota 15 dní, v ktorej bol povinný produkovať všetky tvrdenia, všetky dôkazy s tým, že súd nebude prihliadať na podania, procesné návrhy a dôkazy po tejto lehote.
3. Okresný súd poukázal na podanie žalobcu zo dňa 30.4.2021 (č.l. 35 spisu), v ktorom nárok vymedzil ako zmluvný nárok, t.j. záväzkový právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vznikol na základe
zmluvy. Záväzkový právny vzťah v zmysle podania na č.l. 37 spisu bol tvrdený ako vzťah založený zmluvou o pripojení, resp. zmluvou o združenej dodávke elektriny. K tomuto tvrdeniu žalobca nepripojil dôkaz, a to zmluvu na konkrétne odberné miesto. Kontrolou dňa 3.1.2018 bolo zistené, že z nemeranej časti hlavného prívodu je napojený istič 3x24,7 A do elektrickej inštalácie výťahu mimo elektromer. Podľa žalobcu žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá je objektívna, bez ohľadu na zavinenie v zmysle ustanovenia § 35 ods. 2 písm. c) zákona o energetike. Podľa žalobcu žalovaný zanedbal svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o energetike v nadväznosti aj na pripojený rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/76/2010 zo dňa 3.10.2011.
4. Okresný súd konštatoval, že povinnosť tvrdiť a preukázať zmluvný vzťah bola na strane žalobcu. Ak by žalobca preukázal aktívnu legitimáciu zmluvného dodávateľa a pasívnu legitimáciu zmluvného odberateľa, tak by nebol povinný dokazovať, kto fakticky odber realizoval, resp. kto fakticky túto situáciu spôsobil, pretože ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Podľa okresného súdu skutočnosť, že k neoprávnenému odberu došlo, že bolo porušené zabezpečenie, v konaní nebola sporná. Sporná bola aktívna a pasívna legitimácia a výška škody. V danej konkrétnej veci podľa okresného súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že je zmluvným dodávateľom, teda, že je v spore aktívne legitimovaný na vymáhanie vzniknutej škody. Bolo by preto nadbytočné dokazovať ďalšie podmienky vzniku nároku na škodu, výšku škody, pasívnu legitimáciu a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Okresný súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súčasne uviedol, že žalobca poskytol tvrdenia s poukazom na ust. § 96 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike až po uplynutí koncentračných lehôt na pojednávaní dňa 22.07.2021, a to v tej rovine, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vyplýva priamo z tohto zákonného ustanovenia. Okresný súd poukázal na ust. § 96 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z.z., podľa ktorého pre užívateľov distribučnej sústavy, ktorí sú fyzicky pripojení do distribučnej sústavy a nemajú ku dňu účinnosti tohto zákona uzatvorenú zmluvu o pripojení, platí, že sú pripojení na základe zmluvy o pripojení a vzťahujú sa na nich primerane práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení podľa tohto zákona. Pokiaľ žalobca dodatočne, po uplynutí koncentračných lehôt tvrdil, že zmluvný vzťah je so žalovaným založený priamo podľa tohto zákonného ustanovenia, potom nepredložil k týmto tvrdeniam dôkazy, či takto pripojený je žalovaný alebo priamo vlastníci bytového domu (napr. účtovné doklady o platbách za užívanie distribučnej sústavy v spornom časovom období, z ktorých by bolo zrejmé, komu za odber elektriny bolo platené a kto za odber elektriny v spoločných priestoroch v spornom časovom období platil). Podľa okresného súdu je zrejmé, že aj keď neexistuje písomné znenie zmluvy, nie je tým zrušené dôkazné bremeno žalobcu v zmysle ust. § 132 ods. 1, 2, 3 CSP uniesť povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť na existenciu zmluvného vzťahu, strany zmluvného vzťahu, existenciu zmluvného vzťahu v spornom časovom období. Hoci žalobca nemal písomné znenie zmluvy o dodávke, bol povinný predložiť také dôkazy, ktorými by jasným a jednoznačným spôsobom preukázal, kto boli zmluvné strany zmluvy o dodávke a či táto zmluva o dodávke bola platná a účinná aj v čase, ktorý je sporným časovým obdobím. Nebolo povinnosťou okresného súdu uvedené zisťovať namiesto žalobcu, pretože by tým bola porušená ústavná zásada rovnosti strán konania.
5. Okresný súd v odseku 5. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že pre nepreukázanie aktívnej legitimácie žalobcu sa následne nezaoberal dokazovaním ďalších podmienok uplatneného nároku, a to pasívnou legitimáciou žalovaného, výškou škody, príčinnou súvislosťou medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou a porušením povinnosti. Ak aj žalovaný tvrdil nedostatok pasívnej legitimácie v podaní zo dňa 19.05.2021, okresný súd uviedol, že žalovaný citoval ust. § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého spoločenstvo a správca vykonávajú správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. V rozpore s tým v zmluve o výkone správy článok III/1 je uvedené, že správca vykonáva správu samostatne vo svojom mene a na účet vlastníkov. Z článku III/4 vyplynulo, že správa sa týka aj spoločných zariadení, ktoré má spravovať a udržiavať v súlade so všeobecne záväznými nariadeniami a zákonmi a zabezpečovať plnenia spojené s užívaním bytu, kde je uvedené aj plnenie dodávky elektrickej energie do spoločných častí a zariadení domu.
6. K nevykonaniu dôkazov okresný súd v odseku 6. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že nebol vykonaný výsluch svedka, pretože žalobca bol povinný uviesť, ktoré konkrétne tvrdenia chce výsluchom svedka preukázať, aby mohol okresný súd následne rozhodnúť, či výsluch svedka pripustí a či je právne relevantný vzhľadom k výsledku konania a dokazovania. Výsluch svedka ani iné dôkazy neslúžia na zistenie tvrdení, ale na preukázanie tvrdení. Okresný súd nemal preukázané, že by tento navrhnutý dôkaz smeroval k sporným otázkam, k právne relevantným otázkam. Z rovnakých dôvodov
bol zamietnutý aj návrh na výsluch svedka - konateľa žalovaného, ktorý bol navrhnutý v podaní zo dňa 6.4.2021. To, že škoda objektívne vznikla v zmysle ust. § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. pri neoprávnenom odbere, bolo nesporné. Sporné bolo to, kto túto škodu spôsobil. Sporné bolo, či žalovaný je alebo nie je pasívne legitimovaný. Okresný súd pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom jeho žalobu zamietol.
7. O trovách súdneho konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešným v súdnom konaní bol žalovaný, ktorému voči žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 % s tým, že výška týchto trov bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku vyšším súdnym úradníkom okresného súdu.
8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca v podaní zo dňa 08.09.2021. Žalobca mal za to, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, ktorý je garantovaný čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Žalobca k záverom rozsudku okresného súdu uviedol, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávnym procesným postupom žalobcovi znemožnil, aby mohol uskutočňovať procesné práva jemu patriace, rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prostriedky procesnej obrany, ako aj prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Žalobca mal za to, že konanie pred okresným súdom má inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca v odvolaní uviedol, že nemôže predložiť zmluvu o pripojení, keďže táto nie je fyzicky podpísaná. Na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 22.07.2021 žalobca uviedol, že odberné miesto žalovaného je fyzicky pripojené do distribučnej sústavy žalobcu od roku 1991 a v tomto čase sa zmluvy o pripojení v písomnej forme neuzatvárali. Žalobca poukázal na ust. § 96 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z.z.. Ide o prechodné ustanovenie, ktoré bolo prijaté z dôvodu, aby sa na odberateľov elektriny, ktorí síce sú pripojení do distribučnej sústavy, no nemajú uzatvorenú písomnú zmluvu o pripojení, vzťahovali rovnaké práva a povinnosti ako na odberateľov elektriny, ktorí zmluvu o pripojení uzatvorili v písomnej forme.
9. Žalobca má za to, že so žalovaným má uzavretú zmluvu o pripojení, čo potvrdzuje samotný zákon o energetike a do distribučnej sústavy žalobcu je pripojený práve na základe tejto zmluvy. Podľa žalobcu žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 251/2012 Z.z., a to ust. § 40 ods. 5 v spojení s ust. § 35 ods. 2 písm. c), keď žalovaný porušil svoju povinnosť udržiavať elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave, a tým je zodpovedný za škodu.
10. Žalobca v odvolaní uviedol, že je držiteľom povolenia na distribúciu elektriny v zmysle § 3 písm. b) bod 3. zákona č. 251/2012 Z.z. na časti vymedzeného územia. Vykonáva distribúciu elektriny a je vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy a ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy je pripojený k prenosovej sústave SEPS, a.s. (Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.), ktorá je držiteľom povolenia na prenos elektriny na vymedzenom území. Merať elektrinu a viesť evidenciu je povinná SSD, a.s. preto, aby bolo možné všetku elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej sústavy od SEPS, a.s. priradiť ku konkrétnym odberným miestam, pripojeným k distribučnej sústave, kde bola elektrina spotrebovaná. Ak niekto neoprávnene odoberie elektrinu z distribučnej sústavy (neoprávnený odber § 46 zákona č. 251/2012 Z.z.), ide o elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej sústavy spoločnosti SSD, a.s. z prenosovej sústavy, ktorá nebola k žiadnemu odbernému miestu priradená a odmeraná. Neoprávnene odobratá elektrina z distribučnej sústavy ide na SSD, a.s., ktorú musí uhradiť prenosovej sústave SEPS, a.s., resp. priamo výrobcovi, ktorý elektrinu do prenosovej sústavy dodal. Poškodeným subjektom je teda SSD, a.s. ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorému neoprávneným odberom vznikla škoda. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy SSD, a. s. fakturuje škodu priamo odberateľovi elektriny, čo potvrdil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v prevádzkovom poriadku spoločnosti SSD, a. s. v znení článku 8 bod 8.5, kde je uvedené, že „pri neoprávnenom odbere elektriny je povinný ten, kto elektrinu odoberal, uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy vzniknutú škodu“. Aktívne legitimovaným v danom prípade je žalobca ako distribútor elektrickej energie, s ktorým má žalovaný uzavretú zmluvu o pripojení. Aktívna legitimácia prevádzkovateľa distribučnej sústavy v obdobných prípadoch je daná a ustálená judikatúrou SR. Skutočnosť, že dochádza k zámene a nesprávnej interpretácii pojmov dodávateľ a distribútor elektrickej energie, nemôže byť žalobcovi na ťarchu. Žalobca dodal, že nie je dodávateľom elektriny, ale prevádzkovateľom distribučnej sústavy, ktorý uzatvára s odberateľmi zmluvy o pripojení. Zmluvy o združenej dodávke elektriny uzatvára s odberateľmi dodávateľ elektriny ako osoba, ktorá má v súlade s ust. § 3 písm. b) bod 6 zákona č. 251/2012 Z.z. povolenie na dodávku
elektriny. Žalobca nesúhlasil so záverom okresného súdu, že neuniesol dôkazné bremeno v tvrdení, že je zmluvným dodávateľom, pretože žalobca nie je dodávateľom elektriny, ktorú skutočnosť žalobca ozrejmil okresnému súdu na pojednávaní dňa 22.07.2021. Dodávateľ elektriny nie je aktívne legitimovaný v týchto prípadoch, pretože aktívne legitimovaným je distribútor elektriny na základe uzavretej zmluvy o pripojení.
11. Žalobca uviedol, že na zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným poukazoval zmluvou o pripojení už vo svojom vyjadrení zo dňa 30.04.2021. Pretože zmluva fyzicky uzatvorená nebola, žalobca ju nemohol predložiť, avšak z ust. § 96 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z.z. vyplýva, že tento zmluvný vzťah žalobca špecifikoval na pojednávaní konanom dňa 22.07.2021 a podľa žalobcu nekonal v rozpore s koncentračnou zásadou. Žalobca mal za to, že postup okresného súdu je príliš formalistický k hodnoteniu koncentračnej zásady.
12. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že odberné miesto je v systéme žalobcu evidované na žalovaného, pričom toto odberné miesto je pripojené do distribučnej sústavy žalobcu od roku 1991. Zmluvu o združenej dodávke elektriny pre toto odberné miesto žalovaný uzatvoril so spoločnosťou Stredoslovenská energetika, a.s., ktorej aj uhrádza platby za dodávku elektriny. Podľa žalobcu je podstatné to, že žalovaný nepoprel existenciu zmluvného vzťahu uzatvoreného s dodávateľom na základe zmluvy o združenej dodávke elektriny a rovnako nepoprel existenciu zmluvy o pripojení uzavretej so žalobcom. Tieto skutočnosti boli nesporné. Žalobca však na záver pojednávania dňa 22.07.2021 požiadal okresný súd o zabezpečenie dôkazu, a to zmluvu o združenej dodávke elektriny u označeného zmluvného dodávateľa elektriny. Avšak okresný súd tento dôkaz nevykonal, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces žalobcu. Podľa žalobcu je nepochybné to, že za odber elektriny v spornom časovom období platil žalovaný. Žalovaný bol povinný zabezpečovať dodávku elektrickej energie do spoločných častí a zariadení domu, čo mu vyplývalo zo Zmluvy o výkone správy uzavretej s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome č. XXX v R. zo dňa 08.01.2007. Podľa žalobcu bolo preukázané, že pasívne legitimovaným v predmetnom spore je žalovaný, ktorý vykonáva správu bytového domu č. XXX samostatne a vo svojom mene. Žalobca konkrétne vymedzil právny vzťah medzi ním a žalovaným ako obchodnoprávny vzťah založený zmluvou o pripojení. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 17.9.2021. Primárne žalovaný mal za to, že odvolanie žalobcu nespĺňa zákonné podmienky k tomu, aby mohlo byť vecne prejednané. Podľa žalovaného v texte odvolania žalobca neuviedol žiaden zákonný odvolací dôvod na podanie odvolania, a preto nesplnil svoju povinnosť v lehote 15 dní v súlade s ust. § 365 ods. 3 CSP, čo predstavuje dôvod na odmietnutie odvolania. Žalovaný uviedol, že žalobca v lehote na podanie odvolania nekonkretizoval odvolacie dôvody, v dôsledku čoho nie je možné o odvolaní žalobcu konať. Žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 41Cob/106/2019 z 29.1.2020. Žalovaný mal za to, že žalobca uviedol odvolacie tvrdenia vo všeobecnej rovine. Žalobca nepreukázal, že by mal so žalovaným uzavretý záväzkový vzťah, zmluvný či mimozmluvný. Nepreukázal, že bol to žalovaný, ktorý porušil akékoľvek zákonné povinnosti, a preto absentuje pasívna vecná legitimácia žalovaného. Žalovaný v bytovom dome č. XXX na ul. Z. v R., zapísanom na LV č. XXXX k.ú. R. nevlastní a nevlastnil ani v roku 2018 ani jeden byt alebo nebytový priestor, a preto mu neprináleží uhrádzať akékoľvek nároky žalobcu, ktoré si tento nedôvodne voči žalovanému uplatnil. Žalovaný vykonával len správu bytového domu na základe zmluvy o výkone správy. Žalovaný poukázal na absenciu akéhokoľvek vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru v bytovom dome č. XXX na ul. Z. v R., a preto nemôže mať v konaní ani pasívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný poukázal na ust. § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z.. V zmluvách s dodávateľmi správne mali byť označení ako zmluvná strana samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov konkrétneho bytového domu, ktorých správca zastupuje ako priamy zástupca. Žalovaný nemôže byť v tejto veci pasívne vecne legitimovaný. Z ust. § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. jasne vyplýva, že zodpovedná osoba je tá, ktorá elektrickú energiu odobrala. Žalovaný žiadnu elektrickú energiu neodoberal, pretože je iba správcom bytového domu.
14. Žalobca v odvolaní poukazuje na Prevádzkový poriadok SSD, a.s., avšak tento nebol predložený v konaní, preto nemôže byť relevantný pri posudzovaní predmetnej veci. Žalobca tvrdí, že má uzavretú zmluvu o pripojení so žalovaným, avšak takáto zmluva uzavretá nebola. Žalobca nepreukázal ani sporné tvrdenie, že odberné miesto je pripojené do distribučnej sústavy žalobcu od roku 1991. Návrh žalobcu na zabezpečenie dôkazu, a to zmluvy o združenej dodávke elektriny, bol vznesený žalobcom
až na pojednávaní dňa 22.7.2021, t.j. po uplynutí sudcovskej koncentračnej lehoty, preto nebolo možné na takýto dôkaz prihliadať. Podľa žalovaného predmetná zmluva o združenej dodávke elektriny by bola aj tak irelevantným dôkazom pre posúdenie nároku uplatneného žalobou, pretože absentuje tu pasívna legitimácia žalovaného. Žalovaný navrhol odvolanie žalobcu odmietnuť, alternatívne rozsudok okresného súdu potvrdiť a žalovanému priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
15. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 12.10.2021 (č.l. 113, 114 spisu). Žalobca pod bodom 1. vyjadrenia uviedol, že nie je daný dôvod na odmietnutie odvolania, pretože špecifikoval zákonné odvolacie dôvody. Pod bodom 2. uviedol, že existenciu zmluvného vzťahu so žalovaným preukázal, ktorá existencia je založená zmluvou o pripojení. Žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 251/2012 Z.z., konkrétne § 40 ods. 5, § 35 ods. 2 písm. c). Žalobca preukázal aktívnu legitimáciu v konaní aj v zmysle ustálenej judikatúry súdov SR. Žalobca preukázal pasívnu legitimáciu žalovaného, pretože v spornom období za odber elektriny platil žalovaný, ktorý bol povinný zabezpečovať dodávku elektrickej energie do spoločných častí a zariadení domu, čo mu vyplývalo priamo zo Zmluvy o výkone správy uzavretej s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome č. XXX v R. zo dňa 08.01.2007. Žalobca je držiteľom povolenia na distribúciu elektriny, inak by nemohol distribuovať elektrickú energiu. V bode 6. žalobca uviedol, že prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy spoločnosti Stredoslovenská distribučná, a.s. je rozhodnutím správneho orgánu - Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý je záväzný pre všetkých užívateľov sústavy, pričom sa jedná o verejne prístupný dokument. V bode 7. vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného žalobca poukázal na Zmluvu o výkone správy zo dňa 08.01.2007 uzavretú medzi žalovaným a vlastníkmi bytov v bytovom dome č. XXX v R., pre ktorý sa žalovaný zaviazal zabezpečovať dodávku elektrickej energie, a to do spoločných častí a zariadení domu. Toto zabezpečuje doposiaľ. Napriek tomu, že žalobca nepredložil výpis zo systému preukazujúci, že odberné miesto žalovaného je fyzicky pripojené do distribučnej sústavy žalobcu od roku 1991, minimálne od 09.01.2007 je žalovaný pripojený do distribučnej sústavy žalobcu, v opačnom prípade by nemohol dodávku elektrickej energie pre vlastníkov bytov zabezpečiť. Žalobca poukázal na ust. § 96 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z.z. s tým, že žalobca má so žalovaným uzavretú zmluvu o pripojení odo dňa účinnosti tohto zákona, čiže od 01.09.2012. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
16. Následne k vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 20.10.2021. V tomto vyjadrení poukázal na to, že žalobca nepreukázal existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Pokiaľ žalobca uplatňuje nárok zo zmluvy, tak bol povinný predložiť konkrétnu zmluvu, z ktorej vyplývajú zmluvným stranám práva a povinnosti. Žalovaný nie je so žalobcom v žiadnom záväzkovom vzťahu a k žalobcovi nedošlo zo strany žalovaného k porušeniu žiadnych zákonných, ako ani zmluvných povinností. Žalovaný nie je preto nositeľom pasívnej vecnej legitimácie. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal ani aktívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný vykonával len správu bytového domu podľa zmluvy o výkone správy. Žalovaný poukázal na ust. § 9 ods. 7 zákona č. 181/1993 Z.z.. Žalovaný uviedol, že ust. § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. jasne uvádza zodpovednú osobu, ktorá elektrickú energiu odobrala. Žalovaný ako správca bytového domu žiadnu elektrickú energiu neodobral. Pokiaľ žalobca tvrdí, že je držiteľom povolenia na distribúciu, tak takéto povolenie nepredložil. Žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu, preto žaloba žalobcu bola správne okresným súdom zamietnutá. Rovnako žalobca nepreukázal to, že by žalovaný bol od 9.1.2007 pripojený do distribučnej sústavy žalobcu. Toto tvrdenie žalobcu nevyplýva zo žiadneho dôkazu. Žalobca poukazuje na ust. § 96 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z.z.. Tento sa vzťahuje na užívateľov distribučnej sústavy, pričom žalovaný nie je užívateľom distribučnej sústavy. Zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by žalovaný mal so žalobcom uzavretú zmluvu o pripojení. Žalovaný považoval rozsudok okresného súdu za riadne zdôvodnený a v prípade, že nedôjde k odmietnutiu odvolania žalobcu, žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
17. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 26.10.2021 (č.l. 128 spisu) bolo vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.10.2021 doručené žalobcovi.
18. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
19. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/161/2021-133 zo dňa 01.03.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia Krajského súdu dňa 15.03.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
20. Krajský súd uvádza, že v odvolacom konaní bol napadnutý rozsudok okresného súdu posudzovaný v rozsahu a v medziach podaného odvolania žalobcom v podaní zo dňa 08.09.2021 (č.l. 84 - 86 spisu), avšak len z tých odvolacích dôvodov, ktoré nemali charakter novoty uvádzanej v odvolacom konaní (§ 366 CSP). Pokiaľ žalobca uznesením Okresného súdu Čadca č. k. 4Cb/2/2021-30 zo dňa 14. apríla 2021 bol vyzvaný v zmysle ust. § 167 ods. 3 CSP a poučený aj o zákonnej a sudcovskej koncentrácii konania, tak odvolací súd v podanom odvolaní žalobcom zo dňa 08.09.2021 nemohol prihliadnuť ako na relevantné odvolacie dôvody, ktoré mali charakter prostriedkov procesného úroku, resp. prostriedkov procesnej obrany, u ktorých bolo nevyhnutné aplikovať koncentráciu súdneho konania z titulu poučenia žalobcu o sudcovskej, ako aj zákonnej koncentrácii konania. Krajský súd za tohto procesnoprávneho stavu mohol posudzovať napadnutý rozsudok okresného súdu len na základe toho, čo žalobca v rámci povinnosti tvrdenia vymedzil k charakteru uplatňovaného nároku, z dôkazov ktoré k týmto tvrdeniam uplatnil včas. Rovnako do okruhu prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany patria skutkové tvrdenia v zmysle ust. § 149 CSP, ktorými sporová strana vymedzuje svoj nárok, resp. tento protistrana popiera, preto krajský súd pri posudzovaní odvolacích dôvodov žalobcu mohol prihliadať len k tým tvrdeniam, ktoré ako prostriedok procesného útoku, resp. procesnej obrany bol uplatnený včas. Odvolanie žalobcu malo zákonné náležitosti, preto nebol dôvod na jeho odmietnutie, ako to žiadal žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu.
21. Podľa obsahu spisového materiálu od samotného začiatku súdneho konania žalobca na základe vymedzených tvrdení preukazoval aktívnu vecnú legitimáciu v spore o zaplatenie 3.236,84 Eur a na druhej strane žalovaný popieral svoju pasívnu vecnú legitimáciu.
22. Žalobca v žalobe zo dňa 23.09.2020 uviedol tvrdenia, že dňa 03.01.2018 bola vykonaná kontrola odberného miesta Z., R., číslo odberného miesta: 7213954, pri ktorej bolo zistené, že z nemeranej časti hlavného prívodu je napojený istič 3x24,7 A do elektrickej inštalácie výťahu mimo elektromer. Ďalej žalobca vyjadril, že odber elektrickej energie bol na odbernom mieste vykonávaný prostredníctvom neoprávneného napojenia mimo merania, čím bola naplnená skutková podstata neoprávneného odberu podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 251/2012 Z.z.“). Podľa ust. § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Žalobca pri spôsobe výpočtu tejto škody v žalobe poukázal na vyhlášku č. 292/2012 Z.z.. K tomuto tvrdeniu žalobca k žalobe doložil listinné dôkazy, protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny č. NO 310187, podanie z 11.01.2018 označené ako neoprávnený odber adresované žalovanému, faktúru č. 9181000557, fotodokumentáciu, Upomienku zo dňa 06.02.2018. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 6.4.2021 na č.l. 23 spisu, v ktorom namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu s tým, že žiadnu škodu žalobcovi nespôsobil, ako aj, že žalobca nepreukázal na základe čoho uplatňuje od žalovaného sumu 3.236,84 Eur. Po obrane žalovaného v podaní zo dňa 6.4.2021, ktorým namietal pasívnu vecnú legitimáciu, bol žalobca uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 4Cb/2/2021-30 zo dňa 14. apríla 2021 vyzvaný na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného s uvedením tvrdení, skutočností, predloženia dôkazov za aplikácie ust. § 167 ods. 3 CSP a poučenia o sudcovskej, ako aj zákonnej koncentrácii konania. Žalobca na túto výzvu okresného súdu sa v podaní zo dňa 30.04.2021 vyjadril a uviedol tvrdenie, že žalovaný ako zmluvný odberateľ elektriny porušil svoju povinnosť udržiavať elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave, ktorá vyplýva z ust. § 35 ods. 2 písm. c) zákona č. 251/2012 Z.z. a je zodpovedný za škodu, ktorú tým spôsobil. Žalobca za účelom preukázania skutočností zdokumentovaných v protokole o zistení neoprávneného odberu navrhol, aby bol na pojednávanie ako svedok predvolaný pán Z. E., pracovník kontroly odberných miest, ktorý zistil neoprávnený odber. Ďalej žalobca v podaní zo dňa 30.04.2021 uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným existuje záväzkový vzťah založený zmluvou o pripojení, resp. zmluvou o združenej dodávke elektriny, a preto vzťah je obchodnoprávny s premlčacou dobou štyri roky podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka. Žalobca preto nesúhlasil s obranou žalovaného o premlčacej dobe troch rokov.
23. Na tieto skutkové tvrdenia žalobcu reagoval žalovaný v podaní zo dňa 19.5.2021 (č.l. 56, 57 spisu) na základe výzvy - uznesenia okresného súdu č.k. 4Cb/2/2021-51 zo dňa 5. mája 2021 tak, že zotrval na námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie s tým, že ak žalobca tvrdí zmluvný vzťah so žalovaným, tak je žalobca povinný predložiť zmluvu o pripojení, resp. zmluvu o združenej dodávke elektriny, ktorá sa vzťahuje na predmetné odberné miesto, ak žalobca tvrdí existenciu takéhoto zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným. Žalobca mal obranu žalovaného v podaní zo dňa 19.5.2021 podľa doručenky za č.l. 70 spisu doručenú dňa 21.06.2021, pričom až na nariadenom termíne pojednávania dňa 22.7.2021 žalobca uviedol nové tvrdenie v tom, že: „Odberné miesto žalovaného je fyzicky pripojené do distribučnej sústavy žalobcu od roku 1991. V tomto čase sa zmluvy o pripojení v písomnej forme neuzatvárali, avšak v zmysle ust. § 96 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.09.2012, platí, že pre užívateľov distribučnej sústavy, ktorí sú fyzicky pripojení do distribučnej sústavy a nemajú ku dňu účinnosti tohto zákona, čiže k 01.09.2012 uzatvorenú zmluvu o pripojení, tak platí, že sú pripojení na základe zmluvy o pripojení a vzťahujú sa na nich primerane práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení podľa tohto zákona“. Žalobca až na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 22.7.2021 uviedol: „Z tohto je zrejmé, že žalovaný má so žalobcom uzatvorenú zmluvu o pripojení, čo potvrdzuje samotný zákon o energetike a do distribučnej sústavy žalobcu je pripojený práve na základe takejto zmluvy. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie, aj vzhľadom na to, čo som v podstate teraz protokolovala, je nepochybné, že pasívne legitimovaným v uvedenom prípade je Okresné stavebné bytové družstvo Čadca, ako zmluvný odberateľ elektriny pre spoločné priestory bytového domu č. XXX v R.. Čo sa týka zmluvy na dodávku elektriny touto žalobca nedisponuje, pretože táto je uzatvorená s dodávateľom elektriny a touto žalobca nedisponuje, nakoľko sa jedná o iný právny subjekt. V prípade potreby alebo nevyhnutnosti navrhujeme, aby teda vážený súd túto zmluvu vyžiadal od dodávateľa. Čiže zhrniem, že v zmysle zmluvy o pripojení je povinný žalovaný konať tak, aby nedochádzalo k porušeniu zákona o energetike...“ Ďalej žalobca až na pojednávaní pred okresným súdom uviedol, že zmluva o pripojení, ktorá sa uzatvára so žalobcom, ktorý je prevádzkovateľom distribučnej sústavy, bola v tejto veci uzatvorená zo zákona, pretože toto odberné miesto je podľa žalobcu fyzicky pripojené od roku 1991, kedy sa v tomto čase tieto zmluvy neuzatvárali. Podľa žalobcu druhá zmluva je na dodávku, ktorá sa uzatvára s dodávateľom, ktorým v tomto prípade má byť Stredoslovenská energetika podľa záznamov žalobcu v systéme, avšak k tejto zmluve žalobca uviedol, že nie je nevyhnutné túto zmluvu dokladať. Žalobca až na tomto pojednávaní uviedol, že na preukázanie jeho nároku postačuje, že je uzavretá zmluva o pripojení zo zákona v zmysle § 96 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z.z.
24. Žalobca do momentu nariadeného pojednávania i napriek poučeniu okresným súdom o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania, obrany žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, popieranie žalovaným, že nie je v zmluvnom vzťahu so žalobcom, tvrdil, že medzi ním a žalovaným je zmluvný vzťah založený zmluvou o pripojení, resp. zmluvou o združenej dodávke elektriny. K tomuto tvrdeniu zmluvu nepredložil a až na pojednávaní pred okresným súdom uviedol tvrdenie, že zmluva je uzavretá v zmysle ust. § 96 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z.z.. Žalobca až na pojednávaní pred okresným súdom uviedol nové tvrdenia (prostriedok procesného útoku) a súčasne na tomto pojednávaní vykvalifikoval zmluvný vzťah, čo však neurobil včas, na ktoré tvrdenia zopakované v podanom odvolaní nebolo možné v odvolacom konaní prihliadať pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu z titulu sudcovskej, ako aj zákonnej koncentrácie konania. Naviac, až v odvolaní žalobca použil ďalšie tvrdenia, okrem tvrdenia, že je prevádzkovateľ distribučnej sústavy, že je vlastníkom distribučnej sústavy, a teda, ak niekto neoprávnene odoberie energiu z distribučnej sústavy (neoprávnený odber § 46 zákona č. 251/2012 Z.z.), ide o elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej sústavy spoločnosti SSD, a. s. z prenosovej sústavy, ktorá nebola žiadnemu odbernému miestu priradená a odmeraná s tým, že neoprávnene odobratá elektrina z distribučnej sústavy ide teda na SSD, a. s., ktorú musí uhradiť prenosovej sústave SEPS, a. s., resp. priamo výrobcovi, ktorý elektrinu do prenosovej sústavy dodal. Ďalej žalobca až v odvolaní uviedol, že on je poškodený subjekt, ktorému ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy neoprávneným odberom vznikla škoda. Tieto tvrdenia vyjadril krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku, pretože boli použité žalobcom ako novoty až v rámci ním podaného odvolania zo dňa 08.09.2021, ku ktorým nebolo možné prihliadať.
25. Žalobca do momentu nariadeného pojednávania pred okresným súdom tvrdil zmluvný vzťah so žalovaným na základe zmluvy. Až na pojednávaní konanom pred okresným súdom uviedol, že zmluva fyzicky podpísaná nebola, ale k jej uzavretiu došlo podľa ust. § 96 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z.z.. Žalobca tak do momentu sudcovskej, ako aj zákonnej koncentrácie konania nepreukázal svoje tvrdenia
o uzavretí zmluvného vzťahu so žalovaným. Ak na pojednávaní pred okresným súdom použil tvrdenia o existencii zmluvy podľa zákona, a to ust. § 96 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z.z., podľa ktorého prvej vety pre užívateľov distribučnej sústavy, ktorí sú fyzicky pripojení do distribučnej sústavy a nemajú ku dňu účinnosti tohto zákona uzatvorenú zmluvu o pripojení, platí, že sú pripojení na základe zmluvy o pripojení a vzťahujú sa na nich primerane práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení podľa tohto zákona, tak je zrejmé, že v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa tvrdia a preukazujú sporovou stranou - žalobcom iné skutkové tvrdenia, resp. iné prostriedky procesného útoku (procesnej obrany), ktoré musia byť kumulatívne splnené, preukázané, a to, že užívateľ distribučnej sústavy nemá uzavretú zmluvu o pripojení a súčasne je fyzicky pripojený do distribučnej sústavy. Žalobca v žalobe, aj v svojich podaniach tvrdil uzavretie zmluvy so žalovaným a až na pojednávaní pred okresným súdom dňa 22.7.2021 uviedol, že v roku 1991 sa zmluvy o pripojení v písomnej forme neuzatvárali, avšak k uzavretiu zmluvy došlo podľa § 96 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z.z.. Žalobcovi nič nebránilo, aby toto tvrdenie uplatnil včas, ktoré v podstate mohlo byť už súčasťou podanej žaloby zo dňa 23.09.2020 (§ 132 ods. 1 CSP) a nie až na pojednávaní pred okresným súdom dňa 22.7.2021. Toto tvrdenie žalobcu, ktoré bolo zopakované v odvolacom konaní, nemohlo predstavovať relevantný odvolací dôvod, pokiaľ ako prostriedok procesného útoku (procesnej obrany) nebol uplatnený včas. Ak na tento prostriedok procesného útoku (procesnej obrany) okresný súd podľa svojho odôvodnenia v ods. 4. napadnutého rozsudku ako na tvrdenia žalobcu použité až po uplynutí koncentračných lehôt neprihliadal, tak jeho postup bol vecne správny. Krajský súd dodáva, že pre tvrdenie žalobcu v zmysle ust. § 96 ods. 10 zákona č. 251/2012 Z.z., uplatnené nie včas, je jednou z kumulatívnych podmienok aj preukázanie, že užívateľ distribučnej sústavy je fyzicky pripojený, čo žalobcom nebolo preukázané. Sám žalobca potvrdil v odvolacom konaní v podaní zo dňa 12.10.2021 pod bodom 7. tohto podania, že nepredložil výpis zo systému, ktorý by preukázal to, že odberné miesto žalovaného je fyzicky pripojené do distribučnej sústavy žalobcu od roku 1991. Naviac žalovaný počas celého konania pred okresným súdom namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu, namietal uzavretie zmluvy so žalobcom, že nie je odberateľom elektriny, namietal, že vykonáva len správu bytového domu na základe zmluvy o výkone správy. Krajský súd má za to, že samotná Zmluva o výkone správy zo dňa 09.01.2007 uzavretá medzi žalovaným a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome č. XXX, ul. K. v R., nie je dôkazom vyžadovaným zákonným ustanovením § 96 ods. 10 zák. č. 251/2012 Z.z., na ktoré zákonné ustanovenie poukazoval žalobca, ak táto zmluva nepreukazuje, kto je fyzicky pripojený do distribučnej sústavy. Nebolo preukázané, že ide o odberné miesto žalovaného, ktoré je fyzicky pripojené do distribučnej sústavy žalobcu.
26. Krajský súd uvádza, že žalobca aj z titulu svojho profesionálneho postavenia, so znalosťou veci bol povinný tvrdiť a preukázať to, že je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie, ak uplatňoval voči žalovanému škodu v zmysle ust. § 46 ods. 2, § 35 ods. 2 písm. c) zákona č. 251/2012 Z.z., t.j. primárne to, že je aktívne vecne legitimovaný na takto uplatnenú škodu, že na strane žalobcu vznikla škoda. Uvedené nepreukázal a v určitom rozsahu ani netvrdil v konaní pred okresným súdom, pokiaľ až v odvolaní zo dňa 08.09.2021 precizoval zmluvné vzťahy (oproti tomu, čo uviedol na pojednávaní pred okresným súdom dňa 22.7.2021), vykvalifikoval, že je poškodeným subjektom ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy za stavu, „ak niekto neoprávnene odoberie elektrinu z distribučnej sústavy, ide o elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej sústavy spoločnosti SSD, a. s. z prenosovej sústavy, ktorá nebola k žiadnemu odbernému miestu priradená a odmeraná a neoprávnene odobratá elektrina z distribučnej sústavy ide teda na SSD, a. s., ktorú musí uhradiť prenosovej sústave SEPS, a.s., resp. priamo výrobcovi, ktorý elektrinu do prenosovej sústavy dodal“.
27. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že nie je dodávateľom elektriny, ale prevádzkovateľom distribučnej sústavy, ktorý uzatvára s odberateľmi zmluvy o pripojení a zmluvy o združenej dodávke elektriny uzatvára s odberateľmi dodávateľ elektriny, ktorým dodávateľom nie je žalobca. Nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu, že žalovaný nepopieral existenciu zmluvného vzťahu, a to existenciu zmluvy o pripojení uzatvorenej so žalobcom. Žalovaný počas celého konania pred okresným súdom namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu, namietal zmluvný vzťah so žalobcom, a preto nemožno tvrdiť tak, ako to uviedol žalobca v odvolaní, že tieto skutočnosti neboli sporné. Krajský súd uvádza, že od samotného začiatku súdneho sporu bola rozporovaná aktívna vecná legitimácia žalobcu a namietaná pasívna vecná legitimácia žalovaného.
28. Žalobca až v podanom odvolaní poukázal na Prevádzkový poriadok spoločnosti SSD, a.s., na ktorý neodkázal pred okresným súdom. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že jeho aktívna legitimácia prevádzkovateľa distribučnej sústavy v obdobných prípadoch je daná, ustálená aj judikatúrou súdov
Slovenskej republiky, tak krajský súd dodáva, že záver o aktívnej vecnej legitimácii je súd povinný zdôvodniť, vyhodnotiť so zreteľom na konkrétnu sporovú vec, a to, čo v konaní vyšlo najavo, resp. bolo preukázané alebo, ktoré skutočnosti neboli dokázané. Aktívnu vecnú legitimáciu sporovej strany súd ustaľuje a vyvodzuje na základe skutkových tvrdení, ktoré musia byť preukázané, následne ktoré sa podradzujú pod príslušnú hmotnoprávnu normu, z ktorej po preukázaní dôkazného stavu sa konštatuje to, že sporová strana - žalobca je nositeľom subjektívnych práv uplatnených v súdnom konaní. Nebolo možné v tejto veci bez skutkových okolností danej sporovej veci, bez ďalšieho žalobcom poukázať na len vo všeobecnosti ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky.
29. Krajský súd uvádza, že pokiaľ žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.10.2021 uvádzal ďalšie tvrdenia, skutočnosti, tak išlo o tvrdenia po uplynutí odvolacej lehoty, ktoré nemohli byť základom odvolacích dôvodov žalobcu, ktoré vyjadril v odvolaní zo dňa 08.09.2021.
30. V konaní pred okresným súdom nedošlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Okresný súd za dôsledného aplikovania sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania vykonal a vyhodnotil dôkazy, tvrdenia sporových strán uplatnené včas. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú nielen zo zákonného, ale aj ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. V zmysle odvolacích dôvodov žalobcu k uvedenému v konaní pred okresným súdom nedošlo. Naopak, okresný súd dôsledným spôsobom aplikoval zákonné ustanovenia o zákonnej a sudcovskej koncentrácii konania. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. V danej súdenej veci žalobca až na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 22.7.2021 uviedol nové, ďalšie tvrdenia, ktoré mali väzbu na vykvalifikovanie zmluvných vzťahov rovnako uskutočnených žalobcom až na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 22.7.2021. Naviac až v podanom odvolaní zo dňa 08.09.2021 žalobca použil tvrdenia k svojmu statusovému postaveniu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktoré majú svedčiť o jeho aktívnej vecnej legitimácii v súvislosti s uplatneným nárokom, keď žalobca je poškodeným subjektom.
31. Žalobcovi postupom okresného súdu nebolo znemožnené uplatňovať procesné práva, pretože bol to žalobca, na ktorom bolo dôkazné bremeno, pričom na výkon procesných práv žalobcovi bol okresným súdom daný priestor. Pokiaľ žalobca svoje práva nevykonal a neuplatnil včas, má to za následok to, že nebol úspešný so svojou žalobou. Okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dôkazy za dôkaznej povinnosti sporových strán k tomu, aby posúdil žalobu. Nedošlo k nesprávnemu skutkovému zisteniu ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci okresným súdom, ak žaloba žalobcu bola zamietnutá ako nedôvodná, nepreukázaná aktívna legitimácia žalobcu. V konaní pred okresným súdom nedošlo ani k inej vade konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nevykonaním dôkazov navrhnutých žalobcom, žalovaným nedošlo k zásahu do práva na spravodlivý súdny proces. K námietke žalobcu o nevykonaní dôkazu, a to doloženia zmluvy na dodávku elektriny krajský súd poukazuje na obsah Zápisnice z pojednávania pred okresným súdom zo dňa 22.7.2021. Na tomto pojednávaní žalobca uviedol, že v prípade potreby alebo nevyhnutnosti navrhuje, aby súd túto zmluvu vyžiadal od dodávateľa. V ďalšom prednese žalobca uviedol, že ak okresný súd pripustí, tak mení stanovisko po vyslovení predbežného právneho názoru tak, aby bola dožiadaná zmluva na dodávku združenej energie od spoločnosti Stredoslovenská energetika. Nevykonanie dôkazov okresným súdom bolo v súlade s princípom koncentrácie súdneho konania, ak tieto dôkazy žalobca označil až na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 22.7.2021. Ak žalobca vyjadril, že je dôležitá zmluva medzi ním a žalovaným a nie zmluva o združenej dodávke elektriny, ktorú uzatvára s odberateľmi dodávateľ elektriny, ktorým dodávateľom elektriny žalobca nie je, tak potom nemôže súčasne tvrdiť, že nevykonaním dôkazu, a to zmluvy o združenej dodávke elektriny došlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Inými slovami vyjadrené, pokiaľ žalobca diferencoval zmluvné vzťahy tak, že ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy uzatvára zmluvu o pripojení, ktorá je určujúca a nie zmluva o združenej dodávke elektriny, ktorú uzatvára s odberateľmi dodávateľ elektriny, ktorým dodávateľom žalobca nie je, tak potom nevykonanie dôkazu zmluvy o združenej dodávke elektriny
nemohlo nijakým spôsobom zasiahnuť do práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie, naviac ktorý dôkaz nebol žalobcom uplatnený včas.
32. Postup okresného súdu pri uplatňovaní koncentračnej zásady nebol formalistický, ako to namietal žalobca v odvolaní, pretože zodpovedal celkovej koncepcii nového procesného kódexu, a to Civilnému sporovému poriadku, ktorý kladie dôraz na zrýchlenie sporového konania, jeho zefektívnenie. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany predkladali skutkové tvrdenia alebo návrhy na vykonanie dôkazov až na pojednávaní, čo by predlžovalo celkový proces z dôvodu potreby odročenia pojednávania. Vychádza sa z názoru, že sudca so znalosťou konkrétnej veci vie najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. Krajský súd k zákonnosti postupu okresného súdu, ktorý aplikoval sudcovskú koncentráciu konania v zmysle ust. § 153 CSP, a to v tom, že na neskôr označené tvrdenia a dôkazy použité žalobcom neprihliadal, poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 530/2018 zo dňa 15. novembra 2018, podľa ktorého... „Keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať.“
33. Ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu nebol krajským súdom hodnotený ako relevantný, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ku ktorému žalobca neuviedol osobitné odvolacie dôvody.
34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.