Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/52/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v spore žalobcu: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanému: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., zast. JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Železničná 291, 987 01 Poltár a 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., F. XX, XXX XX E., toho času bytom G. X, XXX XX G., v konaní o zaplatenie 7 310,47 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. -381 zo dňa 27. februára 2023 ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti I. výroku, ktorou vyhovel žalobe žalobcu vo vzťahu k žalovanému 1/, v časti závislého II. výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania žalobcu voči žalovanému 1/ a v časti závislého III. výroku o nároku na náhradu výdavkov znaleckej organizácie voči žalovanému 1/ p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 7 310,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 7 310,47 Eur od 29.04.2021 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok), žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške (II. výrok) a zároveň žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť znaleckej organizácii H. I. J. J. G. so sídlom K. X, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX výdavky, ktoré jej vznikli v súvislosti s výpoveďou na pojednávaní dňa 31.01.2023, v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške (III. výrok).

2. Žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 12.07.2021 domáhal voči žalovanému 1/ zaplatenia sumy 7 310,47 Eur s príslušenstvom a to titulom neoprávneného odberu elektrickej energie zo strany žalovaného 1/. V priebehu konania žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie pripustil vstup ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného a to žalovaného 2/ D. B., ktorý ako svedok počas konania na pojednávaní uviedol, že sa v čase neoprávneného odberu zdržiaval na odbernom mieste. Súd prvej inštancie návrhu vyhovel uznesením č.k. -231 zo dňa 22.11.2022. Na pojednávaní konanom sa dňa 21.01.2023 súd prvej inštancie zároveň pripustil zmenu žaloby tak, že na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom budú zaviazaní obaja žalovaní spoločne a nerozdielne.

3. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že na odbernom mieste č. XXX XXXX na adrese G. X, kde bol ako odberateľ vedený žalovaný 1/ A. B., ktorý bol zároveň vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, bol kontrolou zistený neoprávnený odber elektriny. Po zdokumentovaní bol neoprávnený odber elektriny odstránený a odberné miesto bolo odpojené od dodávky elektrickej energie. Protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny No XXXXXX zo dňa 09.04.2021 podpísal pracovník žalobcu a ako svedok prítomný príslušník polície. Odberateľ A. B. odmietol protokol podpísať.

4. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.04.2021, splatnou dňa 28.04.2021, žalobca vyúčtoval žalovanému 1/ škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektrickej energie za obdobie od 09.10.2020 do 09.04.2021 vo výške 7 310,47 Eur. Pri výpočte škody postupoval podľa o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“) a podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej aj „“) vychádzajúc z menovitej hodnoty hlavného istiaceho prvku: 35 A, 3-fázového druhu odberu, dĺžky neoprávneného odberu (183 dní), pri 12 hodinovom dennom využití, čo v technických jednotkách predstavovalo škodu 24 343 kWh za obdobie od 09.10.2020 do 31.12.2020 (84 dní) a 28 690 kWh za obdobie od 01.01.2021 do 09.04.2021 (99 dní). V uvedenej sume bol zahrnutý aj zisťovací poplatok fakturovaný podľa vyhlášky č. Faktúru žalovaný 1/ neuhradil, pričom k nej uplatnil tri reklamácie, ktoré žalobca považoval za neopodstatnené.

5. Vo veci neoprávneného odberu elektrickej energie bolo začaté trestné stíhanie pre prečin krádeže podľa , . Následne bolo v predmetnej veci vydané uznesenie o vznesení obvinenia voči žalovanému 1/ - A. B.. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplynulo, že A. B. uviedol, že býva v mieste prechodného pobytu na adrese G. X, G. XXX XX, trvalý pobyt má na adrese C. XXX, avšak tam sa nezdržiava. Pri výsluchu tiež uviedol, že o neoprávnenom odbere nemal vedomosť a do elektrického vedenia nezasahoval. V dome má bežné elektrospotrebiče, ktoré špecifikoval a vykurovanie v celom dome má krbom. Elektrické piecky v dome nepoužíval.

6. Počas konania súd prvej inštancie výpisom z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 21.03.2022, pre katastrálne územie G., zistil, že vlastníkom nehnuteľností, na ktorých sa nachádza predmetné odberné miesto je v súčasnosti J. B. (matka žalovaného 1/) a z odpovede Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne, Obvodného oddelenia Policajného zboru Brezno zo dňa 23.05.2022 mal za preukázané, že na uvedenom odbernom je zaregistrovaná ako nová odberateľka elektrickej energie L. M..

7. Zo správy Obce G. zo dňa 19.07.2022 vyplynulo, že na adrese G. X nie je evidovaný žiadny trvalý pobyt od obdobia 08.03.2018 až doteraz a obec nemala vedomosť, či sa tam žalovaní 1/ a 2/ zdržiavali práve v období neoprávneného odberu.

8. Zo znaleckého posudku č. 5/2021 zo dňa 27.05.2021 vypracovaného na objednávku žalovaného 1/ vyplýva, že z predložených podkladov nebolo jednoznačne preukázané, že majiteľ objektu vykonal neoprávnený zásah do elektrickej inštalácie tak, aby on mohol spôsobiť nelegálny odber elektriny a tiež, že odberateľ nemohol v žiadnom prípade spotrebovať toľko elektriny, ako mu bolo vyúčtované, pričom pracovníci žalobcu pri výpočte postupovali nesprávne, keďže v riadku s názvom „Výpočet príkonu“ sa uvádza hodnota hlavného istiaceho prvku 35 A, pričom v technickej špecifikácii odberného miesta zo dňa 21.03.2018 je uvedená hodnota 25 A, a teda aj výsledky výpočtu sú nesprávne. Okrem toho neoprávnený odber elektriny mohol prakticky trvať len od 03.04.2021 do 09.04.2021.

9. Žalovaný 1/ predložil súdu prvej inštancie aj odborné vyjadrenie znalca H. N. K. č. 88/2022 zo dňa 28.09.2022, ktorý dospel k záveru, že vzhľadom na skutočný stav prevedenia poistkovej skrine, jej technický stav a opotrebenie, bola skriňa osadená do obvodovej steny asi pred 20 rokmi spolu s trojfázovou odbočkou.

10. Z rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0063/2020/E zo dňa 02.12.2019 pre obdobie od 01.01.2020 do 31.12.2021 a č. 0112/2021/E zo dňa 28.12.2020 pre obdobie od 01.01.2021 do konca 5. regulačného obdobia mal súd prvej inštancie za preukázané tarify za distribúciu elektriny a tarify za straty pri distribúcii elektriny.

11. Vo veci sa uskutočnili celkovo štyri pojednávania, na ktorých boli vypočutí ako svedkovia I. B. (zamestnanec žalobcu), D. B., H. N. J. (zamestnanec žalobcu), N. B. (otec žalovaného 1/), J. B. (matka žalovaného 1/) a tiež zástupca znaleckej organizácie, ktorá vyhotovila znalecký posudok č. 5/2021.

12. Na základe takto vykonaného dokazovania s poukazom na ust. body 3 a , , , a , , , , a , , , , a vyhlášky č. , , , a v platnom znení (ďalej aj „“) súd prvej inštancie dospel k nasledovným záverom:

13. Zodpovednosť za neoprávnený odber elektrickej energie je objektívnou zodpovednosťou, pri ktorej postačuje preukázanie protiprávneho stavu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi. Povinnosť nahradiť škodu vzniká tomu kto elektrinu odoberal, čo znamená, že za takýto odber zodpovedá každý, kto obýva či vlastní danú nehnuteľnosť. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ vznikol zodpovednostný vzťah zo spôsobenej škody, ktorá bola spôsobná neoprávneným odberom elektriny v zmysle bez určeného meradla, keďže v konaní bolo zistené, že na odbernom mieste, kde bol k 09.04.2021 žalovaný 1/ vedený ako odberateľ elektriny, bolo v hlavnej poistkovej skrini v stene rodinného domu zistené trojfázové odbočenie mimo merania napojeného v domovej poistkovej skrinke vodičmi CY 3x4 mm2, ktoré pokračovali do inštalácie rodinného domu, čo preukázala žalobcom predložená fotodokumentácia zo dňa 09.04.2021, protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny No XXXXXX z 09.04.2021 a svedecká výpoveď I. B. na pojednávaní dňa 22.03.2022. Napriek existencii zmluvného vzťahu nebola celá odobratá elektrina meraná, a preto ani nemohla byť správne vyúčtovaná výška úhrady za ňu, čím bola žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribúcie elektriny spôsobená škoda.

14. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v prvom rade sa nahrádza skutočná škoda a ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, použije sa výpočet ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade vzniknutú škodu nebolo možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, keďže mimo určené meradlo vedené vodiče viedli priamo do elektroinštalácie domu, pričom rozsah tohto vedenia v čase zistenia neoprávneného odberu nebolo možné zistiť, keďže v dôsledku konfliktnej situácie, ktorá po zistení neoprávneného odberu na mieste nastala (žalovaný 1/ sa so svojou matkou veľmi emotívne hádal a diskutoval) a bez spolupráce a súhlasu žalovaného 1/ nebolo možné do nehnuteľnosti vstúpiť za účelom určenia, aké konkrétne elektrospotrebiče sa v odbernom mieste nachádzajú, a ktoré boli aktuálne zapojené, a prispieť tak k určeniu skutočnej výšky škody (spotrebovanej elektriny). Podľa názoru súdu prvej inštancie ani v súčasnosti nebolo možné určiť výšku škody, keďže žalovaný 1/ previedol vlastnícke právo k rodinnému domu v roku 2022 na svoju matku, pričom zmluvu o dodávke elektriny pre dané odberné miesto uzatvorila iná odberateľka - L. M. a akékoľvek dokazovanie na zistenie skutočnej výšky škody v čase neoprávneného odberu, či už obhliadka na mieste samom alebo znalecké dokazovanie, by bolo bezpredmetné. Súd prvej inštancie poukázal na to, že výpočtu skutočnej výšky škody bráni aj tá skutočnosť, že žalovaní ani svedkovia sa nezhodovali vo vymedzení spotrebičov, ktoré sa v čase zistenia neoprávneného odberu v nehnuteľnosti nachádzali. V konaní tak nebolo možné použiť iný spôsob zistenia výšky vzniknutej škody ako podľa vyhlášky č.

15. Žalobca v konaní ozrejmil spôsob výpočtu celkového rozsahu škody podľa konkrétnych ustanovení vyhlášky č. , t.j., že pri spôsobe výpočtu škody za použitia ustanovení vyhlášky bola celková spotreba elektriny vypočítaná vynásobením dennej spotreby a počtu dní, počas ktorých neoprávnený odber trval, ďalej že čas trvania neoprávneného odberu bol určený v zmysle právnej domnienky podľa druhá veta vyhlášky č. na obdobie posledných 183 dní pred zistením neoprávneného odberu, keď po celý tento čas bol žalovaný 1/ odberateľom elektriny na danom odbernom mieste. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní neboli relevantne spochybnené technické jednotky, ktoré vstupujú do výpočtu škody podľa vyhlášky, konkrétne hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu 35 A. Z technickej špecifikácie odberného miesta síce vyplýva, že hlavný istič bol zazmluvnený na 25 A, to sa však týkalo len zmluvne dojednaného ističa, pretože pokiaľ išlo o istič neoprávneného odberu, v tomto prípade sa jednalo o tri fázy x 35A. V tomto smere preto neobstojí výpočet obsiahnutý v znaleckom posudku č. 5/2021, ktorý vychádzal z údajov v technickej špecifikácii odberného miesta zo dňa 21.03.2018 (hodnota hlavného ističa 25 A).

16. Obranu žalovaného 1/, že on žiadny zásah do elektroinštalácie nevykonal a o neoprávnenom odbere nemal vedomosť súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko za škodu zodpovedá ten, kto mal z neoprávneného odberu elektriny prospech a za technický stav odberného elektrického zariadenia zodpovedá odberateľ. Vzhľadom na uvedené považoval súd prvej inštancie bez právneho významu aj závery odborného vyjadrenia znalca H. N. K., podľa ktorého bola poistková skriňa osadená do obvodovej steny asi pred 20 rokmi.

17. Za účelovú považoval súd prvej inštancie aj obranu žalovaného 1/, že na mieste neoprávneného odberu nebýval, ale v tom čase žil u svojich rodičov, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný 1/ bol pri zistení neoprávneného odberu prítomný, z výpovede žalovaného 1/ v trestnom konaní súd prvej inštancie zistil, že žalovaný 1/ býva v mieste prechodného pobytu na adrese G. X v rodinnom dome sám a tam žiadal zasielať aj poštu a zároveň žalovaný 1/ uviedol, že v čase zistenia neoprávneného odberu dňa 09.04.2021 v poobedňajších hodinách v dome spal unavený po robote a skutočnosť, že v čase zistenia neoprávneného odberu aj približne pol roka predtým býval v dome žalovaný 1/ potvrdil ako svedok aj jeho otec N. B..

18. K tvrdeniu žalovaného, že neoprávnený odber elektrickej energie mohol trvať najviac od 03.04.2021 do 09.04.2021, pretože dňa 03.04.2021 bol vykonávaný na odbernom mieste odpočet elektriny, pričom žiadny neoprávnený odber nebol zistený súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odpočty spotreby elektriny vykonáva externá spoločnosť, ktorej zamestnanec len zisťuje stav počítadla na elektromere, nevykonáva kontroly odberných miest. Kontrola odberného miesta je samostatne vykonávaný úkon v súlade s procesným a technickým riadením činnosti a v súlade s platnou legislatívou a pravidlami určenými pre prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

19. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobe žalobcu o náhradu škody v sume 7 310,47 Eur aj s príslušenstvom vyhovel a na jej zaplatenie zaviazal oboch žalovaných spoločne a nerozdielne, a to žalovaného 1/, ktorý bol v čase neoprávneného odberu vlastníkom nehnuteľnosti a zmluvným odberateľom elektriny, pričom v čase neoprávneného odberu v uvedenom rodinnom dome aj žil a žalovaného 2/, ktorý potvrdil, že v čase neoprávneného odberu v dome žil a za elektrinu platil.

20. O nároku strán sporu na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle a v platnom znení (ďalej aj „“) a vzhľadom na plný úspech žalobcu v konaní uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Rovnako s poukazom na zásadu úspechu vo veci rozhodol aj o nároku znaleckej organizácie na náhradu výdavkov, ktoré jej vznikli v súvislosti s výpoveďou na pojednávaní dňa 31.01.2023.

21. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nesprávne z dôvodov uvedených v , , a , t. j. z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

22. Žalovaný 1/ namietol, že súd prvej inštancie zaviazal oboch žalovaných solidárne na úhradu požadovanej sumy s úrokom z omeškania odvodeným od splatnosti faktúry č. XXXXXXXXXX dňa 29.04.2021, ktorá bola vystavená žalobcom žalovanému 1/. Od splatnosti faktúry vystavenej žalovanému 1/ sa však nemôže odvíjať omeškanie žalovaného 2/. V tomto smere žalovaný 1/ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , z ktorého vyplýva, že povinnosť hradiť úroky z omeškania spoločne a nerozdielne vzniká, avšak len v rozsahu v akom sú dotknutí dlžníci súčasne v omeškaní.

23. Ďalej žalovaný 1/ poukázal na to, že hoci zodpovednosť za neoprávnený odber energie je objektívna, aj pri nej musia byť súčasne naplnené všetky znaky zodpovednosti za škodu, t.j. protiprávny úkon odberateľa, škoda a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom odberateľa a škodou. Odborným vyjadrením H. K. bolo v konaní jednoznačne preukázané, že ani jeden zo žalovaných sa žiadneho protiprávneho konania smerujúceho k napojeniu elektriny mimo meradla nedopustil. Nie je teda naplnený

základný predpoklad zodpovednosti za škodu. Odberateľ sa môže svojej zodpovednosti za neoprávnený odber zbaviť, ak je preukázané, že toto spôsobila tretia osoba, a teda ku škode došlo mimo jeho sféru zodpovednosti. V tejto súvislosti žalovaný 1/ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

24. Žalovaný 1/ uviedol, že sa nahrádza v prvom rade skutočná škoda, a ak ju nemožno vyčísliť, použije sa spôsob výpočtu ustanovený všeobecnej záväzným predpisom. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie navrhované žalovaným 1/ a to faktúrami za odber elektriny, ktoré boli vystavené žalovanému 1/. Súd prvej inštancie vychádzal z ustanovenia vyhlášky č. a za čas neoprávneného odberu považoval 183 dní. Žalovaný 1/ však predložil znalecký posudok č. 5/2021, v zmysle ktorého neoprávnený odber mohol prakticky trvať len od 03.04.2021 do 09.04.2021. Uvedený dôkaz nebol v rámci procesnej obrany vyvrátený a považuje sa za nesporný. Odbočenie vedenia mimo elektromer pochádza z čias dávno pred tým, ako sa stal majiteľom nehnuteľnosti žalovaný v 1/ a žalobca to svojou nedbanlivosťou a nečinnosťou nezistil. Tak ako si mal podľa záverov súdu prvej inštancie žalovaný 1/ skontrolovať káble zabudované v stenách pri kúpe nehnuteľnosti, tak mohol aj žalobca počas posledných minimálne 20 rokov vykonať námatkovú kontrolu odberu. 25. Čo sa týka výšky reálne odoberanej elektriny, žalobca predpokladal kúrenie elektrinou, ktoré však nikdy v rodinnom dome nebolo, čo bolo preukázané výpoveďami svedkov a mohlo byť preukázané aj obhliadkou na mieste samom. Žalobca odvodil maximálnu dĺžku neoprávneného odberu od údajne vyššej spotreby v predchádzajúcom období, čo však nebolo preukázané faktúrami za predchádzajúce obdobia, napriek tomu, že ich predloženie žalovaný 1/ navrhoval. Žalovaný navrhoval obhliadku na mieste samom aj za účelom preukázania skutočnej spotreby elektriny, ani tento dôkaz však nebol vykonaný. Nakoľko súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu, ktorá zodpovedá takému množstvu elektrickej energie, aké nebolo možné spotrebovať, rozsudok plní sankčnú funkciu a je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR.

26. Ďalej žalovaný 1/ argumentoval, že žalovaný 2/ neuhrádzal plnenia poskytované s užívaním nehnuteľnosti vrátane elektrickej energie, medzi žalovanými nebola uzatvorená nájomná zmluva a žalovaný 1/ potvrdil, že v čase neoprávneného odberu v rodinnom dome žil a toto tvrdenie žalobca nepoprel a je nesporné. Následne žalovaný 1/ uviedol, že svedeckou výpoveďou D. B., N. B. a J. B. bolo preukázané, že platby uhrádzal žalovaný 2/ a to šekmi cez Slovenskú poštu. Neskôr uhrádzala elektrinu L. M.. Tak isto bolo nesporné, že v rodinnom dome žalovaný 1/ nebýval. Dôkazy (svedecké výpovede a potvrdenie obce G.) neboli zo strany žalobcu vyvrátené.

27. Žalobca nepredložil na preukázanie svojich tvrdení žiadne dôkazy, ani svoj vlastný znalecký posudok, či odborné vyjadrenie. V tomto smere žalovaný 1/ poukázal na ustanovenie , podľa ktorého ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 22.09.2010 týkajúci sa povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena. Vzhľadom na uvedené podľa žalovaného 1/ nedošlo zo strany žalobcu k predloženiu dôkazu, ktorý by vyvrátil závery znaleckého posudku, odborného vyjadrenia a svedeckých výpovedí.

28. Pokiaľ sa súd prvej inštancie opieral o svedeckú výpoveď I. B., žalovaný 1/ mal za to, že svedok neuvádzal vo svojej výpovedi skutočnosti, ktoré vnímal, ale tvrdenia, ktoré od neho očakáva jeho zamestnávateľ. Jeho tvrdenia, že kábel odbočky vedenie pod kamenným obkladom domu tam bol umiestnený s úmyslom zakryť nelegálne pripojenie sa ukázali ako nepravdivé.

29. Žalovaný 1/ preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

30. Znalecká organizácia vo vyjadrení zo dňa 31.03.2023 k odvolaniu žalovaného 1/ uviedla, že sa nemôže vyjadrovať k právnym otázkam a v plnom rozsahu zotrváva na záveroch uvedených v znaleckom posudku č. 5/2021, ktorý bol vypracovaný na základe predložených podkladov.

31. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11.07.2022 k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie.

32. Žalobca trval na tom, že pri kontrole odberného miesta bolo zistené trojfázové odbočenie mimo merania napojené v SIL-ke (domovej poistkovej skrinke) na rodinnom dome vodičmi CY 3x4 mm2, ktoré následne pokračovali do inštalácie rodinného domu. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1/ odôvodňuje tým, že v čase zistenia neoprávneného odberu bol žalovaný 1/ vlastník nehnuteľnosti, ale aj zmluvný partner, nakoľko mal v čase zistenia neoprávneného odberu platnú a účinnú združenú zmluvu na dodávku a distribúciu elektrickej energie a z toho dôvodu bol povinný udržiavať odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave a spĺňať technické a obchodné podmienky pripojenia do sústavy. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu jednoznačne vyplýva, že žalovaný 1/ bol pri zistení neoprávneného odberu prítomný. Žalobca počas dokazovania preukázal, že žalovaný 1/ býval na odbernom mieste v čase zistenia neoprávneného odberu, ako aj spätne, nakoľko otec žalovaného pri výsluchu túto skutočnosť potvrdil. Aj zo samotnej výpovede žalovaného 1/ v trestnom konaní bolo preukázané, že býval v čase zistenia neoprávneného odberu a aj spätne na adrese G. X a tam žiadal zasielať svoju poštu.

33. Čo sa týka odpočtu stavov elektrometra na odbernom mieste dňa 03.04.2021, žalobca uviedol, že tieto boli vykonávané externou spoločnosťou, ktorej zamestnanci nedisponujú oprávnením, aby vykonávali kontrolu odberného miesta.

34. K výške škody žalobca uviedol, že vzhľadom na to, že elektrina pretekala cez nemeranú časť, nebolo možné zistiť skutočnú škodu, ani získať spoľahlivé podklady na výpočet škody, nakoľko v čase zistenia neoprávneného odberu bola na odbernom mieste vyhrotená situácia, kde bolo potrebné zabezpečiť účasť policajnej hliadky a z toho dôvodu nebolo možné vstúpiť do predmetnej nehnuteľnosti, zistiť spotrebiče v domácnosti a tak vypočítať škodu. Počas konania pred súdom prvej inštancie svedkovia zo strany žalovaného 1/ opakovane a účelovo zavádzali súd o celkovom zozname spotrebičov. Podstatným je i to, že následne žalovaný 1/ previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na svoju matku a zmluvu na dodávku a distribúciu elektriny uzatvorila úplne iná osoba, čím účelovo docielili opätovné pripojenie odberného miesta, kde bol zistený neoprávnený odber. Pokiaľ žalovaný 1/ uvádza, že nekúril elektrinou v rodinnom dome, prečo zmluvne využíval sadzbu D4, ktorá slúži na vykurovanie a je stále evidovaná na odbernom mieste.

35. Čo sa týka žalovaným 1/ predloženého znaleckého posudku, pri kontrole odberného miesta bolo zistené zapojenie odbočky neoprávneného odberu v SIL na poistkách s hodnotou 3x35 A. Zapojenie hlavného ističa 3x25A je až za bodom pripojenia neoprávneného odberu a teda nebolo možné vykonať výpočet s hodnotou 3x25A. Pri výpočte teda bola podľa vyhlášky č. použitá hodnota istenia 3x35 A pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny, so zohľadnením odberu elektriny z troch fáz. Taktiež je tam uvedené časové využitie 12 hodín na deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia. Na základe uvedených skutočnosti nie sú okolnosti uvedené v znaleckom posudku, čo sa týka dátumu trvania neoprávneného odberu a výpočtu podľa istiaceho prvku, správne. Celková škoda, ktorá vznikla žalobcovi neoprávneným odberom elektriny bola vyfakturovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 7 310,47 Eur zo dňa 12.04.2021, splatná dňa 28.04.2021, ktorá bola vypočítaná v zmysle v spojení s vyhláškou č.

36. V rámci podania sa žalobca obšírne vyjadril aj k vlastnej aktívnej vecnej legitimácii v konaní.

37. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

38. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného 1/ podľa preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa , z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a mimo nich v zmysle v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom rozsahu v časti I. výroku vo veci samej vo vzťahu k žalovanému 1/, v časti závislého II. výroku o nároku žalobcu na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému 1/ a v časti závislého III. výroku nároku na náhradu výdavkov znaleckej organizácie voči žalovanému 1/ vecne správny a je potrebné ho v tomto rozsahu podľa , potvrdiť. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo veci samej, na toto v celom rozsahu poukazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného 1/ uvádza:

39. Odvolanie žalovaného 1/ nepovažuje odvolací súd za dôvodné.

40. Na úvod odvolací súd konštatuje, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento zaviazal oboch žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne (solidárne) zaplatiť žalobcovi sumu 7 310,47 Eur s príslušenstvom a rovnako tak aj k náhrade trov konania a k náhrade výdavkov znaleckej organizácie, podal len žalovaný 1/. K otázke charakteru spoločenstva medzi solidárne zaviazanými dlžníkmi existuje ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.10.2016, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.01.2019, nález Ústavného súdu SR sp. zn. -20 zo dňa 26.08.2021, nález Ústavného súdu SR sp. zn. -36 zo dňa 15.04.2020), podľa ktorej spoločne a nerozdielne zaviazaní spoludlžníci sú zásadne samostatnými, a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Z hmotného práva, podľa ktorého je len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov totiž vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Keďže v prejednávanej veci na strane žalovaných 1/ a 2/ ide o samostatné procesné spoločenstvo podľa , v dôsledku nepodania odvolania žalovaným 2/ rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k nemu nadobudol právoplatnosť. Vzhľadom na uvedené nebola opodstatnená odvolacia námietka žalovaného 1/ týkajúca sa nesprávneho zaviazania žalovaného 2/ na zaplatenie úroku z omeškania a touto sa odvolací súd bližšie nezaoberal. Túto námietku by totiž mohol uplatniť len žalovaný 2/ v ním podanom odvolaní.

41. Pokiaľ žalovaný 1/ namietal, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania smerujúceho k napojeniu elektriny mimo meradla a v tomto smere odkazoval aj na ním predložené odborné vyjadrenie znalca H. N. K. zo dňa 28.09.2022, ktorý dospel k záveru, že poistková skriňa bola osadená do steny asi pred 20 rokmi, t.j. v čase keď žalovaný 1/ ešte nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti ani odberateľom energie v tomto odbernom mieste, odvolací súd konštatuje, že s predmetnou námietkou žalovaného 1/ sa vysporiadal v konaní už súd prvej inštancie v bode 68. odôvodnenia rozsudku, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd plne stotožňuje. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa ustanovenia je pri neoprávnenom odbere elektriny povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu ten, kto elektrinu odoberal. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že takouto osobou bol žalovaný 1/, ktorý predmetnú nehnuteľnosť, na ktorej bolo vedené odberné miesto elektrickej energie vlastnil, bol odberateľom elektrickej energie na základe zmluvy o združenej dodávke elektriny, reálne sa na mieste neoprávneného odberu zdržiaval a tam aj žil, a teda elektrinu skutočne odoberal a mal z neoprávneného odberu prospech. Uvedenú námietku žalovaného 1/ preto odvolací súd nepovažuje za dôvodnú.

42. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že odberateľ sa svojej zodpovednosti za neoprávnený odber môže zbaviť ak je preukázané, že toto spôsobila tretia osoba a v tejto súvislosti odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16.07.2019. Odvolací súd konštatuje, že predmetné rozhodnutie najvyššieho súdu nie je pre toto konanie použiteľné, keď v danom rozhodnutí práve naopak došlo k odmietnutiu dovolania žalovaného, ktorý bol zaviazaný k náhrade škody spôsobenej žalobcovi neoprávneným odberom elektrickej energie, za ktorý žalovaný objektívne zodpovedal. Odvolaciemu súdu je však zrejmé, že v predmetnom rozhodnutí dovolací súd citoval viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR týkajúce sa objektívnej zodpovednosti za neoprávnený odber elektrickej energie, jedným z nich aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , z ktorého vyplýva, že: „odberateľ sa môže zodpovednosti za neoprávnený odber zbaviť, ak by tvrdil a preukázal, že poškodenie elektromera spôsobila tretia osoba, prípadne, že k poškodeniu došlo mimo sféru jeho zodpovednosti (napr. k poškodeniu elektromeru došlo až po jeho odňatí zamestnancom dodávateľa)“, o ktorý sa žalovaný 1/ pri svojej argumentácii vo vzťahu k zbaveniu sa zodpovednosti opiera. Odvolací súd uvádza, že predmetná časť odôvodnenia rozhodnutia, hoc sa týka neoprávneného odberu elektrickej energie, vychádza z odlišných skutkových aj právnych základov, ako je tomu v tomto spore, keď v predmetnej veci bolo relevantným poškodenie meradla treťou osobou (a riešila sa otázka, či povinnosť tvrdiť a dokázať, že zásah do určeného meradla spôsobil žalovaný – odberateľ zaťažuje žalobcu), pričom v tomto konaní sa žalobca domáha náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v zmysle (prvá časť vety), t.j. neoprávneným odberom elektriny bez určeného meradla, nie z dôvodu poškodeného elektromeru. Na argumentáciu žalovaného 1/ v tomto smere preto odvolací súd prihliadať nemohol.

43. Žalovaný 1/ ďalej namietal, že pri neoprávnenom odbere elektrickej energie sa nahrádza v prvom rade skutočná škoda a len ak ju nemožno vyčísliť použije sa výpočet podľa všeobecne záväzného predpisu, pričom súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie navrhnuté žalovaným 1/ a to faktúrami za odber elektriny, ktoré boli žalovanému 1/ vystavené. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že faktúry za odber elektrickej energie, ktoré boli žalovanému 1/ vystavené za predchádzajúce obdobia nemohli byť relevantným dôkazom, na preukázanie skutočnej výšky škody, resp. reálne odobratej elektriny, ktorá mohla byť spotrebovaná a to práve s poukazom na to, že žalovaný 1/ mal zriadený oprávnený odber elektrickej energie na základe zmluvy o združenej dodávke elektriny, ako aj neoprávnený odber s nemeraným prívodom s odbočením do rodinného domu ešte pred elektromerom, a preto z uvedených faktúr nebolo možné zistiť koľko reálne elektrickej energie do rodinného domu „pretieklo“, keďže elektrická energia neprechádzala len cez elektromer, podľa ktorého hodnôt sa predmetné faktúry vystavovali.

44. Pokiaľ žalovaný 1/ namietal, že v konaní bol predlžený znalecký posudok č. 5/2021, ktorý nebol žalobcom vyvrátený a teda je nesporný, uvedená námietka je v priamom rozpore s vyjadrením žalobcu zo dňa 11.07.2022 (č.l. 254 - 259 spisu), v ktorom práve naopak žalobca uviedol svoje výhrady k znaleckému posudku predloženému zo strany žalovaného 1/. S predloženým znaleckým posudkom sa v bodoch 67. a 70. odôvodnenia rozsudku vysporiadal aj súd prvej inštancie, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd plne stotožnil.

45. Žalovaný 1/ v odvolaní ďalej argumentoval, že súd prvej inštancie nevykonal obhliadku na mieste samom, na základe ktorej malo byť preukázané nekúrenie elektrinou v domácnosti, ako aj skutočná výška škody (spotrebovanej elektriny). Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý nepovažoval obhliadku na mieste samom za relevantnú pre zistenie skutočnej škody. Odvolací súd udáva, že na základe vykonanej obhliadky v čase konania pred súdom prvej inštancie (ani v súčasnosti) by nebolo možné spätne ustáliť, aké spotrebiče a akým spôsobom boli používané v dobe neoprávneného odberu a objektívne tak vypočítať výšku škody, a takéto dokazovanie by bolo s poukazom na zásadu hospodárnosti konania nadbytočné. Pokiaľ žalovaný 1/ namietal, že žalobca predpokladal kúrenie v dome elektrinou, ktoré tam však nikdy nebolo, odvolací súd udáva, že žalobca vychádzal zo sadby D4 (vykurovanie elektrickou energiou), ktorá bola v danom odbernom mieste.

46. Ku skutkovým tvrdeniam žalovaného 1/ v závere odvolania, týkajúcim sa toho kto mal v predmetnom rodinnom dome žiť a uhrádzať platby za elektrickú energiu, ktoré si zároveň navzájom odporujú (žalovaný 1/ na jednej strane uviedol, že žalovaný 2/ neuhrádzal plnenie spojené s užívaním nehnuteľnosti, medzi žalovanými 1/ a 2/ nebola uzatvorená nájomná zmluva a žalovaný 1/ potvrdil, že v čase neoprávneného odberu v dome žil, čo žalobca nepoprel, pričom v ďalšej vete žalovaný 1/ uviedol, že platby uhrádzal žalovaný 2/ a žalovaný 1/ v rodinnom dome nebýval a toto nebolo zo strany žalobcu vyvrátené), odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal v tomto smere vo veci rozsiahle dokazovanie (viď napr. výpoveď žalovaného 1/ v trestnom konaní, či výpovede otca žalovaného 1/ a žalovaného 2/ v tomto konaní ešte v procesnej pozícii svedka), s ktorého skutkovými zisteniami o tom, že v čase neoprávneného odberu v predmetnej nehnuteľnosti žili a zdržiavali sa obaja žalovaní 1/ a 2/ a teda obaja aj elektrinu odoberali, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

47. Námietku žalovaného 1/ o tom, že žalobca nepredložil na preukázanie svojich tvrdení žiadne dôkazy, ani svoj vlastný znalecký posudok, či odborné vyjadrenie, považuje odvolací súd za nedôvodnú. Z obsahu spisu ako aj odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplývajú všetky žalobcom uplatnené prostriedky procesného útoku, pričom zo samotného výsledku sporu v konaní pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalobca vo vzťahu k svojim skutkovým tvrdeniam uniesol aj dôkazné bremeno a tieto preukázal a súd prvej inštancie uplatnenému návrhu na základe vykonaného dokazovania vyhovel. Skutočnosť, že žalobca v konaní neuplatnil rovnaké dôkazné prostriedky ako žalovaný 1/ - znalecký posudok, či odborné vyjadrenie, nie je pre vec rozhodujúca, nakoľko prostriedky procesného útoku či procesnej obrany sú vo vlastnej réžii každej zo strán sporu, ktorá si sama zváži, aký dôkazný prostriedok uplatní. Na preukázanie odôvodnenosti nároku žalobcu nebolo z jeho strany potrebné navrhovať znalecké dokazovanie či odborné vyjadrenie odborne spôsobilej osoby. K námietke, že žalobca žiadnym dôkazom nevyvrátil žalovaným 1/ predložený znalecký posudok, odborné vyjadrenie a svedecké výpovede, odvolací súd poukazuje na body 67., 68. i 71. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorých sa súd prvej inštancie vysporiadal s predmetnými dôkaznými prostriedkami práve vzhľadom na argumentáciu žalobcu v konaní. Navyše odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. §

191 ods. 2 , podľa ktorého vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak a na ust. základných princípov , podľa ktorého žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, t.j. zákon neustanovuje, že znalecký posudok, či odborné vyjadrenie možno spochybniť, resp. vyvrátiť len rovnakými dôkazmi.

48. Vo vzťahu k poukazu na nedôveryhodnosť svedka I. B. odvolací súd konštatuje, že predmetom každej svedeckej výpovede je to, čo svedok svojimi zmyslami vnímal o skutočnostiach tvoriacich predmet výsluchu. Svedok B. na pojednávaní konanom sa dňa 22.03.2022 prezentoval skutočnosti, ktoré pri zistení neoprávneného odberu energie podľa vlastného zmyslového vnímania postrehol. Je pravdou, že svedok nad rámec vnímaných skutočností, tieto aj hodnotil, keď uviedol, že podľa neho mal zrejme obklad rodinného domu zakryť kábel vychádzajúci z poistkovej skrinky (avšak v takom prípade súd na takéto skutkové hodnotenia svedka neprihliada), z čoho však podľa odvolacieho súdu (i keby bolo takéto hodnotenie nepravdivé) ešte nemožno vyhodnocovať samotnú nedôveryhodnosť svedka a celej jeho výpovede, a najmä tiež keď svedok bol súdom prvej inštancie v zmysle poučený o povinnosti vypovedať pravdivo, nič nezamlčovať a následkoch krivej výpovede. Okrem toho odvolací súd poukazuje na to, že dokazovanie v civilnom sporovom konaní sa riadi zásadou voľného hodnotenia dôkazov, kedy súd dôkazy hodnotí každý samostatne, ale aj všetky vo svojej vzájomnej súvislosti ( základných princípov a ), pričom svedecká výpoveď svedka B. bola len jedným z množstva dôkazov, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal pri zistení skutkového stavu veci. Zároveň odvolací súd dodáva, že samotná skutočnosť či žalovaný 1/ o neoprávnenom odbernom mieste vedel, nevedel, resp. či ho sám zriadil alebo nezriadil, nemala žiadny vplyv na posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu zo strany súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu.

49. Odvolací súd konštatuje, že ani jeden z odvolacích dôvodov podľa , a nebol žalovaným 1/ uplatnený dôvodne. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav správne, jeho skutkové zistenia vyplývajú z vykonaných dôkazov ( C. s. p), súd prvej inštancie zároveň vykonal všetky navrhnuté dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ) a zároveň vec správne právne posúdil ( C. s. p). Pokiaľ žalovaný 1/ v podanom odvolaní poukázal na odvolací dôvod podľa , tento v obsahu odvolania žiadnym spôsobom konkrétne nešpecifikoval, neuviedol ktoré ďalšie prostriedky procesnej obrany majú byť prípustné a neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto sa ním odvolací súd nad rozsah skúmania splnenia procesných podmienok ( ) pri rozhodovaní o podanom odvolaní nezaoberal.

50. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti I. výroku vo veci samej vo vzťahu k žalovanému 1/ ako vecne správny potvrdil.

51. Odvolací súd v zmysle preskúmal aj od tejto časti I. výroku vo veci samej závislú časť II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o nároku žalobcu na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému 1/ a závislú časť III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu výdavkov znaleckej organizácie voči žalovanému 1/. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o týchto nárokoch podľa pomeru úspechu strán sporu vo veci v zmysle , nakoľko žalobca mal plný úspech vo veci. Tieto výroky sú vykonateľné, pretože nimi bola uložená aj povinnosť a lehota na plnenie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti závislého II. výroku o nároku žalobcu na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému 1/ a v časti závislého III. výroku o náhrade výdavkov znaleckej organizácie vo vzťahu k žalovanému 1/ ako vecne správny v zmysle a potvrdil.

52. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože aj v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, keďže odvolanie žalovaného 1/ nie je dôvodné. Aj o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, z toho dôvodu určil aj odvolací súd začiatok lehoty na plnenie náhrady trov odvolacieho konania podľa od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

53. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak neboli splnené podmienky podľa , resp. dovolanie má vady podľa napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne ( v spojení s ).