Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cb/56/2021

Potvrdené rozhodnutím 7Cob/38/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej, sudkyne spravodajkyne, v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a. s., so sídlom Mlynské nivy 44/B, 821 09 Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpeného Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, IČO: 37976486, proti žalovanému: SOLAR Real, s. r. o., so sídlom Námestie slobody 41, 083 01 Sabinov, IČO: 36 496 898, právne zastúpenému PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s. r. o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, o zaplatenie 3.793,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/56/2021-197 zo 14. decembra 2021 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: SPP- distribúcia, a. s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 910 739, zastúpeného Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom, Hruštiny 602/602, 010 01 Žilina, proti žalovanému: SOLAR Real, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 41, 083 01 Sabinov, IČO: 36 496 898, zastúpenému advokátskou kanceláriou PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, o zaplatenie sumy 3.793,79 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.793,79 eura, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3.793,79 eura od 13.3.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu , doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica na upomínacie konanie elektronicky dňa 8.2.2021, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.793,79 eura, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3.793,79 eura od 13.3.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, ako aj nahradiť trovy konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že právnym titulom žalobcovej pohľadávky voči žalovanému je neoprávnený odber zemného plynu - podľa o energetike (ďalej len ,,ZoE´´). Žalobca nie je dodávateľ zemného plynu, ani so žalovaným žiadnu zmluvu neuzatvára. Z tohto dôvodu ide o občianskoprávny spor, nie spotrebiteľský. Plyn bol odoberaný na odbernom mieste: Priemyselná štvrť 20, 083 01 Sabinov. Pri kontrole odberného miesta dňa 02.05.2019 zamestnanci žalobcu zistili poškodenie spodnej časti krytu číselníka. Dňa 03.05.2019 pri kontrole odberného miesta zamestnanci žalobcu zistili poškodenie meradla v mieste snímača impulzov (odtrhnutý kryt a navŕtanie dierok do číselníka). Dňa 30.05.2019 zamestnanci žalobcu vykonali kontrolu odberného miesta po telefonickej dohode s odberateľom, výmenu meradla z dôvodu poškodenia číselníka meradla. Plynomer bol demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi. Znaleckým posudkom č. 51/2020 zo dňa 31.01.2020 znalec Ing. Peter Leška potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií (str.6 Znaleckého posudku , v ktorom je na otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, odpoveď: ,, Na základe zistených skutočností môžem s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote predpokladať, že pôvodné zabezpečenie

proti neoprávnenej manipulácií bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Mieru vyššie uvedenej pravdepodobnosti a nie istotu uvádzam z dôvodu, že som nebol prítomný pri demontáži originálnej plomby.´´, na str. 7 uvádza :,,Optickým skúmaním povrchu spodnej plochy krytu číselníka som zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom - nástrojom.´´ V zmysle ustanovenia § 82 ods.1 písm. d) ZoE neoprávneným odberom plynu je odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s ustanovením §82 ods. 2 ZoE povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu. Zmluvným odoberateľom na vyššie uvedenom odbernom mieste bol žalovaný. Spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete za určené obdobie neoprávneným odberom plynu je stanovený vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. . Dňa 27.02.2020 žalobca žalovanému ako odoberateľovi vyúčtoval škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od 11.12.2018 do 02.05.2019, určenú podľa citovaného vykonávacieho predpisu vo výške 3.793,79 eur za celkové množstvo neoprávnene odobratého množstva zemného plynu v objeme 10479 m3 - Vyúčtovanie č. 9000349831, splatné dňa 12.03.2020. Prílohou vyúčtovania je výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 27.2.2020. Dodávateľ zemného plynu žalovanému za obdobie od 11.12.2018 do 02.05.2019 vyúčtoval spotrebu zemného plynu vo výške 0 m3. Dňa 03.02.2021 odoslal žalobca žalovanému predžalobnú výzvu na bezodkladnú úhradu pohľadávky. Do dnešného dňa nebola vykonaná žiadna úhrada dlžnej sumy. Neuhradený zostatok ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu predstavuje sumu 3.793, 79 eur. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania podľa (ďalej len ,,ObZ´´) v spojení s Nariadenia vlády SR č. , t. j. 9,00 % ročne zo sumy 3.793, 79 eur od 13.03.2020 do zaplatenia. V zmysle v spojení s Nariadením vlády SR č. si žalobca uplatňuje paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 22.2.2021 platobný rozkaz sp. zn. -0, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu 3.793,79 eura s príslušenstvom, v prospech žalobcu. Proti tomuto vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením.

4. V odpore proti vydanému platobnému rozkazu právny zástupca žalovaného, okrem iného uviedol, že žalovaný v celom rozsahu neuznáva uplatnený nárok, pretože na základe jemu známych preukázateľných faktov existujú podozrenia, že žalobca vlastnou vopred uváženou aktivitou s cieľom privodiť si prospech poškodil meradlo plynu, čím simuloval vznik základnej podmienky pre vznik svojho nároku na náhradu škody - protiprávny stav (resp. úkon) porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. V prvom rade je nutné uviesť, že žalobca vykonal „náhodnú“ kontrolu odberného miesta dňa 2.5.2019 a 3.5.2019 v čase, keď mal na základe oznámenia od právneho zástupcu žalovaného v rámci mimosúdnych rokovaní o náhradu škody o sumu 35.661,66 eura vedomosť o podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré aj napokon bolo dňa 14.5.2019 v neprospech žalobcu vydané Okresným súdom Prešov. Žalobca sa vtedy taktiež domáhal závratnej výšky škody na základe totožných skutočností (poškodenie meradiel na odberných miestach žalovaného), kde napokon došlo k mimosúdnej dohode o urovnaní. Náhodná kontrola sa udiala napriek tomu, že ešte dňa 11.12.2018 (teda niekoľko mesiacov predtým) bolo meradlo z predmetného odberného miesta vymenené za nové v dôsledku jeho údajných poškodení, čo viedlo k vyúčtovaniu a uplatňovaniu nároku podľa bodu 5 tohto odporu. Žalovaný odmieta svoju zodpovednosť za obe poškodenia meradiel (teda zistené v r. 2018 aj v r. 2019) a po zisteniach v roku 2018 nechal odberné miesto monitorovať bezpečnostnou kamerou. Počas tej doby (od výmeny plynomeru v roku 2018 do výmeny v máji 2019) žalovaný nezaznamenal žiadny prístup k predmetnému plynomeru, a prvým kto s týmto plynomerom manipuloval, bol pracovník žalobcu (pravdepodobne Ján Ivanko) označený v Zápise o kontrole odberného miesta zo dňa 2.5.2019 (priložený k žalobe). Žalovaný voči ktorému bola predtým neoprávnene uplatňovaná škoda v dôsledku údajne poškodeného plynomeru vo výške 35.661,66 eura pritom logicky nemal absolútne žiadny záujem na akomkoľvek neoprávnenom poškodení zabezpečenia plynomeru, naopak, dôsledne odberné miesto strážil, aby sa situácia s podozrením na poškodenie plynomeru neopakovala. Časové a okolnostné súvislosti vykonania „kontroly odberného miesta“ dňa 2.5.2019 nie sú jediné, ktoré nasvedčujú účelovému navodeniu podmienok na neoprávnené uplatnenie náhrady škody predstavujúcej žalovanú sumu. Zamestnanec žalobcu vykonávajúci kontrolu porušil bod 5.1.3.9. Technických podmienok žalobcu, keď žalovanému vôbec neumožnil prítomnosť na kontrole, pretože mu vykonanie kontroly ani neoznámil, čo vyplýva zo zápisu zo dňa 2.5.2019. Napriek tomu, že zápis má vopred vytlačenú možnosť označenia neprítomnosti odberateľa so zanechaným oznámením, tento priestor ostal zamestnancom nevyplnený, rovnako ako podpis a oboznámenie žalovaného s

výsledkami kontroly. Žalobca pritom v daný deň mal na odbernom mieste prítomné osoby schopné sa danej kontroly zúčastniť. Toto porušenie technických podmienok bolo o to závažnejšie, že zamestnanec mal zistiť porušenie zabezpečenia meradla, ktoré ani žalovanému obratom neoznámil. Preto existuje vážne podozrenie, že hlavným dôvodom neprizvania žalovaného ku kontrole a jej taktické utajenie, bolo zámerné poškodenie plynomeru za účelom vyúčtovania ďalšieho neoprávneného nároku na náhradu škody s cieľom sa obohatiť a kompenzovať tým čiastočný neúspech žalobcu pri mimosúdnych rokovaniach o náhrade škody podľa bodu 5 tohto odporu. Žalovaný si prítomnosť zamestnanca žalobcu na odbernom mieste zaznamenal na kameru, pričom z dôvodu potreby výsluchu a bezprostredných reakcií tohto zamestnanca na súde žalovaný v tomto momente nepredkladá žiadne obrazové záznamy. Tieto budú súdu predložené až v čase, keď ich bude možné konfrontovať s výpoveďou tohto zamestnanca , ktorú navrhuje v konaní vykonať. Tento zamestnanec sa na odbernom mieste zdržiaval neobvykle dlho, na čo zjavne nemal dôvod, keďže podľa zápisu vykonal iba fotodokumentáciu. Pritom sa v zápise vôbec neuvádza čas vykonania kontroly, aj keď ostatné zápisy čas kontroly uvádzajú. Ďalším dôvodom potvrdzujúcim zmienené podozrenia je fakt, že zamestnanec v zápise spomína poškodenie plastového krytu číselníka, čo dokumentujú fotografie plynomeru zo dňa 2.5.2019 zaslané žalovanému zo strany žalobcu, avšak ešte niekoľko dní predtým - dna 11.3.2019, vyhotovil žalovaný fotografiu totožného plynomeru, kde je tento plastový kryt číselníka nepoškodený. Je vylúčený akýkoľvek zásah žalovaného alebo tretej osoby do plynomeru, pretože tento priestor bol neustále monitorovaný a žalovaný nemal žiadny dôvod doň zasahovať, a už vôbec nie v čase, keď od neho žalobca žiadal náhradu škody podľa bodu 5 tohto odporu. Podozrenia žalovaného potvrdzuje aj Zápis o kontrole zo dňa 3.5.2019 , ktorá sa taktiež udiala bez prítomnosti žalovaného. Pri tejto kontrole sa zistilo, že kryt ktorý bol len deň predtým poškodený, je odrazu odtrhnutý a do vnútornej časti počítadla boli údajne navŕtané diery. Pritom v čase od predchádzajúcej utajenej kontroly dňa 2.5.2019 do tejto kontroly dňa 3.5.2019 nebola pri plynomeri okrem zamestnanca žalobcu prítomná žiadna iná osoba. Tieto dôkazy potvrdzujú podozrenia, že poškodenia plynomeru boli zámerne vytvorené za účelom privodenia neoprávneného prospechu žalobcovi v čase, keď sa žalovaný domáhal súdnej ochrany neodkladným opatrením, ktoré aj bolo napokon nariadené. Žalobca vytvorením podmienok k uplatneniu náhrady škody, ktorá viaznuc na existenciu právnej udalosti (skutočnosti) porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii podľa o energetike má absolútny objektívny charakter , postupoval v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keď si takto vzniknutý nárok uplatnil pred súdom. Tento modus operandi žalobcu smeruje k jeho zdanlivo ľahkému nepoctivému obohateniu a podľa nesmie požívať právnu ochranu. V zmysle ustálenej judikatúry v obdobných veciach náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je možné uplatniť iba z dôvodov podľa skutkových podstát uvedených v ust. ZoE a podľa v týchto ustanoveniach definovaných podmienok, potom treba pristupovať k dokazovaniu predpokladov vzniku tohto nároku. Podľa bodu 5.1.2.1 Technických podmienok žalobcu sa za zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii považuje tzv. plomba. Žalobca v predmetnej žalobe tvrdí, že táto plomba bola pri meradle žalovaného zamenená a nahradená inou plombou, pričom odkazuje na závery znaleckého posudku. Znalecký posudok na strane 4 vyvodzuje tento záver z porovnania zistenej odtlačky plomby s odtlačkami plombovacích klieští, ktoré prevzal od žalobcu. Tento dôkaz však nemá podľa názoru žalovaného absolútne žiadnu váhu, keďže nevie objektivizovať, či boli znalcovi odovzdané všetky reálne používané odtlačky plombovacích klieští , teda či žalobca niektoré z používaných odtlačkov zámerne nezatajil. Už táto trhlina v dôkaznom bremene žalobcu spôsobuje nemožnosť overenia tvrdenia o porušení zabezpečenia meradla, za ktoré sa podľa Technických podmienok žalobcu považuje iba plomba číselníka meradla. V nadväznosti na skutočnosti uvedené v bodoch 4-12 tohto odporu taktiež možno konštatovať, že kontrola odberného miesta nebola vykonaná zmluvne konformným spôsobom podľa ustanovení Technických podmienok žalobcu, a teda na jej výsledky nemožno vôbec prihliadať. Ak je kontrola odberného miesta tým procesom, na základe ktorého sa majú objektivizovať základné predpoklady na vznik absolútnej objektívnej zodpovednosti odberateľa za škodu spôsobenú žalobcovi, mala by spĺňať základné parametre transparentnosti a preskúmateľnosti, čo je možné zabezpečiť iba riadnym oznámením o jej plánovanom vykonaní a faktickým umožnením byť účastným tejto kontroly. Žalobca kontroly odberného miesta vykonané dňa 2.5.2019 a 3.5.2019 pred žalovaným utajil, ich výsledky mu neoznámil bezprostredne po ich vykonaní, aj keď mali mať pre žalovaného zásadný dopad. To napokon potvrdzujú aj zápisy o týchto kontrolách, ktoré žalobca priložil k žalobe. Pri výpočte náhrady škody sa totiž postupuje podľa ZoE v spojení s vyhláškou MH SR č. , kde sa počíta s maximálnym možným výkonom plynového spotrebiča po celú dobu trvania neoprávneného odberu. Takto vypočítaná škoda však nezodpovedá reálnym množstvám plynu, ktoré žalovaný na danom mieste spotreboval, keďže jeho kotol plným výkonom po celú dobu v žiadnom prípade nešiel. O tom svedčia

aj vyúčtovania spotreby plynu na tomto odbernom mieste v minulosti, ktoré sú niekoľkonásobne nižšie ako škoda vyúčtovaná žalobcom. Ak by výsledky tejto kontroly bez splnenia jej zákonných a zmluvných požiadaviek navyše za podozrivých okolností svedčiacich o zámernom poškodení žalovaného, konajúci súd zobral do úvahy pri konštatovaní existencie zodpovednosti žalovaného za škodu išlo by o vytvorenie priestoru na permanentné zneužívanie utajených kontrol zo strany žalovaného na vlastné obohatenie. Žalovaný je toho názoru, že žalobcom predložené zápisy o kontrolách rovnako ako stav plynomeru opísaný v predmetnej žalobe, nie je dôkazom o hodnovernej existencii právnej skutočnosti porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Napokon žalovaný namieta aj vyvodzovanie akýchkoľvek skutkových zistení z predloženého znaleckého posudku, ktorý je vágny, bez riadne zdokumentovaných zistení, bez opisu postupov, ktoré k týmto zisteniam viedli. Okrem iného predložený znalecký posudok nemá formálne náležitosti podľa a nie je zviazaný šnúrou, čo je v rozpore s tohto zákona. V tejto podobe je predmetný znalecký posudok v súdnom konaní sám o sebe nepreskúmateľný a nepoužiteľný. Okolnosti kontrol odberného miesta, a to z pohľadu ich času, trvania, spôsobu vykonania ako aj ich výsledkov nasvedčujú podozreniu, že poškodenia plynomeru boli zámerne vytvorené za účelom privodenia neoprávneného prospech žalobcovi v čase, keď sa žalovaný domáhal súdnej ochrany neodkladným opatrením, ktoré aj bolo napokon nariadené. Vzhľadom na vyššie uvedené je spôsob a postup žalobcu uplatňujúci si domnelé práva na súde v rozpore s poctivým obchodným stykom, ktorý nesmie požívať právnu ochranu. Doposiaľ nebolo preukázané, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, tzv. plomba, by bolo zamenené za iné, pretože nie je možné objektivizovať , či mal znalec k dispozícii všetky odtlačky plombovacích klieští, deklarácia tejto skutočnosti žalobcom absolútne nestačí pre vyvodenie akýchkoľvek verifikovaných záverov. Z dôvodu netransparentnosti vykonania kontroly odberného miesta, ktorá je základným predpokladom k zisteniu podmienok náhrady škody nie je možné tieto podmienky hodnoverne preukázať. Predložený znalecký posudok je pre absenciu formálnych a obsahových náležitostí nepreskúmateľný a nevierohodný.

5. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 6.4.2021 k odporu žalovaného, okrem iného uviedol, že navrhuje, aby sa v konaní voči žalovanému pokračovalo na súde príslušnom podľa (ďalej len „“) - osobitná miestna príslušnosť podľa miesta vzniku škody : Okresný súd Prešov. Tvrdenia žalovaného uvedené v odpore žalobca neuznáva. Tvrdenia žalovaného nezbavujú žalovaného objektívnej zodpovednosti za neoprávnený odber zemného plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca hrubo odmieta a popiera tvrdenia žalovaného, žalobca nemá v žiadnom prípade záujem poškodzovať meradlo. Žalovaného tvrdenia sú len účelové fabulácie, ktorými sa chce zbaviť zodpovednosti za neoprávnený odber zemného plynu. Je potrebné podotknúť, že ide už o druhý neoprávnený odber zemného plynu žalovaným. Žalobca je oprávnený kontrolovať meradla podľa svojho uváženia kedykoľvek. Meradlo je jeho vlastníctvom. Z dôvodu, že na predmetnom mieste dochádzalo k neoprávnenému odberu, žalobca takéto odberné miesta monitoruje intenzívnejšie. Skutočnosť, že žalovaný oznámil žalobcovi podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemá na vykonanie kontroly žiaden vplyv. Žalobca vykonal kontrolu dňa 02.05.2019 a 03.05.2019. Demontáži meradla predchádzalo zaslanie žiadosti o umožnenie výmeny plynomera zo dňa 27.05.2019 žalobcom. K samotnej výmene plynomera došlo za prítomnosti p. Solárovej a hliadky OO PZ Sabinov dňa 30.5.2019. Žalovaný nepredložil ani jeden dôkaz, ktorý by tieto jeho tvrdenia potvrdzoval. Žalobca striktne odmieta takéto tvrdenia žalovaného (o manipulácii s meradlom zo strany pracovníka žalobcu). Žalovaný sa snaží účelovo preniesť zodpovednosť na iný subjekt, aby sa tak vymanil zo zákonom stanovenej objektívnej zodpovednosti. Ak žalobca tvrdí, že zamestnanec žalobcu spôsobil tieto poškodenia, musí svoje tvrdenia aj náležite preukázať. Právny zástupca žalobcu poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. : ,,I keď žalovaný na svoju obranu uvádza, že nevykonal žiadny zásah do meradla, je táto skutočnosť pri úprave objektívnej zodpovednosti za škodu koncipovanú ust. ZoE bezvýznamnou. Žalovaný ako odberateľ by sa mohol zodpovednosti za neoprávnený odber zbaviť iba vtedy ak by tvrdil a preukázal, že poškodenie meradla spôsobila tretia osoba, prípadne k poškodeniu došlo mimo sféry jeho zodpovednosti, čo sa nestalo. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že v prípade škody spôsobenej neoprávneným odberom odberateľ zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia bez ohľadu na zavinenie.“ Právny zástupca žalobcu poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Žalobca má za to, že žalovaný úmyselne nesprávne interpretuje bod 5.1.3.9 Technických podmienok. Bod Technických podmienok znie: ,,

Pri meraniach typu A a B majú užívateľ distribučnej siete a koncový odberateľ plynu právo sa zúčastniť prevádzkovej kontroly alebo metrologickej kontroly meradla na mieste jeho inštalácie na vlastné náklady. V prípade ich neúčasti má SPP- D právo vykonať kontroly sám, pričom výsledky kontrol sú záväzné. ´´ Na danom odbernom mieste žalovaného sa nenachádza meranie typu A ani B, ale meranie typu C. Ide o štandardný plynomer. Z tohto dôvodu sa žalovaným citovaný bod 5.1.3.9 Technických podmienok nevzťahuje na prejednávanú vec. Ani žalovaným namietaná kontrola nespadá pod bod 5.1.3.9 , keďže Žalobca nevykonával prevádzkovú alebo metrologickú kontrolu meradla (ktoré sú určené vykonávacím predpisom a majú iný účel a charakter). Z uvedeného preto nevyplýva žiadna povinnosť, aby žalobca dopredu upozorňoval žalovaného o vykonaní kontroly odberného miesta. Kontrola odberného miesta, ktorá je neplánovaná a nevykonáva sa podľa predpisu, na ktorý sa žalovaný účelovo odvoláva, nepodlieha kritériám určeným v Technických podmienkach. Zo zákona nevyplýva žalobcovi povinnosť o oznámení kontroly odberného miesta, čo by sa míňalo účinku, keďže ide o kontrolu z dôvodu neoprávneného odberu zemného plynu a žalovaný by mal čas odstrániť prípadné manipulácie s meradlom, prípadne vykonať iné opatrenia, aby tento stav nebol zdokumentovaný. Žalobca odmieta tieto opovážlivé tvrdenia žalovaného (že hlavným dôvodom neprizvania žalovaného ku kontrole a jej faktické tajenie bolo zámerné poškodenie plynomeru za účelom vyúčtovania ďalšieho neoprávneného nároku na náhradu škody s cieľom obohatiť sa a kompenzovať tým čiastočný neúspech žalobcu pri mimosúdnych rokovaniach o náhrade škody pri predchádzajúcom neoprávnenom odbere žalovaným), ktoré nepodložil žiadnymi dôkazmi len svojimi fabuláciami a úvahami. Žalobca pri dvoch predchádzajúcich neoprávnených odberoch uzatvoril mimosúdnu dohodu o urovnaní. Vyúčtovanie škody č. 9000320066 vo výške 21.162,51 eura, vyúčtovanie škody č. 9000320262 vo výške 14.499,15 eura, spolu vo výške 35.661,66 eura. Žalobca tak žalovanému odpustil sumu vo výške 15.204,42 eura. Žalobca urobil veľmi ústretový krok, pretože má vždy záujem spor vyriešiť mimosúdne a vyhnúť sa súdnemu konaniu, aby nevznikali žalovanému ďalšie náklady. Žalovaný uvádza, že si prítomnosť zamestnanca žalobcu zaznamenal na kameru, pričom z dôvodu potreby výsluchu a bezprostredných reakcií tohto zamestnanca na súde žalovaný v tomto momente nepredkladá žiadne obrazové záznamy. Tieto vraj budú predložené súdu až v čase, keď ich bude možné konfrontovať s výpoveďou tohto zamestnanca, ktorú navrhuje v konaní vykonať. Takýto postup považuje žalobca za neakceptovateľný v hrubom rozpore s . Sudcovská koncentrácia konania je povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, by nemal súd prihliadať. Žalobca má za to, aby bol kamerový záznam buď predložený ešte pred vytýčením pojednávania, preto žiada súd, aby nariadil žalovanému tento záznam predložiť v dostatočnej lehote pred pojednávaním, alebo tento dôkaz nebrať do úvahy. Žalobca má právo sa so záznamom oboznámiť a takéto predloženie kamerového záznamu by spôsobil odročenie pojednávania, čím by sa konanie zbytočne stalo nehospodárne a neprimerane zdĺhavé. Žalovaný súdu predložil akúsi fotografiu číselníka meradla, lenže z fotografie nie je možné určiť, kedy bola vyhotovená. Nie je vylúčené, že táto fotografia mohla účelovo vzniknúť kedykoľvek pred poškodením krytu číselníka. Skutočnosť, že kryt číselníka bol dňa 3.5.2019 už odpadnutý, nemá žiaden právny význam. Už dňa 2.5.2019 bol kryt číselníka poškodený, krytka mohla svojvoľne odpadnúť, keďže bola podľa fotografií zo dňa 2.5.2019 zrejme páčená. Žalobca vylučuje neoprávnený zásah zamestnancov žalobcu do meradla. Tvrdenia žalovaného uvedené v odpore ho nezbavujú zodpovednosti, čo potvrdzuje aj judikatúra odvolacích súdov v rozhodnutiach s obdobnou, až totožnou skutkovou podstatou. Žalobca má za to, že žalovaný zámerne zavádza súd úmyselnou nesprávnou interpretáciou bodu 5.1.2.1 Technických podmienok. Ten znie: „Meradlá a uzávery obtokov meradiel sú proti manipulácii neoprávnenými osobami chránené montážnymi značkami (ďalej aj ako „plomba“) , ktoré osádza SPP - D alebo ním poverená fyzická alebo právnická osoba (montážna organizácia). O každej manipulácii s montážnymi značkami vyhotoví SPP - D písomný záznam v elektronickej alebo papierovej podobe. Otvoriť uzáver obtoku meradla môže len SPP - D. Vo výnimočných prípadoch, keď hrozí nebezpečenstvo z oneskorenia, môže obtok otvoriť aj odberateľ a túto skutočnosť neodkladne s uvedením času otvorenia, oznámi na dispečing SPP -D, prostredníctvom poruchovej linky. Čísla telefónov zverejňuje SPP - D na internetovej stránke.“ Montážna značka/plomba je značka určená na zabezpečenie určeného meradla po vykonanej montáži proti neoprávnenej demontáži určeného meradla alebo jeho časti. Značka slúži tiež na zabezpečenie obtokov meradiel a ďalších súčastí meracej zostavy proti neoprávnenej manipulácii. Jedná sa o žlté prevádzkové plomby, nie o plombu osadenú v kryte číselníka. Žalovaným namietanie znaleckého posudku z dôvodu, že žalovaný spochybňuje porovnávanie značiek znalcom považuje žalobca za nedostatočné. Taktiež aj tvrdenia žalovaného o zatajení značiek považuje žalobca za neprípustné. Žalobca znalcovi dňa 20.1.2020 odovzdal

všetky odtlačky razníc, ktorými výrobca meradiel označoval overovacie/zabezpečovacie značky na ich číselníkoch. Tieto odtlačky boli žalobcovi doručené od výrobcu. Uvedené potvrdzuje protokol o odovzdaní odtlačkov razníc znalcovi zo dňa 20.1.2020. Je vylúčené a nelogické, aby žalobca tajil pred znalcom niektoré odtlačky plomb. Žalobca má za to, že znalecký posudok dostatočne potvrdil porušenie zabezpečovacej značky, ako aj poškodenie číselníka meradla. Tvrdenia žalovaného, že za zabezpečenie meradla možno chápať len plombu, nie sú pravdivé. Stanovisko vo veci zániku platnosti overenia určeného meradla Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR zo dňa 7.5.2020: „Z vyššie uvedeného je zrejmé, že kryt číselníka je súčasťou konštrukcie plynomera a slúži proti zásahu do meracieho zariadenia plynomera, ktorý by mohol ovplyvniť presnosť merania.“ Na základe predloženého znaleckého posudku a ustanovení § 25 ods. 12 písm. c) a e) Zákona o metrológii došlo k zániku platnosti overenia plynomera, nakoľko došlo k strate technickej charakteristiky z dôvodu poškodenia krytu číselníka plynomera, čo následne mohlo viesť k strate metrologických charakteristík z dôvodu, že mohlo dôjsť k zásahu do meracieho zariadenia plynomeru, ktorý mohol ovplyvniť presnosť merania, a to bez porušenia overovacej alebo zabezpečovacej značky plynomera.“ Z vyššie uvedeného vyplýva, že poškodenie číselníka meradla má za následok stratu overenia meradla. V tomto konkrétnom prípade meradlo nemalo poškodený len číselník, ale aj plombu osadenú v kryte číselníka. Žalobca postupoval pri výpočte škody v súlade so , preto je zákonom ustanovený predpis na výpočet náhrady škody, lebo pri neoprávnenom odbere nie je možné reálne zmerať skutočne odobratý zemný plyn. Žalobca má za to, že žalovaný nie je kvalifikovaný a erudovaný na to, aby spochybňoval a vyhodnocoval postup znaleckého skúmania. Znalecký posudok bol vypracovaný podľa zákonných predpisov a obsahuje všetky zákonné náležitosti. Nález posudku jasne opísal, že plomba osadená v kryte číselníka bola porušená - odstránená a nahradená inou plombou. Tak isto znalec zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom - nástrojom. Znalecký posudok č. 51/PL-2020 spĺňa všetky zákonom dané náležitosti. Je riadne zviazaný znalcom z dôvodu elektronického podania žaloby na súd nie je možné takýto posudok doručiť, z toho dôvodu je v elektronickej forme a obsahuje aj znaleckú doložku. Znalecký posudok spĺňa všetky formálne náležitosti. Žalobca disponuje originálom znaleckého posudku, ktorý môže súdu predložiť na nahliadnutie na pojednávaní. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že na jeho strane nedošlo k neoprávnenému odberu zemného plynu. Odpor voči platobnému rozkazu neobsahuje žiadne skutočnosti, ako ani dôkazy, ktoré by žalovaného zbavovali zodpovednosti za neoprávnený odber zemného plynu.

6. Okresný súd Banská Bystrica prípisom zo dňa 8.4.2021 postúpil danú právnu vec Okresnému súdu Prešov ako súdu príslušnému na jej prejednanie, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde v zmysle , resp. v zmysle o upomínacom konaní.

7. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 17.5.2021 (stanovisko k vyjadreniu žalobcu), okrem iného uviedol, že uzavretie dohody o urovnaní v r. 2019 bolo za diametrálne odlišných okolností ako je tomu v tomto prípade. Žalovaný vtedy nemal indície o totožnosti škodcu a vtedajší stav prísnej judikatúry nedával žalovanému priestor sa hospodárne brániť proti neoprávnene vzneseným nárokom žalobcu. Uzavretím tejto dohody žalobca obdržal sumu niekoľko násobne prevyšujúcu reálnu spotrebu žalovaného, čím sa neoprávnene obohatil. V tomto prípade hoc sa jedná o omnoho nižšiu sumu, už žalovaný nemieni ustúpiť žalobcovi, a to najmä z dôvodu presvedčenia, že k poškodeniu plynomeru došlo samotným žalobcom. Žalobca z dôvodu hroziaceho súdneho konania v staršom spore mal motív konať v neprospech žalovaného. V celom rozsahu žalovaný trvá na tvrdeniach uvedených v ods. 4-12 odporu nasvedčujúcich tomu, že na úkor žalovaného došlo k navodeniu podmienok neoprávneného odberu samotným žalobcom, čo bolo možné vďaka netransparentnosti kontrol vykonaných v čase súdneho posudzovania žalobcovho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v neprospech žalovaného. Vzhľadom na právny názor o neprípustnosti zámerne utajovaných kontrol meradiel má žalovaný za to, že nie je povinní preukázať zásah do meradla samotným žalobcom, plne postačuje doposiaľ preukázané, že žalobca neoprávnene vytvoril podmienky na to, aby k takému zásahu dôjsť mohlo. Následne sú výsledky takej kontroly ako dôkaz nepoužiteľné, resp. uplatňovaný nárok je za daných okolností v rozpore s poctivým obchodným stykom. Žalobca sa v predmetnom vyjadrení ani netají tým, že pravidlá kontroly merania typu C (prípad žalovaného) zámerne neupravil v ustanoveniach , aby mohol kontroly vykonávať utajene, čo je však v rozpore s Zákona o energetike, pretože takto vypracované Technické podmienky sú diskriminačné. Zmienený postup je rovnako v rozpore s povinnosťou žalobcu podľa ZoE zabezpečiť nediskriminačné zaobchádzanie

so všetkými účastníkmi trhu s plynom. Žalobca ako komparatívne silnejší účastník trhu s plynom zneužil svoje postavenie autora Technických podmienok, ktoré majú byť pre všetkých účastníkov trhu záväzné (§ 19 ods. 5 ZoE), a pri jednej skupine odberateľov si diskriminačne vyhradil právo pristupovať k plynomeru bez ich prítomnosti. Tým vytvoril priestor na pochybnosti o vykonaných zásahoch a objektívne nevie vylúčiť, že poškodenie plynomeru spôsobil sám s cieľom privodenia náhrady škody prevyšujúcej reálnu spotrebu odberateľa. Pri takomto uplatňovaní nároku na náhradu údajnej škody je evidentný rozpor konania žalobcu so zásadami poctivého obchodného styku. Ak by chcel žalobca aj naďalej tendenčne tvrdiť, že vykonávanie netransparentných kontrol je v jeho právomoci, opomenul svoju povinnosť podľa § 64 ods. 6 písm. o) ZoE, podľa ktorého je povinný umožniť účastníkovi trhu s plynom prístup k určenému meradlu, o. i. aj na vykonanie kontroly funkčnosti určeného meradla. Aj z tohto ustanovenia možno vyvodiť, že žalovaný má právo byť prítomný pri kontrole funkčnosti plynomeru. Keďže žalobca spochybnil autenticitu fotografie plynomeru predloženej žalovaným, žalovaný dáva súdu na vedomie , že táto fotografia je v originálnom súbore prílohou č. 24 návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. , ktorý je súdu známy z jeho činnosti. Z údajov súboru je zrejmé, že fotografia bola vyhotovená dňa 12.4.2019 pre účely tamojšieho konania. Ak v odpore uviedli, že táto fotografia je z 11.3.2019, išlo o omyl. Ešte dňa 12.4.2019 bol plynomer nepoškodený a okrem zamestnanca žalobcu dňa 2.5. a 3.5.2019 s plynomerom nikto nemanipuloval. Samovoľné odtrhnutie krytky počítadla plynomeru v čase od 2.5.2019 - 3.5.2019 je vzhľadom na kvalitu jej fyzického spojenia s telesom meradla dňa 2.5.2019 vylúčené. Podľa názoru žalovaného išlo o zásah zamestnanca žalobcu, ktorý si pri poškodzovaní plynomeru neuvedomil že sa k žalovanému dostanú fotografie poškodení zo dňa 2.5.2019 a aj zo dňa 3.5.2019 a že tieto budú rozdielne. Žalobca predmetným vyjadrením nijak hodnoverne nepreukázal, že porovnávacie odtlačky, resp. kliešte poskytnuté znalcovi sú skutočne tie, ktoré boli v čase vyhotovenia plomby používané žalobcom, a teda nebolo preukázané, že plomba bola skutočne zmenená. Žalovaný odmieta, aby od poslednej výmeny plynomeru došlo k akejkoľvek úprave žalobcom realizovanej plomby. V tomto smere žalobca nepreukázal podmienku neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE. Ak žalobca opiera splnenie tejto podmienky poškodením krytu číselníka plynomeru, žalovaný trvá na tom, že jediné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ktoré poznajú záväzné technické podmienky, je zabezpečenie podľa bodu 5.1.2.1. Žalobca doposiaľ nepreukázal, aby bolo zabezpečenie porušené, a teda nie je možné poškodenie plynomeru, alebo údajnú zámenu plomby číselníka subsumovať pod dôvod neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE. Žalobca predložil stanovisko ÚNMaS SR, ktoré by bolo aplikovateľné len pre prípady podľa § 82 ods. 1 písm. c) ZoE, kedy by išlo o zásahy a poškodenia, pre ktoré plynomer nezaznamenáva meranie korektne. Žalobca však v konaní neuplatňuje náhradu škody podľa tejto skutkovej podstaty a ani k nej nepredložil žiadne dôkazy, najmä nepreukázal, že odinštalovaný plynomer vykazoval odchýlky v meraní alebo akékoľvek stopy po zásahoch do funkcie počítadla. Pozornosti konajúceho súdu by však nemal uniknúť aktuálny nález Ústavného súdu SR zo dňa 9.3.2021 sp. zn. , ktorý zásadne mení doterajšiu zaužívanú prax a náhľad na dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia žalobcu v tomto type konania. Pre sprehľadnenie si žalovaný dovolil bez ďalšieho komentára uviesť tieto podstatné citácie:1. Aby vôbec došlo k vzniku objektívnej zodpovednosti, treba naplniť tri základné predpoklady, musí dôjsť k existencii neoprávneného odberu plynu, musí vzniknúť škoda na strane PDS a musí byť preukázaná príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom a vznikom škody. Preukazovanie týchto skutočností zaťažuje PDS, pričom zároveň musí mať odberateľ možnosť tieto skutočnosti vyvracať, resp. preukazovať alebo podieľať sa na zisťovaní toho, k akej skutočnej škode došlo. 2.Na základe fiktívneho výpočtu dochádza k zisteniu teoretického maximálneho množstva odobratého plynu, teda vychádza sa z maximálnych možných hodnôt odberu a jeho nepretržitého trvania, čo pre odberateľa nie je vôbec priaznivé. Výška škody sa tak ľahko vyšplhá na hodnoty, ktoré sú celkom nereálne. Keďže inštitút náhrady škody nie je sankčným prostriedkom, ale má plniť predovšetkým funkciu kompenzačnú a preventívnu, vypočítaná výška škody nemá byť neúmerná skutočnosti. K jej stanoveniu by mali všeobecné súdy pristupovať na základe spravodlivého uváženia a vždy prihliadať na okolnosti prípadu. K určeniu čo najobjektívnejšej skutočnej škody im môžu slúžiť napríklad údaje o histórii predchádzajúcej spotreby na danom mieste, znalecké posudky, poznatky z prípadného trestného konania alebo informácie o spotrebách, na odbernom mieste. 3.Zároveň ústavný súd zdôrazňuje, že aj vyčíslenie výšky škody podľa vyhlášky vyžaduje najskôr preukázanie toho, že škoda vôbec vznikla. 4.Ani princíp objektívnej zodpovednosti neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu nie je existencia samotnej škody, ale iba to, že na rozdiel od zodpovednosti subjektívnej podmienkou vzniku zodpovednosti nie je zavinenie škodcu či už vo forme úmyslu, alebo nedbanlivosti. 5.Ústavný súd zastáva názor, že citované ustanovenia zákona nezbavujú PDS povinnosti preukázať, že mu vznikla skutočná škoda (v zmysle už uvedeného). Samotný vznik

škody tiež nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky, keď odsek 3 citovaného ustanovenia je možné aplikovať iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Predtým, ako k takémuto výpočtu dôjde, je však nevyhnutné mať vznik skutočnej škody preukázaný. 6.Ústavný súd k tomu podotýka, že len samotný neoprávnený zásah do zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii ešte nemusí automaticky znamenať, že meradlo je nefunkčné a jeho meranie je bez ďalšieho irelevantné, ako to urobili všeobecné súdy v prejednávanom prípade. PDS musí v konaní preukázať nielen to, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ale aj to, že v príčinnej súvislosti s tým došlo k škode. Znamená to teda, že PDS musí v konaní tvrdiť a preukazovať, že došlo k nesprávnemu zaznamenávaniu odberu plynu a že takýmto spôsobom meraný (alebo nemeraný) odber plynu bol vykonaný odberateľom, čím vznikla PDS škoda. Okrem zásahu do značky montážnika by tak bolo patričné zisťovať, či meradlo skutočne vykazuje odchýlku oproti norme, či je pozmenené, doplnené prostriedkami na ovplyvňovanie meradla alebo inak obídené. Bez týchto doplňujúcich zisťovaní všeobecný súd nemôže dospieť automaticky k záveru, že v prejednávanom prípade nie je možné ustáliť výšku škody na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, ktorými by mohlo byť aj meranie vykázané určeným meradlom. Keďže v prejednávanom prípade sa všeobecné súdy nezaoberali tým, či PDS preukázal, že mu nejaká škoda vôbec vznikla a nezisťovali výšku škody na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, keď len samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii ešte neznamená aj nemožnosť vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, pričom aj určovanie výšky škody podľa vyhlášky postupom podľa § 82 ods. 3 Zákona o energetike pre zachovanie proporcionality zásahu do práva odberateľa vyžaduje zohľadnenie skutočností, na základe ktorých sa zobjektívni fiktívne vypočítaná výšky škody (najmä historickým odberom na odbernom mieste a informáciami o spotrebičoch na odbernom mieste.... pričom v tomto zmysle všeobecné súdy svoje rozhodnutia ani neodôvodnili . Z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie nezákonné. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť nie len v dôsledku skutočnosti uvedených v odpore a v tomto vyjadrení, ale aj z dôvodu, že žalobca si uplatňuje škodu výpočtom, ktorý dosahuje premrštené výsledky, čo nepomerne sankcionuje žalovaného a spôsobuje obohatenie na strane žalobcu. Doposiaľ nepredložil jediný dôkaz, že mu škoda v dôsledku údajného neoprávneného odberu vznikla, pretože nepredložil znalecký posudok, či predmetný plynomer v dôsledku poškodení vykazoval odchýlku pri meraní, a teda či v príčinnej súvislosti s poškodením došlo k nesprávnemu meraniu spotreby plynu, resp. vzniku škody. Nevypočítal údajnú škodu pomocou metód na zobjektívnenie fiktívne vypočítanej škody a vyžaduje od žalovaného preukázať, že poškodenie plynomeru nespôsobil, aj keď netransparentnou kontrolou mu odňal možnosť preskúmať proces zistenia poškodení, čo je v rozpore s ods. 53 Nálezu ÚS. Žalovaný popiera vznik akejkoľvek škody na strane žalobcu, pretože všetky svoje záväzky riadne hradil, spotreboval pri svojej prevádzke iba nevyhnutné množstvo plynu neprevyšujúce každoročný priemer a pretože mu žalobca znemožnil byť účastný na kontrole odberného miesta (potvrdil to aj sám žalobca v predmetnom vyjadrení) sám žalobca spôsobil nevierohodnosť a nepoužiteľnosť svojich tvrdení. Preto žalovaný navrhuje bez ďalšieho žalobu zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena, resp. pre uplatňovanie práva v rozpore s poctivým obchodným stykom a priznať náhradu trov konania v celom rozsahu v prospech žalovaného.

8. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 28.5.2021 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 17.5.2021, okrem iného uviedol, že meranie typu C je štandardný druh merania. Meraním typu C sa merajú najmä odberné miesta s ročnou spotrebou do 60 tis.m3 zemného plynu, pri ktorom sa vykonáva odpočet na mieste inštalácie jedenkrát ročne. Žalobca nevykonáva žiadne utajené kontroly, takéto tvrdenia znejú až paranoidne. Žalobca nie je povinný odberateľa kontaktovať o termíne kontroly meradla z dôvodu, že sa nejednalo o prevádzkovú ani metrologickú kontrolu meradla. Žalobca nevidí v ust. § 64 ods. 6 písm. o) ZoE, povinnosť žalobcu informovať o kontrole odberného miesta žalovaného. Žalovaný uvádza, že žalobca má povinnosť umožniť účastníkovi trhu s plynom prístup k určenému meradlu. Žalovaný mal umožnený prístup k meradlu po celý čas. Avšak toto ustanovenie žalovaný úmyselne zle vykladá, preto žalobca cituje komentár k Zákonu o energetike k ust. § 64 ods. 6 písm. o) ZoE. „Prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný umožniť prístup účastníkovi trhu s plynom k určenému meradlu. Táto povinnosť sa však vzťahuje len na prístup s cieľom merania plynu a na vykonanie kontroly funkčnosti určeného meradla. Základný spôsob, akým prevádzkovateľ splní svoju povinnosť je, že umiestni určené meradlo tak, aby k nemu mal účastník trhu prístup....Samotné umiestnenie meracieho miesta má umožniť ľahký prístup k montáži meradla, jeho kontrole, údržbe a odčítaniu, čo znamená, že určené meradlo je zvyčajne umiestňované na hranicu pozemku.“ Ikréni, P. a kol. Zákon o energetike . Komentár Bratislava: C.H. Beck, 2020 , s. 1072. Žalobca už v predchádzajúcom vyjadrení uviedol, že mu žiadne ustanovenie zákona neukladá povinnosť vykonať kontrolu odberného

miesta za účasti odberateľa, preto tieto tvrdenia žalovaného považuje za bezpredmetné. Žalovaný predložil fotografiu meradla, uviedol, že bola vytvorená 11.3.2019, teraz tvrdí, že sa jedná o omyl a fotografia bola vytvorená 12.4.2019. Žalobca spochybňuje autentickosť tejto fotografie, má za to, že bola vytvorená účelovo, aby ju mohol použiť v prípadnom konaní. Žalovaný opakovane účelovo produkuje tvrdenia, podľa ktorých „nepochopil“ rozdiel a podstatu poškodenia plomby osadenej na číselníku meradla a plomby (prevádzkové plomby), ktoré osádza na meradlo žalobca. Žalobca preukázal, že plomba osadená na kryte číselníka bola porušená. Pôvodné zabezpečenie osadené autorizovaným strediskom bolo odstránené a nahradené inou plombou. Je vylúčené, aby značky osadené autorizovaným strediskom niesli tvarovú a obsahovú nezhodu špecifických znakov. Ústavný súd zdôrazňuje v bode 45. nálezu, že nie je vrcholom sústavy všeobecných súdov a zásadne nie je oprávnený zasahovať do ich rozhodovacej činnosti. Ďalej sa však venuje len právnemu posúdeniu problematiky v rozhodovacej praxi všeobecných súdov. Žalobca je toho názoru, že kompetencia Ústavného súdu mu nedáva možnosť takto postupovať. Jeho úlohou je dohliadať, či všeobecné súdy pri svojom rozhodovaní neporušili ústavné práva sťažovateľa, nie vyslovovať názory na samotnú podstatu sporu (právne i skutkové tvrdenia) a venovať sa konkrétnym právnym alebo skutkovým tvrdeniam. V tomto náleze sa Ústavný súd vyjadroval aj k výkladu právnych predpisov, ktoré všeobecné súdy aplikovali na sporný prípad, čo je podľa žalobcu nenáležité, ak všeobecné súdy dodržali pravidlá spravodlivého procesu, pričom aplikovali správny právny predpis a svoj postup riadne odôvodnili. Ústavný súd právne posudzoval všeobecnými súdmi aplikované právne predpisy a dospel k ich inému výkladu ako je ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR. Čo je však dôležité, tento zásadný odklon presvedčivo, rozumne a logicky neodôvodnil. Naopak, svoje závery vyvodil z nepochopenia účelu a zmyslu jednotlivých ustanovení aplikovaných zákonných a podzákonných predpisov. Pri formulovaní záverov pre budúci prieskum, ktorému sa majú všeobecné súdy venovať vychádzal z chybných a nesprávnych záverov, a to v časti V nálezu. Preto dostatočne neodôvodnený a nesprávny postup Ústavného súdu vytvára podmienky pre nestabilné právne prostredie, ktoré môže produkovať zmätočné rozhodnutia v budúcnosti. Za výslovne nepravdivé a nesprávne úvahy a zmätočnú argumentáciu Ústavného súdu SR považuje žalobca nasledovné závery Ústavného súdu SR. Bod 56 „Na základe fiktívneho výpočtu dochádza k zisteniu teoretického maximálneho množstva odobratého plynu, teda vychádza sa z maximálnych možných hodnôt odberu a jeho nepretržitého trvania, čo pre odberateľa nie je vôbec priaznivé.“ K tomuto žalobca uvádza, že takto vyzerá argumentácia, keď ÚS SR preberá bez hlbšieho prieskumu a naštudovania, rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky. Náš právny poriadok už skoro 30 rokov aplikuje na riešenie obdobných právnych problémov zásadne odlišné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy i vykonávacie predpisy. Vyhláška platná na území SR, podľa ktorej bola výška škody spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu vypočítaná v žiadnom prípade nepočíta s maximálnym množstvom odobratého zemného plynu a jeho nepretržitého trvania. Vo výpočte škody je to jednoznačne uvedené: typ spotrebiča a jeho prevádzka v hodinách podľa prevádzkovej doby zariadenia. V žiadnom prípade sa nejedná o nepretržitý a maximálny odber zemného plynu. To je výslovná a účelová nepravda. Práve preto, aby zákonodarca primerane žalovanému kompenzoval zvýhodnenie žalobcu uplatnením inštitútu objektívnej zodpovednosti , výrazne znížil hodnoty množstva plynu, ktoré žalovaný reálne mohol odobrať. To vykonal tak, že určil druhy prevádzok alebo charakter obydlia, v ktorom určil maximálne hodnoty pre výpočet náhrady škody. Vykonávacia vyhláška pri neoprávnenom odbere berie do úvahy ročné obdobie, charakter bývania alebo podnikania či poskytovania iných služieb, spotrebiče a ich technické parametre zistené v mieste neoprávneného odberu. V prílohe, ktorý je súčasťou vyúčtovania škody označenom ako výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plyn, je presne na konkrétny prípad rozpísané ako zohľadnil žalobca pri výpočte škody kategóriu objektu (administratívne priestory) , zistené spotrebiče , ich prevádzku (určite nie nepretržite ale v hodinách podľa charakteru spotrebiča), zimné a letné obdobie vykurovania.... Vyhláška upravuje optimálne predpoklady pre rozumné stanovenie limitov, na základe ktorých si žalobca môže náhradu škody uplatniť. Vykonávacia vyhláška tiež určuje maximálne obdobie , za ktoré si žalobca môže uplatniť náhradu škody, a to obdobím 1 roka od posledného fyzického odpočtu , čo je v danom prípade výrazne kratšie ako jeden rok. Návod na prieskum smerujúci k „spravodlivému rozhodnutiu“ dáva Ústavný súd SR v bode 56. nálezu týmito slovami: „K určeniu čo najobjektívnejšej skutočnej škody im môžu slúžiť napríklad údaje o histórii predchádzajúcej spotreby na danom mieste, znalecké posudky, poznatky z prípadného trestného konania alebo informácie o spotrebičoch na odbernom mieste. Zároveň od vypočítanej škody je nutné odpočítať prípadné platby (napr. vo forme záloh), ktoré uhrádzal odberateľ v období neoprávneného odberu). Opäť citácia rozhodnutia súdu ČR, v tomto prípade NS ČR. Bolo by vhodné sa inšpirovať rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, ktorý sa dlhé roky venuje aplikácii práva SR. Bez rozumného vysvetlenia a logických argumentov nie je možné preberať rozhodnutia cudzích

súdov, obzvlášť ak právny stav v tejto krajine je podstatne odlišný. Na tieto odporúčania Ústavného súdu SR treba v stručnosti uviesť to, že Najvyšší súd SR sa s týmito otázkami opakovane vo viacerých rozhodnutiach vysporiadal a odpovedal na nich tak, že predchádzajúce priemerné ročné ani budúce ročné spotreby nie je možné použiť, a to najmä z dôvodu, že zmluvný odber sa riadi inými pravidlami ako neoprávnený odber, ktorý pravidlá nemá ustanovené. Tu žalobca dáva do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ktoré už citoval vo svojich vyjadreniach a boli prílohou napr. v bode 24 a nasledujúce, z ktorého žalobca cituje: „pokiaľ ide o určenie presného množstva plynu v prípade neoprávneného odberu zemného plynu ....žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete nemá možnosť objektívne zistiť aké množstvo plynu bolo odobraté počas doby trvania neoprávneného odberu....Množstvo skutočne odobratého plynu počas rozhodného obdobia ... nie je možné určiť ani na základe údajov o spotrebe plynu, ktoré predchádzalo neoprávnenému odberu plynu, prípadne nasledovalo po neoprávnenom odbere plynu, keďže tieto údaje nepredstavujú údaj o množstve skutočne odobratého plynu počas obdobia neoprávneného odberu....Z uvedeného je tak zrejmé, že v prípade neoprávneného odberu zemného plynu.... nie je možné určiť množstvo skutočne odobratého plynu na účely určenia skutočne vzniknutej škody znaleckým posudkom. Čiže odporúčania Ústavného súdu SR sú neaplikovateľné. Čo sa týka spotrebičov na odbernom mieste, s tými už vyhláška automaticky počíta. Aj tieto argumenty svedčia o tom, že Ústavný súd SR sa riadne s vykonávacím predpisom, ku ktorému sa vyjadruje a dáva odporúčania, neoboznámil. Čo sa týka započítania platieb, tie žalobca v žiadnom prípade nemôže započítať, lebo započítať sa dá len to, čo bolo zaplatené. Zálohy , prípadne iné platby v súvislosti s odberom zemného plynu sú riešené vo vzťahu dodávateľ zemného plynu a odberateľ, nie vo vzťah neoprávnený odberateľ a prevádzkovateľ distribučnej siete (žalobca). Žalobcovi žalovaný žiadne platby neuhradil. Aj táto argumentácia Ústavného súdu nasvedčuje nepochopeniu podstaty veci a procesov. V bode 61 nálezu Ústavný súd „podotýka, že len samotný neoprávnený zásah do zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii ešte nemusí automaticky znamenať, že meradlo je nefunkčné a jeho meranie je bez ďalšieho irelevantné, ako to urobili všeobecné súdy v prejednávanom prípade ....znamená to, že PDS musí v konaní tvrdiť a preukazovať, že došlo k nesprávnemu zaznamenávaniu odberu plynu a že takýmto spôsobom meraný (alebo nemeraný) odber plynu bol vykonaný odberateľom, čím vznikla PDS škoda. Okrem zásahu do značky montážnika by tak bolo patričné zisťovať, či meradlo skutočne vykazuje odchýlku oproti norme, či je pozmenené, doplnené prostriedkami na ovplyvňovanie meradla alebo inak obídené.“ V tejto argumentácii Ústavného súdu a jeho odporúčaniach je presne vidieť ako Ústavný súd podlieha svojim predstavám a fabuláciám žalovaného o potrebnom zisťovaní. Takéto argumenty a úvahy sú absolútne neoprávnené a zmätočné. Zmätočné preto, že Ústavný súd v takto formulovaných nárokoch spája viaceré samostatné skutkové podstaty neoprávneného odberu upravené v § 82 ods. 1 písm. a), h) do jednej jednoliatej masy bez akéhokoľvek rozlišovania subjektívnej a objektívnej zodpovednosti. Skutkové podstaty sú v § 81 ods. 1 oddelené a nemožno ich podmienky ľubovoľne úvahami spájať. Taká argumentácia ÚS SR nie je rozumná ani logická , pravý opak je pravdou. Výslovne je v rozpore so Zákonom o energetike (§ 82 ods. 1 písm. a-h) v ktorom sú individuálne upravené skutkové podstaty. Sám žalobca presne označil skutkovú podstatu, o ktorú opiera právne odôvodnenie neoprávneného odberu. Ústavný súd SR preto nesprávne spájal v uvedenom náleze viaceré skutkové podstaty, podľa ktorých žalobca nárok neuplatňoval. Čo sa týka argumentácie o potrebe zisťovať, či meradlo vykazuje odchýlku oproti norme, či je pozmenené, doplnené... nemá vzhľadom na technickú stránku veci v sebe žiadny racionálny prvok. Tieto požiadavky nemajú žiadnu oporu v zákonnej úprave a javia sa skôr ako veľmi subjektívne, ničím neodôvodnené a svojvoľné. Ak meradlo stratí v zmysle Zákona o metrológii schopnosť poskytovať reálny obraz o meranej spotrebe zemného plynu, takéto údaje na meradle bez ďalšieho nemôžu byť podkladom pre akékoľvek záväzné nakladanie s týmito údajmi. Okrem iného ani reálne nie je možné akýmkoľvek spôsobom určiť (či už metrologickým preskúšaním alebo znaleckým dokazovaním), či niekto s číselníkom meradla manipuloval a ako. Poškodením zabezpečenia sa umožní odberateľovi a komukoľvek s číselníkom nakladať ľubovoľne a meniť stav odobratého množstva plyn. Preto zákonodarca s poškodením zabezpečenia meradla (plomby) spája objektívnu zodpovednosť. V bode 62 nálezu Ústavný súd v rámci zachovania proporcionality upozorňuje na možnosť moderačného práva súdu a zaoberať sa zanedbaním prevenčných povinností žalobcu podľa a 417 . K tomu treba dodať podľa názoru žalobcu, že moderačné právo nie je bezbrehé a vyrovnávať tak na základe subjektívne vytváraných kritérií proporcionalitu, ktorá už je primerane zohľadnené vo vykonávacom predpise (nie súvislý 24-hodinový odber, ale určené kritériá podľa prevádzky, ročného obdobia, spotrebičov...) , podľa ktorého sa škoda vypočíta, pôsobí len ako ďalšie umelé znižovanie výšky škody v prospech neoprávneného odberateľa. Práve takýto neupravený a neregulovaný postup spôsobuje nevyváženosť, ktorá sa dostáva až za hranicu, kedy sa neoprávnenému odberateľovi

nesprávnou aplikáciou zákona stáva ekonomicky výhodnejším zemný plyn odoberať neoprávnene. Čo by pri množstve neoprávnených odberov mohlo znamenať kolaps distribučnej siete. Žalobca predpokladá, že takýto deformovaný prístup nie je zmyslom právnej úpravy. V tejto veci dáva žalobca do pozornosti súdu rozhodnutie NS SR , ktoré v prílohe predkladá a tiež upriamuje pozornosť na rozhodnutie NS SR , na ktoré upozorňoval už v priebehu konania. Žalobca súčasne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v oblasti neoprávnených odberov plynu - skutková podstata § 82 ods. 1 písm. d) meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii , ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax NS SR. Pozornosť žalobca upriamil aj na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 23.5.2019, ktoré sa v citovanom náleze spomína a upozorňuje na aplikáciu právnych predpisov s tým, že odkazuje na doterajšiu prax Najvyššieho súdu SR, ktorá je v diametrálnom rozpore s tým, čo Ústavný súd uviedol v náleze predloženom žalovaným (Krajský súd v napadnutom rozsudku jasne a vyčerpávajúco odôvodnil svoje závery, aplikoval príslušné právne normy Zákona o energetike, pojednávajúce o objektívnej zodpovednosti odberateľa za neoprávnený odber plynu ústavne čistým spôsobom, pri rozhodovaní vychádzal, okrem iného aj zo znaleckého dokazovania o porušení plomby meradla plynu a rešpektoval právne názory a interpretáciu príslušných právnych noriem o energetike podané Najvyšším súdom Slovenskej republiky v obdobných veciach, t. j. rešpektoval ustálenú prax, tak signalizujú zjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti ... Navyše, pokiaľ sťažovateľka nebola pôvodcom poškodenia plomby meradla, má vzhľadom na jej objektívnu zodpovednosť za neoprávnený odber plynu možnosť uplatňovať regresný nárok voči tretej osobe/ škodcovi, ktorá sa dopustila poškodenia plomby meradla. Ústavný súd v takto vykonštruovanej právnej situácii odkazuje na starostlivosť riadneho hospodára v prístupe odberateľa k ochrane majetku a zabezpečeniu meradla spájaného s odberným miestom pred poškodením tretími osobami, resp. na potrebu vyhnúť sa zo strany samotného odberateľa deliktuálnemu konaniu spočívajúcemu v neoprávnenom odbere plynu v zmysle § 82 ods. 1 zákona o energetike. Ústavný súd tak podporil doterajšiu rozhodovaciu ustálenú prax Najvyššieho súdu SR, ktorou argumentuje od začiatku žalobca. Na základe uvedených argumentov, ustálenej súdnej praxe, ktorú predstavujú rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a predložených dôkazov žalobca poukázal na tú skutočnosť, že nález predložený žalovaným neobsahuje žiadne rozumne odôvodnené a relevantné dôvody na zmenu ustálenej praxe Najvyššieho súdu SR a navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Na preukázanie ustálenej súdnej praxe v rozhodovaní o neoprávnených odberoch zemného plynu , na základe skutkovej podstaty uvedenej v § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike priložil súdu relevantné súdne rozhodnutia v prílohe. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že na jeho strane nedošlo k neoprávnenému odberu zemného plynu. Žalobca svoje tvrdenia preukázal dôkazmi, poukazuje na judikatúru a ustálenú súdnu prax, ktorá potvrdzuje právny názor žalobcu a zaväzuje žalovaného zaplatiť vzniknutú škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu.

9. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Zápisu zo dňa 2.5.2019 Zápisu zo dňa 3.5.2019, Zápisu zo dňa 30.5.2019 Montážneho listu zo dňa 30.5.2019, Znaleckého posudku č. 51/PL-2020Vyúčtovania č.9000349831 zo dňa 27.2.2020, Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 27.2.2020, Cenníka externých služieb SPP-distribúcia, a. s., Fotodokumentácie na odbernom mieste, Potvrdenia dodávateľa zemného plynu o spotrebe 0 m3 na predmetnom odbernom mieste, Predžalobnej výzvy zo dňa 1.2.2021, Technických podmienok spoločnosti SPP - distribúcia, a. s. ako prevádzkovateľa distribučnej siete, fotodokumentácie predloženej žalovaným, Žiadosti o umožnenie výmeny plynomera zo dňa 27.5.2019, rozpisov položiek k faktúram vystaveným žalovanému, Potvrdenia o prebratí odtlačkov razníc zo dňa 20.1.2020, Stanoviska vo veci zániku platnosti overenia určeného meradla zo dňa 7.5.2020, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

10. Právnym titulom žalobcovej pohľadávky voči žalovanému je neoprávnený odber zemného plynu podľa ustanovenia o energetike. Žalobca nie je dodávateľ zemného plynu, ani so žalovaným žiadnu zmluvu neuzatvoril. Plyn zo strany žalovaného bol odoberaný na odbernom mieste: Priemyselná štvrť 20, 083 01 Sabinov. Pri kontrole odberného miesta zo strany žalobcu dňa 02.05.2019 zamestnanci žalobcu zistili poškodenie spodnej časti krytu číselníka. Dňa 03.05.2019 pri kontrole odberného miesta zamestnanci žalobcu zistili poškodenie meradla v mieste snímača impulzov (odtrhnutý kryt a navŕtanie dierok do číselníka). Dňa 30.05.2019 zamestnanci žalobcu vykonali kontrolu odberného miesta po telefonickej dohode s odberateľom a výmenu meradla z dôvodu poškodenia číselníka meradla. Plynomer bol demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi. Znaleckým posudkom č. 51/2020 zo dňa 31.01.2020 znalec Ing. Peter

Leška potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií (str.6 Znaleckého posudku, v ktorom je na otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, odpoveď: ,,Na základe zistených skutočností môžem s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Mieru vyššie uvedenej pravdepodobnosti a nie istotu uvádzam z dôvodu, že som nebol prítomný pri demontáži originálnej plomby.´´. Na strane 7 predmetného znaleckého posudku znalec uvádza :,,Optickým skúmaním povrchu spodnej plochy krytu číselníka som zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom - nástrojom.´´ V zmysle ustanovenia § 82 ods.1 písm. d) ZoE neoprávneným odberom plynu je odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 ZoE povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu. Zmluvným odoberateľom na vyššie uvedenom odbernom mieste bol žalovaný. Spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete za určené obdobie neoprávneným odberom plynu je stanovený vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. . Dňa 27.02.2020 žalobca žalovanému ako odoberateľovi vyúčtoval škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od 11.12.2018 do 02.05.2019, určenú podľa citovaného vykonávacieho predpisu vo výške 3.793,79 eur za celkové množstvo neoprávnene odobratého množstva zemného plynu v objeme 10479 m3 - Vyúčtovanie č. 9000349831, splatné dňa 12.03.2020. Prílohou vyúčtovania je výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 27.2.2020. Dodávateľ zemného plynu žalovanému za obdobie od 11.12.2018 do 02.05.2019 vyúčtoval spotrebu zemného plynu vo výške 0 m3. Dňa 03.02.2021 odoslal žalobca žalovanému predžalobnú výzvu na bezodkladnú úhradu pohľadávky. Do dnešného dňa nebola vykonaná žiadna úhrada dlžnej sumy. Neuhradený zostatok predstavuje sumu 3.793, 79 eur a žalovaný je teda voči žalobcovi v omeškaní s úhradou tejto sumy.

11. Podľa o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, neoprávneným odberom plynu je odber a)bez uzavretej zmluvy o 1.pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2.dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3.prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.

12. Podľa , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

13. Podľa , dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

14. Podľa , dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak

zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

15. Podľa , dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

16. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

17. Podľa , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

18. Podľa , omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa ,369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

19. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého kalendárneho polroka omeškania.

20. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , namiesto úrokov z omeškania podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

21. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

22. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právnym titulom žalobcovej pohľadávky voči žalovanému je neoprávnený odber zemného plynu podľa ustanovenia o energetike. Žalobca nie je dodávateľ zemného plynu, ani so žalovaným žiadnu zmluvu neuzatvoril. Plyn zo strany žalovaného bol odoberaný na odbernom mieste: Priemyselná štvrť 20, 083 01 Sabinov. Pri kontrole odberného miesta zo strany žalobcu dňa 02.05.2019 zamestnanci žalobcu zistili poškodenie spodnej časti krytu číselníka. Dňa 03.05.2019 pri kontrole odberného miesta zamestnanci žalobcu zistili poškodenie meradla v mieste snímača impulzov (odtrhnutý kryt a navŕtanie dierok do číselníka). Dňa 30.05.2019 zamestnanci žalobcu vykonali kontrolu odberného miesta po telefonickej dohode s odberateľom a výmenu meradla z dôvodu poškodenia číselníka meradla. Plynomer bol demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi. Znaleckým posudkom č. 51/2020 zo dňa 31.01.2020 znalec Ing. Peter Leška potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií (str.6 Znaleckého posudku, v ktorom je na otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, odpoveď: ,,Na základe zistených skutočností môžem s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Mieru vyššie uvedenej pravdepodobnosti a nie istotu uvádzam z dôvodu, že som nebol prítomný pri demontáži originálnej plomby.´´. Na strane 7 predmetného znaleckého posudku znalec uvádza :,,Optickým skúmaním povrchu spodnej plochy krytu číselníka som zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom - nástrojom.´´ V zmysle ustanovenia ZoE neoprávneným odberom plynu je odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s ustanovením ZoE povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu. Zmluvným odoberateľom na vyššie uvedenom odbernom mieste bol žalovaný. Spôsob

výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete za určené obdobie neoprávneným odberom plynu je stanovený vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. Dňa 27.02.2020 žalobca žalovanému ako odoberateľovi vyúčtoval škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od 11.12.2018 do 02.05.2019, určenú podľa citovaného vykonávacieho predpisu vo výške 3.793,79 eur za celkové množstvo neoprávnene odobratého množstva zemného plynu v objeme 10479 m3 - Vyúčtovanie č. 9000349831, splatné dňa 12.03.2020. Prílohou vyúčtovania je výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 27.2.2020. Dodávateľ zemného plynu žalovanému za obdobie od 11.12.2018 do 02.05.2019 vyúčtoval spotrebu zemného plynu vo výške 0 m3. Dňa 03.02.2021 odoslal žalobca žalovanému predžalobnú výzvu na bezodkladnú úhradu pohľadávky. Do dnešného dňa nebola vykonaná žiadna úhrada dlžnej sumy. Neuhradený zostatok predstavuje sumu 3.793, 79 eur a žalovaný je teda voči žalobcovi v omeškaní s úhradou tejto sumy. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 3.793, 79 eur vyhovel a zaviazal žalovaného na jej zaplatenie v prospech žalobcu.

23. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd v súlade s ust. v spojení s Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , aj na zaplatenie príslušného zákonného 9 % ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy 3.793, 79 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto pohľadávky žalobcu, t.j. od 13.3.2020, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t. j. do zaplatenia, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

24. V súlade s ust. v spojení s Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , zaviazal súd žalovaného aj na zaplatenie žalobcom uplatnenej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.

25. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, resp. námietky žalovaného uplatnené ako prostriedky jeho procesnej obrany, tak tie súd vyhodnotil ako irelevantné, a preto sa dá povedať aj ako účelové. So všetkými vznesenými námietkami žalovaného sa podrobne vysporiadal žalobca vo svojich písomných vyjadreniach, a preto na nich súd poukazuje a pre úplnosť a sumarizáciu uvádza nasledovne. Tvrdenia žalovaného uvedené najprv v odpore a následne aj v rámci jeho písomných či ústnych vyjadrení, nezbavujú žalovaného objektívnej zodpovednosti za neoprávnený odber zemného plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca odmietol a poprel tvrdenia žalovaného, že žalobca prostredníctvom svojich zamestnancov poškodil predmetné meradlo. Žalovaný na preukázanie tohto svojho tvrdenia nepredložil žiadne konkrétne dôkazy. Nepredložil ani uvádzaný kamerový záznam kamery údajne snímajúcej predmetné odberné miesto. Žalovaného tvrdenia potom naozaj možno považovať len za účelové fabulácie, ktorými sa chce zbaviť zodpovednosti za neoprávnený odber zemného plynu. Je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že žalobca je oprávnený kontrolovať meradla podľa svojho uváženia kedykoľvek. Meradlo je jeho vlastníctvom. Z dôvodu, že na predmetnom mieste dochádzalo k neoprávnenému odberu, je logické, že žalobca takéto odberné miesta monitoroval intenzívnejšie. V priebehu dokazovania nebolo zo strany žalovaného preukázané, že by skutočnosť, že žalovaný oznámil žalobcovi podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, mala na vykonanie kontroly nejaký priamy vplyv, tobôž nie na jeho poškodenie. Žalobca vykonal kontrolu na predmetnom odbernom mieste dňa 02.05.2019 a 03.05.2019 bez účasti žalovaného. Nebolo to v rozpore so žiadnymi právnymi predpismi a ani Technickými podmienkami, ktoré vydal žalobca. Demontáži meradla však už predchádzalo zaslanie žiadosti o umožnenie výmeny plynomera zo dňa 27.05.2019 žalobcom. K samotnej výmene plynomera došlo za prítomnosti p. Solárovej a hliadky OO PZ Sabinov dňa 30.5.2019. Ak žalobca tvrdí, že zamestnanec žalobcu spôsobil tieto poškodenia, mal povinnosť tieto svoje tvrdenia aj náležite preukázať. Čo sa však v priebehu dokazovania nestalo. Aj keď žalovaný na svoju obranu uvádza, že nevykonal žiadny zásah do meradla, je táto skutočnosť pri úprave objektívnej zodpovednosti za škodu koncipovanú ust. § 82 ods. 1 písm. d) ZoE bezvýznamnou. Žalovaný ako odberateľ by sa mohol zodpovednosti za neoprávnený odber zbaviť iba vtedy ak by tvrdil a preukázal, že poškodenie meradla spôsobila tretia osoba, prípadne k poškodeniu došlo mimo sféry jeho zodpovednosti, čo sa nestalo. V prípade škody spôsobenej neoprávneným odberom odberateľ totiž zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia bez ohľadu na zavinenie.

26. Z dôvodu zásad sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania súd nepripustil dôkazy, a to rozpis položiek a screenshot, ktoré sa snažil založiť do spisu právny zástupca žalovaného až v priebehu pojednávania dňa 18.11.2021.

27. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

30. O náhrade trov tohto konania rozhodol súd podľa v spojení s . Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.