Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/40/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu KLARTEC, spol. s r.o., Mikovíniho 8, Trnava, IČO: 36 231 355, zastúpeného spoločnosťou HALADA advokátska kancelária, s.r.o., Kapitulská 21, Trnava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100096312/2019 zo dňa 9.1.2019 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo: 100096312/2019 zo dňa 9.1.2019 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 100096312/2019 zo dňa 9.1.2019, ktorým žalovaný podľa potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 358865/2018 zo dňa 25.06.2018 vyrubujúce mu rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 49 056,00 eur, a to za zdaňovacie obdobie október 2012, a to postupom podľa daňového poriadku,. Bolo zistené, že nadmerný odpočet bol zo strany žalobcu uplatnený v dodatočnom daňovom priznaní vo výške 101 510,27 eur, pričom nadmerný odpočet zistený správcom dane vo vyrubovacom konaní predstavoval sumu 52 454,27 eur. Na základe výsledkov kontroly zameranej na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu správca dane dospel k záveru, že v prípade dodávky tovaru od deklarovaného dodávateľa JILIN s.r.o. nebolo preukázané dodanie tovaru v hodnote 245 280,00 eur eur práve touto spoločnosťou a v prípade dodávky tovaru - kryštálového cukru do iného členského štátu neboli podmienky priznania odpočtu dane splnené pre nepreukázanie dodania tovaru deklarovanému dodávateľovi spoločnosti MONITORING - K.B. Kft.

2.

Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu veci, ku ktorému žalovaný a správca dane dospeli, nezodpovedá obsahu spisov a je nepostačujúce, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a konanie žalovaného a správcu dane trpí vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia - žalobca nebol vopred informovaný o výsluchu svedkyne Ing. P. J., čím mu bolo odňaté základné procesné právo zúčastniť sa výsluchu a klásť svedkyni otázky. V súvislosti so záverom správcu dane, že uskutočnenie dodávok tovaru nebolo preukázané, nakoľko dodanie nebolo možné preveriť u dodávateľa JILIN s.r.o. má za to, že vychádza z nesprávneho

predpokladu absolútneho dôkazného bremena daňového subjektu, hoci v prípade vyčerpania jeho dôkazného bremena o skutočnostiach uvedených v § 24 ods. 1 daňového poriadku, t.j. predloženia relevantných dôkazov preukazujúcich predmetné skutočnosti v rozsahu stanovenom zákonom, znáša dôkazné bremeno o opaku správca dane, ktorý svoje pochybnosti o správnosti dokladov predložených daňovým subjektom musí podložiť dôkazmi tak, aby tieto pochybnosti mohli byť považované za dôvodné. Dodanie tovaru okrem všetkých predložených dôkazov, ktoré možno od daňového subjektu bežne požadovať, potvrdili aj ďalšie vykonané dôkazy - výsluch svedkyne N. H. ako splnomocnenej zástupkyne spoločnosti JILIN s.r.o., ktorá dokladovala uzatvorenie predmetných obchodov, výsluch Ing. P. J., ktorá ako splnomocnený zástupca LAGERMAX Slovakia s.r.o. potvrdila skladovanie tovaru s dodacími listami, na ktorých sa vyskytovali názvy spoločností JILIN s.r.o. a žalobcu, pričom dodanie tovaru potvrdil aj konateľ JILIN s.r.o. J. R. notársky overeným čestným vyhlásením. Má za to, že nemožnosť overenia určitej skutočnosti u iného subjektu nie je dôkazom o tom, že k tejto skutočnosti nedošlo, ale má za následok iba to, že týmto spôsobom nebolo možné predmetnú skutočnosť potvrdiť ani vyvrátiť, pričom nemožnosť vykonania určitého dôkazu nemožno pričítať na ťarchu daňového subjektu. V súvislosti s posudzovaním dôkazného bremena daňového subjektu a správcu dane žalobca poukazoval na právne názory obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR a v rozsudku Najvyššieho súdu SR . Považuje za prirodzené, že svedkyňa R. H. nevedela uviesť mená skladníkov, spôsob balenia tovaru, typ dopravných prostriedkov, či mechanizmy použité pri vykládke tovaru, nakoľko konala ako sprostredkovateľka obchodov a nie ako zamestnankyňa JILIN s.r.o.. Svedkyňa Ing. J. v mene spoločnosti LAGERMAX Slovakia spol. s r.o. správcovi predložila sumarizáciu dodacích listov a medzinárodných nákladných listov, v ktorých sa vyskytovali názvy spoločnosti JILIN s.r.o. a žalobcu a ktoré preukazujú skladovanie predmetného tovaru v skladoch tejto spoločnosti, čo nevyvracia skutočnosť, že žalobca ani spoločnosť JILIN s.r.o. nemali so spoločnosťou LAGERMAX uzatvorenú zmluvu o nájme a skladovanie tovaru bolo fakturované spoločnosti Progressive FR, s.r.o., ktorá so spoločnosťou JILIN s.r.o. mohla mať uzatvorenú zmluvu o skladovaní, podnájomnú zmluvu alebo inú zmluvu. Pokiaľ správca dane a žalovaný neuznali dôkaz o uskutočnení sporných obchodov

- čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti JILIN s.r.o. J. R., má žalobca za to, že podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku možno ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, pričom hodnovernosť a relevantnosť čestného vyhlásenia závisí od vykonaného dokazovania a vyhodnotenia všetkých dôkazov samostatne a súčasne v ich vzájomnej súvislosti.

3.

Zistenie skutkového stavu veci považuje žalobca za nedostatočné nakoľko správca dane napriek možnosti nezabezpečil výsluch J. R. prostredníctvom inštitútu predvedenia, keď sa menovaný na predvolanie dožiadaného orgánu nedostavil. Žalovaný ani správca dane sa tiež dostatočne nevysporiadali s predloženými listinnými dôkazmi - kúpnou zmluvou, dodacími listami a bankovými dokladmi o prevode peňažných prostriedkov vo výške kúpnej ceny za tovar na účet dodávateľa JILIN s.r.o., opomenuli vyhodnotiť aj e-mailovú komunikáciu s R. H., obsahom ktorej boli aj objednávky dodania tovaru, bližšie sa nevyjadrili ani k dokladom spoločnosti LAGERMAX, dodacím a nákladným listom s názvami spoločnosti JILIN s.r.o. a žalobcu, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Výsluch svedkyne Ing. J. bol vykonaný bez upovedomenia žalobcu prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu Bratislava, pričom výsledky tohto výsluchu boli správcom dane vyhodnotené v neprospech žalobcu, čím došlo k porušeniu základného procesného práva žalobcu podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku.

4.

Žalobca v zdaňovacom období október 2012 dodal tovar inému platiteľovi dane - MONITORING - K.B. Kft. do iného členského štátu, zakúpený od spoločnosti JILIN s.r.o. a mal za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre oslobodenie dodania tovaru od DPH nakoľko v rámci daňovej kontroly správcovi dane predložil všetky príslušné faktúry, potvrdené prepravné doklady a ďalšie bežne uchovávané doklady preukazujúce dodanie tovaru. Napriek tomu správca dane dospel k záveru, že skutočné dodanie tovaru nebolo preukázané, keďže sa dodanie tovaru nepodarilo preveriť u odberateľa tovaru a správca dane mal pochybnosti ohľadom uskutočnenia prepravy tovaru a ohľadom miesta jeho skladovania. Žalobca má za to, že v prípade dodávok - tovaru od JILIN s.r.o. na jeho ťarchu nemôže byť pričítaná nemožnosť preverenia dodávky u odberateľa tovaru. Správca dane pritom pri preverovaní dodávok v

reťazci dodávateľov pred nadobudnutím tovaru žalobcom ako aj v reťazci odberateľov po dodaní tovaru spoločnosti MONITORING - K.B. Kft. nezistil skutočnosti spochybňujúce alebo vyvracajúce túto dodávku tovaru. Poukázal na to, že správcovi dane sám iniciatívne predložil medzinárodné nákladné listy CMR a správy o vyložení oproti listom CMR preukazujúce, že spoločnosť JILIN, s.r.o. obstarala predmetný tovar v období august a október 2012 od svojich dodávateľov JaS Trading, s.r.o. z Českej republiky a D. U. z Poľskej republiky a že tovar bol skutočne skladovaný v skladoch spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. v Senci. Na predmetných dokumentoch sa totiž pri jednotlivých dodávkach tovaru uvádza ako príjemca spoločnosť JILIN, s.r.o. a ako miesto dodania sklady spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. v Senci. To, že p. J. správcovi dane uviedla, že so spoločnosťou JILIN, s.r.o. ani so žalobcom nemala spoločnosť LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. v danom období uzatvorenú zmluvu o nájme, a že odplata za skladovanie predmetného tovaru bola fakturovaná spoločnosti Progressive FR, s.r.o., pritom žiadnym spôsobom nevyvracia výslovne potvrdenú a tiež listinnými dôkazmi preukázanú skutočnosť, že predmetný tovar bol v skladoch skutočne skladovaný, čo potvrdil aj Ing. S. N. - konateľ spoločnosti Progressive FR, s.r.o. . Tento svedok uviedol, že má vedomosť o tom, že v predmetných skladových priestoroch skladovala tovar aj spoločnosť JILIN, s.r.o., pričom spoločnosť Progressive FR, s.r.o. nebola so spoločnosťou JILIN, s.r.o. v priamom obchodnom vzťahu, avšak predmetné priestory v skladoch spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. dala spoločnosť Progressive FR, s.r.o. do podnájmu spoločnosti CAHABON, s.r.o., pričom spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti bol v období roku 2012 aj p. J. R. - konateľ spoločnosti JILIN, s.r.o. . V tejto súvislosti žalobca ďalej zdôraznil, že aj konateľ spoločnosti JaS Trading, s.r.o. (p. H. ako aj p. U. potvrdili, že tak spoločnosť JaS Trading, s.r.o. ako aj p. U., že sa uskutočňovali dodávky tovaru v kontrolovanom období spoločnosti JILIN, s.r.o. s miestom dodania do skladových priestorov spoločnosti LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. v Senci.

5.

Žalobca namietal, že správca dane i žalovaný ignorovali jeho právo ako účastníka konania zúčastniť sa výpovede, resp. výsluchu svedkyne Ing. P. J., čím bolo porušené jeho právo zakotvené v § 25 ods. 4 daňového poriadku.

6.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa jeho názoru výsledkom dokazovania nezodpovedá konštatovanie žalobcu, že v prípade dodania tovaru od spoločnosti JILIN s.r.o. boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie odpočtu DPH, pričom nesúhlasí s tvrdením, že dodanie tovaru bolo riadne zdokladované, nebolo spochybnené a samotná existencia tovaru bola nesporná. Žalobca síce predložil formálne správne vyhotovené dokumenty, avšak ich pravdivosť nebolo možné preveriť a preto ani vysloviť záver o skutočnej realizácii zdaniteľných obchodov, pričom pri preukazovaní nároku na odpočet DPH sú práve z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti aplikované prísnejšie podmienky dokazovania ako pri všeobecnej dôkaznej povinnosti. Nepostačuje predloženie bežných dokladov používaných v obchodnom styku, ale je nevyhnutné, aby tieto odrážali materiálnu skutočnosť, čo v danom prípade bolo spochybnené. V tejto súvislosti poukazoval na to, že v konaní nebolo preukázané, na základe akého dokladu boli sporné obchody medzi žalobcom a JILIN s.r.o. uzatvárané, keď plnomocenstvo, ktoré malo byť udelené N. H., nebolo predložené menovanou, žalobcom ani spoločnosťou JILIN s.r.o.. Realizovanie obchodov nepotvrdzuje ani vyjadrenie Ing. E. J., splnomocnenej zástupkyne LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o., podľa ktorej spoločnosť LAGERMAX so žalobcom ani JILIN s.r.o. nespolupracuje, nemá s nimi uzatvorenú zmluvu o prenájme skladovacích priestorov a nevystavila im žiadne faktúry. Konateľ spoločnosti JILIN s.r.o. sa na predvolanie nedostavil a jeho výsluch sa nepodarilo zabezpečiť ani prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. Samotné čestné prehlásenia menovaného nemožno brať ako dôkaz uskutočnenia obchodov, nakoľko ide iba o tvrdenie nepodložené dokladmi. Splnomocnená zástupkyňa správcovi dane predložila sumarizáciu dodacích listov a medzinárodné nákladné listy, pri ktorých sa vyskytujú názvy spoločnosti JILIN s.r.o a žalobcu, ale odplata za skladovanie bola fakturovaná spoločnosti Progressive FR, s.r.o. na základe zmluvy o prenájme, na poklade čoho sú tvrdenia žalobcu o skladovaní predmetného tovaru nedovieryhodné, pričom tvrdenie o možnej zmluve JILIN s.r.o. so spoločnosťou Progressive FR, s.r.o. žalovaný považuje za nepodloženú špekuláciu. Čestné prehlásenie M. R. žalovaný nevylúčil ako dôkaz, ale hodnotil ho ako nedostatočne preukazný vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam. Nakoľko ide o občana Českej republiky, správca dane nebol oprávnený požiadať o jeho predvedenie, využil však všetky možnosti na získanie jeho výpovede, pričom bol neúspešný. Pokiaľ žalobca zabezpečil čestné

vyhlásenie menovaného, zrejme s ním bol v kontakte, ale konfrontáciu pri výsluchu pred správcom dane nezabezpečil, ani nepredložil ďalšie dôkazy. Pokiaľ žalobca namietal vykonanie výsluchu Ing. E. J. bez jeho predchádzajúceho upovedomenia, podľa žalovaného účastník konania neutrpel ujmu na svojich právach, nakoľko bol o kontrolných zisteniach informovaný a mohol navrhnúť jeho vykonanie v posudzovanom zdaňovacom období, čo však neurobil.

7.

V súvislosti so žalobným dôvodom, týkajúcim sa dôkazného bremena daňového subjektu žalovaný uviedol, že konateľ spoločnosti JILIN, s.r.o. p. J. R. bol nekontaktný, pričom výsluch p. N. H., ktorá dodanie tovaru potvrdila, nemá podľa žalovaného dostatočnú preukaznú hodnotu, keďže jej obsah nebolo možno konfrontovať s výpoveďou konateľa spoločnosti JILIN, s.r.o. . Taktiež aj výsluchy svedkov p. J. H. a D. U. boli vyhodnotené ako nepreukazujúce, že tovar bol žalobcovi dodaný spoločnosťou JULIN, s.r.o. . V tejto súvislosti bolo poukázané na rozsudok NS SR č.k. , v ktorom je konštatované, že „judikatúra NS SR zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v tých intenciách, že nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol s položkami v prílohe, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov". Zdôraznil, že v daňovom konaní sa uplatňuje prejednávacia zásada, pričom svoju argumentáciu opiera o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. Sž-o-NS 44/03 zo dňa 23.10.2003, v ktorom je uvedené „pritom je potrebné zdôrazniť, že v daňovom konaní, v ktorom je podľa zákona a za podpory kladený dôraz na záujem štátu, okrem zásady voľného hodnotenia dôkazov platí tiež (na rozdiel od všeobecného správneho konania) prejednávacia zásada, ktorá spočíva v tom, že pri dôkaznej povinnosti daňovníka nie je príslušný daňový orgán povinný vyhľadávať dôkazy, svedčiace v prospech daňovníka. Jeho povinnosťou je len posúdiť dôkazy rozhodné pre správne určenie dane. Pritom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné= bremeno spočíva na daňovom subjekte. Správca dane posudzuje v rámci dokazovanie závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho právomoci posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o ich dôkaznej preukaznosti". Ďalej uviedol, že žalobca síce predložil formálne správne vyhotovené dokumenty, avšak ich pravdivosť nebolo možné v procese daňovej kontroly preveriť, čiže nebolo možné ani vysloviť záver o skutočnej realizácii sporných zdaniteľných obchodov. K žalobnému dôvodu, že skutkové závery žalovaného a správcu dane nezodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania uviedol, že prvostupňový správny orgán, resp. správca dane vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu zodpovedajúcom možnostiam, ktoré mu daňový poriadok ako procesný právny predpis poskytuje, pričom dôkazy hodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa daňového poriadku, v zmysle ktorého správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pokiaľ ide o nevykonaný dôkaz - výsluch svedka p. R., tak z obsahu administratívneho spisu sú zrejmé neúspešné pokusy menovaného vypočuť ako aj skutočnosť, že menovaný ako aj spoločnosť JILIN, s.r.o., ktorej bol konateľom, so správcom dane nespolupracovali. Z odpovede Českej daňovej správy vyplýva, že menovaný mal adresu na Mestskom úrade Q. a bol odhlásený zo všetkých pôvodných adries. Správca dane vo vyrubovacom konaní súhlasil so zabezpečením svedka žalobcom, čo však nebolo zrealizované. Žalobcom uvádza adresa svedka F. Q. XXXX, Q. je neoveriteľná, pretože aj notár uviedol adresu J. Q. XX, Q.. K odňatiu základného procesného práva účastníka daňového konania zúčastniť sa výsluchu svedka, p. Ing. P. J. žalovaný uviedol, že uvedený dôkaz bol vykonaný v rámci daňovej kontroly za iné zdaňovacie obdobie (september 2012) a správca dane ho získal nahliadnutím do príslušného spisu, v súlade s daňového poriadku a ide o taký spôsob získania dôkazu, ktorý nie je v rozpore so zákonom a žalobca bol s ním oboznámený. K opomenutiu správcu dane i žalovaného vyhodnotiť niektoré relevantné dôkazy, konkrétne e-mailovú komunikáciu daňového subjektu s p. N. H. z rozhodného obdobia žalovaný uviedol, že pokiaľ menovaná nepredložila žiadnu plnú moc, ktorá by ju oprávňovala dojednávať posudzované obchody, by táto komunikácia nemohla byť dôkazom preukazujúcim, že k posudzovaným obchodom v skutočnosti došlo tak, ako to deklarujú faktúry.

8.

Súd vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 4.12.2019 bez účasti žalovaného, ktorý sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil (tento súhlasil s tým, aby súd konal v jeho neprítomnosti), vypočul právneho zástupcu žalobcu, ktorý poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 20.8.2019, ktorým tento na základe žalobcom podanej kasačnej sťažnosti vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. zrušil rozhodnutie krajského súdu (tento žalobu zamietol) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že tak v tomto konaní ako aj v konaní vedenom pod sp.zn. boli preverované obdobné dodávateľsko-odberateľské vzťahy, skutkovo ako aj právne sú veci rovnaké, rozdiel je iba v tom, že boli posudzované rôzne zdaňovacie obdobia, v konaní zdaňovacie obdobie september 2012 a v tomto konaní október 2012. Poukázal na to, že v rozsudku Najvyššieho súdu v bode 37. Je konštatované, že žalobca postupoval v intenciách daňového poriadku, v súlade s ust. §43 ods. 5 ako aj § 24 ods. 4 daňového poriadku, predložil dôkazy, ktorými preukázal, že si žalobca dôvodne uplatňoval nadmerný odpočet, a teda že uniesol vo veci dôkazné bremeno. V tomto rozsudku bolo tiež konštatované ( v bode 55.), že žalobcovi bolo odňaté procesné právo sa ako účastník konania zúčastniť na výsluchu predvolaného svedka, a to p. Ing. P. J., keď ide o rovnakú osobu, ktorá mala byť vypočutá aj v rámci tohto konania, pričom tvrdenia, ktoré uviedla v rámci zdaňovacieho obdobia september 2012 správca dane použil aj na zdaňovacie obdobie október 2012, ktoré je predmetom tohto konania.

9.

Podľa § 24 daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

(5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.

Podľa § 21 ods. 1 daňového poriadku Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, môže požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov pri správe daní iného vecne príslušného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný žiadosti vyhovieť alebo oznámiť dôvody, pre ktoré dožiadaniu nemôže vyhovieť.

Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku v citovanom znení platí, že ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

Podľa § 37 daňového poriadku (1) Správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu 31)vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti.

(2) Miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.

(3) Pri výkone miestneho zisťovania je zamestnanec správcu dane povinný preukázať sa služobným preukazom; túto povinnosť nemá zamestnanec správcu dane, ktorým je obec a colník vykonávajúci miestne zisťovanie v služobnej rovnošate. Zamestnanec správcu dane, ktorým je obec, je povinný preukázať sa oprávnením na vykonanie miestneho zisťovania.

(4) O miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo inej osobe, alebo zamestnancovi daňového subjektu, alebo zamestnancovi inej osoby, za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, alebo iná osoba alebo zamestnanec inej osoby, spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam. Ak správca dane pri miestnom zisťovaní zabezpečí vec podľa § 41 a 42, odovzdá rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice osobe, od ktorej prevzal vec, ktorú zabezpečil.

(5) Ustanovenia o miestnom zisťovaní, zabezpečení veci a prepadnutí veci sa vzťahujú primerane aj na finančné riaditeľstvo.

Podľa § 39 ods. 1 Daňového poriadku v citovanom znení daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia.

Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku v citovanom znení platí, že ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa v citovanom znení právo oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa v citovanom znení platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.

Podľa v citovanom znení platí, že ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota. Podľa v citovanom znení právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa v citovanom znení platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa v citovanom znení právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

Podľa v citovanom znení daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

10.

V prvom rade správny súd považuje za potrebné uviesť, že obdobné dodávateľsko-odberateľské vzťahy boli správcom dane posudzované u žalobcu v zdaňovacom období september 2012. Krajský súd v Trnave v konaní vedenom pod sp.zn. žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, a to rozsudkom zo dňa 2.8.2017, pričom Najvyšší súd SR na základe kasačnej sťažnosti žalobcu tento rozsudok rozsudkom č.k. zo dňa 20.8.2019 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Tak ako v prípade konania vedenom pod sp.zn. správca dane vyslovil viackrát pochybnosti s dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom a na tomto základe skonštatoval, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti aplikácie práva na uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2012.

11.

Správny súd zdôrazňuje, že je viazaný právnym názorom vysloveným v rozsudku kasačného súdu, a to najmä za situácie, keď dodávateľsko-odberateľské vzťahy posudzované v zdaňovacom období september 2012 sú skutkovo obdobné (reťazec obchodných partnerov žalobcu bol dokonca rovnaký) ako vzťahy posudzované u žalobcu v zdaňovacom období október 2012. Kasačný súd vo svojom rozsudku uviedol, že samotná skutočnosť, že reťazec predmetných dodávok tovaru mohol byť zaťažený existenciou daňového podvodu nemôže byť dôvodom na odopretie žalobcovho práva na odpočet DPH v súvislosti s dodaním predmetného tovaru.

12.

Oprávnenie správcu dane v zmysle § 24 v spojení s § 3 ods. 2 veta prvá (zásada súčinnosti daňového subjektu) a odseku 3 (hodnotenie dôkazov) Daňového poriadku preverovať skutkový stav tvrdený daňovým subjektom a následne hodnotiť dôkazy predkladané daňovým subjektom je limitovaná na prvom mieste zásadou zákonnosti ( Daňového poriadku v spojení s ). Preto správca dane musí konať v zmysle vyhľadávacej zásady, t.j. má právomoc zistiť čo najúplnejšie skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti žalobcu aj bez súčinnosti žalobcu s tým, že nikto nemôže viazať správcu dane povinnosťou vykonávať dokazovanie iba v rámci dôkazných prostriedkov navrhnutých žalobcom ako daňovým subjektom (viď rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 5Sž-o-KS/29/2005 zo dňa 16. novembra 2005).

13.

S tým korešponduje základná a neodňateľná povinnosť žalobcu ako platiteľa DPH preukázať existenciu obojsmerného súkromnoprávneho, verejnoprávneho a účtovného vzťahu (viď rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. zo dňa 13. decembra 2007) medzi dodávateľom a odberateľom zdaniteľného plnenia, obaja v pozícii zdaniteľných osôb (obdobne aj Súdny dvor v rozsudku sp.zn. C-324/11 vo veci Gábor Tóth). Správny súd vo svojej rozhodovacej činnosti zdôrazňuje túto povinnosť nielen poukazom na zásadu poctivého obchodného styku ako aj na zásadu obozretného podnikania (viď rozsudok

Najvyššieho súdu sp.zn. zo dňa 06. júla 2009) ale aj napríklad tým, že žalobca ako daňový subjekt uskutočňujúci zdaniteľné plnenie tohto typu si musí byť vedomý, že na jeho preukázanie je potrebné v priebehu samotného zdaniteľného obchodu zabezpečovať dôkazy tak, aby ho mohol daňovým orgánom preukázať (viď rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. zo dňa 23. apríla 2009).

14.

Formulácia dôvodných pochybností správcom dane a ich oznámenie daňovému subjektu postupom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré sleduje ako dôsledok prenos dôkazného bremena na daňový subjekt, musí splniť nielen podmienku preukázateľného spochybnenia (obdobne aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo 16. decembra 2009 ) ale je podmienené aj vyslovením hodnotiacich úsudkov, ktorými pomenuje svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby daňový subjekt poznal rozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií od správcu dane vedel, aké skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi. Dôvodnosť pochybností, že listinné dôkazy predložené žalobcom svedčiace v jeho prospech nie sú vierohodné, resp. že správca dane má pochybnosť o tom, či dôkazy zodpovedajú realite, sa presúva na správcu dane (viď rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. zo dňa 31. marca 2011).

15.

V prípade, že sa pochybnosti správcu dane viažu k vecným podmienkam odpočítania dane, mal by kontrolovaný daňový subjekt vedieť, či považuje správca dane za pochybné reálne uskutočnenie deklarovaných plnení alebo či sú pochybnosti o tom, že mu ich dodal deklarovaný dodávateľ (viď rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. zo dňa 13. februára 2018).

16.

V predmetnej veci je nepochybné, že žalobca si v dodatočnom daňovom priznaní za obdobie október 2012 uplatnil právo na odpočítanie dane podľa z titulu nákupu tovaru - Cukor Icumsa 45 s dopravou od dodávateľa - obchodnej spoločnosti JILIN, s.r.o. . Ohľadne týchto dodávok tovaru správca dane vyslovil viackrát pochybnosti s dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom a na tomto základe uzavrel vec konštatovaním, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti aplikácie práva na uplatnenie nadmerného odpočtu. V protokole zo dňa 24.11.2015 správca dane uviedol, že pokiaľ vykonanou daňovou kontrolou na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2012 spochybnil uskutočnenie zdaniteľných obchodov, správca dane je oprávnený uvedené zistenia aplikovať aj v súvislosti s preverovaním obchodných transakcií, t.j. obstaraním tovaru - kryštálového cukru žalobcom od dodávateľa, obchodnej spoločnosti JILIN, s.r.o. aj na kontrolované zdaňovacie obdobie október 2012. Správca dane teda spochybňoval existenciu tovaru tým, že žalobca podľa jeho mienky nepreukázal jeho dodanie od dodávateľa tovaru (dodávateľ v minulosti nereagoval na doručené výzvy, hoci ich prebral a rovnako konateľ so správcom dane nespolupracoval a jeho čestné prehlásenie nie je dostatočným dôkazom), ďalej jeho obstaranie (svedecká výpoveď p. N. H. nemá dostatočnú preukaznú hodnotu), uskladnenie (spoločnosť LAGERMAX nemá s dodávateľom uzavretú žiadnu zmluvu o prenájme a výskyt názvov dodávateľa na predložených dokladoch nepokladá za preukaznú prípadnú skutočnosť), resp. nakládku na dopravné prostriedky.

17.

Pre správny súd z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že tento predložil relevantné doklady, nakoľko okrem dodávateľských a odberateľských faktúr potvrdených tak dodávateľmi ako aj odberateľmi (faktúry boli vystavené v čase od 1.10.2012 do 18.10.2012), žalobca taktiež predložil CMR ako aj dodávateľsko-odberateľskú zmluvu pre spoločnosť JILIN zo 17.08.2012 a tiež e- mailovú komunikáciu s pani H. ako aj výpisy z bankových účtov. Znamená to, že žalobca mal k predmetným zdaniteľným plneniam okrem faktúr ako účtovných dokladov k dispozícii aj riadne uzatvorenú písomnú zmluvu, pričom dodanie tovaru preukázal dodacími listami. Okrem toho platobná aktivita žalobcu za dodanie tovaru je podložená listinnými dôkazmi, a to výpismi z bankových účtov žalobcu za kontrolované zdaňovacie obdobie.

18.

Správny súd na základe takto zisteného skutkového stavu ako aj predložených listinných dokladov sa nestotožňuje s vyššie uvedenými pochybnosťami správcu dane a so skutkovými závermi žalovaného,

resp. správcu dane, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Nielen žalobca počas daňovej kontroly a nasledujúceho daňového konania predkladal dostatočné listinné dôkazy, ktoré boli spôsobilé odpovedať na otázky správcu dane, ale aj správca dane získal od dožiadaných správcov dane ďalšie relevantné informácie, ktoré nepodporujú skutkový záver žalovaného, že podmienky na uplatnenie nadmerného odpočtu sa nenaplnili.

19.

V neposlednom rade sa správny súd zaoberal aj vznesenými námietkami žalobcu týkajúcich sa procesných pochybení správcu dane. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach podľa takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a aby účastníkovi, o ktorého vec - práva a povinnosti ide bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Výber druhu dôkazného prostriedku je síce na správcovi dane a závisí od otázky, ktorú treba objasniť, avšak nesmú byť takýmto postupom popreté procesné práva kontrolovaného daňového subjektu. Takisto je na správcovi dane, ktoré dôkazy vykoná, pričom nie je viazaný len návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 1 a 2 zákona o správe daní), avšak práve v závislosti od objasňovanej skutočnosti, od jej spôsobilosti vyvrátiť podstatné tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu ako i miery ovplyvniť rozhodnutie vo veci sa zvyšuje miera potrebnej presvedčivosti dôvodov uvádzaných správcom dane ohľadne vykonania alebo nevykonania navrhovaného dôkazu, prípadne voľby druhu dôkazného prostriedku. Aby bola zachovaná v daňovom konaní rovnosť zbraní, resp. rovnováha medzi povinnosťou správcu dane čo najúplnejšie zistiť skutkový stav potrebný na preverenie a určenie dane, musia byť zároveň zachované a rešpektované procesné práva kontrolovaného daňového subjektu.

20.

Z obsahu jednotlivých zápisníc a súčasne s prihliadnutím na ust. § 39 ods. 1 Daňového poriadku pre správny súd, ale vychádza zistenie, že jednotlivé osoby v pozícii štatutárnych orgánov (najmä konatelia), resp. v iných funkciách odpovedali na otázky zamerané na preverenie skutočností týkajúcich sa zdaniteľných obchodov, ktorých hodnovernosť správca dane spochybnil. Tento postup potom prestúpil medze naznačené zákonodarcom v jednotlivých ustanoveniach § 38 Daňového poriadku, nakoľko pojem „potrebné vysvetlenie" je nutné vykladať najmä v medziach uvedených v spomenutých ustanoveniach § 38 Daňového poriadku.

21.

Hoci správne žalobca poukázal na formu zachytenia tohto zisťovania, t.j., že dožiadaný správca dane nespísal zápisnice z miestneho zisťovania, ale zápisnice z ústneho pojednávania, tak správny súd zdôrazňuje, že na posúdenie otázky, či išlo v danom prípade o miestne zisťovanie alebo o výsluch svedka, je nutné vychádzať predovšetkým z rozsahu a obsahu skutočností zisťovaných dožiadaným správcom dane.

22.

Správny súd nespochybňuje oprávnenie správcu dane požiadať o vykonanie miestneho zisťovania a toto je v zmysle § 37 ods. 2 daňového poriadku zamerané na vyhľadávanie dôkazov, preverenie a zisťovanie skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní, tak v časti miestneho zisťovania, kedy sa má fyzická osoba pri správe daní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa preverenia splnenia hmotnoprávnych, procesných a účtovných podmienok zdaniteľného obchodu v zmysle , ide o výsluch svedka (obdobne napríklad rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. zo dňa 20. júna 2012).

23.

Iba takýto postup umožňuje vylúčiť neistotu daňového subjektu, že správca dane prostredníctvom otázok položených v jeho neprítomnosti neporušil zásadu zakotvenú v § 3 ods. 1 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 (najúplnejšie zistenie skutočností nevyhnutných na účely správy daní) Daňového poriadku a súčasne že správca dane sa pri výsluchoch predmetných osôb nezameral len na tie skutočnosti, ktoré mohli byť vykladané v neprospech daňového subjektu, pričom na skutočnosti, ktoré naopak mohli uskutočnenie zdaniteľných obchodov potvrdiť, sa nebude pýtať

24.

Vzhľadom na vyššie uvedené správca dane v priebehu daňovej kontroly nevytvoril podmienky pre realizáciu práva žalobcu upraveného v ustanovení § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, čím ho poškodil na jeho právach počas daňového dokazovania. Toto sa však stalo s následkom, t.j. prekročenie zákonných medzí miestneho zisťovania, ktorý mohol mať priamy dosah na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Znamená to, že správca dane, resp. dožiadaný správca dane v priebehu daňovej kontroly nevytvoril podmienky pre realizáciu práva upraveného v § 25 ods. 4 daňového poriadku, čím žalobcu poškodil na jeho právach počas daňového dokazovania. Takéto procesné pochybenie správcu dane môže mať dopad na zákonnosť rozhodnutia, pretože táto výpoveď bola podkladom pre rozhodnutie. V súvislosti s vyššie uvedenými procesnými pochybeniami je potrebné uviesť, že na daňové konanie sa vzťahuje pravidlo, že finančné orgány sú povinné postupovať ústavne komformným spôsobom, a preto, ak je v daňovom konaní v rámci dokazovania vykonávaný výsluch svedkov alebo iných osôb, ktoré sa vyjadrujú k preverovaným obchodným transakciám, týkajúcich sa kontrolovaného daňového subjektu a daňový subjekt nemá možnosť byť prítomný na takomto výsluchu a klásť pri ňom vypočúvaným osobám otázky, sú potom takto získané výpovede dôkaznými prostriedkami zabezpečenými správcom dane v rozpore so zákonom. Pre účely dokazovania v daňovom konaní je potrebné preferovať i pred dožiadaným správcom dane vykonanie dôkazov, a to bezprostredným spôsobom, aby sa mohol s týmito dôkazmi daňový subjekt bezprostredne oboznámiť a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

25.

Správny súd na základe vyššie zistených skutočností skonštatoval, že sú preukázané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia postupom podľa a z dôvodu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci ako aj z dôvodu zisteného procesného pochybenia zo strany správcu dane, a to v súvislosti s odňatím procesného práva žalobcu zúčastniť sa výsluchu predvolaného svedka - Ing. P. J., ktorá bola vypočúvaná správcom dane v rámci preverovaného zdaňovacieho obdobia september 2012, ktorej tvrdenia správca dane použil aj na zdaňovacie október 2012. Bude preto úlohou žalovaného, resp. správcu dane, aby v ďalšom konaní v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru konajúceho správneho súdu vykonal riadne zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre účely daňového konania a na jeho základe potom rozhodol, pričom súd vychádzal zo záverov a právneho názoru vysloveného v rozsudku NS SR č. zo dňa 20.8.2019.

26.

O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať

prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho

doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť

označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi

doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých

dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia

(sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a

iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má

sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho

zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej

žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.