Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20S-40-2019.pdf
PDF · 71.55 KB
No categories available
20S/40/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu KLARTEC, spol. s.r.o., so sídlom Mikovíniho 8, 917 01 Trnava, IČO: 36 231 355, zastúpený advokátskou kanceláriou HALADA, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 100096312/2019 zo dňa 9.1.2019, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t a k t o
rozhodol:
Súd p r i z n á v a správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20S/40/2019.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 14.3.2019, doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.3.2019, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100096312/2019 zo dňa 9.1.2019, ktorý svojim rozhodnutím v zmysle § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 358865/2018 zo dňa 25.6.2018, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu 49 056 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 a to tak, že znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 zo sumy 101 510,27 Eur na sumu 52 454,27 Eur.
2. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol, aby správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia daňového úradu, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo a tieto rozhodnutia zrušil, nakoľko má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom spisov, žalovaným zistený skutkový stav je nedostatočný na posúdenie veci, žalovaný celkom ignoroval viaceré zistené skutočnosti rozhodné pre posúdenie predmetnej veci, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, pričom predmetné daňové konanie je zaťažené vadami, ktoré majú vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Žalobca má za to, že z rovnakých dôvodov je nezákonné aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Žalobca je rozhodnutím a postupom žalovaného ukrátený na svojich právach tým, že mu bolo odopreté právo na odpočet od DPH v prípadoch, kedy na uplatnenie tohto práva boli splnené všetky zákonné podmienky, pričom splnenie týchto podmienok bolo zo strany žalobcu riadne preukázané.
3. Žalobca okrem iného požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom v tejto súvislosti dôvodil najmä tým, že napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane bolo žalobcovi nie len neuznané právo na odpočet už zaplatenej dane, ale bola mu aj vyrubená vlastná daňová povinnosť, v dôsledku čoho bol žalobca zaviazaný na úhradu sumy 49 056 Eur v lehote do 15 dní
od právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia. Vzhľadom na značnú výšku sumy, ako aj skutočnosť, že aj samotným nepriznaním odpočtu už zaplatenej dane vznikla žalobcovi veľká škoda v podobe zníženia zisku z predmetných obchodov, reálne hrozí, že žalobcovi vznikne okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím) závažná ujma, keďže žalobca nebude mať dostatok finančných prostriedkov súčasne aj na úhradu predmetnej dane aj na bežnú prevádzku svojho podniku. V dôsledku uvedeného žalobcovi hrozí obmedzenie alebo dokonca prerušenie jeho podnikateľskej činnosti, čo môže viesť k značným hospodárskym škodám, strate dôležitých obchodných partnerov či k prepúšťaniu zamestnancov žalobcu.
4. Žalovaný s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasil vo svojom vyjadrení zo dňa 15.5.2019, pričom ako dôvod nesúhlasu uviedol, že žalobu považuje za neopodstatnenú.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (2).
7. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
9. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Dôvodmi priznania odkladného účinku vymedzenými v § 185 písm. a) SSP je hrozba závažnej ujmy spojená s okamžitým výkonom alebo inými následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe je len hrozba, teda nevyžaduje sa aj naplnenie príslušného následku, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. (I. ÚS 53/2018)
10. Súd na základe dôvodov uvedených v žalobcom podanom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP, nakoľko rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava, možno bez ďalšieho považovať za rozhodnutie, okamžitým výkonom ktorého by žalobcovi hrozila závažná ujma súvisiaca s výškou vymáhanej sumy, ktorá by pre žalobcu mohla mať negatívne následky siahajúce vo svojich dôsledkoch až k ohrozeniu fungovania spoločnosti, keďže by nemal dostatočné finančné prostriedky na základnú prevádzku svojho podniku. Žalobca tento záver dokladoval dokumentáciou preukázujúcou disponibilný zostatok na účte v banke a prehľadom nákladov na chod podniku. Pre prípad výkonu napadnutého rozhodnutia tak ide o hrozbu značnej finančnej škody, pričom takáto hrozba je jedným z dôvodov predpokladaných procesným predpisom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, preto súd návrhu žalobcu vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
11. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).