Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)cba/370045.e65008.pdf
PDF · 107.93 KB
No categories available
3Sžf/40/2009
Najvyšší súd 3 Sžf 40/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu a členov senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Ing. Miroslava
Gavalca v právnej veci žalobcu R. S. s.r.o., so sídlom Č., právne zastúpeného JUDr. M. I.,
advokátom, so sídlom v B., proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. I/223/7007-35957/2008/999523-r, zo dňa 18.04.2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/56/2008-55 zo dňa 15.01.2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č.k. 6S/56/2008-55 zo dňa 15. januára 2009 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/7007-35957/2008/999523-r zo dňa 18.04.2008
ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice V č. 709/230/43360/07/DMag zo
dňa 31.12.2007, ktorým bol podľa § 44 ods. 6, písm. b/, bod 1 zákona č. 511/1992 Zb.
vyrubený žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roka
2004 v sume 6 650 000,-- Sk. Rozdiel dane vyplýval z porušenia niektorých ustanovení
zákona o dani z príjmov. Daňový subjekt v rozpore s ustanovením § 21 ods. 1 zákona
č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zaúčtoval dokladom číslo 224 zo dňa
02.11.2004 na ťarchu účtu 548 ostatné náklady na hospodársku činnosť so súvzťažným
zápisom na účte 479 – ostatné dlhodobé záväzky náklady v sume 35 000 000,-- Sk na základe
faktúry číslo 041220 zo dňa 02.11.2004 od zahraničnej spoločnosti W. L., P. H., A. S., L., W.
za sprostredkovanie v zmysle zmluvy č. 30204 zo dňa 10.06.2003.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že sa stotožnil aj s tvrdením žalovaného,
že žalobca v predmetnom daňovom konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno dané
ustanovením § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. Ak bolo totiž v danej právnej veci sporným
neuznanie faktúry od spoločnosti W. L. a s tým súvisiace spochybnenie účelu zmluvy
o sprostredkovaní č. 30204 zo dňa 10.06.2003 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou
W. L., L. ako sprostredkovateľom, bolo v prvom rade povinnosťou žalobcu ako daňového
subjektu preukázať v rámci vykonaného dokazovania skutočnosti o reálnosti a účelnosti danej
účtovnej operácie ako zaúčtovateľného výdavku podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani
z príjmov v znení neskorších predpisov. Z obsahu dokazovania vykonaného správcom dane
podľa názoru súdu nemožno vyvodiť záver, podľa ktorého by žalobca svoju dôkaznú
povinnosť v tomto smere uniesol. Žalobca v prvom rade nepreukázal, že jedine v dôsledku
činnosti sprostredkovateľa – spoločnosti W. L., L. na základe zmluvy o sprostredkovaní č. X.
zo dňa 10.06.2003 a nie žiadnym iným spôsobom došlo k zaisteniu, dosiahnutiu a udržaniu
jeho príjmov za kontrolované zdaňovacie obdobie. Z obsahu spisu správcu dane vyplýva aj to,
že správca dane poskytol žalobcovi dostatočný dôkazný priestor v priebehu celého konania
a adekvátne reagoval aj na tvrdenia žalobcu v priebehu daňovej kontroly. V tejto súvislosti
súd, rovnako ako žalovaný poukazuje na obsah zápisníc o ústnych pojednávaniach
z 20.04.2006, 17.01.2007, 13.02.2007 a 22.06.2007, na ktorých konateľ žalobcu
rozporuplným a neurčitým spôsobom reagoval na otázky položené správcom dane, ktoré
podľa názoru súdu smerovali k objasneniu veci a boli v súlade s procesnými oprávneniami
správcu dane vyplývajúcimi z ustanovení § 2, § 29 zákona č. 511/1992 Z.z.. V zápisnici
o poslednom z uvedených pojednávaní (z 22.06.2008) bol konateľ žalobcu oboznámený so
zisteniami správcu dane počas opakovanej daňovej kontroly a na otázku správcu dane, aby
uviedol všetky konkrétne skutočností ohľadom sprostredkovania, a to meno
sprostredkovateľa. S kým konkrétne v spoločnosti W. L. ohľadom sprostredkovania jednal,
kto za uvedenú spoločnosť podpísal zmluvu, komu bola vyplatená časť odmeny za
sprostredkovanie v roku 2004, s kým jednal v spoločnosti C. H. S., kto vypracoval zmluvu
o sprostredkovaní, kde prebiehali jednania a ostatné skutočností ohľadom zmluvy
o sprostredkovaní uviedol do zápisnice, že teraz sa k tomu nevyjadrí, lebo sa nevie vyjadriť.
Svoje vyjadrenie doručí písomne do 8 dní správcovi dane. Na následne predložené stanovisko
žalobcu reagoval správca dane výzvou na predloženie dokladov z 27.07.2007, v ktorej vyzval
žalobcu na predloženie konkrétnych informácií a dôkazov preukazujúcich okolnosti
uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní z 10.06.2003, ako aj skutočností, ktoré tvrdil žalobca
v závere daňového konania ohľadom zmeny adresy spoločnosti W. L. Žalobca na uvedenú
výzvu nereagoval
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie. Namietal,
že súd prvého stupňa síce v rozsahu ust. § 249 ods. 2 OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie
a postup, ktorý mu predchádzal, a to vrátane obsahu administratívneho spisu, avšak dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, čím sú dané zákonné dôvody podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP na podanie odvolania.
Žalobca v samotnom daňovom konaní predložil všetky zákonom vyžadované doklady
(§ 29 ods. 4). Z týchto dokladov tak správcovi dane, či žalovanému, ako to napokon vyplýva
z odôvodnení ich rozhodnutí, nebola sporná výška samotného daňového nákladu súvisiaca
s obstaraním pohľadávky a výnos plynúci z jej následného vymoženia, ale iba žalovanému
predtým aj správcovi dane, nebolo zrejmé, či k odkúpeniu pohľadávky voči spoločnosti K.,
s.r.o. (dlžník) od spoločnosti C. H. S. (postupca) žalobcom postupník) došlo práve v dôsledku
sprostredkovania spoločnosťou W. L.. Úlohou tak správcu dane, či žalovaného bolo teda
vychádzať z listinných dôkazov založených v administratívnom spise a tieto dôkazy
vyhodnotiť v súlade s ust. § 2 ods. 3 zákona, čím by nepochybne bola naplnená otázka
skúmania prvotnosti operácie, ako na to správne poukázal 1. stupňový súd. Čo môže byť
preukaznejším dôkazom o splnení záväzku sprostredkovateľa, keď sa dňa 15.01.2004 uzatvorí
zmluva o odkúpení (postúpení) pohľadávky voči spoločnosti K., s.r.o. (dlžník) medzi
postupcom (C. H. S.) a postupníkom (žalobca), za ktorú žalobca postupcovi zaplatí 1 USD
a následne si žalobca ako veriteľ voči dlžníkovi uspokojí svoji pohľadávku výnosom vo výške
42 000 000,- Sk (nadobudnutím jeho majetku). Nevykonanie dôkazu spočívajúce
v neoznámení mien advokátov zastupujúcich iného účastníka zmluvného vzťahu, nemožno
v žiadnom prípade hodnotiť ako pasivitu, či nezvládnutie dôkaznej povinnosti podľa § 29
ods. 8 zákona, nakoľko obsah administratívneho spisu a v ňom zhromaždené listinné dôkazy
boli dostatočnými na preukázanie oprávnenosti daňového výdavku vyplývajúceho zo zmluvy
o sprostredkovaní a k veci sa vzťahujúcich účtovných záznamov (napr. účtovnej závierky
alebo iných účtovných záznamov – § 4 ods. 6 zák. č. 431/2002 Z.z.). Navrhoval, aby najvyšší
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že zruší
rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/223/7007-35957/2008/999523-r
zo dňa 18.04.2008 a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.03.2009 k odvolaniu žalobcu navrhoval,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol,
že správca dane iba v prípade pochybnosti vykoná dokazovanie. Keďže v uvedenom prípade
bolo sporné neuznanie faktúry číslo 041220 zo dňa 02.11.2004 od zahraničnej spoločnosti W.
L., P. H., A. S., L., W. z dôvodu nepreukázateľnosti, vykonal správca dane rozsiahle
dokazovanie, v rámci ktorého okrem žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií spísal so
žalobcom zápisnice o ústnom pojednávaní, v ktorých žiadal od žalobcu vysvetlenie všetkých
okolností súvisiacich so sprostredkovaním a v ktorých požadoval od žalobcu aj uvedenie mien
a adries „bratislavských právnikov“, ktorých vyjadrenia, resp. predloženie listinných dôkazov
mali pomôcť pri objasňovaní rozhodujúcich skutočností.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu
(§ 212 ods. 1 O.s.p, § 246c ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá
veta O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3, druhá veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy je založený na zistení
žalobcom tvrdenej vady v procesnom postupe alebo v rozhodnutí orgánu verejnej správy.
Pokiaľ takáto vada nie je súdom zistená znamená to, že správnym orgánom použitý procesný
postup, zistenie skutkového stavu a následná aplikácia hmotnoprávneho predpisu boli
v súlade so zákonom .
Žalobca v odvolacom konaní zopakoval dôvody už uvedené v žalobe.
Najvyšší súd v zmysle s § 246c ods. 1, prvá veta O.s.p. v spojení s § 219
ods. 1, 2 O.s.p. potvrdzuje vecnú správnosť výroku rozsudku súdu prvého stupňa
i odôvodnenia rozsudku, ktoré najvyšší súd nepovažuje za potrebné doplniť ani pozmeniť.
Skrátené odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 246c, ods. 1, prvá veta O.s.p. spočíva v poukázaní na rozhodujúce dôvody súdu
prvého stupňa , ktorý argumentačne vyčerpal predmet sporu.
Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona číslo 595/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným
príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),
ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.
Medzi účastníkmi konania bol sporná skutková okolnosť, a to či k odkúpeniu
pohľadávky voči spoločnosti K. s.r.o. (dlžník) od spoločnosti C. H. S. (postupca) žalobcom
postupník) došlo práve v dôsledku sprostredkovania spoločnosťou W. L.. Ohľadne vecnej
súvislosti medzi sprostredkovaním a odkúpením pohľadávky má daňový subjekt dôkazné
bremeno, ktoré podľa obsahu administratívneho spisu neuniesol. Žalobca ako daňový subjekt
uskutočňujúci daňovú transakciu tohto typu si musí byť vedomý, že na jej preukázanie je
potrebné v priebehu sprostredkovania zabezpečovať dôkazy tak, aby o ju mohol daňovým
orgánom preukázať. Najvyšší súd sa stotožnil s vyhodnotením dôkaznej situácie
uskutočneným súdom prvého stupňa a v celom rozsahu naň odkazuje.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c ods.1, prvá veta O.s.p. Žalobca nemal úspech vo veci, preto
mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 23. apríla 2009
JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková