Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/40/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členov senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Ing. Miroslava

Gavalca v právnej veci žalobcu R. S. s.r.o., so sídlom Č., právne zastúpeného JUDr. M. I.,

advokátom, so sídlom v B., proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej

republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného

č. I/223/7007-35957/2008/999523-r, zo dňa 18.04.2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach č.k. -55 zo dňa 15.01.2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č.k. -55 zo dňa 15. januára 2009 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/7007-35957/2008/999523-r zo dňa 18.04.2008

ktorým žalovaný podľa v znení neskorších predpisov

potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice V č. /DMag zo

dňa 31.12.2007, ktorým bol podľa , , bod 1

vyrubený žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roka

2004 v sume 6 650 000,-- Sk. Rozdiel dane vyplýval z porušenia niektorých ustanovení

zákona o dani z príjmov. Daňový subjekt v rozpore s ustanovením § 21 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov zaúčtoval dokladom číslo 224 zo dňa

02.11.2004 na ťarchu účtu 548 ostatné náklady na hospodársku činnosť so súvzťažným

zápisom na účte 479 – ostatné dlhodobé záväzky náklady v sume 35 000 000,-- Sk na základe

faktúry číslo 041220 zo dňa 02.11.2004 od zahraničnej spoločnosti W. L., P. H., A. S., L., W.

za sprostredkovanie v zmysle zmluvy č. 30204 zo dňa 10.06.2003.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že sa stotožnil aj s tvrdením žalovaného,

že žalobca v predmetnom daňovom konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno dané

ustanovením Ak bolo totiž v danej právnej veci sporným

neuznanie faktúry od spoločnosti W. L. a s tým súvisiace spochybnenie účelu zmluvy

o sprostredkovaní č. 30204 zo dňa 10.06.2003 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou

W. L., L. ako sprostredkovateľom, bolo v prvom rade povinnosťou žalobcu ako daňového

subjektu preukázať v rámci vykonaného dokazovania skutočnosti o reálnosti a účelnosti danej

účtovnej operácie ako zaúčtovateľného výdavku podľa o dani

z príjmov v znení neskorších predpisov. Z obsahu dokazovania vykonaného správcom dane

podľa názoru súdu nemožno vyvodiť záver, podľa ktorého by žalobca svoju dôkaznú

povinnosť v tomto smere uniesol. Žalobca v prvom rade nepreukázal, že jedine v dôsledku

činnosti sprostredkovateľa – spoločnosti W. L., L. na základe zmluvy o sprostredkovaní č. X.

zo dňa 10.06.2003 a nie žiadnym iným spôsobom došlo k zaisteniu, dosiahnutiu a udržaniu

jeho príjmov za kontrolované zdaňovacie obdobie. Z obsahu spisu správcu dane vyplýva aj to,

že správca dane poskytol žalobcovi dostatočný dôkazný priestor v priebehu celého konania

a adekvátne reagoval aj na tvrdenia žalobcu v priebehu daňovej kontroly. V tejto súvislosti

súd, rovnako ako žalovaný poukazuje na obsah zápisníc o ústnych pojednávaniach

z 20.04.2006, 17.01.2007, 13.02.2007 a 22.06.2007, na ktorých konateľ žalobcu

rozporuplným a neurčitým spôsobom reagoval na otázky položené správcom dane, ktoré

podľa názoru súdu smerovali k objasneniu veci a boli v súlade s procesnými oprávneniami

správcu dane vyplývajúcimi z ustanovení , . V zápisnici

o poslednom z uvedených pojednávaní (z 22.06.2008) bol konateľ žalobcu oboznámený so

zisteniami správcu dane počas opakovanej daňovej kontroly a na otázku správcu dane, aby

uviedol všetky konkrétne skutočností ohľadom sprostredkovania, a to meno

sprostredkovateľa. S kým konkrétne v spoločnosti W. L. ohľadom sprostredkovania jednal,

kto za uvedenú spoločnosť podpísal zmluvu, komu bola vyplatená časť odmeny za

sprostredkovanie v roku 2004, s kým jednal v spoločnosti C. H. S., kto vypracoval zmluvu

o sprostredkovaní, kde prebiehali jednania a ostatné skutočností ohľadom zmluvy

o sprostredkovaní uviedol do zápisnice, že teraz sa k tomu nevyjadrí, lebo sa nevie vyjadriť.

Svoje vyjadrenie doručí písomne do 8 dní správcovi dane. Na následne predložené stanovisko

žalobcu reagoval správca dane výzvou na predloženie dokladov z 27.07.2007, v ktorej vyzval

žalobcu na predloženie konkrétnych informácií a dôkazov preukazujúcich okolnosti

uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní z 10.06.2003, ako aj skutočností, ktoré tvrdil žalobca

v závere daňového konania ohľadom zmeny adresy spoločnosti W. L. Žalobca na uvedenú

výzvu nereagoval

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie. Namietal,

že súd prvého stupňa síce v rozsahu ust. preskúmal napadnuté rozhodnutie

a postup, ktorý mu predchádzal, a to vrátane obsahu administratívneho spisu, avšak dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, čím sú dané zákonné dôvody podľa v spojení

s a na podanie odvolania.

Žalobca v samotnom daňovom konaní predložil všetky zákonom vyžadované doklady

(§ 29 ods. 4). Z týchto dokladov tak správcovi dane, či žalovanému, ako to napokon vyplýva

z odôvodnení ich rozhodnutí, nebola sporná výška samotného daňového nákladu súvisiaca

s obstaraním pohľadávky a výnos plynúci z jej následného vymoženia, ale iba žalovanému

predtým aj správcovi dane, nebolo zrejmé, či k odkúpeniu pohľadávky voči spoločnosti K.,

s.r.o. (dlžník) od spoločnosti C. H. S. (postupca) žalobcom postupník) došlo práve v dôsledku

sprostredkovania spoločnosťou W. L.. Úlohou tak správcu dane, či žalovaného bolo teda

vychádzať z listinných dôkazov založených v administratívnom spise a tieto dôkazy

vyhodnotiť v súlade s ust. § 2 ods. 3 zákona, čím by nepochybne bola naplnená otázka

skúmania prvotnosti operácie, ako na to správne poukázal 1. stupňový súd. Čo môže byť

preukaznejším dôkazom o splnení záväzku sprostredkovateľa, keď sa dňa 15.01.2004 uzatvorí

zmluva o odkúpení (postúpení) pohľadávky voči spoločnosti K., s.r.o. (dlžník) medzi

postupcom (C. H. S.) a postupníkom (žalobca), za ktorú žalobca postupcovi zaplatí 1 USD

a následne si žalobca ako veriteľ voči dlžníkovi uspokojí svoji pohľadávku výnosom vo výške

42 000 000,- Sk (nadobudnutím jeho majetku). Nevykonanie dôkazu spočívajúce

v neoznámení mien advokátov zastupujúcich iného účastníka zmluvného vzťahu, nemožno

v žiadnom prípade hodnotiť ako pasivitu, či nezvládnutie dôkaznej povinnosti podľa § 29

ods. 8 zákona, nakoľko obsah administratívneho spisu a v ňom zhromaždené listinné dôkazy

boli dostatočnými na preukázanie oprávnenosti daňového výdavku vyplývajúceho zo zmluvy

o sprostredkovaní a k veci sa vzťahujúcich účtovných záznamov (napr. účtovnej závierky

alebo iných účtovných záznamov – ). Navrhoval, aby najvyšší

súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. zmenil tak, že zruší

rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/223/7007-35957/2008/999523-r

zo dňa 18.04.2008 a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.03.2009 k odvolaniu žalobcu navrhoval,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol,

že správca dane iba v prípade pochybnosti vykoná dokazovanie. Keďže v uvedenom prípade

bolo sporné neuznanie faktúry číslo 041220 zo dňa 02.11.2004 od zahraničnej spoločnosti W.

L., P. H., A. S., L., W. z dôvodu nepreukázateľnosti, vykonal správca dane rozsiahle

dokazovanie, v rámci ktorého okrem žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií spísal so

žalobcom zápisnice o ústnom pojednávaní, v ktorých žiadal od žalobcu vysvetlenie všetkých

okolností súvisiacich so sprostredkovaním a v ktorých požadoval od žalobcu aj uvedenie mien

a adries „bratislavských právnikov“, ktorých vyjadrenia, resp. predloženie listinných dôkazov

mali pomôcť pri objasňovaní rozhodujúcich skutočností.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu

( O.s.p, ), bez nariadenia pojednávania ( prvá

veta ) a podľa , druhá veta v spojení s ,

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy je založený na zistení

žalobcom tvrdenej vady v procesnom postupe alebo v rozhodnutí orgánu verejnej správy.

Pokiaľ takáto vada nie je súdom zistená znamená to, že správnym orgánom použitý procesný

postup, zistenie skutkového stavu a následná aplikácia hmotnoprávneho predpisu boli

v súlade so zákonom .

Žalobca v odvolacom konaní zopakoval dôvody už uvedené v žalobe.

Najvyšší súd v zmysle s , prvá veta v spojení s

ods. 1, 2 potvrdzuje vecnú správnosť výroku rozsudku súdu prvého stupňa

i odôvodnenia rozsudku, ktoré najvyšší súd nepovažuje za potrebné doplniť ani pozmeniť.

Skrátené odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v zmysle

v spojení s , ods. 1, prvá veta spočíva v poukázaní na rozhodujúce dôvody súdu

prvého stupňa , ktorý argumentačne vyčerpal predmet sporu.

Podľa ustanovenia zákona číslo v znení neskorších

predpisov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným

príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),

ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Medzi účastníkmi konania bol sporná skutková okolnosť, a to či k odkúpeniu

pohľadávky voči spoločnosti K. s.r.o. (dlžník) od spoločnosti C. H. S. (postupca) žalobcom

postupník) došlo práve v dôsledku sprostredkovania spoločnosťou W. L.. Ohľadne vecnej

súvislosti medzi sprostredkovaním a odkúpením pohľadávky má daňový subjekt dôkazné

bremeno, ktoré podľa obsahu administratívneho spisu neuniesol. Žalobca ako daňový subjekt

uskutočňujúci daňovú transakciu tohto typu si musí byť vedomý, že na jej preukázanie je

potrebné v priebehu sprostredkovania zabezpečovať dôkazy tak, aby o ju mohol daňovým

orgánom preukázať. Najvyšší súd sa stotožnil s vyhodnotením dôkaznej situácie

uskutočneným súdom prvého stupňa a v celom rozsahu naň odkazuje.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 v spojení

s a , prvá veta Žalobca nemal úspech vo veci, preto

mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 23. apríla 2009

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková