Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-30S/132/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov JUDr. Andrey Soukupovej (sudkyňa spravodajkyňa) a A. B. C. D., v právnej veci žalobcu: CARMEL Auto, s. r. o., so sídlom Na stanicu 22, 010 09 Žilina, IČO: 36 762 059, právne zastúpený: Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 13, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 36 866 563, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100634039/2022 zo dňa 29.03.2022, takto

rozhodol:

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100634039/2022 zo dňa 29.03.2022, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101775086/2021 zo dňa 21.09.2021 a vec v r a c i a Daňovému úradu Žilina na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku

odôvodnenie:

1. Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vykonal u žalobcu ako u daňového subjektu kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej 2 len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2019 a február 2019. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 100957264/2020 zo dňa 29.05.2020, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 01.06.2020 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. 2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101775086/2021 zo dňa 21.09.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2021 (ďalej len „“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 26.817,20 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2019. Správca dane neuznal odpočet dane z faktúry č. 190006 (DF301900087) zo dňa 31.01.2019 znejúcej na meno dodávateľa AVV JOBS s.r.o. v konkurze (v období od 27.02.2018 do 24.01.2023 AVV JOBS s.r.o.) so sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 51 157 021 (ďalej len „AVV JOBS s.r.o.“), ktorou spoločnosť fakturovala prenájom zamestnancov na základe odpracovaných hodín – s uvedeným predmetom fakturácie „Operátor výroby“. Podľa správcu dane nebolo preukázané, že daňový subjekt uvedený na faktúre – spoločnosť AVV JOBS s.r.o. dodala službu žalobcovi, nevznikla jej ani daňová povinnosť podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V zmysle uvedeného správca dane skonštatoval, že nárok na odpočítanie DPH vo výške 26.817,20 Eur deklarovaný faktúrou č. 190006 (DF301900087) zo dňa 31.01.2019 od spoločnosti AVV JOBS s.r.o. si žalobca uplatnil v rozpore s . 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100634039/2022 zo dňa 29.03.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že dodávateľ AVV JOBS s.r.o.

fakturovanú službu reálne dodal, a že mu vznikla daňová povinnosť podľa . U správcu dane vznikli dôvodné pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia spoločnosťou AVV JOBS s.r.o., preto žalobcovi neuznal nárok na odpočítanie dane z predloženej faktúry z dôvodu porušenia ustanovenia a v nadväznosti na . Správna žaloba – žalobné body 4. Správnou žalobou doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného aj s ním súvisiaceho prvostupňového rozhodnutia, keďže podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ( ), zistenie skutkového stavu, uvedené v oboch rozhodnutiach, bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci ( ) a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu ( ). 3 5. Považoval napadnuté rozhodnutia za nezákonné a nesprávne, pretože žalovaný pri výkone daňovej kontroly nedodržal základné zásady správy daní tak, ako sú uvedené v ustanovení , a Daňového poriadku tým, že sa nevysporiadal so skutkovým stavom, konštatovaním žalobcu a predloženými dôkazmi. Žalobca v zdaňovacom období január – február 2019 vykonával prevažne obchodnú činnosť, ktorej predmetom bola veľkoobchodná a maloobchodná a sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľných živností resp. rozoberanie nových motorových vozidiel značky KIA. Vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v prenajatých priestoroch od spoločnosti MYMA Invest, s.r.o., Žilina, pričom zariadenia sú v jeho vlastníctve. Náročný chod prevádzky zabezpečoval okrem vlastných zamestnancov aj dodávateľmi v podobe obchodných spoločností resp. personálnych agentúr. 6. Žalobca uviedol, že v kontrolovanom zdaňovacom období si uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 26.817,20 Eur na základe faktúry č. DF301900087 s dátumom dodania 31.01.2019, základ dane 134.086 Eur, daň 26.817,20 Eur, vystavenej daňovým subjektom AVV JOBS, s.r.o., pričom predmetom fakturácie bolo: „Salary for personal agency“. Medzi žalobcom ako objednávateľom a AVV JOBS, s.r.o. ako dodávateľom, bola dňa 01.02.2018 podpísaná obchodná dohoda, ktorá bola uzavretá medzi predstaviteľmi oboch strán – za žalobcu to bol prokurista p. E. F. a za spoločnosť AVV JOBS, s.r.o to bol štatutárny orgán p. G. H. I.. Žalobca zdôraznil, že správca dane ani žalovaný nikdy počas daňového konania nevypočuli p. G. H. I. a nedošlo ani len k jeho predvolaniu, a to aj napriek návrhom žalovaného, kde by práve p. G. H. I. mohol hodnoverne dokázať rozporuplné skutočnosti. 7. Napádané rozhodnutie žalovaného žalobca považuje jednak za chaotické a rovnako i za rozporuplné, keďže na jednej strane je dodanie služieb od AVV JOBS s.r.o. podporené tvrdeniami žalobcu, dôkazmi (faktúra, zmluvy, dodatky, výpisy z účtu, reálne vykonaná nespochybniteľná činnosť, účtovníctvo...) a na strane druhej žalovaný svojvoľne konštatuje nesplnenie podmienky podľa ust. , a v nadväznosti na bez náležitého odôvodnenia, čo je zároveň jeho jediný argument i na judikatúru uvedenú žalovaným, predloženú v rámci vyrubovacieho konania, ktorá potvrdzuje žalobcovu argumentáciu. Žalobca má za to, že riadne a v súlade s príslušnými zákonnými predpismi preukázal dodanie služieb od AVV JOBS s.r.o. 8. Žalobca tvrdí, že žalovaný sa v rámci dokazovania dopustil excesu pri zisťovaní skutkového stavu, keďže pri výkone daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania je správca dane oprávnený kontrolovať iba tie skutočnosti, ktoré môže resp. musí daňový subjekt uviesť v daňových priznaniach a v evidenciách podľa Daňového poriadku, pričom nesmie prekračovať svoje právomoci a suplovať iné štátne orgány pri posudzovaní skutočností, na ktorých posudzovanie nie je kompetentný a jeho pracovníci nie sú na to kvalifikovaní a splnomocnení a rovnako žalobca namieta exces pri záveroch napadnutého rozhodnutia žalovaného, kde namiesto striktného zákonného odôvodnenia, opiera svoje závery o voľnú úvahu bez zákonného odôvodnenia. V súvislosti s namietaným excesom žalobca uviedol, že jediným dôvodom nepriznania nadmerného odpočtu je pochybenie dodávateľa, resp. podozrenie žalovaného z porušenia právnych predpisov v súvislosti s nelegálnym 4 zamestnávaním (nie porušenia daňových právnych predpisov) u dodávateľa. Zdôraznil, že konal v dobrej viere a prijal všetky potrebné opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať (v súlade s konštantnou judikatúrou i právnou teóriou) na zabezpečenie toho, aby plnenie, ktoré uskutočnil, neviedlo k účasti na daňovom podvode. Napríklad preveroval svojich partnerov aj na základe informácií z iných verejne dostupných zdrojov (napr. obchodný vestník, iné voľne dostupné registre na internete, biznis monitor EPI, stránky o dlžníkoch a pod.) za účelom preverenia existencie podmienok naznačujúcich úpadok, likvidáciu, začatie konkurzného alebo reštrukturalizačného konania, zánik, podozrivé zlúčenie alebo rozdelenie a pod. Spoločnosť AVV JOBS s.r.o. v uvedených zoznamoch nebola vedená. Žalobca má za to, že obchodný partner bol dostatočne preverený, pričom sám žalobca údajne vždy kontroloval a zabezpečoval, aby doklady podpisovali výhradne oprávnené osoby, a to buď štatutárny orgán (napr. konateľ) alebo

splnomocnený zástupca dodávateľa. 9. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na kľúčovú európsku judikatúru je bezpodmienečne nutné, aby správca dane preukázal vedomosť žalobcu o tom, že v namietanom nezákonnom konaní bol účastný. Následne má žalobca za to, že je potrebné, aby žalovaný podrobnejšie preveril konanie žalobcu – v čom konkrétne spočívalo jeho konanie, pre ktoré mu správca dane nepriznal nárok na nadmerný odpočet DPH, pričom musí ísť o úmyselné konanie alebo o jeho vedomosť. Podľa žalobcu správca dane nevysvetlil a neuviedol, kto fakturované služby pre žalobcu vykonal, keď podľa vyjadrení žalovaného to nebol jeho dodávateľ AVV JOBS, s.r.o., no na druhej strane vykonanie služieb nespochybňuje. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí odvoláva na inštitúty zneužitia práva, pričom však relevantne neuviedol, aké právne predpisy boli zo strany daňového subjektu porušené a použitie tejto doktríny vôbec nezdôvodnil. Ak správca dane tvrdí, že zistené skutočnosti nasvedčujú zneužitiu práva, musí vysvetliť, v čom boli naplnené podmienky zneužitia práva a zároveň musí aplikovať tento inštitút správne, v zmysle európskej judikatúry. 10. Žalobca tiež uviedol, že to, že žalovaný mal pochybnosti o vykonaní služieb dodávateľom, nemôže predstavovať základ rozhodnutia – t. j. že rozhodnutie žalovaného a rovnako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa a protokol nemôžu byť postavené len na pochybnostiach. V spojitosti s tým pripomenul zásadu „in dubio pro reo“, kde tento latinský právny výraz znamená „v pochybnostiach v prospech obvineného“. 11. Taktiež žalobca namietal nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa ustanovenia § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Uviedol, že protokol mu bol doručený dňa 01.06.2020 spolu s výzvou na vyjadrenie, pričom správca dane stanovil lehotu 30 pracovných dní na vyjadrenie v zmysle ustanovenia § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Zdôraznil, že v zákonnej lehote (konkrétne dňa 09.07.2020) podal pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole. Následne správca dane požiadal nadriadený orgán (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) o predĺženie lehoty o 180 dní, pričom tejto žiadosti bolo vyhovené. Uvedené vyrubovacie konanie bolo na základe rozhodnutia o prerušení konania č. 100166357/2021 zo dňa 02.02.2021 prerušené od 03.02.2021. Dňa 02.07.2021 bolo prerušenie konania ukončené a správca dane túto skutočnosť oznámil žalobcovi oznámením č. 101163914/2021. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 21.09.2021. Žalobca má za to, že 5 správca dane nedodržal zákonom stanovenú lehotu na vydanie rozhodnutia podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, keďže zákonnom stanovená lehota uplynula dňa 08.09.2021 a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané až dňa 21.09.2021. K namietanému nedodržaniu lehoty žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 21. 03. 2018, rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 18.9.2017, rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 18.9.2017 a rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 18.9.2017. Žalobca tiež upozornil na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 29.06.2010. 12. Zistenie skutkového stavu, uvedené v oboch rozhodnutiach, bolo podľa žalobcu nedostatočné na riadne posúdenie veci. Hlavným argumentom, o ktorý žalovaný oprel svoje závery, je nekontaktnosť dodávateľa AVV JOBS s.r.o.. Žalobca namieta nesprávny výklad práva a nesprávny postup žalovaného, ktorý má skúmať a dokazovať reálnosť dodania tovarov a služieb na základe získaných a vykonaných dôkazov. Pokiaľ ide o vytýkanú nekontaktnosť dodávateľa AVV JOBS s.r.o., podľa žalobcu sa žalovaný nemal uspokojiť napr. s tým, že sa mu nepodarilo vypočuť súčasného konateľa, prípadne že sa mu vrátila neprevzatá poštová zásielka, ale mal sa aj iným spôsobom pokúsiť o zabezpečenie dôkazu (napr. opakované predvolanie projektového manažéra p. C. H., predvolanie bývalého konateľa AVV JOBS s.r.o., predvolanie zamestnancov AVV JOBS s.r.o., ktorí naďalej vykonávajú prácu pre žalobcu, predvedenie svedkov a pod.) Žalobca podotýka, že sa mu nikdy nestalo, že by jeho dodávatelia alebo odberatelia boli v takom rozsahu nespolupracujúcimi, nekontaktnými a pod. Ak sa nejaký dodávateľ dopustil nejakej nekalej činnosti alebo podvodného konania, s takýmto konaním nemá žalobca skúsenosti. V nadväznosti na uvedené poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 06.10.2010, č. k. – 227. 13. Žalobca uviedol, že navrhoval podstatne viac svedeckých výpovedí než správca dane resp. žalovaný skutočne vykonal. Navrhol vypočuť kľúčových svedkov – ako sú napr. zamestnanci dodávateľa AVV JOBS s.r.o., ktorí naďalej vykonávajú prácu u žalobcu aj rok po daňovej kontrole, konkrétne osoby: J. K., A. C., I. K., C. K., C. L., I. C., M. A. M. M., H. K., H. N., a to za účelom objasnenia, kto a akým spôsobom vykonával nábor, kto im zabezpečil školenia bezpečnosti ochrany zdravia pri práci, kde boli ubytovaní, prípadne iné skutočnosti, ktoré by žalovanému dopomohli zodpovedať jeho nejasnosti. Žalovaný podľa žalobcu odmietol vykonať tieto dôkazy, ani sa nimi nezaoberal, nepredvolal ani jedného zamestnanca, čo znamená, že nemal záujem úplne zistiť skutkový stav a zmohol sa len na konštatovanie, že žalobca porušil zákon, lebo je jeho dodávateľ nekontaktný. V tomto smere žalobca opätovne poukazuje na arbitrárnosť rozhodnutia žalovaného, keďže v rámci predmetného daňového konania nebol zachovaný postup v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Podľa žalobcu predvolanie JUDr. O. P., ktorého zástupcovia spoločnosti AVV JOBS, s.r.o. označili za splnomocnenú a kompetentnú osobu na vyjadrenie sa ku skutočnostiam, síce

navrhol vypočuť ako svedka, avšak správca dane najprv jeho návrh odignoroval, a až po opakovanom návrhu vo vyrubovacom konaní správca dane pána JUDr. P. predvolal. JUDr. P. podľa žalobcu údajne správcovi dane potvrdil, že pripravoval pre AVV, JOBS s.r.o. pracovné zmluvy, a teda svojim svedectvom mal 6 jednoznačne v prospech žalobcu potvrdiť dodanie fakturovanej služby. Žalobca súčasne navrhol predvolať pána C. H. – projektového manažéra AVV JOBS s.r.o., čo správca dane taktiež odignoroval, následne ho predvolal, na čo sa projektový manažér ospravedlnil, a správca dane ho už opakovane nepredvolal. Žalovaný teda podľa žalobcu nepoužil všetko, čo mohlo prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, zásadné dôkazy ignoroval a nepodstatné a neoverené skutočnosti bezdôvodne považoval za preukázané a vykladal ich výlučne v neprospech žalobcu, hoci nemal k tomu relevantný dôvod. 14. Ďalej žalobca namietal, že počas daňovej kontroly predložil správcovi dane špeciálne splnomocnenie dňa 22.05.2019, v ktorom si v súlade s § 9 ods. 2 Daňového poriadku zvolil za zástupcu C. E., trvale bytom C. F. XXX, XXX XX F. v plnom rozsahu, pri všetkých právnych úkonoch, týkajúcich sa daňovej kontroly zameranej na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január – február 2019 pred Daňovým úradom Žilina, pobočka Čadca, s doručovaním zásielok tomuto zástupcovi. Žalobca v predmetnom splnomocnení žiadal doručovať písomností splnomocnencovi na adresu sídla žalobcu (Na stanicu 22, Žilina), čo však správca dane neakceptoval, obsah uvedeného plnomocenstva žalovaný odignoroval, nerešpektoval, čím porušil procesné ustanovenia daňového poriadku, a jeho postup možno považovať za arbitrárny, nenachádzajúci oporu v zákone. Žalobca namietal, že pokiaľ správca dane doručoval písomnosti C. E., doručoval ich do jeho emailovej schránky, čím sa dopustil hrubého porušenia ustanovení , o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, pretože podľa tohto zákona je miestom na doručovanie aktivovaná elektronická schránka (a nie emailová schránka), v dôsledku čoho má žalobca za to, že správca dane doručoval úradné dokumenty nezákonne, čím sa považujú za nedoručené a celé daňové konanie sa tak stáva nezákonným. 15. Procesné pochybenie žalovaného žalobca vidí v tom, že v rámci predmetného daňového konania použil ako dôkaz protokol z daňovej kontroly spoločnosti AVV JOBS s.r.o. t. j. protokol č. 100445051/2020 zo dňa 17.02.2020, ktorý je aj súčasťou spisu, o čom správca dane informoval žalobcu v protokole resp. v prvostupňovom rozhodnutí. Keď žalobca podal žiadosť o nahliadnutie do spisu, resp. vyhotovenie fotokópie dôkazov, konkrétne protokolu z daňovej kontroly AVV JOBS s.r.o., na ktorý sa správca dane odvolával, správca dane odmietol žalobcovi nahliadnuť do spisu z daňovej kontroly s odôvodnením, že v spise sa nachádzajú len dve strany tohto protokolu. Žalobca na základe žiadosti zo dňa 11.03.2021 požiadal o nahliadnutie do spisu a vyhotovenie fotokópií dokumentov č. 100445051/2020 a 1020114368/2018, na čo mu správca dane podaním č. 100614891/2021 zaslal z dokumentu č. 100445051/2020 iba dve strany, pričom kompletný protokol odmietol k nahliadnutiu s poukazom na ustanovenie Daňového poriadku. Podľa ustanovenia Daňového poriadku sa však dokumenty ako dôkaz majú používať kompletné, nie iba ich výňatky tak, ako to spravil správca dane. Takéto konanie správcu dane má podľa žalobcu za následok vznik podozrenia z účelovej manipulácie s dôkazmi, v súvislosti s čím poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 30.01.2013. 7 16. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca citoval niektoré výňatky z judikatúry, napr. časť z rozsudku Európskeho súdneho dvora C-324/11 vo veci G. P. zo dňa 06.09.2012 a nadväzujúcej judikatúry; bod 72 rozsudku vo veci C-409/04, Teleos; časť rozsudku č. j. - 57, zo dňa 28.05.2005; rozsudku č. j. – 45, zo dňa 25.03.2005; rozsudku č. j. - 41, zo dňa 07.02.2007; rozsudok C. M. K., bod 48; rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.03.2011 k dôkaznému bremenu pri nároku na vrátenie nadmerného odpočtu; rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch (C-354/03, C-355/03 a C-484/03). Z uvedenej citovanej judikatúry žalobca vyvodil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, ako je faktúra aj s prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, a teda na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. 17. Ďalej dal do pozornosti, že Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach Optigen LTd /C-354/03/, Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), F. C. F. a A.?Q. C. F. (C-80/11 a C-142/11) konštatoval, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe nemôže byť platiteľovi dane zamietnuté z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby, alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustil nezákonnosti a bez tohto, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou nezákonného konania zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. 18.

Taktiež poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ č. C-285/11 ako aj C-354/03,C?355/03 a C-484/03, v súvislosti s ktorými uviedol, že plnenia, ktoré nie sú samé o sebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani. 19. Zhrnul, že žalovaný v napadnutých rozhodnutiach nedostatočne zistil a nesprávne posúdil skutkový stav veci, a zároveň konal v rozpore s a viacerými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi Slovenskej republiky. Zdôraznil niektoré základné zásady daňového konania, a to zásadu zákonnosti vyjadrenú v Daňového poriadku, zásadu súčinnosti ( Daňového poriadku) a zásadu voľného hodnotenia dôkazov ( Daňového poriadku), z ktorých vyvodil záver, že ani povinnosť žalobcu ako daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti, nezbavuje žalovaného ako správcu dane zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav a pri svojom rozhodovaní vychádzať z objektívnych a spoľahlivých zistení. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 31.05.2011. 20. Ohľadom dôkazného bremena poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 15.03.2011, podľa ktorého pokiaľ je nesporná materiálna existencia plnenia a daňový subjekt predložil vopred známe štandardné dôkazy, ktoré od neho možno spravodlivo požadovať, potom uniesol svoje dôkazné bremeno; inak povedané, dôkazné 8 bremeno daňového subjektu nie je absolútne podľa Daňového poriadku. Tiež dal správnemu súdu do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 28.11.2012, z ktorého má vyplývať záver, že dôkaznú povinnosť daňového subjektu podľa Daňového poriadku treba vykladať ústavne súladným spôsobom, teda nemožno ju vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu stupňovaným požadovaním dôkazov, ktoré nie sú vopred známe a ktoré svojou činnosťou nezabezpečuje. 21. Žalobca zároveň namietol, že zaťaženie daňového subjektu z dôvodu nekontaktnosti inej spoločnosti nemôže postihovať kontrolovaný daňový subjekt. Ďalej poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktorý išiel v rozhodovaní ešte ďalej a rozhodoval aj v prípadoch, kde bolo podozrenie na podvodné konanie na niektorom stupni zdaniteľného plnenia, ale nie v prípade samotného kontrolovaného daňového subjektu (rozsudok Európskeho Súdneho Dvora C-285/11 Bonik v rámci rozhodovania o prejudiciálnych otázkach, ktorý súvisí s konaním C. – H. O. H. K. Q. K.). 22. V závere správnej žaloby uviedol, že žalovaný si svojvoľne vykladá ustanovenie Daňového poriadku. Ide síce o ustanovenie, ktoré stanovuje žalobcovi dôkaznú povinnosť, ale v zmysle judikatúry dôkazná povinnosť žalobcu ako daňového subjektu nie je nekonečná. K dôkaznému bremenu tiež poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16.12.2015. 23. K procesnému priebehu presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -53 z 14.11.2018. Žalobca má za to, že si splnil povinnosť tvrdiť a v prvej fáze konania, taktiež dôkaznú povinnosť. Zároveň má za to, že uniesol i dôkazné bremeno ohľadne skutočností spochybnených žalovaným, a to najmä s ohľadom na navrhnuté a aj na vykonané výpovede svedkov. Povinnosť preukázať skutočnosť, že sa uskutočnil obchod má podľa svojho vyjadrenia len v takej miere, ako to možno od neho spravodlivo požadovať. 24. Na základe vyššie uvedených skutočností a v kontexte celej žaloby považuje žalobca postup žalovaného za nesprávny a nezákonný, ktorý nezohľadňuje správne všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas daňovej kontroly a zároveň vážne porušuje a ohrozuje základné práva žalobcu. Vydaním rozhodnutia žalovaného podľa žalobcu došlo z právneho hľadiska k nesprávnemu posúdeniu skutočností a zároveň žalovaný postupoval protiprávne a porušil viaceré ustanovenia Daňového poriadku, a to najmä , , Daňového poriadku. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 25. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe navrhol, aby správny súd správnu žalobu zamietol ako neopodstatnenú, čo odôvodnil tak, že v predmetnej veci vznikli dôvodné pochybnosti o dodaní fakturovanej služby prostredníctvom dodávateľa AVV JOBS s.r.o., pretože vykonaným dokazovaním bolo zistené že táto spoločnosť na adrese uvedenej v OR SR nesídli od roku 2018. 9 26. Žalovaný zdôraznil, že konateľom, ktorý uzatváral zmluvu zo dňa 01.02.2018 za dodávateľa – spoločnosť AVV JOBS s.r.o. bol občan Bulharska. Od 12.06.2018 konateľom spoločnosti je p. L. C., ktorý je podľa Obchodného registra evidovaný ako štatutárny orgán vo viacerých obchodných spoločnostiach. Spoločnosť AVV JOBS s.r.o. je podľa žalovaného nekontaktná a so správcom dane nespolupracuje, pričom od roku 2018 sa správca dane pokúšal vykonať miestne zisťovanie v sídle spoločnosti, avšak bezúspešne. Kontroly teda boli vykonávané bez súčinnosti s daňovým subjektom. 27. Správcom dane bolo z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, zistené, že spoločnosti AVV JOBS s.r.o. nebolo vydané rozhodnutie o povolení na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Hlavnou činnosťou spoločnosti AVV JOBS s.r.o. podľa účtovnej závierky SK NACE sú poradenské služby v oblasti podnikania a riadenia. Ani vyjadrenia splnomocneného zástupcu spoločnosti AVV JOBS s.r.o. p. JUDr. O. P. nepotvrdili dodanie služby podľa predloženej faktúry, pretože ako aj uviedol do zápisnice u správcu dane, nedisponuje žiadnymi dokladmi a informáciami ohľadne vykonávania

ekonomickej činnosti spoločnosti. Vo vzťahu k spoločnosti AVV JOBS s.r.o. vykonával len činnosti v rozsahu splnomocnenia a v sídle spoločnosti nikdy nebol a nestretol sa so žiadnym zástupcom spoločnosti. 28. Obchodná dohoda o outsourcingu zo dňa 01.02.2018, ktorá podľa vyjadrenia žalobcu bola podkladom fakturácie medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nie je podľa žalovaného relevantným dôkazom o realizácii predmetného zdaniteľného obchodu, pretože v čase uzatvorenia dohody podľa výpisu Obchodného registra dodávateľská spoločnosť mala názov AGRA SOURCE s.r.o.. K zmene obchodného názvu spoločnosti došlo až dňa 27.02.2018, na základe čoho možno konštatovať, že dohoda bola podpísaná s neexistujúcou osobou, a takéto konanie javí známky účelovosti. 29. Správca dane tiež preveroval v peňažnom ústave Slovenskej sporiteľni, komu patril účet, na ktorý žalobca uhradil peňažné prostriedky podľa spornej faktúry. Šetrením bolo zistené, že účet, na ktorý žalobca poukázal platbu za dodanú službu, nepatril spoločnosti AVV JOBS s.r.o,, ale spoločnosti AVV Finance servis s.r.o.. V okamihu, kedy správca dane relevantne spochybnil dôveryhodnosť obchodnej transakcie podľa predloženej faktúry, mal žalobca v daňovom konaní povinnosť preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo, a to práve dodávateľom na faktúre uvedeným. V predmetnej veci žalobca podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, pretože neodstránil dôvodnú pochybnosť správcu dane, v zmysle ktorej faktúra od deklarovaného dodávateľa AVV JOBS s.r.o. nemá ekonomické opodstatnenie a bola vystavená bez riadneho podnikateľského dôvodu. Uvedené má vyplývať aj z vyjadrení žalobcu, keď nevedel označiť osobu, ktorá za dodávateľa zabezpečovala priebeh obchodnej spolupráce, kto konkrétne zamestnancov v areáli spoločnosti CARMEL Auto, s.r.o. riadil, kontroloval, školil, pričom len všeobecne konštatoval, že si to zabezpečovala spoločnosť AVV JOBS s.r.o.. 10 30. Za irelevantné považoval žalovaný orgán tvrdenie žalobcu, že obchody boli uzatvorené s konateľom spoločnosti AVV JOBS s.r.o. s p. G. H. I., pretože v období január – február 2019 menovaný nebol osobou oprávnenou konať za spoločnosť. Taktiež tvrdenie žalobcu, že faktúry od dodávateľa boli vystavené na základe zmluvy, v spoločnosti CARMEL Auto, s.r.o. boli odkontrolované a doručené prostredníctvom zamestnancov AVV JOBS s.r.o. osobne, je všeobecné bez konkrétneho označenia osôb, ktoré tieto činnosti zabezpečovali. Žalobca teda podľa žalovaného relevantnými písomnými dôkazmi nepreukázal, že poskytnutá služba bola realizovaná podľa predloženej spornej faktúry. Žalovaný zdôraznil, že žalobcom predložený menný zoznam zamestnancov spoločnosti AVV JOBS s.r.o. nie je možné považovať za relevantný dôkaz o dodaní zamestnancov, pretože z neho nevyplýva, že tieto osoby vykonávali práce pre spoločnosť CARMEL Auto, s.r.o., a preto sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane, kde bolo spochybnené dodanie služby spoločnosťou AVV JOBS s.r.o. 31. Žalovaný skonštatoval, že pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu platí zásada prejednávacia, nie zásada vyhľadávacia, a teda nie je povinnosťou správcu dane vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by boli podkladom k tomu, aby si daňový subjekt mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty, ale je povinnosťou daňového subjektu preukázať, že uplatnené odpočítanie dane je oprávnené. Predloženie faktúr, príp. ďalších dokladov, resp. poskytnutie vyjadrení však bez reálneho základu a bez možnosti ich overenia u dodávateľa preverovaných zdaniteľných obchodov nie je podľa žalovaného možné považovať za unesenie dôkazného bremena kontrolovaného daňového subjektu pri preukazovaní skutočností ním uvedených v podanom daňovom priznaní na dani z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie. 32. Ďalej má za to, že vykonaným dokazovaním v predmetnej veci bolo zistené, že podmienky stanovené boli dodržané len formálne, pretože právo na odpočet DPH vzniká až vtedy, ak je preukázané, že predmetné plnenia boli uskutočnené osobou uvedenou vo faktúrach. Žalobca ani jeho dodávateľ však nepredložili také dôkazy, ktoré by preukazovali a potvrdzovali skutočné dodanie služby – prenájom zamestnancov práve dodávateľom AVV JOBS s.r.o. uvedeným na preverovanej faktúre č. 190006. Aj keď žalobca disponuje formálne vystaveným dokladom (faktúrou), tento podľa zistení správcu dane neodráža reálnu skutočnosť, pričom z hľadiska nároku na odpočítanie dane je použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v ňom odrážajú skutočnosť a sú riadne preukázané. 33. V závere svojho vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že zotrváva na svojom závere, ktorý prijal v žalobou napadnutom rozhodnutí, že zo strany dodávateľa nebolo uskutočnené dodanie služby, pri ktorom podľa vznikla daňová povinnosť a preto následne odberateľovi uvedenom na faktúrach nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle a v nadväznosti na . Na základe uvedeného ma žalovaný za to, že rozhodnutia správnych orgánov obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti a sú riadne odôvodnené, postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi a správca dane ako aj žalovaný aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa Daňového poriadku s prihliadnutím na jeho 11 povinnosť, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika) 34. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k správnej

žalobe uviedol, že opakovane vyjadruje nesúhlas s predkladanou argumentáciou žalovaného vo vzťahu k spochybňovaniu dodania služby spoločnosťou AVV JOBS s.r.o., pretože žalovaný uvádza, že „vznikli dôvodné pochybnosti o dodaní fakturovanej služby“ avšak reálne dodanie služby nespochybňuje. 35. K sídlu a konateľovi spoločnosti AVV JOBS s.r.o. žalobca skonštatoval, že komunikoval so spoločnosťou AVV JOBS s.r.o. prostredníctvom konateľa G. H. I., občana Bulharska, pričom vzhľadom na to, že služby boli dodávané podľa zmluvy, nebol dôvod, aby si dodatočne zisťoval, či spoločnosť reálne sídli na adrese, ktorú ma zapísanú v Obchodnom registri Slovenskej republiky alebo nie. Skutočnosť, že od 12.06.2018 je konateľom spoločnosti AVV JOBS s.r.o. p. L. C. bez trvalého pobytu s adresou magistrálu mesta Brno žalobca údajne nemohol vedieť, keďže komunikoval výlučne s konateľom G. H. I., s ktorým bola komunikácia bezproblémová, a preto nemal dôvod na preverovanie odbornosti alebo trvalého pobytu nového konateľa, keďže pre žalobcu k žiadnej zmene nedošlo, pretože mu naďalej bola poskytovaná služba od danej spoločnosti AVV JOBS s.r.o.. 36. Za skutočnosť, že spoločnosť AVV JOBS s.r.o. so správcom dane ani so žalovaným nekomunikuje, a že jej údajne nebolo vydané rozhodnutie o povolení na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, žalobca podľa svojho vyjadrenia nemôže niesť zodpovednosť, pretože v danom prípade absentuje akákoľvek spojitosť medzi uvedeným a reálnym dodaním služieb. 37. Ohľadom vyjadrenia JUDr. O. P. žalobca zdôraznil, že išlo o splnomocneného právneho zástupcu, ktorého úlohou nebolo vykonávať ekonomickú činnosť spoločnosti, a preto mohlo dôjsť k nepotvrdeniu dodania služby z jeho strany. JUDr. P. však podľa žalobcu potvrdil vykonávanie právnych služieb pre spoločnosť AVV JOBS s.r.o. t. j. prípravu pracovných zmlúv a pod. 38. K samotnej zmluve (dohode o outsourcingu) zo dňa 01.02.2018 žalobca uviedol, že v čase podpisovania zmluvy 01.02.2018 už bolo zo strany AVV JOBS s.r.o. rozhodnuté o zmene obchodného mena spoločnosti a čakali len na zápis v Obchodnom registri Slovenskej republiky, a preto v tom čase žalobca nepovažoval za chybné uvedenie nového obchodného mena na zmluve, keďže aj podľa obchodnej praxe ako aj konštantnej judikatúry vo veciach platnosti právnych úkonov je zrejmé, že chyba v obchodnom mene spoločnosti nespôsobí absolútnu neplatnosť právneho úkonu, pretože podľa iných údajov, ako je sídlo spoločnosti a IČO, a taktiež z konania konateľa spoločnosti, ktorý vystupoval a rokoval v mene spol. AVV 12 JOBS s.r.o. (čiže predtým AGRA SOURCE s.r.o.), je nezameniteľne určený subjekt v predmetnej zmluve. 39. Čo sa týka uhradenia peňažných prostriedkov na účet tretej osoby, žalobca skonštatoval, že nevie zistiť komu patrí účet, pretože uvedená informácia je bankovým tajomstvom. Žalobca nemal dôvod ani spochybňovať, či je alebo nie je spol. AVV JOBS s.r.o. majiteľom účtu, na ktorý požaduje uhradiť sumu za dodané služby, keďže podľa platných právnych predpisov, aby došlo k splneniu záväzku je miestom plnenia účet, ktorý uvedie dodávateľ (t. j. platobné podmienky dojednané medzi stranami) a nie majiteľ účtu, ktorého žalobca nemá ani možnosť zistiť. 40. Rovnako ku tvrdeniu žalovaného, že za irelevantné považuje tvrdenie, že obchody boli uzatvorené s konateľom p. G. H. I., pretože v období január – február 2019 nebol osobou oprávnenou konať za spoločnosť, žalobca zdôraznil, že obchod sa uzatváral dňa 01.02.2018 a nie v období január - február 2019. Obchod sa uzatvoril len raz pričom služby sú poskytované aj nasledujúce mesiace nie len v mesiaci kedy sa uzatvorí zmluva, t. j. zmluva/obchod sa neuzatvára každý mesiac resp. každé fakturované obdobie. Žalovaný uviedol, že jemu predložený menný zoznam zamestnancov spol. AVV JOBS s.r.o. zo strany žalobcu nie je možné považovať za relevantný dôkaz o dodaní zamestnancov, pretože z neho nevyplýva, že tieto osoby vykonávali práce pre žalobcu, na druhej strane nevypočul ani jedného zamestnanca, aby si svoje dohody potvrdil resp. vyvrátil, a rovnako nie je ani zrejmé, pre koho mali tieto práce vykonávať v priestoroch žalobcu ak nie pre žalobcu. 41. Na záver žalobca skonštatoval, že uňho bolo vykonaných viacero kontrol súvisiacich s preverovaním vykonávania práce od spol. AVV JOBS s.r.o., pričom ani zo strany príslušného oddelenia cudzineckej polície, ani zo strany inšpektorátu práce neboli zistené žiadne pochybenia a žiadny kontrolný orgán nespochybnil vykonávanie práce pracovníkmi spol. AVV JOBS s.r.o. pre žalobcu na základe predmetnej zmluvy. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom 42. Na základe o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná od 01.06.2023 právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. V dôsledku uvedeného je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. . 43. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, uznesením č. k. -114 zo dňa14.11.2022 návrh žalobcu zo dňa 31.05.2022 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2022. 13 44. Správny súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa ,

preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ( ) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa a zároveň podľa zrušil i rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie orgánu verejnej správy prvého stupňa. 45. Správny súd rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa dňa 14.02.2024, keďže nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa a žalobca v správnej žalobe výslovne neuviedol, že žiada nariadiť pojednávanie. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 30.01.2024 do 15.02.2024. 46. Podľa a , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 47. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 48. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 49. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 50. Podľa , ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. 14 51. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 52. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 53. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 54. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa . 55. Podľa Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 56. Podľa Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 57. Podľa Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 58. Podľa Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 15 59. Podľa ods.

1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 60. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 61. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 62. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 63. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 64. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 65. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, 16 môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt. 66. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 P.). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí C-285/11 F.). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa 22.06.2016 G. R. I. S.). 67. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch, ak : (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, (2) došlo k daňovému podvodu, (3) došlo k prípadu zneužitia práva. 68. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), (3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.

69. Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok je aj pri určitom judikatórnom posune naďalej základným predpokladom pre odpočet DPH. Splnenie podmienok pre odpočítanie dane vo všeobecnosti preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V prípade, že by boli hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnené, aj tak môže dôjsť k obmedzeniu práva na odpočítanie dane, a to v prípade daňového podvodu alebo zneužitia práva. Potreba rozlišovania dôvodov na odpočítanie dane a zamedzenie „zmiešavania“ dôvodov na nepriznanie odpočítania dane bola opakovane vyslovená v judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.11.2022). Potreba 17 rozlišovania uvedených dôvodov nachádza svoj materiálny odraz aj v teórii dôkazného bremena, pretože ide o odlišné prípady pre neuznanie odpočítania dane a je pri nich odlišný obsah a rozsah dôkazného bremena daňového subjektu a správcu dane. 70. Podstatnou je rovnako formálna podmienka priznania práva na odpočet DPH, a to v danom prípade disponovanie faktúrou od dodávateľa ( ; čl. 178 písm. a) Smernice). Preukázanie naplnenia uvedených podmienok pre vznik práva na odpočet DPH zaťažuje podľa Daňového poriadku daňový subjekt, ktorý si právo na odpočet DPH uplatňuje (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21. apríla 2020 a sp. zn. zo dňa 11. júna 2019). 71. Predmet správneho súdneho prieskumu v tomto prípade tvorí rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorý dospel k záveru, že v preverovanom zdaňovacom období (január 2019) nevznikol žalobcovi nárok na odpočítanie dane z prijatej faktúry od spoločnosti AVV JOBS, s.r.o. vo výške 26 817,20 Eur z dôvodu porušenia ust. a a žalobcovi nevznikol ani nárok na odpočítanie dane zo zaplatenej dane v tuzemsku za poskytnutie služby „operátor výroby“ vo výške 134 086 Eur z dôvodu porušenia ust. a . Na základe uvedeného správca dane nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období január 2019 v sume 26 817,20 Eur. 72. Žalobca v prvom rade namietal chaotickosť a rozporuplnosť rozhodnutia žalovaného, nakoľko na jednej strane dodanie služieb od spoločnosti AVV JOBS, s.r.o. nebolo orgánom verejnej správy prvého stupňa spochybnené, no na druhej strane žalovaný konštatoval nesplnenie podmienok podľa , a v nadväznosti na . Z uvedených dôvodov namietal nedostatočne zistený a právne posúdený skutkový stav a s tým súvisiaci nesprávny procesný postup, týkajúci sa nedostatočného vyhodnotenia dôkazov vyčerpávajúcim a presvedčivým spôsobom. 73. K žalobnej námietke žalobcu ohľadom výsluchu bývalého konateľa spoločnosti AVV JOBS, s.r.o. správny súd uvádza, že z administratívneho spisu nevyplýva relevantnosť vykonania výsluchu bývalého konateľa spoločnosti AVV JOBS, s.r.o. pána Georgi Paruschev Vasileva. Orgán verejnej správy prvého stupňa správne uzavrel, že pán Vasilev v čase vykonania daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2019 nebol štatutárnym orgánom spoločnosti AVV JOBS, s.r.o., teda nebol oprávnený za spoločnosť konať, resp. z vykonaného dokazovanie nemal správny súd preukázaný vzťah pána Vasileva a spoločnosti AVV JOBS, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období. 74. Rovnako správny súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa návrhu na výsluch svedkov: J. K., A. C., I. K., C. K., C. L., I. C., M. A. M. M., H. K., H. N., a to podľa žalobcu - za účelom objasnenia, kto a akým spôsobom vykonával nábor, kto im zabezpečil školenia bezpečnosti ochrany zdravia pri práci, kde boli ubytovaní, prípadne iné skutočnosti, ktoré by žalovanému dopomohli zodpovedať jeho 18 nejasnosti. Správca dane, resp. žalovaný uviedli svoje úvahy, prečo návrh žalobcu na vykonanie tohto dôkazu nepovažoval za relevantný. Správny súd dodáva, že pokiaľ žalobca opakovane uvádzal, že uvedení zamestnanci spoločnosti AVV JOBS, s.r.o. naďalej vykonávali prácu u žalobcu, bolo v jeho záujme uvedené tvrdenia preukázať (dochádzkové karty, zoznamy zamestnancov, ich pracovné zaradenie vo výrobe žalobcu). Sám žalobca však ani nevedel uviesť s kým zo spoločnosti AVV JOBS, s.r.o. konal. Z administratívneho spisu mal správy súd preukázané, že splnomocnený zástupca žalobcu pán Milan Kučera na ústnom pojednávaní dňa 04.02.2020 na otázky správcu dane ohľadom spolupráce so spoločnosťou AVV JOBS, s.r.o. nevedel odpovedať. V následnom písomnom vyjadrení zo dňa 17.02.2020 označenom ako „Doplnenie odpovedí na položené otázky správcu dane“ žalobca zopakoval tvrdenia, že so spoločnosťou AVV JOBS, s.r.o. spolupracuje od 01.02.2018, a to na základe výberového konania, pričom následne uzavreli obchodnú dohodu zo dňa 01.02.2018, ktorá bola uzavretá medzi predstaviteľmi oboch strán – za žalobcu to bol prokurista p. E. F. a za spoločnosť AVV JOBS, s.r.o to bol štatutárny orgán p. G. H. I.. Podľa žalobcu nábor zamestnancov a prípravu zmlúv alebo dohôd pre týchto zamestnancov zabezpečovala spoločnosť AVV JOBS, s.r.o.. Dochádzkové karty síce patria spoločnosti žalobcu, avšak boli na proti podpis zapožičané spoločnosti AVV JOBS, s.r.o. na základe ústnej dohody. Správny súd uvedené tvrdenia nepovažoval za preukazujúce, že zamestnanci spoločnosti AVV JOBS, s.r.o. pracovali, resp. naďalej pracujú v spoločnosti žalobcu. Naopak žalobca mal v daňovom konaní preukázať

relevanciu prípadných svedeckých výpovedí navrhnutých svedkov, čo bolo v prvom rade v záujme žalobcu. Správny súd považuje prístup žalobcu za benevolentný, keďže nevie kto u neho pracuje, v akých časových intervaloch, ani to, kto zamestnancov poslal na výkon práce do jeho spoločnosti. Pokiaľ mal žalobca vedomosť, že títo konkrétni pracovníci u neho naďalej pracujú, mal o danej skutočnosti predložiť dôkaz a taktiež pokiaľ uvedení pracovníci v tom čase u neho pracovali, mal dostatok času na predloženie dôkazov. Správny súd taktiež nemal preukázané tvrdenia žalobcu, že žalovaný odmietol vykonať tieto dôkazy, naopak vo svojom rozhodnutí orgán verejnej správy i žalovaný uviedli dôvody, pre ktoré tento dôkaz nepovažovali za potrebný vykonať. 75. Správny súd však považoval za dôvodnú žalobnú námietku žalobcu ohľadom svedeckej výpovede - projektového manažéra pána C. H., ktorého orgán verejnej správy prvého stupňa nevypočul napriek návrhu žalobcu. V administratívnom spise sa nachádza predvolanie správcu dane pre uvedeného svedka, avšak z dôvodu jeho práceneschopnosti nedošlo k výsluchu v stanovenom termíne. Na tomto mieste považoval správny súd za potrebné uviesť, že v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, pričom nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov, pričom v zmysle § 24 ods. 4 prvej vety Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Uvedený procesný postup správcu dane považoval správny súd za nepreskúmateľný, pretože neuviedol skutočnosti, pre ktoré správca dane upustil od výsluchu svedka. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí opomenul uviesť dôvody, pre ktoré najskôr považoval výsluch svedka za dôvodný a následne 19 absentujú i dôvody, pre ktoré od výsluchu svedka upustil. V administratívnom spise sa nachádza len úradný záznam zo dňa 12.08.2021 ohľadom úkonov správcu dane smerujúcich na predvolania svedka C. H. na výsluch na deň 11.08.2021. V rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa absentujú dôvody, pre ktoré správca dane nevykonal výsluch svedka C. H., hoci dňa 02.09.2021 bolo orgánu verejnej správy prvého stupňa doručené podanie C. H. zo dňa 30.08.2021, ktorým oznámil, že ukončil práceneschopnosť a požiadal o nový termín výsluchu, aby si následne vedel prispôsobiť pracovné povinnosti. Následne dňa 14.09.2021 došlo k prerokovaniu a prejednaniu pripomienok žalobcu k Protokolu č. 100957264/2020 zo dňa 29.05.2020, pričom s návrhom na výsluch svedka C. H. sa orgán verejnej správy prvého stupňa opomenul vysporiadať. 76. Správny súd uvedené považoval za potrebné uviesť aj vzhľadom na skutočnosť, že správca dane šetrením zistil, že účet, na ktorý žalobca poukázal platbu za dodanú službu nepatril deklarovanému dodávateľovi, ale tretej osobe. Navyše s uvedeným účtom bol v čase preverovaného zdaňovacieho obdobia oprávnený disponovať aj pán C. H.. Ako už bolo povedané v zmysle judikatúry mal orgán verejnej správy prvého stupňa dať možnosť žalobcovi preukázať, že mu službu mohla dodať tretia osoba, nakoľko orgán verejnej správy prvého stupňa považoval za preukázané dodanie služby pre žalobcu. 77. Správny súd taktiež považoval za dôvodnú žalobnú námietku žalobcu týkajúcu sa skutočností vyplývajúcich z prvostupňového rozhodnutia i rozhodnutia žalovaného, a to že orgány verejnej správy nevysvetlili a neuviedli, kto fakturované služby pre žalobcu vykonal, keďže orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach viackrát uviedli, že nespochybňujú vykonanie služieb, resp. orgán verejnej správy prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že nespochybňuje realizáciu prác a využitie zamestnancov pri finalizácii výroby v spoločnosti žalobcu. Tu treba poukázať na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a tiež judikatúru Najvyššieho správneho súdu SR, v zmysle ktorej pre nepriznanie práva na odpočet DPH nestačí nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa, hoci treba dodať, že nekontaktnosť nebola jediným dôvodom pre nepriznanie práva na odpočet DPH, hoci to tak žalobca v správnej žalobe prezentoval. Samotná skutočnosť, že plnenie nebolo skutočne dodané deklarovaným dodávateľom uvedeným na faktúre nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet DPH, ak by z okolností veci vyplynulo, že službu dodal niekto iný, ako deklarovaný dodávateľ. 78. Správny súd dodáva, že rozhodnutie správcu dane, resp. žalovaného bez zohľadnenia judikatúry možno považovať za predčasné aj z dôvodu, že práve z výsluchu projektového manažéra pána C. H. mohli byť niektoré podstatné námietky žalobcu zodpovedané, nakoľko nekontaktnosť konateľa deklarovaného dodávateľa spoločnosti AVV JOBS, s.r.o. – pána L. C. z obsahu spisu nie je absolútna, keďže v administratívnom spise sa nachádza splnomocnenie spoločnosti AVV JOBS, s.r.o. zo dňa 08.10.2019 (podpísané práve konateľom spoločnosti L. C.) pre JUDr. P. najmä na podanie vysvetlení týkajúcich sa dodaní tovar a služieb pre daňový subjekt CARMEL auto, s.r.o.. 20 79. Žalobnú námietku žalobcu týkajúcu sa procesného pochybenia žalovaného, resp. správcu dane pri vykonaní dokazovania ohľadom Protokolu z daňovej kontroly č. 100445051/2020 zo dňa 17.02.2020 daňového subjektu AVV JOBS, s.r.o. za zdaňovacie obdobie február 2019 správny súd považoval za nedôvodnú. Tvrdenie žalobcu, že v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku správca dane vykonal dôkaz, pričom žalobcovi neumožnil nahliadnuť do spisu, resp. nevyhotoviť fotokópiu tohto dôkazu nemal správny súd

z administratívneho spisu preukázané. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že správca dane na základe žiadosti žalobcu zo dňa 11.03.2021 vyhotovil fotokópie vyššie uvedeného Protokolu (dve strany) a tiež fotokópiu Úradného záznamu č. 102114368/2018 zo dňa 24.10.2018 (štyri strany), ktoré následne zaslal žalobcovi na adresu sídla spoločnosti. Žalobca následne dňa 21.04.2021 opätovne požiadal o zaslanie fotokópii zaslaných dokumentov, nakoľko mu boli doručené iba časti týchto dokumentov. V reakcii na výzvu správca dane oznámil žalobcovi, že v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 Daňového poriadku nemá oprávnenie nazerať do písomností obsahujúce utajované skutočnosti, do písomností, ktorých sprístupnením by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb, do písomností ktorých sprístupnením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci podľa osobitných predpisov, do informácií o oznámení alebo sprístupnení daňového tajomstva Policajnému zboru alebo orgánom činným v trestnom konaní; to neplatí, ak sa použijú ako dôkaz pri správe daní. Správca dane zároveň uviedol žalobcovi, že sprístupnil fotokópie tých častí dokumentov, ktoré použil správca dane ako dôkaz pri správe daní – daňovej kontrole daňového subjektu CARMEL auto, s.r.o.. Správca dane procesným postupom uviedol dôvody rozhodnutia o nesprístupnení znenia celých dokumentov, pričom správne uzavrel, že protokol z daňovej kontroly iného daňového subjektu je písomnosťou, ktorá sa priamo netýka daňových povinností daňového subjektu CARMEL auto, s.r.o.. Správny súd dodáva, že uvedený Protokol z daňovej kontroly spoločnosti AVV JOBS, s.r.o. za zdaňovacie konanie február 2019 nebol v tomto konaní použitý ako hlavný dôkaz. 80. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia podľa ustanovenia § 68 ods. 3 Daňového poriadku, správny súd sa stotožnil s prezentovaným záverom žalobcu, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa nebolo vydané v stanovenej lehote na vydanie rozhodnutia podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Hoci orgán verejnej správy prvého stupňa nedodržal lehotu na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní, uvedené ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku nespája s nedodržaním lehoty žiadny následok v podobe nezákonnosti administratívneho konania. Jedná sa o procesnú lehotu, ktorej nedodržanie nepredstavuje závažné procesné pochybenie správcu dane, z ktorého možno automaticky vyvodiť následok nezákonnosti rozhodnutia správcu dane, resp. rozhodnutia žalovaného tak, ako namietal žalobca. Navyše treba uviesť tú skutočnosť, že nedodržanie uvedenej lehoty je aj v príčinnej súvislosti s konaním žalobcu, ktorý sa nedostavil na prvý termín dňa 16.08.2021, nakoľko zrejmým omylom mu bol oznámený termín prerokovania Protokolu na deň 16.08.2020. Následne bol žalobca prostredníctvom mailu informovaný o novom termíne prerokovania Protokolu na deň 20.08.2021, pričom ani na uvedený termín sa nedostavil z dôvodu, že tento mu bol oznámený len mailom a žiadal 21 o doručenie písomností prostredníctvom poskytovateľov poštových služieb. Následne k prerokovania pripomienok k protokolu z daňovej kontroly č. 100957264/2020 zo dňa 29.05.2020 došlo až dňa 14.09.2021. 81. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe odkazoval na judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. sp. zn. , , , alebo nález Ústavného súdu SR sp. zn. treba uviesť tú skutočnosť, že všetky citované rozhodnutia nemajú súvis s danou vecou, nakoľko v nich súdy konštatovali porušenie maximálnej lehoty jedného roka na vykonanie daňovej kontroly. V danom prípade nebolo sporné dodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, keďže protokol z daňovej kontroly č. 100957264/2020 bol vydaný dňa 29.05.2020, pričom daňová kontrola bola začatá na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 101140197/2019 zo dňa 15.05.2019, a bola začatá dňa 12.06.2019. 82. Čo sa týka ďalších žalobcom uvádzaných námietok v správnej žalobe, namietal nerešpektovanie ustanovení o doručovaní písomností žalovanému (správne žalobcovi – pozn. správneho súdu). Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že správca dane nesprávne doručil písomnosti určené žalobcovi na adresu splnomocneného zástupcu pána C. E., hoci v splnomocnení zo dňa 22.05.2019 bola uvedená žiadosť žalobcu o doručovanie na adresu sídla spoločnosti žalobcu. Napriek pochybeniu v doručovaní výzvy zo dňa 23.04.2020 zo strany správcu dane treba uviesť, že z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca na uvedenú výzvu reagoval podaním zo dňa 06.05.2020. Hoci správca dane pochybil pri doručovaní písomností, resp. došlo k procesnému pochybeniu zo strany orgánu verejnej správy, nemožno automaticky konštatovať nezákonnosť vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, resp. napadnutého rozhodnutia žalovaného, keďže z administratívneho spisu nevyplýva skutočnosť, že bol žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Rovnako čo sa týka možnosti doručovania prostredníctvom mailovej komunikácie medzi žalobcom a orgánmi verejnej správy počas vyhlásenia mimoriadnej situácie vládou SR z dôvodu šírenia vírusu COVID19 bolo v súlade s vtedy platnou právnou úpravou. Taktiež treba uviesť, že na uvedené maily žalobca reagoval a dňa 21.05.2020 zaslal vyjadrenie, preto táto forma doručovania nijako nezabránila žalobcovi realizovať jeho procesné práva. 83. Na záver správny súd uvádza, že čo sa týka argumentácie žalobcu, v ktorej pomerne rozsiahlo poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, najmä v

spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, C-80/11, C-285/11 a ďalšie, avšak bez bližšieho odôvodnenia súvisu s prejednávaným prípadom nepriznania práva na odpočet DPH správcom dane žalobcovi. Správny súd k tejto rozsiahlej námietke žalobcu, ktorej podstatu tvoria výňatky z rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie uvádza, že žalobca neprepája závery uvedenej judikatúry na danú vec, pričom opomenul uviesť, ako závery týchto rozhodnutí sú skutkovo a právne nadväzujúce na predmetnú vec. Správny súd je v prípade, keď žalobca podá všeobecnú správnu žalobu, viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dotvárať alebo konkretizovať všeobecné žalobné námietky žalobcu. 22 84. Vzhľadom na uvedené mal správny súd za to, že správca dane, resp. žalovaný pri ustálení záveru o nepreukázaní hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH nevykonali dôkaz, ktorý mohol prispieť k náležitému objasneniu skutkového stavu. Správny súd považuje vykonanie dôkazu – výsluch svedka C. H. za nevyhnutný na to, aby orgány verejnej správy oboch stupňov mohli zodpovedať zásadnú otázku spornosti dodania služby deklarovaným dodávateľom. Až na základe záverov vykonaného dokazovania a s poukazom na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok C-610/19 I., rozsudok C-154/20 E.) môže žalovaný, resp. orgán verejnej správy prvého stupňa zamietnuť priznanie práva na odpočet DPH či už z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok alebo z dôvodu podvodného konania, a to len za predpokladu preukázania vedomosti daňového subjektu podieľania sa na podvodnom konaní, resp. zanedbania primeranej obozretnosti daňového subjektu (mohol mať alebo mal vedomosť). Uvedené dôvody nepriznania práva na odpočet DPH (nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, účasť na podvodnom konaní alebo zneužitie práva) však nemožno kumulovať. Taktiež treba poukázať na možnosť situácie, že správca dane nedokáže spochybniť dodávateľa do takej miery, aby na žalobcu opäť presunul dôkazné bremeno. V tom prípade bude namieste zvážiť aplikáciu vedomostného testu podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-439/04 M. E., prípadne zneužitie práva podľa rozsudku C-255/02 T.. 85. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa a tiež rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa a vec vrátil orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a opätovného rozhodnutie vo veci. 86. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania podľa . O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa . Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ) . O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). 23 Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.