Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Cob-103-2018.pdf
PDF · 230.23 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/103/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu PROPRIETA, a.s., so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO 35 798 858, právne zastúpeného JURISINVEST, advokátska kancelária, v.o.s., so sídlom Pluhová 5, 831 03 Bratislava, IČO 31 371 761, proti žalovanému Mesto Trenčín, so sídlom Mierové námestie 2, 911 64 Trenčín, IČO 00 312 037, právne zastúpenému GARANT PARTNER legal, s.r.o., so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO 36 856 380, o zaplatenie 2 125353,51 eur s príslušenstvom a náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 39Cb/244/2012-877 zo dňa 11. mája 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Podanou žalobou sa žalobca proti žalovanému pôvodne domáhal zaplatenia sumy 212 535,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 25.6.2008 do zaplatenia, sumy 1 912 818,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 10.10.2008 do zaplatenia, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia, titulom náhrady skutočnej škody a titulom ušlého zisku. Na pojednávaní dňa 20.11.2017 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby podľa návrhu žalobcu zo dňa 15.11.2017, podľa ktorého žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie sumy z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 212 535,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % p.a. od 25.06.2008 do zaplatenia, zo sumy 1 912 818,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % p.a. od 10.10.2008 do zaplatenia, proti povinnosti žalobcu vydať žalovanému nehnuteľnosti - pozemky, parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape, par. č. 22/1 o výmere 33 357 m2, ostatné plochy a par. č. 22/3 o výmere 20 000 m2, ostatné plochy, k.ú. Z., obec O., okres O., aktuálne zapísané na LV č. XXXX, a to do 60 dní od splnenia povinnosti žalovaného, titulom náhrady škody : skutočnej škody vo výške 448 973,10 eur a ušlého zisku vo výške 11 420 260 eur, náhradu trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Uplatnené nároky odôvodnil žalobca tým, že so žalovaným v postavení predávajúceho uzavrel ako kupujúci dňa 9.10.2008 kúpnu zmluvu č. 161/2008, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností, pozemkov v k. ú. Z., parciel registra C : pozemku parc. č. XX/X, ostatná plocha o výmere 20 000
m2 a pozemku parc. č. XX/X, ostatná plocha o výmere 33 357 m2, zapísaných v tom čase na LV č. X. Pred uzavretím predmetnej zmluvy mestské zastupiteľstvo v Trenčíne schválilo uznesením č. 278 zo dňa 26.6.2008 predaj týchto nehnuteľností v celkovej výmere 53357 m2 za účelom výstavby multifunkčnej zóny s kompletným občianskym zázemím a vybavením „IDEA GRANDE“ za celkovú kúpnu cenu 64 028 400 Sk (2 125 353,51 eur). Súčasťou obsahu zmluvy ako príloha č. 2 bola tiež územnoplánovacia informácia k pozemkom parc. č. XX/X a parc. č. XX/X, k. ú. Z. zo dňa 13.8.2008 vydaná Mestským úradom Trenčín pod č. UAS-XXXX/XXXXX/XXXXX, v ktorej je okrem iného uvedené, že podľa platného ÚPN SU a jeho doplnkov je daná lokalita definovaná ako administratívno - obchodná zóna; regulatívy a limity využitia sú uvedené v prílohe stanoviska, kde parter objektov je určený na vybavenosť územia a bývanie je funkcia konvenujúca v ostatných podlažiach stanovených výškovým regulatívom; výškový regulatív stanovuje v tomto území maximálnu výšku zástavby na 4 NP a podkrovie, resp. 5 NP v prípade riešenia rovnou strechou; vzhľadom na veľkosť riešeného územia je možné uvažovať aj s prevahou funkcie bývania, avšak s určitou mierou vybavenosti bonitného štandardu novovznikajúceho urbanistického súboru. Súčasťou obsahu kúpnej zmluvy ako príloha č. 3 bola aj urbanistická štúdia projektu IDEA GRANDE, ktorá obsahuje základnú charakteristiku uvedeného projektu, napr. úmysel postaviť v polyfunkčnej zóne IDEA GRANDE 574 bytov. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 28.11.2008. Kúpna cena bola riadne a včas zaplatená, suma 6 402 840 Sk (212 535,35 eur) dňa 24.6.2008 a suma 57 625 560 Sk (1 912 818,16 eur) dňa 9.10.2008. Žalovaný v čl. IV bod 2 kúpnej zmluvy vyhlásil, že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, obmedzenia, či iné právne povinnosti, ktoré by mohli byť prekážkou prevodu vlastníckeho práva a/alebo uskutočnenia dohodnutého druhu výstavby špecifikovaného v čl. V kúpnej zmluvy. Ak by sa zistilo, že uvedené vyhlásenie predávajúceho nezodpovedá skutočnosti, kupujúci si vyhradzuje právo od kúpnej zmluvy odstúpiť. Žalobca v súlade s čl. III bod 1 kúpnej zmluvy podal dňa 25.11.2009, t.j. v dohodnutej lehote do 12 mesiacov od nadobudnutia nehnuteľností, žiadosť/návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Do jeho práv a povinností v tomto územnom konaní vstúpila v súlade s kúpnou zmluvou ním zriadená spoločnosť IDEA GRANDE, a.s., t.j. jeho 100 % dcérska spoločnosť, ktorá sa medzičasom v súlade s kúpnou zmluvou stala vlastníkom nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.12.2009. Žalovaný ešte pred vstupom tejto spoločnosti do konania o umiestnení stavby listom zo dňa 21.12.2009 č.ÚAÚP-XXXX/XXXXX/XXXXXX vydal záväzné stanovisko vo veci umiestnenia stavby „Polyfunkčná zóna IDEA GRANDE, Ul. U. „ v O., v ktorom súhlasil s umiestnením predmetnej stavby s tým, že výslovne uviedol, že stavba je v súlade s platným územným plánom. Mesto Trenčín následne vyhovelo návrhu a v prospech spoločnosti IDEA GRANDE vydalo rozhodnutie č. SpSÚ XXXX/XXXX-XXX/Vi, MsÚ XXXXXX/XXXX zo dňa 30.3.2010 o umiestnení stavby „Polyfunkčná zóna IDEA GRANDE TRENČÍN“, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.5.2010. Dňa 15.7.2011 podal okresný prokurátor podaním Pd 90/11-6 na Mesto Trenčín, Spoločný stavebný úrad, protest proti rozhodnutiu o umiestnení stavby z dôvodu, že rozhodnutím a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený stavebný zákon. Podľa záväznej časti ÚPN SÚ z hľadiska rozvoja bývania je možné počítať v tejto mestskej časti len s výstavbou menšieho počtu bytov v polyfunkčnom objekte na Z. ulici, ako aj s 2 menšími lokalitami IBV, doplnenou obmedzeným počtom bytov (služobné byty a pod.) v nových objektoch občianskej vybavenosti, resp. objektoch a zariadeniach výroby a výrobných služieb. Nakoľko rozhodnutie o umiestnení stavby nebolo vydané v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, je predmetné rozhodnutie v rozpore s ustanovením § 13 ods. 3 písm. b), § 27 ods. 3, 6, § 37 ods. 1, § 39 Stavebného zákona. Okresný prokurátor navrhol, aby Mesto Trenčín napadnuté rozhodnutie zrušilo a nahradilo ho rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. Žalovaný rozhodnutím SpSÚ 73167/91390/2011-Fo, Vi zo dňa 19.8.2011, právoplatným dňa 19.9.2011, vyhovel protestu prokurátora a zrušil napadnuté rozhodnutie o umiestnení stavby. Žalobca na základe zrušeného rozhodnutia o umiestnení stavby zistil, že vyhlásenie žalovaného uvedené v čl. IV bod 2 kúpnej zmluvy č. 161/2008 je v hrubom rozpore so skutočnosťou, pretože na predmetných nehnuteľnostiach sa nemôže uskutočniť zmluvne dohodnutý druh výstavby „Polyfunkčná zóna IDEA GRANDE“. Preto žalobcovi vznikol dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy, od ktorej listom zo dňa 19.12.2011 v celom rozsahu odstúpil. V dôsledku odstúpenia mu vznikol nárok na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2 125 353,51 eur a žalovanému vznikol nárok na vrátenie nehnuteľností. Listom zo dňa 19.12.2011 požiadal žalovaného o vydanie predmetnej sumy najneskôr do 31.01.2012 a tiež vyhlásil, že dotknuté nehnuteľnosti bez zbytočného odkladu vráti po tom, čo mu bude vrátená kúpna cena. Žalovaný napriek viacerým rokovaniam kúpnu cenu nevrátil. Žalobca ďalej uviedol, že on a spoločnosť IDEA GRANDE a.s. sa v čase po uzavretí kúpnej zmluvy intenzívne pripravovali na podanie návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a neskôr, po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, intenzívne pracovali
na ďalších podkladoch potrebných pre podanie návrhu na vydanie stavebného povolenia. Po celý čas priebežne analyzovali situáciu na regionálnom realitnom trhu, nastupujúci dopyt vo vzťahu k dynamicky sa rozvíjajúcemu priemyselnému parku v Trenčíne, monitorovali konkrétne potreby investorov a ich budúcich zamestnancov a pripravovali riešenia smerujúce k optimálnej finalizácii projektovej dokumentácie, ako i časové harmonogramy stavebných práv. Na uvedenú činnosť vynaložili nemalé finančné prostriedky. Žalobca sa zaťažil viacerými úvermi a pôžičkami. Po zrušení rozhodnutia o umiestnení stavby žalovaným už nebola žiadna reálna šanca na pokračovanie v projekte IDEA GRANDE a žalobca utrpel skutočnú škodu a škodu z titulu ušlého zisku. Rovnako to platí aj o spoločnosti IDEA GRANDE a.s. Žalovaný vyššie uvedeným spôsobom porušil svoje zmluvné záväzky vyplývajúce z kúpnej zmluvy a v spojení s vydaním nezákonného rozhodnutia zmaril jeho zámer na realizáciu projektu v súlade so zmluvne dohodnutým účelom. Pri pravidelnom chode vecí by bol realizoval výstavbu komplexu IDEA GRANDE, pričom podľa jeho prepočtov počítal so ziskom minimálne vo výške cca 7 500 000 eur. Tieto predpoklady však zmarila uvedená škodná udalosť, ktorá priamo spôsobila, že prišiel o konkrétny, reálne dosiahnuteľný prospech. Podľa názoru žalobcu žalovaný mohol vedieť o nesúlade obsahu kúpnej zmluvy a jeho vyhlásenia v kúpnej zmluve vzhľadom k jeho postaveniu, ktorého súčasťou je aj dôvodný predpoklad o jeho profesionálnom postupe pri nakladaní s majetkom obce. Od uzavretia kúpnej zmluvy žalovaný nevykonal nič, čím by dosiahol súlad medzi obsahom jeho vyhlásenia a územným plánom. Naopak, konal tak, že žalobcu utvrdil v tom, že jeho vyhlásenie v kúpnej zmluve je pravdivé, a to najmä tým, že vydal rozhodnutie o umiestnení stavby. Žalovaný ako jediný kompetentný, odborne spôsobilý a oprávnený orgán na vydávanie územného rozhodnutia, mohol vedieť, že nemôže vydať také rozhodnutie, ktoré by bolo v súlade so zákonom. Podľa ustálenej judikatúry sa porušením právnej povinnosti rozumie objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako osoba skutočne konala a tým, ako konať mala, aby splnila svoje povinnosti. Ak sa tieto predpoklady zodpovednosti za škodu preukážu, predpokladá sa zavinenie. Škodca musí v tomto prípade preukázať, že škodu nezavinil, a to ani z tzv. nevedomej nedbanlivosti. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom a k jej porušeniu môže dôjsť protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo sa malo v súlade so zákonom vykonať. Žalobca má za to, že medzi porušením povinností žalovaným a vznikom majetkovej škody je priama príčinná súvislosť. Bez porušenia zmluvne dohodnutých povinností zo strany žalovaného, nebolo by došlo k vzniku škody. Medializáciou protestu prokurátora v júli 2011 boli všetky procesy smerujúce k podaniu návrhu na vydanie stavebného povolenia z jeho strany a zo strany spoločnosti IDEA GRANDE zastavené, pretože vážni záujemcovia o finančné spolupodieľanie sa na realizácii projektu IDEA GRANDE, boli zásadným spôsobom zneistení a po vydaní rozhodnutia o zrušení rozhodnutia o umiestnení stavby už ani z jeho strany, resp. zo strany IDEA GRANDE ako investora, nebolo a nie je možné za danej situácie v projekte ďalej pokračovať. Zavinenie žalovaného sa v tomto prípade predpokladá, t.j. na škodnú udalosť sa vzťahuje prezumpcia zavinenia zakotvená v § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka.. Domnieva sa, že boli naplnené všetky zákonné predpoklady, ktoré ho oprávňujú požadovať od žalovaného náhradu škody z titulu skutočnej škody a ušlého zisku. Počas konania vyčíslil skutočnú škodu vo výške 448 973,10 eur a škodu titulom ušlého zisku vo výške 9 163 393,89 eur. Skutočná škoda pozostáva z mzdových nákladov v celkovej sume 182 965,20 eur, režijných nákladov v celkovej výške 29 339,75 eur a uhradených úrokov z úveru a pôžičiek v celkovej sume 236 668,15 eur. Výška ušlého zisku bola v znaleckom posudku vyčíslená sumou 11 420 260 eur. Žalobca zdôraznil, že od roku 2007, t.j. výrazne skôr ako došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, sa zaujímal o územný plán Mesta Trenčín, pričom vzhľadom na obsiahlosť tohto dokumentu pozornosť venoval najmä regulatívam využitia územia, kde sú uvedené v časti „Funkčné využitie“ ako prípustné a vhodné funkcie, a to služobné byty a ďalšie byty nad podlažím určeným v zastavovacích podmienkach. V rámci získavania informácií získal kópiu oficiálnej územnoplánovacej informácie k lokalite „strelnica“, z ktorej vyplýva, že táto lokalita je v zmysle ÚPN SÚ definovaná ako administratívno - obchodná vybavenosť s tým, že sú vhodné aj funkcie bývania. Tiež získal aj kópiu znaleckého posudku č. 34/2007 znaleckej organizácie TREFA, s.r.o., v ktorom je uvedené, že lokalita je vhodná na funkciu bývania. Listom zo dňa 6.6.2008 prvý raz oslovil žalovaného a predložil mu podnikateľský zámer „IDEA GRANDE“. Na jeho žiadosť dňa 13.8.2008 žalovaný vydal územnoplánovaciu informáciu, v ktorej je okrem iného tiež uvedené, že v danej lokalite je možná prevaha funkcie bývania. Dňa 2.7.2009 sa uskutočnilo stretnutie zástupkyne žalobcu na útvare architektúry a územného plánovania Mesta Trenčín, kde bol potvrdený súlad s ÚPN SÚ. Problém bol len v možnom výškovom nesúlade jednej budovy. Problém bol odstránený zmenou v projekte. Trenčiansky samosprávny kraj dňa 17.8.2009 vyjadril s projektom IDEA GRANDE nesúhlas, nakoľko mal byť v danej lokalite postavený prístav. Následne svoje stanovisko zmenil, keďže príslušné orgány sa vyjadrili, že s
umiestnením prístavu v danej lokalite neuvažujú. V novembri 2009 spoločnosť PROEKO vypracovala správu o hodnotení posudzovania vplyvov na životné prostredie, v ktorej uviedla, že „Polyfunkčná zóna IDEA GRANDE“ je úplne v súlade s návrhmi ÚPN SÚ Trenčín s prípustnou funkciou bývania. Toto stanovisko bolo potvrdené aj stanoviskom žalovaného. Žalovaný dňa 21.12.2009 vydal záväzné stanovisko, podľa ktorého je stavba v súlade s platným územným plánom. Na deň 7.10.2010 zvolal Mestský úrad Trenčín verejné prerokovanie zámeru „Polyfunkčná zóna IDEA GRANDE“. Žalovaný nemal žiadne pripomienky k ÚP SÚ. Vo februári 2010 bol vypracovaný Odborný posudok EIA, v ktorom sa opätovne potvrdzuje, že stavba je v súlade s platným ÚP SÚ. Žalovaný vyhovel návrhu žalobcu, resp. jeho dcérskej spoločnosti a vydal rozhodnutie o umiestnení stavby „Polyfunkčná zóna IDEA GRANDE Trenčín“, právoplatné dňa 25.5.2010. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že kúpna zmluva nebola schválená kvalifikovaným rozhodnutím mestského zastupiteľstva. Uznesením č. 278 zo dňa 26.6.2008 mestské zastupiteľstvo schválilo predaj predmetných nehnuteľností, kúpnu cenu a účel. V ustanovení čl. IV bod 2 kúpnej zmluvy ide o zmluvne dohodnutý dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Kúpnu zmluvu je potrebné vykladať v súlade s ustanovením § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zo všetkého, o čom zmluvné strany komunikovali, je zrejmé, že išlo predovšetkým o to, či na nehnuteľnostiach je možné uskutočniť projekt IDEA GRANDE s prihliadnutím k platnému ÚP SÚ, pričom žalovaný, ako osoba na to najpovolanejšia a odborne zdatná, žalobcu opakovane ubezpečoval, že je to možné a bez obáv súhlasil aj so zmluvne dohodnutým dôvodom na odstúpenie od kúpnej zmluvy žalobcom, ak sa jeho vyhlásenie ukáže nepravdivé. Tvrdenie, že by malo ísť o vadu nehnuteľnosti, ktorú mal reklamovať, je účelové a bez opory v skutkovom i právnom stave. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax ÚS SR, podľa ktorej by bolo porušením ústavou zaručených základných práv, pokiaľ by sa formalistickým výkladom noriem podústavného práva odoprelo autonómnemu prejavu vôle zmluvných strán a neakceptovali sa dôsledky, ktoré zmluvné strany takým prejavom zamýšľali vo svojej právnej sfére vyvolať. Ústavný súd už vyslovil, že nie je prípustný právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody občana vyplývajúcej z priority občana nad štátom a z princípu zmluvnej voľnosti. Pri výklade zmluvných ustanovení sa má jednoznačne stanoviť priorita skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad formálnym prejavom tejto vôle. Vôľu strán preto treba posudzovať z vonkajších okolností spojených s podpisom a realizáciou zmluvného vzťahu, teda aj následným konaním účastníkov po podpise zmluvy. V čl. V kúpnej zmluvy je dohodnutý účel, na ktorý boli nehnuteľnosti kúpené. Žalobcovi tak vznikol v dôsledku uvedeného vyhlásenia žalovaného a súvisiacich skutočností zmluvne dohodnutý dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy. K namietnutej preklúzii uviedol, že toto tvrdenie, ako aj obranu žalovaného, považuje za irelevantné a účelové. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného o premlčaní uplatňovaného nároku. Odstúpenie od kúpnej zmluvy urobil žalobca bez zbytočného odkladu po tom, ako tento dôvod vznikol. Predmetom premlčania podľa Občianskeho zákonníka môže byť aj právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy vyplývajúce zo zákona alebo z dohody účastníkov zmluvy. Vzhľadom na absenciu osobitnej úpravy je potrebné vychádzať zo všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy zo zmluvne dohodnutého dôvodu vyplýva z obsahu kúpnej zmluvy a je ním zistenie, že vyhlásenie žalovaného uvedené v kúpnej zmluve nezodpovedá skutočnosti, a preto začiatok plynutia tejto premlčacej doby je spojené so zistením uvedeného nesúladu, ktoré sa odvíja od podania protestu prokurátora a následnou možnosťou žalobcu vykonať právo po prvý raz. Ak by podanie protestu prokurátora vzal do úvahy ako začiatok plynutia premlčacej doby, táto by uplynula dňa 15.7.2014, z čoho vyplýva, že odstúpenie od kúpnej zmluvy (list zo dňa 19.12.2011) bolo uskutočnené včas. Všetky predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody sú splnené z pohľadu dvoch rovín - občianskoprávnej a administratívnoprávnej. Zdôraznil, že prispôsobenie projektu podmienkam ÚP SÚ považuje za neodborné a odtrhnuté od reality. Výška, množstvo stavieb a funkcia stavieb boli plne rešpektované a schválené všetkými dotknutými inštitúciami v procese územného konania. Meniť podiel bytov a administratívnych priestorov po proteste prokurátora v situácii, keď žalobca po celý čas deklaroval, že mu ide v projekte hlavne o dominantné funkcie bývania a nie administratívnych priestorov, nebolo možné. Práve tento fakt bol kľúčový pri rozhodovaní sa o vstupe do tohto projektu a žalovaný ho po celý čas - 4 roky - ubezpečoval o tom, že Projekt je súladný s platným ÚP SÚ. Nikdy by neuvažoval o vstupe do takéhoto projektu, ak by v ňom nedominovala funkcia bývania. Administratívne centrá ani nič podobné nie je podnikateľskou aktivitou žalobcu. Žalobca že nemá v úmysle aplikovať inštitút obchodného práva a toto mu žalovaný len podsúva. K neexistencii pohľadávky poznamenal, že spoločnosť IDEA GRANDE, a. s., sa v súlade s kúpnou zmluvou stala vlastníkom nehnuteľností. Žalobca sa teda ničoho výhodne nezbavoval, len konal v súlade s kúpnou zmluvou. Ako univerzálny právny nástupca prevzal žalobca celé imanie, všetky práva a povinnosti,
záväzky a pohľadávky spoločnosti IDEA GRANDE, a.s., ktorá zanikla zlúčením so žalobcom. Z titulu zániku spoločnosti IDEA GRANDE, a.s., si táto nemôže vo vlastnom mene uplatňovať žiadne nároky.
4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že je verejnoprávnou korporáciou, právnickou osobou sui generis, čo sa prejavuje najmä pri vzniku, zmene a zániku právnych vzťahov s tretími osobami. Platná právna úprava presne vymedzuje, na ktoré právne úkony sa vyžaduje predchádzajúci súhlas mestského zastupiteľstva. Ide o úkony uvedené v § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení a úkony uvedené v § 9 ods. 2 zákona o majetku obcí. Ak takéto kvalifikované rozhodnutie mestského zastupiteľstva chýba, ide o právny úkon absolútne neplatný (nález Ústavného súdu ČR sp.zn. III.ÚS 721/2000 a rozhodnutie NS ČR sp.zn. 3Odo/21/2002). Potvrdil, že so žalobcom dňa 9.10.2008 uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Z., a to pozemok parcela reg. C č. XX/X, ostatná plocha o výmere 20 000 m2 a pozemok parcela reg. C č. XX/X, ostatná plocha o výmere 33 357 m2. Ich prevod bol schválený uznesením mestského zastupiteľstva zo dňa 26.6.2008. Tiež potvrdil, že dňa 21.12.2011 mu bolo doručené podanie označené ako odstúpenie od kúpnej zmluvy č. 161/2008 zo dňa 9.10.2008. Má za to, že ustanovenie čl. IV ods. 2 zmluvy je potrebné vykladať podľa jeho obsahu, ktorý je totožný s ustanovením § 597 Občianskeho zákonníka a ide o ustanovenie týkajúce sa nároku z vád predmetu kúpy. V spojitosti s ustanovením § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o zákonný dôvod na odstúpenie od zmluvy a nie o dôvod, ktorý bol medzi účastníkmi zmluvne dohodnutý. Zdôraznil, že Občiansky zákonník pripúšťa odstúpenie od zmluvy ako zákonný dôvod zrušenia zmluvy z rôznych dôvodov. Odstúpenie od zmluvy sa najčastejšie uplatňuje ako forma sankcie za porušenie určitej povinnosti vyplývajúcej niektorej zo zmluvných strán zo zákona alebo zo zmluvy. V prípade zodpovednosti za vady zákon umožňuje odstúpenie najmä z dôvodu neodstrániteľnej vady a to buď všeobecne alebo pri jednotlivých zmluvných typoch už konkrétne. Pri kúpnej zmluve upravuje odstúpenie z dôvodu vád predmetu kúpy práve ustanovenie § 597 Občianskeho zákonníka. Opačný výklad, a síce posudzovanie predmetného ustanovenia zmluvy ako dojednania odstúpenia dohodnutého stranami, by nielen zákon obchádzalo, ale zároveň by bolo aj v rozpore s ním. Zmluvné dojednanie by tak vylučovalo aplikáciu kogentných ustanovení § 597 a nasl. Občianskeho zákonníka. V takom prípade by ustanovenia zmluvy boli v príkrom rozpore s vôľou zákonodarcu poskytnúť právnu ochranu iba tým subjektom, ktoré vady vytkli v zákonom stanovenej lehote. Vzhľadom na výklad o tvorbe vôle a vzniku právnych úkonov v obci je teda zrejmé, že ak by bolo vôľou žalovaného dojednať zmluvnú podmienku pre odstúpenie od zmluvy, táto by musela byť vzhľadom na jej významný finančný, ale aj právny dopad na mesto, schválená mestským zastupiteľstvom a vyjadrená v jeho uznesení. Keďže takáto zmluvná podmienka nebola súčasťou prejavenej vôle mestského zastupiteľstva, potom by za predpokladu výkladu dotknutého zmluvného ustanovenia ako zmluvne dohodnutej podmienky odstúpenia od zmluvy, toto ustanovenie nebolo prijaté zákonom predpokladaným spôsobom a bolo by v rozpore s ustanovením § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení ako aj s ustanovením § 9 ods. 2 zákona o majetku obcí (na rozhodnutie NS SR sp.zn. 8 Sžo/223/2008). Ustanovenie § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení je normatívneho charakteru a každý jednotlivý úkon týkajúci sa majetku obce je potrebné hodnotiť v prvom rade práve cez predmetné ustanovenie s prihliadnutím na osobitné charakteristiky zamýšľaného úkonu. Dotknuté ustanovenie zmluvy je potrebné vykladať v zmysle § 597 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože iný výklad by bol v rozpore s ustanoveniami vyššie spomenutých právnych predpisov, čo by spôsobovalo jeho neplatnosť. Uznesením č. 278 mestské zastupiteľstvo prejavilo vôľu odplatne previesť vlastnícke právo k pozemkom na žalobcu, avšak za štandardných podmienok uvedených v § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. K platnosti odstúpenia od zmluvy žalovaný uviedol, že zmluva bola uzavretá dňa 9.10.2008 a odstúpenie mu bolo doručená dňa 21.12.2011. V zmysle § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka, práva zo zodpovednosti za vady sa kupujúci môže domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci. Pre prípad pochybnosti, či nespôsobilosť nehnuteľnosti na stavbu je vadou, dal do pozornosti rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22Cdo/2663/1998. Žalobca mal vady predmetu kúpy vytknúť najneskôr do 28.11.2010, čo však nespravil a vady u žalovaného neuplatnil v zákonom stanovenej lehote 24 mesiacov, v dôsledku čoho sa jeho právo prekludovalo. Márne uplynutie 24 mesačnej lehoty znamená, že právo zo zodpovednosti za vady zanikne a kupujúci si nemôže svoje právo uplatnil na súde. Ďalej poznamenal, že ak by hypoteticky pripustil, že dotknuté ustanovenie zmluvy je zmluvným a nie zákonným dojednaním odstúpenia od zmluvy, musel by dospieť k záveru, že odstúpenie od zmluvy bolo uskutočnené po uplynutí premlčacej lehoty. Právo odstúpiť od zmluvy sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie od momentu, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, t.j. keď nastala právna skutočnosť odôvodňujúca jeho uplatnenie. Toto právo sa vzťahuje tak na prípad, keď odstúpenie od zmluvy bolo v nej dojednané,
ako aj na prípade, keď právo odstúpiť od zmluvy vyplýva zo zákonných ustanovení. Odstúpiť od zmluvy mohol žalobca po prvý raz už deň nasledujúci po uzavretí kúpnej zmluvy, nakoľko vada predmetu kúpy (rozpor ustanovenia zmluvy s územnoplánovacou dokumentáciou) tu bola už v čase uzavretia zmluvy, a teda právo odstúpiť od zmluvy sa premlčalo najneskôr dňa 10.10.2011. Žalovaný vzniesol z opatrnosti námietku premlčania odstúpenia od zmluvy. Z uvedeného dôvodu zmluva nemohla zaniknúť a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi nevznikol. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že odstúpenie mu nebolo doručené v zákonom stanovenej lehote. Takýto právny úkon žalobcu nemohol vyvolať právne účinky, ktoré ním sledoval. Tiež poukázal na existenciu dvoch samostatných právnych rovín medzi stranami sporu, a to na rovinu občianskoprávnu a rovinu administratívnoprávnu. Súhlasil, že žalovaný vystupuje na oboch úrovniach. V prípade občianskoprávnej roviny vystupuje žalovaný ako predávajúci konkrétneho pozemku a v prípade administratívnoprávnej roviny ako orgán územnej samosprávy pri prenesenom výkone štátnej moci (stavebný úrad pri územnom konaní). Ak má žalobca pocit, že mu bolo ukrivdené v administratívnom konaní nezákonným rozhodnutím, môže toto svoje presvedčenie uplatňovať v osobitnom konaní proti Slovenskej republike v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci. V rovine občianskoprávnej sa strany stretávajú iba pri právnom úkone kúpnej zmluvy. Preto je potrebné z hľadiska občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného posudzovať vec iba z pohľadu právneho úkonu kúpnej zmluvy. Zdôraznil, že jeho vyhlásenie v čl. IV ods. 2 kúpnej zmluvy sa nevzťahovalo na konkrétny projekt žalobcu, ale na druh výstavby. Pojem druh je definovaný napr. v krátkom slovníku slovenského jazyka ako súhrn predmetov a javov s rovnakými podstatnými znakmi. Nevie, prečo žalobca stotožňuje pojem „druh výstavby“ s konkrétnym projektom. V zmysle čl. V kúpnej zmluvy je druh výstavby definovaný ako „multifunkčná zóna s komplexným občianskym zázemím a vybavením“. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy nemohol ani odsúhlasiť konkrétny projekt žalobcu, nakoľko tento bol iba vo fáze urbanistickej štúdie vyžadujúcej si ďalšie úpravy tak, aby bol v súlade s platným územným plánom mesta Trenčín. Ako vyplýva z územnoplánovacej informácie zo dňa 13.8.2008 takýto druh výstavby bol možný. Žalobca nepreukázal, že tento druh výstavby nebol v čase podpisu kúpnej zmluvy možný. Ani z rozhodnutia Mesta O. zo dňa 19.8.2011 takáto skutočnosť nevyplýva. Rozhodnutie bolo zrušené pre rozpor s územnoplánovacou dokumentáciou. V ďalšom konaní mohol žalobca nedostatky projektu IDEA GRANDE odstrániť tým, že by projekt prispôsobil podmienkam daného územia. Žalobca však zobral návrh na začatie územného konania bezdôvodne späť. Žalobcovi nič nebránilo využiť pozemky na druh výstavby „multifunkčná zóna s komplexným občianskym zázemím a vybavením“ a žalovaný tak teda predal predmet kúpnej zmluvy bez akýchkoľvek vád. Dôrazne poprel, že by zmaril realizáciu projektu žalobcu. Účelom kúpnej zmluvy je previesť vlastnícke právo na kupujúceho, čo aj učinil. Žalobca sa však snaží svoje konanie prezentovať tak, ako by malo ísť o prípad zmarenia hospodárskeho účelu zmluvy podľa § 356 Obchodného zákonníka. Použitím tohto inštitútu žalobca sám uznáva, že v čase uzavretia zmluvy bolo plnenie možné. Zmarenie účelu môže totiž nastať iba v dôsledku okolností, ktoré vzniknú a znemožnia naplnenie účelu až po uzavretí zmluvy. Žalovaný ďalej poznamenal, že žalobca previedol pozemky nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2008 na svoju dcérsku spoločnosť IDEA GRANDE, a. s., kúpnou zmluvou zo dňa 23.12.2009 spolu za cenu 3 792 503,08 eur. Zároveň previedol aj dokumentáciu projektu IDEA GRANDE za cenu 33 193,92 eur. V čase vydania územného rozhodnutia mala teda vlastnícke právo k pozemkom práve táto spoločnosť. Je tak nepravdivé tvrdenie žalobcu, že práve jemu mala vzniknúť škoda spôsobená zmarením stavby IDEA GRANDE. Žalobca sa výhodne zbavil všetkých svojich práv k pozemkom a k stavbe na svoju dcérsku spoločnosť a žiadnymi takými právami vo vzťahu k pozemkom a k stavbe, na ktorých by mu mohla vzniknúť akákoľvek ujma, nedisponoval. Ak vznikla nejaká ujma spoločnosti IDEA GRANDE, a. s., z titulu vád pozemku, túto si musí uplatňovať zásadne proti osobe, ktorá mu práva k pozemkom a práva stavebníka previedla. Tým je osoba žalobcu. Podotkol, že so spoločnosťou IDEA GRANDE, a.s., nemá absolútne žiadny občianskoprávny vzťah. Ak neskôr došlo k zlúčeniu spoločnosti IDEA GRANDE, a.s., so žalobcom, ich vzájomné nároky zanikli splynutím. Žalobca síce aktuálne nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve má, ale nie na základe zmluvy, od ktorej bolo dostúpené, ale na základe iných právnych titulov (na rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Cdo/311/2008). Žalobcovi bola predložená územnoplánovacia dokumentácia zo dňa 13.8.2008, s ktorou bol ešte pred podpisom kúpnej zmluvy oboznámený a mal možnosť preskúmať si kvalitu svojich pozemkov a ich vhodnosť na zamýšľanú výstavbu prostredníctvom verejne dostupného územného plánu mesta Trenčín zverejneného formou VZN. Žalovaný v neposlednom rade spochybnil sumu skutočnej škody s odôvodnením, že žalobca nepreukázal spojitosť vynaložených nákladov s porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného a
tiež, že si škodu uplatňuje za obdobie, kedy už žalobca nebol vlastníkom dotknutých pozemkov. Žalobca pozemok kúpil a následne predal. Keďže v čase predaja pozemku žalobca o žiadnej ním tvrdenej škode nevedel, predával pozemok neznížený o cenu zodpovedajúcu prípadnej škode resp. vadám. Preto mu nemohla reálne ani žiadna škoda vzniknúť. Na predaji pozemkov žalobca zarobil sumu 1 667 149,57 eur.
5. Z dokazovania vykonaného listinami (odsek 5. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) zistil súd prvej inštancie zistil skutkový stav veci. Kúpnou zmluvou č. 161/2008 zo dňa 9.10.2008 žalovaný ako predávajúci predal žalobcovi ako kupujúcemu pozemky v k.ú. Z. : parcelu registra C č. XX/X, ostatná plocha o výmere 20 000 m2 a parcelu reg. C č. XX/X, ostatná plocha o výmere 33 357 m2, zapísané na LV č. X. Žalobca sa zaviazal za predmet kúpy zaplatiť kúpnu cenu vo výške 6 402 840 Sk (212 535,35 eur) dňa 24.6.2008 a vo výške 57 625 560 Sk (1 912 818,16 eur) pred podpisom kúpnej zmluvy. V čl. IV bod 2 kúpnej zmluvy si strany dojednali, že predávajúci vyhlasuje, že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, obmedzenia, či iné právne povinnosti, ktoré by mohli byť prekážkou prevodu vlastníckeho práva a/alebo uskutočnenia dohodnutého druhu výstavby špecifikovaného v čl. V kúpnej zmluvy. Ak by sa zistilo, že uvedené vyhlásenie predávajúceho nezodpovedá skutočnosti, kupujúci si vyhradzuje právo od kúpnej zmluvy odstúpiť. V čl. V kúpnej zmluvy sa strany dohodli, že kupujúci kupuje predmetné nehnuteľnosti za účelom výstavby multifunkčnej zóny s komplexným občianskym zázemím a vybavením „IDEA GRANDE“. Urbanistická štúdia projektu „IDEA GRANDE“ tvorí prílohu č. 3 tejto kúpnej zmluvy. Z výpisu z účtu žalobcu je zrejmé, že tento uhradil dňa 24.6.2008 žalovanému sumu 6 402 840 Sk a dňa 9.10.2008 uhradil žalovanému sumu 57 625 560 Sk. Mestské zastupiteľstvo žalovaného na zasadnutí dňa 26.6.2008 schválilo uznesením č. 278 predaj nehnuteľností - pozemkov v k. ú. Z., parc. č. XX/X, ostatná plocha o výmere 20 000 m2 a parc. č. XX/X, ostatná plocha o výmere 33 357 m2 pre PROPRIETA, a. s., Bratislava za účelom výstavby multifunkčnej zóny s komplexným občianskym zázemím a vybavením „IDEA GRANDE“ za cenu 1 200 Sk/m2. Celková výmera pozemkov predstavuje 53 357 m2. Celková kúpna cena predstavuje 64 028 400 Sk. Územnoplánovacou informáciou k lokalite „strelnica“, k. ú. Z. - O. zo dňa 24.10.2007 oznámil útvar architektúry a stratégie Mesta Trenčín útvaru majetku Mesta Trenčín, že daná lokalita je v zmysle platného ÚPN SÚ a jeho doplnkov definovaná ako administratívno - obchodná vybavenosť. Regulatívy a limity využitia určujú ako dominantné funkcie obchodné, administratívne, správne budovy podnikov, zariadenia bankovníctva a peňažníctva, zariadenia doplnkových, ekonomických a právnych služieb, podnikové zariadenia verejného stravovania, ubytovacie zariadenia, služobné byty. Vhodné sú funkcie bývania v ďalších podlažiach nad podlažím určeným v zastavovacích podmienkach, zariadenia športové a rekreačné, s doplnením zelene a parkovacích plôch. Výškový regulatív pripúšťa v tomto území maximálnu výšku zástavby na 4 NP a strešné podlažie, resp. 5 NP ako ustúpené podlažie v prípade plochej strachy. Rovnaký obsah bol listom zo dňa 13.8.2008 útvarom architektúry a stratégie Mesta Trenčín oznámený žalobcovi.
6. Žiadosťou o vydanie územného rozhodnutia požiadal žalobca žalovaného o vydanie územného rozhodnutia. Žiadosť bola žalovanému doručená dňa 25.11.2009. Záväzným stanoviskom k stavbe Polyfunkčná zóna IDEA GRANDE zo dňa 21.12.2009 žalovaný súhlasil s umiestnením stavby „Polyfunkčná zóna IDEA GRANDE“ v Trenčíne. Žalovaný v ňom uviedol, že stavba je v súlade s platným územným plánom. Rozhodnutím sp.zn. SpSÚ 1485/2009-004/Vi zo dňa 30.3.2010 Mesto Trenčín rozhodlo o umiestnení stavby „Polyfunkčná zóna IDEA GRANDE Trenčín“. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.5.2010. Dňa 15.7.2011 podal okresný prokurátor protest prokurátora proti rozhodnutiu o umiestnení stavby zo dňa 30.3.2010 z dôvodu, že rozhodnutie o umiestnení stavby nebolo vydané v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, odporučil napadnuté rozhodnutie zrušiť a nahradiť ho rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. Rozhodnutím sp.zn. SpSÚ 73167/91390/2011-Fo, Vi zo dňa 19.8.2011 Mesto Trenčín vyhovelo protestu prokurátora a rozhodnutie o umiestnení stavby „Polyfunkčná zóna IDEA GRANDE Trenčín“ zrušilo. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.9.2011.
7. Odstúpením od kúpnej zmluvy č. 161/2008 zo dňa 09.10.2008 zo dňa 19.12.2011 žalobca odstúpil od predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu, že na dotknutých nehnuteľnostiach nemôže uskutočniť zmluvne dohodnutý druh výstavby špecifikovaný v čl. V kúpnej zmluvy.
8. Zistený skutkový stav právne posúdil súd prvej inštancie podľa § 3, § 48 ods. 1, § 420 ods. 1, § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal spornou otázkou medzi stranami sporu odstúpením od kúpnej zmluvy. Po preskúmaní
dojednania v čl. IV bod 2 kúpnej zmluvy vyhodnotil súd prvej inštancie toto dojednanie ako neplatné. V dotknutom ustanovení zmluvy žalovaný vyhlásil, že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, obmedzenia, či iné právne povinnosti, ktoré by mohli byť prekážkou prevodu vlastníckeho práva, a/alebo uskutočnenia dohodnutého druhu výstavby špecifikovaného v čl. V kúpnej zmluvy. V zásade to znamená, že žalovaný ubezpečil žalobcu, že vec (predmetné nehnuteľnosti) nemá právne a ani faktické vady, ktoré by mu mohli brániť v nadobudnutí vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam a v realizácii druhu výstavby. Strany si tiež dojednali, že v prípade, ak by toto vyhlásenie, teda ubezpečenie, žalovaného nezodpovedalo skutočnosti, t. j. ukázalo by sa nepravdivým, čo znamená, že vec by mala vady, má žalobca právo od zmluvy odstúpiť. Problematikou vád sa však zaoberajú ustanovenia § 597 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré presne stanovujú, kedy a za akých podmienok môže kupujúci od zmluvy odstúpiť. Preto zmluvné dojednanie odstúpenia od zmluvy z dôvodu výskytu vád dojednané inak ako stanovuje zákon, je neplatné pre rozpor s týmto zákonom. V danom prípade súd vzhliadol rozpor najmä s lehotou odstúpenia od zmluvy, keď podľa zmluvného dojednania by k odstúpeniu od zmluvy mohlo dôjsť kedykoľvek (ako to prezentuje žalobca) po zistení rozporu vyhlásenia žalovaného so skutočným stavom, pričom podľa zákona je možné takto postupovať len v lehote 24 mesiacov od prevzatia veci. V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že je potrebné vykladať ustanovenie zmluvy v súlade s vôľou strán. Je potrebné si uvedomiť, že vyššie uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka majú kogentnú povahu, a preto nie je možné dohodou strán tieto vylúčiť a prihliadať tak na ich vôľu, pretože táto by bola jednoznačne v rozpore so zákonom. V súvislosti s neplatnosťou odstúpenia od zmluvy žalovaný namietal, že predmetné ustanovenie zmluvy malo byť schválené mestským zastupiteľstvom, nakoľko sa jedná o otázku majúcu závažný dopad na majetkovú sféru žalovaného. S týmto názorom sa súd prvej inštancie nestotožnil a mal za to, že v rámci schvaľovania tohto právneho úkonu - kúpnej zmluvy - mestské zastupiteľstvo schválilo jeho podstatné náležitosti tak, ako to vyžaduje zákona. Ako vyplýva i z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, na ktorú poukázal sám žalovaný, nie je potrebné, aby mestské zastupiteľstvo schvaľovalo celú zmluvu; stačí schválenie predmetu prevodu, v prospech koho a za akú sumu, čo v tomto prípade bolo splnené. Súd prvej inštancie nevzhliadol žiaden negatívny dopad odstúpenia od zmluvy na majetkovú sféru žalovaného, pretože v prípade odstúpenia od zmluvy platí vzájomná reštitučná povinnosť, t.j. žalovaný by síce musel vrátiť kúpnu cenu, naproti tomu by mu však boli vrátené dotknuté nehnuteľnosti v rovnakej hodnote (ak nie aj vo vyššej). Z tohto pohľadu preto dojednanie o odstúpení od zmluvy nemuselo byť zvlášť schvaľované mestským zastupiteľstvom.
9. Keďže súd prvej inštancie vyhodnotil ustanovenie o odstúpení od zmluvy dojednané v zmluve ako neplatné, nevniklo žalobcovi právo na odstúpenie od zmluvy na základe zmluvného dojednania. Odstúpiť však mohol podľa § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa preto zaoberal, či z pohľadu tohto zákonného ustanovenia boli splnené podmienky pre odstúpenie od zmluvy, a to v prvom rade, či dotknuté nehnuteľnosti sú postihnuté vadou. Ako vyplýva z uvedeného ustanovenia, kupujúci má právo od zmluvy odstúpiť, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec (v tomto prípade prevádzané nehnuteľnosti) má vlastnosti vymienené kupujúcim a toto ubezpečenie sa ukáže ako nepravdivé. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že možnosť realizovať na pozemku určitý druh výstavby je vlastnosťou tohto pozemku. Preto, ak by druh stavby bol v rozpore s územným plánom, pozemok by bol postihnutý vadou. V danom prípade je druhom výstavby multifunkčná zóna s komplexným občianskym zázemím a vybavením. Platný územný plán mesta Trenčín na daných pozemkoch počítal s vybudovaním multifunkčnej zóny, keď ako vyplýva z územnoplánovacej informácie zo dňa 24.10.2007 je daná lokalita definovaná ako administratívno - obchodná vybavenosť s vhodnou funkciou bývania. Dojednaný druh stavby územný plán na dotknutých pozemkoch dovoľoval; bolo možné na nich realizovať ako stavby s administratívnymi priestormi, tak i bytové priestory. Preto nemožno konštatovať, že by daná nehnuteľnosť z tohto pohľadu bola vadná. To, že žalobca naprojektoval multifunkčnú zónu vo väčšom rozsahu ako umožňoval územný plán (napr. viac bytov), nemôže ísť na ťarchu žalovaného. Ten totiž predmetné pozemky predával za účelom vybudovania multifunkčnej zóny. Pokiaľ sa žalobca odvolával na štúdiu, ktorá bola prílohou kúpnej zmluvy, súd prvej inštancie poznamenáva, že sa jednalo len o štúdiu, ktorá bola len orientačná a mohla byť ešte upravovaná a dopĺňaná. Žalovanému ako obci konajúcej na základe zákona pri výkone územnej samosprávy ani neprináleží posudzovať súlad konkrétneho projektu s územným plánom, nakoľko táto kompetencia prináleží stavebnému úradu v rámci územného konania. Stavebným úradom je síce tá istá obec, ale tento vykonáva nie samosprávnu činnosť, ale prenesený výkon štátnej moci. Ak by žalovaný ako obec uzatvárajúca kúpnu zmluvu mal posudzovať konkrétny projekt, neprípustne by sa tým nahrádzalo územné konanie, ktoré, ako už je vyššie uvedené, nie je konaním v rámci samosprávy ako konaním pri prenesenom výkone štátnej moci.
Tieto dve roviny pôsobnosti obce je potrebné v každom jednom prípade striktne odlišovať, hoci sa jedná vždy o ten istý subjekt. S poukazom na uvedené žalobcovi nevznikol dôvod ani pre odstúpenie od zmluvy podľa zákona. Keďže žalobca pre nedostatok dôvodov od zmluvy nemohol odstúpiť, a teda takéto odstúpenie by bolo neplatné, nezaoberal sa súd prvej inštancie námietkou preklúzie a premlčania, ktoré v konaní vzniesol žalovaný, nakoľko tieto sa stali nadbytočné.
10. V časti uplatneného nároku, v ktorej sa žalobca proti žalovanému domáhal náhrady škody, poukázal súd prvej inštancie na § 420 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého musia byť pre vznik zodpovednosti za škody kumulatívne splnené zákonom predpísané podmienky: protiprávne konanie, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a zavinenie, ktoré sa predpokladá. Ak čo i len jedna podmienka nie je splnená, zodpovednosť za škodu nevznikne. Súd prvej inštancie nezistil žiadne protiprávne konanie žalovaného, ktoré by voči žalobcovi zakladalo jeho zodpovednosť za škodu. Žalobca svoj nárok na náhradu škody odvodzuje od porušenia zmluvnej povinnosti, a síce, že ubezpečenie žalovaného o možnosti realizácie projektu IDEA GRANDE sa ukázalo ako nepravdivé. Žalovaný sa takéhoto konania nedopustil, čím nie je splnený hneď prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a preto žalobcovi nárok na náhradu škody voči žalovanému nevznikol. Je nesporné, že rozhodnutie stavebného úradu o umiestnení stavby bolo neskôr pre rozpor so zákonom zrušené. Ak teda Mesto Trenčín, ako stavebný úrad, pochybilo, môže sa žalobca domáhať náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu a pre úplnosť dodal, že ak by prisvedčil argumentácii žalobcu, že vyhlásenie žalovaného o možnosti realizácie konkrétneho projektu v kúpnej zmluve sa ukázalo ako nepravdivé, natíska sa otázka, či sa žalobca náležite oboznámil a rešpektoval územný plán mesta ako aj územnoplánovacie informácie, ktoré mu boli pred uzavretím kúpnej zmluvy doručené. Sám žalobca v konaní uviedol, že vzhľadom na značný rozsah územného plánu zaoberal sa len istou jeho časťou. Z uvedeného vyplýva, že žalobca pri tak finančne nákladnom projekte nevenoval dostatočnú pozornosť všetkým tým častiam územného plánu, ktoré sa týkali dotknutej lokality. Navyše, ako vyplýva z územnoplánovacej informácie zo dňa 13.8.2008, ktorá bola žalobcovi doručená, daná lokalita je definovaná ako administratívno - obchodná vybavenosť s dominantnými funkciami obchodnými, administratívnymi, ubytovacie zariadenia a pod., pričom vhodnými sú funkcie bývania. Z uvedeného možno vyvodiť, že funkcia bývania bola len doplnková. Žalobca teda o týchto kritériách pred podpisom kúpnej zmluvy vedel, a preto bol povinný svoj projekt daným podmienkam prispôsobiť. Ak tak neurobil, postupoval ľahkovážne, čo nemôže byť pripísané na ťarchu žalovaného.
11. O nároku úspešného žalovaného na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP.
12. Proti výrokom I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. S poukazom na obsah jednotlivých odsekov odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie žalobca namietal nesprávnosť dôvodov rozsudku. K odseku 8. odôvodnenia rozsudku žalobca namietal, že súd prvej inštancie neuviedol a následne ani nevzal do úvahy obsah spresnenej územnoplánovacej informácie vydanej žalovaným zo dňa 13.8.2008, v ktorej sa okrem využitia danej lokality definovanej ako administratívno-obchodná zóna, uvádza aj, že vzhľadom na veľkosť riešenia územia je možné uvažovať aj s prevahou funkcie bývania, avšak s určitou mierou vybavenosti bonitného štandardu novovznikajúceho urbanistického súboru. K odseku 19. odôvodnenia rozsudku žalobca namieta, že záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby je nesprávny a neopodstatnený, a vzhľadom na predbežné právne posúdenie oboznámené stranám sporu na pojednávaní dňa 15.2.2018, je tento záver v rozpore s predbežným právnym posúdením. Súd prvej inštancie vyslovil, že aktuálne sa súdu javí táto žaloba byť dôvodná a v súvislosti s hodnotením skutkového stavu súd prvej inštancie uviedol aj to, že žalovaný nerozporuje ani odstúpenie od kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že na tomto pojednávaní boli súdu prvej inštancie známe všetky dôkazy významné pre spor a napriek tomu súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 12.4.2018 upresnil predbežné právne posúdenie tak, že súd nie je jednoznačne presvedčený o jasnej dôvodnosti žaloby, pričom toto upresnenie dal súd prvej inštancie z dôvodu, aby v prípade iného rozhodnutia súdu nebola namietaná prekvapivosť rozhodnutia. Na túto zmenu názoru neboli dané dôvody vyplývajúce z obsahu spisu oproti názoru, ktorý vyslovil súd prvej inštancie dňa 15.2.2018. Posúdenie veci musí súd absolvovať s náležitou znalosťou veci. Za použitia § 181 ods. 2 CSP žalobca namietal, že zmena názoru
súdu prvej inštancie je v rozpore so zákonom, nemá oporu v objektívnych dôvodoch a pre žalobcu je nielen prekvapivá, ale aj svojvoľná, spochybňujúca objektivitu a nezávislosť súdu pri rozhodovaní, v dôsledku čoho sa žalobca ocitol v nevýhodnom postavení, čo je v rozpore s princípmi CSP, upravenými najmä v čl. 1., 2., 6. a 15. Na tom istom pojednávaní, na ktorom súd prvej inštancie oznámil zmenu predbežného právneho posúdenia, vyhlásil súd prvej inštancie dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil iba za účelom vyhlásenia rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený dňa 11.5.2018, jeho písomné vyhotovenie nebolo stranám sporu na tomto vyhlásení doručené, čo je v rozpore s § 219 ods. 2 CSP. V časti týkajúcej sa dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy v spojení s obsahom čl. IV. bod 2 a čl. V. kúpnej zmluvy žalobca namietal, že súd prvej inštancie neuviedol, akými úvahami dospel k záveru, že sa jedná o dohodu o druhu výstavby a prečo nezobral do úvahy konkrétnu štúdiu projektu „IDEA GRANDE“ tak ako bol projekt označený v kúpnej zmluve ako jej súčasť. Táto štúdia obsahuje základnú charakteristiku projektu vrátane zámeru postaviť v polyfunkčnej zóne stavby s prevahou funkcie bývania. Súd prvej inštancie stotožnil druh výstavby s výstavbou multifunkčnej zóny s komplexným občianskym zázemím a vybavením bez toho, aby uviedol, o ktoré dôkazy opiera toto skutkové zistenie. Preto je jeho záver, že štúdia bola len orientačná a mohla byť ešte upravovaná a dopĺňaná, nesprávny. Zo všetkých úkonov žalobcu voči žalovanému vyplýva opakovane deklarovaný záujem žalobcu o realizáciu výstavby s prevahou funkcie bývania, čo predstavovalo zásadnú podmienku pre vstup žalobcu do projektu, ktorá mala podstatný vplyv na všetky etapy prípravy a realizácie projektu. Súd prvej inštancie neodôvodnil nerešpektovanie dohody obsiahnutej v kúpnej zmluve a neuviedol ani dôvody vedúce k rozširujúcemu výkladu dotknutých ustanovení tejto kúpnej zmluvy. K aplikácii § 597 a § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobca namietal voči posúdeniu dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy ako dohody o odstúpení z dôvodu výskytu vád, túto aplikáciu a posúdenie považuje v tomto prípade za nedôvodné a za mylné. Súdom prvej inštancie konštatovaný názor je nepresným a zužujúcim výkladom relevantného ustanovenia kúpnej zmluvy. Dôvodom odstúpenia je rozpor medzi žalovaným dobrovoľne (zmluvne) uskutočneným vyhlásením a zistenou skutočnosťou, predstavujúcou prekážkou prevodu vlastníckeho práva a/alebo uskutočnenia dohodnutej výstavby. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže účastník zmluvy od zmluvy odstúpiť ak je to v zákone ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté. Právny poriadok vytvára priestor pre generálne neobmedzené konštituovanie dôvodov pre odstúpenie od zmluvy na základe dohody zmluvných strán. Táto právna vec nie je obmedzená v dohode o odstúpení od zmluvy a dohoda zmluvných strán o odstúpení od zmluvy, vrátane podmienok, predstavuje zmluvnú autonómiu (nález sp.zn. I. ÚS 184/2015, sp.zn. I. ÚS 670/02, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 111/2008). Občiansky zákonník v § 48, ale ani v žiadnom inom ustanovení, neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia. Za svojvoľnú aplikáciu zákona považuje žalobca dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie konštatoval rozpor dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy s odvolaním sa na lehotu na uplatnenie práv. Žalobca poukázal na to, že vylúčenie alebo obmedzenie právnej zodpovednosti predávajúceho za vady by bolo síce absolútne neplatné, avšak v tomto prípade k takému vylúčeniu alebo obmedzeniu nedošlo. Takýto postup súdu prvej inštancie považuje žalobca za rozporný s poskytnutím súdnej ochrany stranám sporu, ktorá má byť založená na plnej aplikácii základných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a na preferencii výkladu v prospech platnosti právneho úkonu (nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 640/2014). Zovšeobecnenie predmetu výstavby súdom prvej inštancie nemá oporu v skutkovom stave. Záver súdu prvej inštancie, že bolo možné realizovať dojednaný druh stavby, je nesprávny. Opakovane uvádzaný zámer žalobcu o prevahe bytových priestorov bol žalovanému od začiatku známy, bol obsiahnutý v kúpnej zmluve, vyhodnotil súd prvej inštancie neodôvodnene v neprospech žalobcu, keď konštatoval, že projekt multifunkčnej zóny nemôže ísť na ťarchu žalovaného. K odseku 20. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie týkajúceho sa pôsobnosti obce ako územnej samosprávy a na druhej strane ako subjektu vykonávajúceho prenesený výkon štátnej moci, je podľa názoru žalobcu významné, že bez ohľadu na postavenie žalovaného v týchto dvoch rovinách, že má žalovaný nielen vedomosť, ale v rozsahu danom zákonom, aj vplyv na rozhodovaciu právomoc týkajúcu sa všetkých skutočností zverených zákonom do pôsobnosti. Ten istý orgán obce, mestské zastupiteľstvo, v rámci procesu schválenia územného plánu mesta všeobecne záväzným nariadením, mal alebo mal mať, teda mohol a mal vedieť o nesúlade obsahu kúpnej zmluvy a územnoplánovacej dokumentácie. V týchto súvislostiach považuje žalobca striktné odlišovanie rovín pôsobnosti obce za účelové a formalistický výklad zákona. K odseku 21. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie žalobca namietal nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie v časti uplatnených nárokov na náhradu škody. Žalovaný porušil právne povinnosti v rámci zmluvného záväzkového vzťahu vyplývajúce z čl. IV. bod 2 kúpnej zmluvy, keď jeho vyhlásenie sa ukázalo ako nepravdivé. Porušenie
právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom (rozsudok KS v Trnave sp.zn. 11Co/19/2007, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo 902/2008). V spojení s vydaním nezákonného rozhodnutia o umiestnení stavby porušil žalovaný tiež zmluvnú povinnosť podľa čl. III. bod 2. kúpnej zmluvy a zmaril zámer realizovať dohodnutý projekt. Porušením povinností žalovaným vznikla žalobcovi škoda, jednak skutočná škoda vo výške 448 973,10 eur a ušlý zisk spočívajúci v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku žalobcu, ktoré sa vzhľadom na okolnosti dalo predvídať, v sume 11 420 260 eur (znalecký posudok č. 1/2017 zo dňa 25.2.2017 vypracovaný spoločnosťou ATCL, k.s.). Medzi porušením povinnosti žalovaným a vznikom majetkovej škody žalobcovi je priama príčinná súvislosť. Zavinenie žalovaného sa v tomto prípade podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka predpokladá. K odseku 22. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie žalobca namietal jeho názory týkajúce sa nedostatočnej obozretnosti žalobcu. Na tomto mieste žalobca zdôraznil, že sa zaujímal o materiály, vrátane územného plánu mesta, ktoré by mohli byť pre realizáciu projektu významné, avšak nemohol predpokladať, že by zisťoval komplexnosť a súlad týchto materiálov so zákonom, ako to vyplýva z vyjadrenia súdu prvej inštancie. Skutočnosť je však taká, že ak by bol žalobca o uvedených podmienkach a kritériách vedel, nikdy by nehnuteľnosti nekupoval a do projektu by vôbec nevstupoval. Do vydania protestu prokurátora žiadne zo zainteresovaných strán o týchto podmienkach a kritériách nemala vedomosť, prípadne na ne nebol žalobca upozornený. Žalobca konštatuje, že súd prvej inštancie pri hodnotení veci postupoval v rozpore s princípom zásadnej ochrany tohto subjektu, ktorý robil právny úkon s dôverou v určitý, jemu druhou stranou prezentovaný a opakovane potvrdzovaný skutkový stav, a to napriek tomu, že v tomto prípade žalovaný vyvolal toto konanie porušením viacerých záväzkov, a preto sa nesmie ex post dovolávať chýb jednotlivých úkonov, ktoré sám spôsobil (nález sp.zn. I. ÚS 184/2015). Výrok o náhrade trov konania napadol žalobca ako výrok závislý od rozhodnutia o veci samej. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, prípadne zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu.
13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 7.6.2018 k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, najmä v odsekoch 19. a 22. odôvodnenia, v ktorých sa súd prvej inštancie presvedčivo vysporiadal s podstatnými skutočnosťami. Podstatou odvolacieho tvrdenia žalobcu o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie je skutočnosť, že súd prvej inštancie zmenil predbežné právne posúdenie veci. Žalobca má podľa názoru žalovaného predstavu, že predbežné právne posúdenie už súd nemôže zmeniť, že týmto názorom je viazaný a takto musí rozhodnúť i meritórne. Zmena právneho posúdenia je absolútne prirodzená vec a nezávisí len od dôkazného stavu, ale k zmene právneho posúdenia je možné dospieť i pri nezmenenej dôkaznej situácii. Uvedené vyplýva i z pojmu „predbežný“. Sám žalobca v odvolaní potvrdzuje, že je to on sám kto nevyužil vlastné procesné možnosti a svoju procesnú aktivitu utlmil v okamihu predbežného právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 15.2.2018. Procesnú aktivitu neobnovil a ostal pasívny aj po oznámení súdu prvej inštancie o zmene právneho názoru, hoci mal súdom na to danú možnosť. Nie je preto možné hovoriť o tzv. prekvapivom rozsudku súdu prvej inštancie, keďže o posune v právnom názore súdu bol žalobca súdom prvej inštancie informovaný, mal možnosť sa k veci vyjadriť. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
14. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 7.6.2018 bolo žalobcovi doručené 12.6.2018, na ktoré žalobca reagoval podaním zo dňa 18.6.2018 (došlo 28.6.2018). Podľa názoru žalobcu je návrh žalovaného na potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie bez vecného a právneho odôvodnenia a preto sa žalobca nemôže vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré vo vyjadrení žalovaného absentujú. V časti týkajúcej sa procesného postupu súdu prvej inštancie v otázke predbežného právneho posúdenia a jeho následnej zmeny, ku ktorému sa žalovaný vyjadroval, žalobca uviedol, že žalovaným prezentovaný názor nie je v súlade so zákonom ani s jeho účelom. Z ustanovení § 168 a nasl. CSP, z § 171 a § 181 CSP vyplýva, že úkony súdu, v rámci ktorých sa uvádza aj predbežné právne posúdenie veci, musí sudca absolvovať s náležitou znalosťou veci (spisu), keďže je zrejmé, že súd môže na predbežnom prejednaní sporu priamo rozhodnúť aj vo veci samej. Preto prívlastok „predbežné“ nepripúšťa interpretáciu v tom zmysle, že ide o akýsi opomenuteľný právny úkon, ktorý by mohol byť uskutočnený na základe nedostatočného oboznámenia sa súdu s vecou, a teda sa nejedná o úkon, ktorý by mal (a mohol) byť súdom kedykoľvek bezdôvodne zmenený. K všeobecným názorom žalovaného týkajúcim sa postupu žalobcu v konaní a žalovaným namietanej „procesnej pasivity“ odkázal a poukázal žalobca na obsah spisu. Vyjadrenie žalovaného neposkytuje žiadne vecné ani odborné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu.
15. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.6.2018 bolo žalovanému doručené dňa 8.8.2018. Ďalšie vyjadrenie žalovaný vo veci nepodal.
16. Súdne konanie o žalobe žalobcu proti žalovanému o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhrady škody začalo dňa 6.12.2012 doručením žaloby súdu prvej inštancie podľa § 82 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) v znení neskorších predpisov.
17. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
18. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
19. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
20. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky, úkony súdu a strán sporu do 30.6.2016 podľa v tom čase platného a účinného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).
21. Po preskúmaní veci v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, i keď z iných právnych dôvodov v dôsledku interpretácie čl. IV. bod 2 v spojení s čl. V. kúpnej zmluvy a § 48 ods. 1 v spojení s § 597 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktoré na daný spor aplikoval súd prvej inštancie. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, keď podľa § 382 CSP vyzval strany sporu na vyjadrenie sa k možnému použitiu § 37 ods. 1, § 510, § 599 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, 2 a § 101 Občianskeho zákonníka, ktoré neboli pri doterajšom rozhodovaní o veci použité a tieto považuje odvolací súd za právne významné.
22. Žalobca na výzvu odvolacieho súdu podľa § 382 CSP podaním zo dňa 22.11.2019 oznámil, že s ohľadom na predmet konania, obsah podaní žalobcu a vykonané dôkazy, nemá námietky voči použitiu ustanovení Občianskeho zákonníka s vecou súvisiacich, ktoré neboli použité pri doterajšom rozhodovaní a odvolací súd ich považuje za právne významné.
23. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu podľa § 382 CSP podaním zo dňa 5.12.2019 oznámil, že k aplikácii § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka poukazuje na svoje vyjadrenie v čl. II/A vyjadrenia zo dňa 17.5.2013 ohľadom zmluvného dojednania č. IV ods. 2 kúpnej zmluvy. Obsahovo je jeho znenie prakticky totožné s § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka, avšak už len samotná existencia tohto ustanovenia vrátane vykonaných úprav spôsobuje zmätočnosť tohto ustanovenia, z ktorého nie je jasná vôľa strán upraviť svoje práva inak ako určuje predmetné zákonné ustanovenie. K použitiu § 599 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, 2 a § 101 Občianskeho zákonníka odkázal žalovaný na jeho názor v čl. II/B vyjadrenia zo dňa 17.5.2013.
24. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
25. V rámci úradného postupu podľa § 380 ods. 2 CSP odvolací súd posudzoval a hodnotil odvolacie tvrdenie žalobcu o rozpore postupu súdu prvej inštancie podľa § 181 ods. 2 CSP, ktorým vykonal na pojednávaní dňa 15.2.2018 úkon predbežného právneho posúdenia veci, pričom na ďalšom pojednávaní dňa 12.4.2018 bez predloženia ďalších dôkazov súd prvej inštancie upresnil predbežné právne posúdenie veci tak, že nie je jednoznačne presvedčený o jasnej dôvodnosti žaloby, čo žalobca považoval za zmenu predbežného právneho posúdenia bez objektívnych dôvodov a tým aj za prekvapivé a svojvoľné. Týmto porušením procesného postupu súdu prvej inštancie ako odvolacieho tvrdenia odôvodňoval žalobca existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré má za následok vždy zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
26. Procesný inštitút predbežného právneho posúdenia veci legislatívne upravený od 1.7.2016 v § 181 ods. 2 CSP, ktorému ako úkonu súdu prvej inštancie z hľadiska poradia predchádzajú úkony určenia, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, určenia, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami nesporné, ktoré dôkazy súd vykonaná a ktoré dôkazy súd nevykoná, predstavujú úkony vykonávané súdom po začatí konania vo veci samej, keď začatím konania vo veci sa rozumie ten okamih (čas), kedy žalobca ako subjekt civilného procesu, ktorý disponuje žalobou, prednesie podstatný obsah žaloby podľa § 181 ods. 1 CSP a vyjadrenia podľa § 167 ods. 3 CSP v rámci postupu podľa § 181 ods. 2 CSP a dochádza k tzv. otvoreniu pojednávania. Tieto procesné úkony súdu prvej inštancie bezprostredne nadväzujú na prípravu pojednávania a jej efektívne zvládnutie. Náležité splnenie týchto povinností je podmienené dôsledným oboznámením sa s listinami stranami označenými a predloženými ako dôkazmi, celkovým skutkovým stavom (tvrdeným aj dokladovým) vrátane vyjadrení strán sporu, čo má v rámci postupu podľa § 181 ods. 2 CSP vplyv na určitú kvalitu a odborné vyjadrenie predbežného právneho posúdenia veci. Účelom predbežného právneho posúdenia veci je poskytnúť stranám sporu určité a zrozumiteľné stanovisko súdu aký výrok meritórneho rozhodnutia o veci môžu strany sporu očakávať v nadväznosti na prípravu pojednávania. Kvalita predbežného právneho posúdenia veci vyžaduje zo strany súdu subsumovanie podstatných skutkových okolností pod konkrétnu normu hmotného práva a prezentovanie relevantného právneho názoru. Predbežným právnym posúdením veci však nie je súd striktne viazaný, pretože opak by viedol k absurdným dôsledkom a k deformovaniu rozhodovacieho procesu. Z podstaty výkonu spravodlivosti prostredníctvom súdnej moci vyplýva, že súd musí byť pri svojich právnych záveroch nezávislý a jeho slobodný myšlienkový postup je limitovaný oba obsahom objektívneho práva, ktoré v konkrétnej veci aplikuje a interpretuje.
27. V intenciách vysloveného názoru odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 15.2.2018, na ktorom oboznámil strany sporu s predbežným právnym posúdením veci, a na pojednávaní dňa 12.4.2018, kedy oboznámil strany sporu so zmenou v predbežnom právnom posúdení veci, porušenie procesnej povinnosti týkajúcej sa vedenia konania a pojednávania. Pokiaľ sa aj žalobcovi môže javiť zmena predbežného právneho posúdenia veci prezentovaná súdom prvej inštancie bez toho, aby túto zmenu odôvodňovali úkony a dôkazy predložené stranami sporu medzi jednotlivými pojednávaniami, ako postup prekvapivý a svojvoľný, odvolací súd uvádza, že na jednej strane je predbežné právne posúdenie výsledkom procesnej aktivity strán sporu v rámci prípravy pojednávania, na druhej strane však do tohto predbežného právneho posúdenia vstupuje osoba sudcu, u ktorého sa pre kvalitu oznámenia predbežného právneho posúdenia veci, najmä v súlade s konkrétnymi normami hmotného práva, vyžaduje dôsledné oboznámenie sa s obsahom prípravy pojednávania a právne naštudovanie veci v danom štádiu konania, teda v štádiu pred začatím vykonávania dokazovania vo veci. Otázka, či sudca v skutočnosti aj vykonal oboznámenie sa s obsahom prípravy pojednávania
tak, aby splnil povinnosť oznámenia predbežného právneho posúdenia veci na pojednávaní, je otázka, ktorú nerieši procesný predpis v zmysle naplnenia podmienok odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP s následkom zrušenia rozsudku z tohto dôvodu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. V danej veci nedošlo k procesnej situácii, že zmenu právneho posúdenia veci oznámil súd prvej inštancie po záverečných vyjadreniach strán sporu a po skončení dokazovania. Súd prvej inštancie tak urobil na začiatku druhého pojednávania v čase prebiehajúceho dokazovania vo veci, pričom strany sporu, žalobca aj žalovaný, mali časový aj vecný priestor reagovať na zmenu predbežného právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie použitím prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. Za tejto situácie postup súdu prvej inštancie nevykazuje žiadne znaky jeho nesprávneho procesného postupu, ktorým by znemožnil žalobcovi uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv a povinností v takej miere, že na strane žalobcu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zmenu predbežného právneho posúdenia vychádzajúcu z myšlienkového pochodu sudcu v rámci právneho posudzovania uplatneného nároku podľa predpisov hmotného práva v danom štádiu konania, ktorá nezodpovedá predstavám sporovej strany, nemožno zamieňať s tým právnym posúdením veci, ktoré je výsledkom meritórneho rozhodnutia súdu a má svoje záväzné vyjadrenie vo výroku rozhodnutia o uplatnenom nároku, ktorým sa konanie končí, a v odôvodnení tohto rozhodnutia. Predvídateľnosť rozhodnutia a prekvapivosť rozhodnutia, ktoré žalobca namieta pri oznámenej zmene predbežného právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie v priebehu konania pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania, by mohla byť v danom prípade posudzovaná len v situácii, ak by súd zmenu predbežného právneho posúdenia stranám sporu vôbec neoznámil a vo veci samej by rozhodol inak, čím by sa odklonil od pôvodného predbežného právneho posúdenia oznámeného stranám sporu. Prekvapivosť a nepredvídateľnosť sa môže týkať len rozhodnutia o veci samej a takýto odklon následne vyžaduje aj uvedenie jeho dôvodov v odôvodnení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
28. Odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení a skutkového stavu ustáleného v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) z vykonaných dôkazov. Tieto dôkazy boli vykonané v dostatočnom rozsahu a dávajú podklad pre hodnotenie v súlade so zásadami podľa § 191 CSP z hľadiska ich významu pre rozhodnutie o veci.
29. Ako podstatné odvolacie tvrdenia žalobcu týkajúce sa zisteného skutkového stavu hodnotil odvolací súd tieto tvrdenia : nesprávne konštatovanie súdu prvej inštancie v odseku 8. odôvodnenia rozsudku, tvrdenia týkajúce sa obsahu listu zo dňa 13.8.2008 vydaného Mestom Trenčín, útvarom architektúry a stratégie, pretože súd prvej inštancie neuviedol a nevzal do úvahy obsah spresnenej územnoplánovacej informácie, ktorou bola zmenená územnoplánovacia informácia zo dňa 24.10.2007, tak že vzhľadom na veľkosť riešeného územia je možné uvažovať aj s prevahou funkcie bývania, avšak s určitou mierou vybavenosti bonitného štandardu novovznikajúceho urbanistického súboru, tvrdenie o nezohľadnení obsahu dohodnutej kúpnej zmluvy, súčasťou ktorej bola aj príloha č. 3 s konkrétnymi charakteristikami výstavby a bez ohľadu na deklarovanú vôľu strán, najmä žalobcu, dospel k záveru, že sa jedná o dohodu o druhu výstavby a nevzal do úvahy konkrétnu štúdiu projektu IDEA GRANDE tak ako bol projekt označený v kúpnej zmluve a druh výstavby stotožnil s výstavbou multifunkčnej zóny s komplexným občianskym zázemím a vybavením.
30. Súd prvej inštancie v odseku 8. odôvodnenia rozsudku uviedol skutočnosti, ktoré zistil z listiny s označením územnoplánovacia informácia zo dňa 24.10.2007. Touto listinou vykonal súd prvej inštancie dokazovanie a odvolací súd preskúmaním jej obsahu zistil, že skutočnosti uvedené súdom prvej inštancie v tomto odseku odôvodnenia sú správne. Pokiaľ žalobca namietal, že týmto opisom neuviedol súd prvej inštancie aj skutočnosti z listiny s označením územnoplánovacia informácia zo dňa 13.8.2008, z ktorej okrem iných vyplýva, že vzhľadom na veľkosť riešeného územia je možné uvažovať aj s prevahou funkcie bývania, avšak s určitou mierou vybavenosti bonitného štandardu novovznikajúceho urbanistického súboru, odvolací súd uvádza, že listinou zo dňa 13.8.2008 vykonal súd prvej inštancie dokazovanie. Uvedenie v odôvodnení, že táto listina má rovnaký obsah ako listina zo dňa 24.10.2007, neznamená bez ďalšieho, že pri hodnotení dôkazov súd prvej inštancie na túto listinu ako na dôkazný prostriedok neprihliadal. Súd prvej inštancie riešil primárne otázku platnosti dojednania o odstúpení od kúpnej zmluvy obsiahnutého v čl. IV. bod 2. kúpnej zmluvy za použitia § 597 a nasl. Občianskeho zákonníka so záverom, že zmluvné dojednanie z dôvodu výskytu vád na veci dojednané inak ako stanovuje zákon, je neplatné pre rozpor so zákonom. Za rozpor so zákonom považoval súd prvej inštancie neuvedenie lehoty odstúpenia od zmluvy, pretože k odstúpeniu od zmluvy by mohlo dôjsť kedykoľvek po zistení rozporu vyhlásenia žalovaného so skutočným stavom. Podľa zákona je možné
takto postupovať len v lehote 24 mesiacov od prevzatia veci. Obsah listu zo dňa 24.10.2007 súd prvej inštancie zohľadnil v súvislosti s posudzovaním otázky, či žalobca mohol odstúpiť od kúpnej zmluvy podľa § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka v dôsledku skutočnosti, že dotknuté nehnuteľnosti sú postihnuté vadou. Kupujúci má podľa citovaného zákonného ustanovenia právo odstúpiť od zmluvy, ak ho predávajúci ubezpečil, že prevádzané nehnuteľnosti majú vlastnosti vymienené kupujúcim a toto vyhlásenie predávajúceho sa ukáže ako nepravdivé. Súd prvej inštancie vychádzajúc z ustálenej judikatúry o tom, že možnosť realizovať na pozemku určitý druh výstavby, je vlastnosťou tohto pozemku, hodnotil, že v danom prípade je druhom výstavby multifunkčná zóna s komplexným občianskym zázemím a vybavením, pričom vychádzal najmä z obsahu listu zo dňa 24.10.2007 bez zohľadnenia, že v liste zo dňa 13.8.2008 sa taktiež uvádza, že vzhľadom na veľkosť riešenia územia je možné uvažovať aj s prevahou funkcie bývania, avšak s určitou mierou vybavenosti bonitného štandardu novovznikajúceho urbanistického súboru. V kontexte odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, najmä v odseku 20., odvolacie tvrdenie žalobcovu týkajúce sa obsahu listu zo dňa 13.8.2008 nie je dôvodné. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že tak v prípade obsahu listu žalovaného zo dňa 24.10.2007, ktorý vydal žalovaný ako územnoplánovaciu informáciu k lokalite „strelnica“, k.ú. Z. - O., tak aj v prípade obsahu listu žalovaného zo dňa 13.8.2008, ktorú vydal žalovaný ako územnoplánovaciu informáciu k p.č. XX/X a 22/1 k.ú. Z., v ktorom okrem iného uviedol, že vzhľadom na veľkosť riešeného územia je možné uvažovať aj s prevahou funkcie bývania, uvádza žalovaný na prvom mieste v oboch listoch, že podľa platného ÚPN SÚ jeho doplnkov je daná lokalita definovaná ako administratívno - obchodná zóna a má svoje regulatívy a limity. Spolu s listom zo dňa 13.8.2008 bol žalobcovi zasielaný ako príloha komplexný návrh ÚPN SÚ, regulatívy a limity využitia územia. Definovanie lokality ako administratívno - obchodnej zóny s regulatívmi a limitmi zohľadňoval súd prvej inštancie v oboch uvedených územnoplánovacích informáciách v súvislosti s hodnotením druhu výstavby. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že druhom výstavby je v danom prípade výstavba multifunkčnej zóny s komplexným občianskym zázemím a vybavením a územný plán mesta Trenčín povoľoval v danej lokalite administratívno - obchodnú zónu so stanovením regulatívov a limitov bytových priestorov, vyhodnotil odvolací súd tento názor súdu prvej inštancie v intenciách jeho rozhodnutia ako správny.
31. Pri posudzovaní odvolacieho tvrdenia žalobcu, že súd prvej inštancie nezohľadnil obsah kúpnej zmluvy, ktorej súčasťou bola aj príloha č. 3 s konkrétnymi charakteristikami výstavby a bez ohľadu na deklarovanú vôľu strán, najmä žalobcu, dospel k záveru, že sa jedná o dohodu o druhu výstavby a druh výstavby stotožnil s výstavbou multifunkčnej zóny s komplexným občianskym zázemím a vybavením, vychádzal odvolací súd z listinných dôkazov, kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2008, ktorej vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu bol povolený dňa 28.11.2008 pod č. V5989/08, prílohy č. 2 a 3 k tejto kúpnej zmluve. Prílohou č. 2 bola územnoplánovacia informácia zo dňa 24.10.2007 a jej upresnenie (bez uvedenia dátumu) a prílohou č. 3 bola urbanistická štúdia projektu „IDEA GRANDE“.
32. Odvolací súd, vychádzajúc zo správnych skutkových zistení opísaných v odseku 6. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, s odkazom na znenie čl. IV. bod 2/ kúpnej zmluvy v spojení so znením čl. V. kúpnej zmluvy, uvádza, že samotný pojem druh výstavby žalobca a žalovaný ako zmluvné strany v kúpnej zmluve nedefinovali. Z ich prejavu vôle vyjadreného v tejto kúpnej zmluve je zrejmý účel, na realizáciu ktorého žalobca ako kupujúci uzatvoril so žalovaným ako predávajúcim kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva v nej uvedených nehnuteľností - pozemkov. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bola výstavba multifunkčnej zóny s komplexným občianskym zázemím a vybavením „IDEA GRANDE“ určená zmluvnými stranami v rozsahu urbanistickej štúdie projektu „IDEA GRANDE“, ktorá bola zmluvnými stranami určená ako príloha č. 3 kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k tejto štúdii a k účelu výstavby nie je v kúpnej zmluve druh výstavby priamo definovaný a špecifikovaný. Na tomto mieste odvolací súd naviac uvádza, že v čl. III. bod 1/ a 2/ kúpnej zmluvy zmluvné strany používajú pojem dohodnutý druh výstavby v spojení s čl. V. kúpnej zmluvy, v ktorom je však dohodnutý účel kúpnej zmluvy. Vo vzájomných súvislostiach týchto dojednaní (dohodnutý druh výstavby - účel výstavby) je potom možné vyvodiť, že dohodnutým druhom výstavby je multifunkčná zóna s komplexným občianskym zázemím a vybavením „IDEA GRANDE“. Preto vo význame písomne prejavenej vôle zmluvných strán v kúpnej zmluve a v jej dohodnutých podmienkach sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že druhom výstavby je multifunkčná zóna s komplexným občianskym zázemím a vybavením. Urbanistická štúdia projektu IDEA GRANDE ako príloha č. 3 kúpnej zmluvy nie je v kúpnej zmluve žiadnym spôsobom špecifikovaná minimálne údajmi kým a kedy bola vyhotovená.
33. Ako podstatné odvolacie tvrdenia žalobcu týkajúce sa právneho posúdenia veci hodnotil odvolací súd tieto tvrdenia : posúdenie dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy ako dohody o odstúpení z dôvodu výskytu vád, o nedôvodnej aplikácii § 597 Občianskeho zákonníka, ktorou vykonal súd prvej inštancie zužujúci výklad čl. IV. bod 2 kúpnej zmluvy, podľa ktorého má žalobca právo od kúpnej zmluvy odstúpiť, ak vyhlásenie žalovaného nezodpovedá skutočnosti, o neplatnosti dohody o odstúpení od zmluvy a o posúdení námietky premlčania vznesenej v konaní žalovaným.
34. V odseku 21. odôvodnenia tohto rozsudku odvolací súd uviedol, že z hľadiska právneho posúdenia veci výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie o veci samej potvrdil z iných právnych dôvodov a v rámci postupu podľa § 382 CSP oznámil stranám sporu názor aj o možnom použití § 37 ods. 1, § 510, § 599 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, 2 a § 101 Občianskeho zákonníka, ktoré neboli pri doterajšom rozhodovaní o veci použité a tieto považuje za právne významné. Súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa § 39, § 48 ods. 1 a § 597 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
35. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
36. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
37. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
38. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak
39. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20080101.html>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
40. Podľa § 100 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
41. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
42. Podľa § 510 Občianskeho zákonníka uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla.
43. Podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.
44. Podľa § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.
45. Podľa § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.
46. Podľa § 599 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatniť na súde, len ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1.
47. V rámci právneho posúdenia súd prvej inštancie správne riešil spornú otázku platnosti alebo neplatnosti odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy ako otázku predbežnú. Na rozdiel od súdu prvej inštancie je odvolací súd toho názoru, že dojednanie o odstúpení od kúpnej zmluvy upravené v čl. IV.
bod 2/ kúpnej zmluvy je platným dojednaním v súlade s § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odstúpenie je jednou z právnych možností dosiahnutia zrušenia a ukončenia uzatvorenej zmluvy. Základným predpokladom možnosti odstúpenia od zmluvy je právna skutočnosť, že zmluva, od ktorej sa odstupuje, je platná. Od zmluvy možno odstúpiť v prípadoch, keď si to zmluvné strany výslovne dohodnú, alebo zo zákonných dôvodov podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z hľadiska kritérií platnosti dojednania zmluvných strán o možnosti odstúpenia od zmluvy sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje jasné a zrozumiteľné uvedenie prípadov, ktorých existencia zakladá zmluvnej strane právo odstúpenia od zmluvy, buď presným určením konkrétnej povinnosti, porušenie ktorej toto právo zakladá alebo popísaním objektívnej situácie, v ktorej je oprávnená strana právo využiť. Súd prvej inštancie posudzoval, či dojednanie zmluvných strán v citovanom článku kúpnej zmluvy nerieši možnosť žalobcu odstúpiť od zmluvy za rovnakej situácie ako to umožňuje § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka a či dojednaním možnosti zmluvného odstúpenia od zmluvy zmluvné strany nevylúčili aplikáciu zákonného režimu kogentného charakteru, alebo v danom prípade mohol žalobca platne odstúpiť nielen podľa zmluvného dojednania, ale aj podľa zákonnej úpravy citovanej právnej normy. Z hľadiska kogentného charakteru zákonnej úpravy nesmie dohoda zmluvných strán odporovať zákonnej úprave. Predovšetkým treba uviesť, že žalobca ani žalovaný netvrdili neplatnosť kúpnej zmluvy a odvolací súd z obsahu spisu nezistil v rámci úradnej povinnosti žiaden dôvod absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy.
48. V nadväznosti na uvedené sa odvolací súd zaoberal obsahom zmluvného dojednania o odstúpení od zmluvy a dohodnutým dôvodom odstúpenia. Tento obsah hodnotil z hľadiska zákonnej úpravy podľa § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V čl. IV. bod 2/ prvá veta kúpnej zmluvy žalovaný - predávajúci vyhlásil, že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, obmedzenia, či iné právne povinnosti, ktoré by mohli byť prekážkou prevodu vlastníckeho práva a/alebo uskutočnenia druhu výstavby, špecifikovaného v čl. V. tejto kúpnej zmluvy. Konkrétne ťarchy, obmedzenia, či iné právne povinnosti, ktoré by mohli byť prekážkou prevodu vlastníckeho práva a/alebo uskutočnenia druhu výstavby, špecifikovaného v čl. V. tejto kúpnej zmluvy, zmluvné strany vo vzťahu k prevádzaným nehnuteľnostiam neurčili, nešpecifikovali a nedefinovali. Podľa názoru odvolacieho súdu však priamo zo znenia tohto dojednania vyplýva, že žiadne ťarchy, obmedzenia, či iné právne povinnosti týkajúce sa pozemku by nemali byť prekážkou uskutočnenia druhu výstavby, ktorý v čl. V. kúpnej zmluvy špecifikovali zmluvné strany ako výstavba multifunkčnej zóny s komplexným občianskym zázemím a vybavením IDEA GRANDE. Pre posúdenie charakteru výstavby multifunkčnej zóny s komplexným občianskym zázemím a vybavením IDEA GRANDE v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 9.10.2008 je významná urbanistická štúdia projektu IDEA GRANDE ako príloha č. 3 kúpnej zmluvy a územnoplánovacie informácie zo dňa 24.10.2007 a zo dňa 13.8.2008 ako príloha č. 2 kúpnej zmluvy. Žalovaný v konaní nepoprel, že upresnením pôvodnej územnoplánovacej informácie zo dňa 24.10.2007 je územnoplánovacia informácia zo dňa 13.8.2008, a preto z tejto odvolací súd aj vychádzal. Vyhlásenie predávajúceho (žalovaného) uvedené v čl. IV. bod 2/ prvá veta zodpovedá zákonnej úprave podľa § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože predávajúci vyhlásením ubezpečil kupujúceho, že nehnuteľnosti pre účel podľa čl. V. kúpnej zmluvy nemajú žiadne vady. Podľa názoru odvolacieho súdu dôvod odstúpenia od zmluvy predstavujúci vyhlásenie predávajúceho zodpovedá dôvodu, pre existenciu ktorého mal predávajúci právo odstúpiť od kúpnej zmluvy aj podľa § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Aplikácia zákonného dôvodu práva predávajúceho odstúpiť od zmluvy nebola vylúčená. Podmienkou platného dojednania práva odstúpiť od zmluvy nie je dojednanie doby, v ktorej má tak oprávnená osoba urobiť. Možnosť realizovať na pozemku určitý druh stavieb je v zmysle citovanej právnej normy jeho vlastnosťou.
49. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie (obsahu kúpnej zmluvy a jej príloh) vyplýva, že vyhlásenie predávajúceho v čl. IV. bod 2/ prvá veta kúpnej zmluvy o tom, že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, obmedzenia, či iné právne povinnosti, ktoré by mohli byť prekážkou uskutočnenia dohodnutého druhu výstavby špecifikovaného v čl. V. kúpnej zmluvy, bolo nepravdivé už v čase uzatvorenia tejto zmluvy. Územný plán obce/mesta plní funkciu základného územnoplánovacieho dokumentu na komunálnej úrovni, reguluje možné spôsoby využitia určitého územia a vlastníci nehnuteľností môžu vlastnícke právo vykonávať iba v medziach prípustných podľa územného plánu a sú obmedzení na prípustné možnosti využitia nehnuteľností, ktoré z územného plánu vyplývajú. Územný plán Mesta Trenčín už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy neumožňoval dohodnutý druh výstavby v rozsahu urbanistickej štúdie projektu IDEA GRANDE, o ktorej žalobca v žalobe tvrdil, že bola vypracovaná kolektívom Bobíková, Dimun, Mórocz v júni 2008, teda po vydaní územnoplánovacie informácie zo dňa 24.10.2007, pred vydaním jej doplnenia zo dňa 13.8.2008 a pred uzatvorením
kúpnej zmluvy. Žalovaný toto tvrdenie žalobcu nepoprel. Zo skutkových zistení dospel odvolací súd k názoru, že právnu skutočnosť zrušenia územného rozhodnutia po proteste prokurátora z dôvodu, že toto rozhodnutie nebolo vydané v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, nemožno hodnotiť ako obmedzenie týkajúce sa pozemku, ktoré by bolo prekážkou uskutočnenia druhu výstavby podľa čl. V. kúpnej zmluvy v čase jej uzatvorenia. Uvedené aj vzhľadom na charakter a záväznosť územného plánu Mesta Trenčín s podmienkami aké mal tento plán v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, a aké vyplývajú vo vzťahu k územnému plánu z prílohy č. 2 ku kúpnej zmluve. Pri hodnotení skutkových zistení prihliadol odvolací súd na obsah prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vykonanými stranami sporu, na obsah vyjadrení strán sporu pred súdom prvej inštancie, z ktorých vyplýva, že žalobca aj žalovaný mali vedomosť o podmienkach územného plánu Mesta Trenčín, ktorý lokalitu s pozemkami, o ktorých kúpu mal žalobca záujem, definoval ako lokalitu s administratívno - obchodnou vybavenosťou. Skutočnosť, že žalobca dôvod odstúpenia od zmluvy opieral o rozhodnutie Mesta Trenčín v postavení stavebného úradu č. SpSÚ 73167/1390/2011-Fo,Vi zo dňa 19.8.2011, právoplatné dňa 19.9.2011, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora a bolo zrušené rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 30.3.2010, právoplatné dňa 25.5.2010, z objektívneho hľadiska nič nemení na tom, že v čase obligačných účinkov uzatvorenej kúpnej zmluvy (9.10.2008) urbanistická štúdia projektu IDEA GRANDE riešila výstavbu s prevahou bývania vzhľadom na počet bytov a k možnej prevahe bývania v danej lokalite sa vyjadril aj žalovaný práve v územnoplánovacej informácii zo dňa 13.8.2008. Zodpovednosť predávajúceho má v danej veci zodpovednosť objektívneho charakteru a nezáleží na tom, či v čase uzatvorenia tejto zmluvy predávajúci vedel alebo nevedel o rozpore dohodnutého druhu výstavby podľa čl. V. kúpnej zmluvy s územným plánom.
50. V súlade s dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie posudzoval odvolací súd primárne námietku premlčania vznesenú v konaní žalovaným, ktorý namietal, že žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy po uplynutí trojročnej zákonnej lehoty. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého možno odvrátiť súdnu vymáhateľnosť námietkou. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho nemôže súd premlčané právo priznať. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým. Práva, na ktoré sa vzťahuje premlčanie, môžu byť rôzneho druhu. Môže ísť aj o právo uskutočniť určitý právny úkon, v danom prípade právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy, vyplývajúce z dohody účastníkov zmluvy. Kúpna zmluva zo dňa 9.10.2008 a ani zákon výslovne neustanovujú osobitnú dobu, v ktorej sa právo na odstúpenie od zmluvy premlčuje. Preto treba vychádzať zo všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo na odstúpenie od zmluvy je majetkovým právom. Zákonom stanovené účinky dovolania sa premlčania vyžadujú procesný právny úkon oprávnenej osoby, námietku premlčania, a vykonanie právneho úkonu povinnou osobou po uplynutí premlčacej doby.
51. V súvislosti s vyporiadaním sa plynutia premlčacej doby, posudzoval a hodnotil odvolací súd jej začiatok, t.j. kedy sa právo na odstúpenie od zmluvy mohlo v právnych vzťahoch medzi žalobcom a žalovaným vykonať žalobcom po prvý raz. V konkrétnych okolnostiach tejto veci odvolací súd ustálil, že žalobca mohol od kúpnej zmluvy odstúpiť po prvý raz nasledujúcim dňom po uzatvorení kúpnej zmluvy, t.j. dňom 10.10.2008 a táto premlčacia doba, nezávislá od vôle a vedomia žalobcu, plynula do 10.10.2011. Žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy listom zo dňa 19.12.2011, ktorý bol žalovanému doručený dňa 21.12.2011.
52. Žalovaný ako účastník právneho vzťahu sa v súdnom konaní proti žalobcovi dovolal premlčania účinne. Dovolaním sa premlčania nemožno právnemu úkonu odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy priznať žiadne účinky. Uplatnenie tejto námietky premlčania sa týka samotného základu veci. Dôvodnosť námietky premlčania vznesenej žalovaným založila povinnosť súdu na túto námietku prehliadať a podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobu o splnenie peňažnej povinnosti proti žalovanému zamietnuť, keďže pre účely uplatneného nároku nie je daný základ veci spočívajúci v oslabení účinkov doručenia odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovanému. Z týchto dôvodov nemohol súd žalobcovi jeho právo na vydanie bezdôvodného obohatenia a právo na náhradu škody zo zodpovednostných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným priznať a tieto nároky žalobcu nad dôvodnosť námietky premlčania preskúmavať a ako predmet sporu hodnotiť z vecného a právneho hľadiska.
53. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku II. o náhrade trov konania vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Súd prvej inštancie pri posudzovaní miery úspechu strán v spore rozhodol o náhrade trov konania správne podľa § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnou stranou sporu bol žalovanému, ktorému z tohto dôvodu vznikol proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
54. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP. Pri rešpektovaní zásady zodpovednosti za výsledok má žalobca postavenie neúspešnej strany sporu a procesná úprava mu tento nárok nepriznáva.
55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).