Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_39Cb-244-2012.pdf
PDF · 153.15 KB
Case nature
Area
Subarea
39Cb/244/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu PROPRIETA, a. s., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava, IČO 35798858, zastúpeného JURISINVEST, advokátska kancelária, v. o. s., so sídlom Pluhová 5, Bratislava, IČO 31371761 proti žalovanému Mesto Trenčín, so sídlom Mierové námestie 2, Trenčín IČO 00312037, zastúpenému GARANT PARTNER legal, s. r. o., so sídlom Koceľova 9, Bratislava, IČO 36856380, o zaplatenie 2.125.353,51 eur s príslušenstvom a náhradu škody takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 212.535,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 25.06.2008 do zaplatenia, sumy 1.912.818,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 10.10.2008 do zaplatenia, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia, sumy z titulu náhrady skutočnej škody a z titulu ušlého zisku vo výške dodatočne ustálenej -2- 39Cb/244/2012
v tomto konaní a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným v postavení predávajúceho uzavrel dňa 09.10.2008 kúpnu zmluvu č. XXX/XXXX, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností, pozemkov v k. ú. Z., parciel registra C, a to pozemku parc. č. XX/X, ostatná plocha o výmere XX.XXX m2 a pozemku parc. č. XX/X, ostatná plocha o výmere XX.XXX m2, zapísaných v tom čase na LV č. X. L. uzavretím predmetnej zmluvy mestské zastupiteľstvo v O. schválilo uznesením č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX predaj týchto nehnuteľností v celkovej výmere 53.357 m2, a to za účelom výstavby multifunkčnej zóny s kompletným občianskym zázemím a vybavením „N. R.“ za celkovú kúpnu cenu 64.028.400,- Sk (2.125.353,51 eur). Súčasťou obsahu zmluvy ako príloha č. 2 bola tiež územnoplánovacia informácia k pozemkom parc. č. XX/X a parc. č. XX/X, k. ú. Z. zo dňa XX.XX.XXXX vydaná T. úradom O. pod č. D.-XXXX/XXXXX/XXXXX, v ktorej je okrem iného uvedené, že podľa platného ÚPN SU a jeho doplnkov je daná lokalita definovaná ako administratívno
- obchodná zóna; regulatívy a limity využitia sú uvedené v prílohe stanoviska, kde parter objektov je určený na vybavenosť územia a bývanie je funkcia konvenujúca v ostatných podlažiach stanovených výškovým regulatívom; výškový regulatív stanovuje v tomto území maximálnu výšku zástavby na X NP a podkrovie, resp. X NP v prípade riešenia rovnou strechou; vzhľadom na veľkosť riešeného územia je možné uvažovať aj s prevahou funkcie bývania, avšak s určitou mierou vybavenosti bonitného štandardu novovznikajúceho urbanistického súbou. Poznamenal, že súčasťou obsahu kúpnej zmluvy
ako príloha č. 3 bola aj urbanistická štúdia projektu N. R., ktorá obsahuje základnú charakteristiku uvedeného projektu, napr. úmysel postaviť v polyfunkčnej zóne N. R. XXX bytov. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 28.11.2008. Kúpna cena bola riadne a včas zaplatená, a to suma 6.402.840,- Sk (212.535,35 eur) dňa 24.6.2008 a suma 57.625.560,- SK (1.912.818,16 eur) dňa 09.10.2008. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v čl. IV bod 2 kúpnej zmluvy vyhlásil, že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, obmedzenia, či iné právne povinnosti, ktoré by mohli byť prekážkou prevodu vlastníckeho práva a/alebo uskutočnenia dohodnutého druhu výstavby špecifikovaného v čl. V kúpnej zmluvy. Ak by sa zistilo, že uvedené vyhlásenie predávajúceho nezodpovedá skutočnosti, kupujúci si vyhradzuje právo od kúpnej zmluvy odstúpiť. Podotkol, že v súlade s čl. III bod 1 kúpnej zmluvy podal dňa 25.11.2009, t. j. v dohodnutej lehote do 12 mesiacov od nadobudnutia nehnuteľností žiadosť/návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Do jeho práv a povinností v tomto územnom konaní vstúpila v súlade s kúpnou zmluvou ním zriadená spoločnosť IDEA R., a. s., t. j. jeho 100 % dcérska spoločnosť, ktorá sa medzičasom v súlade s kúpnou zmluvou stala vlastníkom nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.12.2009. Žalovaný ešte pred vstupom tejto spoločnosti do konania o umiestnení stavby listom zo dňa 21.12.2009 č.E.-2009/ XXXXX/XXXXXX vydal záväzné stanovisko vo veci umiestnenia stavby „L. zóna N. R., Ul. U. „ v O., t. j. súhlasil s umiestnením predmetnej stavby s tým, že výslovne uviedol, že stavba je v súlade s platným územným plánom. Mesto Trenčín následne vyhovelo návrhu a v prospech spoločnosti N. R. vydalo rozhodnutie č. U. XXXX/XXXX-XXX/Vi, T. XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o umiestnení stavby „L. Z. N. R. O.“, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.05.2010. Dňa 15.07.2011 podal okresný prokurátor podaním Pd XX/XX-X na T. O., Spoločný stavebný úrad, úrad prokurátora proti rozhodnutiu o umiestnení stavby. -3- 39Cb/244/2012
Dôvodom tohto protestu bolo najmä to, že rozhodnutím a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon, a to ustanovenia Stavebného zákona. Podľa záväznej časti ÚPN SÚ z hľadiska rozvoja bývania je možné počítať v tejto mestskej časti len s výstavbou menšieho počtu bytov v polyfunkčnom objekte na Z. ulici, ako aj s X menšími lokalitami N., doplnenou obmedzeným počtom bytov (služobné byty a pod.) v nových objektoch občianskej vybavenosti, resp. objektoch a zariadeniach výroby a výrobných služieb. Nakoľko rozhodnutie o umiestnení stavby nebolo vydané v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, je predmetné rozhodnutie v rozpore s ustanovením § 13 ods. 3 písm. b), § 27 ods. 3, 6, § 37 ods. 1, § 39 Stavebného zákona a podanie protestu je dôvodné. Okresný prokurátor navrhol, aby Mesto Trenčín napadnuté rozhodnutie zrušilo a nahradilo ho rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. Následne žalovaný rozhodnutím U. 73XXX/XXXXX/XXXX-Fo, Vi zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa 19.09.2011, vyhovel protestu prokurátora a zrušil napadnuté rozhodnutie o umiestnení stavby. Žalobca zdôraznil, že na základe zrušeného rozhodnutia o umiestnení stavby zistil, že vyhlásenie žalovaného uvedené v čl. IV bod 2 kúpnej zmluvy č. XXX/XXXX je v hrubom rozpore so skutočnosťou, pretože na predmetných nehnuteľnostiach sa nemôže uskutočniť zmluvne dohodnutý druh výstavby, t. j. „L. zóna N. R.“. Preto mu vznikol dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy, od ktorej listom zo dňa 19.12.2011 v celom rozsahu odstúpil. V dôsledku odstúpenia mu vznikol nárok na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.125.353,51 eur a žalovanému vznikol nárok na vrátenie nehnuteľností. Listom zo dňa 19.12.2011 požiadal žalovaného o vydanie predmetnej sumy najneskôr do 31.01.2012 a tiež vyhlásil, že dotknuté nehnuteľnosti bez zbytočného odkladu vráti po tom, čo mu bude vrátená kúpna cena. Žalovaný napriek viacerým rokovaniam kúpnu cenu nevrátil. Žalobca ďalej uviedol, že on ako aj spoločnosť N. R. sa v čase po uzavretí kúpnej zmluvy intenzívne pripravovali na podanie návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a neskôr, po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, intenzívne pracovali na ďalších podkladoch potrebných pre podanie návrhu na vydanie stavebného povolenia. Po celý čas priebežne analyzovali situáciu na regionálnom realitnom trhu, nastupujúci dopyt vo vzťahu k dynamicky sa rozvíjajúcemu priemyselnému parku v O. monitorovali konkrétne potreby investorov a ich budúcich zamestnancov a pripravovali riešenia smerujúce k optimálnej finalizácii projektovej dokumentácie, ako i časové harmonogramy stavebných práv. Na uvedenú činnosť vynaložili nemalé finančné prostriedky. Žalobca sa zaťažil viacerými úvermi a pôžičkami. Po zrušení rozhodnutia o umiestnení stavby žalovaným už nebola žiadna reálna šanca na pokračovanie v projekte N. R. a žalobca utrpel škodu, a to tak skutočnú ako aj z titulu ušlého zisku. Rovnako to platí aj o spoločnosti IDEA R.. Žalovaný teda vyššie uvedeným spôsobom porušil svoje zmluvné záväzky vyplývajúce z kúpnej zmluvy a v spojení s vydaním nezákonného rozhodnutia zmaril jeho zámer na realizáciu projektu v súlade so zmluvne dohodnutým účelom. Tým mu spôsobil skutočnú škodu a ďalšiu škodu z titulu ušlého zisku. Ušlý zisk je majetková ujma spočívajúca v tom, že nedošlo
k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré sa vzhľadom na okolnosti dalo predvídať. Zdôraznil, že ušlým ziskom sa rozumie ujma spočívajúca v tom, že v dôsledku škodnej udalosti u poškodeného nedôjde k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať vzhľadom na pravidelný chod vecí. Pri pravidelnom chode vecí by bol totiž realizoval výstavbu komplexu N. R., pričom podľa jeho -4- 39Cb/244/2012
prepočtov počítal so ziskom minimálne vo výške cca 7.500.000 eur. Tieto predpoklady však zmarila uvedená škodná udalosť, ktorá priamo spôsobila, že prišiel o konkrétny, reálne dosiahnuteľný prospech. Podotkol, že žalovaný mohol vedieť o nesúlade obsahu kúpnej zmluvy a jeho vyhlásením v kúpnej zmluve, a to vzhľadom k jeho postaveniu, ktorého súčasťou je aj dôvodný predpoklad o jeho profesionálnom postupe pri nakladaní s majetkom obce. Od uzavretia kúpnej zmluvy žalovaný nevykonal nič, čím by dosiahol súlad medzi obsahom jeho vyhlásenia a územným plánom. Naopak, konal tak, že žalobcu utvrdil v tom, že jeho vyhlásenie v kúpnej zmluve je pravdivé, a to najmä tým, že vydal rozhodnutie o umiestnení stavby. Žalovaný ako jediný kompetentný, odborne spôsobilý a oprávnený orgán na vydávanie územného rozhodnutia, mohol vedieť, že nemôže vydať také rozhodnutie, ktoré by bolo v súlade so zákonom, a to vzhľadom k postaveniu žalovaného, ktorého súčasťou je nielen dôvodný predpoklad o jeho profesionálnom postupe pri stavebnom konaní, ale aj povinnosť konať profesionálne s kvalifikovanou znalosťou zákonov a príslušných súvislostí. Poznamenal, že podľa ustálenej judikatúry sa porušením právnej povinnosti rozumie objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako osoba skutočne konala a tým, ako konať mala, aby splnila svoje povinnosti. Ak sa tieto predpoklady zodpovednosti za škodu preukážu, predpokladá sa zavinenie. Škodca musí v tomto prípade preukázať, že škodu nezavinil, a to ani z tzv. nevedomej nedbanlivosti. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo sa malo v súlade so zákonom vykonať. Má za to, že medzi porušením povinností vyplývajúcich žalovanému z textu kúpnej zmluvy a vznikom majetkovej škody je priama príčinná súvislosť. Bez porušenia zmluvne dohodnutých povinností zo strany žalovaného, nebolo by došlo k vzniku škody. Podotkol, že medializáciou protestu prokurátora v júli 2011 boli všetky procesy smerujúce k podaniu návrhu na vydanie stavebného povolenia z jeho strany a zo strany spoločnosti N. R. zastavené, pretože vážni záujemcovia o finančné spolupodieľanie sa na realizácii projektu N. R. boli zásadným spôsobom zneistení a po vydaní rozhodnutia o zrušení rozhodnutia o umiestnení stavby už ani z jeho strany, resp. zo strany N. R. ako investora, nebolo a nie je možné za danej situácie v projekte ďalej pokračovať. Zavinenie žalovaného sa v tomto prípade predpokladá, t. j. na predmetnú škodnú udalosť sa vzťahuje prezumpcia zavinenia zakotvená v § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka.. Domnieva sa, že boli naplnené všetky zákonné predpoklady, ktoré ho oprávňujú požadovať od žalovaného náhradu škody z titulu skutočnej škody a ušlého zisku. Počas konania vyčíslil skutočnú škodu vo výške 448.973,10 eur a škodu titulom ušlého zisku vo výške 9.163.393,89 eur. Skutočná škoda pozostáva z mzdových nákladov v celkovej sume 182.965,20 eur, režijných nákladov v celkovej výške 29.339,75 eur a uhradených úrokov z úveru a pôžičiek v celkovej sume 236.668,15 eur. Výška ušlého zisku bola v znaleckom posudku vyčíslená sumou 11.420.260 eur. Žalobca zdôraznil, že od roku 2007, t. j. výrazne skôr ako došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, sa zaujímal o územný plán Mesta Trenčín, pričom vzhľadom na obsiahlosť tohto dokumentu pozornosť venoval najmä regulatívam využitia územia, kde sú uvedené v časti „Funkčné využitie“ ako prípustné a vhodné funkcie, a to služobné byty a ďalšie byty nad podlažím určeným v zastavovacích podmienkach. V rámci získavania informácií získal kópiu oficiálnej územnoplánovacej informácie k lokalite „strelnica“, z ktorej vyplýva, že táto lokalita je v zmysle ÚPN SÚ definovaná ako administratívno -5- 39Cb/244/2012
- obchodná vybavenosť s tým, že sú vhodné aj funkcie bývania. Tiež získal aj kópiu znaleckého posudku č. 34/2007 znaleckej organizácie O., s. r. o., v ktorom je uvedené, že lokalita je vhodná na funkciu bývania. I. zo dňa 06.06.2008 prvý raz oslovil žalovaného a predložil mu podnikateľský zámer „N. R.“. Na jeho žiadosť dňa 13.08.2008 žalovaný vydal územnoplánovaciu informáciu, v ktorej je okrem iného tiež uvedené, že v danej lokalite je možná prevaha funkcie bývania. Pred uzavretím kúpnej zmluvy mestské zastupiteľstvo schválilo predaj nehnuteľností, t. j. uznesením boli schválené všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy. Dňa 02.07.2009 sa uskutočnilo stretnutie zástupkyne žalobcu na útvare architektúry a územného plánovania T., kde bol potvrdený súlad s ÚPN SÚ. Problém bol len v možnom výškovom nesúlade jednej budovy. Problém bol odstránený zmenou v projekte. Trenčiansky samosprávny kraj dňa 17.08.2009 vyjadril s projektom N. R. nesúhlas, nakoľko mal byť v danej lokalite postavený prístav. Následne svoje stanovisko zmenil, keďže príslušné orgány sa vyjadrili, že s
umiestnením prístavu v danej lokalite neuvažujú. V novembri 2009 spoločnosť L. vypracovala správu o hodnotení posudzovania vplyvov na životné prostredie, v ktorej uviedla, že „L. zóna N. R.“ je úplne v súlade s návrhmi E. SÚ O. s prípustnou funkciou bývania. Toto stanovisko bolo potvrdené aj stanoviskom žalovaného. Žalovaný dňa 21.12.2009 vydal záväzné stanovisko, podľa ktorého je stavba v súlade s platným územným plánom. Na deň 07.10.2010 zvolal MQ. verejné prerokovanie zámeru „L. zóna N. R.“. Žalovaný nemal žiadne pripomienky k ÚP SÚ. Vo februári 2010 bol vypracovaný Odborný posudok Q., v ktorom sa opätovne potvrdzuje, že stavba je v súlade s platným ÚP SÚ. Žalovaný vyhovel návrhu žalobcu, resp. jeho dcérskej spoločnosti a vydal rozhodnutie o umiestnení stavby „L. zóna N. R. O.“, právoplatné dňa 25.05.2010. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že kúpna zmluva nebola schválená kvalifikovaným rozhodnutím mestského zastupiteľstva. Uznesením č. 278 zo dňa 26.06.2008 mestské zastupiteľstvo schválilo predaj predmetných nehnuteľností, kúpnu cenu a aj účel, t. j., čo má byť na nehnuteľnostiach vybudované. Zastáva názor, že v ustanovení čl. IV bod 2 kúpnej zmluvy ide bezpochyby o zmluvne dohodnutý dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Kúpnu zmluvu je potrebné vykladať v súlade s ustanovením § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zo všetkého, o čom zmluvné strany komunikovali, je zrejmé, že išlo predovšetkým o to, či na nehnuteľnostiach je možné uskutočniť projekt N. R. s prihliadnutím k platnému ÚP SÚ, pričom žalovaný, ako osoba na to najpovolanejšia a odborne zdatná, žalobcu opakovane ubezpečoval, že je to možné a bez obáv súhlasil aj so zmluvne dohodnutým dôvodom na odstúpenie od kúpnej zmluvy žalobcom, ak sa jeho vyhlásenie ukáže nepravdivé. Tvrdenie, že by malo ísť o vadu nehnuteľnosti, ktorú mal reklamovať, je účelové a bez opory v skutkovom i právnom stave. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax Ú SR, podľa ktorej by bolo porušením ústavou zaručených základných práv, pokiaľ by sa formalistickým výkladom noriem podústavného práva odoprelo autonómnemu prejavu vôle zmluvných strán a neakceptovali sa dôsledky, ktoré zmluvné strany takým prejavom zamýšľali vo svojej právnej sfére vyvolať. Ústavný súd už vyslovil, že nie je prípustný právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody občana vyplývajúcej z priority občana nad štátom a z princípu zmluvnej voľnosti. Pri výklade zmluvných ustanovení sa má jednoznačne stanoviť priorita skutočnej vôle -6- 39Cb/244/2012
účastníkov zmluvy nad formálnym prejavom tejto vôle. Vôľu strán preto treba posudzovať z vonkajších okolností spojených s podpisom a realizáciou zmluvného vzťahu, teda aj následným konaním účastníkov po podpise zmluvy. V čl. V kúpnej zmluvy je dohodnutý účel, na ktorý boli nehnuteľnosti kúpené. Žalobcovi tak vznikol v dôsledku uvedeného vyhlásenia žalovaného a súvisiacich skutočností zmluvne dohodnutý dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy. K namietnutej preklúzii uviedol, že toto tvrdenie považuje za irelevantné, nakoľko aj celú obranu žalovaného v tomto smere považuje za účelovú. Rovnako tak nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného o premlčaní uplatňovaného nároku. Má za to, že ide o zmluvne dohodnutý dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy a urobil tak bez zbytočného odkladu po tom, ako tento dôvod vznikol. Predmetom premlčania podľa Občianskeho zákonníka môže byť aj právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy vyplývajúce zo zákona alebo z dohody účastníkov zmluvy. Vzhľadom na absenciu osobitnej úpravy je potrebné vychádzať zo všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy zo zmluvne dohodnutého dôvodu vyplýva z obsahu kúpnej zmluvy a je ním zistenie, že vyhlásenie žalovaného uvedené v kúpnej zmluve nezodpovedá skutočnosti, a preto začiatok plynutia tejto premlčacej doby je spojené so zistením uvedeného nesúladu, ktoré sa odvíja od podania protestu prokurátora a následnou možnosťou žalobcu vykonať právo po prvý raz. Ak by podanie protestu prokurátora vzal do úvahy ako začiatok plynutia premlčacej doby, táto by uplynula dňa 15.07.2014, z čoho vyplýva, že odstúpenie od kúpnej zmluvy (list zo dňa 19.12.2011) bolo uskutočnené včas. Žalobca ďalej uviedol, že aj z pohľadu dvoch rovín - občianskoprávnej a administratívnoprávnej - sú splnené všetky predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody. Zdôraznil, že prispôsobenie projektu podmienkam ÚP SÚ považuje za neodborné a odtrhnuté od reality. Výška, množstvo stavieb a funkcia stavieb boli plne rešpektované a schválené všetkými dotknutými inštitúciami v procese územného konania. Meniť podiel bytov a administratívnych priestorov po proteste prokurátora v situácii, keď žalobca po celý čas deklaroval, že mu ide v projekte hlavne o dominantné funkcie bývania a nie administratívnych priestorov, nebolo možné. Práve tento fakt bol kľúčový pri rozhodovaní sa o vstupe do tohto projektu a žalovaný ho po celý čas - 4 roky - ubezpečoval o tom, že Projekt je súladný s platným ÚP SÚ. Nikdy by neuvažoval o vstupe do takéhoto projektu, ak by v ňom nedominovala funkcia bývania. Administratívne centrá ani nič podobné nie je podnikateľskou aktivitou žalobcu. Tento druh výstavby sa riadi úplne inými obchodnými, finančnými a ekonomickými pravidlami, než bytový výstavba. Takže pri požiadavke zmeniť
najzásadnejšiu proporciu projektu po viac ako 4 rokoch koncepčnej a finančne náročnej práce, niet zásadnejšieho dôvodu na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Poukázal, že žalovaný po zrušení rozhodnutia o umiestnení stavby neurobil nič, aby zosúladil platný ÚP SÚ tak, aby sa projekt mohol realizovať. Podotkol, že nemá v úmysle aplikovať inštitút obchodného práva a toto mu žalovaný len podsúva.. K neexistencii pohľadávky poznamenal, že spoločnosť N. R., a. s., sa v súlade s kúpnou zmluvou stala vlastníkom nehnuteľností. Žalobca sa teda ničoho výhodne nezbavoval, len konal v súlade s kúpnou zmluvou. Pripomenul, že ako univerzálny právny nástupca prevzal celé imanie, všetky práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky spoločnosti N. R., a. s., ktorá zanikla zlúčením so žalobcom. Z titulu zániku spoločnosti N. R., a. s., si táto nemôže vo vlastnom mene uplatňovať žiadne nároky. -7- 39Cb/244/2012
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že je verejnoprávnou korporáciou, právnickou osobou sui generis, čo sa prejavuje najmä pri vzniku, zmene a zániku právnych vzťahov s tretími osobami. Podľa príslušných zákonných ustanovení, k platnému uzatvoreniu zmluvy, a teda k platnému prevzatiu povinnosti sa vyžaduje predchádzajúci súhlas mestského zastupiteľstva. Platná právna úprava presne vymedzuje, na ktoré právne úkony sa vyžaduje predchádzajúci súhlas mestského zastupiteľstva. Ide o úkony uvedené v § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení a úkony uvedené v § 9 ods. 2 zákona o majetku obcí. Ak takéto kvalifikované rozhodnutie mestského zastupiteľstva chýba, ide o právny úkon absolútne neplatný. Osoba, ktorá z takto neplatného právneho úkonu získa majetkový prospech, musí dôkladne vychádzať zo zásady „neznalosť zákona neospravedlňuje“, a teda je povinnosťou nadobúdateľa poznať právne predpisy obmedzujúce zmluvnú voľnosť prevodcu a overiť si, ktorý orgán je oprávnený v danej veci rozhodovať a akým spôsobom. Poukázal pri tom na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III.ÚS 721/2000 a rozhodnutie NS ČR sp. zn. 3Odo/21/2002. Potvrdil, že so žalobcom dňa 09.10.2008 uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Z., a to pozemok parcela reg. C, parc. č. XX/X, ostatná plocha o výmere 20.000 m2 a pozemok parcela reg. C, parc. č. XX/X, ostatná plocha o výmere 33.357 m2. Ich prevod bol schválený uznesením mestského zastupiteľstva zo dňa 26.06.2008. Tiež potvrdil, že dňa 21.12.2011 mu bolo doručené podanie označené ako odstúpenie od kúpnej zmluvy č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Má za to, že ustanovenie čl. IV ods. 2 zmluvy je potrebné vykladať podľa jeho obsahu, ktorý je totožný s ustanovením § 597 Občianskeho zákonníka a ide o ustanovenie týkajúce sa nároku z vád predmetu kúpy. V spojitosti s ustanovením § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o zákonný dôvod na odstúpenie od zmluvy a nie o dôvod, ktorý bol medzi účastníkmi zmluvne dohodnutý. Zdôraznil, že Občiansky zákonník pripúšťa odstúpenie od zmluvy ako zákonný dôvod zrušenia zmluvy z rôznych dôvodov. Odstúpenie od zmluvy sa najčastejšie uplatňuje ako forma sankcie za porušenie určitej povinnosti vyplývajúcej niektorej zo zmluvných strán zo zákona alebo zo zmluvy. V prípade zodpovednosti za vady zákon umožňuje odstúpenie najmä z dôvodu neodstrániteľnej vady a to buď všeobecne alebo pri jednotlivých zmluvných typoch už konkrétne. Pri kúpnej zmluve upravuje odstúpenie z dôvodu vád predmetu kúpy práve ustanovenie § 597 Občianskeho zákonníka. Opačný výklad, a síce posudzovanie predmetného ustanovenia zmluvy ako dojednania odstúpenia dohodnutého stranami. By nie len zákon obchádzalo, ale zároveň by bolo aj v rozpore s ním.. Zmluvné dojednanie by tak vylučovalo aplikáciu kogentných ustanovení § 597 a nasl. Občianskeho zákonníka. V takom prípade by ustanovenia zmluvy boli v príkrom rozpore s vôľou zákonodarcu poskytnúť právnu ochranu iba tým subjektom, ktoré vady vytkli v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný ďalej dodal, že mestské zastupiteľstvo schválilo predaj dotknutých nehnuteľností za kúpnu cenu 64.028.400,- Sk. Vzhľadom na výklad o tvorbe vôle a vzniku právnych úkonov v obci je teda zrejmé, že ak by vôľou žalovaného bolo dojednať zmluvnú podmienku pre odstúpenie od zmluvy, táto by musela byť vzhľadom na jej významný finančný ale aj právny dopad na mesto schválená mestským zastupiteľstvom a vyjadrená v jeho uznesení. Keďže takáto zmluvná podmienka nebola súčasťou prejavenej vôle mestského zastupiteľstva, potom by za predpokladu výkladu dotknutého zmluvného ustanovenia ako zmluvne dohodnutej podmienky odstúpenia od zmluvy, toto ustanovenie nebolo prijaté zákonom predpokladaným spôsobom a bolo by v rozpore s ustanovením § 11 ods. 4 -8- 39Cb/244/2012
zákona o obecnom zriadení ako aj s ustanovením § 9 ods. 2 zákona o majetku obcí. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8 Sžo/223/2008. Ustanovenie § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení je normatívneho charakteru a každý jednotlivý úkon týkajúci sa majetku obce je potrebné hodnotiť v prvom rade práve cez predmetné ustanovenie s prihliadnutím na osobitné charakteristiky zamýšľaného úkonu. Má preto za to, že dotknuté ustanovenie zmluvy je potrebné vykladať v zmysle § 597 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože iný výklad by bol v rozpore s
ustanoveniami vyššie spomenutých právnych predpisov, čo by spôsobovalo jeho neplatnosť. Uznesením č. XXX mestské zastupiteľstvo prejavilo vôľu odplatne previesť vlastnícke právo k pozemkom na žalobcu, avšak za štandardných podmienok uvedených v § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. K platnosti odstúpenia od zmluvy žalovaný uviedol, že zmluva bola uzavretá dňa 09.10.2008 a odstúpenie mu bolo doručená dňa 21.12.2011. V zmysle § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka, práva zo zodpovednosti za vady sa kupujúci môže domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci. Pre prípad pochybnosti, či nespôsobilosť nehnuteľnosti na stavbu je vadou, dal do pozornosti rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/2663/1998. Je preto toho názoru, že žalobca mal vady predmetu kúpy vytknúť najneskôr do 28.11.2010, čo však nespravil a vady u žalovaného neuplatnil v zákonom stanovenej lehote 24 mesiacov, v dôsledku čoho sa jeho právo prekludovalo. Márne uplynutie 24 mesačnej lehoty znamená, že právo zo zodpovednosti za vady zanikne a kupujúci si nemôže svoje právo uplatnil na súde. Ďalej poznamenal, že ak by hypoteticky pripustil, že dotknuté ustanovenie zmluvy je zmluvným a nie zákonným dojednaním odstúpenia od zmluvy, musel by dospieť k záveru, že odstúpenie od zmluvy bolo uskutočnené po uplynutí premlčacej lehoty. Právo odstúpiť od zmluvy sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie od momentu, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, t. j. keď nastala právna skutočnosť odôvodňujúca jeho uplatnenie. Toto právo sa vzťahuje tak na prípad, keď odstúpenie od zmluvy bolo v nej dojednané ako aj na prípade, keď právo odstúpiť od zmluvy vyplýva zo zákonných ustanovení. Odstúpiť od zmluvy mohol žalobca po prvý raz už deň nasledujúci po uzavretí kúpnej zmluvy, nakoľko vada predmetu kúpy (rozpor ustanovenia zmluvy s územnoplánovacou dokumentáciou) tu bola už v čase uzavretia zmluvy, a teda právo odstúpiť od zmluvy sa premlčalo najneskôr dňa 10.10.2011. Vzniesol tak z opatrnosti námietku premlčania odstúpenia od zmluvy. Z uvedeného dôvodu zmluva nemohla zaniknúť a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi nevznikol. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že odstúpenie mu nebolo doručené v zákonom stanovenej lehote. Takýto právny úkon žalobcu nemohol vyvolať právne účinky, ktoré ním sledoval. Tiež poukázal na existenciu dvoch samostatných právnych rovín medzi stranami sporu, a to na rovinu občianskoprávnu a rovinu administratívnoprávnu. Súhlasil, že žalovaný vystupuje na oboch úrovniach. V prípade občianskoprávnej roviny vystupuje žalovaný ako predávajúci konkrétneho pozemku a v prípade administratívnoprávnej roviny ako orgán územnej samosprávy pri prenesenom výkone štátnej moci (stavebný úrad pri územnom konaní. Ak má žalobca pocit, že mu bolo ukrivdené v administratívnom konaní nezákonným rozhodnutím, môže toto svoje presvedčenie uplatňovať v osobitnom konaní proti Slovenskej republike v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci. V rovine občianskoprávnej sa strany stretávajú iba pri právnom úkone kúpnej zmluvy. Preto je potrebné z hľadiska občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného posudzovať vec iba z pohľadu právneho úkonu kúpnej zmluvy. Zdôraznil, -9- 39Cb/244/2012
že jeho vyhlásenie v čl. IV ods. 2 kúpnej zmluvy sa nevzťahovalo na konkrétny projekt žalobcu, ale na druh výstavby. Pojem druh je definovaný napr. v krátkom slovníku slovenského jazyka ako súhrn predmetov a javov s rovnakými podstatnými znakmi. Nevie, prečo žalobca stotožňuje pojem „druh výstavby“ s konkrétnym projektom. V zmysle čl. V kúpnej zmluvy je druh výstavby definovaný ako „multifunkčná zóna s komplexným občianskym zázemím a vybavením“. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy nemohol ani odsúhlasiť konkrétny projekt žalobcu, nakoľko tento bol iba vo fáze urbanistickej štúdie vyžadujúcej si ďalšie úpravy tak, aby bol v súlade s platným územným plánom mesta Trenčín. Ako vyplýva z územnoplánovacej informácie zo dňa 13.08.2008 takýto druh výstavby bol možný. Žalobca nepreukázal, že tento druh výstavby nebol v čase podpisu kúpnej zmluvy možný. Ani z rozhodnutia T. zo dňa 19.08.2011 takáto skutočnosť nevyplýva. Rozhodnutie bolo zrušené pre rozpor s územnoplánovacou dokumentáciou. V ďalšom konaní mohol žalobca nedostatky projektu N. R. odstrániť tým, že by projekt prispôsobil podmienkam daného územia. Žalobca však zobral návrh na začatie územného konania bezdôvodne späť. Žalobcovi nič nebránilo využiť pozemky na druh výstavby „multifunkčná zóna s komplexným občianskym zázemím a vybavením“ a žalovaný tak teda predal predmet kúpnej zmluvy bez akýchkoľvek vád. Dôrazne poprel, že by zmaril realizáciu projektu žalobcu. Účelom kúpnej zmluvy je previesť vlastnícke právo na kupujúceho, čo aj učinil. Žalobca sa však snaží svoje konanie prezentovať tak, ako by malo ísť o prípad zmarenia hospodárskeho účelu zmluvy podľa § 356 Obchodného zákonníka. Použitím tohto inštitútu žalobca sám uznáva, že v čase uzavretia zmluvy bolo plnenie možné. Zmarenie účelu môže totiž nastať iba v dôsledku okolností, ktoré vzniknú a znemožnia naplnenie účelu až po uzavretí zmluvy. Žalovaný ďalej poznamenal, že žalobca previedol pozemky nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy zo dňa 09.10.2008 na svoju dcérsku spoločnosť N. R., a. s., kúpnou zmluvou zo dňa 23.12.2009 spolu za cenu 3.792.503,08 eur. Zároveň previedol aj
dokumentáciu projektu N. R. za cenu 33.193,92 eur. V čase vydania územného rozhodnutia mala teda vlastnícke právo k pozemkom práve táto spoločnosť. Je tak nepravdivé tvrdenie žalobcu, že práve jemu mala vzniknúť škoda spôsobená zmarením stavby IDEA R.. Žalobca sa výhodne zbavil všetkých svojich práv k pozemkom a k stavbe na svoju dcérsku spoločnosť a žiadnymi takými právami vo vzťahu k pozemkom a k stavbe, na ktorých by mu mohla vzniknúť akákoľvek ujma, nedisponoval. Ak vznikla nejaká ujma spoločnosti N. R., a. s., z titulu vád pozemku, túto si musí uplatňovať zásadne proti osobe, ktorá mu práva k pozemkom a práva stavebníka previedla. Tým je osoba žalobcu. Podotkol, že so spoločnosťou N. R., a. s., nemá absolútne žiadny občianskoprávny vzťah. Ak neskôr došlo k zlúčeniu spoločnosti N.., a. s., so žalobcom, ich vzájomné nároky zanikli splynutím. Žalobca síce aktuálne nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve má, ale nie na základe zmluvy, od ktorej bolo dostúpené, ale na základe iných právnych titulov. K tomu poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/311/2008. Nad rámec všetkého ešte dodal, že žalobcovi bola predložená územnoplánovacia dokumentácia zo dňa 13.08.2008, s ktorou bol ešte pred podpisom kúpnej zmluvy oboznámený a mal možnosť preskúmať si kvalitu svojich pozemkov a ich vhodnosť na zamýšľanú výstavbu prostredníctvom verejne dostupného územného plánu mesta Trenčín zverejneného formou VZN. Žalovaný v neposlednom rade spochybnil sumu skutočnej škody s odôvodnením, že žalobca nepreukázal spojitosť vynaložených nákladov -10- 39Cb/244/2012
s porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného a tiež, že si škodu uplatňuje za obdobie, kedy už žalobca nebol vlastníkom dotknutých pozemkov. Žalobca pozemok kúpil a následne predal. Keďže v čase predaja pozemku žalobca o žiadnej ním tvrdenej škode nevedel, predával pozemok neznížený o cenu zodpovedajúcu prípadnej škode resp. vadám. Preto mu nemohla reálne ani žiadna škoda vzniknúť. Na predaji pozemkov žalobca zarobil sumu 1.667.149,57 eur.
3. Žalobca podaním zo dňa 15.11.2017 upravil žalobu tak, že žiadal od žalovaného zaplatenie sumy z titulu vydania bezdôvodného obohatenia:
- 212.535,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % p. a., počítaným od 25.06.2008 do zaplatenia,
- 1.912.818,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % p. a., počítaným od 10.10.2008 do zaplatenia, proti povinnosti žalobcu vydať žalovanému nehnuteľnosti - pozemky, parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape, par. č. 22/1 o výmere 33357 m2, ostatné plochy a par. č. 22/3 o výmere XXXXX m2, ostatné plochy, k. ú. Z., obec: O., okres: O., aktuálne zapísané na LV č. XXXX, a to do 60 dní od splnenia povinnosti žalovaného. Tiež žiadal, aby mu žalovaný zaplatil z titulu náhrady škody:
- skutočnú škodu vo výške 448 973,10 eur,
- ušlý zisk vo výške 11 420 260 eur a náhradu trov konania a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V zmysle upravenej žaloby súd na pojednávaní dňa 20.11.2017 pripustil zmenu žaloby a ďalej konal o takto zmenenej žalobe.
4. Žalobca v pôvodne podanej žalobe navrhoval prerušiť toto súdne konanie do právoplatného skončenia konania vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/121/2012. Predmetné konanie však bolo skončené uznesením o zastavení konania, a preto žalobca podaním zo dňa 15.11.2017 zobral návrh na prerušenie konania späť. Keďže žalobca už na prerušení konania netrval, súd sa týmto jeho návrhom ďalej nezaoberal.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením kúpnej zmluvy č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, výpisu uznesenia zo zasadnutia mestského zastupiteľstva zo dňa 08.10.2008, územnoplánovacej informácie zo dňa 24.10.2007 a zo dňa 13.08.2008, výpisu z účtu žalobcu, žiadosti o vydanie územného rozhodnutia, záväzného stanoviska k stavbe zo dňa 21.12.2009, rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 30.03.2010, protestu prokurátora zo dňa 15.07.2011, rozhodnutia sp. zn. U. XXXXX/XXXXX/XXXX-Fo, Vi zo dňa 19.08.2011, odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2011 a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Kúpnou zmluvou č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný ako predávajúci predal žalobcovi ako kupujúcemu pozemky v k. ú. Z., a to parcelu registra C, parc. č. XX/X, ostatná plocha o výmere XX.XXX mX a parcelu reg. C, parc. č. XX/X, ostatná plocha o výmere XX.XXX m2, zapísané na LV č. 1. Z. sa zaviazal za predmet kúpy zaplatiť kúpnu cenu vo výške 6.402.840,- Sk (212.535,35 eur) dňa 24.06.2008 a vo výške 57.625.560,- Sk (1.912.818,16 eur) pred podpisom kúpnej zmluvy. V čl. IV bod 2 kúpnej zmluvy si strany dojednali, že predávajúci vyhlasuje, že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu
žiadne ťarchy, obmedzenia, či iné právne povinnosti, ktoré by mohli byť prekážkou prevodu vlastníckeho práva a/alebo uskutočnenia -11- 39Cb/244/2012
dohodnutého druhu výstavby špecifikovaného v čl. V kúpnej zmluvy. Ak by sa zistilo, že uvedené vyhlásenie predávajúceho nezodpovedá skutočnosti, kupujúci si vyhradzuje právo od kúpnej zmluvy odstúpiť. V čl. V kúpnej zmluvy sa strany dohodli, že kupujúci kupuje predmetné nehnuteľnosti za účelom výstavby multifunkčnej zóny s komplexným občianskym zázemím a vybavením „N. R.“. Urbanistická štúdia projektu „N. R.“ tvorí prílohu č. 3 tejto kúpnej zmluvy. Z výpisu z účtu žalobcu je zrejmé, že tento uhradil dňa 24.06.2008 žalovanému sumu 6.402.840,- Sk a dňa 09.10.2008 uhradil žalovanému sumu 57.625.560,- Sk.
7. Z výpisu z uznesenia zo zasadnutia mestského zastupiteľstva v O. konaného dňa 26.06.2008 zo dňa 08.10.2008 vyplýva, že mestské zastupiteľstvo uznesením č. XXX schválilo predaj nehnuteľností - pozemkov v k. ú. Z., parc. č. XX/X, ostatná plocha o výmere X0.000 m2 a parc. č. XX/X, ostatná plocha o výmere XX.XXX m2 pre L., a. s., X. za účelom výstavby multifunkčnej zóny s komplexným občianskym zázemím a vybavením „N. R.“ za cenu 1.200,- Sk /m2. Celková výmera pozemkov predstavuje 53.357 m2. Celková kúpna cena predstavuje 64.028.400,- Sk.
8. Územnoplánovacou informáciou k lokalite „U.“, k. ú. Z. - O. zo dňa 24.10.2007 oznámil útvar architektúry a stratégie T. O. útvaru majetku T. O., že daná lokalita je v zmysle platného ÚPN SÚ a jeho doplnkov definovaná ako administratívno - obchodná vybavenosť. Regulatívy a limity využitia určujú ako dominantné funkcie obchodné, administratívne, správne budovy podnikov, zariadenia bankovníctva a peňažníctva, zariadenia doplnkových, ekonomických a právnych služieb, podnikové zariadenia verejného stravovania, ubytovacie zariadenia, služobné byty. Vhodné sú funkcie bývania v ďalších podlažiach nad podlažím určeným v zastavovacích podmienkach, zariadenia športové a rekreačné, s doplnením zelene a parkovacích plôch. Výškový regulatív pripúšťa v tomto území maximálnu výšku zástavby na 4 NP a strešné podlažie, resp. 5 NP ako ustúpené podlažie v prípade plochej strachy. Rovnaký obsah bol listom zo dňa 13.08.2008 útvarom architektúry a stratégie T. O. oznámený žalobcovi.
9. Žiadosťou o vydanie územného rozhodnutia požiadal žalobca žalovaného o vydanie územného rozhodnutia. Žiadosť bola žalovanému doručená dňa 25.11.2009.
10. Záväzným stanoviskom k stavbe L. Z. N. R. zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný súhlasil s umiestnením stavby „L. Z. N. R.“ v O.. Žalovaný v ňom uviedol, že stavba je v súlade s platným územným plánom.
11. Rozhodnutím sp. zn. U. XXXX/XXXX-XXX/Vi zo dňa XX.XX.XXXX T. O. rozhodlo o umiestnení stavby „L. Z. N. R. O.“. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
12. Dňa 15.07.2011 podal okresný prokurátor protest prokurátora proti rozhodnutiu o umiestnení stavby zo dňa 30.03.2010 z dôvodu, že rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 30.03.2010 nebolo vydané v súlade s platnou územnoplánovacou -12- 39Cb/244/2012
dokumentáciou. Odporučil napadnuté rozhodnutie zrušiť a nahradiť ho rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.
13. Rozhodnutím sp. zn. U. XXXXX/XXXXX/XXXX-Fo, Vi zo dňa XX.XX.XXXX T. O. vyhovelo protestu prokurátora a rozhodnutie o umiestnení stavby „L. zóna N. R. O.„ zrušilo. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.09.2011.
14. Odstúpením od kúpnej zmluvy č. XXX/XXXX zo dňa 09.10.2008 zo dňa 19.12.2011 žalobca odstúpil od predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu, že na dotknutých nehnuteľnostiach nemôže uskutočniť zmluvne dohodnutý druh výstavby špecifikovaný v čl. V kúpnej zmluvy.
15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
17. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
18. Podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.
19. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná. Strany medzi sebou uzavreli dňa 09.10.2008 kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaný ako predávajúci predal žalobcovi ako kupujúcemu pozemky v k. ú. Z., a to parcelu registra C, parc. č. XX/X, ostatná plocha o výmere XX.XXX mX a parcelu reg. C, parc. č. XX/X, ostatná plocha o výmere XX.XXX m2, zapísané na LV č. X za účelom výstavby multifunkčnej zóny s komplexným občianskym zázemím a vybavením „N. R.“. Žalobca ako kupujúci za predmet kúpy žalovanému uhradil kúpnu cenu tak, ako bolo v zmluve dojednané, pričom táto skutočnosť jednak vyplýva z predloženého výpisu z účtu žalobcu a jednak nebola ani medzi stranami sporná. Po nadobudnutí predmetných nehnuteľností do vlastníctva žalobcu požiadal žalobca príslušný stavebný úrad o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby. Stavebný úrad, ktorým bolo Mesto O., vydal dňa 30.03.2010 rozhodnutie o umiestnení stavby „L. zóna N. R. O.“, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.05.2010. Na základe protestu prokurátora stavebný úrad vydal dňa 19.08.2011 rozhodnutie, ktorým zrušil rozhodnutie o umiestnení stavby. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.09.2011. Z dôvodu nemožnosti realizovania dojednaného projektu odstúpil žalobca dňa 19.12.2011 od kúpnej zmluvy, a to podľa čl. IV bod 2 zmluvy. Keďže práve otázka odstúpenia od kúpnej zmluvy bola spornou -13- 39Cb/244/2012
medzi stranami, zaoberal sa súd v prvom rade tým, či odstúpenie od zmluvy dojednané v čl. IV bod 2 kúpnej zmluvy bolo dojednané platne. Po jeho preskúmaní dospel súd k záveru, že odstúpenie od kúpnej zmluvy upravené v čl. IV bod 2 kúpnej zmluvy nie je dojednané platne. V dotknutom ustanovení zmluvy žalovaný totiž vyhlásil, že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, obmedzenia, či iné právne povinnosti, ktoré by mohli byť prekážkou prevodu vlastníckeho práva, a/alebo uskutočnenia dohodnutého druhu výstavby špecifikovaného v čl. V kúpnej zmluvy. V zásade to znamená, že žalovaný ubezpečil žalobcu, že vec (predmetné nehnuteľnosti) nemá právne a ani faktické vady, ktoré by mu mohli brániť v nadobudnutí vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam a v realizácii druhu výstavby. Strany si tiež dojednali, že v prípade, ak by toto vyhlásenie, teda ubezpečenie, žalovaného nezodpovedalo skutočnosti, t. j. ukázalo by sa nepravdivým, čo znamená, že vec by mala vady, má žalobca právo od zmluvy odstúpiť. Problematikou vád sa však zaoberajú ustanovenia § 597 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré presne stanovujú, kedy a za akých podmienok môže kupujúci od zmluvy odstúpiť. Preto zmluvné dojednanie odstúpenia od zmluvy z dôvodu výskytu vád dojednané inak ako stanovuje zákon, je neplatné pre rozpor s týmto zákonom. V danom prípade súd vzhliadol rozpor najmä s lehotou odstúpenia od zmluvy, keď podľa zmluvného dojednania by k odstúpeniu od zmluvy mohlo dôjsť kedykoľvek (ako to prezentuje žalobca) po zistení rozporu vyhlásenia žalovaného so skutočným stavom, pričom podľa zákona je možné takto postupovať len v lehote 24 mesiacov od prevzatia veci. V tejto súvislosti sa súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že je potrebné vykladať ustanovenie zmluvy v súlade s vôľou strán. Je potrebné si uvedomiť, že vyššie uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka majú kogentnú povahu, a preto nie je možné dohodou strán tieto vylúčiť a prihliadať tak na ich vôľu, pretože táto by bola jednoznačne v rozpore so zákonom. V súvislosti s neplatnosťou odstúpenia od zmluvy žalovaný namietal, že predmetné ustanovenie zmluvy malo byť schválené mestským zastupiteľstvom, nakoľko sa jedná o otázku majúcu závažný dopad na majetkovú sféru žalovaného, S týmto názorom sa súd nestotožnil a má za to, že v rámci schvaľovania tohto právneho úkonu - kúpnej zmluvy- mestské zastupiteľstvo schválilo jeho podstatné náležitosti tak, ako to vyžaduje zákona. Ako vyplýva i z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, na ktorú poukázal sám žalovaný, nie je potrebné, aby mestské zastupiteľstvo schvaľovalo celú zmluvu; stačí schválenie predmetu prevodu, v prospech koho a za akú sumu, čo v tomto prípade bolo splnené. Súd nevzhliadol žiaden negatívny dopad odstúpenia
od zmluvy na majetkovú sféru žalovaného, pretože v prípade odstúpenia od zmluvy platí vzájomná reštitučná povinnosť, t. j. žalovaný by síce musel vrátiť kúpnu cenu, naproti tomu by mu však boli vrátené dotknuté nehnuteľnosti v rovnakej hodnote (ak nie aj vo vyššej). Z tohto pohľadu preto dojednanie o odstúpení od zmluvy nemuselo byť zvlášť schvaľované mestským zastupiteľstvom. Preto súd túto námietku žalovaného vyhodnotil ako neopodstatnenú.
20. Keďže súd ustanovenie o odstúpení od zmluvy dojednané v zmluve vyhodnotil ako neplatné, nevniklo žalobcovi právo na odstúpenie od zmluvy na základe zmluvného dojednania. Odstúpiť však mohol podľa § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd sa preto zaoberal, či z pohľadu tohto zákonného ustanovenia boli splnené podmienky pre odstúpenie od zmluvy, a to v prvom rade, či dotknuté nehnuteľnosti sú postihnuté vadou. Ako vyplýva z uvedeného ustanovenia, kupujúci má právo od zmluvy odstúpiť, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec (v tomto prípade prevádzané -14- 39Cb/244/2012
nehnuteľnosti) má vlastnosti vymienené kupujúcim a toto ubezpečenie sa ukáže ako nepravdivé. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že možnosť realizovať na pozemku určitý druh výstavby je vlastnosťou tohto pozemku. Preto, ak by druh stavby bol v rozpore s územným plánom, pozemok by bol postihnutý vadou. V danom prípade je druhom výstavby multifunkčná zóna s komplexným občianskym zázemím a vybavením. Platný územný plán mesta O. na daných pozemkoch počítal s vybudovaním multifunkčnej zóny, keď ako vyplýva z územnoplánovacej informácie zo dňa 24.10.2007 je daná lokalita definovaná ako administratívno - obchodná vybavenosť s vhodnou funkciou bývania. Dojednaný druh stavby územný plán na dotknutých pozemkoch dovoľoval; bolo možné na nich realizovať ako stavby s administratívnymi priestormi, tak i bytové priestory. Preto nemožno konštatovať, že by daná nehnuteľnosť z tohto pohľadu bola vadná. O vade nehnuteľnosti by bolo možné uvažovať vtedy, keby namiesto multifunkčnej zóny by sa mal realizovať na daných nehnuteľnostiach napr. priemyselný park. To, že žalobca naprojektoval multifunkčnú zónu vo väčšom rozsahu ako umožňoval územný plán (napr. viac bytov), nemôže ísť na ťarchu žalovaného. Ten totiž predmetné pozemky predával za účelom vybudovania multifunkčnej zóny. Pokiaľ sa žalobca odvolával na štúdiu, ktorá bola prílohou kúpnej zmluvy, súd poznamenáva, že sa jednalo len o štúdiu, ktorá bola len orientačná a mohla byť ešte upravovaná a dopĺňaná. Navyše, súd zastáva názor, že žalovanému ako obci konajúcej na základe zákona pri výkone územnej samosprávy ani neprináleží posudzovať súlad konkrétneho projektu s územným plánom, nakoľko táto kompetencia prináleží stavebnému úradu v rámci územného konania. Stavebným úradom je síce tá istá obec, ale tento vykonáva nie samosprávnu činnosť, ale prenesený výkon štátnej moci. Ak by žalovaný ako obec uzatvárajúca kúpnu zmluvu mal posudzovať konkrétny projekt, neprípustne by sa tým nahrádzalo územné konanie, ktoré, ako už je vyššie uvedené, nie je konaním v rámci samosprávy ako konaním pri prenesenom výkone štátnej moci. Tieto dve roviny pôsobnosti obce je potrebné v každom jednom prípade striktne odlišovať, hoci sa jedná vždy o ten istý subjekt. S poukazom na uvedené nemožno uzavrieť inak ako, že žalobcovi nevznikol dôvod ani pre odstúpenie od zmluvy podľa zákona. Keďže žalobca pre nedostatok dôvodov od zmluvy nemohol odstúpiť, a teda takéto odstúpenie by bolo neplatné, nezaoberal sa súd ďalej ani vznesenou námietkou preklúzie a premlčania, nakoľko tieto sa stali nadbytočné.
21. Žalobca sa podanou žalobou tiež domáhal aj náhrady škody. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka pre vznik zodpovednosti za škody musia byť kumulatívne splnené zákonom predpísané podmienky, a to protiprávne konanie, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a zavinenie, ktoré sa predpokladá. Ak čo i len jedna podmienka nie je splnená, zodpovednosť za škodu nevznikne. V danom prípade súd nezistil žiadne protiprávne konanie žalovaného, ktoré by voči žalobcovi zakladalo jeho zodpovednosť za škodu. Žalobca svoj nárok na náhradu škody odvodzuje od porušenia zmluvnej povinnosti, a síce, že ubezpečenie žalovaného o možnosti realizácie projektu N. R. sa ukázalo ako nepravdivé. Ako už súd v predchádzajúcich častiach rozsiahlo vysvetlil, žalovaný sa takéhoto konania nedopustil, čím nie je splnený hneď prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a preto žalobcovi nárok na náhradu škody voči žalovanému nevznikol. Je nesporné, že rozhodnutie stavebného úradu o umiestnení stavby bolo neskôr pre rozpor so zákonom zrušené. Ak teda Mesto -15- 39Cb/244/2012
O., ako stavebný úrad, pochybilo, môže sa žalobca domáhať náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
22. S poukazom na uvedené zamietol súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu. Len pre úplnosť súd dodáva, že ak by prisvedčil argumentácii žalobcu, že vyhlásenie žalovaného o možnosti realizácie konkrétneho projektu v kúpnej zmluve sa ukázalo ako nepravdivé, natíska sa otázka, či sa žalobca náležite oboznámil a rešpektoval územný plán mesta ako aj územnoplánovacie informácie, ktoré mu boli pred uzavretím kúpnej zmluvy doručené. Sám žalobca v konaní uviedol, že vzhľadom na značný rozsah územného plánu zaoberal sa len istou jeho časťou. Z uvedeného vyplýva, že žalobca pri tak finančne nákladnom projekte nevenoval dostatočnú pozornosť všetkým tým častiam územného plánu, ktoré sa týkali dotknutej lokality. Navyše, ako vyplýva z územnoplánovacej informácie zo dňa 13.08.2008, ktorá bola žalobcovi doručená, daná lokalita je definovaná ako administratívno - obchodná vybavenosť s dominantnými funkciami obchodnými, administratívnymi, ubytovacie zariadenia a pod., pričom vhodnými sú funkcie bývania. Z uvedeného možno vyvodiť, že funkcia bývania bola len doplnková. Žalobca teda o týchto kritériách pred podpisom kúpnej zmluvy vedel, a preto bol povinný svoj projekt daným podmienkam prispôsobiť. Ak tak neurobil, postupoval ľahkovážne, čo nemôže byť pripísané na ťarchu žalovaného.
23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. V predmetnej veci mal plný úspech žalovaný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.