Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-65-2010.pdf
PDF · 208.69 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/65/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: Magus Bratislava, s.r.o., so sídlom Krivá 2, Bratislava, IČO: 45 729 867, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s.r.o., so sídlom Nám. Ľ. Štúra 2, Bratislava, IČO: 36 861 227, proti žalovanému: Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, zastúpený: Advokátska kancelária Hamala Kluch Víglaský s.r.o., so sídlom Poštová 3, Bratislava, IČO: 36 611 301 o zaplatenie 2.150.000 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania podľa miery úspechu vo výške 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.07.2010, sa pôvodný žalobca (R.. F. F.) od pôvodného žalovaného (Slovenská republika - Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky) domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.150.000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.150.000 € od 22.04.2010 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodný žalobca je právnym nástupcom pôvodne oprávnenej osoby K.. E. Z. (ďalej len "Pôvodne oprávnená osoba"), ktorá svoj nárok na vydanie náhradných pozemkov podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len "zákon č. 229/1991 Zb."), ktorý jej bol priznaný rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v V. Č.. XXXXXXXXX-J. zo dňa 19.01.2007, ktoré sa stalo právoplatným dňa 24.01.2007 (ďalej len "Rozhodnutie OPÚ"), ešte za svojho života previedla na R.. E. L. (ďalej len "Obdarovaná"), a to Darovacou zmluvou zo dňa 18.12.2008 (ďalej len "Darovacia zmluva"). Obdarovaná nárok postúpila Zmluvou o postúpení práv zo dňa 23.09.2009 (ďalej len "Zmluva o postúpení") na pôvodného žalobcu. Súčasťou postúpeného nároku bol aj nárok Pôvodne oprávnenej osoby, ktorý jej vyplýval voči štátu cestou žalovaného zo Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa 10.04.2007 vypracovanou žalovaným (ďalej len "Zmluva o prevode"), uzatvorenej medzi žalovaným ako prevodcom a Pôvodne oprávnenou osobou ako nadobúdateľom, čo vyplýva aj z vyhlásenia zo dňa 23.09.2009, ktoré si za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností o rozsahu postupovaných práv podľa Zmluvy o postúpení poskytli pôvodný žalobca a obdarovaná. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o prevode v prospech Pôvodne obdarovanej osoby podával žalovaný. Rozhodnutím č.k. V-2560/2007 zo dňa 28.05.2007 (ďalej len "Rozhodnutie o prerušení") rozhodla Správa katastra Poprad (ďalej len "SKP") o prerušení konania z dôvodu nedostatkov Zmluvy o prevode a vyzvala účastníkov na odstránenie nedostatkov. Pôvodne oprávnená osoba očakávala, že žalovaný odstráni predmetné vady dodatkom k Zmluve o prevode a vyzve ju na jej podpis tak, ako to
spravil v prípade podpisu Zmluvy o prevode. Správa katastra rozhodnutím č.k. V-2560/2007 zo dňa 23.11.2007 (ďalej len "Rozhodnutie o zamietnutí") návrh na vklad zamietla, nakoľko neboli odstránené vady. SKP Dodatok k Zmluve o prevode zo dňa 10.04.2007 (ďalej len "Dodatok") neakceptovala. Dodatok bol vyhotovený pre vydaním Rozhodnutia o prerušení a podľa stanoviska žalovaného č. 6952 zo dňa 15.11.2007 bol podpísaný vtedajším riaditeľom žalovaného K.. Y. Š. a všetky návrhy na vklady vlastníckych práv a zmluvy podpísané K.. F. F., vtedajším námestníkom generálneho riaditeľa žalovaného sú neplatnými právnymi úkonmi. Rozhodnutie o zamietnutí nadobudlo právoplatnosť dňa 08.01.2008. Za vzniknutý stav je teda zodpovedný žalovaný, ktorý toto aj viackrát voči poškodenému priznal. Škoda vo výške 2.150.000 € predstavuje ušlý zisk, o ktorý by sa zväčšil majetok Pôvodne oprávnenej osoby. Výška náhrady škody vyplýva zo Znaleckého posudku č. 066/2010 zo dňa 31.05.2010 vyhotoveného K.. F. F., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností (ďalej len "ZP 066/2010"). Pôvodne oprávnená osoba sa musela obrátiť aj na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý konštatoval porušenie jej základných ľudských práv, ku ktorému došlo pri rozhodovaní o reštitučnom nároku. Pôvodný žalobca ďalej uviedol, že podaním zo dňa 20.04.2010 (ďalej len "Žiadosť"), doručeným Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "MSSR") dňa 21.04.2010, požiadal v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody v celkovej výške 2.090.910 €. MSSR listom zo dňa 26.04.2010 postúpilo Žiadosť na pôvodného žalovaného, ktorý listom zo dňa 01.06.2010, doručeným pôvodnému žalobcovi dňa 03.06.2010, Žiadosť z dôvodu vecnej nepríslušnosti a rozporu s ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zamietol. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa v konaní domáha náhrady škody, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a ktorá spočíva v ušlom zisku za nevydané náhradné pozemky na základe právoplatne priznaného reštitučného nároku.
3. Na preukázanie svojich tvrdení predložil:
- Zmluva o postúpení práv zo dňa 23.09.2009 (č.l. 8-11)
- Darovacia zmluva zo dňa 18.12.2008 (č.l. 13-14)
- Rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v V. Č.. XXXX/XXXXX-J. zo dňa 19.01.2007 (č.l. 17-22)
- Zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa 10.04.2007 (č.l. 23-28)
- Vyhlásenie k Zmluve o postúpení práv zo dňa 23.09.2009 (č.l. 29)
- Žiadosť o zápis vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 10.04.2007 (č.l. 31-35)
- Rozhodnutie Správy katastra Poprad o prerušení konania o návrhu na vklad č.k. V-XXXX/XXXX A. H. XX.XX.XXXX (č.l. 36-37)
- Rozhodnutie Správy katastra Poprad o zamietnutí návrhu na vklad č.k. U.-XXXX/XXXX zo dňa 23.11.2007 (č.l. 38-40)
- Dodatok k Zmluve o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa 10.04.2007 (č.l. 41)
- Zápisnica z rokovania vo veci doriešenia reštitučného nároku oprávnenej osoby JUDr. F. F. konaného dňa 16.03.2010 (č.l. 42)
- Mail zo dňa 18.03.2010 (č.l. 43)
- Zápisnica z rokovania na Slovenskom pozemkovom fonde zo dňa 18.02.2010 (č.l. 44)
- Zápisnica z rokovania na Slovenskom pozemkovom fonde zo dňa 03.02.2010 (č.l. 45)
- Znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa 31.05.2010 (č.l. 46-89)
- European court of human rights, Case od Csepyová v. Slovakia (č.l. 90-98)
- Uznesenie Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej republiky zo dňa 09.06.1992, sp.zn. I. ÚS 191/92 (č.l. 99-102)
- Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 8 Sžo 296/2008, zo dňa 10.08.2009 (č.l. 103-109)
- Nález Ústavního soudu České republiky, sp.zn. III.ÚS 495/02, zo dňa 04.03.2004 (č.l. 110-118)
- Vestník Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 10.12.2001 (č.l. 119-122)
- Zmena štatútu Slovenského pozemkového fondu účinná ku dňu 30.04.2007 a ku dňu 01.08.2006 (č.l. 123)
- Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 2.090.910 € zo dňa 20.04.2010 (č.l. 124-128)
- Žiadosť o predbežné prerokovanie - postúpenie zo dňa 26.04.2010 (č.l. 129)
- Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - oznámenie zo dňa 01.06.2010 (č.l. 130-132)
4. Podaním zo dňa 13.08.2010 (čl. 138) sa žalovaný vyjadril k žalobe tak, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, pričom právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť len vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Pôvodne označený žalovaný vo veci zodpovednosti za škodu koná v mene štátu, iba ak škoda vznikla v oblasti verejnej správy, ktorá patrí do jeho pôsobnosti alebo ak ide o škodu vzniknutú pri výkone štátnej správy prenesenej na územnú samosprávu. Pôvodne oprávnenej osobe, ktorej je pôvodný žalobca právnym nástupcom, bolo Rozhodnutím OPÚ priznané právo na náhradu za nevydané pozemky podľa reštitučného zákona, pričom toto nebolo zrušené pre nezákonnosť. Žiadne iné rozhodnutie orgánu verejnej správy v žalobe uvedené nebolo. S odkazom na judikát NS SR č. 89/2004 bol žalovaný toho názoru, že žalobcovi nevznikla žiadna skutočná škoda ani škoda vo forme ušlého zisku. Pôvodnému žalobcovi mohla vzniknúť škoda iba vo výške 129.563,50 €, ktorú zaplatil za prevod práv na základe Zmluvy o postúpení, no za túto štát nezodpovedá. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca nepreukázal, že v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy vznikla škoda konkrétnej fyzickej osobe, preto žiadal žalobu zamietnuť. 5. Uznesením zo dňa 25.03.2011, č.k.10C/65/2010-160b, súd pripustil zmenu strany v konaní na strane žalobcu v súlade s procesným návrhom žalobcu zo dňa 12.10.2010. 6. Podaním zo dňa 04.10.2011 (čl. 168) žalovaný, zastúpený v tom čase Ministerstvom pôdohospodárstva SR doplnil, že keď žalobca tvrdí, že nesprávny úradný postup (NÚP) zapríčinil Slovenský pozemkový fond (SPF, pasívne vecne legitimovaným vo veci by mal byť SPF ako subjekt so samostatnou právnou subjektivitou a nie MP SR. 7. Dňa 17.01.2012 pôvodný žalovaný doručil súdu zápisnicu z rokovania na SPF zo dňa 18.02.2010 (čl. 209) a zápisnicu z rokovania na SPF zo dňa 03.02.2010 (čl. 210). 8. V podaní (čl. 178), doručenom súdu dňa 17.1.2012, žalobca uviedol, že si svoj nárok uplatňuje z dôvodu nesprávneho úradného postupu. K námietke žalovaného k nedostatku aktívnej vecnej legitimácii uviedol, že táto je nedôvodná; podľa jeho názoru nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je možné postúpiť - na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4 Obo 210/01 a sp. zn. 1 MCdo 8/2007. K námietke žalovaného o neexistencii škody na strane žalobcu (jeho právneho predchodcu) žalobca dôvodil, že u Pôvodne oprávnenej osoby bol zmarený majetkový prospech predstavujúci hodnotu predmetných pozemkov, ktorý mohla oprávnene vzhľadom na všetky okolnosti očakávať. Žalobca bol názoru, že už nebude mať nikdy možnosť nadobudnúť bezodplatne do vlastníctva pozemky, uvedené v Zmluve o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa 10.4.2007 na základe nároku pôvodne oprávnenej osoby. K podaniu boli pripojené nasledujúce listiny:
- Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.11.2003, sp. zn. 3 Cdo 134/03 (č.l. 184-186)
- Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 60/2003 (č.l. 187-190)
- Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 210/01 (č.l. 191-192)
- Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 MCdo 8/2007 (č.l. 195-198)
- Výzva na bezodkladné konanie vo veci žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
- odpoveď zo dňa 25.05.2010 (č.l. 199)
- Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - oznámenie zo dňa 01.06.2010 (č.l. 200-201)
- Žiadosť o predbežné prerokovanie - postúpenie zo dňa 26.04.2010 (č.l. 202)
- Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 2.090.910,- EUR zo dňa 20.04.2010 (č.l. 203-207)
9. Na pojednávaní konanom dňa 21.02.2012 (čl. 213) žalovaný súdu doručil zápisnicu z rokovania vo veci doriešenia predmetného reštitučného nároku zo dňa 16.03.2010 (čl. 218-219), vyjadrenie SPF k predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody zo dňa 15.07.2010 (čl. 220), oznámenie R.. F. F. o postúpení pohľadávky zo dňa 05.10.2010 (čl. 232) a odpoveď pôvodného žalovaného na toto oznámenie (čl. 231). Následne pôvodný žalovaný vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, pričom s odkazom na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. bol názoru, že žalobca nikdy nebol v tomto konaní pôvodným žalovaným poškodený. Žalobca uviedol genézu vzniku škody tak, ako to bolo uvedené v žalobe a doplnil, že Pôvodne oprávnená osoba nenadobudla vlastníctvo k Pozemkom a preto jej takýmto postupom žalovaného vznikla škoda vo výške 2.150.000 €. Na otázku súdu, o aký postup žalovaného ide, žalobca uviedol, že ide o konanie žalovaného, ktorým sám spochybnil ním vyhotovený Dodatok. Žalobca dodal, že pasívnu vecnú legitimáciu pôvodného žalovaného odvodzuje z listu Ministerstva
pôdohospodárstva SR zo dňa 01.06.2010, ktorým zamietlo žiadosť o predbežné prerokovanie škody a z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.. 10. Na pojednávaní konanom dňa 14.06.2012 (čl. 256) žalobca uviedol, že náhradu škody si uplatňuje na základe NÚP žalovaného, ktorý vidí v tom, že žalovaný na výzvu SKP vypracoval a doručil SKP Dodatok, ktorý SKP neakceptoval, nakoľko sám žalovaný ho spochybnil. Na otázku súdu, v čom je postup žalovaného nesprávny, žalobca uviedol, že Dodatok spôsobil to, že Pôvodne oprávnená osoba predmetné pozemky do vlastníctva nenadobudla. Žalobca vychádzal z toho, že SKP konanie zastavila pre neodstránenie nedostatkov Zmluvy o prevode, a teda podľa jeho názoru nečinnosť žalovaného ďalej v tejto veci konať alebo uzatvoriť novú zmluvu má za následok vznik škody. 11. Podaním zo dňa 23.08.2013 (čl. 320) sa žalobca doplnil svoju argumentáciu k aktívnej vecnej legitimácii tak, že poukázal na ustanovenie § 524 ods. 1 a 2 OZ, na interný pokyn generálneho riaditeľa žalovaného č. 9/2009, ktorým sa ustanovujú podrobnosti pri postupe žalovaného pri rokovaní s osobami, na ktoré oprávnené osoby postúpili svoje nároky na základe zmlúv o postúpení pohľadávok, ako aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/182/2007, z ktorých vyplýva, že jeho aktívna vecná legitimácia v konaní je daná. K titulu uplatneného nároku na náhradu škody doplnil, že týmto je nečinnosť SPF, spočívajúca v neodstránení vád pôvodného návrhu, ktorý bol predložený katastrálnemu úradu resp. jeho následné protiprávne konanie - označenie dodatku za neplatný právny úkon - uvedené je podľa žalobcu možné považovať za konanie, na ktoré nebol SPF oprávnený, a teda toto konanie bolo protiprávne. Žalobca zároveň z procesnej opatrnosti navrhol, aby do konania ako žalovaný v 2/rade vstúpil Slovenský pozemkový fond. K podaniu boli priložené:
- nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 464/2011
- rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžo/296/2008
- rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/182/0007 12. Uznesením č.k. 10C/65/2010-350 zo dňa 16.9.2013 súd pripustil, aby do konania vstúpil ďalší účastník - Slovenský pozemkový fond, ako žalovaný v 2/rade. 13. Podaním zo dňa 16.01.2014 (čl. 367) žalovaný vzniesol námietku premlčania s poukazom na § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. V prípade, ak žalobca tvrdí, že škoda mu vznikla v súvislosti s NÚP žalovaného pri zavkladovaní Zmluvy o prevode tak, že SKP rozhodnutím zo dňa 23.11.2007 zamietla návrh na vklad, pripadá začiatok plynutia lehoty na deň 23.11.2007, najneskôr na deň, kedy toto rozhodnutie bolo doručené Pôvodne oprávnenej osobe. Premlčacia lehota neplynula v čase od doručenia Žiadosti dňa 21.04.2010 do doručenia zamietnutia tejto žiadosti dňa 03.06.2010. Voči žalovanému si žalobca uplatnil nárok až podaním dňa 26.08.2013, je teda nesporné uplynutie trojročnej premlčacej doby. K aktívnej vecnej legitimácii žalovaný uviedol, že s poukazom na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. II. ÚS 517/2012-15 zo dňa 22.11.2012 je možné konštatovať, že Darovacia zmluva je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom. Následne vadou neplatnosti trpia aj všetky ďalšie zmluvy o postúpení práv. Ďalej žalovaný namietol výšku uplatneného nároku, ktorá podľa ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. nesmie byť vyššia, než ktorá bola predmetom predbežného prerokovania nároku, pričom tvrdenie žalobcu, že v danom čase nemal správne vyčíslenie nároku k dispozícii, je irelevantné. Žalovaný taktiež namietal výpočet výšky uplatneného nároku najmä vzhľadom na extrémny nepomer medzi neplatne postúpeným nárokom vo výške 64.781,75 € a uplatneným nárokom vo výške 2.150.000 €. V závere podania žalovaný poukázal na skutočnosť, že konanie o pridelení náhradných pozemkov nie je ukončené a trvá a priznaním nároku žalobcovi by došlo k dvojitému prospechu na strane žalobcu, nakoľko konanie o pridelení náhradných pozemkov by nemohlo byť skončené. K podaniu bolo pripojené rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 517/2012-15. 14. Podaním zo dňa 30.01.2014 (čl. 381) sa žalobca vyjadril k námietke premlčania tak, že poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 23.08.2013 a uviedol, že sa jedná o nárok zo zodpovednosti za škodu voči štátu a nesprávne označenie zodpovedného orgánu verejnej moci nemôže mať za následok nezachovanie lehoty na uplatnenie tohto nároku. V súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 68/2007, zo dňa 25.03.2008, podľa ktorého i vadný správny akt, ktorý nie je ničotný, sa pokladá za bezvadný, pokiaľ nie je úradným postupom zrušený alebo zmenený, a uviedol, že proces prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti bol zmarený výlučne v dôsledku neodstránenia vád pôvodného návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, resp. zmarenie prevodu vlastníctva bolo spôsobené nekonaním SPF spočívajúce v neodstránení vád predloženého návrhu. 15. Súd vo veci rozhodol Rozsudkom zo dňa 19.05.2014, č.k. 10C/65/2010-406, tak, že žalobu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia vyhodnotil ako danú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a ako absentujúcu pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 1/ rade (SR - MP SR a žalovaného v 2/rade (Slovenského pozemkového fondu)
16. Proti rozsudku podal žalobca dňa 28.08.2014 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len "KSBA") uznesením zo dňa 24.09.2015, č.k. 6Co/723/2014-429, tak, že predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Uznesenie odôvodnil tým, že súd si má z úradnej povinnosti ustáliť, ktorý orgán má v prejednávanej veci konať v mene štátu a uložil tunajšiemu súdu, aby ďalej konal so štátom, zastúpeným SPF. 17. Na pojednávaní konanom dňa 26.01.2016 (čl. 448) súd oboznámil strany konania, že bude konať už len so Slovenskou republikou zastúpenou Slovenským pozemkovým fondom. 18. Súd vo veci druhýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 08.03.2016, č.k. 10C/65/2010-464, tak, že žalobu zamietol z dôvodu premlčania žalovaného nároku, pričom vychádzal z toho, že voči žalovanému bol nárok uplatnený až dňa 26.8.2013. 19. Proti rozsudku zo dňa 08.03.2016 podal žalobca dňa 26.05.2016 odvolanie, o ktorom rozhodol KS BA uznesením zo dňa 28.06.2017, č.k. 6Co/401/2016-491, tak, že rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení skonštatoval, že žalovaný nárok nie je premlčaný. Premlčacia doba začala plynúť dňa 23.11.2007, kedy bolo vydané rozhodnutie SKP. Žalobca bol teda povinný podať žalobu na súd najneskôr dňa 23.11.2010, pričom ju na súd podal dňa 12.07.2010, teda v zákonnej trojročnej premlčacej lehote, nakoľko žalovaným bol po celý čas konania štát, ako to uviedol KS BA v uznesení zo dňa 24.09.2015, č.k. 6Co/723/2014-429. Uložil súdu prvého stupňa ustáliť, či v danom prípade došlo zo strany žalovaného k nesprávnemu úradnému postupu a či vznikla škoda a v akej výške. K aktívnej vecnej legitimácii KS BA uviedol, že na žalobcu bol postúpený iba nárok na náhradu škody, nie samotný reštitučný nárok a dal do pozornosti súdu prvej inštancie rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. apríla 2009, sp. zn. 1 MCdo 8/2007 podľa ktorého, právo na náhradu škody majetkovej povahy spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom možno postúpiť písomnou zmluvou (§ 524 Občianskeho zákonníka). 20. V podaní zo dňa 07.11.2017 (čl. 500) žalobca doplnil, že NÚP zo strany žalovaného spočíval v Dodatku, ktorým mali byť odstránené nedostatky Darovacej zmluvy, pričom tento obsahoval ďalšie nedostatky a v jeho podpise K.. F., ktorý konal na základe plnej moci za K.. Q., ktorý nebol oprávnený konať za žalovaného. Označený NÚP Slovenského pozemkového fondu zapríčinil zamietnutie Návrhu na vklad. SPF včasným a správnym neodstránením vád Návrhu na vklad, v príčinnej súvislosti s čím spôsobil žalobcovi škodu. K výške škody uviedol, že táto bola stanovená znalcom K.. F., pričom rozdiel v škode uplatňovanej Žiadosťou a žalobou bol spôsobený nesprávnym označením listov vlastníctiev v Darovacej zmluve. Podľa názoru žalobcu, ak by žalovaný konal v súlade so zákonom, Pôvodne oprávnená osoba by nadobudla nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva. Výška škody podľa žalobcu predstavuje hodnotu nehnuteľností, ktoré mala Pôvodne oprávnená osoba nadobudnúť v zmysle Darovacej zmluvy. 21. Na pojednávaní konanom dňa 09.04.2019 (čl. 543) žalovaný doplnil, že prevod reštitučného nároku podľa neho nebol možný až do roku 2010. 22. V podaní zo dňa 10.06.2019 (čl. 550) žalobca uviedol, že otázka aktívnej vecnej legitimácie už bola vyriešená v predchádzajúcich rozsudkoch v prejednávanej veci. S námietkou žalovaného, že NÚP označený žalobcom nie je daný, žalobca nesúhlasil; bol toho názoru, že NÚP je každé vybočenie orgánu verejnej moci z medzí ustanovených ústavou alebo zákonom (uvedené vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/126/2009 z 30.6.2010). Podľa žalobcu ním označený NÚP vyústil v zmarenie uspokojenia reštitučného nároku oprávnenej osoby. Postup, ktorým malo dôjsť k zavŕšeniu reštitučného nároku, bol zákonnou povinnosťou SPF a SPF bol jediným orgánom, ktorý bol oprávnený a povinný tento postup realizovať. Podľa žalobcu je teda nepochybné, že pochybenie SPF predstavuje NÚP v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. SPF mal povinnosť konať tak, aby už priznaný reštitučný nárok bol uspokojený. K namietanej neexistencii škody žalobca doplnil, že priznaný reštitučný nárok bol oprávnenej osobe postupom SPF de facto odňatý, keďže legitímne očakávanie, že tento nárok bude realizovaný, bolo zmarené v dôsledku nemožnosti povolenia vkladu vlastníckeho práva pre pochybenia SPF. K otázke príčinnej súvislosti medzi tvrdeným NÚP a tvrdenou škodou žalobca doplnil, že príčinou, prečo nebol reštitučný nárok zavŕšený, boli nedostatky k zmluve o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom a teda NÚP Slovenského pozemkového fondu. Nebyť NÚP Slovenského pozemkového fondu, reštitučný nárok by bol v plnej miere naplnený, a teda ku škode by nedošlo. 23. V podaní zo dňa 10.9.2019 (čl. 582) žalovaný k NÚP doplnil, že Oprávnená osoba proti rozhodnutiu SKP nepodala žiaden opravný prostriedok a v priebehu nasledujúcich troch rokov SPF vôbec nekontaktovala so žiadosťou o vyriešenie situácie. SPF kontaktoval následne až R.. F. (pôvodný žalobca) dňa 8.1.2010, ktorý však nečakal na riadne vybavenie situácie a už 21.4.2010 podal na MS SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. K NÚP žalovaný doplnil, že žalobcom namietaný postup nie je zákonom predpísaným úradným postupom a žalovaný nemá zákonom stanovené,
ako presne má postupovať v danom štádiu reštitučného konania. Výsledok uspokojenia reštitučného nároku je závislý aj na aktivite oprávnenej osoby - aktivita alebo pasivita oprávnenej osoby môže proces uspokojenia nároku výrazne zdržať. Ak oprávnená osoba neposkytuje súčinnosť na uspokojenie rešitučného nároku, ako je tomu v tomto prípade, nemožno túto skutočnosť dávať na ťarchu SPF. Žalovaný zdôraznil, že SPF dodnes nerozhodol o reštitučnej náhrade, čo znamená, že stále existuje možnosť nadobudnúť určitú formu reštitučnej náhrady, ktorá bola priznaná Oprávnenej osobe. Žalovaný bol toho názoru, že priznanie peňažnej sumy, ktorá zodpovedá hodnote reštitučného nároku, predstavuje istú formu litispendencie vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu o reštitučnej náhrade na SPF. Žalovaný nepovažoval za vhodné uplatnenie náhrady škody bez toho, aby sa žalobca domáhal splnenia primárnej povinnosti. K otázke škody a k tomu, že žalobca určil škodu ako hodnotu pozemkov, ktoré mali byť oprávnenej osobe vydané v k.ú. Veľký Slavkov, žalovaný uviedol, že podľa § 6, § 8 zákona č. 503/2003 Z.z. SPF je SPF povinný realizovať v primeranej bonite, teda do výšky hodnoty nehnuteľností, za ktoré sa reštitučný nárok poskytuje. Poukázal aj na to, že podľa súčasnej právnej úpravy reštituent už nemôže získať náhradný pozemok mimo okresu, v ktorom sa nachádzajú pozemky, za ktoré sa má poskytnúť náhrada. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že Oprávnenej osobe bol reštitučný nárok de facto odňatý- nevysporiadanie reštitučného nároku bol podľa žalovaného spôsobené právnymi predchodcami žalobcu, nie žalovaným. JUDr. F. pri prejednávaní jeho žiadosti pripustil, aby sa náhradné pozemky nachádzali mimo katastrálneho územia Veľký Slavkov. Nie je možné tvrdiť, že vlastník akejkoľvek nehnuteľnosti môže s istotou očakávať prírastok finančných zdrojov v hodnote, akú určí znalecký posudok. 24. Na pojednávaní dňa 10.10.2019 (čl. 614) žalobca na otázku súdu uviedol, že konanie o reštitučnom nároku pravdepodobne ukončené nie je a pravdepodobne nebolo vydané nejaké konečné rozhodnutie. Žalovaný na rovnakú otázku súdu uviedol, že o nároku nebolo zatiaľ právoplatne rozhodnuté. 25. V podaní zo dňa 5.11.2019 žalobca doplnil, že sa nedomáha škody pre zdĺhavé konanie, ale preto, že žalovaný zmaril možnosť uspokojenia žalobcu a žalobca sa nestal vlastníkom pozemkov napriek tomu, že s ním SPF uzatvoril navrhnutú kúpnu zmluvu. Bol toho názoru, že argument, že konanie naďalej prebieha a proces reštitúcie môže byť zavŕšený, je iluzórny. Nárok na vydanie náhradných pozemkov vyplýva z rozhodnutia, ktoré bolo vydané pred viac ako 12-timi rokmi. V tom istom roku, ako bolo vydané rozhodnutie o priznaní reštitučného nároku, bolo zo strany SPF zmarené uspokojenie uvedeného nároku. Argument žalovaného, že dodnes nerozhodol o reštitučnej náhrade, je podľa žalobcu účelový - podľa žalobcu žalovaný a jeho právni predchodcovia (poznámka súdu - zrejme ide o chybu v písaní a malo ísť o žalobcu a jeho právnych predchodcov, keď žalovaný zjavne žiadnych právnych predchodcov nemá) si boli plne vedomí skutočnosti, že konanie je skončené. Ak by dotknuté konanie reálne pokračovalo, bol to práve SPF, ktorý mal konať. Podľa žalobcu už to, že SPF odmieta uzatvoriť takúto zmluvu s Oprávnenou osobou možno považovať za rozhodnutie resp. opatrenie, ktoré je individuálnym správnym aktom spôsobilým byť napadnutým formou správnej žaloby. Žalobca nesúhlasil s predbežným právnym názorom súdu, že civilný súd nemôže posudzovať správnosť postupu SPF bez toho, aby existovalo iné rozhodnutie, obsahom ktorého bude konštatácia takejto nesprávnosti - tento názor je podľa žalobcu v rozpore so zákonom č. 514/2003 Z.z., Civilným sporovým poriadkom ako aj s Čl. 46 ods. 3 Ústavy. Podľa žalobcu podmienka formálneho deklarovania NÚP iným ako civilným súdom by robila možnosť domáhať sa náhrady škody v prípade iných foriem NÚP (poznámka súdu iných ako tých, ktoré sú uvedené v § ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.), nemožnou, pretože neexistuje všeobecná žaloba na "zrušenie NÚP", ani všeobecná "určovacia" žaloba na NÚP. 26. Podaním zo dňa 17.12.2019 (čl. 638) žalovaný doplnil, že po zamietnutí návrhu na vklad Zmluvy zostali právni predchodcovia žalobcu nečinní po dobu 3 rokov, pričom bol názoru, že tento postoj bol daný tým, že Zmluvu podpísal K.. F. F., ktorý bol právoplatne odsúdený za podvody pri uspokojovaní reštitučných nárokov - kauza Veľký Slavkov. Vo svetle tejto skutočnosti je právne pochybné a nemožné, aby si žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody za neprevedenie pozemkov vo U. L., pretože Zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa 10.04.2007 bola uzatvorená neoprávnene. Žalobca si nemôže uplatňovať akékoľvek nároky zo zmluvy, ktorá bola uzatvorená v dôsledku trestnej činnosti. Proces uspokojenia reštitučného nároku priznaného rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v V. Č.. XXXXXXXXXX-J. bol výrazne ovplyvnený tým, že R.. F. F. podal dňa 21.4.2010 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu a vôbec nevyčkal na to, ako žalovaný vyrieši jeho žiadosť zo dňa 8.1.2010. R.. F. F. ignoroval skutočnosť, že žalovaný s ním promptne, aktívne a opakovane rokoval vo veci uspokojenia priznaného reštitučného nároku. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na:
- Rokovanie zo dňa 03.02.2010: R.. F. F. žiadal o urýchlené doriešenie reštitučného nároku prevodom náhradných pozemkov po obojstrannej dohode
- Rokovanie zo dňa 18.02.2010: F. R.. F. žiadal o urýchlené doriešenie reštitučného nároku
- Vnútorný list zo dňa 08.03.2010: K.. M. W. informovala H.. K.. R. K., Z.. generálneho riaditeľa a K.. J. L., námestníka generálneho riaditeľa o žiadosti R.. F. F. a požiadala ich o zaujatie stanoviska k uspokojovaniu tohto reštitučnému nároku.
- Rokovanie zo dňa 16.03.2010: R.. F. F. vyjadril súhlas s plnením reštitučného nároku aj mimo k.ú. U. L.. Zástupcovia žalovaného navrhli JUDr. F. F., aby požiadal regionálny odbor žalovaného v Komárne o plnenie reštitučného nároku prevodom vhodných pozemkov a pre prípad, že také pozemky nebude mať k dispozícií, budú ponúknuté pozemky v pôsobnosti iného regionálneho odboru. Všetci prítomní vyjadrili ochotu doriešiť reštitučný nárok
- Vyjadrenie regionálneho odboru Komárno k plneniu reštitučného nároku zo dňa 07.04.2010, v ktorom Regionálny odbor v Komárne oznámil námestníkovi generálneho riaditeľa Ing. J. L., že v jeho pôsobnosti sa nenachádzajú pozemky, ktoré by mohli uspokojiť reštitučný nárok R.. F. F. v celosti.
- Rokovanie zo dňa 08.04.2010, na ktorom sa všetci prítomní sa dohodli, že R.. F. F. sa obráti na Regionálny odbor žalovaného v V. o plnenie reštitučného nároku mimo jeho pôsobnosti + všetci prítomní vyjadrili ochotu doriešiť reštitučný nárok
- Rokovanie zo dňa 27.04.2010: R.. F. F. oznámil zástupcom žalovaného, že podal žiadosť na MS SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 2.090.910,- EUR a zároveň určil lehotu na uspokojenie jeho reštitučného nároku na deň 27.05.2010 Podľa žalovaného R.. F. F. sám svojou činnosťou spôsobil to, že žalovaný nemohol ďalej pokračovať vo vyjednávaní ohľadom uzatvorenia zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva, keďže si začal uplatňovať nárok na náhradu škody. Žalovaný nemôže uspokojiť zároveň reštitučný nárok a nárok na náhradu škody postavený na skutkovom základe tejto žaloby, pretože existencia jedného vylučuje existenciu druhého. Aby mohol žalovaný poskytnúť plnenie, musí mať naisto vyriešené, ktorý z týchto dvoch nárokov má povinnosť plniť. Z tohto dôvodu musel žalovaný najskôr vyriešiť otázku oprávnenosti nároku na náhradu škody- táto otázka však bude vyriešená až právoplatným ukončením tohto sporu. Žalovaný sa ohradil voči tvrdeniu žalobcu o tom, že žalovaný zmaril uspokojenie reštitučného nároku, keďže je nespochybniteľné, že dotknutý reštitučný nárok dodnes existuje a nič nebráni tomu, aby žalovaný uzatvoril s oprávnenou osobou zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva, avšak žalovaný musí mať 100% istotu, že pozemky bezodplatne prevádza skutočne oprávnenej osobe. Ďalšiemu postupu pri uspokojovaní reštitučného nároku nebránila iba skutočnosť, že R.. F. F. si začal uplatňovať nárok na náhradu škody, ale aj novovzniknutá neistota ohľadom oprávnenej osoby v prípade postúpenia reštitučného nároku, ktorá bola následne potvrdená právnymi závermi uvedenými v rozhodnutí Ústavného súdu SR zn. II. ÚS 517/2012. K otázke príčinnej súvislosti medzi označeným NÚP a tvrdenou škodou žalovaný doplnil, že ani Zmluva o postúpení pohľadávky na náhradu škody ani iná právna skutočnosť nespôsobila zánik Reštitučného nároku, a preto je vylúčená možnosť vzniku nároku na náhradu škody vo forme ušlého zisku z takých skutkových dôvodov, aké substancoval žalobca. Keďže nárok na náhradu škody v skutočnosti neexistuje a nikdy neexistoval, Zmluva o postúpení pohľadávky na náhradu škody je absolútne neplatným právnym úkonom pre neexistenciu jej predmetu. Žalovaný vzniesol tiež námietku neúčinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky na náhradu škody s poukazom na to, že podľa čl. II. a čl. VII. tejto zmluvy vyžaduje pre nadobudnutie jej účinnosti uzatvorenie samostatnej dohody o ne/odplatnosti (Dohoda) a vydanie potvrdenia o uzatvorení Dohody (Potvrdenie) - uvedené listiny žalobca nepredložil súdu. Vzhľadom na tieto skutočnosti je podľa žalovaného zrejmé, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu. Pre prípad, ak by konajúci súd dospel k záveru o splnení podmienok pre vznik nároku na náhradu škody za NÚP žalovaného, žalovaný žiadal, aby súd zohľadnil mieru spoluzavinenia žalobcu a jeho právnych predchodcov na vzniku tvrdenej škody, pretože právni predchodcovia žalovaného nevyvíjali po uskutočnení katastrálneho konania akúkoľvek aktivitu smerom k uspokojeniu reštitučného nároku, pričom im v tom nič nebránilo, a sú tak podľa žalovaného spoluzodpovední za vzniknutú situáciu, čo znamená, že musia pomerne znášať tvrdenú škodu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 81/2007. K podaniu boli priložené:
- Zápisnice z rokovania vo veci doriešenia reštitučného nároku R.. F. F. zo dní 03.02.2010, 16.03.2010, 08.04.2010 a 27.04.2010
- Vnútorný list zo dňa 08.03.2010, č. j. DE/2010/006511 - 400 Vyjadrenie Regionálneho odboru SPF V. zo dňa 07.04.2010, č. 344/2010 -Email potvrdenie existencie reštitučného nároku priznaného rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v V. Č.. XXXXXXXXXX-J. a určenie jeho neuspokojeného zostatku 27. Súd vykonal dokazovanie listinami, tvoriacimi obsah súdneho spisu a oboznámil sa s ostatným obsahom súdneho spisu a so súdnymi rozhodnutiami, ktoré predložili/označili procesné strany.
Z listín, predložených procesnými stranami, a z nesporných tvrdení procesných strán mal súd za preukázaný nasledujúci skutkový stav:
28. Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v V. Č.. XXXX/XXXXX-J. zo dňa 19.1.2007, právoplatným dňa 24.1.2007, vo veci uplatneného reštitučného nároku Ing. E. Z., Obvodný pozemkový úrad v Komárne v súlade s ustanovením § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. nepriznal vlastnícke právo oprávnenej osobe podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) tohto zákona k nehnuteľnostiam, uvedeným v tomto rozhodnutí, ktoré prešli na štát spôsobom uvedeným podľa ustanovenia § 6 ods. 2 tohto zákona z dôvodu zákonnej prekážky uvedenej v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a), d) citovaného zákona. Súčasne oprávnenej osobe priznal právo na náhradu za nevydané pozemky uvedené v tomto rozhodnutí podľa ustanovenia § 11 ods. 2, § 16 ods. 1 citovaného zákona v celosti podielu pôvodného vlastníka. 29. Dňa 10.04.2007 K.. E. Z., ako oprávnená osoba (nadobúdateľka) a SPF zastúpený vtedajším námestníkom generálneho riaditeľa SPF K.. F. F. (prevodca), uzatvorili zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom. Z ustanovenia čl. II tejto zmluvy vyplýva, že oprávnená osoba, za nehnuteľnosti, ktoré jej nemožno vydať, si uplatnila na SPF nárok na poskytnutie náhrady. Podľa ustanovenia čl. IV zmluvy prevodca podľa ustanovenia § 34 ods. 4 písm. a) zákona č. 330/1991 Zb. touto zmluvou bezodplatne previedol na nadobúdateľku nehnuteľnosti uvedené v čl. I zmluvy, ktoré sú uvedené na N. Č.. XXX, XXX, XXX, I. T., I. U. L., V.. Ú.. U. L.. 30. Listom zo dňa 10.04.2007, doručeným Správe V. T. dňa 21.05.2007, podal SPF ako prevodca žiadosť (návrh) o zápis vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, v ktorom požiadal o začatie konania vkladu vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľky Ing. E. Z. k nehnuteľnostiam uvedeným v zmluve o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa 10.04.2007 do katastra nehnuteľnosti. Túto žiadosť podával SPF konajúci prostredníctvom vtedajšieho námestníka generálneho riaditeľa SPF Ing. F. F.. 31. Správa katastra T. C. Č.. V.. U. - XXXX/XXXX zo dňa 28.5.2007, prerušila konanie o návrhu na vklad na dobu odstránenia nedostatkov návrhu na vklad uvedených v odôvodnení uvedeného rozhodnutia, najneskôr na dobu 30 dní odo dňa doručenia uvedeného rozhodnutia všetkým účastníkom konania. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že SKP zistila, že zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom mala nedostatky uvedené v tomto rozhodnutí. Nešlo o nedostatky formálne alebo gramatické. K odstráneniu uvedených nedostatkov malo dôjsť formou dodatku k zmluve za účasti všetkých účastníkov s tým, že kataster uviedol vo svojom odôvodnení i konkrétne požiadavky týkajúce sa formy a obsahu tohto dodatku. 32. Správa katastra T. rozhodnutím č. k. U. - XXXX/XXXX zo dňa 23.11.2007, Slovenskému pozemkovému fondu doručeným 28.11.2007, zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva podľa zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom zo dňa 10.4.2007. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že pri preskúmaní náležitostí návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, zmluvy a príloh, SKP zistila, že Zmluva má nedostatky. Po prerušení konania rozhodnutím vydaným dňa 28.5.2007 bol SKP predložený dodatok zmluvy s dátumom 10.4.2007. Túto skutočnosť, predloženie dodatku zo dňa 10.4.2007, SKP nemohla zobrať do úvahy, a mohla akceptovať iba dodatok k zmluve s dátumom po vydaní rozhodnutia o prerušení konania. Ďalej zo znenia odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že samotný SPF ako prevádzateľ stanoviskom zo dňa 15.11.2007, vyhlásil zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, návrhy na vklad, podpísané vtedajším námestníkom generálneho riaditeľa SPF K.. F. F. za neplatné z dôvodu absencie jeho oprávnenia konať v mene SPF. Ďalej zo znenia tohto odôvodnenia vyplýva, že SKP zistila, že uznesením Okresného súdu T. L.. A.. XXC XX/XXXX-XXX zo dňa 14.6.2007, bolo zakázané prevádzajúcemu SR zastúpenému SPF, nakladať aj s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom bezodplatného prevodu vlastníckeho práva v prospech oprávnenej osoby Ing. E. Z.. Zapísaním obmedzujúcich poznámok na základe tohto uznesenia dňa 25.7.2007 na N. Č.. XXX, . V.. Ú.. U. L., došlo k obmedzeniu vlastníka v nakladaní s pozemkami uvedenými na tomto liste vlastníctva, ako aj k vzniku dôvodu na zamietnutie návrhu na vklad, pretože došlo k vzniku právnej skutočnosti, ktorá mala vplyv na povolenie vkladu. 33. Z obsahu rozhodnutia, uvedeného v predchádzajúcom odseku, ani z vykonaného dokazovania súd nezistil, kedy dodatok zo dňa 10. 04. 2007 a stanovisko Slovenského pozemkového fondu zo dňa 15. 11. 2007 bolo Správe katastra T. doručené. Keďže však príslušný kataster tieto listiny v odôvodnení svojho rozhodnutia preukázateľne uvádza, je zjavné, že ich mal doručené. 34. Z darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 18.12.2008 vyplýva, že oprávnená osoba Ing. E. Z., ako darkyňa, R.. E. L., advokátke, ktorá ju i zastupovala v Reštitučnom konaní, ako obdarovanej, darovala časť nedoriešeného reštitučného nároku špecifikovaného v ustanovení čl. 1 darovacej zmluvy v hodnote
1 951 615.- Sk, ktorý bol v danom čase uzatvorenia darovacej zmluvy riešený na základe zmluvy o bezodplatnom prevode pozemkov medzi SPF ako prevodcom a darkyňou ako oprávnenou osobou. 35. Zo zmluvy o postúpení práv uzatvorenej medzi R.. F. F. (nadobúdateľ) a R.. E. L. (prevodca), zo dňa 23.9.2009, vyplýva, že prevodca touto zmluvou previedol na nadobúdateľa všetky svoje práva, aj keď nie sú priamo uvedené v tejto zmluve, ktoré mu vyplývajú ako oprávnenej osobe z rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v V. Č.. XXXX/XXXXX-G zo dňa 19.1.2007, právoplatné dňa 24.1.2007, vo veci uplatneného reštitučného nároku K.. E.Ž. Z.. Prevodca prevádza na nadobúdateľa právo na vydanie náhradnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu cestou SPF za ich pôvodné nehnuteľnosti. 36. Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 20.4.2010 (čl. 124) sa R.. F. obrátil na MS SR so žiadosťou o prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť v dôsledku NÚP SPF pri uspokojovaní reštitučného nároku oprávnenej osoby. Výška škody bola vyčíslená na sumu 2.090.910,- € 37. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa predchádzajúceho bodu MS SR postúpila MP SR, pretože sa domnievala, že vec patrí do ich pôsobnosti. 38. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky (čl. 150), uzatvorenej medzi R.. F. F. (postupca) a spoločnosťou Magus Bratislava, s.r.o., (postupník), dňa 05.10.2010, vyplýva, že postupca touto zmluvou postúpil podľa ustanovenia čl. I bod 11 na postupníka nárok na náhradu škody vo výške 2 150 000,- €, ktoré si uplatňuje v tomto konaní. Právo na vydanie náhradného pozemku na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Komárne č. 2007/00184-G zo dňa 19. 01. 2007, právoplatného dňa 24.1.2007, vo veci uplatneného reštitučného nároku K.. E. Z., nie je predmetom tejto zmluvy a ani sa nepovažuje za príslušenstvo tejto pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy. Podľa čl. II sa zmluvné strany dohodli, že samostatnou dohodou upravia, či je postúpenie pohľadávky odplatné alebo nie, o dohode vyhotovia potvrdenie s tým, že Zmluva o postúpení pohľadávky nadobudne účinnosť ku dňu, v ktorom bude uzatvorená dotknutá samostatná dohoda. Dohoda k Zmluve o postúpení pohľadávky bola uzatvorená dňa 5.10.2010 (čl. 156, príloha k podaniu žalobcu zo dňa 12.10.2010, označenému Návrh na zmenu účastníka). 39. Zo zápisnice z rokovania na SPF zo dňa 18.2.2010 (čl. 209) vyplýva, že uvedeného dňa sa stretli zástupca SPF L. R.. F. F., rokovanie sa uskutočnilo na základe urgencie R.. F. zo dňa 8.1.2010 vo veci doriešenia Reštitučného nároku. Záverom rokovania bolo to, že zástupca SPF bude informovať o veci vedenie SPF a po rozhodnutí vedenia SPF bude oprávnenú osobu písomne informovať o ďalšom postupe. 40. Zo zápisnice z rokovania na SPF zo dňa 3.2.2010 (čl. 210) vyplýva, že uvedeného dňa sa stretli zástupca SPF s R.. F. F. ohľadom Reštitučného nároku, pričom R.. F. žiadal o urýchlené doriešenie veci. 41. Zo zápisnice z rokovania na SPF zo dňa 16.3.2010 (čl. 219) vyplýva, že uvedeného dňa sa stretli zástupcovia SPF s R.. F. F. ohľadom Reštitučného nároku, JUDr. F. súhlasil s plnením reštitučného nároku aj mimo k.ú. Veľký Slavkov. Obe strany na rokovaní vyjadrili ochotu, aby došlo k doriešeniu veci. R.. F. bolo navrhnuté, aby požiadal o plnenie reštitučného nároku RO SPF v Komárne, v pôsobnosti ktorého sa nachádzali pôvodné nehnuteľnosti, pričom kópiu podania mal R.. F. poslať SPF. Ak RO SPF v Komárne nedisponuje vhodnými pozemkami, alebo ak oprávnená osoba neakceptuje ponúknuté pozemky z dôvodu neprimeranosti alebo neadekvátnosti oproti pôvodným nehnuteľnostiam, SPF na základe požiadavky oprávnenej osoby ponúkne oprávnenej osobe pozemky v pôsobnosti iného RO SPF. 42. Zo zápisnice z rokovania na SPF zo dňa 8.4.2010 (čl. 651) vyplýva, že uvedeného dňa sa stretli zástupcovia SPF s R.. F. F. ohľadom Reštitučného nároku. Dňa 7.4.2010 RO SPF v Komárne oznámil námestníkovi GR SPF, že v súčasnosti nedisponuje takými pozemkami, ktoré by boli vhodné na plnenie Reštitučného nároku, tak by bol tento nárok uspokojený v celosti. Na tomto rokovaní sa prítomní dohodli, že sa oprávnená osoba obráti na RO SPF v Komárne so žiadosťou o plnenie reštitučného nároku mimo Regionálneho odboru SPF Komárno. Obe strany vyjadrili ochotu, aby došlo k doriešeniu reštitučného nároku. 43. Zo zápisnice z rokovania na SPF zo dňa 27.4.2010 (čl. 649) vyplýva, že uvedeného dňa sa stretli zástupcovia SPF s R.. F. F. ohľadom Reštitučného nároku. Na základe zápisnice zo dňa 8.4.2010 R.. F. podal žiadosť o mimoregionálne plnenie na RO SPF v Komárne. RO SPF v Komárne vypracovali žiadosť o udelenie súhlasu na poskytnutie náhrady v inom k.ú. a súhlas na vypracovanie návrhu zmluvy o prevode vlastníctva, ktorá bola doručená GR SPF Bratislava a zaevidovaná dňa 14.4.2010. Strany sa dohodli, že v prípade nedoriešenia vyššie uvedenej žiadosti v termíne do 27.5.2010 bude oprávnená osoba R.. F. žiadať o plnenie pôvodných pozemkov v k.ú. U. L., v zmysle zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 10.4.2007, uzatvorenej medzi SPF a p. Z.. R.. F. informoval zástupcov SPF, že podal na MS SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 2.090.910,- €.
44. Listom zo dňa 15.7.2010 (čl. 220), adresovaným MP SR, sa SPF vyjadril k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody R.. F. v tejto veci, a to k otázke, ktorý orgán je oprávnený vo veci konať, k titulu nároku na náhradu škody (podľa SPF neprichádza do úvahy nezákonné rozhodnutie). K otázke vzniku škody uviedol, že konanie o pridelenie náhradných pozemkov žiadateľa naďalej pokračuje a nie je uzavreté, preto nemožno uvažovať o vzniku škody žiadateľovi. 45. Z Listu zo dňa 13.10.2010 (čl. 231), označenom ako Oznámenie o postúpení pohľadávky vo výške 2.150.000,- € vyplýva, že dňa 6.10.2010 bolo MPSR doručené oznámenie o postúpení pohľadávky vo výške 2.150.000,- € na postupníka spoločnosť Magus Bratislava s.r.o. Skutkové a právne závery súdu: Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie škody vo výške 2.150.000,- € s príslušenstvom, ktorá mala vzniknúť právnemu predchodcovi žalobcu nesprávným úradným postupom orgánu verejnej moci, ktorý v konaní zastupuje žalovaného.
46. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je upravená v zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. 47. Pred samotným meritórnym posúdením veci sa súd zaoberal vznesenými námietkami nedostatku aktívnej legitimácie, pasívnej legitimácie a premlčania. Námietka premlčania žalovaného nároku 48. Žalovaný vzniesol námietku premlčania s poukazom na § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., pričom bol názoru, že ak vznikla žalobcovi škoda v súvislosti s nesprávnym úradným postupom žalovaného pri zavkladovaní Zmluvy o prevode, tak premlčacia doba plynula odo dňa vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (čo bolo dňa 23.11.2007), trvala tri roky s tým, že do tejto doby sa nezapočítava doba od doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody (čo bolo dňa 21.04.2010) do doručenia zamietnutia tejto žiadosti dňa 03.06.2010. Keď si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok až podaním zo dňa 26.08.2013, urobil tak podľa žalovaného po uplynutí trojročnej premlčacej doby. 49. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. 50. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. 51. Pretože žalobca označil za NÚP postup SPF v súvislosti neodstránením vád Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k pozemkom, ktorý postup bol zavŕšený vydaním rozhodnutia SKP zo dňa 23.11.2007, premlčacia doba začala plynúť tohto dňa, jej dĺžka bola podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. tri roky a v súlade s § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. neplynula počas predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, (t.j. od 22.4.2010 do 1.6.2010). Žaloba bola uplatnená na súde dňa 12.7.2010, čo je menej ako tri roky od zavŕšenia NÚP, a bola uplatnená voči štátu, ktorý je od začiatku konania žalovaným subjektom bez ohľadu na to, ktorý orgán je oprávnený v jeho mene konať. Pretože žaloba voči štátu bola na súde uplatnená včas, súd námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú. Námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie 52. Námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vzniesol orgán, pôvodne konajúci v mene štátu a dôvodil, že pasívne vecne legitimovaným orgánom (konajúcim v mene štátu) by mal byť SPF ako subjekt so samostatnou právnou subjektivitou. 53. Pasívne legitimovaný subjekt, teda subjekt, ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci vymedzuje § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ako štát. Označený zákon zároveň v ustanovení § 4 vymedzuje ktorý konkrétny orgán štátu je oprávnený konať v mene štátu v jednotlivých prípadoch uplatnenej škody v závislosti od toho, v akej oblasti verejnej moci škoda vznikla. Na účely súdneho konania bolo konanie štátu v čase podania žaloby upravené nasledovne: 54. Podľa § 21 ods. 4 O.s.p., za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Na konanie štátneho orgánu a toho, koho zákon splnomocňuje na zastupovanie pred súdom sa vzťahujú ustanovenia odseku 1 písm. a) a b), odsekov 2 a 3. 55. Podľa § 79 ods. 1 O.s.p., konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí ( § 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným ( § 90), nazýva sa žalobou. 56. V žalobe podanej podľa predchádzajúcej procesnej právnej úpravy (O.s.p.)bolo potrebné označiť príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať. Ak však bol takýto orgán označený nesprávne, na základe ustanovenia § 21 ods. 4 O.s.p. bolo povinnosťou súdu konať s orgánom štátu, o ktorom to určuje osobitný právny predpis, v tomto prípade s tým orgánom, ktorý je vymedzený v § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Nesprávne určenie orgánu, ktorý mal v konaní konať za štát nie je otázkou pasívnej vecnej legitimácie, ale iba zákonného zastúpenia štátu, preto súd námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vyhodnotil ako nedôvodnú. Námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu nemožnosti postúpiť/previesť reštitučný nárok 57. Žalovaný opakovane namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu nemožnosti postúpiť/previesť reštitučný nárok. S poukazom na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. II. ÚS 517/2012-15 zo dňa 22.11.2012 bol názoru, že Darovacia zmluva je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom. Následne podľa neho vadou neplatnosti trpia aj všetky ďalšie zmluvy o postúpení práv. 58. Posudzujúc obsah novelizácie zákona č. 503/2003 Z. z. vykonanej zákonom č. 139/2010 Z. z. účinnej od 1. júna 2010 je ústavný súd toho názoru, že bez ohľadu na dovtedajšiu sťažovateľom tvrdenú prax Slovenského pozemkového fondu až táto zmena právnej úpravy umožnila v režime zákona č. 503/2003 Z. z. (a zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov) akékoľvek "prevody nárokov" a aj to iba pre prípady v nej výslovne definované, t. j. pre prípady, ak sa náhrada poskytuje v pozemkoch a je dohodnutý konkrétny náhradný pozemok za predpokladu uzatvorenia písomnej zmluvy oprávnenou osobou s treťou osobou s úradne osvedčenými podpismi účastníkov zmluvy. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. II. ÚS 517/2012-15 zo dňa 22.11.2012) 59. Z ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., resp. ani z iného ustanovenia tohto zákona nie je možno vyvodiť zákaz alebo obmedzenie prevodu nároku na náhradu predmetnej majetkovej škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ako to tvrdí dovolateľ. Uvedený zákon svojou úpravou totiž nevylučuje, aby tí, ktorí majú takýto nárok na náhradu škody, tento svoj nárok previedli na iné subjekty. Pokiaľ by zákonodarca sledoval zámer vylúčiť možnosť prevodu nároku na náhradu škody podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., musel by to výslovne v tomto zákone uviesť, čo sa nestalo. Analogické použitie § 2 cit. zákona tu nie je opodstatnené (podmienky nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím štátu - prvá časť zákona sú od podmienok nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom - druhá časť zákona upravené odlišne vrátane povinnosti obligatórneho predbežného prerokovania nároku); tam, kde bolo potrebné, aby sa obdobne uplatnili predošlé ustanovenia zákona, zákonodarca to jasne vyjadril (porovnaj § 19 ods. 2 cit. zák.). Samotným neupravením (absenciou úpravy) v zákone č. 58/1969 Zb. ohľadom prevodu (ale aj prechodu) nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nemožno presvedčivo argumentovať, že možnosť takéhoto prevodu daná nie je, resp. že je vylúčená, ako to robí dovolateľ. Prehliada totiž
- okrem doposiaľ uvedeného - aj spomenutú už úpravu § 20 tohto zákona, podľa ktorej pokiaľ nie je stanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom. Vzhľadom na chýbajúcu úpravu prevodu nároku z tohto zodpovednostného právneho vzťahu v zákone č. 58/1969 Zb. treba len posúdiť, či postúpenie uplatneného nároku na náhradu majetkovej škody podľa § 18 ods. 1 cit. zák. nevylučuje alebo neobmedzuje úprava v Občianskom zákonníku. Občiansky zákonník pri východiskovom princípe všeobecnej prevoditeľnosti práva zo záväzkových právnych vzťahov (§ 524) stanovuje prípady, kedy postúpiť pohľadávku nemožno. Podľa § 525 Obč. zák. nemožno postúpiť pohľadávku: a/ ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa, b/ ktorej obsah by sa zmenil zmenou veriteľa, c/ ktorá nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia (exekúciou), d/ postúpenie ktorej odporuje dohode veriteľa s dlžníkom. Z uvedených vymedzení, kedy postúpiť pohľadávku nemožno, vyplýva, že postúpeniu predmetnej pohľadávky na náhradu majetkovej škody nebránila ani jedna z označených skutočností a preto pohľadávku postúpiť bolo možno.(rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo/8/2007). 60. Na základe uvedeného tak možno podľa názoru dovolacieho súdu (na rozdiel od právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky prezentovaného v uznesení z 22. novembra 2012 sp. zn. II. ÚS 517/2012, a na ktoré poukazuje aj odvolací súd v odôvodnení svojho dovolaním napadnutého rozsudku) bez pochybností dospieť k záveru, že zákon č. 503/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2010 nezakazoval
postúpenie práv oprávnenou osobu podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Preto pri neexistencii zákazu alebo obmedzenia prevodu nárokov podľa špeciálneho zákona, z ktorého nepochybne vyplýva, že oprávnená osoba po nadobudnutí veci, ktorá je predmetom navrátenia vlastníctva alebo priznaného práva na náhradu, môže s touto vecou ľubovoľne nakladať, niet dôvodu oprávnenú osobu obmedzovať ani v nakladaní s právom na navrátenie tejto veci alebo právom na náhradu, keď oprávnenou osobou uplatnený nárok nepodlieha nemožnosti postúpenia pohľadávky podľa § 525 Občianskeho zákonníka. (rozhodnutie NS SR sp. zn. 7 Cdo 1369/2015 z 23. júna 2016, sp. zn. 5Cdo/129/2018 z 30. mája 2019). 61. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že Darovacia zmluva a na ňu nadväzujúce zmluvy sú neplatné pre nemožnosť prevodu reštitučného nároku. Z vyššie citovaného rozhodnutia NS SR vyplýva, že absencii zákonného zákazu prevodu reštitučného nároku je možné s týmto reštitučným nárokom ľubovoľne nakladať, vrátane darovania tohto nároku. Reštitučný nárok pôvodne priznaný Oprávnenej osobe bol opätovne ako reštitučný nárok prevádzaný (darovacou zmluvou zo dňa 18.12.2008 a následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.9.2009) v čase, keď zákon č. 503/2003 Z.z. ani iný právny predpis takéto prevody reštitučného nároku neobmedzovali, tj. do 1.7.2010, preto tieto prevody nemožno vyhodnotiť ako neplatné. Na súčasného žalobcu už nebol prevedený samotný reštitučný nárok, ale iba nárok na náhradu škody, preto na platnosť prevodu tohto nároku nemá prípadná zmena zákona č. 503/2003 Z. z., týkajúca sa obmedzenia nakladať s reštitučným nárokom, žiaden právne relevantný vplyv. Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu nemožnosti postúpiť/previesť reštitučný nárok. Oprávnenie súdu na prejednanie a rozhodnutie veci 62. Samotnému súdnemu konaniu v prípade zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. obligatórne predchádza konanie o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, v rámci ktorého štát môže dobrovoľne (bez súdneho konania) nárok na náhradu škody uspokojiť za predpokladu, ak uplatnenú škodu uzná za dôvodnú a preukázanú. Konanie sa začína doručením žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a príslušný orgán štátu má lehotu 6 mesiacov od doručenia žiadosti, aby o uplatnenom nároku rozhodol. Ak v tejto lehote nárok žiadateľa neuspokojí, vznikne žiadateľovi oprávnenie domáhať sa uspokojenia nároku cestou súdu. 63. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. 64. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. 65. V prejednávanej veci žalobca pred podaním žaloby nesporne podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, a to listom zo dňa 20.10.2010, adresovaným MS SR. 66. Z oznámenia o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 1.6.2010 je zrejmé, že MP SR, ktorému bola žiadosť pôvodného žalobcu postúpená, nárok žalobcu neuspokojilo ani čiastočne. 67. Na základe týchto skutočností súd konštatuje, že boli splnené zákonom ustanovené podmienky na to, aby sa žalobca domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody na súde. 68. Žalovaný v priebehu konania namietal, že medzi výškou škody, ktorá bola uplatnená v rámci predbežného prerokovania a medzi výškou žalovanej škody je rozdiel - žalovaná škoda je vyššia a teda v rozsahu uvedeného rozdielu podľa názoru žalovaného nárok nebol prerokovaný. Rozdiel vo výške uplatnených nárokov, tak ako to tvrdil žalovaný, zo spisu nesporne vyplýva, avšak orgán konajúci v tom čase v mene štátu odmietol nárok špecifikovaný rovnako ako žalovaný nárok v celosti bez meritórneho posúdenia z procesných dôvodov. Nie je dôvod rozumne očakávať, že by postupoval inak, ak by si žalobca uplatnil škodu vo vyššej výške. Podľa súdu je potrebné prihliadnuť aj na zmysel a účel zákonnej úpravy inštitútu predbežného prerokovania nároku na náhradu škody - týmto podľa súdu je, aby štát zastúpený príslušným orgánom mal možnosť pred začatím konania na súde odškodniť poškodeného
a vyjadriť sa k dôvodnosti celého rozsahu uplatneného nároku na náhradu škody. Právny predchodca žalobcu nárok na náhradu škody vymedzil vo vzťahu ku škode tým, že ide hodnotu pozemkov uvedených v Zmluve o bezodplatnom prevode vlastníctva pozemkov zo dňa 10.4.2007 - na takomto vymedzení rozsahu škody sa v súdnom konaní nič nezmenilo, preto súd dospel k záveru, že uvedenie rozdielnej výšky hodnoty dotknutých pozemkov netvorí prekážku toho, aby vec mohla byť v celom žalovanom rozsahu prejednaná súdom. Nárok na náhradu škody. 69. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: -nezákonným rozhodnutím,
- nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
- rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
- nesprávnym úradným postupom. 70. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 71. K základným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sa vyžaduje kumulatívne splnenie nasledujúcich predpokladov:
- nesprávny úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci
- vznik škody
- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou/nemajetkovou ujmou. 72. Na to, aby mohol byť žalobca v konaní úspešný, musí uviesť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti (splniť si povinnosť tvrdenia) vo vzťahu ku všetkým zákonným predpokladom uplatneného nároku a k tvrdeným skutkovým okolnostiam si musí splniť aj dôkaznú povinnosť, t.j. predložiť alebo označiť relevantné dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení. Vo vzťahu k dôkazným prostriedkom je naviac povinný už k žalobe pripojiť rozhodujúce listinné dôkazy, s výnimkou tých, ktoré bez vlastnej viny nemohol pripojiť. 73. Vo vzťahu k jednotlivým predpokladom vzniku nároku na náhradu škody súd uvádza nasledovné: Titul nároku na náhradu škody. 74. Za titul uplatneného nároku na náhradu škody žalobca označil postup Slovenského pozemkového fondu, spočívajúci v neodstránení vád pôvodného návrhu, ktorý bol predložený katastrálnemu úradu resp. jeho následné protiprávne konanie - označenie dodatku za neplatný právny úkon - na takéto konanie nebol podľa žalobcu SPF oprávnený, a teda toto konanie bolo podľa žalobcu protiprávne. V priebehu konania žalobca výslovne uviedol, že titulom uplatneného nároku na náhradu škody nie je nečinnosť SPF. 75. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. 76. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 77. Zákonom č. 412/2012 Z.z. bol do zákona č. 514/2003 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2013 vložený ods. 2, ktorý ako predpoklad priznania nároku na náhradu škody voči štátu ustanovil povinnosť, aby nesprávny úradný postup skonštatoval príslušný orgán, ktorý je v zákone výslovne uvedený. 78. Dôvodová správa k zákonu č. 412/2012 Z.z. reflektuje okrem iného aj na aplikačné problémy zákona č. 514/2003 Z.z. a nejednotnosť súdnych rozhodnutí súdov rôznych stupňov v otázke oprávnenia všeobecného súdu preskúmať postup iného orgánu štátu, vrátane súdu, z hľadiska dĺžky konania, prípadne aj z iných hľadísk. Na túto otázku už reagovali viaceré súdy, napr. NS ČR v rozhodnutí sp. zn. 30 Cdo/57/2005 z 31.10.2005, ktorý v odôvodnení rozhodnutia uviedol: Pravomoc soudu v občanském soudním řízení je upravená zejména v ustanovení § 7 o.s.ř. tak, že v tomto řízení soudy projednávají a rozhodují spory a jiné právní věci, které vyplývají z občanskoprávních, pracovních, rodinných a obchodních vztahu, pokud je podlé zákona neprojednávají a nerozhodují o nich jiné orgány (odst. 1). Jiné věci soudy projednávají a rozhodují v občanském soudním řízení, jen stanoví-li to zákon (odst. 3). Neexistuje žádné zákonné ustanovení, které by opravňovalo soud, aby v občanském soudním řízení (v řízení o ochranu osobnosti) zasahoval do řízení trestního tím, že by např. aproboval postup orgánu činných v trestním řízení z hlediska rychlosti a účelnosti řízení (obdobné srovnej i odvolacím soudem zmíněné usnesení Ústavního soudu České republiky ze dne 2. března 2004, sp. zn. II. US 299/03).
79. Aj napriek skutočnosti, že konanie o náhrade škody voči štátu nie je právnym predpisom podmienené predchádzajúcim konaním na Ústavnom súde, prípadne inom orgáne, žalobca je povinný preukázať svoj nárok, vrátane toho, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Súd konajúci o nároku o náhrade škody nie je oprávnený preskúmavať postup iného orgánu štátu z hľadiska zákonnosti jeho postupu, ani z hľadiska rýchlosti a účelnosti konania. Na preskúmanie postupu orgánu verejnej moci sú príslušné/oprávnené viaceré orgány, napr. v rámci prešetrenia sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z., podnetu, správnej žaloby na nečinnosť alebo proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy, ústavnej sťažnosti, v rámci ktorých je možné nesprávnosť/nezákonnosť úradného postupu preskúmať a vyhodnotiť pri splnení zákonom stanovených podmienok (napr. pri zachovaní zákonom ustanovených lehôt na správnu žalobu alebo ústavnú sťažnosť). Zákonom ustanovené podmienky pri jednotlivých inštitútoch nie je možné obísť žiadosťou, aby úradný postup a jeho zákonnosť preskúmal súd v konaní o náhradu škody spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci. Právny predchodca žalobcu sám napokon opakovane tvrdil, že orgán, konajúci v mene štátu v tomto konaní opakovanie pochybenia SPF konštatoval. Preto predloženie dôkazu nemôže žalobcu výrazne zaťažiť, ani mu znemožniť uplatnenie nároku na náhradu škody v tomto konaní. 80. Z obsahu a účelu zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že súd rozhodujúci o náhrade škody má pri svojom rozhodnutí vychádzať už z daných podkladov (napr. rozhodnutie príslušného orgánu o tom, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, rozhodnutie o zrušení alebo zmene iného rozhodnutia pre nezákonnosť a pod.) a tieto podklady iba posúdiť a vyhodnotiť, či je zakladajú nárok na náhradu škody. Z tohto dôvodu je súd názoru, že v konaní o náhrade škody nie je možné posudzovať či iný orgán postupoval zákonne a hodnotiť tak v civilnom súdnom konaní správnosť postupu akéhokoľvek orgánu, ktorého nesprávne konanie môže zakladať nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Takému výkladu svedčí napr. aj dôvodová správa k zákonu č. 514/2003 Z.z. vo vzťahu k nezákonnému rozhodnutiu: 81. K § 6: Nezákonnosť rozhodnutia nie je možné a ani účelné zisťovať v rámci konania o náhrade škody. Nezákonnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesným predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. Podmienkou priznania nároku je teda to, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil. Tým sa zabezpečuje, že otázku, či je v danom prípade právoplatné rozhodnutie nezákonné, zodpovedne zvážil už pred začatím konania o náhradu škody kvalifikovaný orgán. 82. Aj v dôvodovej správe k súčasnej právnej úprave nesprávneho úradného postupu sa výslovne uvádza nasledovné: Vzhľadom na vyššie uvedené návrh zákona výslovne dopĺňa, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/20003 Z.z. až v prípade, ak o existencii prieťahov bolo rozhodnuté týmto oprávneným orgánom. 83. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, že podmienka formálneho deklarovania NÚP iným ako civilným súdom by robila možnosť domáhať sa náhrady škody v prípade iných foriem NÚP (poznámka súdu iných ako tých, ktoré sú uvedené v § ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.), nemožnou, pretože neexistuje všeobecná žaloba na "zrušenie NÚP", ani všeobecná "určovacia" žaloba na NÚP - na formálne deklarovanie nesprávnosti úradného postupu postačuje obyčajná sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z.z (ale aj podľa predchádzajúceho zákona o sťažnostiach), ktorou sa môže dotknutá osoba podľa § 3 domáhať ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len "činnosť") orgánu verejnej správy a/alebo poukázať na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy. 84. Súd teda nie je oprávnený urobiť záver o tom, že konanie iného orgánu štátu je nezákonné/ nesprávne. Žalobca neoznačil ani nepredložil dôkaz o tom, že by niektorý z príslušných orgánov konštatoval žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup. Škoda a jej vznik 85. Žalobca tvrdil, že mu vznikla v dôsledku NÚP škoda vo forme ušlého zisku, pričom jej výšku vyčíslil ako hodnotu pozemkov, ktoré jeho právny predchodca nenadobudol na základe Zmluvy o bezodplatnom prevode pozemkov. 86. Nárok na môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal, a je povinný ho vydať. Pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len "zákon č.
58/1969 Zb.). Nárok na náhradu škody od štátu by mohol úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Aktívnu legitimáciu na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. má ten, komu vzniklo právo na náhradu škody, teda ten, u koho sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti štátu za škodu vrátane základného predpokladu tejto zodpovednosti, a to vzniku samotnej škody. Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia (ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená), nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb., a to existencia samotnej škody (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cz 110/84 zo 16. apríla 1985, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 199/2005 z 31. mája 2006). Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu oproti stavu pred škodovou udalosťou) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká už v okamihu splatnosti pohľadávky, resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 105/2004 zo 7. októbra 2004). (nález Ústavného súdu SR z 13. februára 2013, č. k. II. ÚS 165/2012-45). 87. Odvolací súd sa stotožňuje so všetkými závermi, ku ktorým prvostupňový súd vo svojom rozsudku dospel, osobitne so záverom, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania prospechu ako bezdôvodného obohatenia, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že práve tento právny názor vyplýva i z rozsiahlej aktuálnej judikatúry Najvyšších súdov Slovenskej a Českej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky (rozsudok NS SR 4 Cz 110/84 publikovaný pod č. 4/87 vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR, 1MCdo 8/2007, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 199/2005, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 361/2009, rozsudky NS ČR 25Cdo 145/2002, 25Cdo 2601/2010) , na ktorú správne poukázal odporca, a odvolací súd sa s ním bezo zvyšku stotožnil, keď nezistil žiadny osobitý dôvod, prečo by sa mal od platnej judikatúry odchýliť. (KS BA 4Co/547/2011 zo dňa 13.11.2013) 88. Nie je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 58/1969 Zb. ani s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ak nie sú pri predbežnom prejednaní nárokov na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím uspokojované príslušným ústredným orgánom tie nároky, u ktorých je pri tomto prejednávaní zrejmé, že žalobcovi svedčia súvisiace pohľadávky, ktoré môžu po práve uplatniť voči inému subjektu zodpovednému z dôvodu získania neoprávneného majetkového prospechu, a nie zo zodpovednosti za škodu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 199/2005). 89. Pretože neexistuje žiadna zákonná prekážka, ktorá by bránila uspokojeniu Reštitučného nároku Oprávnenej osoby, Reštitučný nárok bol uplatnený u povinnej osoby včas a z konania Oprávnenej a povinnej osoby po vydaní rozhodnutia Správy katastra Poprad o zamietnutí Návrhu na vklad je zrejmé, že Reštitučný nárok nezanikol, súd je toho názoru, že kým nie je s definitívne ukončené konanie o Reštitučnom nároku bez uspokojenia reštitučného nároku, škoda vzniknúť oprávnenej osobe nemôže a táto neexistujúca škoda nemôže byť ani platne postúpená. Príčinná súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a tvrdenou škodou 90. Žalobca tvrdil, že v dôsledku NÚP orgánu konajúceho za žalovaného už nikdy nebude mať možnosť nadobudnúť bezodplatne do vlastníctva pozemky, ktoré sú predmetom Reštitučného nároku; v dôsledku NÚP bol zmarený proces prevodu vlastníctva Nehnuteľností; NÚP vyústil v zmarenie uspokojenia reštitučného nároku Oprávnenej osoby; priznaný reštitučný nárok bol oprávnenej osobe de facto odňatý v dôsledku NÚP. 91. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede, teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu
následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku ktorú nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. ...( Rozsudok Krajského súdu v Bratislava, sp. zn. 7 Co 523/2015, sp. zn. 7 Co 524/2015 z 18. novembra 2015, podobne aj napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo 89/2011 z 31.7.2012, rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Co/360/2013 z 29.1.2015 a iné). 92. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009). 93. Adekvátnou príčinou tvrdenej škody žalobcu, t.j. nenadobudnutia Pozemkov Oprávnenou osobou je podľa súdu to, že právny predchodca žalobcu, ktorý je podľa obsahu súdneho spisu stále Oprávnenou osobou na uspokojenie Reštitučného nároku, nepokračoval v uplatňovaní Reštitučného nároku - nasledujúcim krokom zo strany R.. F.Q. malo byť podanie žiadosti o plnenie pôvodných pozemkov v k.ú. U. L. v zmysle Zmluvy o bezodplatnom prevode pozemkov zo dňa 10.4.2007. Príčinou nenadobudnutia Pozemkov podľa súdu nemôže byť žalobcom označený NÚP - ak by tomu tak bolo, po zavŕšení NÚP vydaním rozhodnutia o zamietnutí Návrhu na vklad do katastra nehnuteľností by nemohli pokračovať rokovania Oprávnenej osoby a SPF o vydaní iných pozemkov, čo sa zjavne stalo. 94. Žalovaný opakovane tvrdil, že konanie o Reštitučnom nároku nie je ukončené a na jeho ukončenie sa vyžaduje aj aktivita a súčinnosť oprávnenej osoby. Súd však dodáva, že nečinnosť Oprávnenej osoby nezbavuje SPF povinnosti uskutočňovať opatrenia na čo najskoršie uspokojenie reštitučného nároku (keď mala ďalší krok urobiť Oprávnená osoba, a podať žiadosť o vydanie pozemkov v k.ú. Veľký Slavkov, prípadne inde, SPF mohol a mal povinnú osobu osloviť s ponukou pozemkov a prípadne aj s návrhom novej zmluvy o bezodplatnom prevode pozemkov). 95. Súd vyhodnotil ako nedôvodný argument žalobcu, že jeho právny predchodcovia si boli plne vedomí, že konanie o reštitučnom nároku je skončené a že o tom svedčí aj to, že k jeho uspokojeniu nedošlo viac ako 12 rokov. Súd poznamenáva, že súčasný žalobca nie je Oprávnenou osobou na uplatňovanie reštitučného nároku (ako vyplýva zo Zmluvy o postúpení nároku na náhradu škody). Právny predchodcovia žalobcu si museli byť vedomí existencii reštitučného nároku, keď ho urobili najskôr predmetom darovania, neskôr predmetom postúpenia - ak by si boli vedomí nemožnosti uspokojenia reštitučného nároku, nemohol by byť predmetom opakovaného prevodu, resp. by tieto zmluvy o prevodoch boli z dôvodu absencie predmetu prevodu neplatnými. Samotná dĺžka konania o Reštitučnom nároku nemá žiaden právne relevantný vplyv na zánik alebo existenciu reštitučného nároku - takýto dôsledok nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. 96. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal žiaden z predpokladov uplatneného nároku na náhradu škody, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Trovy konania 97. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 98. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 99. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania podľa úspechu v spore vo výške 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C. s. p.). V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.