Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/197/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Z.. S. Z., nar. XX. XX. XXXX., Q. XX, D., zastúpeného advokátskou kanceláriou Nosko & Partners s. r. o., Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO: 36 860 107, adresa na doručovanie: Zámocká 14, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: 1/ MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpeného JUDr. Jurajom Fuskom, advokátom, Hlavné námestie 5, Bratislava a JUDr. Vladimírom Ivančom, advokátom, Hlavné nám. 5, Bratislava, 2/ P.. G. E., nar. XX. XX. XXXX, T. L. XX/XX, S., o správnej žalobe zo dňa 14. 07. 2016 proti rozhodnutiu žalovaného č. 18034/2016/B624-SV/40552 zo dňa 22. 06. 2016, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému a pribratým účastníkom konania náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad, (ďalej „stavebný úrad") dostal dňa 17. 08. 2015 návrh v súlade s ust. § 112 stavebného zákona od spoločnosti MH Invest, s.r.o., Trnavská cesta 100, Bratislava na vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom KN-E evidovaným na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v k. ú. M. vo vlastníctve E. G. P.., r. P., narodená dňa XX. XX. XXXX, bytom T. L. XX/XX,XXX XX S.. Účelom návrhu bolo vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom KN-E v k. ú. M. pre stavbu: „Vybudovanie strategického parku k. ú. Z., T., M., F., T., U. Kraj: H., okres: H..

2. Stavebný úrad listom č. OU-NR-OVBP2-2015/032805-002 zo dňa 19. 08. 2015 oznámil začatie vyvlastňovacieho konania a na deň 16. 09. 2015 nariadil ústne pojednávanie. Navrhovateľ pri určovaní výšky náhrady vychádzal z ust. stavebného vyhotoveného spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a. s., vo výške 17,21 €/mi Náhrada je vypočítaná za vlastnícky podiel podľa vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov.

3. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky ako stavebný úrad, na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania, pretože cieľ a účel vyvlastnenia nebol dosiahnutý dohodou rozhodol rozhodnutím č. OUNR- OVBP2-2015/032805-005 dňa 25. 11. 2015 o vyvlastnení pozemkov vlastníctve E. G. P.., r. P., narodená dňa XX. XX. XXXX, bytom T. L. XX/XX,XXX XX S., pre stavbu: „Vybudovanie

strategického parku k. ú. Z., T., M., F., T., U. Kraj: H., okres: H. v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o., Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava, na účel podľa ust. stavebného zákona a ust. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov pre stavbu „Vybudovanie strategického parku", k. ú. Z., T., M., F., T., U..

4. Konštatoval, že uskutočnenie stavby ako významnej investície je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku, o ktorej vláda SR dňa 08. 07. 2015 rozhodla uznesením č. 401 tak, že jej realizácia je vo verejnom záujme, a to vo forme vydania osvedčenia o významne investícii na realizáciu stavby č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 v znení doplnenia osvedčenia pod č. 20801/2015-1000-35613 schváleného uznesením vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21. 07. 2015. Nevyhnutnosť rozsahu vyvlastnenia bola preukázaná vydaním osvedčenia.

5. Za vyvlastnené pozemky P.. E. G., r. P. bola priznaná náhrada podľa ust. stavebného o stanovení všeobecnej hodnoty majetku vo výške 17.892,84 €. Spoločnosti MH Invest, s.r.o. uložil povinnosť, aby náhradu vo výške 1.217,03 € uhradil v lehote do 21 pracovných dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia P.. G. E. a náhradu vo výške 16 675,80 € tiež v lehote do 21 pracovných dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia zložiť do depozitu Okresného súdu v Nitre v súlade s ust. stavebného zákona, nakoľko na pozemkoch KN-E parc. č. 1374/2, 697/1, 697/2, , 700/1, 700/3, 699/2 a 1533, k. ú. M. sú zriadené exekučné záložné práva. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 12. 2015.

6. Rozhodnutie o vyvlastnení č. OU-NR-OVBP2-2015/032805-005 zo dňa 25. 11. 2015 prevzala účastníčka konania P.. G. E. dňa 01. 12. 2015 a listom zo dňa 07. 12. 2015 požiadala o vyplatenie finančnej náhrady za vyvlastnenie obratom.

7. Žalobca požiadal podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dňa 02. 12. 2015 prostredníctvom elektronickej pošty Okresný úrad v Nitre o informácie z vyvlastňovacieho konania na účel katastrálneho konania V 6469/15 a V 6629/15. Požadované informácie okresný úrad poskytol odvolateľovi obratom. Odvolateľ sa však vo svojej žiadosti nedomáhal postavenia účastníka konania ani nepreukázal vlastníctvo k vyvlastňovaným pozemkom.

8. Žalobca na základe zistených skutočností dňa 15. 04. 2016 (poštou, doručená OU 18. 04. 2016) podal OÚ NR žiadosť o obnovu konania č. OU-NR-OVBP2-2015/032805-005 z dôvodov uvedených v , , a o správnom konaní bez bližšieho zdôvodnenia a uvedenia skutočností, ktoré by bolo možné podradiť pod zákonné podmienky a dôvody obnovy konania, ktoré sú zákonným predpokladom vzniku jeho právneho nároku v tejto veci. Svoje podanie zdôvodnil iba skutočnosťou, že vyvlastňovacie konanie záviselo a aktuálne aj závisí od posúdenia predbežnej otázky, konkrétne výsledku vkladových konaní vedených katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra pod č. V 6469/2015 a V 6629/2015. Žalobca má za to, že mal byť účastníkom vyvlastňovacieho konania, čím mu bola odňatá možnosť sa tohto konania zúčastniť, podávať námietky, prípadne odvolanie. Ďalej uviedol, že v zmysle Správneho poriadku podáva žiadosť v zákonom stanovenej lehote, nakoľko o vyvlastňovacom rozhodnutí č. OU-NR-OVBP2-2015/032805-005 sa dozvedel elektronicky dňa 18. 01. 2016.

9. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky si zadovážil do spisu vyvlastňovací spis, správu od Okresného úradu, katastrálny odbor o stave konania predložených kúpnych zmlúv pripojených k návrhu zo dňa 06. 08. 2015 a 12. 08. 2015 (predávajúca P.. E.), zaevidovaných pod č. V 6469/2015 a V 6629/2015, čiastočné LV podľa rozhodnutia o vyvlastnení a rozhodnutím č. OU-NR- OVBP2-2016/021201-010 zo dňa 27. 05. 2016 v konaní podľa § 62 ods. 1 a § 63 ods. 1 správneho poriadku nepovolil obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím okresného úradu č. OU-NR- OVBP2-2015/032805-005 zo dňa 25. 11. 2015, ktorým bolo vyvlastnené vlastnícke právo P.. G. E., r. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. L. XX/XX, XXX XX S. k pozemkom KN-E evidovaným na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v k. ú. M..

10. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky odôvodnil svoje rozhodnutie o nepovolení obnovy konania odkazom na ust. § 62 ods. 1, 2 a ust. § 63 ods. 1, 2 Správneho poriadku v spojení s § 3

ods. 5 o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov najmä tým, že dôvody, ktoré navrhovateľ uplatnil v návrhu na obnovu konania nespĺňajú ani jednu z podmienok ustanovených v správneho poriadku.

11. Proti rozhodnutiu okresného úradu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie Z.. S. Z. (žalobca), v ktorom namietal, že podľa jeho názoru boli splnené podmienky pre obnovu konania v predmetnej veci podľa § 62 ods. 1 správneho poriadku. Splnenie podmienok vidí najmä v tom, že okresný úrad si riadne nepreveril skutočný stav veci a rozhodoval na základe neaktuálnych výpisov z listov vlastníctva. Dôvodil, že spĺňa minimálne jednu podmienku vyžadovanú na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku a nesúhlasí s tvrdení, že na základe uznesenia vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 sa s pozemkami už ďalej nemohlo nakladať. Je toho názoru, že s jedná o relatívnu neplatnosť a až zápisom predkupného práva do operátu KN na príslušný LV, čo bolo 04. 11. 2015 a 05. 11. 2015, kedy k tomu aj reálne došlo.

12. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku, s ktorým nebol spokojný žalobca a v lehote stanovenej zákonom podal na tunajší krajský súd správnu žalobu.

13. Uznesením č. k. -179 zo dňa 27. 09. 2018 súd konanie prerušil do skončenia konania o kasačnej sťažnosti žalovaného zo dňa 23. 10. 2017 vo veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. .

14. Uznesením č. k. -226 zo dňa 17. 01. 2019 súd pokračuje v konaní vedenom pod sp. zn. .

15. Uznesením č. k. -259 zo dňa 30. 04. 2019 súd pribral za účastníka konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. účastníka administratívneho konania P.. G. E., nar. XX. XX. XXXX, T. L. XX/XX, S..

II.

16. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 18034/2016/B624-SV/40552 zo dňa 22. 06. 2016 rozhodol tak, že zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/021201-010 zo dňa 27. 05. 2016 ako vecne správne a stotožnil sa so skutkovými zisteniami a právnym záverom správneho orgánu prvého stupňa.

17. Žalovaný v súlade s § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúmalo odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného úradu spolu so spisovým materiálom týkajúcim sa veci v celom rozsahu, porovnalo jeho výrokovú a dôvodovú časť so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä s príslušnými ustanoveniami a správneho poriadku, vyhodnotilo dôvody uvedené v rozhodnutí okresného úradu ako aj dôvody uvedené v odvolaní a dospelo k záveru, že rozhodnutie okresného úradu č. OU-NR- OVBP2-2016/021201-010 zo dňa 27. 05. 2016 bolo vydané v súlade so zákonom.

18. Uviedol, že obnova konania je mimoriadny spôsob preskúmania právoplatných rozhodnutí správnych orgánov, ktorý sa uplatní vtedy, ak v ukončenom správnom konaní nebol náležitým spôsobom zistený skutkový stav veci, alebo ak nerešpektovanie procesných podmienok ustanovených zákonom vzbudzuje pochybnosti o objektivite konania. To znamená že obnova konania slúži na dodatočnú elimináciu takých rozhodnutí, nezákonnosť ktorých je dôsledkom porušenia jednej z kľúčových zásad správneho konania

- zásady materiálnej pravdy, podľa ktorej rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci (§ 3 ods. 4 správneho poriadku). Obnova konania predstavuje jednak mimoriadny opravný prostriedok na nápravu nezákonného rozhodnutia, ktorý je oprávnený uplatniť účastní konania, jednak je to prostriedok dozoru, ktorý správny orgán využíva na nápravu nezákonnosti z úradnej povinnosti.

19. Z dikcie ust. § 63 ods. 2 správneho poriadku vyplýva, že návrh na obnovu konania by mal byť dostatočne presvedčivý na to, aby správny orgán prišiel k záveru, že povolenie obnovy konania

(ukončeného právoplatným rozhodnutím správneho orgánu) je odôvodnené. Účastník konania by mal vo svojom návrhu uviesť predovšetkým také skutočnosti, ktoré preukázateľne nasvedčujú, že podmienky pre povolenie obnovy konania sú splnené.

20. Zo spisového materiálu okresného úradu nevyplýva skutočnosť, ktorou by sa potvrdila námietka odvolateľa, ktorou tvrdí, že okresný úrad rozhodoval vo vyvlastňovacom konaní na základe neaktuálnych listov vlastníctva.

21. Listom č. OU-NR-OVBP2-2015 zo dňa 19. 08. 2015 okresný úrad oznámil začatie vyvlastňovacieho konania vlastníčke dotknutých nehnuteľností P.. G. E., ktorá si zásielku prevzala dňa 24. 08. 2015. Na oznámenie reagovala listom zo dňa 24. 08. 2015, v ktorom žiadala vyplatiť náhradu za pozemky ihneď, pričom neuviedla, že predmetné pozemky predala.

22. Odvolateľ Z.. S. Z. požiadal podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „") v znení neskorších predpisov dňa 02. 12. 2015 prostredníctvom elektronickej pošty okresný úrad o informácie z vyvlastňovacieho konania na účel katastrálneho konania V 6469/15 a V 6629/15. Požadované informácie okresný úrad poskytol odvolateľovi obratom. Odvolateľ, sa však vo svojej žiadosti nedomáhal postavenia účastníka konania ani nepreukázal vlastníctvo k vyvlastňovaným pozemkom.

23. Z uvedeného vyplýva, že odvolateľ nebol v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení účastníkom vyvlastňovacieho konania, preto ministerstvo namieta nedostatok aktívnej legitimácie odvolateľa, nakoľko podľa § 62 a nasl. správneho poriadku návrh na obnovu konania podáva účastník konania.

24. Zhodne s právnym názorom okresného úradu možno konštatovať, že na povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) až e) správneho poriadku musí navrhovateľ uviesť také nové dôkazy, ktoré ak by sa uplatnili v pôvodnom konaní mali by za následok zmenu názoru správneho orgánu rozhodujúceho vo veci. Konštatoval, že skutočnosti, ktoré odvolateľ označil ako dôvod na povolenie obnovy konania, resp. dôvody uvedené v návrhu nie sú takými skutočnosťami, ktoré by mali vplyv na výsledok rozhodnutia. Odvolateľom uvádzané dôvody nie je možné subsumovať pod dôvody obnovy konania uvedené v § 62 ods. 1 správneho poriadku. Zhodne s právnym názorom okresného úradu možno konštatovať, že podaný návrh na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím okresného úradu č. OU-NR-OVBP2- 2015/032805-005 zo dňa 25. 11. 2015, nespĺňa ani jednu z podmienok uvedených v ust. § 62 ods. 1 písm. a) až e) správneho poriadku.

III.

25. Žalobca sa podanou žalobou na tunajší súd dňa 08. 08. 2016 domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku - č. 18034/2016/B624-SV/40552 zo dňa 22. 06. 2016, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR- OVBP2-2016/021201-010 zo dňa 27. 05. 2016 a vec vrátil Okresnému úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky na ďalšie konanie.

26. Dňa 22. 06. 2016 žalovaný vydal rozhodnutie číslo: 18034/20168624-SV/40552 doručené žalobcovi dňa 30. 06. 2016, ktorým zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 02. 06. 2016 proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NROVBP2- 2016/021201-010 zo dňa 27. 05. 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým prvostupňový správny orgán zamietol návrh na obnovu konania.

27. Proti rozhodnutiu žalovaného žalobca podáva prostredníctvom svojho právneho zástupcu správnu žalobu podľa a nasl. (ďalej len „") z dôvodov podľa , , , a SSR.

28. Uviedol, že žalobca v postavení kupujúceho uzatvoril dňa 06. 08. 2015 a 12. 08. 2015 s P.. G. E., rod. Ivančíkovou, dátum narodenia XX. XX. XXXX, trvalý pobyt T. L. XX/XX, XXX XX S. v postavení

predávajúcej (ďalej len „predávajúca“) kúpnej zmluvy (ďalej len „kúpne zmluvy"), v zmysle ktorých mal nadobudnúť vlastníctvo k pozemkom KNE evidovaným na listoch vlastníctva vedených Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor č. XXXX, XXXX, XXXXX XXXX pre k. ú. M., obec H., okres H. (ďalej len „predmet kúpy").

29. Dňa 17. 08. 2015 podala spoločnosť MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 821 09, Bratislava, IČO: 36 724 530, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 44056/B (ďalej len „MHI") na Okresný súd Nitra, návrh na vyvlastnenie predmetu kúpy pre účely stavby: „Vybudovanie strategického parku", k. ú. Z., T., M., F., T., U..

30. Listom č. OU-NR-OVBP2-2015 zo dňa 19. 08. 2015 (ďalej len „list 1") Okresný úrad Nitra (ďalej len „OÚ NR") oznámil predávajúcej začatie vyvlastňovacieho konania k predmetu kúpy. Začatie vyvlastňovacieho konania však nebolo oznámené žalobcovi, a to napriek tomu, že návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa kúpnych zmlúv bol doručený OÚ NR dňa 11. 08. 2015 a 17. 08. 2015.

31. OÚ NR následne vydal dňa 25. 11. 2015 rozhodnutie o vyvlastnení pozemkov č. OUNR- OVBP2-2015/032805-005 (ďalej len „rozhodnutie o vyvlastnení"). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 12. 2015.

32. Žalobca, ktorý nebol o prebiehajúcom vyvlastňovacom konaní nijakým spôsobom informovaný a ktorému nebolo ani doručené rozhodnutie o vyvlastnení, až v nadväznosti na zistenia v rámci katastrálnych konaní vedených na podklade kúpnych zmlúv pod č. V 6469/15 a č. V6629/15 požiadal OÚ NR dňa 02. 12. 2015 v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „") o informácie z vyvlastňovacieho konania.

33. Žalobca na základe zistených skutočností podal OÚ NR dňa 15. 04. 2016 žiadosť o obnovu konania č. OU-NR-OVBP2-2015/032805-005, ktorá bola prvostupňovým rozhodnutím zamietnutá.

34. Nie je možné stotožniť sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, nakoľko žalobca má za to, že dostatočným spôsobom preukázal, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, keďže žalobca napriek skutočnosti, že OÚ NR konal vo veci povolenia vkladu vlastníckeho práva k predmetu kúpy (hoc v iných konaniach), nebol účastníkom vyvlastňovacieho konania. V tejto súvislosti si dovoľujeme dať, do pozornosti uznesenie Najvyššie súdu SR sp. zn. zo dňa 26. 01. 2012 (ďalej len „uznesenie"1 podľa ktorého: „Účelom inštitútu tzv. opomenutého účastníka je chrániť práva a oprávnené záujmy toho, s kým správny orgán ako s účastníkom konania nekonal s následkom nedoručenia mu rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa priamo dotýka jeho práv a oprávnených záujmov. Pozitívne zistenie súdu, že skutočne došlo zo strany konajúceho správneho orgánu k pochybeniu v podobe opomenutia niektorého z účastníkov konania spôsobuje, že takéto rozhodnutie správneho orgánu nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Ak súd dospeje k záveru, že so žalobcom sa malo konať ako s účastníkom konania, uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie. Podľa okolností prípadu môže odložiť vykonateľnosť tohto rozhodnutia."

35. V zmysle základnej zásady správneho konania - materiálnej pravdy, by malo rozhodnutie správneho orgánu vždy vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, avšak žalobca je názoru, že vo vyššie uvedených rozhodnutiach aplikácia tejto zásady výrazne absentuje. V tejto súvislosti si žalobca dovoľuje dať Váženému súdu do pozornosti, že nesprávnym postupom správneho orgánu bol žalobca

- ako osoba ktorej právom chránené záujmy alebo povinnosti mohli byt' (a boli) v zmysle § 14 ods. 1 Správny poriadok, rozhodnutím priamo dotknuté - opomenutý, čím mu bola súčasne odňatá možnosť zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní, navrhovať dôkazy, ich doplnenie, klásť svedkom a znalcom otázky, atď.

36. Je toho názoru, že správny orgán pri rozhodovaní nepreveril skutočný stav veci a jeho rozhodnutie tak nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu. Správny orgán svojim postupom porušil ustanovenie Správny poriadok, a najmä tým, že žalobcovi odňal príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy v predmetných konaniach účinne obhajovať, uplatňovať svoje návrhy a

predovšetkým sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia. Tieto skutočnosti mali podstatný vplyv na samotné rozhodnutia, ktorých náprava napriek tomu nenastala ani v odvolacom konaní.

37. Na základe uvedeného má žalobca za to, že dostatočným spôsobom preukázal, že podmienky pre obnovu konania v zmysle § 62 SP boli splnené, t. j. napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie a im predchádzajúce konania sú nezákonné a s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiada, aby bolo na prejednanie veci nariadené pojednávanie a navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby, regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 22. 06. 2016, číslo: 18034/20168624-SV/40552 a tiež i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/021201-010 zo dňa 27. 05. 2016 a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

IV.

A/

38. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodnutím ministerstva, proti ktorému smeruje žaloba, bolo v súlade s ustanovením o správnom konaní (ďalej len „") zamietnuté odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR OVBP2-2016/02120I-010 zo dňa 27. 05. 2016 (ďalej len „rozhodnutie OUNR") a zároveň bolo napadnuté rozhodnutie potvrdené.

Rozhodnutím Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej rozhodnutím č. OU-NR- OVBP2-2016/021201-010 zo dňa 27. 05. 2016 v konaní podľa § 62 ods. 1 a § 63 ods. 1 správneho poriadku nepovolil obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Okresného úradu Nitra č. OU-NR-OVBP2-2015/032805-005 zo dňa 25. 11. 2015, ktorým bolo vyvlastnené vlastnícke právo P.. G. E., r. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. L. XX/XX, XXX XX. S. k pozemkom KN-E evidovaným na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v k. ú. M..

Vo vyjadrení k žalobe sa pridržiaval odôvodnenia svojho napadnutého rozhodnutia a uviedol, že dňa 17. 08. 2015 podala spoločnosť MH Invest, s.r.o., návrh na vyvlastnenie predmetu kúpy pre účely stavby „Vybudovanie strategického parku". Dňa 19. 08. 2015 oznámil Okresný úrad Nitra začatie vyvlastňovacieho konania P.. G. E.. Dňa 25. 11. 2015 bolo vydané rozhodnutie Okresného úradu Nitra č. OU-NR-OVBP2-2015/032805-006 o vyvlastnení pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, ktorých vlastníčkou je podľa predmetného rozhodnutia P.. G. E..

Žalobca nemal žiadnu vedomosť o prebiehajúcom vyvlastňovacom konaní, pričom je toho názoru, že mal byť jeho účastníkom v zmysle o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), ako osoba, ktorej právom chránené záujmy alebo povinnosti mohli byť (a boli) rozhodnutím priamo dotknuté, čím mu bola súčasne odňatá možnosť zúčastňovať sa na ústnom pojednávam', navrhovať dôkazy, ich doplnenie atď. Žalobca má za to, že správny orgán tak porušil ustanovenia správneho poriadku, najmä tým, že žalobcovi odňal príležitosť, aby svoje práva a záujmy účinne v predmetnom konaní obhajoval.

Žalobca je tiež toho názoru, že vyššie uvedené dôvody dostatočne preukazujú skutočnosť, aby obnova konania podľa § 62 správneho poriadku bola povolená. So žalobou nesúhlasí a v plnom rozsahu máme za to, že rozhodnutie žalovaného ako aj postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia žalovaného je v súlade so zákonmi a ostatnými všeobecnými záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, najmä s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona, správneho poriadku, ako aj . K námietkam žalobcu preto uvádzame nasledovné:

Žalobca vo svojom návrhu na obnovu konania žiadal o obnovu konania z dôvodov uvedených v , , a o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „"). Svoje podanie zdôvodnil skutočnosťou, že vyvlastňovacie konanie (o ktorého obnovu žiada) záviselo a aktuálne aj závisí od posúdenia predbežnej otázky, konkrétne výsledku vkladových konaní vedených katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra pod č. V 6469/2015 a V 6629/2015. Žalobca má za to, že mal byť účastníkom vyvlastňovacieho konania.

Okresný úrad Nitra vo svojom rozhodnutí uviedol, že podľa ustanovenia o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa , vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.

Podľa Osvedčenia o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015, ktoré vydalo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v zmysle bodu B.l uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 a jeho doplnenia Osvedčenia č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 v uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 413/2015 zo dňa 21. 07. 2015 bolo samotnou vládou Slovenskej republiky rozhodnuté, že realizácia stavby „Vybudovanie strategického parku" je významnou investíciou, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme.

Vecné bremeno spočívajúce v predkupnom práve štátu na dotknuté pozemky, bolo zapísané vykonaním zápisu v čase od 04. 11. 2015 do 05. 11. 2015 v súlade so znením o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, čo je zrejmé na základe oznámenia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. OU-NR- KO-2016/021998-002 zo dňa 25. 04. 2016.

V rozhodnutí Okresný úrad Nitra ďalej uviedol, že P.. G. E. bolo zaslané oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania listom č. OU-NR-OVBP2-2015/032805 zo dňa 19. 08. 2015, pričom na predmetnú zásielku reagovala listom zo dňa 24. 08. 2015, v ktorom neuviedla, že pozemky predala. Taktiež rozhodnutie o vyvlastnení bolo doručené P.. G. E. dňa 01. 12. 2015, pričom na toto rozhodnutie reagovala žiadosťou zo dňa 07. 12. 2015 o okamžité vyplatenie finančnej náhrady za vyvlastnenie.

Okresný úrad Nitra vo svojom rozhodnutí tiež uviedol, že zápisu rozhodnutia o vyvlastnení predchádzali podľa § 42 ods. 1 katastrálneho zákona vkladové konania týkajúce sa kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a P.. G. E. vedené pod č. V 6469/15 a V 6629/15, pričom konanie o zápise konania o vyvlastnení bolo prerušené až do skončenia predmetných vkladových konaní. Obe vkladové konania boli zastavené, na základe čoho rozhodnutie v konaní č. V 6469/2015 nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 03. 2016, avšak proti rozhodnutiu č. V 6629/2015 bolo podané odvolanie. Vo veci konania sp. zn. Z 322/16 zápisu rozhodnutia o vyvlastnení bol preto podaný návrh na čiastočný zápis nehnuteľností mimo nehnuteľností p. č. 697/1, 697/2, 698, 699/1, 700/1 a 700/3. Všetky tieto skutočnosti boli uvedené aj v napadnutom rozhodnutí ministerstva, a v rozhodnutí ministerstva bola zároveň namietnutá aktívna legitimácia žalobcu na podanie návrhu na obnovu konania.

S odkazom na ust. správneho poriadku, dospel k záveru, že najskôr je potrebné vysporiadať sa s otázkou účastníctva vo vyvlastňovacom konaní, nakoľko na danú skutočnosť nadväzuje aj právo žalobcu podať návrh na obnovu konania. Keďže o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov neustanovuje okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania, pre určenie okruhu účastníkov vo vyvlastňovacom konaní, je potrebné aplikovať ustanovenie správneho poriadku, a to vychádzajúc s ustanovenia stavebného zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Máme za to, že kúpne zmluvy, ktoré predložil žalobca, neodôvodňujú jeho postavenie účastníka konania v zmysle daného ustanovenia správneho poriadku ako toho, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté (ako uviedol sám žalobca v žalobe). Sme toho názoru, že jeho postavenie účastníka konania nie je dané ani tým, že by bol osobou o ktorej právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať a ani osobou ktorá tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá. Postavenie účastníka konania mu na základe kúpnych zmlúv nepriznáva ani osobitný zákon.

Dal do pozornosti, že kúpne zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a P.. G. E. (z ktorých odvodzuje svoje právo byť účastníkom konania) boli uzatvorené až dňa 06. 08. 2015 a dňa 12. 08. 2015, t. j. po tom ako vláda Slovenskej republiky rozhodla o tom, že sa bude realizovať stavba vo verejnom záujme, pričom jej

umiestnenie bude na dotknutých pozemkoch, a je toho názoru, že k dotknutým pozemkom tak vzniklo predkupné právo štátu priamo zo zákona ešte pred uzatvorením kúpnych zmlúv.

Z výpisov z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, ktoré boli vyhotovené dňa 08. 12. 2015 (a ktoré sú súčasťou spisového materiálu prvostupňového orgánu) je zrejmé, že vlastníčkou dotknutých pozemkov bola v čase, keď prebiehalo vyvlastňovacie konanie P.. G. E., pričom je na každom liste vlastníctva uvedené aj vecné bremeno spočívajúce v predkupnom práve štátu na dotknuté pozemky, ktoré bolo zapísané vykonaním zápisu v čase od 04. 11. 2015 do 05. 11. 2015 v súlade so znením § 41 ods. 2 katastrálneho zákona.

Pre úplnosť dodal, že na to, aby sa niekto stal účastníkom konania je potrebné, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, v predmetnom prípade vlastníkom dotknutých pozemkov. Vlastnícke právo, by však žalobca nadobudol až právoplatným povolením vkladu. Obe konania o vklade boli zastavené, z čoho vyplýva, že ako nevlastník dotknutých nehnuteľností nemohol byť účastníkom vyvlastňovacieho konania a teda nemá ani aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na obnovu konania a ani žaloby o preskúmanie rozhodnutia.

Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1Sz-o-NS 134/2004, podľa ktorého: „z uvedeného vyplýva, že síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď na to, na koho sa táto definícia vzťahuje, dávajú predpisy hmotného práva. Až z týchto predpisov vyplýva okruh osôb, ktoré sú alebo ktoré sa môžu stať nositeľmi práv a povinností, o ktorých správny orgán rozhoduje

Nakoľko je z predložených listov vlastníctva č. XXXX, XXXX,. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX jednoznačne zrejmé, že žalobcov návrh na vklad vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam nebol príslušným katastrálnym odborom zapísaný, t. j. žalobca nikdy nefiguroval ako vlastník vyvlastňovaných (dotknutých) nehnuteľností, pričom vyvlastňovací orgán mohol z hľadiska identifikácie vlastníka dotknutých nehnuteľností vychádzať len z toho stavu, aký je zapísaný v katastri nehnuteľností, je taktiež zrejmé, že žalobca nemôže iba na základe kúpnych zmlúv vyvodzovať právne účinky spočívajúce v jeho práve byť účastníkom konania a teda nemá právo byť účastníkom vyvlastňovacieho konania, na základe čoho nemá ani aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na obnovu konania (ani predmetnej žaloby). Uviedol, že podľa názoru Najvyššieho súdu SR vyslovenom v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 26. 01. 2011: „Osobou neoprávnenou na podanie žaloby, treba považovať takú osobu, ktorá nebola účastníkom správneho konania, ani sa s ňou v správnom konaní nemalo konať, keďže týmto konaním nedošlo alebo v zmysle zákona nemohlo dôjsť k zásahu do jeho práv".

Vychádzajúc z vyššie vysloveného záveru o nevzniknutí účastníctva žalovaného vo vyvlastňovacom konaní je logický záver, že žalobcom uvedené skutočnosti nemohli byť považované za zákonné podmienky na povolenie obnovy konania v zmysle § 62 ods. 1 správneho poriadku, nakoľko predmetný návrh podala neoprávnená osoba.

V prípade, ak by aj žalobca bol v pozícii účastníka konania, nie je daný dôvod na povolenie obnovy vyvlastňovacieho konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku. Žalobcom navrhnuté dôvody (predloženie neaktuálnych podkladov) nemožno považovať za nové skutočnosti ani dôkazy. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 17. 09. 2014, „skutočnosť, ktorú má § 62 ods. 1 písm. a/ správneho poriadku na mysli, je skutočnosťou, ktorá hoci aj existovala v čase konania predchádzajúceho rozhodnutiu, voči ktorému je podaný návrh na obnovu konania, nebola účastníkom konania a konajúcemu správnemu orgánu známa. To znamená, že táto skutočnosť vyšla najavo dodatočne.

Uviedol, že všetky namietané listiny (kúpne zmluvy a listy vlastníctva) a skutočnosti boli známe prvostupňovému orgánu už v období, keď rozhodoval o vyvlastnení dotknutých pozemkov, nakoľko o ich existencii svedčia zápisy vykonané na listoch vlastníctva, a to v časti C -predkupné právo štátu, ako aj v časti B - plomba význačná na základe V 6469/15 a V 6629/15. Taktiež podotýkame, že dôkazné bremeno v konaní o povolení obnovy konania nesie vždy navrhovateľ, teda žalobca. Tento však namietanú neaktuálnosť listov vlastníctva ničím nepreukázal, t. j. nepredložil žiadne listiny alebo dokumenty, na základe ktorých je zrejmé, že bolo zapísané jeho vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam.

Rovnako zastávame názor, že nie je splnená ani podmienka na povolenie obnovy vyvlastňovacieho konania podľa § 62 ods. 1 písm. b) správneho poriadku. Takáto situácia prichádza do úvahy vtedy, ak správny orgán vo svojom rozhodnutí využije právo rozhodnúť o predbežnej otázke, ktorá vecne patrí do pôsobnosti iného orgánu. O takýto prípad pôjde vtedy, ak sa posúdenie veci správnym orgánom podstatným spôsobom odchyľuje od riešenia, ku ktorému v tejto veci dospel príslušný orgán, a od posúdenia tejto otázky závisel aj obsah rozhodnutia v pôvodnom konaní. Vychádzajúc z predloženého spisového materiálu k vyvlastňovaciemu konaniu a ku konania o návrhu na povolenie obnovy konania máme za to, že ani žalovaný, ani Okresný úrad Nitra vo svojich rozhodnutiach nerozhodovali o žiadnej predbežnej otázke. Rozhodnutia o vkladových konaniach vedených pod č. V 6469/15 a č. V 6629/15 boli vydané v samostatných konaniach vedených Okresným úradom Nitra a nie v rámci rozhodnutia o vyvlastňovacom konaní. Uvedený dôvod na obnovu konania, tak považujeme za absolútne irelevantný a bez právneho základu.

S ohľadom na prezumovanú neexistenciu žalobcovho práva byť účastníkom vyvlastňovacieho konania, máme za to, že nie je naplnený ani dôvod obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. c) správneho poriadku. V prípade, ak by aj žalobca mal postavenie účastníka konania, nikde neuviedol žiaden dôvod ani skutočnosť, prečo sa o nápravu nepokúsil v odvolacom konaní proti rozhodnutiu o vyvlastnení, t. j. nepokúsil sa vôbec podať odvolanie, pričom z priloženého spisového materiálu Okresného úradu Nitra je jednoznačne zrejmé, že mal vedomosť o vyvlastňovacom konaní, čo nakoniec aj sám uviedol v návrhu na obnovu konania, ako aj v odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým bol návrh zamietnutý. Sám žalobca uviedol, že ,,dňa 02. 12. 2015 informoval stavebný úrad o kúpnych zmluvách a napriek tomu mu nedoručili žiadne rozhodnutie... V rozhodnutí OUNT je v nadväznosti na žalobcovo tvrdenie uvedené, že v jeho žiadosti nie je uvedené, že by sa domáhal postavenia účastníka konania. Rozhodnutie o vyvlastnení nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16. 12. 2015. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19. 05. 2011.

Tak ako žalobca neuviedol žiadne dôkazy ani skutočnosti na podporu svojich tvrdení, ktoré by odôvodňovali obnovu vyvlastňovacieho konania podľa predchádzajúcich ustanovení § 61 ods. 1 správneho poriadku, neuviedol ani žiadne okolnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že sa rozhodnutie žalovaného alebo Okresného úradu Nitra opiera o dôkazy, ktoré by boli nepravdivé alebo sa ich vydanie dosiahlo trestným činom. Máme tak za to, že nie je daný ani dôvod na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 12. 03. 2014, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 09. 01. 2016, v konaní o povolení obnovy konania príslušný správny orgán neskúma, či v pôvodnom konaní vydané rozhodnutie je v súlade so zákonom alebo či rozhodnutiu predchádzalo úplné zistenie, skutkového stavu veci, ale skúma len to, či sú splnené podmienky stanovené v zákone pre obnovenie (povolenie obnovy) konania.

Na základe uvedeného tak máme jednoznačne za to, že v predmetnom konaní nie je dôvod na obnovu vyvlastňovacieho konania, na základe čoho považujeme rozhodnutie OÚNT aj rozhodnutie ministerstva za vecne správne.

K žalobcovej námietke nedodržania náležitého zistenia skutkového stavu uvádzame, že zásada materiálnej pravdy spočíva v požiadavke, aby rozhodnutia správnych orgánov vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Takéto konanie predpokladá postup správneho orgánu, ktorý spočíva v obstaraní si takých podkladov pre rozhodnutie, ktoré mu umožnia zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).

Po vyššie uvedenej analýze jednotlivých právnych dôvodov uvedených žalobcom na podporu svojho tvrdenia o oprávnenosti povolenia obnovy konaní sme toho názoru, že zásada materiálnej pravdy bol dodržaná, nakoľko žalovaný aj prvostupňový orgán v konaní dostatočne zistili skutkový stav veci, vyvodili z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia, na základe čoho dospeli aj podľa nás k správnemu záveru, že v predmetnom prípade nie je daný žiaden dôvod na obnovu konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ako aj právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. navrhol, aby správny súd o žalobe rozhodol podľa (ďalej len „") a túto ako podanú neoprávnenou osobou odmietol. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s našim názorom, žiadame rozhodnúť o žalobe podľa a túto ako nedôvodnú zamietnuť.

B/

38. Pribratý účastník (podanie zo dňa 24. 04. 2017) sa vyjadril k žalobe a uviedol, že v vlastnícke právo pribratého účastníka vzniknuté na základe rozhodnutia o vyvlastnení bolo do katastra nehnuteľnosti zapisované na základe konania o zázname č. Z 322/16. Pri zápise vlastníckeho práva pribratého účastníka na základe Záznamového konania bolo zistené, že z dôvodu zásady priority bude záznamová konanie prerušené (okrem iného) do ukončenia konaní o vklade č. V6496/15 a 6629/15. Vkladovými konaniami malo byť zapísané vlastnícke právo žalobcu k niektorým pozemkom, ktoré boli aj predmetom Rozhodnutia o vyvlastnení, a to na základe kúpnych zmlúv zo dňa 06. 08. 2015 a 11. 08. 2015 uzatvorených medzi pani E. ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim. Samotné Kúpne zmluvy však neboli spôsobilými listinami na zápis vlastníckeho práva žalobcu k predmetným pozemkom. Predmetné pozemky totiž boli zahrnuté v osvedčení o významnej investícii na realizáciu strategického parku č. 20801/2015-1000-33309 schváleného uznesením vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 v znení doplnenia osvedčenia o významnej investícii č. 20801/2015-1000-35613 schváleného uznesením vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21. 07. 2015 (ďalej len „Osvedčenie“), ktoré bolo vydané pre pribratého účastníka.

Schválením Osvedčenia tak vzniklo zákonné predkupné právo štátu, čo efektívne znamenalo, že od 08. 07. 2015 nebolo možné voľne disponovať s predmetnými pozemkami bez súhlasu štátu. Ak preto došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv v auguste 2015, tieto nemohli byť spôsobilé na zápis vlastníckeho práva žalobcu k predmetným pozemkom. Pre úplnosť uviedol, že ak by aj došlo k zápisu vlastníckeho práva žalobcu na základe kúpnych zmlúv, takýto prevod by bol napadnutý zo strany prokuratúry. Prípad Žalobcu, ktorý uzatvoril kúpne zmluvy po schválení Osvedčenia, totiž nebol jediným takýmto prípadom. Navyše, práva žalobcu boli dostatočne chránené tým, že záznamové konanie bolo prerušené, až kým sa nerozhodlo o vlastníckom práve vo vkladových konaniach. Akonáhle však holi vkladové konania zastavené, nebol dôvod nevykonať zápis vlastníckeho práva Pribratého účastníka v záznamovom konaní.

K jednotlivým dôvodom obnovy konania uviedol, že dôvod obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. 2) Správneho poriadku žalobca síce vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania uviedol, avšak bližšie neurčil, „aké nové skutočnosti alebo dôkazy vyšli najavo. Ak má na mysli Kúpne zmluvy, nemožno hovoriť, že by išlo o nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po skončení správneho konania. Samotný žalobu totiž priznáva, že tieto predložil správnym orgánom ešte 02. 12. 2015. Kúpne zmluvy (bez príslušného rozhodnutia o povolení vkladu) tak nepredstavujú doklad, ktorý by preukazoval vlastnícke právo žalobou a tým pádom skutočnosť, že žalobca mal byť vyvlastňovanou osobou.

Uplatňovanie dôvod obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. b) Správneho poriadku zo strany žalobcu je prejavom nepochopenia základného vzťahu medzi vyvlastňovacím konaním a vkladovými konaniami. Zastavenie vkladových konaní však preukazuje, že vyvlastňovaným subjektom mala byť práve pani E.. Nemožno tak hovoriť, že by si správny orgán nesprávne posúdil predbežnú otázku.

Naplnenie dôvodu obnovy konania podľa Správneho poriadku v predmetnom prípade predpokladá splnenie troch podmienok. Pokiaľ žalobca odvodzuje svoje účastníctvo s poukazom na ustanovenie Správneho poriadku, uviedol, že v danom prípade však o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov obsahuje osobitné vymedzenie účastníkov vyvlastňovacieho konania. Navyše ani Správneho poriadku neposkytoval priestor žalobcovi, aby bol účastníkom vyvlastňovacieho konania, nakoľko napádanými rozhodnutiami ani rozhodnutím o vyvlastnení nebol „vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý“, keďže ani nové vyvlastňovacie rozhodnutie s jeho účasťou by pre neho neprinieslo pozitívnejší výsledok vzhľadom na zastavené vkladové konania; táto podmienka je však neodmysliteľným predpokladom pre založenie účastníctva podľa Správneho poriadku. Podmienka odňatia možnosti žalobcu zúčastniť sa na konaní tak nie je splnená.

Poznamenal, že nevieme, prečo sa žalobca nedomáhal nápravy prostredníctvom riadneho opravného prostriedku - odvolania. Nie je totiž vylúčené, aby aj opomenutý účastník podal odvolanie voči rozhodnutiu správneho orgánu. V danom prípade sa tak náprava (ak vôbec nejaká bola potrebná) mohla urobiť aj v odvolacom konaní. Ani táto podmienka tak nie je splnená. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania v zmysle dôvodu podľa § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku.

Dôvod obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku, žalobca opätovne neoznačil žiadnym dôkazom, ktorý by sa ukázal ako nepravdivý. Žalobca iba poukazuje na tento dôvod bez bližšieho odôvodnenia a preukázania relevantných dôkazov. Ak by aj žalobca mal na mysli napríklad listy vlastníctva, na ktorých bola ako vlastníčka zapísaná pani E., ani o týchto nemožno hovoriť, že by sa ukázali oko nepravdivé. Práve naopak zastavením vkladových konaní sa preukázalo, že pani E. (a nie Žalobca) mala byť a aj bolo skutočnou vlastníčkou predmetných pozemkov v čase vyvlastnenia.

39. Pribratý účastník doplnil svoje vyjadrenie písomne, po doručení uznesenia č. k. -226 zo dňa 17. 01. 2019, ktorý Krajský súd v Nitre rozhodol o pokračovaní tunajšieho konania (uznesením zo dňa 27. 09. 2018 bolo konanie prerušené až do skončenia konania o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 07. 06. 2017), nakoľko rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05.11.2018 došlo k zamietnutiu kasačnej sťažnosti žalovaného.

Rozsudkami vo veci bolo zrušené druhostupňové rozhodnutie v konaní o zastavení jedného z vkladových konaní, na základe ktorých mal byt' žalobca zapísaný ako (spolu)vlastník príslušných vyvlastňovaných nehnuteľností. Práve s poukazom na tieto vkladové konania odvodzuje Žalobca svoju aktívnu legitimáciu aj v tunajšom konaní - snaží sa preukázať, že na základe vkladových konaní mal byť zapísaný ako (spolu)vlastník dotknutých nehnuteľností, čo by znamenalo, že vyvlastňovaným mal byť Žalobca a nie pani E. (ktorá bola zapísanou vlastníčkou v čase vyvlastnenia)

Celý význam úspechu žalobcu v podobe vydania rozsudkov vo veci tak spočíva iba v konštatovaní, že v danom prípade mal správny orgán využiť iný procesný inštitút - namiesto procesného rozhodnutia (zastavenie vkladového konania) malo dôjsť k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Vzhľadom na existenciu zákonného predkupného práva štátu (čo v danom prípade za preukázané považuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky) pritom prichádzalo do úvahy iba jediné možné meritórne rozhodnutie

- zamietnutie návrhu na

vklad. S poukazom na uvedené máme za to, že žaloba nie je dôvodná a navrhujeme ju v plnom rozsahu zamietnuť. Zároveň navrhujeme, aby súd priznal Pribratému účastníkovi nárok na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, a to v plnom rozsahu.

C/

Pribratá účastníčka konania P.. G. E. sa k žalobe nevyjadrila.

V.

40. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu na pojednávaní (v neprítomnosti pribratej účastníčky konania, ktorá svoju účasť neospravedlnila) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa zamietnuť. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

41. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplývala z ust. , , teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca

ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva správneho orgánu. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym konaním, súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

42. V zmysle vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme vo forme vyvlastnenia je okrem článku 20 ods. 4 , prípustná podľa článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a podľa .

Podľa , štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa , výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto . Z citovanej ústavnej úpravy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s . Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.

43. Podľa § 62 Správneho poriadku (1) Konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak; c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. (2) Správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.

Podľa § 63 Správneho poriadku (1) Obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni. (2) V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. (3) Návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty (§ 28) nemožno odpustiť.

44. Podľa § 108 ods. 1 Stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť").

Podľa § 108 ods. 2 písm. o) Stavebného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov (zákon o významných investíciách).

Podľa § 112 ods. 1, 2, 3 Stavebného zákona, vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad. Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení. Návrh na vyvlastnenie obsahuje označenie účastníkov konania, označenie vyvlastňovaného pozemku alebo stavby, navrhovaný rozsah a odôvodnenie požiadavky s uvedením účelu, na ktorý sa vyvlastnenie navrhuje, návrh náhrady a dôkaz o tom, že pokus o získanie práva k pozemku alebo k stavbe dohodou bol bezvýsledný. Podrobnosti o obsahu návrhu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis [ § 143 písm. c)].

V zmysle stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní ( o správnom konaní v znení neskorších predpisov - ).

45. Predmetom preskúmania v danej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorý zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o nepovolení obnovy konania.

46. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „okresný úrad") rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2016/021201-010 zo dňa 27. 05. 2016 v konaní podľa § 62 ods. 1 a§ 63 ods. 1 správneho poriadku nepovolil obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím okresného úradu č. OU-NR-OVBP2- 2015/032805-005 zo dňa 25. 11. 2015, ktorým bolo vyvlastnené vlastnícke právo P.. G. E., r. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. L. XX/XX, XXX XX S. k pozemkom KN-E evidovaným na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v k. ú. M.. Žalovaný správny orgán toto rozhodnutie potvrdil ako vecne správne, keďže odvolateľ (žalobca) nepreukázal splnenia ani jednej z podmienok podľa § 62 a nasl. SP, v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení odvolateľ nebol účastníkom vyvlastňovacieho konania a podľa § 62 a nasl. správneho poriadku návrh na obnovu konania a nevlastnil ani pozemky podliehajúce vyvlastneniu v zmysle podaného návrhu.

47. Tento skutkový stav vyplýva z pripojeného vyvlastňovacieho spisu okresného úradu č. OU-NR- OVBP2- 2015/032805-005 a nie je sporné, že vyvlastnené vlastnícke právo P.. G. E. k pozemkom KN- E evidovaným na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v k. ú. M. bolo vyvlastnené pre stavbu: „Vybudovanie strategického parku k. ú. Z., T., M., F., T., U. Kraj: H., okres: H. v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o., Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava, na účel podľa ust. stavebného zákona a ust. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov.

48. V danej veci nie je sporné, že vláda SR dňa 08. 07. 2015 uznesením č. 401 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku" a poverila ministra hospodárstva vydať osvedčenie o významnej investícii na realizáciu stavby s uvedeným názvom pre spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme.

49. Ministerstvo hospodárstva SR podľa vydalo dňa 13. 07. 2015 Osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 spolu so zoznamom pozemkov (doplnené Osvedčením č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015, schválené uznesením vlády SR č. 413/2015 dňa 21. 07. 2015) pre stavbu s názvom „Vybudovanie strategického parku“ pre spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia podľa citovaného zákona na realizáciu významnej investície na pozemkoch o celkovej výmere 7.329.253 m2, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území U., M., Z., T., F. a T.. Z článku II. osvedčenia zo dňa 13. 07. 2015 vyplýva, o. i., že: „toto osvedčenie je dokladom, ktorý sa MH Invest, s.r.o. vydáva k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku …….“. Uvedenými listinami navrhovateľ vyvlastňovacieho konania potom jasne a nespochybniteľne preukázal účel a verejný záujem vyvlastnenia pozemku žalobcu v súvislosti s významnou investíciou (ust. ).

50. Z oboch vydaných osvedčení vyplýva, že výstavbu tejto stavby „Vybudovanie strategického parku" bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o., Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava, ktorá spoločnosť v zmysle § 108 a § 112 Stavebného zákona a uvedených osvedčení podala na okresný úrad (stavebný úrad) dňa 17. 08. 2015 návrh na vyvlastnenie pozemkov dotknutých navrhovanou stavbou vo vlastníctve P.. E.. Účastníkmi konania boli navrhovateľ a vlastníčka dotknutých pozemkov (špecifikované v rozhodnutí o vyvlastnení) pre stavbu s názvom „Vybudovanie strategického parku“ podľa aktuálny listov vlastníctva pre kat. úz. M. , a to P.. G. E., ktorá so stavebným úradom komunikovala a neuviedla žiadnu skutočnosť, ktorá by mala zmeniť jej postavenie účastníčky konania ako vlastníčky k dotknutým pozemkom. Žiadal iba urýchlené vyplatenie stanovenej ceny za pozemky. Rozhodnutie o vyvlastnení nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 12. 2015.

51. Návrh spoločnosti MH Invest, s.r.o. na vyvlastňovacie konanie má oporu v zákonnej úprave a to v ust. , z ktorého vyplýva, že tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii. Podľa dôvodovej správy k je navrhovaný zákon "...opatrením, ktoré by malo uľahčiť veľké investície do hospodárstva Slovenskej republiky. Jeho základným cieľom je urobiť priechodným majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov a stavieb na prípravu výstavby výrobných kapacít, ktoré sú významné z hľadiska celého hospodárstva Slovenskej republiky.

52. Nie je teda sporné, že podľa o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa , vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.

53. Z SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Krajský súd, po vyhodnotení závažnosti žalobných dôvodov vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam žalovaného a vo vzťahu k obsahu pripojeného administratívneho spisu, dospel k záveru, že žalovaný ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom. Správny súd je toho názoru, že žalovaný správny orgán, ako aj správny orgán prvého stupňa v preskúmavanej veci, postupovali v intenciách vyššie citovaných právnych noriem a vec posúdili správne po právnej stránke vo vzťahu k určeniu zákonným podmienkam , Správneho poriadku, keďže vysvetlil podstatu podmienok na povolenie obnovy konania.

54. S poukazom na vyššie uvedené, správny súd dospel k záveru, že postup žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa bol zákonný a jeho záver, že žalobca nepreukázal splnenia ani jednej z podmienok podľa a nasl. SP je správny. Žalobca v podanom návrhu na obnovu konania uviedol, že návrh podáva z dôvodov podľa ust. o obnovu konania č. OU-NR-OVBP2-2015/032805-005 z dôvodov uvedených v , , a o správnom konaní bez bližšieho zdôvodnenia a uvedenia skutočností, ktoré by bolo možné podradiť pod zákonné podmienky a dôvody obnovy konania takto taxatívne vymedzené. Preukázanie naplnenia definičných znakov obnovy konania v zmysle Správneho poriadku zaťažuje navrhovateľa obnovy konania, nakoľko sú zákonným predpokladom vzniku jeho právneho nároku v tejto veci.

55. Navrhovateľ vyvlastňovacieho konania bol v čase podania návrhu oprávnený na takýto postup a stavebný úrad postupoval v súlade s v spojení s Stavebného zákona, že vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov . Jednoznačne zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca nebol vlastníkom pozemkov, ktoré boli predmetom vyvlastňovacieho konania a nepreukázal žiadne iné právo odvodené od vlastníčky vyvlastnených pozemkoch, ktoré nebolo v tomto type konania rešpektované a v ktorom by bolo možné účinnú ochranu subjektívnym právam žalobcovi poskytnúť, aby jeho právom chránené záujmy alebo povinnosti neboli v zmysle rozhodnutím priamo dotknuté.

56. Stavebný zákon upravuje vyvlastňovacie konanie v štvrtej časti v ust. § 108 až § 116. Ide o návrhové konanie, čo vyplýva z ust. § 112 ods. 3 Stavebného zákona, t. j. návrh na vyvlastnenie obsahuje označenie účastníkov konania, označenie vyvlastňovaného pozemku alebo stavby, navrhovaný rozsah a odôvodnenie požiadavky s uvedením účelu, na ktorý sa vyvlastnenie navrhuje, návrh náhrady a dôkaz o tom, že pokus o získanie práva k pozemku alebo k stavbe dohodou bol bezvýsledný.

57. Stavebný zákon vo vyvlastňovacom konaní aplikáciu § 14 ods. 1 správneho poriadku nevylučuje, avšak pri naplnení definície účastníka konania podľa ust. § 14 ods. 2 Správneho poriadku je potrebné vychádzať z predpisov hmotného práva , z ktorých vyplýva okruh osôb, ktoré sú alebo ktoré sa môžu stať nositeľmi práv a povinností, o ktorých správny orgán rozhoduje.

58. Z dôvodovej správy k ust. Stavebného zákona vyplýva, že možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme vo forme vyvlastnenia je prípustná podľa článku 20 ods. 4 , podľa článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a podľa . Zákonnými podmienkami vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je splnenie štyroch podmienok. Vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme, na základe zákona, za náhradu a účel vyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak (napr. dohodou o kúpe, o zriadení vecného bremena a pod.).

59. Vyvlastnenie je najširšie upravené v stavebnom zákone, ktorý okrem toho, že v odseku 2 vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obmedziť, upravuje aj základné predpoklady na vyvlastnenie a určuje špeciálny procesný postup, podľa ktorého sa postupuje v každom vyvlastňovacom konaní. Pokiaľ stavebný úrad dostane návrh na vyvlastnenie na účel uvedený v odseku 2 treba vychádzať z úprav vymedzených v nových alebo novelizovaných právnych predpisoch. Uvedené platí aj v prípade dôvodu vyvlastnenia zakotveného do stavebného zákona novelou (), podľa ktorej pozemky, stavby a práva k nim možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k nim obmedziť na uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov. Ide o investície významne ovplyvňujúce objem výroby a zamestnanosť, o ktorých rozhodne vláda Slovenskej republiky, že sú investíciami vo verejnom záujme. Vyvlastnenie vo verejnom záujme je upravené v ust. Stavebného zákona, v ktorom pod bodom 10ja) je odkaz na a o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

60. O takýto prípad vo vyvlastňovacom konaní, obnovy konania ktorého sa žalobca podaným návrhom na okresný úrad dňa 18. 04. 2016 domáhal, jednoznačne išlo. Vyvlastnené pozemky boli zahrnuté do zoznamu pozemkov k predloženým Osvedčeniam, na ktorých sa má realizovať stavba s názvom „Vybudovanie strategického parku“, vybudovanie ktorej má zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o., vrátane vyvlastňovacieho konania.

61. Správny súd preto dospel k záveru, že i keď na vyvlastňovacie konanie v zmysle § 108 ods. 2 písm. o) Stavebného zákona nie je aplikácia § 14 ods. 1 správneho poriadku vylúčená, žalobca predloženými kúpnymi zmluvami nepreukázal, že v čase podania návrhu na vyvlastnenie pozemkov kat. úz. F. P.. E., ako nositeľke vlastníckeho práva zapísané v operáte KN na doložených LV v jej prospech, bol on vlastníkom dotknutým pozemkom, t. j. nositeľom hmotného práva prameniaceho v súkromnom práve chránené ( napr. duplicita vlastníckeho práva k tým istým pozemkom na základe verejnej listiny).

62. Žalobca v žalobe uviedol a na pojednávaní pred správnym sudom potvrdil, že o vyvlastňovacom konaní sa dozvedel 02. 12. 2015, teda za účinnosti , ktorý opomenutého účastníka upravoval v ust. a mal možnosť podať žalobu podľa druhej hlavy , piatej časti . Žalobca pri pluralita právnych prostriedkov nápravy tvrdenej nezákonnosti zvolil postup podľa a nasl. Správneho poriadku a podal návrh na obnovu konania, avšak podľa názoru správneho súdu, vzhľadom na vyššie uvedené, v tomto type konania správneho súdnictva nepreukázal individuálne okolnosti kauzy jeho účastníctva vyvlastňovacieho konania (vyvlastňovacie konania v zmysle Stavebného zákona). Žalobca potom nemohol byť účastníkom vyvlastňovacieho konania a ani sa s ním vo vyvlastňovacom konaní ako s účastníkom konania nemohlo konať, keďže týmto konaním nedošlo alebo v zmysle zákona nemohlo dôjsť k zásahu do jeho práv.

63. Žalobca v konaní o povolenie obnovy konania i v žalobe tvrdí, že mal byť účastníkom vyvlastňovacieho konania z dôvodu, že s predávajúcou P.. G. E., r. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. L. XX/XX, uzavrel kúpne zmluvy dňa 06. 08. 2015 a 12. 08. 2015, zaevidované na OÚ Nitra pod č. V 6469/2015 a V 6629/2015 a vyvlastňovacie konanie záviselo a aktuálne aj závisí od posúdenia predbežnej otázky, konkrétne výsledku vkladových konaní vedených katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra pod č. V 6469/2015 a V 6629/2015, pričom nesprávnym postupom správneho orgánu bol žalobca - ako osoba ktorej právom chránené záujmy alebo povinnosti mohli byt' (a boli) v zmysle , rozhodnutím priamo dotknuté - opomenutý, čím mu bola súčasne odňatá možnosť zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní, navrhovať dôkazy, ich doplnenie, klásť svedkom a znalcom otázky, atď.

64. Žalobca v podstate svoje podanie zdôvodnil iba skutočnosťou, že vyvlastňovacie konanie záviselo a aktuálne aj závisí od posúdenia predbežnej otázky, konkrétne výsledku vkladových konaní vedených katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra pod č. V 6469/2015 a V 6629/2015.

65. Výsledok vkladových konaní vedených katastrálnym odborom Okresného úradu Nitra pod č. V 6469/2015 a V 6629/2015, t. j. zaevidovanie návrhu žalobcu na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe predložených kúpnych zmlúv zo dňa 06. 08. 2015 a 12. 08. 2015 uzavretých s predávajúcou P.. G. E. a tvrdenie žalobcu, že štátu predkupné právo k pozemkom bolo zapísane, t. j. vzniklo až po uzavretí predmetných zmlúv s vlastníčkou pozemkov nemá žiadny vplyv na tvrdenie žalobcu, že mal byť účastníkom vyvlastňovacieho konania, alebo mal správny orgán vyčkať do právoplatného skončenia katastrálneho konania o jeho návrhu, a že minimálne spĺňa aspoň jednu z podmienok obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. c) SP, nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní.

66. K týmto tvrdeniam žalobcu o nezákonnom postupe správneho orgánu, správny súd považuje za potrebné uviesť, že katastrálne konanie o návrhu na vklad (vkladové konanie) má povahu správneho (administratívneho) konania, v rámci ktorého správa katastra postupuje spôsobom upraveným katastrálnym zákonom a subsidiárne (§ 22 ods. 1 a 5 katastrálneho zákona) i správnym poriadkom. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a § 42 ods. 1 a 2 posudzuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Katastrálny zákon v právnej norme § 4 ods. 1 ustanovuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

67. Vkladové konanie vedené pod č. V 6629/2015 bolo predmetom súdneho prieskumu pod sp. zn. , v ktorom správny súd zrušil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) č. V 6629/2015-18 zo dňa 04. 05. 2016, ktorým prvostupňový správny orgán podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „“) zastavil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12. 08. 2015 uzavretej medzi kupujúcim (žalobca) a predávajúcou (P.. G. E.) a Krajský súd v Nitre vyjadril nesúhlas s právnym názorom správnych orgánov, že bol dôvod na postup podľa 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona, teda na zastavenie konania z dôvodu, že účastníci katastrálneho konania v určenej lehote nedoložili listinu preukazujúcu, že štát svoje predkupné právo nevyužil.

68. Najvyšší súd SR, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -61 zo dňa 7. júna 2017, rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť zamietol. V rozsudku jednoznačne konštatoval (bod č. 6.7), že: „Neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na existenciu predkupného štátu podľa , obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného páva pri zamýšľanom

prevode dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, je podľa kasačného súdu v rozpore s účelom a cieľmi a porušením katastrálneho zákona. Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný skúmať, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 03. júla 2018).

Ďalej pod bodom 6.14 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval....“že v prejednávanej veci predávajúca predložila správnemu orgánu prvého stupňa na jeho výzvu listiny- ponuku na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 24.07.2015 a návrh kúpnej zmluvy č. 30203/3981/2015/ Dražovce/007/ManVi, ktorá mala byť uzavretá medzi predávajúcou a kupujúcim MH Invest, s.r.o., z obsahu ktorých bolo možné odvodiť vôľu štátu uplatniť si svoje predkupné právo vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam. Takýto záver potvrdil vo svojom rozhodnutí aj žalovaný, ktorý v tejto súvislosti uviedol, že „Z doložených listín podaných predávajúco, doručených dňa 19. 11. 2015 je zrejmé, že štát využil predkupné právo, keď doručil účastníčke konania ponuku na uzatvorenie kúpnej zmluvy.“

69. Vkladové konanie vedené pod. č. V 6469/2015 nebolo predmetom súdneho konania. Okresný úrad, katastrálny odbor konania zastavil.

70. K tvrdeniu žalobcu o opomenutom účastníkovi vyvlastňovacieho konania správny súd poukazuje na nález ÚS SR č. -46 zo dňa 13. 12. 2018, v ktorom riešil inštitút opomenutého účastníka konania a návrh žalobcu na obnovu konania v stavebnom konaní a uviedol, že :“ Ústavný súd dospel k záveru, že výklad § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku zvolený najvyšším súdom dôsledne nerešpektuje zásadu materiálnej ochrany práv a zásadu ústavne konformného výkladu právnych noriem. V prvom rade ústavný súd akceptuje, že § 62 Správneho poriadku uvádza, že návrh na obnovu konania môže podať účastník konania, čo vedie k prvotnému záveru, že ten, kto v pôvodnom správnom konaní nebol účastníkom konania, t. j. vo formálnom zmysle ten, s kým správny orgán ako s účastníkom konania nekonal, nemôže podať návrh na obnovu konania. Na druhej strane však napr. § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku ustanovuje, že návrh na obnovu konania možno podať, ak nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní. Uvedené ustanovenie nevymedzuje relevantný rozsah odňatia možnosti zúčastniť sa na konaní - môže teda ísť o čiastočné odňatie účasti napr. v rozsahu nedoručenia rozhodnutia, neprizvania na ústne pojednávanie a pod., alebo môže ísť o odňatie účasti v absolútnom rozsahu, t. j. o nekonanie s niekým ako s účastníkom konania. Uvedená formulácia nasvedčuje záveru, že pojem „účastník konania“ uvedený v § 62 Správneho poriadku ako vecne legitimovanej osoby na podanie návrhu na obnovu konania je potrebné vykladať nie formálne, t. j. ako toho účastníka konania, s ktorým správny orgán v pôvodnom správnom konaní ako s účastníkom konal, ale skôr materiálne, t. j. ako toho, kto je účastníkom konania v zmysle relevantných ustanovení Správneho poriadku alebo ustanovení osobitného zákona, bez ohľadu na to, či s ním správny orgán v pôvodnom konaní ako s účastníkom konal. Tomuto výkladu nebráni ani inštitút žaloby opomenutého účastníka podľa . Materiálny výklad účastníka konania podľa Správneho poriadku ako vecne legitimovaného subjektu na podanie návrhu na obnovu konania môže vytvoriť stav, keď opomenutý účastník bude mať - v závislosti od ďalších podmienok k dispozícii dva právne prostriedky na nápravu ním tvrdenej nezákonnej - neúčasti v určitom správnom konaní. Pluralita právnych prostriedkov nápravy tvrdenej nezákonnosti nie je sama osebe neprípustná, a rovnako tak nie je automatickým dôvodom na reštriktívny výklad určitej právnej normy.

71. Žalobca sa v súvislosti s opomenutým účastníkom v stavebnom konaní v žalobe odvoláva na uznesenie Najvyššie súdu SR sp. zn. zo dňa 26. 01. 2012, ktorý rieši postavenie účastníka kolaudačného konania, špeciálne upraveného v ust. § 78 ods. 1 Stavebného konania (Účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená). Okruh účastníkov kolaudačného konania nie je zhodný s okruhom účastníkov stavebného konania, na ktoré sa kolaudačné konanie viaže a umožňuje povolenú stavbu užívať, vrátane ju zapísať do operátu katastra nehnuteľností na príslušný LV. Tieto zákonné podmienky stavebný úrad musí vždy skúmať.

72. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach judikoval a uviedol, že správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách.

Účelom správneho súdnictva je účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná (porovnaj ).

Pre ústavný súd v konaní o sťažnosti proti meritórnemu rozhodnutiu v správnom súdnictve nie je prioritne podstatné, v ktorom z jednotlivých typov konaní regulovaných v procesno-právnom predpise prameniacom v je uvedená ochrana subjektívnym právam sťažovateľa poskytovaná. Táto premisa však platí iba vtedy, pokiaľ prípadný chybný (nezákonný) záver správneho súdu o type konania, v ktorom je možné účinnú ochranu subjektívnym právam sťažovateľa poskytnúť, nemá za následok definitívne vylúčenie možnosti sťažovateľa iniciovať začatie iného (v ponímaní správneho súdu) vhodného typu konania v správnom súdnictve s ohľadom na individuálne okolnosti kauzy“.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakým právami ako ten, o koho práva ide.

73. Inštitút obnovy správneho konania je upravený v štvrtej časti zákona o správnom konaní s názvom „Riadne opravné prostriedky“ v ustanovení §§ 62 až 64, hoci nespochybniteľne ide o mimoriadny opravný prostriedok. Obnova konania dáva účastníkovi konania možnosť, aby sa v prípade splnenia zákonom ustanovených podmienok o jeho právoplatne skončenej veci opätovne rozhodlo. Inštitút obnovy konania tak umožňuje prekonať prekážku res iudicatae. Pokiaľ ide o právnu konštrukciu obsiahnutú v ustanovení § 62 ods. 1 správneho poriadku, možno teda dospieť k záveru, že príslušný správny orgán je povinný o návrhu na obnovu konania rozhodnúť. Takýmto rozhodnutím sa obnova konania povolí alebo zamieta.

74. Úlohou inštitútu obnovy konania je odstrániť nedostatky v zistení skutkového stavu veci, alebo nedodržaní niektorých procesných podmienok. K podmienkam obnovy správneho konania patrí:

- právoplatné rozhodnutie,

- obnova nie je zo zákona vylúčená (§ 63 ods. 3 správneho poriadku),

- návrh účastníka na obnovu konania s uvedením dôvodov, resp. nariadenie obnovy správnym orgánom, existencia taxatívne vymedzených dôvodov na obnovu (§ 62 ods. 1 písm. a/ až e/ správneho poriadku),

- zachovanie objektívnej a subjektívnej lehoty ustanovenej v ustanovením § 63 ods. 3 správneho poriadku s výnimkou uvedenou v ods. 4.

75. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že inštitút obnovy konania je mimoriadnym opravným prostriedkom proti právoplatnému rozhodnutiu, ktoré sa obnoví na žiadosť účastníka konania alebo s úradnej moci. Záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia je jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených administratívnym rozhodnutím. Výnimkou sú prípady mimoriadnych opravných prostriedkov, ako je obnova konania, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorými sa dosahuje náprava právoplatného administratívneho rozhodnutia. Právoplatnosť je významným prostriedkom zabezpečujúci právnu istotu účastníkov právnych vzťahom (pozri napr. rozhodnutie ).

76. Na to, aby bolo možné vyhovieť návrhu na obnovu konania sa vyžaduje existencia aspoň jedného z taxatívne stanovených dôvodov na obnovu konania. V rámci obnovy konania nie sú prípustné iné dôvody, a preto, ak by boli uplatnené takéto dôvody, správny orgán by musel takýto návrh zamietnuť.

77. Novými skutočnosťami alebo dôkazmi sa rozumejú také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastník v pôvodnom konaní nemohol uplatniť vôbec, pretože ich v tom čase nepoznal, alebo ich bez vlastnej viny nemohol uplatniť, zároveň treba zdôrazniť podstatnú okolnosť, že novými skutočnosťami sú také skutočnosti, ktoré nastali do vydania pôvodného rozhodnutia správneho orgánu, pretože len na tieto okolnosti mohol správny orgán prihliadať. Súčasne musí byť splnená podmienka, že nové skutočnosti a dôkazy mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, to znamená, že správny orgán by pri existencii týchto skutočností a dôkazov v konaní rozhodol úplne inak, ako rozhodol bez nich.

78. Dôvodom obnovy konania v zmysle uvedeného ustanovenia je aj to, že sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní. Prichádza to do úvahy vtedy, keď správny orgán niekomu odoprel postavenie účastníka konania, ako aj vtedy, keď mu postavenie účastníka konania síce priznal,

ale nedal mu možnosť, aby v konaní mohol uplatniť svoje práva a právom chránené záujmy, najmä ho neoboznámil s výsledkami vykonaného vyšetrenia a s ostatnými podkladmi rozhodnutia, nedal mu príležitosť, aby sa k nim mohol vyjadriť, prípadne navrhnúť ich doplnenie. V obidvoch týchto prípadoch je ďalšou podmienkou obnovy konania, že k týmto nedostatkom došlo v dôsledku nesprávneho postupu správneho orgánu.

79. Správny súd dospel k záveru, že o takýto prípad v preskúmavanej veci nejde a žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o naplnení aspoň jedného dôvodu na povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. c/ správneho poriadku, a to , že nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní.

80. V danej veci správny súd ďalej zistil a neuniklo jeho pozornosti tvrdenie o momente dozvedania sa výsledku vyvlastňovacieho konania, čo namietal i pribratý účastník do konania, že žalobca požiadal podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dňa 2.12.2015 prostredníctvom elektronickej pošty Okresný úrad v Nitre o informácie z vyvlastňovacieho konania na účel katastrálneho konania V 6469/15 a V 6629/15. Požadované informácie okresný úrad poskytol odvolateľovi obratom. Odvolateľ sa však vo svojej žiadosti nedomáhal postavenia účastníka konania ani nepreukázal vlastníctvo k vyvlastňovaným pozemkom.

Túto skutočnosť žalobca nepoprel ani v súdom konaní a na pojednávaní dňa 05. 02. 2020 spresnil, že: „ e-mailová správa bola podaná 30. 11. 2015 a odpoveď bola poskytnutá 02. 12. 2015, rovnako mi bola poskytnutá odpoveď i telefonicky dňa 02. 12. 2015.......žiadal som aj rozhodnutie o vyvlastnení, čo mi bolo 18. 01. 2016“.

81. Podľa § 63 ods. 1 správneho poriadku, obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni. Návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v ods. 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty (§ 28) nemožno odpustiť (§ 63 ods. 3 citovaného zákona).

82. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že prikazuje účastníkovi konania svoj návrh na obnovu konania podať v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom orgáne. Treba zdôrazniť, že tak účastník konania pri podaní svojho návrhu ako aj správny orgán musí pri nariadení obnovy konania dodržať súčasne obe zákonné lehoty, začiatok ktorých je založený inými právnymi skutočnosťami. Trojmesačná lehota plynie odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy (subjektívna lehota). Právne významný bude teda okamih, keď sa o existencii dôvodu skutočne dozvedel a nie moment, keď sa o ňom mohol dozvedieť

83. Nie je teda sporné, že žalobca sa dňa 02. 12. 2015, prostredníctvom elektronickej pošty Okresný úrad v Nitre o informácie z vyvlastňovacieho konania na účel katastrálneho konania V 6469/15 a V 6629/15. Týmto dňom začala žalobcovi plynúť trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania, ktorá mu skončila dňa 02. 03. 2016. Žalobca návrh na obnovu konania č. OU-NR- OVBP2-2015/032805-005 podal na Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky so sídlom Nitra dňa 18. 04. 2016 (poštou 15. 04. 2016), teda jednoznačne po uplynutí zákonnej trojmesačnej subjektívnej lehote. Obnova vyvlastňovacieho konania neprichádzala do úvahy pre márne uplynutie lehoty a žalobcovi zaniklo právo domáhať sa nápravy právoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia v rámci obnovy konania.

84. Z rozhodnutia žalovaného a ani správneho orgánu prvého stupňa nevyplýva, že by správne orgány skúmali podmienky obnovy konania i podľa ust. § 63 ods. 3 Správneho poriadku, avšak za situácie, keď správny orgán nepovolil obnovu konania pre nesplnenie ani jednej podmienky podľa § 62 ods. 1 Správneho poriadku, bolo by nadbytočné a nehospodárne zrušovať žalobou napadnuté rozhodnutie a preto správny súd poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. decembra 2002, sp. zn. ), v zmysle ktorej dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu môže byť len taká vada, ktorá mohla mat' vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka."

Obdobne postupoval Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i vo veci pod sp. zn. , keď v rozhodnutí zo dňa 10. 05. 2010 konštatoval: "Formálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech."

85. Správny súd preto námietku žalobcu, týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci (zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia podľa vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko žalovaný správny orgán riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR , , , , , , a pod.). Uviedol, že procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V danej veci z odôvodnenia žalovaného vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

86. Z vyššie uvedených dôvodov je krajský súd toho názoru, že záver oboch správnych orgánov, ktorí urobili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s i hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť. Nezistil ani dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych predpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, v spojení s rozhodnutím správcu dane (obe rozhodnutia tvoria jeden celok). Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu ako nedôvodnú podľa zamietnuť.

87. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

88. O trovách pribratých účastníkov súdneho konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. , nakoľko neboli splnené uznesením pribral do súdneho konania účastníkov administratívneho konania, ale neuložil im žiadnu povinnosť v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Nitre. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.