Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sži/3/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. P. Ď., bytom H.,

zastúpený JUDr. A., advokátkou, so sídlom Z., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. -39 zo dňa 23. júna 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -39 zo dňa 23. júna 2010, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č. k. -39 zo dňa 23.6.2010

podľa ust. (ďalej len „“) zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia ministra spravodlivosti SR, ktorým bolo podľa žalobcu rozhodnuté o jeho rozklade zo dňa 14.1.2008 podanom proti rozhodnutiu žalovaného o nevyhovení žiadosti žalobcu zo dňa 16.12.2007 o sprístupnenie informácií podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), keďže mal za to, že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že podľa názoru krajského súdu

žalobcu bolo potrebné považovať za osobu neoprávnenú k podaniu žaloby, pretože k žiadnej ujme na jeho právach v dôsledku neexistujúceho fiktívneho rozhodnutia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky dôjsť nemohlo. Konštatoval, že žalobcovi boli sprístupnené informácie v požadovanom rozsahu kompetentnou povinnou osobou, z ktorých dôvodov nemohlo dôjsť k fikcii vydania zamietavého rozhodnutia žalovaného, proti ktorému by bolo možné podať rozklad. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v danej veci nezostal po obdŕžaní žiadosti o sprístupnenie informácie nečinný a žiadosť bezodkladne postúpil GR ZVJS ako inštitúcii rovnako kompetentnej k vybaveniu žiadosti. Poukázal na to, že žalovaný sa dopustil drobnej vady konania len tým, že oznámenie o postúpení žiadosti zaslal žalobcovi oneskorene, až po vybavení žiadosti zo strany GR ZVJS. Podľa názoru krajského súdu však uvedené pochybenie nemohlo spôsobiť tak vážny zásah do práv žalobcu, keďže účel zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým je predovšetkým prístup žiadateľa k požadovaným informáciám, bol v danom prípade naplnený.

2

Proti uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal,

aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. Nesúhlasil s právnym záverom súdu prvého stupňa. Napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu považoval za nezákonné. Uviedol, že podľa jeho názoru je oprávnenou osobou, pretože spĺňa všetky zákonom stanovené predpoklady na podanie žaloby a to - je fyzickou osobu, bol účastníkom správneho konania a tvrdí, že bol postupom a rozhodnutím žalovaného správneho orgánu ukrátený na svojich právach, a preto nemôže súd konanie zastaviť, ale musí vo veci meritórne rozhodnúť, t.j. či je tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach dôvodné alebo nie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril a odvolací návrh odvolaciemu súdu

nepredložil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. v spojení

s veta prvá ) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu ( v spojení s veta prvá ) postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. v spojení s ust. veta prvá a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa ust. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ust. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ust. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe

tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu dospel k záveru, že

krajský súd postupom, ktorým konanie podľa z dôvodu podania žaloby neoprávnenou osobou zastavil, nepostupoval správne a v súlade so zákonom.

Aktívne legitimovanou na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho

orgánu je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom žalovaného správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, bol účastníkom správneho konania alebo sa s ním ako s účastníkom v správnom konaní malo konať a existencia porušenia alebo neporušenia jeho práv vyplýva z napadnutého rozhodnutia alebo postupu žalovaného správneho orgánu, dôkazom čoho je administratívny spis, ktorý si je správny súd povinný od žalovaného správneho orgánu vyžiadať. Od aktívnej legitimácie žalobcu je treba rozlišovať procesnú legitimáciu na podanie žaloby a to oprávnenosť žalobcu na podanie žaloby podľa , ktorý je procesným inštitútom stanovujúcim procesné postavenie žalobcu

3

v preskúmavacom konaní podľa piatej časti (správne súdnictvo) a vyplýva z postavenia žalobcu v správnom konaní. Osobou neoprávnenou na podanie žaloby treba považovať takú osobu, ktorá nebola účastníkom správneho konania, ani sa s ňou v správnom konaní nemalo konať, keďže týmto konaním nedošlo alebo v zmysle zákona nemohlo dôjsť k zásahu do jeho práv ( ). Pokiaľ krajský súd pri skúmaní podmienok konania zistí, že žalobca nie je procesne legitímnou teda oprávnenou osobu na podanie žaloby podľa druhej hlavy piatej časti , konanie podľa zastaví. Pokiaľ však krajský súd zistí, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, teda že mu nesvedčí právo a teda, že napadnutým rozhodnutím a postupom žalovaného správneho orgánu nedošlo k ukráteniu jeho práv alebo právom chránených záujmov, keďže žalovaný správny orgán v preskúmavanej veci rozhodol v súlade so zákonom, žalobu zamietne.

Z predloženého spisu krajského súdu v danej veci vyplýva, že žalobca žiadal

od žalovaného poskytnutie informácií, žalovaný správny orgán postúpil jeho žiadosť GR ZVJS, ktorú skutočnosť žalobcovi neoznámil, žalobca podal proti fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného o neposkytnutí informácií rozklad, o ktorom žalovaný nerozhodol a žalobcovi listom oznámil, že jeho žiadosť bola postúpená na vybavenie príslušnej povinnej osobe – GR ZVJS, ktorá mu poskytla požadované informácie. Žalobca potvrdil, že od GR ZVJS obdržal informácie a súčasne tvrdil, že požadované informácie žiadal však od žalovaného a nie od ozbrojenej zložky.

Súd prvého stupňa v danej veci postupoval v rozpore s , pretože

zo súdneho spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol bez toho, aby sa oboznámil so spisovým materiálom žalovaného správneho orgánu, keďže administratívny spis sa v súdnom spise nenachádza. Pod pojmom "spisy žalovaného správneho orgánu" treba rozumieť úplný a originálny spisový materiál správneho orgánu vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí a riadne zažurnalizovaný, aby nevznikli pochybnosti o postupnosti jednotlivých procesných úkonov a o úplnosti spisu.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatuje, že žalobcu bolo

potrebné považovať za osobu neoprávnenú k podaniu žaloby, pretože k žiadnej ujme na jeho právach v dôsledku neexistujúceho fiktívneho rozhodnutia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky dôjsť nemohlo a súčasne, že žalobcovi boli sprístupnené informácie v požadovanom rozsahu kompetentnou povinnou osobou, z ktorých dôvodov nemohlo dôjsť k fikcii vydania zamietavého rozhodnutia žalovaného, proti ktorému by bolo možné podať rozklad, s poukazom na to, že pokiaľ sa aj žalovaný dopustil drobnej vady konania tým, že oznámenie o postúpení žiadosti zaslal žalobcovi oneskorene, takéto pochybenie nemohlo spôsobiť zásah do jeho práv. Dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho žalobe sa náležite nezaoberal. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva záver, z akých dôvodov považoval súd prvého stupňa žalobcu za procesne nelegitímneho na podanie žaloby s poukazom na to, že pokiaľ súd prvého stupňa tvrdil, že nemohlo dôjsť k porušeniu práv žalobcu postupom žalovaného, z tohto tvrdenia vyplýva skôr záver súdu prvého stupňa, že žalobcu nepovažoval za aktívne legitímneho na podanie žaloby.

4

Odvolací súd v danej veci vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvého stupňa trpí nepreskúmateľnosťou pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu podľa

v spojení s zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa ust. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru

odvolacieho súdu a vo veci opäť rozhodnúť. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne opätovne o náhrade trov konania vrátane o náhrade trov odvolacieho konania ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. januára 2011

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth