Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/58/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu MVR s.r.o., so sídlom Sekčovská 54, Prešov, IČO: 36 606 219, právne zastúpený JUDr. Ivom Babjakom, so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, Svidník, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 100852818/2018 zo dňa 30. apríla 2018 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. 102628838/2017 zo dňa 21. decembra 2017, na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo 100852818/2018 zo dňa 30. apríla 2018 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov číslo 102628838/2017 zo dňa 21. decembra 2017 a vec v r a c i a Daňovému úradu Prešov na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

I.

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Košice vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na základe Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 19.3.2013 č. 9801403/5/103976/2013, ktorá bola začatá dňa 26.3.2013 za zdaňovacie obdobie december 2012. Podľa účtovnej evidencie DPH za zdaňovacie obdobie december 2012 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z nákupu tovarov od tuzemských dodávateľov PAFOS SK, s.r.o., QANT, spol. s.r.o., PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o., VENERG, s.r.o., VENAS a.s. Dňom doručenia Protokolu č. 103001329/2016 zo dňa 25.4.2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bola daňová kontrola v súlade s o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ " ) ukončená dňa 27.4.2016.

2. Daňový úrad Košice výzvou zo dňa 5.4.2013 vyzval žalobcu na predloženie dokladov a žiadosťou zo dňa 20.5.2013 požiadal žalobcu o vyjadrenie sa k príčinám vzniku nadmerných odpočtov DPH v zdaňovacích obdobiach 07/2012-12/2012; príčiny medziročného rastu nadmerných odpočtov DPH v zdaňovacích obdobiach 07/2011 - 12/2011 a 07/2012-12/2012; aký očakáva žalobca trend vývoja v

oblasti nadmerných odpočtov DPH. K uvedenej žiadosti sa žalobca písomne vyjadril písomným podaním zo dňa 12.6.2013.

3. Daňový úrad Košice rozhodnutím č.: 981403/5/35964/2014 zo dňa 30.1.2014 prerušil predmetnú daňovú kontrolu podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku dňom 5.2.2014 z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia - žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Daňový úrad Košice oznámením zo dňa 4.2.2015 oznámil žalobcovi, že pokračuje vo výkone kontroly začatej dňa 26.3.2012, nakoľko dňa 3.2.2015 prišla odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, čím pominuli prekážky pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.

4. Daňový úrad Košice rozhodnutím č.: 9801403/5/343487/2015 zo dňa 16.2.2015 podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku opätovne prerušil daňovú kontrolu u žalobcu z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Kontrolu prerušil odo dňa 19.2.2015 do obdŕžania podkladov, na základe ktorých správca dane bude vedieť určiť daň. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že Daňový úrad Košice citoval ustanovenia § 61 ods. 1, § 46 ods. 10 Daňového poriadku a konštatoval, že na základe uvedených skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Uviedol, že správca dane vykonáva daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty u prvého dodávateľa kontrolovaného daňového subjektu, a to u spoločnosti VENAS a.s., za zdaňovacie obdobie december 2012. Výsledky uvedenej kontroly sú rozhodujúce pre ukončenie výkonu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2012 u žalobcu. Daňový úrad Košice listom zo dňa 21.4.2016 oznámil žalobcovi, že daňová kontrola u daňového subjektu VENAS a.s., bola ukončená dňa 15.4.2016, čím pominuli prekážky pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, preto pokračuje vo výkone kontroly začatej dňa 26.3.2015.

5. Daňový úrad Košice emailom dňa 25.4.2016 zaslal splnomocnenému zástupcovi žalobcu kontrolné zistenia z daňovej kontroly, o čom spísal úradný záznam dňa 25.4.2016. Dňa 7.3.2016 boli oddelením koordinácie postúpené informácie, ktoré boli získané nazeraním do vyšetrovacieho spisu vedeného pod č. ČVS: KRP-47/OEK-KE-2013, boli zaslané uznesenia ČVS: KRP-47/OEK-KE-2013 zo dňa 12.1.2016 a znalecké posudky č. 1 a č. 5.

6. Daňový úrad Košice vyhotovil dňa 25.4.2016 protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2012, v bode 2.4 vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku uviedol, že dňa 25.4.2016 správca dane zaslal e-mailovou poštou splnomocnenému zástupcovi žalobcu kontrolné zistenia z dôvodu oboznámenia sa s týmito zisteniami v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku.

7. Daňový úrad Košice vyzval žalobcu výzvou zo dňa 26.4.2016 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole na základe § 46 ods. 8 Daňového poriadku.

8. K protokolu sa splnomocnený zástupca žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 13.5.2016, v ktorom so zisteniami správcu dane uvedenými v predmetnom protokole nesúhlasil. Uviedol, že Daňový úrad Košice nerešpektoval ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku, čím je daňová kontrola postihnutá neodstrániteľnou vadou zákonnosti a touto vadou zákonnosti bude postihnuté aj prípadné rozhodnutie správcu dane vydané vo vyrubovacom konaní. Uviedol, že dôvod prerušenia daňovej kontroly rozhodnutím zo dňa 16.2.2015 nie je dôvodom zákonným, čím rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 16.2.2015 bolo vydané v rozpore so zákonom a tým nedošlo k ukončeniu daňovej kontroly v lehote uvedenej v ustanovení § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Preto protokol z takejto daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý.

9. Daňový úrad Košice predvolal žalobcu na ústne pojednávanie dňa 15.12.2016 v súvislosti s vyrubovacím konaním vykonávaným u žalobcu, s upozornením na ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Daňový úrad Košice dňa 15.12.2016 prerokoval pripomienky a dôkazy predložené žalobcom k protokolu zo dňa 25.4.2016, bez prítomnosti žalobcu, ktorý sa na ústne pojednávanie nedostavil, o čom spísal úradný záznam.

10. Daňový úrad Košice následne vydal rozhodnutie č.: 104529970/2016 zo dňa 22.12.2016, ktorým podľa § 68 ods. 5, 6 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 127.790,83 Eura na

dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2012, a nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2012 v sume 182.638,96 Eura, a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 127.790,83 Eura. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie v zákonom stanovenej lehote, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.: 101132599/2017 zo dňa 30.5.2017, ktorým podľa ustanovenia § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 104529970/2016 zo dňa 22.12.2012, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že vzhľadom na procesné pochybenia je potrebné, aby správca dane odstránil nedostatky a vydal nové rozhodnutie vo veci tak, aby výrok rozhodnutia zodpovedal ustanoveniu § 63 ods. 2, 3 Daňového poriadku a vyjadroval tak presný, určitý, zrozumiteľný a výstižný záver správcu dane, z ktorého bude možné jednoznačne zistiť výšku rozdielu dane v súlade s ustanovením § 68 ods. 5 a rozdielu v sume, ktorú mal žalobca podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. Úlohou správcu dane v ďalšom konaní bude zákonným spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 46 ods. 8 a § 68 ods. 3 Daňového poriadku vysporiadať sa s obsahom vyjadrenia daňového subjektu k protokolu z daňovej kontroly a obsah záverov premietnuť do odôvodnenia rozhodnutia vydaného v ďalšom konaní sa zaoberať aj s námietkami žalobcu hmotnoprávnej povahy, keďže dôvodnosť týchto námietok žalovaný nemohol oprávnene hodnotiť s poukazom na procesnoprávne dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia.

11. Daňový úrad Košice listom zo dňa 17.7.2017 odstúpil spisový materiál Daňovému úradu Prešov z dôvodu miestnej príslušnosti na ďalšie konanie.

12. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane") oznámil písomným podaním zo dňa 15.11.2017 splnomocnenému zástupcovi žalobcu podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku termín ústneho pojednávania vo veci oboznámenia s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní v nadväznosti na daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2012, ktoré sa uskutoční dňa 27.11.2017.

13. Splnomocnený zástupca žalobcu listom zo dňa 21.11.2017 oznámil správcovi dane, že sa predmetného ústneho pojednávania nemôže zúčastniť, zároveň požiadal, aby svoje oboznámenie s priebehom a výsledkami dokazovania doručil žalobcovi poštou, ku ktorému sa vyjadrí písomne v lehote 15 dní. Oznámil, že ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku sa vzťahuje výlučne na prípad, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prekovania pripomienok a dôkazov ním predložených. Predmetná vec sa nachádza vo vyrubovacom konaní v ktorom sa pokračuje po tom, čo odvolací orgán zrušil rozhodnutie správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Túto časť vyrubovacieho konania špeciálne neupravuje a preto je možné v súlade so zásadou analógie legis použiť ustanovenie Daňového poriadku, ale daňový subjekt pri jej aplikácií správcom dane nesmie byť zaťažovaný povinnosťami, ktoré sa vzťahujú na tú časť vyrubovacieho konania, ktorá nasleduje po podaní vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly. Táto časť vyrubovacieho konania bola ukončená spísaním úradného záznamu č. 104510687/2016 zo dňa 15.12.2016.

14. Správca dane dňa 20.12.2017 spísal úradný záznam za účelom oboznámenia s priebehom a výsledkami dokazovania na základe rozhodnutia žalovaného zo dňa 30.5.2017, v ktorom opísal zistené skutočnosti a oznámením zo dňa 20.12.2017 doručil splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 27.12.2017 list, v ktorom ho oboznámil s opisom zistených skutočností na základe úradného záznamu zo dňa 20.12.2017.

15. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 102628838/2017 zo dňa 21.12.2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 310.429,79 Eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2012, nadmerný odpočet nepriznal v sume 182.638, 96 Eura a vyrubil daň v sume 127.790, 83 Eura.

16. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie prvostupňového rozhodnutia boli závery správcu dane, že žalobca nesplnil podmienky pre odpočítanie dane podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „") v celkovej výške 310 429,79 eura z faktúr od dodávateľov : PAFOS, s.r.o. z faktúr č.: DF 201212041, dátum vystavenia 04.12.2012, základ dane 373 792,50 eura, daň 74 758,50 eura, repka olejná 830,65 ton, DF 201212051, dátum vystavenia 05.12.2012, základ dane 110 691,00 eur, daň 22 138,20 eura, repka olejná 245,98 ton, DF

201212101, dátum vystavenia 10.12.2012, základ dane 264 105,00 eur, daň 52 821,00 eura, repka olejná 586,90 ton, DF 201212201, dátum vystavenia 20.12.2012, základ dane 381 001,50 eura, daň 76 200,30 eura, repka olejná 846,67 ton, v celkovej výške 225 918,00 eur; QANT, spol. s.r.o., z faktúry č. DF 12120401, dátum vystavenia 04.12.2012, základ dane 250 516,66 eura, daň 50 103,33 eura, komodita

- sójový šrot 527,58 ton; PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o., z faktúry č. DF 201212061, dátum vystavenia 06.12.2012, základ dane 19 681,00 eur, daň 3 936,20 eura, komodita - chladiace zariadenie, umývačka, TV, kávovar, predajný pult, sedacia súprava, koberec, poháre; VENERG s.r.o., z faktúry č. DF 79/2012, dátum vystavenia 20.12.2012, základ dane 55 861,30 eura, daň 11 172,26 eura, komodita - repka olejná 118,10 ton; VENAS a.s., z faktúry č. DF 1212043, dátum vystavenia 31.12.2012, základ dane 96 500,00 eura, daň 19 300,00 eura, komodita, komodita - repkový olej.

17. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly preveroval splnenie podmienok odpočítania dane podľa v nadväznosti na z faktúr od dodávateľa PAFOS SK, s.r.o. a zistil, že spoločnosť PAFOS SK, s.r.o. je nekontaktná, na opakované žiadosti správcu dane o zapožičanie dokladov ani v jednom prípade nereagovala. Dňa 11.10.2013 bolo vykonané miestne zisťovanie v sídle spoločnosti PAFOS SK, s.r.o., Hrnčiarska 2/A, 040 01 Košice, pričom bolo zistené, že spoločnosť PAFOS SK, s.r.o. tu nesídli. Správca dane pri overovaní zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a PAFOS SK, s.r.o. využil zistenia a poznatky z daňových kontrol dane z pridanej hodnoty vykonaných v spoločnosti PAFOS SK, s.r.o. za zdaňovacie obdobia jún a júl 2012. (Úradný záznam č. 102988997/2016). Z protokolu o určení dane podľa pomôcok bolo zistené, že spoločnosť PAFOS SK, s.r.o. na adrese sídla spoločnosti Moyzesova 36, Košice od 04.03.2014 reálne nesídli, zásielky sa vracajú s označením „adresát je neznámy". Zásielky zaslané na adresu súčasného konateľa spoločnosti U. ako aj na predchádzajúceho konateľa K. H. sa vrátili správcovi dane buď ako neprevzaté alebo boli prevzaté a nik na ne nereagoval.

18. Správca dane pri výkone daňovej kontroly využil aj poznatky z daňových kontrol dane z pridanej hodnoty vykonaných v spoločnosti VENAS, a.s. (Úradný záznam č. 102988945/2016) a zistil, že v súvislosti s preverovaním obchodnej spolupráce medzi spoločnosťami VENAS, a.s. a PAFOS SK, s.r.o. dňa 24.9.2013 zaslal správca dane konateľovi daňového subjektu PAFOS SK, s.r.o. K. výzvu na zapožičanie dokladov č. 9801403/5/4356402/2013, ktorá bola adresátovi riadne doručená 14.10.2013. P. H. v ten istý deň zaslal správcovi dane Oznámenie (980400/5/4662601/2013), v ktorom oznámil, že je práceneschopný a po ukončení PN bude správcu dane kontaktovať. Pán H. sa však so správcom dane neskontaktoval. Od 13.02.2014 je konateľom tejto spoločnosti maďarský občan U. Na základe súhlasu Krajskej prokuratúry Košice správca dane vypočul svedka K. H., ktorý bol v čase vypočutia vo vyšetrovacej väzbe. Svedok K. H., využil svoje právo v zmysle ustanovenia § 25 Daňového poriadku a odmietol vypovedať (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102761760/2016 zo dňa 17.03.2016). O vypočutí svedka bol žalobca upovedomený (Upovedomenie č. 102685747/2016). Na základe vyššie uvedeného správca dane prijal záver, že deklarované zdaniteľné plnenia sú umelo vytvorené za účelom získania finančnej výhody - možnosti odpočítania dane u daňového subjektu. Pri daňovej kontrole nebolo preukázané, že k vecnému plneniu medzi spoločnosťou PAFOS SK, s.r.o. a žalobcom došlo tak, ako je to deklarované účtovnými dokladmi - vyššie uvedenými faktúrami, t.j. zisteniami správcu dane nebolo preukázané, že žalobca tovar reálne nadobudol od dodávateľa PAFOS SK, s.r.o. Na základe uvedených skutočností, správca dane, neuznal nárok na odpočítanie dane, ktorý bol uplatnený z vyššie uvedených faktúr od dodávateľa PAFOS SK, s.r.o. v zmysle v nadväznosti na ustanovenia v celkovej výške 225 918,00 eur.

19. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly preveroval splnenie podmienok odpočítania dane podľa v nadväznosti na z faktúry od dodávateľa QANT, spol. s.r.o. a zistil, že spoločnosť QANT, spol. s.r.o. je nekontaktná, na opakované žiadosti správcu dane o zapožičanie dokladov ani v jednom prípade nereagovala. Miestnym zisťovaním v sídle daňového subjektu QANT, spol. s.r.o., Alžbetina 9, 040 01 Košice bolo zistené, že na uvedenej adrese menovaná spoločnosť nesídli (Úradný záznam č. 9801403/5/4826161/2013 zo dňa 11.10.2013).

20. V zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku správca dane využil poznatky a zistenia zo spisu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február až november 2012 v spoločnosti QANT, spol. s r.o. (Úradný záznam č. 102989061/2016). Daňovou kontrolou bolo zistené, že spoločnosť QANT, spol. s r.o. so správcom dane nekomunikovala a doklady k výkonu daňovej kontroly nepredložila a dňa 06.03.2015 bola vymazaná z obchodného registra ex offo. Na základe týchto zistení správca dane

konštatoval, že deklarované zdaniteľné plnenia sú umelo vytvorené za účelom získania finančnej výhody, deklarované dodania tovarov sú len formálne. Pri kontrole nebolo preukázané, že k vecnému plneniu medzi spoločnosťou QANT, spol. s r.o. a žalobcom došlo tak, ako je deklarované účtovnými dokladmi. Na základe vyššie uvedených skutočností, správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane, ktorý bol uplatnený z uvedenej faktúry od dodávateľa QANT, spol. s r.o. v zmysle nadväznosti na ustanovenia v celkovej sume 50 103,33 eura.

21. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly preveroval splnenie podmienok odpočítania dane podľa v nadväznosti na z faktúry od dodávateľa PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o., a zistil, že menovaná spoločnosť je nekontaktná, na opakované žiadosti správcu dane o zapožičanie dokladov prevzala, ale ani v jednom prípade nereagovala: (zásielky č. 9801403/5/3146318/2013 zo dňa 1.7.2013, č. 9801403/5/3900060/2013 zo dňa 22.8.2013 a č. 9801403/5/4912117/2013 zo dňa 4.11.2013). V zmysle Daňového poriadku správca dane využil poznatky a zistenia zo spisu z daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2012 vykonanej v spoločnosti PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o. (Úradný záznam č. 102989130/2016). Z protokolu o určení dane podľa pomôcok bolo zistené, že tak splnomocnený zástupca p. T., ako aj nový konateľ spoločnosti - D. O. (konateľom bol od 06.02.2014 do 26.06.2014, od tohto dátumu, spoločnosť nemá štatutárneho zástupcu) na výzvy správcu dane nereagovali, doklady ku kontrole nepredložili, preto bola daňovému subjektu určená daň z príjmov právnickej osoby podľa pomôcok. V uvedenom protokole sú uvedené aj informácie o tom, že za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2012 bola v spoločnosti PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o. začatá kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2012. Vzhľadom k tomu, že daňový subjekt neumožnil vykonať daňovú kontrolu do šiestich mesiacoch odo dňa jej začatia, v zmysle zanikol mu nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH v sume 263 231,21 eura. Zo spisu z daňovej kontroly v spoločnosti VENAS, a.s. za zdaňovacie obdobia február až november 2012 (Úradný záznam č. 102988971/2016) je zrejmé, že ani štatutárny zástupca spoločnosti (do 06.02.2014 Michal M.) ani splnomocnený zástupca daňového subjektu PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK. s.r.o. so správcom dane nespolupracovali, na dohodnutých miestnych zisťovaniach sa nezúčastňovali, vyžiadané doklady správcovi dane nepredkladali, pričom výzvy na predloženie dokladov buď prevzali alebo neboli prevzaté v odbernej lehote. Na základe týchto zistení správca dane konštatoval, že deklarované zdaniteľné plnenia sú vytvorené za účelom získania finančnej výhody a deklarované dodania tovarov sú len formálne, pri daňovej kontrole nebolo preukázané, že k vecnému plneniu medzi spoločnosťou PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o. a žalobcom došlo tak, ako je to deklarované účtovnými dokladmi. Zisteniami správcu dane nebolo preukázané, že žalobca tovar reálne nadobudol od dodávateľa PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o. Na základe vyššie uvedených skutočností, správca dane neuznal žaloncovi nárok na odpočítanie dane, ktorý bol uplatnený z uvedenej faktúry od dodávateľa PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o. v zmysle nadväznosti na ustanovenia v celkovej sume 3 936,20 eura.

22. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly preveroval splnenie podmienok odpočítania dane podľa v nadväznosti na z faktúry od dodávateľa VENERG s.r.o. a zo spisu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty vykonanej v menovanej spoločnosti za zdaňovacie obdobia január až apríl 2012 a jún až december 2012 (Úradný záznam č. 102998155/2016) a z predložených účtovných dokladov zistil, že fakturovaný tovar - repku olejnú spoločnosť VENERG, s.r.o. nakupovala od dodávateľov VENAS, a.s. a MVR s.r.o. Správca dane zistil obchodný reťazec spoločností : VENAS a.s., (resp. MVR s.r.o.) - VENERG, s.r.o. - MVR s.r.o. - VENERG s.r.o., (resp. VENAS a.s.). Ďalšími obchodnými partnermi spoločnosti VENERG, s.r.o. boli slovenskí dodávatelia VENAS, a.s., LECRAST, spol. s.r.o., QANT, spol. s r. o., SECRET GROUP, s.r.o., BIO-plus, s.r.o. Spišská Nová Ves. Zo spisu z daňovej kontroly v spoločnosti VENAS a.s. za zdaňovacie obdobia február až november 2012 (Úradný záznam č. 102988971/2016), ako aj zo spisu z daňovej kontroly v spoločnosti VENAS a.s. za zdaňovacie obdobia december 2012 (Úradný záznam č. 102988945/2016) správca dane na základe vykonaného šetrenia a získaných dôkazov zistil skutočnosti, ktoré spochybňujú, že daňový subjekt VENAS, a.s. reálne predal tovar svojim odberateľom (INGEMA s.r.o., MVR s.r.o., VENERG, s.r.o., BIO-plus, s.r.o.), nakoľko predaj tovaru bol uskutočňovaný bez prepravy, prebiehal len v sklade v Strede nad Bodrogom. Deklarované zdaniteľné obchody sa mali uskutočňovať medzi spoločnosťami, ktoré boli personálne prepojené osobou bývalého konateľa - p. Petra H.. Spoločnosti VENAS a.s., VENERG s.r.o. a MVR s.r.o. boli majetkovo a personálne prepojené a využívali na podnikanie spoločné priestory v Strede nad Bodrogom. Správca dane z predložených účtovných dokladov a zistení iných správcov dane

dospel k záveru, že obchodné transakcie spoločnosti VENERG, s.r.o. nenapĺňajú definíciu podnikania ako sústavnej činnosti uskutočňovanej samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, deklarované dodania tovarov sú len formálne, pričom k vecnému plneniu nedošlo. Predložené doklady s predpísaným obsahom, musia mať aj povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Zásada zákazu zneužívania práva znamená zákaz vyslovene umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality a vytvorených iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu. Na základe uvedených skutočností správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti VENERG, s.r.o. v zmysle v nadväznosti na ustanovenia v celkovej výške 11 172,26 eura.

23. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly preveroval splnenie podmienok odpočítania dane podľa v nadväznosti na z faktúry od dodávateľa VENAS, a.s. a zistil , že konateľkou spoločnosti MVR s.r.o. je B.. Q. H., dňa 02.05.2014 došlo k predaju časti podniku, kupujúcim bola spoločnosť Chateau Vécsey, s.r.o., IČO 47475021, ktorej konateľkou je B.. Q. H., dňa 17.04.2015 došlo k predaju podniku, kupujúcim bola spoločnosť VENAS, a.s., ktorej predsedom predstavenstva do 24.04.2014 bol p. D. H.. Správca dane zo spisu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2012 vykonanej v spoločnosti VENAS, a.s. (Úradný záznam č. 102988945/2016) zistil, že repkové výlisky boli žalobcom odpredané do Maďarska. Repkový olej bol faktúrami žalobcu deklarovaný ako predaj pre spoločnosť INGEMA s.r.o., ktorá ho deklarovala ako predaj do Poľska. Správca dane zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii a požiadal poľskú a maďarskú daňovú správu o preverenie obchodných transakcií, ktoré sú deklarované ako predaj repkového oleja medzi spoločnosťami: VENAS, a.s. - INGEMA s.r.o - G. K. (PL), resp. N. W. (PL), resp. BRM CAR-FOOD. Odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií z Poľska nepotvrdili prijatie predmetného tovaru, odpoveď z Maďarska hovorí o nekontaktnom subjekte a o podozrení z fakturačných reťazí a nerealizovaní reálneho obchodu. Správca dane na základe vykonaného šetrenia, získaných dôkazov zistil také skutočnosti, ktoré spochybňujú, že daňový subjekt VENAS, a.s. reálne predal tovar svojmu tuzemskému odberateľovi MVR s.r.o., nakoľko predaj tovaru bol uskutočňovaný bez prepravy, prebiehal len v sklade v Strede nad Bodrogom a v prípade spoločnosti INGEMA s.r.o. (následného odberateľa od MVR s.r.o.) zahraničných odberateľov dohodol p. H., resp. spoločnosť VENAS, a.s., ktorá s danými spoločnosťami taktiež obchodovala. Na základe uvedených skutočností, správca dane, neuznal nárok na odpočítanie dane, ktorý bol uplatnený z faktúry č.1212043 zo dňa 31.12.2012 od dodávateľa VENAS, a.s. v zmysle v nadväznosti na ustanovenia v celkovej výške 19.300,00 eur. Správca dane využil pri dokazovaní aj postúpené informácie a zistenia nachádzajúce sa u vyšetrovateľa PZ SR pod č. ČVS:KRP-47/OEK-KE-2013, a to znalecké posudky č. 1/2015 a č. 5/2015 vypracované B.. C. H., znalec zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR č. 913401. Znaleckými posudkami boli posudzované obchodné aktivity medzi spoločnosťami, ktoré sú predmetom preverovania aj v zdaňovacom období december 2012. Podľa evidencie DPH za zdaňovacie obdobie december 2012 daňový subjekt deklaroval dodanie tovaru a služby podľa a 9 odberateľom : INGEMA s.r.o., QAN'T, spol. s.r.o., VENAS, a.s. , VENERG, s.r.o., INGEMA s.r.o., AGP Slovakia s.r.o., EUROCOMMERCE SK s.r.o. Cieľom znaleckého posudku č. 1/2015 bolo na podklade zistených skutočností nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom spise, určiť reálnosť údajov uvádzaných na daňových priznaniach na DPH podaným, okrem iných, aj daňovým subjektom PAFOS SK, s.r.o. Súdny znalec dospel k záveru, že posudzované spoločnosti - teda aj spoločnosť PAFOS SK, s.r.o., uskutočňovali v roku 2012 karuselové obchody. Spoločnosti medzi sebou vystavovali fiktívne faktúry bez reálneho plnenia s cieľom profitovať z nadmerných odpočtov. V prípade skúmaných spoločností ide o účelovo vytvorený reťazec, pričom prvá firma v reťazci bola spoločnosť LECRAST, s.r.o., ktorá bola oficiálne zastúpená tzv. bielym koňom, konečnými odberateľmi boli spoločnosti VENAS, a.s., MVR s.r.o., VENERG, s.r.o. Medzi tieto spoločnosti boli za účelom vytvárania neprehľadnej siete spoločnosti vložené ďalšie spoločnosti - medzi nimi aj spoločnosť PAFOS SK, s.r.o., ASTRON, s.r.o., QANT s.r.o. a ďalšie (PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o.). Cieľom znaleckého posudku č. 5/2015 bolo analyzovať deklarované obchodné reťazce, ktoré vznikli dodaním komodít - repky, jačmeňa, repkového oleja, sójového oleja a iných komodít od poľských a maďarských spoločností pre odberateľa LECRAST, spol. s r.o. v roku 2012, ktoré v konečnom dôsledku boli deklarované ako dodávky pre spoločnosti VENAS, a.s., MVR s.r.o. a VENERG, s.r.o. Súdny znalec dospel k záveru, že ide o účelovo vytvorený reťazec, pričom prvá firma v reťazci LECRAST, s.r.o. je spoločnosť registrovaná na L. L., ktorý je bezdomovec a o žiadnych aktivitách tejto spoločnosti nevie. Tovar fakturačne prešiel viacerými spoločnosťami, pričom už pri faktúrach vystavených poľskými

a maďarskými dodávateľmi bolo zrejmé, že tovar je určený do Stredy nad Bodrogom, kde bol aj priamo dopravený. Jednotlivé daňové subjekty zapojené do fakturačného reťazca (medzi inými aj PAFOS SK, s.r.o., ASTRON, s.r.o. PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o.) nedisponovali žiadnymi skladovacími priestormi ani nezabezpečovali prepravu. Tieto subjekty neviedli účtovníctvo, na podaných daňových priznaniach spravidla uvádzali symbolickú daňovú povinnosť, aby sa vyhli daňovým kontrolám.

24. Na základe vykonaného dokazovania správca dane konštatoval záver, že dodávky tovarov, boli nadobudnuté od spoločností, ktorých obchodné aktivity nie je možné zo strany správcu dane pre nespoluprácu ich štatutárnych zástupcov preveriť (QANT, spol. s.r.o. PAFOS SK, s.r.o., PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o.), a že deklarované dodania tovaru pre žalobcu sú dodania len formálne teda fakturačné, pričom k vecnému plneniu nedošlo. Z uvedeného vyplýva, že pri deklarovaní zdaniteľných plnení, ktoré sú uvedené na predmetných faktúrach nevznikla v zmysle ustanovenia daňová povinnosť (keďže nebolo preukázané, že došlo k reálnemu dodaniu tovaru, teda, že dodávateľ nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník a teda ho nemohol ani preniesť na daňový subjekt), preto v zmysle ustanovenia nevzniklo z týchto deklarovaných zdaniteľných obchodov žalobcovi právo na odpočítanie dane.

25. Voči predmetnému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím.

II.

Stručné zhrnutia napadnutého rozhodnutia

26. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 30.4.2018 č. 108528118/2018 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 102628838/2017 zo dňa 21.12.2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 310.429,79 Eura na dni z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2012 žalobcovi.

27. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, opísal stručne priebeh administratívneho konania pred správcom dane, zistený skutkový stav správcom dane, vyjadril sa k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu a citoval najmä ustanovenia , , , , , , , , ods. 5 a Daňového poriadku, , , , , .

28. Žalovaný konštatoval, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia a z preverovaných faktúr boli správne a prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami ako aj Daňového poriadku. Správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s , a Daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých zákonným spôsobom získaných dôkazov dospel k záveru o porušení , v nadväznosti na a neuznaní odpočítania dane z preverovaných faktúr.

29. Žalovaný k námietke žalobcu, že správca dane porušil § 45 ods. 1 písm. f) a § 46 ods. 5 Daňového poriadku poukázal na právo žalobcu v zmysle § 45 ods. 1 písm. c), d), e), f), g). Žalovaný konštatoval, že žalobca počas daňovej kontroly neprejavil záujem o jej priebeh, nepožiadal správcu dane o nahliadnutie do spisu z výkonu daňovej kontroly ani počas daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania. Zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane pred ukončením daňovej kontroly dňa 25.04.2016 na základe telefonického rozhovoru so žalobcom (Úradný záznam č. 102989200/2016) zaslal e-mailom žalobcovi kontrolné zistenia (e-mail č.j. 102989200/2016). Daňová kontrola v súlade s § 46 ods. 9 Daňového poriadku bola ukončená dňa 27.04.2016 - dňom doručenia protokolu č. 103001329/2016 zo dňa 25.04.2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 103008315/2016 zo dňa 25.04.2016. Žalobca mal v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku možnosť sa vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu kontroly, čo aj využil a vo svojom podaní vyjadril nesúhlas so skutočnosťami uvedenými v protokole a navrhol vypočutie svedka p. Veszprémiho. Žalovaný konštatoval, že správca dane sa opodstatnene rozhodol tento návrh neprijať v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku a

to z dôvodu, že už disponoval svedeckou výpoveďou p. Veszprémiho, v inom konaní. V zápisniciach č. 102547689/2016 a č. 103566873/2016 sa p. Veszprémi ako svedok vyjadril k činnosti spoločnosti VENAS, a.s. a vysvetlil spoluprácu s dodávateľmi a odberateľmi v roku 2012. Právo vyjadrovať sa počas výkonu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam žalobcovi nebolo upreté, keďže počas daňovej kontroly si ho neuplatnil. Žalobca ani vo vyrubovacom, ani v odvolacom konaní nepredložil žiadne iné doklady a dôkazy ako tie, ktoré ním boli predložené k výkonu daňovej kontroly.

30. Žalovaný k námietke žalobcu týkajúcej sa nevysporiadania sa s porušením § 46 ods. 5 Daňového poriadku uviedol, že v súlade so zásadou proporcionality daňová kontrola bola ukončená, preto namietané skutočnosti nie sú odstrániteľné v ďalšom konaní a nie sú takej povahy, aby spôsobili nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podstatný vplyv na výrok rozhodnutia majú zistené a vyhodnotené hmotnoprávne skutočnosti, ktoré žalobcom namietané neboli.

31. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že daňová kontrola nebola ukončená v zákonom stanovenej lehote, pretože rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 9801403/5/343487/2015 zo dňa 16.02.2015 je nezákonné a nemá za následok neplynutie lehôt uviedol, že zmysle Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (napr. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie rady (EÚ) č. 904/2010). Daňová kontrola bola začatá dňa 26.03.2013 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 9801403/5/1039376/2013 zo dňa 19.03.2013. Správca dane daňovú kontrolu prerušil podľa Daňového poriadku dvakrát rozhodnutím č. 9801403/5/35954/2014 zo dňa 30.01.2014 (daňová kontrola prerušená od 5.2.2014 do 3.2.2015) a rozhodnutím č. 9801403/5/343487/2015 zo dňa 16.02.2015 (daňová kontrola prerušená od 19.02.2015 do 15.4.2016). Daňová kontrola v súlade s ust. Daňového poriadku bola ukončená dňa 27.04.2016 - dňom doručenia Protokolu č. 103001329/2016 zo dňa 25.04.2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 103008315/2016 zo dňa 25.04.2016. Správca dane daňovou kontrolou zisťoval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, vykonal rozsiahle dokazovanie a získal počas daňovej kontroly dostatočné množstvo dôkazov nielen od odvolávajúceho sa, ale aj od jeho dodávateľov a odberateľov. Rozsiahlym dokazovaním zistil odberateľsko-dodávateľské reťazce, v ktorých boli zapojené aj zahraničné spoločnosti. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v Rozsudku je správca dane oprávnený v prípade pochybností (a tie v danom prípade boli opodstatnené) preverovať celý obchodný reťazec. V zmysle teórie práva je výkon daňovej kontroly inštitút výkonu správy daní, t.j. postup resp. konanie, ktorým sa zisťujú a preverujú skutočnosti za účelom správneho určenia dane a dodržiavanie právnych predpisov, zabezpečujú sa dôkazy a objasňuje sa skutkový stav a to v rozsahu nevyhnutne potrebnom. Ak sú výsledky daňových kontrol u dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu potrebné a rozhodujúce pre zistenie skutkového stavu u odberateľa, ktorého správca dane kontroluje, je možné považovať daňové kontroly u dodávateľov za konanie o inej skutočnosti a na základe toho prerušiť daňovú kontrolu u odberateľa. Pre úplné zistenie skutkového stavu a pre záver vo veci predmetnej kontroly, boli potrebné skutočnosti a informácie, zabezpečené z iných konaní, resp. spôsobom, ktorý upravuje osobitný právny predpis, preto sa jednalo sa o zákonné dôvody na prerušenie daňovej kontroly. Žalovaný konštatoval, že bez informácií získaných na základe odpovedí zahraničnej daňovej správy, by neboli skutočnosti týkajúce sa dodania tovarov zistené dostatočne a správca dane by nemal dostatočné podklady a informácie na vydanie rozhodnutia. Je preto zrejmé, že získanie odpovedí v rámci MVI, resp. skutočnosti a informácií zabezpečených z iných konaní, bolo v súlade s Daňového poriadku, pretože správca dane konal tak, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Prerušenie daňovej kontroly bolo účelné a podmienky pre prerušenie daňovej kontroly boli splnené, preto považuje sú námietky žalobcu týkajúce sa nezákonnosti rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly neopodstatnené.

II.

Stručné zhrnutie argumentov žalobcu

32. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 27.6.2018 domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane zo dňa 21.12.2017 č. 102628838/2017, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie, zároveň požadoval náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe

zákona, postup daňových orgánov, ktorý predchádza vydaniu rozhodnutia o vyrubení dane, či určení jej rozdielu musí byť vykonaný striktne podľa zákona. Ak daňový orgán v priebehu daňovej kontroly alebo v priebehu vyrubovacieho konania nepostupuje podľa zákona, respektíve poruší niektorú zo svojich zákonom stanovených povinností, respektíve neumožní kontrolovanému daňovému subjektu realizáciu niektorého z jeho zákonných práv, žiadne rozhodnutie daňového orgánu, ktoré je zavŕšením daňovej kontroly sa nemôže považovať za zákonné. Žalobca poukázal na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky v Náleze sp.zn. zo dňa 18.9.2008, sp.zn. zo dňa 16.12.2015, sp.zn. zo dňa 20.12.2006, sp.zn. zo dňa 16.12.2008, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudku sp.zn. M-SžV1/00, sp.zn. .

33. Žalobca namietal, že prvou neodstrániteľnou vadou daňovej kontroly je to, že správca dane si v priebehu nesplnil svoju povinnosť uvedenú v § 46 ods. 5 Daňového poriadku, hoci na túto skutočnosť spôsobujúcu nezákonnosť daňovej kontroly žalobca opakovane poukazoval aj vo svojom odvolaní zo dňa 7.2.2018. Žalobca poukázal na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky v Náleze sp.zn. , v ktorej Ústavný súd zdôraznil, že samotná daňová kontrola, t.j. proces od jej začatia až po ukončenie, predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy. Akékoľvek procesné pochybenie správcu dane v priebehu daňovej kontroly je vylúčená. Ak daňová kontrola vykonaná striktne podľa zákona je závažným a intenzívnym zásahom do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy, potom aj to najmenšie procesné pochybenie správcu dane pri jej výkone spôsobuje jej nezákonnosť, pretože závažné a intenzívne zásahy do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu, je možné v oblasti daní vykonať výlučne zákonným spôsobom.

34. Túto právnu argumentáciu žalobca použil aj pri druhej neodstrániteľnej vade daňovej kontroly, ktorú namietal aj v odvolaní zo dňa 7.1.2017, a v odvolaní zo dňa 7.2.2018, ktorá spočíva v tom, že správca dane pri prerušení daňovej kontroly na základe rozhodnutia č. 980143/5/343487/2015 zo dňa 16.2.2015 nepostupoval podľa zákona. Správca dane vo výrokovej časti predmetného rozhodnutia uviedol, že daňovú kontrolu podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku prerušuje „z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu". V odôvodnení rozhodnutia správca dane cituje ustanovenia § 61 ods. 1 a § 46 ods. 10 Daňového poriadku a zároveň uvádza „na základe uvedených skutočností správca dane rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia." V ďalšej časti odôvodnenia správca dane uvádza „ že vykonáva daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty u prvého dodávateľa kontrolovaného daňového subjektu " a že, „ výsledky vyššie uvedenej kontroly sú rozhodujúce pre ukončenie výkonu daňovej kontroly ", čím došlo podľa žalobcu k zrejmému rozporu medzi výrokom rozhodnutia a jeho odôvodnením. Žalobca dôvod prerušenia daňovej kontroly nepovažoval za zákonný, preto dňa 7.4.2015 podal na Krajský súd v Košiciach žalobu o preskúmanie zákonnosti predmetného rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly súdom, v ktorej zdôraznil, že v žiadnom svojom ustanovení neumožňuje správcovi dane, aby rozhodol o prerušení daňovej kontroly z dôvodu vykonávania daňovej kontroly u jeho dodávateľov, či odberateľov. Po opakovanom preštudovaní žalobnej námietky vzhľadom na v tom čase účinné ustanovenie zobral podaním zo dňa 25.8.2014 svoju žalobu späť a Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. zo dňa 24.9.2015 konanie zastavil. Žalobca sa snažil brániť proti takémuto nezákonnému zásahu správcu dane do jeho právom chránenej sféry. Žalobca zdôraznil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa nezmienil o rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia správcu dane o prerušení daňovej kontroly. Správca dane predsa neprerušoval daňovú kontrolu z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, ale túto kontrolu prerušil z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Výkon daňovej kontroly u dodávateľov, či odberateľov kontrolovaného daňového subjektu nie je v zákone uvedený ako dôvod pre ktorý možno daňovú kontrolu prerušiť. Vyššie citované stanovisko žalovaného je klasickým príkladom extenzívneho výkladu zákona, čo pri správe daní nie je zo strany daňových orgánov prípustné (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS238/06 zo dňa 16.12.2008). Žalobca namietal, že keďže uvedené rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa 16.2.2015 nebolo vydané v súlade so zákonom, nemá za následok účinky neplynutia lehoty podľa Daňového poriadku na výkon daňovej kontroly. Daňová kontrola tak nebola vykonaná v lehote stanovenej v Daňového poriadku, čím v zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, že použitý bol je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo

skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytený v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné. Žalobca poukázal pre oblasť zmeškania lehoty na výkon daňovej kontroly na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , , , , pri ktorých Najvyšší súd SR vychádza prísne z právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý je uvedený vo vyššie citovanom Náleze sp.zn. III. .

35. Žalobca namietal aj ďalšiu nezákonnosť v postupe správcu dane, ktorú síce v odvolaniach nenamietal, ale je potrebné z hľadiska posúdenia zákonnosti daňovej kontroly na ňu prihliadať. Namietal, že správca dane rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly zo dňa 30.1.2014 č. 9801404/5/359654/2014, daňovú kontrolu prerušil na dobu dlhšiu ako to umožňuje Nariadenie rady (EÚ) č. 904/2010 podľa článku 10 ,podľa ktorého uplynie lehota na poskytnutie informácií najneskôr 3 mesiace po dni prijatia žiadosti. Žalobca prekročenie lehoty uvedenej v článku 10 citovaného nariadenia rady považuje za závažný zásah do práv žalobcu v súvislosti s výkonom daňovej kontroly. Žalobca poukázal na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze sp.zn. .

Stručné zhrnutie argumentov žalovaného vo vyjadrení k žalobe

36. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 14.11.2018, v ktorom navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

37. K námietke žalobcu, že správca dane si v priebehu daňovej kontroly nesplnil svoju povinnosť uvedenú v ustanovení § 46 ods. 5 Daňového poriadku tým, že žalobcovi počas daňovej kontroly neoznámil svoje pochybnosti a nevyzval ho, aby sa k týmto pochybnostiam vyjadril, údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje doplnil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal, žalovaný uvádza, že zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane pred ukončením daňovej kontroly dňa 25.04.2016 v súčinnosti so žalobcom - na základe ústnej dohody so splnomocneným zástupcom žalobcu zaslal e-mailom žalobcovi kontrolné zistenia. Daňová kontrola bola ukončená dňa 27.04.2016 dňom doručenia protokolu č. 103001329/2016 zo dňa 25.04.2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 103008315/2016 zo dňa 25.04.2016. Ustanovenie § 45 Daňového poriadku upravuje práva a povinnosti daňového subjektu pri daňovej kontrole. Predkladanie dôkazov je upravené ako právo a zároveň ako povinnosť daňového subjektu prioritne v daňovej kontrole. Po ukončení daňovej kontroly má daňový subjekt právo predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia spolu s vyjadrením k zisteniam k protokolu. Ak sú daňovým subjektom takéto dôkazy predložené, správca dane je povinný ich vyhodnotiť vo vyrubovacom konaní. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril nesúhlas so skutočnosťami uvedenými v protokole, ale nepredložil správcovi dane žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré nemohol predložiť počas daňovej kontroly, a ktoré by menili závery správcu dane. Žalovaný má za to, že zákonné právo v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku žalobcovi nebolo upreté, keďže počas daňovej kontroly si ho neuplatnil. Žalobca počas daňovej kontroly neprejavil záujem o jej priebeh, nepožiadal správcu dane ani počas daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania o nahliadnutie do spisu a vo vyrubovacom konaní nepredložil žiadne iné doklady a dôkazy ako tie, ktoré ním boli predložené k výkonu daňovej kontroly.

38. K žalobnej námietke o neodstrániteľnej vade zákonnosti daňovej kontroly, ktorá podľa názoru žalobcu spočíva v tom, že daňová kontrola nebola ukončená v zákonom stanovenej lehote, pretože rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 9801403/5/343487/2015 zo dňa 16.02.2015 je nezákonné a nemá za následok neplynutie lehôt, žalovaný uvádza, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 9801403/5/343487/2015 zo dňa 16.02.2015 nadobudlo právoplatnosť dňa 19.02.2015, t. j. je právne účinné, preto bola daňová kontrola prerušená odo dňa, ktorý bol uvedený v právoplatnom rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly (od 19.02.2015), lehoty v zmysle § 61 ods. 5 Daňového poriadku neplynuli až do dňa ukončenia prerušenia (15.04.2016) a daňová kontrola bola teda ukončená v lehote v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Prerušenie daňovej kontroly bolo účelné a podmienky pre prerušenie daňovej kontroly boli splnené, preto považuje žalovaný žalobné dôvody týkajúce sa nezákonnosti rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly za neopodstatnené.

39. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania. Z obsahu rozhodnutí jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení

boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Žalovaný z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že všetky žalobné námietky sú neopodstatnené.

Stručné zhrnutie argumentov žalobcu v replike

40. Žalobca v replike doručenej správnemu súdu dňa 11.1.2019 uviedol, že vyjadrenie žalovaného zo dňa 14.11.2018 žiadnym spôsobom nespochybnilo dôvodnosť podanej žaloby.

41. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

42. Podľa (ďalej len „") každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

43. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

44. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

45. Podľa , v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body").

46. Predmetom preskúmania v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.4.2018 č. 108528118/2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 102628838/2017 zo dňa 21.12.2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 310.429,79 Eura na dni z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2012 žalobcovi.

47. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 18.02.2020, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní. Žalobca a žalovaný sa na pojednávanie nedostavili. Žalobcovu neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca, žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním, preto správny súd v súlade s ust. pojednával v ich neprítomnosti.

48. Podľa (ďalej len „"), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

49. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

50. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

51. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

52. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

53. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

54. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

55. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru, alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare, alebo službe vznikla daňová povinnosť.

56. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

57. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

58. Podmienky uvedené v a a v sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

59. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

60. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ho konkrétnemu daňovému subjektu.

61. Správny súd mal z administratívneho spisu preukázané, že Daňový úrad Košice vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na základe Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 19.3.2013 č. 9801403/5/103976/2013, ktorá bola začatá dňa 26.3.2013 za zdaňovacie obdobie december 2012. Dňom doručenia Protokolu č. 103001329/2016 zo dňa 25.4.2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bola daňová

kontrola v súlade s § 46 ods. 9 Daňového poriadku ukončená dňa 27.4.2016. Správca dane preveroval skutočnosti týkajúce sa prijatých a uskutočnených zdaniteľných plnení na dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie v súvislosti s uplatnením práva na odpočítanie dane z nákupu tovarov od tuzemských dodávateľov PAFOS SK, s.r.o., QANT, spol. s.r.o., PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o., VENERG s.r.o., VENAS a.s.

62. Správca dane na základe zistených skutočností konštatoval, že žalobca nesplnil podmienky pre odpočítanie dane podľa v celkovej výške 310 429,79 eura z faktúr od dodávateľov: PAFOS SK. s.r.o., ( z faktúr č.: DF 201212041, dátum vystavenia 04.12.2012, základ dane 373 792,50 eura, daň 74 758,50 eura, repka olejná 830,65 ton, DF 201212051, dátum vystavenia 05.12.2012, základ dane 110 691,00 eur, daň 22 138,20 eura, repka olejná 245,98 ton, DF 201212101, dátum vystavenia 10.12.2012, základ dane 264 105,00 eur, daň 52 821,00 eura, repka olejná 586,90 ton, DF 201212201, dátum vystavenia 20.12.2012, základ dane 381 001,50 eura, daň 76 200,30 eura, repka olejná 846,67 ton, v celkovej výške 225 918,00 eur ), QANT, spol. s.r.o., ( z faktúry č. DF 12120401, dátum vystavenia 04.12.2012, základ dane 250 516,66 eura, daň 50 103,33 eura, komodita - sójový šrot 527,58 ton ), PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o., ( z faktúry č. DF 201212061, dátum vystavenia 06.12.2012, základ dane 19 681,00 eur, daň 3 936,20 eura, komodita - chladiace zariadenie, umývačka, TV, kávovar, predajný pult, sedacia súprava, koberec, poháre), VENERG s.r.o., (z faktúry č. DF 79/2012, dátum vystavenia 20.12.2012, základ dane 55 861,30 eura, daň 11 172,26 eura, komodita - repka olejná 118,10 ton), VENAS a.s., ( z faktúry č. DF 1212043, dátum vystavenia 31.12.2012, základ dane 96 500,00 eura, daň 19 300,00 eura, komodita, komodita - repkový olej).

63. Správny súd konštatuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. či sp. zn. ) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení zákonných podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) správny súd zdôrazňuje, že podstatou žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia správcu dane a žalovaného, je právna otázka, či ním vytýkané pochybenia správcu dane počas vykonávania daňovej kontroly ako aj po jej ukončení sú tak závažného charakteru, že by mali postačovať na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

64. Žalobca v žalobe uviedol ťažiskové námietky procesného charakteru. Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí správny súd primárne vysporiadať s námietkami, ktoré žalobca využil na spochybnenie zákonnosti názorov žalovaného k postupu správcu dane.

65. K sporným otázkam správny súd uvádza:

66. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane - Daňový úrad Košice emailom dňa 25.4.2016 zaslal splnomocnenému zástupcovi žalobcu kontrolné zistenia z daňovej kontroly, o čom spísal úradný záznam dňa 25.4.2016. Daňový úrad Košice vyhotovil dňa 25.4.2016 protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2012, v ktorom v bode 2.4 vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu uviedol, že dňa 25.4.2016 správca dane zaslal e-mailovou poštou splnomocnenému zástupcovi žalobcu kontrolné zistenia z dôvodu oboznámenia sa s týmito zisteniami v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku. Následne Daňový úrad Košice vyzval žalobcu výzvou zo dňa 26.4.2016 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole na základe § 46 ods. 8 Daňového poriadku. K protokolu sa splnomocnený zástupca žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 13.5.2016, v ktorom so zisteniami správcu dane uvedenými v predmetnom protokole nesúhlasil. Daňový úrad Košice predvolal žalobcu na ústne pojednávanie dňa 15.12.2016 v súvislosti s vyrubovacím konaním vykonávaným u žalobcu, s upozornením na ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Daňový úrad Košice dňa 15.12.2016 prerokoval pripomienky a dôkazy predložené žalobcom k protokolu zo dňa 25.4.2016, bez prítomnosti žalobcu, ktorý sa na ústne pojednávanie nedostavil, o čom spísal úradný záznam. Daňový úrad Košice následne vydal rozhodnutie č.: 104529970/2016 zo dňa 22.12.2016, ktoré žalovaný rozhodnutím č.: 101132599/2017 zo dňa 30.5.2017, podľa ustanovenia § 74 ods. 4 Daňového poriadku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, vzhľadom na procesné

pochybenia. Daňový úrad Košice listom zo dňa 17.7.2017 odstúpil spisový materiál Daňovému úradu Prešov z dôvodu miestnej príslušnosti na ďalšie konanie. Daňový úrad Prešov ako správca dane oznámil písomným podaním zo dňa 15.11.2017 splnomocnenému zástupcovi žalobcu podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku termín ústneho pojednávania vo veci oboznámenia s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní, ktoré sa uskutoční dňa 27.11.2017. Splnomocnený zástupca žalobcu listom zo dňa 21.11.2017 oznámil správcovi dane, že sa predmetného ústneho pojednávania nemôže zúčastniť, zároveň požiadal, aby svoje oboznámenie s priebehom a výsledkami dokazovania doručil žalobcovi poštou, ku ktorému sa vyjadrí písomne v lehote 15 dní. Správca dane dňa 20.12.2017 spísal úradný záznam za účelom oboznámenia s priebehom a výsledkami dokazovania na základe rozhodnutia žalovaného zo dňa 30.5.2017, v ktorom opísal zistené skutočnosti a oznámením zo dňa 20.12.2017 doručil splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 27.12.2017 list, v ktorom ho oboznámil s opisom zistených skutočností na základe úradného záznamu zo dňa 20.12.2017.

67. Podľa § 3 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb (ods. 1). Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane (ods. 2). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (ods. 3). Podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie 1. písomného poverenie zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, 2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorý je obec, b) byť prítomný na rokovaní so svojim zamestnancov, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedeného jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

68. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

69. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

70. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8.

71. Podľa § 68 ods. 1 veta prvá a druhá Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu.

72. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.

73. Námietku žalobcu, týkajúcu sa porušenia ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku správny súd vyhodnotil ako dôvodnú, v prejednávanej veci správca dane počas celej daňovej kontroly nepostupoval dôsledne podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a neoznámil žalobcovi, ktoré z predložených dokladov alebo údaje v nich uvedené považuje za pochybné z hľadiska ich správnosti, pravdivosti alebo úplnosti a z akých dôvodov. Nevyzval ho, aby riadne preukázal pravdivosť pochybných údajov, chýbajúce údaje doplnil, či nejasnosti vysvetlil. Správca dane svoju pozornosť sústredil predovšetkým na subjekty, ktoré predchádzali žalobcovi v obchodnom reťazci. V prejednávanej veci správca dane síce emailom zo dňa 25.04.2016 zaslal žalobcovi oboznámenie sa so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly a vyzval ho v zmysle § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku, aby sa vyjadril k zisteným skutočnostiam, z uvedeného listu však dostatočne jasne nevyplýva, či a aké pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom má správca dane, a teda žalobca nedostal jednoznačnú informáciu o tom, aké skutočnosti považuje správca dane za pochybné a ako môže tieto pochybnosti vyvrátiť. Je nesporné, že v uvedený deň bol vyhotovený aj Protokol z daňovej kontroly, takže žalobca nemal možnosť sa k zisteným pochybeniam vôbec vyjadriť. Tú možnosť mal a využil až doručením protokolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.

74. Správny súd mal teda za preukázané z administratívneho spisu, že správca dane žalobcu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku počas daňovej kontroly nevyzýval a urobil to až v deň spísania protokolu z daňovej kontroly. Námietka žalobcu je preto dôvodná. Správny súd je toho názoru, že v danom prípade došlo k porušeniu procesných práv žalobcu, ktoré vyplýva aj z ustanovenia § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku. Z tohto ustanovenia vyplýva, že daňový subjekt má právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Toto procesné právo mu bolo odopreté počas daňovej kontroly, žalovaný na túto námietku právne relevantným spôsobom nereagoval a obhajoval postup správcu dane.

75. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali jednak z dôkazov predložených počas daňovej kontroly samotným žalobcom ako kontrolovaným daňovým subjektom a jednak z dôkazov, ktoré zabezpečil samotný správca dane, pričom kontrolovaný daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly neoboznámil so všetkými skutočnosťami, ktoré preveroval počas výkonu daňovej kontroly. Z uvedených skutočností vyplýva, že týmto postupom správcu dane nebolo žalobcovi umožnené využiť svoje práva v zmysle § 45 ods. 1 písm. c/, d/, e/ a f/ Daňového poriadku, keďže o týchto skutočnostiach sa mohol dozvedieť najskôr po doručení Protokolu o výsledku daňovej kontroly, teda de facto po ukončení daňovej kontroly.

76. Pokiaľ mal správca dane pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom, bolo jeho povinnosťou v priebehu daňového konania svoje pochybnosti kontrolovanému daňovému

subjektu oznámiť a umožniť mu sa k týmto pochybnostiam vyjadriť, poskytnúť mu priestor na ich vysvetlenie, k čomu preukázateľne v danom prípade nedošlo. Je taktiež právne irelevantné, že správca dane svoje pochybnosti uviedol v Protokole o výsledku daňovej kontroly, ku ktorému mal možnosť sa žalobca vyjadriť, pretože na pochybnosti správcu dane mal byť žalobca upozornený v priebehu daňovej kontroly.

77. určuje daňovému subjektu právo i povinnosť vyjadriť sa k protokolu z daňovej kontroly a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v lehote určenej správcom dane, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 pracovných dní od doručenia protokolu kontrolovanému daňovému subjektu. To znamená, že správca dane môže a dokonca má stanoviť dlhšiu lehotu ako 15 pracovných dní, ak si to vyžaduje rozsah protokolu, či iné konkrétne okolnosti prípadu.

78. V preskúmavanej veci Daňový úrad Košice vyhotovil dňa 25.4.2016 protokol z daňovej kontroly a vyzval žalobcu výzvou zo dňa 26.4.2016 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole na základe § 46 ods. 8 Daňového poriadku. K protokolu sa splnomocnený zástupca žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 13.5.2016, v ktorom so zisteniami správcu dane uvedenými v predmetnom protokole nesúhlasil.

79. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že určenie lehoty na vyjadrenie sa k protokolu z daňovej kontroly a na predloženie dôkazov je v zmysle Daňového poriadku na uvážení správcu dane, pričom pri výkone tohto oprávnenia je povinný prihliadať predovšetkým na to, aby bola daňovému subjektu poskytnutá dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv a mala by zabezpečiť žalobcovi ako daňovému subjektu primeraný časový priestor na vyjadrenie sa k protokolu s prihliadnutím na jeho rozsah a náročnosť. Správny súd preto poukazuje, že správca dane pri určení lehoty na vyjadrenie sa k protokolu neprihliadal ani na jeho rozsah a napriek tomu, že pre vykonanie daňovej kontroly u žalobcu potreboval viac ako 3 roky, žalobcovi určil lehotu na vyjadrenie sa k protokolom iba v dĺžke 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy.

80. Správny súd tiež vzal do úvahy skutočnosť, že správca dane dňa 25.4.2016 zaslal e-mailovou poštou splnomocnenému zástupcovi žalobcu kontrolné zistenia z dôvodu oboznámenia sa s týmito zisteniami v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku. Z tohto listu však podľa názoru správneho súdu dostatočne jasne nevyplýva, či a aké mal správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom. Žalobca preto nedostal jednoznačnú informáciu o tom, aké skutočnosti považuje správca dane za pochybné a ako môže tieto pochybnosti vyvrátiť.

81. Za daných okolností považoval správny súd postup daňových orgánov, za nesprávny. Je toho názoru, že citované ustanovenia Daňového poriadku bolo v prejednávanom prípade potrebné vykladať tak, aby žalobcovi bolo zaručené právo vyjadriť sa k protokolu v lehote primeranej náročnosti vyjadrenia, nie kratšej ako 15 pracovných dní od jeho skutočného prevzatia, ktorú žalobca dodržal, nakoľko vyjadrenie žalobcu k protokolu je jedinou prípustnou obranou proti zisteniam tam uvedeným.

82. Správny súd mal teda z administratívneho spisu za preukázané, že správca dane nepostupoval v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku, keď žalobcu počas výkonu daňovej kontroly neoboznámil so všetkými skutočnosťami, ktoré preveroval počas výkonu daňovej kontroly, neoznámil mu pochybnosti o správnosti, pravdivosti a úplnosti dokladov predložených žalobcom, neumožnil mu vyjadriť sa k týmto pochybnostiam, čím bolo súčasne porušené právo žalobcu v zmysle § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná dôvodne, keď boli porušené procesné práva žalobcu tak, ako je uvedené vyššie a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

83. Žalobca spochybňoval aj dĺžku daňovej kontroly, vrátane legality jej prerušenia.

84. Podľa § 24 ods. 4 veta prvá Daňového poriadku v citovanom znení ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobnými námietkami týkajúcimi sa neprimeranej dĺžky trvania daňovej kontroly žalobca najmä poukazoval na jej absolútnu dĺžku v súvislosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej na účely rozsudku len „Ústavný

súd") sp.zn. z 29. júna 2010. Uvedený nález je nutné vykladať s prihliadnutím na ústavnú podmienku „conditio sine qua non", t.j. „Ústavný súd však v zhode so stabilizovanou judikatúrou najvyššieho súdu neopomína, že zákaz prekročiť zákonom ustanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly platí bezvýnimočne len za podmienky, že kontrolovaný daňový subjekt poskytuje správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu potrebnú súčinnosť." Z citovaného textu nálezu Ústavného súdu SR vyplýva, že nepostačujúca súčinnosť daňového subjektu pri objektívnej zložitosti zisťovaných skutočností (najmä v prípade zahraničného zmluvného partnera) oprávňuje správcu dane realizovať daňovú kontrolu inými zákonnými prostriedkami, a to aj s využitím inštitútu prerušenia daňovej kontroly. Správny súd k tomu dodáva, že sa od daňového subjektu očakáva materiálny prejav nespokojnosti s prekročením dĺžky trvania daňovej kontroly.

85. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.

86. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

87. Podľa ustanovenia § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

88. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

89. Lehoty na poskytovanie informácií v rámci podávania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií sú upravené v Nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti daní z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie").

90. Podľa bodu 25 citovaného nariadenia lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytovanie informácií sa majú chápať ako maximálne lehoty, ktoré sa nemajú prekračovať, pričom zásada je taká, že na to, aby bola spolupráca efektívna, by sa informácie, ktoré má už žiadaný členský štát k dispozícii, mali poskytnúť bez ďalšieho odkladu.

91. Podľa článku 10 oddiel 2 nariadenia lehota na poskytovanie informácií žiadaný orgán poskytne informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.

92. Podľa ustanovenia článku 12 oddiel 2 nariadenia, pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať.

93. Námietku žalobcu v neodstrániteľnej vade zákonnosti daňovej kontroly, ktorá spočíva v tom, že daňová kontrola nebola ukončená v zákonom stanovenej lehote, pretože rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 9801403/5/343487/2015 zo dňa 16.02.2015 je nezákonné a nemá za následok neplynutie lehôt, považuje správny súd za nedôvodnú.

94. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného mal správny súd za preukázané, že daňová kontrola začala dňa 26.03.2013. Bola prerušená dvakrát rozhodnutím č. 9801403/5/35954/2014 zo dňa 30.01.2014 na dobu od 05.02.2014 do 03.02.2015 (364 dní) a rozhodnutím č. 9801403/5/343487/2015 zo dňa 16.02.2015 na dobu od 19.02.2015 do 15.04.2016 (422 dní). Daňová kontrola bola ukončená dňa 27.04.2016 doručením protokolu.

95. V prípade rozhodnutia zo dňa 16.02.2015 správca dane prerušil daňovú kontrolu podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku s uvedením dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. V odôvodnení tohto rozhodnutia však uviedol, že je potrebné získať informácie z daňovej kontroly vykonávanej dožiadaným správcom dane u dodávateľskej spoločnosti VENAS s.r.o., kde sa vykonávajú tuzemské a medzinárodné dožiadania. Správca dane teda sám nepodával žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, a teda dôvod prerušenia daňovej kontroly uvedený vo výroku rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly nie je totožný s dôvodom uvedeným v jeho odôvodnení. Správny súd tento rozpor medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly nepovažuje za takú vadu v konaní, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

96. K námietke žalobcu, že výkon daňovej kontroly u dodávateľov alebo odberateľov kontrolovaného daňového subjekt nie je v zákone uvedený ako dôvod, pre ktorý je možné daňovú kontrolu prerušiť, správny súd poukazuje na § 46 ods. 10 Daňového poriadku, podľa ktorého na prerušenie daňovej kontroly sa „primerane" použije § 61 Daňového poriadku. Ak teda správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu vykonávania daňovej kontroly u dožiadaného správcu dane dodávateľskej spoločnosti VENAS s.r.o., kde boli vykonávané medzinárodné dožiadania podľa osobitného predpisu a tieto skutočnosti boli rozhodujúce na správne určenie dane a vydanie rozhodnutia. Po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov z tohto pohľadu dospel správny súd k záveru, že správca dane sa žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií domáhal od príslušných orgánov v zahraničí informácií týkajúcich sa dodávateľsko- odberateľských vzťahov medzi žalobcom a jeho dodávateľmi ako aj informácií ohľadom existencie ďalších obchodných vzťahov, zároveň správca dane najmä prostredníctvom iného dožiadaného správcu dane preveroval skutočnosti týkajúce sa realizácie zdaniteľných obchodov u jednotlivých dodávateľov, pričom uvedenými informáciami nedisponoval. Na základe uvedeného má správny súd za preukázané, že prerušenie daňovej kontroly je nevyhnutné považovať za účelné a teda v súlade so zákonom.

97. Správny súd poukazuje na to, že zákonom stanovená lehota jedného roka na vykonanie daňovej kontroly je lehotou zákonnou (maximálnou) a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Uvedenú lehotu nemožno porovnávať so stanovenými lehotami na rozhodnutie. Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu, totiž predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinností kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly. Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať na úkor práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov) ().

98. Správny súd uvádza, že úvaha správcu dane o tom, či je prerušenie daňovej kontroly opodstatnené nie je neobmedzená. Jednoznačným a pre správcu záväzným motívom pri úvahách o ďalšom procesnom postupe musí byť zásada proporcionality. Správca dane je povinný dôsledne posúdiť a zdôvodniť, či existujú také dôvody, pre ktoré je nutné daňovú kontrolu prerušiť, čo je významné nielen pre rozhodnutie vo veci, v rámci ktorej daňová kontrola prebieha, ale aj pre samotný priebeh, efektivitu a účelnosť daňovej kontroly.

99. Ak žalobca namieta nezákonné prerušenie daňovej kontroly (neefektívne, nadbytočné), ako aj nezákonnú dĺžku daňovej kontroly, bude úlohou súdu, z hľadiska kvality zákonnosti, posúdiť, či v posudzovanej veci bol naplnený zákonný dôvod na prerušenie daňovej kontroly. Takýto postup je v súlade s názorom vysloveným Ústavným súdom Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. z 25.10.2016.

100. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že otázkou zákonnosti prerušenia daňovej kontroly a jej vplyvu na protokol z daňovej kontroly ako zákonný dôkazný prostriedok sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn.: -20, v ktorom ústavný súd konštatoval nasledovné: „Argumentácia sťažovateľky opierajúca o judikovaný precedentný právny názor však opomína jeho dôležité pozadie dané dogmatikou základných práv a slobôd. Ústavný súd totiž v odôvodnení tohto nálezu zdôraznil, že „daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu, totiž predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom

chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinnosti kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly (§ 15 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov). Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať na úkor práva, právom chránených záujmov daňových subjektov. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov)." Z citovanej právnej vety i časti odôvodnenia minulého nálezu je zreteľné, že daňová kontrola trvajúca dlhšie než zákon dovoľuje, narúša súlad jej právne významného výsledku so zákonom nie kvôli jeho formálnemu nerešpektovaniu, ale z dôvodu intenzity daňovej kontroly ako materiálneho zásahu do individuálnej sféry kontrolovaného daňového subjektu tvorenej jeho základnými právami a slobodami. Naznačuje to aj podmienka vyjadrená v právnej vete analyzovaného nálezu ústavného súdu, podľa ktorej trvať na rešpektovaní zákonného limitu dĺžky daňovej kontroly je potrebné vtedy, ak kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy. I samotnou sťažovateľkou argumentačne použitý nález ústavného súdu teda predpokladá skutkovú okolnosť, v dôsledku ktorej možno formálne prekročenie limitu dĺžky daňovej kontroly ospravedlniť. Musí ísť o takú okolnosť, ktorá zásahový charakter pôsobenia kontrolných aktivít na kontrolovaný daňový subjekt v určitom časovom úseku vylučuje. V náleze zo dňa 29.júna 2010 bol za takú okolnosť označený subjektívny postoj kontrolovaného daňového subjektu prejavujúci sa navonok nesúčinnosťou. V sťažovateľkinej veci je síce situácia z uvedeného hľadiska v podstate ešte jednoduchšia. Medzi účastníkmi konania pred ústavným súdom totiž nie je sporné, že v období medzi začatím opakovanej daňovej kontroly (17.augusta 2009) a jej ukončením (14.februára 2012) sa vyskytol časový úsek (od 11.mája 2010 do 09.novembra 2011), počas ktorého bola sporná daňová kontrola právoplatne prerušená. Bez zreteľa na to, či prerušenie tejto daňovej kontroly rešpektovalo skutočnú predstavu zákonodarcu vyjadrené v tom čase v nie celkom jednoznačnej legálnej formulácii podmienok prerušenia daňového konania (i daňovej kontroly) ústavný súd zdôrazňuje, že počas prerušenia daňovej kontroly správca dane nebol oprávnený vyžadovať od sťažovateľky práve tú súčinnosť, v ktorej sú inkorporované mocenské nástroje zasahujúce do jej základných práv a slobôd. Inými slovami, počas prerušenia daňovej kontroly nemožno uvažovať o realizácii kontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový subjekt zaťažujú a tým ho v jeho slobode a základných právach obmedzujú." Ďalej ústavný súd konštatoval, že práve zákonnosť protokolu z opakovanej daňovej kontroly bola v konaní o žalobe sťažovateľky podstatným determinantom kvality žalovaných postupov i rozhodnutí správcu dane i finančného riaditeľstva. Samotné prerušenie daňovej kontroly takýto význam pre súdny prieskum žalovaného postupu a rozhodnutia finančného riaditeľstva podľa názoru ústavného súdu z uvedených dôvodov nemalo. Len marginálne tu ústavný súd dodáva, že prieskum zákonnosti sťažovateľkou kritizovaného prerušenia daňovej kontroly, ktorý by vykazoval reálnu ústavnoprávnu dimenziu, by prichádzal do úvahy v iných typoch konania v správnom súdnictve (ochrana pred nečinnosťou správcu dane).... Ešte raz ústavný súd zdôrazňuje, že prerušená daňová kontrola (či už zákonne alebo nezákonne) nemôže spôsobovať obmedzovanie základných práv a slobôd daňového subjektu, lebo v období prerušenia správca dane nesmie realizovať žiadnu kontrolnú aktivitu. Inou otázkou je celkové predĺženie stavu právnej neistoty kontrolovaného daňového subjektu, keďže je zrejmé, že prerušenie daňovej kontroly raz skončí (rovnako ako samotná daňová kontrola) a následne bude musieť dôjsť k meritórnemu daňovému rozhodnutiu. Takto ponímané ústavné právne riziká prerušenia daňovej kontroly však nie sú spôsobilé vyvolať nezákonnosť (a tým aj nepoužiteľnosť) protokolu ako jej finálneho formálneho výsledku a preto nie sú samy o sebe spôsobilé ani viesť k nezákonnosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.

101. S poukázaním na vyššie uvedené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky správny súd aj v tomto prípade dodáva, že pokiaľ bol žalobca toho názoru, že zo strany správcu dane nebol zachovaný postup a lehoty na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií podľa citovaného nariadenia, v dôsledku čoho daňová kontrola trvala dlhšie ako jeden rok (vrátane jej prerušenia), mohol sa svojich práv a právom chránených záujmov domáhať v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, čo však v tomto prípade zo strany žalobcu vykonané nebolo.

102. Správny súd dospel k záveru, že daňová kontrola u žalobcu trvala v súlade so zákonom, pričom dobu prerušenia nie je možné zarátať do doby jej trvania, a preto nepresiahla zákonom maximálne vymedzenú dĺžku trvania daňovej kontroly v rozsahu jedného roka. Pokiaľ ide o lehotu na poskytnutie informácií v dĺžke 3 mesiacov, jedná sa o lehotu určenú pre cudzozemský daňový orgán, ktorej nesplnenie nemožno ako procesnú vadu pričítať žalovanému.

103. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovaného a správcu dane zrušil podľa a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

104. V ďalšom konaní sú správne orgány povinné riadiť sa právnym názorom správneho súdu vyslovenom v tomto rozhodnutí podľa . Úlohou správcu dane bude v ďalšom konaní dôsledne sa vysporiadať s tvrdeniami žalobcu obsiahnutými vo vyjadrení k protokolu a predloženými dôkazmi.

105. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobca mal vo veci plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

106. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).