Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-35-2019.pdf
PDF · 336.33 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/35/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcov: 1. Mgr. M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX N., 2. Ing. Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX N., obaja zastúpení splnomocnencom: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, so sídlom Trnava, Hlavná 31, proti žalovaným: 1. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., N. XX, 2. PhDr. Q. L., nar. XX.X.XXXX, bytom N., N. XX, obaja zastúpení AK: JUDr. Martin Palkovič, so sídlom Piešťany, Kuzmányho 1, o ochranu vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcov - II., III., V. výrok, žalovaných - I. a III. výrok - proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 9C/263/2011-615 zo dňa 15. augusta 2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku p o t v r d z u j e.
II. Napadnuté II., III., V. výroky r u š í a v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovaným 1. a 2. povinnosť spoločne a nerozdielne na vlastné náklady odstrániť časť krytého prístrešku pevne spojeného so zemou postaveného na parcele číslo 171/6, vedenej Okresným úradom Piešťany, Katastrálnym odborom, pre kat. úz. N. na liste vlastníctva č. XXX a parcele číslo 173/1, vedenej Okresným úradom Piešťany, Katastrálnym odborom, pre kat. úz. N. na liste vlastníctva č. XXX, a to v časti, ktorá je postavená a presahuje do parcely č. 171/6, zastavanej plochy a nádvoria o výmere 150 m2, vedenej Okresným úradom Piešťany, Katastrálnym odborom, pre kat. úz. N. na liste vlastníctva č. XXX, podľa vytyčovacieho nákresu, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 4/2017 vyhotoveného Ing. Štefanom Špačkom na určenie priebehu hranice medzi pozemkami parc. č. 171/6, 171/7, 173/1, 173/4, 95/33 kat. úz. N., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol, III. výrokom priznal žalovaným 1., 2. voči žalobcom 1., 2. právo na náhradu trov konania v rozsahu 1/3, IV. výrokom znalcovi, Ing. Romanovi Wágnerovi, Martina Bartoňa 3, Senica - Čáčov, ev. č. 913845, nepriznal znalečné a náklady spojené s vypracovaním znaleckého posudku číslo 2/2016 zo dňa 10.06.2016., V. výrokom priznal znalcovi Ing. Romanovi Vágnerovi, Martina Bartoňa 3, Senica - Čáčov, ev. č. 913845, právo na náhradu nákladov s účasťou na pojednávaní dňa 20.09.2017 v rozsahu 100%, a to voči žalobcom v 1. a 2. rade v pomere 2/3 a voči žalovaným v 1. a 2. rade v pomere 1/3, VI. výrokom znalcovi, Ing. Štefanovi Špačkovi, Bárdošova 9, Bratislava, ev. č. 913427, nepriznal náhradu nákladov s účasťou na pojednávaní dňa 20.09.2017.
2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 3, § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 127 ods. 1, § 129 ods. 1, 2, § 134 ods. 1, § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 88a ods. 3, § 137 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), s poukazom aj na procesné
ustanovenia čl. 15 ods. 1, 2, čl. 17, § 185 ods. 1, § 191 ods. 1, 2, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 258 ods. 2, 3, § 260 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parc. č. 171/6 a rodinného domu súp. č. XX v 1/1-ine (LV č. XXX) a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: parc č. 173/1, 2, 4 a rodinného domu súp. č. XX, každý v podiele 1- ina (LV č. XXX). Sťažnosťou zo dňa 21.11.2009 adresovanej Obecnému úradu Drahovce žalobcovia namietali konanie žalovaných najmä to, že rekonštrukcia rodinného domu žalovaných prebieha v rozpore so stavebným povolením zo dňa 23.9.1996, pri realizácii stavebných prác spôsobili žalobcom škodu tým, že ťažké bremená pádom z mechanizmov a otrasom odtrhli rožnú časť múriku predzáhradky. Pri realizácii chodníka osekali izoláciu základovej časti rodinného domu, čo spôsobuje vlhnutie objektu. Nad vchodom vstupnej časti žalovaní zriadili striešku, ktoré je opretá o rodinný dom žalobcov bez povolenia. Vyjadrením k zmene stavby zo dňa 13.1.2020 adresovanej Obecnému úradu v Drahovciach žalobcovia namietali, že prístrešok bráni zatepleniu domu a žiadajú priestor pri dome uvoľniť. Ďalej žiadajú opraviť múrik predzáhradky. Stavebným povolením č. Výst. 187/1996-Mi zo dňa 23.9.1996 vydaného Okresným úradom v Piešťanoch, odbor životného prostredia, sa povoľuje stavba: „Zmena dokončenej stavby rodinného domu - zmena strešnej konštrukcie" na pozemku parc. č. 173/1 žalovaným ako stavebníkom. Rozhodnutím Obecného úradu Drahovce, č.j. 702/2009 - Mi/DSP zo dňa 18.2.2010 sa dodatočne povoľuje stavba: „Zmena dokončenej stavby rodinného domu súp. č. XX" na pozemku parc. č. 173/1 v kat. úz. N., pričom zmena stavby obsahuje: prístavbu schodiska do podkrovia (povalový priestor), úpravu strešnej konštrukcie, krytý prístrešok, úpravu pôdorysu objektu (odstránenie hospodárskej časti rodinného domu). Z odôvodnenia je zrejmé, že stavebný úrad nevyhovel námietke, ktorou žalobcovia žiadali uvoľniť 20 cm pri ich dome, lebo Prístrešok je opretý o ich rodinný dom z dôvodu, že žalobcovia nepredložili stavebnému úradu doklad preukazujúci uvádzanú skutočnosť, podľa pôvodného stavebného povolenia bola stavba rodinného domu žalobcov povolená na majetkoprávnej hranici pozemku a podľa vyjadrenia stavebníkov (žalovaní) Prístrešok bol vybudovaný na existujúcich stojkách. Námietke žalobcov, ktorým žiadali odstrániť škody na ich majetku - roh Múrika predzáhradky (odtrhnutý vplyvom zhadzovania materiálu) stavebný úrad nevyhovel s tým, že nie je oprávnený riešiť rozhodovať o škodách a účastníci nepreukázali, že škody boli spôsobené stavebníkmi. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 14S/33/2010 zo dňa 28.4.2011 boli rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Trnave zo dňa 16.04.2010 č. KSÚ-OSP-2010/00492/Gi a rozhodnutie Stavebného úradu - Obec Drahovce zo dňa 18.02.2010, č.j. 702/2009-Mi/DSP zrušené a vec sa vrátená na ďalšie konanie. Z odôvodnenia vyplynulo, že za jedinú relevantnú považoval súd námietku nezohľadnenia občianskoprávnej námietky v zmysle § 137 Stavebného zákona, už v priebehu stavebného konania bolo žalobcami namietané, že oporný múrik, o ktorý sa opiera prístrešok sa nachádza na pozemku žalobcov. Každá zo strán predložila na potvrdenie správnosti svojho tvrdenia listinné podklady: strana žalobcov vytyčovací nákres zo dňa 14.8.1985 a protokol o vytýčení hranice pozemkov z 22.7.1985, doplnený geometrickým plánom zo dňa 8.7.2010. Stavebníci poukazovali na obsah projektovej dokumentácie, vytyčovací nákres z roku 1985. Došlo teda k pochybeniu správneho orgánu pri rozhodovaní, keď nerešpektovali pri svojom postupe ust. § 88a ods. 3 Stavebného zákona, neprerušili konanie a nevyčkali na právoplatné rozhodnutie vo veci. Rozhodnutím Obecného úradu Drahovce č.j. 702/2009-Mi/DSP/NK zo dňa 31.8.2011 stavebný úrad žalobcov odkázal na súd vo veci občianskoprávnej námietky v konaní o dodatočnom povolení stavby „Zmena dokončenej stavby rodinného domu - zmena strešnej konštrukcie" na pozemku parc. č. 173/1 v kat. úz. N., ktorú stavebníci uskutočnili v rozpore so stavebným povolením a ktorej časť sa nachádza na cudzom pozemku. Súčasne bolo stavebné konanie prerušené do rozhodnutia súdu. Listinou - Žiadosť o prešetrenie - oznámenie zo dňa 13.08.2012 vydanej Obcou Drahovce č.j. 354/2012-Mi/OZN, 720/2009-Mi vyplynulo, že na základe podnetov žalobcov na preverenie stavebných prác žalovaných boli zistené nasledovné skutočnosti: zo strany stavebného úradu nie je možné jednoznačne posúdiť, či k narušeniu izolácie rodinného domu súp. č. XX došlo výlučne v dôsledku odstránenia vrchnej časti terénu, resp. či je narušenie spôsobili iné faktory - napr. pôsobenie počasia, príčinu je kompetentný určiť znalec v príslušnom odbore. Stavebný úrad bude schopný jednoznačne určiť, či stĺpy podopierajúce Prístrešok nad bránou sú na pozemku žalobcov až na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Dňa 12.02.2014 sa uskutočnila obhliadka na mieste samom, v rámci ktorej boli vyhotovené fotografie izolačného múrika (pozn. č.l. 87, 88) , múrika predzáhradky (pozn. č.l. 82, 83, 84), a prístrešku (pozn. č.l. 85, 86, 92, 93 a stĺpiky č.l. 89, 90,91). Znaleckým posudkom č. 2/2016 zo dňa 10.06.2016 znalec Ing. Roman Wágner vyhotovil vytyčovací náčrt zobrazujúci skutočný priebeh spornej hranice (príloha č. 10). Krytý prístrešok k rodinnému domu súp. č. XX vo vlastníctve žalovaných je postavený na parc. č. 173/1, t.j. na pozemku žalovaných. Prvý stĺp od ulice, na ktorom je umiestnený
prístrešok, je umiestnený na hranici medzi pozemkami parc. č. 173/1 a 171/6. Druhý stĺp od ulice je umiestnený na parc. č. 173/1. Prístrešok a jeho konštrukcia nezasahujú do pozemku parc. č. 171/6 (pozn. vo vlastníctve žalobcov). Izolačný múrik rodinného domu súp. č. XX sa nachádza na hranici pozemkov 173/1 a 171/7. Múrik predzáhradky, na ktorom je táto postavená sa nachádza na pozemku parc. č. 95/33 t.j. na pozemku žalovaných. Znaleckým posudkom č. 4/2017 Ing. Štefanom Špačkom. určil hranicu medzi pozemkami parc. č. 171/6,7, 173/1 a 95/33 a jej priebeh vidieť na prílohe č. 2 posudku. Strešnú konštrukciu (pozn. prístrešok), ako aj oporné stĺpy zameral a zobrazil v prílohe 2 posudku. Poloha stĺpikov a ich súradnice vyplýva z vytyčovacieho nákresu, pričom stĺpy stoja na pozemku žalobcov parc. č. 171/6 a časť strechy zasahuje do pozemku žalobcov parc. č. 171/6. Čestným prehlásením zo dňa 16.12.2017 G. T. prehlásil, že od roku 1985 do 1989 robil stavebný dozor pri stavbe rodinného domu žalobcov. Uviedol, akým spôsobom sa realizovala izolácia rodinného domu a potvrdil, že zo strany susedy H., táto mala osadený len jeden železný stĺp, ktorý držal vchodovú bránu. Pripojili čestné prehlásenia Y. T. zo dňa 16.12.2017, ktorá žila v N. 20 rokov a pamätá si okolnosti stavby rodinného domu žalobcov a prehlásenie A. R. zo dňa 16.12.2017, ktorý pracoval pri betonáži a základoch rodinného domu žalobcov. Čestným prehlásením zo dňa 19.12.2017 C. G. prehlásila, že bola účastná vytýčenia hranice v roku 1985 medzi pozemkami žalobcov a žalovaných. Zameranie vykonal toho času Ing. I. z geodézie a zakreslil hranicu pozemkov farbou na betóne. Pani H. sa sťažovala, že sa žalobcovia s domom posunuli za túto hranicu, ale už si nepamätá ako to bolo riešené. Čestným prehlásením zo dňa 30.4.2018 JUDr. Y. V. prehlásila, že bola prítomná pri kúpe domu žalovaných, žalovaná 2. je jej dcéra. P. H. jej uviedla, že hranica pozemkov nebola medzi ňou a žalobcami sporná, tvoril ju múr pôvodného domu, ktorý potom žalobcovia zbúrali a stĺpik brány, ktorý tam bol osadený. Neskôr sa stavbou nového domu žalobcovia posunuli smerom do pozemku žalovaných. Čestným prehlásením zo dňa 21.5.2018 W. N. prehlásil, že bol spracovateľom projektovej dokumentácie rodinného domu žalobcov. Výstavba prebehla v súlade s projektovou dokumentáciou, izolácia (prímurovka) bola súvislá a kvalitne zrealizovaná, okrem stĺpa, ktorý držal vchodovú bránu, iný stĺp tam nebol. Odborný posudok č. 27/2018 vypracovaného Ing. C. D. zo dňa 13.06.2018 si objednali žalobcovia na otázky: zhodnotiť technický stav hydroizolácie na rodinnom dome súp. č. XX po vykonaní stavebných úprav pri realizácii oceľového prístrešku, posúdiť možnosť negatívneho vplyvu osadeného druhého stĺpa na zatekanie do suterénnych priestorov, stanovenie postupu prác na uvedenie izolačného múrika do pôvodného stavu. Zo záverov posudku vyplynulo, že pri vyhotovení základu pod stĺp zrejme došlo k mechanickému narušeniu hydroizolácie. Osekanie izolácie spôsobil vlastník rodinného domu č. XX.
4. Z vykonaného dokazovania právne uzavrel, že z ohliadky na mieste samom, ako aj znaleckých posudkov založených do spisu, je zrejmé, že prístrešok bol vybudovaný ako súčasť strešnej konštrukcie rodinného domu a je pevne spojený (ukotvený) so zemou, pričom jeho funkčné využitie je späté s užívaním rodinného domu žalovaných, teda je súčasťou stavby trvalého charakteru - rodinného domu žalovaných. Aby bolo možné zodpovedať otázku, či ide o neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku, bolo potrebné zistiť priebeh spornej hranice pozemkov 173/1 a 171/6. Za účelom vytýčenia spornej hranice pozemkov okresný súd nariadil znalecké dokazovanie (znalecký posudok Ing. Romana Wágnera). V priebehu konania žalobcovia do spisu založili aj súkromný znalecký posudok vypracovaný Ing. Štefanom Špačkom. Oba znalecké posudku boli v otázke priebehu spornej hranice rozporuplné, Ing. Roman Wágner určil, že krytý prístrešok sa nachádza na pozemku žalovaných a Ing. Štefan Špaček naopak, že sa nachádza na pozemku žalobcov. Na pojednávaní dňa 20.9.2017 pri výsluchu Ing. Roman Wágner uviedol, že pri svojich meraniach opomenul skutočnosť, že šírka hranice pozemku žalovaných je 15,55 m podľa dostupných informácií z poľného náčrtu z roku 1900. Jeho merania sa teda ukázali ako nesprávne a opravil svoje závery zo znaleckého posudku tak, že stĺpy prístrešku sa nachádzajú na pozemku žalobcov parc. č. 171/6. Uvedené potvrdil znalec Ing. Štefan Špaček a poukázal na vytyčovací náčrt svojho znaleckého posudku. Došlo k zhode oboch znalcov, že prístrešok sa nachádza na pozemku žalobcov - parcele č. 171/6, bolo preukázané, že časť prístrešku neoprávnene zasahuje do pozemku žalobcov. Návrh žalovaných na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom Ing. Yvetou Strhanovou videl okresný súd ako neopodstatnený a nehospodárny, keď dvaja znalci zhodne uviedli skutočnosť rozhodujúcu pre náležité objasnenie skutkového stavu veci, nie je dôvod, aby okresný súd pristupoval k výkonu ďalšieho znaleckého dokazovania. Pokiaľ by aj závery Ing. Yvety Strhanovej boli v rozpore so zhodnými závermi znalcov Ing. Romana Wágnera a Ing. Štefana Špačeka, na právnych záveroch okresného súdu by to nič nezmenilo, lebo je potrebné sa prikloniť k prevažujúcim záverom znalcov. Okresný súd skúmal či nariadenie odstránenia prístrešku bude v súlade so zásadami účelnosti, ktoré je potrebné vždy hodnotiť s prihliadnutím na všetky okolnosti a povahu každého jednotlivého prípadu. Hospodárska strata odstránenia prístrešku nesmie prevážiť
opodstatnenie prikázania stavby do vlastníctva vlastníka pozemku, na ktorom sa nachádza. Nakoľko však prístrešok zasahuje do pozemku žalobcov len sčasti bolo vylúčené uvažovať o tom, že stavbu okresný súd prikázal do vlastníctva žalobcov za primeranú náhradu, tak isto bolo vylúčené, aby nariadil odstránenie prístrešku ako takého. Rozsah odstránenia stavby však musí byť v rozhodnutí presne vymedzený. Účel takéhoto vymedzenia nepochybne spĺňal vytyčovací nákres, ktorý bol súčasťou znaleckého posudku Ing. Štefana Špačka. Keďže žalobcovia nesplnili okresným súdom určenú výzvu a nepredložili predmetný vytyčovací nákres v potrebnom počte vyhotovení a nebolo možné tento nákres zo znaleckého posudku vyňať, okresný súd učinil predmetný znalecký posudok neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. O povinnosti žalovaných odstrániť prístrešok v rozsahu presne vymedzenom vytyčovacím nákresom, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 4/2017 vyhotoveného Ing. Štefanom Špačkom na určenie priebehu hranice medzi pozemkami parc. č. 171/6, 171/7, 173/1, 173/4, 95/33 kat. úz. N., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku (výrok I), rozhodol okresný súd, keď žalovanými postavený krytý prístrešok zasahuje sčasti do pozemku žalobcov, ktorí nie sú povinní strpieť zásah do vlastníckeho práva. Bolo potrebné vysporiadať sa aj s otázkou vydržania časti parcely č. 171/6 žalovanými, prípadne vydržania práva zriadiť a užívať prístrešok na časti tejto parcely. Oprávnenosť držby sa posudzuje z týchto hľadísk: a) existencia právneho (hoci i domnelého) titulu, o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa, b) nakladanie s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou, c) dobrá viera držiteľa, že mu právo patrí. V danom prípade žiadna z podmienok splnená nebola. Žalovaní sami uviedli na pojednávaní dňa 2.12.2013, že prístrešok sa na danom mieste nachádza už roky, právni predchodcovia žalovaných sa dohodli na tom, že na tomto mieste bude postavená brána. Keď v roku 1996 žalovaní nehnuteľnosť kúpili, bola tam brána osadená. Žalobcovia na pojednávaní uviedli, že právnym predchodcom žalovaných bolo povolené osadiť si len 1 stĺpik na účely používania brány, nie prístrešku. Už len uvedených prednesov strán konania vyplynulo, že právni predchodcovia žalovaných osadili pôvodný stĺpik, na ktorom bola kotvená bránka a neskôr tento stĺpik slúžil ako opora osadenia prístrešku (druhý stĺpik vybudovali žalovaní neskôr) na podklade dohody so susedmi. Nemohli byť preto žalovaní v dobrej viere, že osádzajú stĺpik na vlastnom pozemku (na čo by súhlas vlastníkov susedného pozemku ani nepotrebovali). Okrem toho, žalovaní nepreukázali právny titul, na podklade ktorého by boli v dobrej viere, že práve oni sú vlastníkmi pozemku v mieste, kde sa nachádzajú stĺpiky prístrešku. V čase, keď žalobcovia stavali svoj rodinný dom, vlastníčkou susedného pozemku bola ešte pani H.. Podľa výpovedí svedkov v čase stavby rodinného domu žalobcami, hranica pozemkov nebola v teréne nikdy vyznačená kolíkmi, údajne len farbou na betóne. Žalovaní však svedkami uvedeného neboli, lebo rodinný dom s pozemkami v tom čase ešte nevlastnili. Spoliehanie sa ubezpečenie zo strany H., ako prebiehala hranica pozemkov, nemožno hodnotiť ako domnelý právny titul nadobudnutia vlastníctva k spornej časti parcely. Okrem iného je zrejmé, že ešte v čase, keď bola vlastníčkou p. H., existovali spory o tom, kadiaľ vedie hranica medzi pozemkami, nemožno preto prisvedčiť žalovaným ani ohľadom nepretržitosti oprávnenej držby.
5. Ohľadom časti žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali uvedenia izolačného múrika do pôvodného stavu, neuniesli dôkazné bremeno v tom smere, že to boli práve a výlučne žalovaní, kto zapríčinil poškodenie múrika, preto žalobu zamietol. Z ohliadky na mieste samom a fotografií založených do spisu je nesporné, že izolačný múrik rodinného žalobcov je poškodenom stave a rozpadáva sa. Ohľadom doby, kedy sa tak malo stať, sa však ich tvrdenia rôznili. Na jednej strane tvrdili, že k tomu došlo pri pokládke chodníka pri rodinnom dome žalovaných, na druhej strane tvrdili, že k poškodeniu došlo pri osadení stĺpikov prístrešku. Za účelom preukázania svojich tvrdení predložili Odborný posudok č. 27/2018 vypracovaný Ing. C. D. zo dňa 13.6.2018. Vyhotoviteľ posudku je na titulnej strane označený ako odborný posudzovateľ, na ďalších stranách ako znalec. Z objednávky vyplynulo, že posudok si objednali žalobcovia na otázky: zhodnotiť technický stav hydroizolácie na rodinnom dome súp. č. XX po vykonaní stavebných úprav pri realizácii oceľového prístrešku, posúdiť možnosť negatívneho vplyvu osadeného druhého stĺpa na zatekanie do suterénnych priestorov, stanovenie postupu prác na uvedenie izolačného múrika do pôvodného stavu. Zo záverov posudku vyplynulo, že pri vyhotovení základu pod stĺp zrejme došlo k mechanickému narušeniu hydroizolácie. Osekanie izolácie spôsobil vlastník rodinného domu č. XX. Pokiaľ odborný posudzovateľ klamlivo označil v posudku sám seba ako znalca, pričom zo zoznamu znalcov bol vyčiarknutý, čo si okresný súd preveril z úradnej činnosti (ako aj na námietku žalovaných), bolo nutné pristupovať aj jeho samotným záverom ako k nedôveryhodným. Napriek tomu sa okresný súd s týmto dôkazom oboznámil. Odborný posudok pôsobí nekompaktným, zmätočným dojmom, pričom informácie v ňom uvedené musel považovať za nepodložené. Závery (prezentované bez ohliadky na mieste samom), že k poškodeniu múrika došlo práve žalovanými, nie sú ničím odôvodnené, nie je zrejmé, z čoho mal posudzovateľ vychádzať, ako k poškodeniu malo dôjsť, chýba popis príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaných a stavom múrika. Pokiaľ by tomu aj bolo inak, za jedinú osobu
spôsobilú presvedčivo a jednoznačne objasniť okresnému súdu otázku príčiny poškodenia izolačného múrika, je znalec v príslušnom odbore. Žalobcovia však takýto dôkaz súdu nepredložili. Vlastník veci je vždy povinný starať sa aj o údržbu veci. Žalobcovia v spore netvrdili a ani nepreukazovali, že by sa niekedy domáhali vstupu na pozemok žalovaných, aby mohli vykonať údržbu a prípadné opravy svojho rodinného domu z tej strany, ktorá im nebola prístupná (z dvora žalovaných). Pri veku stavby - 33 rokov je vylúčené, aby časť stavby, ktorá je vystavená poveternostným vplyvom nezačala vykazovať znaky opotrebenia a miernej deštrukcie. Každý stavebný prvok má svoju životnosť a danom prípade nemožno konštatovať s určitosťou, aké konkrétne vplyvy mali za následok stav poškodenia izolačného múrika, pričom nie je vylúčená súhra poveternostných vplyvov, veku stavby, nečinnosti žalobcov a konania žalovaných. Poukázal na listinu - Žiadosť o prešetrenie - oznámenie zo dňa 13.08.2012 vydanej Obcou Drahovce č.j. 354/2012-Mi/OZN, 720/2009-Mi, z ktorej vyplynulo, že na základe podnetov žalobcov na preverenie stavebných prác žalovaných boli zistené nasledovné skutočnosti: zo strany stavebného úradu nie je možné jednoznačne posúdiť, či k narušeniu izolácie rodinného domu súp. č. XX došlo výlučne v dôsledku odstránenia vrchnej časti terénu, resp. či je narušenie spôsobili iné faktory - napr. pôsobenie počasia, príčinu je kompetentný určiť znalec v príslušnom odbore. Žalobu v časti uvedenia izolačného múrika do pôvodného stavu okresný súd zamietol.
6. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 a § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobcovia sa pôvodne domáhali troch nárokov: odstránenia časti prístrešku, uvedenia izolačného múrika do pôvodného stavu a uvedenie múrika predzáhradky do pôvodného stavu, ktoré okresný súd považoval za rovnocenné. V časti uvedenia múrika predzáhradky do pôvodného stavu vzali žalobu žalobcovia späť a okresný súd konania zastavil. Nakoľko tak učinili bez uvedenia dôvodu, z procesného hľadiska je potrebné zavinenie za zastavenie konania pričítať žalobcom. V časti odstránenia časti prístrešku boli úspešní žalobcovia. V časti uvedenia izolačného múrika do pôvodného stavu, kde žalobu zmietol, boli úspešní žalovaní. Pomerom úspechu strán konania vo vzťahu k jednotlivým petitom tak boli úspešní žalovaní v rozsahu 1/3-iny (výrok III). Pri výsluchu Ing. Wágner ohľadom znaleckého posudku uviedol, že pri svojich meraniach opomenul niektoré skutočnosti. Jeho merania sa teda ukázali ako nesprávne a opravil svoje závery zo znaleckého posudku. Doplnil, že spravil chybu pri transformácii poľného náčrtu. Na základe uvedeného mal okresný súd za to, že znalec v danom prípade nesplnil úlohu uloženú mu uznesením a znalečné mu nepatrí (výrok IV). Čo sa však týka jeho účasti na pojednávaní, na ktorom bol vyslúchnutý, nebol dôvod nepriznať znalcovi náhradu nákladov spojených s účasťou na pojednávaní, ktorého sa riadne zúčastnil (V. výrok). Dňa 20.9.2017 sa pojednávania zúčastnil aj znalec Ing. Špaček, ktorý si náhradu nákladov spojených s účasťou na pojednávaní uplatnil, avšak v zákonom stanovenej lehote ich nevyčíslil, preto okresný súd postupoval v súlade s čl. 17 Civilného sporového poriadku a náhradu nákladov znalcovi nepriznal (VI. výrok).
7. Proti tomuto rozsudku výlučne I. a III. výroku podali odvolanie žalovaní, navrhli rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. e), f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentovali tým, že tvrdenie okresného súdu, že závery dvoch znalcov, sú zhodné nie je pravdivé s poukazom na obsah súkromného znaleckého posudku Ing. Štefana Špačeka č. 4/2017 ako aj na vyjadrenie znalca Ing. Romana Wágnera na pojednávaní dňa 20.9.2017, ktorý neuviedol, kde bola šírka pôvodného pozemku žalovaných - parc.č. 173/1 celkom 16 m, akým konkrétnym meraním dospel, tesne pred súdnym pojednávaním k záveru, že šírka pozemku žalovaných nebola ani 16 m ani 15,55 m ale iba 15,53 m (toto jeho dodatočné zistenie o šírke pozemku žalovaných, je v rozpore dokonca aj so znaleckým posudkom znalca Ing. Štefana Špačeka, ktorý uviedol, že správna šírka pozemku žalovaných je 15,95 m). Žalovaní v podaní zo dňa 3.11.2017 (po pojednávaní dňa 20.9.2017) navrhli dôkaz vyzvať znalca Ing. Romana Wágnera, aby svoj znalecký posudok doplnil o zodpovedanie naformulovaných otázok, ktorý okresný súd nevykonal, ani nerozhodol o jeho zamietnutí. Vzhľadom na protichodné znalecké posudky vypracované Ing. Romanom Wágnerom a Ing. Štefanom Špačekom, požiadali žalovaní súdnu znalkyňu Ing. Yvetu Strhanovú o vypracovanie súkromného znaleckého posudku a to v súlade s požiadavkou okresného súdu z pojednávania zo dňa 2.5.2018 (podľa § 153 Civilného sporového poriadku vyzval, aby najneskôr do 15.7.2018 predložili ďalšie dôkazy, alebo navrhli vykonanie ďalších dôkazov), podaním zo dňa 13.7.2018 navrhli okresnému súdu, aby na pojednávaní dňa 15.8.2018 vykonal dôkaz súkromným znaleckým posudkom Ing. Yvety Strhanovej, ktorý najneskôr do 10.8.2018, bude predložený, taktiež navrhli vo veci vypočuť svedkyňu JUDr. Y. V.. Vzhľadom k obštrukciám žalobcov, žalovaní podaním zo dňa 9.8.2018 navrhli okresnému súdu, aby po vykonaní nimi navrhnutého dôkazu - výsluchu svedkyne JUDr. Y. V. na pojednávaní dňa 15.8.2018, pojednávanie odročil na účelom vykonania dôkazu súkromným znaleckým posudkom
Ing. Yvety Strhanovej. Okresný súd však na pojednávaní dňa 15.8.2018 zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne JUDr. Y. V., ako aj súkromným znaleckým posudkom Ing. Yvety Strhanovej. Zistenia znalkyne spochybňujú správnosť súkromného znaleckého posudku Ing. Štefana Špačeka, z čoho je zrejmé, že návrh žalovaných na vykonanie dôkazu týmto súkromným znaleckým posudkom, bol plne dôvodný. Nesúhlasia so stanoviskom okresného súdu v odôvodnení rozsudku, že pokiaľ dvaja znalci zhodne uviedli skutočnosť rozhodujúcu pre náležité objasnenie skutkového stavu veci, nie je dôvod, aby okresný súd nepristúpil k vykonaniu dôkazu ďalším súkromným znaleckým posudkom. Po zbúraní stavieb na pozemku parc. č. 173/1, ostal na susednom pozemku parc. č. 171/1, stáť starý dom, ktorí zbúrali až žalobcovia. Vlastníci pozemku parc.č. 173/1, po zbúraní dvoch nehnuteľností na ich pozemku, si postavili rodinný dom na ľavej hranici pozemku parc. č. 173/1 a pri rodinnom dome postavenom na pozemku parc. č. 171/1 osadili železný stĺp brány, ktorý tam je doposiaľ a ktorého existenciu, ešte pred nadobudnutím pozemku parc. č. 171/1 žalobcami, nikto nespochybnil. Keby uvedený stĺp bol postavený na pozemku žalobcov, znamenalo by to, že pôvodní vlastníci pozemku parc. č. 173/1, by museli odstrániť časť stavby právneho predchodcu žalobcov, pôvodne postavenej na pozemku parc. č. 171/1 a do stavby osadiť predmetný stĺp. V bode 50 odôvodnenia rozsudku okresný súd v rozpore s vykonaným dokazovaním tvrdí, že žalovaní sami uviedli na pojednávaní dňa 2.12.2013, že prístrešok sa na danom mieste nachádza už roky a právni predchodcovia žalovaných sa dohodli na tom, že na tomto mieste bude postavená brána. Keď v roku 1996 žalovaní nehnuteľnosť kúpili, bola tam brána osadená. Údajne žalobcovia na pojednávaní uviedli, že právnym predchodcom žalovaných bolo povolené osadiť si len 1 stĺpik na účely používania brány, nie prístrešku. Už len z uvedených prednesov strán konania vyplynulo, ako sa domnieva okresný súd, že právni predchodcovia žalovaných osadili pôvodný stĺpik, na ktorom bola kotvená bránka a neskôr tento stĺpik slúžil ako opora osadenia prístrešku (druhý stĺpik údajne vybudovali žalovaní neskôr), na podklade dohody so susedmi. Nemohli byť preto žalovaní v dobrej viere, že osádzajú stĺpik na vlastnom pozemku (na čo by súhlas vlastníkov susedného pozemku ani nepotrebovali). Okresný súd v odôvodnení tvrdí, že žalovaní nepreukázali právny titul, na podklade ktorého by boli v dobrej viere, že práve oni sú vlastníkmi pozemku v mieste, kde sa nachádzajú stĺpiky prístrešku. Nie je pravdou, že by na pojednávaní súdu dňa 2.12.2013 žalovaní tvrdili, že sa prístrešok na danom mieste nachádza už roky. Žalovaní na predmetnom pojednávaní, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne iba tvrdili, že stĺpy (nie celý prístrešok), na ktorých je postavený prístrešok, sa na danom mieste nachádzajú už roky. Tvrdenie žalobcov na pojednávaní, že s pani H. a ostatnými spoluvlastníkmi dohodli, že si právni predchodcovia žalovaných môžu na ich pozemku osadiť stĺp, na ktorý zavesia bránu, nie je pravdivé. Železný stĺp brány bol pani H. a jej spoluvlastníkmi osadený na ich vlastnom pozemku ešte dávno predtým, ako nehnuteľnosť parc. č. 171/1 v roku 1984 nadobudli žalobcovia. Žalobcovia ohľadom tejto skutočnosti klamali, čo je zrejmé aj z protokolu o vytýčení hranice pozemkov zo dňa 22.7.1985, kde je uvedené, že múr stavby rodinného domu žalobcov bude vedľa už t. č. stojaceho stĺpa brány. To, že pani H. vedela, kadiaľ vedie vlastnícka hranica medzi susednými pozemkami parc. č. 171/1 a 173/1, a že táto vedie za už dávno osadeným oceľovým stĺpom jej brány, potvrdzuje aj to, že keď žalobcovia urobili výkop pre svoju stavbu a začali stavať primúrovku stavby tak, že železný stĺp brány touto prímurovkou začali obmurovávať, začala im primúrovku zhadzovať, čo potvrdili aj žalobcovia predloženým znaleckým posudkom znalca Ing. Mariána Sekulu zo dňa 26.8.1985, v ktorom znalec uviedol, že k zosuvu izolačnej steny /kantovky/ zo strany susedy K. H. došlo mechanickým zásahom, ako aj pôsobením vody, ktorá je odvádzaná na výkopovú jamu žalobcu z troch zdrojov - odpadovou rúrou z dvora K. H., z rýny, ktorá odvádza vodu z domu hore uvedenej susedy zo strany dvora a zo strechy domu č. XX, na ktorej nie je zabudovaná rýna. Nie je pravdivé skutkové zistenie súdu, že druhý stĺp, na ktorý žalovaní osadili prístrešok, si títo osadili na základe dohody so žalobcami, a preto nemohli byť v dobrej viere, že osádzajú stĺpik na vlastnom pozemku (na čo by súhlas vlastníkov susedného pozemku ani nepotrebovali). Žalobcovia jednať na pojednávaní dňa 2.12.203 vôbec netvrdili, že so žalovanými sa dohodli na osadení druhého stĺpika a v skutočnosti tento druhý stĺpik (a okrem neho ešte päť ďalších), bol osadený ešte pani H., čo bolo preukázané výpoveďami žalovaných a svedkov B. R., G. G., D. G. a písomným vyjadrením JUDr. Y. V., t.j. osôb, ktoré si boli nehnuteľnosti zapísané v liste vlastníctva číslo XXX katastrálneho územia N., pozrieť ešte predtým, ako tieto od pani H. a jej spoluvlastníkov, kúpili rodičia žalovaného. Svedok D. G. vo svojej výpovedi potvrdil, že na uvedených stĺpoch, ktoré osádzal spolu so synom pani H., zhotovili zábranu vysokú cca 6 metrov, aby nemohli žalobcovia z okna poschodia svojho rodinného domu, špehovať a pokrikovať na pani H. a vulgárne jej nadávať. Potom ako začali žalovaní nehnuteľnosti užívať, rozhodli sa kvôli bezpečnosti zástenu demontovať a následne postupne odstránili zo 6-tich stĺpov, na ktorých bola osadená zástena a jej kotvenie, celkom päť stĺpov, po ktorých sa stále v zemi nachádzajú ešte ich spodné časti. Nie je pravdou ani skutkové zistenie súdu, že žalovaní nepreukázali právny titul, na
podklade ktorého boli v dobrej viere, že práve oni sú vlastníkmi pozemku v mieste, kde sa nachádzajú stĺpiky prístrešku. Samozrejme, žalovaní tento právny titul súdu preukázali, a to poukázaním na kúpnu zmluvu, vklad ktorej bol Správou katastra Piešťany povolený pod číslo V 232/1995 a ktorou právni predchodcovia žalovaného - jeho rodičia, nadobudli nehnuteľnosti zapísané v liste vlastníctva číslo XXX katastrálneho územia N., do svojho podielového spoluvlastníctva, ako aj poukázaním na darovaciu zmluvu zo dňa 25.04.1996, ktorou rodičia žalovaného tomuto darovali všetky nehnuteľnosti, zapísané v liste vlastníctva číslo XXX katastrálneho územia N.. Žalovaní vo svojom vyjadrení zo dňa 3.11.2017 uviedli, že ak by aj vykonaným dokazovaním bolo preukázané (čo však doposiaľ podľa názoru žalovaných preukázané nebolo), že hranica ich pozemkov, susediacich s pozemkami žalobcov je iná, tieto pozemky nerušene viac ako 10 rokov užívali v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi, a to na základe vyhlásenia pani H., že hranica kúpených pozemkov je zo strany žalobcov ohraničená múrom ich rodinného domu, boli splnené všetky zákonné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k časti parc. č. 171/6 žalobcov, nakoľko, vzhľadom na predmet sporu je nepochybné, že predmetom vydržania je časť pozemku parc. č. 171/6 žalobcov, subjektom vydržania je žalovaný Y. L., ktorý nadobudol nehnuteľnosti zapísané v liste vlastníctva číslo XXX katastrálneho územia N., darom od svojich rodičov, oprávnené držba sa týkala časti pozemku parc. č. 171/6 žalobcov, ktorú žalovaný užíval vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je jej vlastníkom (žalobcovia až začiatkom roka 2010 prvýkrát začali tvrdiť, že časť pozemku užívaná žalovanými nepatrí do ich vlastníctva, ale patrí do ich vlastníctva), uplynula vydržacia doba 10 rokov, ktorá začala plynúť najneskôr od 8.5.1996 a uplynula dňom 8.5.2006. Žalovaní sú presvedčení, že vzhľadom na všetky listiny katastra, sú nespochybniteľnými vlastníkmi aj časti pozemku, ktorý v zmysle znaleckého posudku Ing. Štefana Špačeka, by mal byť už pozemkom parc. č. 171/6, ktorý patrí do vlastníctva žalobcov s poukazom na zistené nedostatky v znaleckom posudku Ing. Štefana Špačeka znalkyňou Yvetou Strhanovou. Ak keby uvedené tvrdenie žalovaných nebolo pravdou, vzhľadom na ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka, by sa žalovaní, priamo zo zákona, nakoľko sú splnené všetky zákonné podmienky vydržania, stali vlastníkmi časti pozemku žalobcov, na ktorej stojí časť ich prístrešku.
8. Proti tomuto rozsudku výlučne II., III., V. výroku podali odvolanie žalobcovia, navrhli rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentovali tým, že vediac, že vzťahy medzi stranami sú v značnej miere poškodené, požiadali okresný súd, aby určil znalca, ktorý stav poškodenej časti izolačného múrika porovná so stavom zvyšnej časti izolačného múrika a posúdi vo vzájomnom súvise oba stavy, pričom by mal zodpovedať aj otázku, pôsobením akých faktorov došlo k zjavnému poškodeniu poškodenej časti izolačného múrika. Žiadosť žalobcov o ustanovenie znalca, resp. odborne spôsobilú osobu bola okresným súdom zamietnutá s tým, že si majú dať vypracovať znalecký posudok sami, čím okresný súd preniesol ťarchu znaleckého dokazovania na žalobcov, ktorí upozornili na to, že vypracovanie znaleckého posudku bude zmarené zo strany žalovaných, tým že nedôjde k obhliadke. Z odborného posudku č. 27/2018 Ing. D., ktorý si objednali napriek tomu, že nebol znalcom, z časti s názvom "Doložka" vyplýva, že odborný posudok vypracoval ako člen Slovenskej komory stavebných inžinierov č. D 1574, s absolvovanými skúškami znalca v stavebníctve o odboroch Pozemné stavby, Odhad hodnoty stavebných prác a nie ako znalec, preto záver okresného súdu o nedôveryhodnosti Ing. D. považujú za nesprávny. Zároveň z neho vyplýva jednoznačný záver o tom v akom stave je poškodená časť izolačného múrika, v akom stave jeho zvyšná časť, ako aj mechanické poškodenie izolačného múrika. Okresný súd sa mal odborným posudkom zaoberať. Od počiatku v konaní tvrdili, že izolačný múrik bol poškodený konaním žalovaných od roku 2010 do roku 2015, ktorý od 5.8.2010 do 10.8.2010 osadili do izolačného múriku sporný stĺp a vybudovali sporný prístrešok, ktorý tam neexistoval, v júli 2012 pri pokladaní zámkovej dlažby došlo k poškodeniu časti izolačného múrika, čím došlo k zásahu do hydroizolácie rodinného domu žalobcov a k obnaženiu a poškodeniu izolačného múrika rodinného domu žalobcov, čoho priamym dôsledkom je vlhnutie a prenikanie vody do pivničných priestorov rodinného domu žalobcov. Poukázali na rímsko- právny princíp res ipsa oquitur týkajúci sa dokazovania prostredníctvom nepriamych dôkazov za predpokladu splnenia podmienok: ku škode na veci alebo poškodeniu veci vo všeobecnosti nedochádza bez konania inej osoby, škoda bola spôsobená na veci, ktorú má žalovaný v dispozícii alebo pod vlastnou výlučnou kontrolou a žalobca ku vzniku škody alebo poškodenia nijako neprispel (rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo/2682/2013). Žalovaní boli jediní, ktorí mali prístup k poškodenej časti izolačného múrika rodinného domu žalobcov, žalobcovia nemohli svojím konaním prispieť k vzniku škody, resp. poškodenia poškodenej časti izolačného múrika, nakoľko nemajú žiaden prístup na nehnuteľnosť žalovaných a so žalovanými vážne narušené medziľudské vzťahy. Nesúhlasia so záverom okresného súdu, že znalecký
posudok ako dôkaz nebol spôsobilý objasniť skutkový stav alebo preukázať významnú skutočnosť pre rozhodnutie. Záver okresného súdu o unesení dôkazného bremena považujú za nesprávny, keďže toto uniesli. Okresný súd v konaní stanovil procesný postup tak, že v prvom rade sa bude riešiť odstránenie sporného prístrešku, následne bude riešiť otázku navrátenia do pôvodného stavu poškodenej časti izolačného múrika s tým, že o odstránení sporného prístrešku rozhodne čiastkovým rozsudkom. Od čoho však upustil a spor rozhodol jediným rozsudkom. Sporové strany sa v prvom rade venovali žalobe v časti odstránenia sporného prístrešku. Následne sa mali sporové strany venovať otázke poškodenia poškodenej časti izolačného múriku. Na niekoľkých pojednávaniach sa jednalo iba spornom prístrešku. Následne, keď malo dôjsť k preukazovaniu a rozhodovaniu o poškodenej časti izolačného múrika, okresný súd vyslovil potrebu znaleckého dokazovania, pričom žalobcovia poukazovali na tú skutočnosť, že takéto dokazovanie bude pravdepodobne zo strany žalovaných zmarené, k čomu v dôsledku aj došlo. Na nasledujúcom pojednávaní okresný súd dokazovanie ukončil a o spore rozhodol. Týmto postupom okresného súdu nemali dostatok času na preukazovanie a navrhovanie nových dôkazov na preukázanie nároku týkajúceho sa poškodenej časti izolačného múrika. Nesúhlasia s právnym posúdením, že nároky žalobcov sú rovnocenné, keď odstránenie sporného prístrešku je kvalitatívne hodnotnejší po objektívnej stránke ako ostatné dva výroky na uvedenie izolačného múrika a múrika predzáhradky do pôvodného stavu. Pre žalobcov je primárne dôležité dosiahnuť odstránenie sporného prístrešku ako predmetu, ktorým im je zasahované do ich výlučného vlastníckeho práva k ich nehnuteľnostiam. Uvedenie izolačného múrika do pôvodného stavu predstavu je sekundárny nárok, ktorý je dôsledkom primárneho nároku a stavebných prác žalovaných. Podstatou tohto nároku žalobcov je navrátenie poškodenej veci do pôvodného stavu. Okresný súd síce uviedol, že nároky žalobcov považuje za rovnocenné, pričom už však neuviedol ani jedinou vetou z čoho vychádzal. Správne mal rozhodnúť tak, že nárok na odstránenie sporného prístrešku predstavuje po kvalitatívnej stránke 2/3 hodnoty a ostatné nároky predstavujú 1/6 hodnoty.
9. Žalobcovia sa vyjadrili k odvolaniu žalovaných (podanie zo dňa 29.10.2018) a uviedli, že znalecký posudok č. 4/2017 vypracovaný znalcom Ing. Štefanom Špačekom bol okresnému súdu predložený podaním žalobcov zo dňa 30.3.2017. Žalovaní mali v priebehu roku 2017 a 2018 dostatok času na to, aby navrhli dôkaz, resp. aby si súkromný znalecký posudok nechali vypracovať. Spravili tak až tesne pred posledným pojednávaním vo veci, ktoré bolo 15.8.2018 a na tomto pojednávaní navrhli vykonať dôkaz súkromným znaleckým posudkom. Konanie žalovaných považujú za účelové oddialenia súdneho rozhodnutia. V konaní boli vyhotovené dva znalecké posudku, znalecký posudok Ing. Wágnera a znalecký posudok Ing. Špačeka. Napriek tomu, že znalecké posudky mali rozdielne závery, na pojednávaní dňa 20.9.2017 boli obaja znalci vypočutí okresným súdom, pričom znalec Ing. Špaček zostal na záverom svojho znaleckého posudku a znalec Ing. Wágner sa odklonil od záverov svojho znaleckého posudku a súhlasil so závermi Ing. Špačeka. Pokiaľ sa obaja znalci zhodli na priebehu spornej hranice a túto zhodne zakreslili do mapy založenej v súdnom spise, je pravdou, že obaja znalci sa na priebehu spornej hranice zhodli. Žalovaní na pojednávaní dňa 20.9.2017 mali možnosť vykonať výsluch znalcov, toto právo nevyužili. Po vykonaní pojednávania zo dňa 20.09.2017 a po vykonaní výsluchov znalcov už závery znalcov neboli v rozpore, naopak sa jedná o zhodné závery znalcov. Závery znaleckého posudku č. 4/2017 vypracovaného Ing. Špačekom sú založené okrem iného aj na Geometrickom pláne č. 61/2010, ktorý bol autorizačne overený a overený katastrálnym odborom a je zapísaný v katastri nehnuteľností a z tohto dôvodu tvorí základe pre vytýčenie skutočnej hranice medzi pozemkami žalobcov a žalovaných. Ing. Špaček rovnako vychádzal aj z Vytyčovacieho plánu č. 244-254-174-85, ktorý vyhotovila Geodézia, n.p. Bratislava dňa 22.7.1985, nakoľko tento vytyčovací plán bol rovnako prebratý do katastra nehnuteľností a vychádzal z pôvodného poľného náčrtu z roku 1900. Okresný súd vykonal dôkaz, a to prečítaním listiny napísanej pani JUDr. Y. V., ktorý však nebol pre konanie relevantný, nakoľko JUDr. Y. V. nie je odborne spôsobilou osobou posúdiť priebeh hranice medzi spornými pozemkami. Znalecký posudok č. 4/2017 určil priebeh spornej hranice medzi pozemkami žalobcov a pozemkami žalovaných, z tohto stavu je možné jednoducho vyvodiť záver, na koho pozemku sa sporný stĺpik nachádza. Žalobcovia súhlasili s tým, aby pôvodný stĺp, ktorý sa na mieste nachádzal predtým, ako žalobcovia kúpili rodinný dom žalobcov, zostal na svojom mieste a držal bránu. Z tohto tvrdenia nevyplýva, že by sa žalobcovia predtým, ako nadobudli predmetné nehnuteľnosti, dohodli s predchodcami žalovaných na umiestnení pôvodného stĺpiku. Sporný stĺpik tu nebol v čase, kedy žalovaný 2. nadobudol nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva. Existenciu sporného stĺpiku, za čias právnych predchodcov žalovaných sa žalovaní snažili preukázať výsluchmi svedkov: B. R., G. G., D. G., a písomným potvrdením JUDr. Y. V., ktoré však boli v podstatných častiach rozporuplné, líšili sa napríklad v otázke materiálu, z ktorého mala byť predmetná zástena zhotovená
(zástena mala byť tou konštrukciou, ktorá bola osadená na 6 stĺpoch). Výpovede svedkov a tvrdenia žalovaných sa rozchádzajú aj v otázke počtu stĺpov, ktoré sa mali nachádzať na pozemku žalovaných a držať predmetnú zástenu. Žalobcovia predložili fotografie z rokov cca 1984-1986, kedy stavali svoj rodinný dom, na ktorých je zrejmá jediná zástena, ktorá medzi pozemkami žalobcov a pozemkami žalovaných existovala, pričom táto sa nachádzala ďaleko od dnes stojaceho sporného stĺpika predmetného prístrešku. Nie je ani teda dobre možné, aby ktorýkoľvek stĺp, ktorý držal v minulosti zástenu, bol sporným stĺpikom. Žalovaní nadobudli nehnuteľnosti len v rozsahu, v akom sú tieto zapísané v katastri nehnuteľností a v tomto rozsahu nemôžu byť vydržané, nakoľko právoplatne patrili žalovaným od povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaných. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že časť pozemku, ktorý patrí žalobcom vydržali, resp. vydržali vecné bremeno na umiestnenie sporného prístrešku, uvedené v konaní nepreukázali, podmienky vydržania neboli splnené. Vo vzťahu k vecnému bremenu neuplynula žalovaným vydržacia doba, ktorá je 10 rokov od postavenia sporného prístrešku, resp. sporného stĺpiku, pričom žalobcovia bezodkladne, ako sa dozvedeli o spornom stĺpiku a postavení sporného prístrešku v rozpore so stavebným povolením, túto skutočnosť namietali a poukazovali žalovaným na to, že prístrešok zasahuje do ich pozemku, resp. rodinného domu a na tú skutočnosť, že prístrešok postavili na pozemku žalobcov neoprávnene. Žalovaní nepreukázali titul, aj keď len domnelý, ktorý by im zakladal domnelé právo na užívanie pozemku žalobcov, resp. časti ich rodinného domu. Sporný stĺpik a sporný prístrešok zasahujú nielen do pozemku, ale aj do prímurovky rodinného domu, ktorú však ako súčasť rodinného domu nie je možné samostatne vydržať. Žalovaní nemohli byť dobromyseľný, nakoľko žalobcovia im od počiatku postavenia sporného stĺpiku a sporného prístrešku oznamovali, že sa jedná o stavby na ich pozemku bez ich súhlasu, čo preukázal aj znalecký posudok č. 4/2017. Žalovaní spoločne s odvolaním uviedli aj nové skutkové tvrdenia uvedené v Zistení po zameraní na mieste samom dňa 27.9.2018 a nový dôkaz, ktorým je listina s názvom: „Zistenia po zameraní na mieste samom zo dňa 27.9.2018." Tieto skutkové tvrdenia a dôkaz považujeme za novoty v odvolacom konaní, na ktoré nemožno v odvolacom konaní prihliadnuť. Žalovaní k odvolaniu pripojili aj časť Vytyčovacieho náčrtu z roku 1985, ktorý bol vypracovaný Geodéziou, n.p. Bratislava, na ktorom sú perom, resp. ceruzkou dopísané čísla a šípky. Jedná sa o novotu v odvolacom konaní bez splnenia podmienok § 366 CSP.
10. Žalovaní sa vyjadrili k odvolaniu žalobcov (podanie zo dňa 16.11.2018) a uviedli, že okresný súd rozhodol správne, keď návrh zamietol. Z ohliadky na mieste samom a fotografií založených do spisu je nesporné, že izolačný múrik rodinného domu žalobcov je v poškodenom stave a rozpadáva sa. Žalobcovia ohľadom príčin tohto stavu múrika uviedli, že žalovaní neoprávnene osekali múrik. Ohľadom doby, kedy malo dôjsť k neoprávneným zásahom zo strany žalovaných do ich múrika, sa však ich tvrdenia rôznili. Odborný posudok Ing. C. D. zo dňa 13.6.2018 konštatoval, že pri vyhotovovaní základu pod stĺp prístrešku došlo k mechanickému narušeniu izolácie, pričom osekanie izolácie spôsobil vlastník domu č. XX, k čomu prišiel bez obhliadky. samého. Závery prezentované bez ohliadky, že k poškodeniu múrika došlo práve žalovanými, nie sú ničím odôvodnené, nie je zrejmé, z čoho mal posudzovateľ vychádzať, ako k poškodeniu malo dôjsť, chýba popis príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaných a stavom múrika. Pokiaľ by tomu aj bolo inak, za jedinú osobu spôsobilú presvedčivo a jednoznačne objasniť súdu otázku príčiny poškodenia izolačného múrika, je znalec v príslušnom odbore. Tvrdenie žalobcov, že okresný súd pôvodne stanovil presný postup, akým spôsobom bude konanie prebiehať - že najskôr bude riešiť iba návrh v časti odstránenia sporného prístrešku a až po vydaní čiastočného rozsudku, bude riešiť otázku navrátenia poškodeného izolačného múrika do pôvodného stavu, je nepravdivé a zavádzajúce. Súd žalobcami tvrdený postup vykonávania dokazovania nikdy nestanovil a od samého začiatku vykonával dokazovanie ohľadom všetkých tvrdení žalobcov, obsiahnutých v podanej žalobe zo dňa 03.11.2011. Ešte na pojednávaní dňa 20.9.2017 vyslovil svoj predbežný právny názor k dôvodnosti podanej žaloby v časti navrátenia (vtedy ešte dvoch) múrikov do pôvodného stavu, ktorú považuje za nedôvodnú z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti poškodenia izolačných múrikov žalovanými. Súkromný znalecký posudok ohľadom príčin poškodenia izolačného múrika a vlhnutia suterénu svojho rodinného domu, si nedali vypracovať. Sami predložili znalecký posudok zo dňa 26.8.1985, vypracovaný znalcom Ing. Mariánom Sekulom, z ktorého vyplýva, že po výstavbe izolačnej steny došlo k jej zosuvu, čo bolo spôsobené mechanickým zásahom, ako aj pôsobením vody, ktorá je odvádzaná z pozemku pani H. do výkopovej jamy staviteľov manželov M.. Výsluchom svedkov D. G. a G. G. bolo objektívne preukázané, že druhý stĺp, na ktorom si žalovaní ukotvili sporný prístrešok, neosadili žalovaní, ale tento, spolu s ďalšími stĺpmi, si dala za účelom vybudovania zásteny vysokej cca 5-6 metrov, postaviť pani H., a to po nasťahovaní žalobcov do novostavby ich domu. Existenciu zásteny v čase kupovania nehnuteľností rodičmi žalovaného Y. L., potvrdili okrem žalovaných aj svedkyňa B. R. a JUDr.
Y. V. vo vyjadrení zo dňa 30.04.2018. Na pojednávaní dňa 2.5.2018, po tom, ako okresný súd oznámil stranám sporu, že s poukazom na koncentráciu konania je potrebné ďalšie dôkazy a prípadne návrhy na vykonanie dôkazov súdu predložiť najneskôr do 15.7.2018, sa žalobcovia vyjadrili, že súkromný znalecký posudok ohľadom poškodenia izolačného múrika predkladať nebudú, lebo predpokladajú obštrukcie zo strany žalovaných, preto navrhujú súdom ustanoviť znalca pre posúdenie stavu múrika a príčin jeho poškodenia. Až dňa 17.7.2018 (po uplynutí súdom stanovenej lehoty), predložili ako dôkaz odborný posudok Ing. D. zo dňa 8.7.2018, ako aj prehlásenie W. N. zo dňa 21.5.2018. Žalobcovia až po zistení okresného súdu, že predložený odborný posudok Ing. C. D. zo dňa 8.7.2018 č. 27/2018, je nedôveryhodný, zmätočný a bol vypracovaný bez ohliadky na mieste samom, začali až v podanom odvolaní tvrdiť, že vo veci si chceli dať vypracovať súkromný znalecký posudok, ale žiaden z oslovených znalcov ich objednávku na vypracovanie znaleckého posudku neprijal. Okresný súd vzhľadom na výroky vydaného rozsudku, kedy podanej žalobe žalobcov vyhovel iba v 1/3-ine uplatnených nárokov, správne rozhodol ohľadom náhrady trov konania a priznanej náhrady nákladov za účasť znalca Ing. Wágnera na pojednávaní. Tvrdenie žalobcov, že o rozsahu priznaných trov konania nemal okresný súd rozhodnúť podľa toho, ako keby všetky tri uplatnené nároky žalobcov boli rovnocenné, ale na základe toho, že návrh, v ktorom boli žalobcovia úspešní, bol primárny, nie rovnocenný s ostatnými uplatnenými nárokmi, v dôsledku čoho bol uvedený nárok objektívne odlišnej kvality od ostatných dvoch nárokov žalobcov, čo po kvalitatívnej stránke predstavuje 2/3-inovú úspešnosť žalobcov v predmetnom spore, nemá oporu v zákone ani platnej judikatúre. Jednoznačne vyplýva z dokazovania, že žalobcovia dôkazné bremeno uniesť nemohli, pretože žalovaní sa žiadneho neoprávneného zásahu nedopustili vo vzťahu k izolačnému múriku.
11. Žalobcovia sa vyjadrili k vyjadreniu žalovaných k odvolaniu žalobcov (podanie zo dňa 20.11.2018) a uviedli, že na pojednávaní dňa 20.9.2017, zákonná sudkyňa uviedla, že sa bude zaoberať otázkou I. výroku, o ktorom bude rozhodnuté čiastočným rozsudkom. Následne sa súdne konanie malo zamerať na výrok II. a výrok III. (ktorý bol neskôr vzatý späť). Žalobcovia sa vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach zameriavali najmä na I. výrok. Na pojednávaní dňa 20.12.2017 sudkyňa uviedla, že by nebolo vhodné rozhodnúť čiastočným rozsudkom, v konaní bude prejednávaný celý spor v rozsahu všetkých petitov. Až na pojednávaní dňa 2.5.2018 a dňa 15.8.2018 sa predmetom vyjadrení a dokazovania stal II. výrok. Posúdenie otázky stavu izolačného múrika je oprávnený vykonať nielen znalec z príslušného odboru, ale aj odborne spôsobilá osoba v zmysle § 206 Civilného sporového poriadku, ktorý priorizuje odborné vyjadrenie pred znaleckým posudkom. Ing. D. mohol vypracovať odborné posúdenie stavu izolačného múrika, ale ako prvý krok, preto bolo potrebné okresným súdom stanoviť znalca a neponechať vyhotovenie znaleckého posudku, resp. odborného vyjadrenia na žalobcov, a to najmä za stavu, kedy sú vzájomné vzťahy medzi žalobcami a žalovanými vážne narušené. S námietkou žalovaných, že pri veku stavby 33 rokov je vylúčené, aby časť stavby, ktorá je vystavená poveternostným vplyvom, nezačala vykazovať znaky opotrebenia a miernej deštrukcie, sa stotožňujú. Pri porovnaní stavu izolačného múrika rodinného domu žalobcov, ktorý je prístupný iba žalovaným a stavu izolačného múrika rodinného domu žalobcov po ostatnej obvodovej časti, je z predložených fotografií zrejmé, že izolačný múrik rodinného domu žalobcov v časti, ktorá je prístupná iba žalovaným, je značne poškodený, na niektorých miestach nad povrchom zeme ani neexistuje, čo nekorešponduje so stavom izolačného múrika rodinného domu žalobcov po ostatnom obvode rodinného domu, kde je izolačný múrik iba opotrebený pôsobením poveternostných vplyvov. V realite je však izolačný múrik rodinného domu žalobcov v časti, ktorá je prístupná iba žalovaným, značne poškodený, čo nekorešponduje so stavom izolačného múrika rodinného domu žalobcov po ostatnom jeho obvode, pričom tieto zistenia sú z predložených fotografií zrejmé. Z výsluchu svedkyne B. R. vyplýva, že zástena, na ktorú sa odvolávajú žalovaní, bola postavená na dvoch stĺpikoch a potom na ďalších troch a pozostávala z lán a plexiskla. Z výsluchu G. G. vyplýva, že zástena pozostávala z dvoch stĺpov a na ďalšie tri stĺpy bola upevnená. Svedkyňa si však nepamätala z akého materiálu bola zástena, predpokladá vlnový plech. Rovnako svedkyňa uviedla, že zástena sa nachádzala za domom žalobcov. Z výsluchu svedka D. G. vyplýva, že zástena, na ktorú sa odvolávajú žalovaní, pozostávala zo železa. Rovnako uviedol, že zábrana sa nachádzala za domom žalobcov. Výsluchy svedkov spochybňujú zo strany ich vierohodnosti, nakoľko svedkovia, ako samy uvádzali, nevedeli presne popísať z čoho konkrétne mala zástena, pozostávať, kde sa mala táto zástena nachádzať. Zástena sa nachádzala až za domom žalobcov po pravej strane pri hranici pozemkov. Koniec zásteny sa nachádzal niekoľko metrov od miesta, kde dnes stojí pôvodný stĺpik a nový stĺpik. Z tohto dôvodu nie je možné, aby táto zástena bola upevnená, čo i len o pôvodný stĺpik alebo novovybudovaný stĺpik. Výpoveď svedkyne G. G. a D. G. považujú za účelové s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 24S/26/2010-83 zo dňa 22.9.2010, ktorý
bol vydaný v spore medzi žalobcami a Krajským stavebným úradom v Trnave za účasti stavebníkov: 2/ L. G. (dcéra svedkyne G. G. a D. G.). V uvedenom správnom konaní sa preskúmavalo rozhodnutie Krajského stavebné úradu v Trnave a rozhodnutie stavebného úradu Drahovce, ktoré sa týkali povolenia stavby L. G. v tesnej blízkosti rodinného domu žalobcov. Tieto rozhodnutia boli Krajským súdom v Trnave zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Skutkové tvrdenia ohľadom poškodzovania izolačného múriku rodinného domu žalobcov samotnými žalobcami sú novotami v odvolacom konaní. Pokiaľ žalovaní uvádzajú, že izolačný múrik rodinného domu žalobcov je poškodený aj v dôsledku odtekania dažďových vôd z nehnuteľnosti žalobcov, žalobcovia majú vykonaný zvod dažďových vôd vykonaný cez pozemok do záhrady. Naopak, žalovaní si vykonali zvod dažďovej vody zo svojej nehnuteľnosti tak, že tento je osadený priamo pri izolačnom múriku rodinného domu žalobcov, resp. sa nachádza pod rodinným domom žalobcov, čo je mimo iného zrejmé aj z miestnej obhliadky vykonanej súdom a zo zabezpečených fotografií na tejto miestnej obhliadke. Žalobcovia predložili dôkazy včas, keď odborný posudok Ing. D. aj čestné prehlásenie W. N. boli doručené dňa 15.7.2018. Naopak žalovaní nerešpektovali § 154 CSP, keď k odvolaniu predložili nové skutkové tvrdenia uvedené v Zistení po zameraní na mieste samom dňa 27.9.2018 a samotnú listinu Zistenie po zameraní na mieste samom dňa 27.9.2018. K poškodeniu izolačného múrika medzi rodinným domom žalobcov a rodinným domom žalovaných došlo podľa Odborného posudku, rovnako ako podľa tvrdení žalobcov, počas stavebných prác vykonávaných žalovanými, najmä osadením sporného stĺpa a pokladaním zámkovej dlažby.
12. Žalovaní sa vyjadrili k vyjadreniu žalobcov k odvolaniu žalovaných (podanie zo dňa 5.12.2018) a uviedli, že v podanom odvolaní zdôvodnili nutnosť vykonania dôkazu - doplnenie znaleckého posudku znalcom Ing. Romanom Wágnerom, vzhľadom na nejednoznačné a zmätočné vyjadrenia na pojednávaní dňa 20.9.2017. Tvrdenie žalobcov, že žalovaní mali na pojednávaní dňa 20.9.2017 možnosť vypočuť znalca Ing. Wágnera, čo neurobili, sa nezakladá na pravde, pretože okresný súd na pojednávaní pre krátkosť času neumožnil stranám sporu kladenie otázok znalcom. Aj s ohľadom na vypracovaný súkromný znalecký posudok znalkyne Ing. Yvety Strhanovej tvrdia, že Ing. Wágner vo vypracovanom znaleckom posudku správne vychádzal aj z poľného náčrtu obce N. z roku 1900, ktorého údaje boli neskôr zapracované do nečíselnej mapy katastra obce N. a z ktorých údajov mali vychádzať aj všetky geometrické plány. Znalec Ing. Štefan Špaček vychádzal iba z geometrického plánu č. 61/2010, ktorý je zapísaný v mape prevzatých meraní katastra, napriek tomu, že z katastra nehnuteľností si zadovážil aj geometrické plány č. 670/82/2009, 4/2012 a 200/2013, ktoré boli v čase svojho vyhotovenia vykonané v súlade s platnými právnymi predpismi a tieto geometrické plány boli v rozpore s geometrickým plánom č. 61/2010, ohľadom zakreslenia vlastníckej hranice medzi pozemkami žalobcov a žalovaných. Niet pochybností o tom, že ak by aj časť pozemku žalobcov užívali, túto časť pozemku najneskôr v roku 2006 priamo zo zákona vydržali, z dôvodu hospodárnosti konania sa rozhodli okresnému súdu uvedenú skutočnosť preukázať a to nielen listinami o nadobudnutí nehnuteľností zapísaných v LV č. XXX katastrálneho územia N. do svojho vlastníctva, ale aj svedeckými výpoveďami svedkov B. R., JUDr. Y. V. a písomným vyjadrením C. G. zo dňa 19.12.2017. Rozsah užívania celého oploteného pozemku žalovanými vyplýval aj z geometrického plánu. č. 670/82/2009 zo dňa 3.11.2009, ktorý znalec Ing. Špaček vložil do svojho znaleckého posudku celkom 2 x. Z dôvodu, že okresný súd na pojednávaní dňa 2.5.2018 uviedol, že nie sú splnené podmienky vydržania časti nehnuteľnosti zo strany žalovaných, rozhodli sa títo dať si vypracovať súkromný znalecký posudok, ktorý si objednali dňa 23.5.2018 u znalkyne Ing. Yvety Strhanovej. Vykonanie dôkazu znaleckým posudkom Ing. Yvety Strhanovej navrhli žalovaní súdu, v ním určenej lehote, v podaní zo dňa 13.7.2018. Okresný súd návrh žalovaných na vykonanie dôkazu súkromným znaleckým posudkom na pojednávaní dňa 15.8.2018 zamietol, zamietol aj návrh na výsluch svedkyne JUDr. Y. V.. Závery znaleckého posudku Ing. Yvety Strhanovej v celom rozsahu spochybňujú rozhodnutie okresného súdu. Žalovaní navrhovali vypočuť ako svedkyňu JUDr. Y. V., aby sa vyjadrila k tomu, čo jej pôvodná vlastníčka pani H. uvádzala ohľadom jej susedských vzťahov so žalobcami. Žalovaní tvrdia, že pokiaľ by okresný súd nezamietol ich návrh na vykonanie znaleckého posudku znalkyňou Ing. Yvetou Strhanovou, zistil by, že zistenie znalca Ing. Štefana Špačeka, obsiahnuté v jeho znaleckom posudku, že oba stĺpy prístrešku sa nachádzajú na pozemku žalobcov, nie je správne. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 2.12.2013, strana 4., vyplýva, že právna zástupkyňa žalobcov doslovne uviedla: „Stále tu máme jediný pôvodný stĺpik so súhlasom navrhovateľov osadený na parcele navrhovateľov." Žalobcovia klamú keď tvrdia, že žiadnu zástenu za ich domom, zo strany pozemku pani H., si táto nedala postaviť a tvrdia, že jediná zástena ktorá bola vybudovaná, bola tá, ktorú počas výstavby v rokoch 1985 - 1986, postavili oni. Výpoveďami žalovaných, ako aj svedkov B. R., G. G., D. G. a písomným vyjadrením JUDr. Y. V., bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že predmetnú zástenu si dala po dostavbe rodinného domu žalobcov postaviť pani H.,
pričom D. G. bol osobou, ktorá osobne túto zástenu so synom pani H., postavila. Vo vyjadrení zo dňa 3.11.2017 žalovaní uviedli, že ak by aj vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že hranica ich pozemkov, susediacich s pozemkami žalobcov je iná, tieto pozemky nerušene užívali viac ako 10 rokov v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi, a to na základe uzavretej darovacej zmluvy zo dňa 25.4.1996 a vyhlásenia pani H., že hranica ňou odpredávaných pozemkov je zo strany žalobcov ohraničená múrom ich rodinného domu, boli splnené všetky zákonné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva žalovaných k časti parc. č. 171/6 žalobcov. Žalovaní sú presvedčení, že sú vlastníkmi aj tej časti pozemku, ktorý v zmysle súkromného znaleckého posudku Ing. H. H., má byť časťou pozemku parc. č. 171/6, patriaceho do vlastníctva žalobcov. Túto časť pozemku, ktorá je súčasťou pozemku parc. č. 173/1, nadobudol žalovaný darom od svojich rodičov ešte v roku 1996. Titul nadobudnutia, od ktorého žalovaní odvodzujú svoju dobrú vieru, že sú vlastníkom uvedenej časti nehnuteľnosti, je darovacia zmluva zo dňa 25.4.1996, ktorou žalovaný 1. nadobudol v 1/1-ine všetky nehnuteľnosti zapísané v liste vlastníctva číslo XXX katastrálneho územia N., ktorej vklad bol Správou katastra Piešťany povolený pod číslo V 408/86 a uvedenú časť pozemku nerušene užíval až do začiatku roka 2010 (od 8.10.2009 aj so žalovanou 2.), kedy prvýkrát žalobcovia začali tvrdiť, že časť pozemku za ich rodinným domom patrí im, ako súčasť pozemku parc.č. 171/6. Vydržacia lehota 10 rokov začala plynúť najneskôr od 8.5.1996 (kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva darovacej zmluvy, na základe ktorej darované nehnuteľnosti nadobudol a uplynula dňom 8.5.2006. Uplynutie 10 ročnej vydržacej doby (parcela č. 171/6), už uplynula, potvrdzujú vo vyjadrení zo dňa 29.10.2018 aj žalobcovia (strana 4 bod 27.), keď uvádzajú, že od postavenia sporného prístrešku (t.j. od roku 2010) žalovaných upozorňovali, že prístrešok presahuje do ich pozemku, resp. rodinného domu, ako aj na tú skutočnosť, že prístrešok postavili na pozemku žalobcov neoprávnene. Zamietnutie návrhu na vykonanie dôkazu súkromným znaleckým posudkom Ing. Yvety Strhanovej nebráni tomu, aby sa súd s tuto listinou v odvolacom konaní oboznámil, hoci nemôže byť v odvolacom konaní považovaný za dôkaz, za účelom rozhodnutia o podanom odvolaní. Po skolaudovaní stavby nepožiadali žalobcovia Obec Drahovce o pridelenie nového súpisného čísla tejto stavbe. Nechali v katastri nehnuteľností zapísaný stále starý rodinný dom. Zmena 38/1994 bola do katastra nehnuteľností vykonaná na základe Uznesenia obecného zastupiteľstva obce Drahovce č. 6/91, ktorými boli prečíslovávané v obci všetky nehnuteľnosti s prideleným súpisným číslom. Zapísaná stavba v LV č. XXX, súp.č. XX, bola prečíslovaná na to isté číslo, teda XX. Ako vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Strhanovej, prečíslovania po súp. č. XX boli zhodné s pôvodnými číslami a od súp.č. XX sa prečíslovaním čísla stavieb zmenili. To znamená, že vzhľadom na uvedené prečíslovanie, bolo v skutočnosti prečíslované súpisné číslo starého rodinného domu žalobcov na pozemku parc.č. 171/1 (teraz parc.č. 171/6) v katastrálnom území N., ktorý už neexistuje, lebo ho žalobcovia zbúrali, a nie súpisné číslo nového rodinného domu žalobcov. Podľa § 76 odsek 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), znenia účinného ku dňu 4.3.1991 (t.j. ku dňu vydanie kolaudačného rozhodnutia žalobcom na novo postavený rodinný dom), dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Podľa § 11 odsek 2 zákona č. 517/1990 Zb., o územnom a správnom členení Slovenskej republiky, znenia účinného ku dňu 04.03.1991, označiť stavbu súpisným a orientačným číslom treba do jedného mesiaca od jej kolaudácie. Podľa § 4 odsek 2 zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností, znenia účinného ku dňu 04.03.1991, zápisy právnych vzťahov o nehnuteľnostiach sa vykonávajú na základe právoplatných rozhodnutí súdov, národných výborov, štátnych notárstiev alebo iných orgánov a organizácií oprávnených rozhodovať o právnych vzťahoch, predmetom ktorých sú nehnuteľnosti, alebo na základe zmlúv a iných listín, prípadne návrhov orgánov a organizácii oprávnených na to podľa osobitných predpisov. Pri nových stavbách vo vlastníctve občanov sa zápisy vykonávajú na základe rozhodnutí o udelení popisného alebo evidenčného čísla a geometrického plánu. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že aj keď si žalobcovia pred kolaudáciou nového rodinného domu dali vypracovať Geodéziou š.p. Bratislava, geometrický plán na zameranie novo postaveného rodinného domu, a tento geometrický plán bol vypracovaný dňa 31.01.1990 pod číslom 244-211/30-53/90, nepožiadali obec Drahovce o pridelenie súpisného čísla novo postavenému domu, ani nepodali na kataster nehnuteľností návrh na zápis novo postaveného rodinného domu, v dôsledku čoho nebola doposiaľ do evidencie nehnuteľností zapísaná nová stavba žalobcov. To v skutočnosti znamená, že žalobcovia sa v tomto súdnom konaní domáhajú ochrany práv k stavbe, ktorá doposiaľ ani nie je zapísaná v katastri nehnuteľností. V katastri nehnuteľností je stále zapísaný pod súpisným číslom XX, starý rodinný dom žalobcov, ktorý žalobcovia ešte v roku 1985 zbúrali! Túto závažnú a rozhodujúcu skutočnosť z neznámeho dôvodu zabudol uviesť
vo svojom znaleckom posudku Ing. Štefan Špaček, ktorý na základe objednávky žalobcov, vypracoval súkromný znalecký posudok.
13. Žalobcovia sa vyjadrili k vyjadreniu žalovaných k odvolaniu žalobcov (podanie zo dňa 20.12.2018) a uviedli, že Ing. Wágnera sa na pojednávaní dňa 20.9.2017 v plnom rozsahu stotožnil so závermi znaleckého posudku Ing. Špačeka a do znaleckého posudku Ing. Špačeka zaznačil, kadiaľ vedie hranica medzi pozemkami strán, ktoré sa zhodovalo s hranicou, ktorú zaznačil do súdneho spisu Ing. Špaček. Zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 20.9.2017 je zrejmé, že okresný súd vyslúchom znalcov a stranám sporu dal možnosť znalcom klásť otázky, pričom žalovaní toto svoje právo nevyužili a znalcovi Ing. Wágnerovi žiadne otázky nepoložili, pričom tvrdenie žalovaných, že pre krátkosť času nemali možnosť Ing. Wágnerovi klásť otázky, nie je pravdivý. Žalovaní mali možnosť kedykoľvek požiadať iného znalca, aby im vykonal súkromný znalecký posudok, o posudok požiadali znalkyňu až v máji 2018. Ing. Špaček ako súdny znalec sa v znaleckom posudku vysporiadal so všetkými podkladmi a rovnako aj s Poľným náčrtom z roku 1900, pričom svoje závery zdôvodnil aj na predmetnom pojednávaní konanom dňa 20.9.2017. Nie je preto pravdou, že by Ing. Špaček vychádzal iba z jedného geometrického plánu, a to konkrétne č. 61/2010, riadne sa vysporiadal s geometrickým plánom č. 61/2010, č. 670-82/2009, č. 4/2012, č. 200/2013 a aj s vytyčovacím náčrtom č. 244-254-174-85 vyhotoveným Geodézia n.p. Bratislava, ktoré kontroloval, vzájomne porovnával. Žalovaní oslovili znalkyňu dňa 23.5.2018, znalecký posudok však znalkyňa vypracovala a dokončila až dňa 20.11.2018 o viac ako 6 mesiacoch od objednávky znaleckého posudku, nie je chybou žalobcov, že nemohli objektívne poskytnúť znalkyni súčinnosť dňa 2.8.2018, ktorá viedla k tomu, že znalecký posudok žalovaní nevedeli predložiť do súdneho konania. Je zrejmé, že znalecký posudok Ing. Strhanovej by nebol vypracovaný do 15.8.2018 ani v prípade, ak by žalobcovia mohli znalkyni poskytnúť súčinnosť dňa 2.8.2018. Žalovaní sa pokúšali v základnom konaní preukázať svoje tvrdenia o existencii inej, resp. ďalšej zásteny, ktorá sa mala nachádzať hneď pri rodinnom dome žalobcov a žalovaných, a to prostredníctvom svedkov. Jednotlivý svedkovia okrem toho, že ich výpovede sa v podstatných častiach líšili a nezhodovali (akým spôsobom bola zástena vyhotovená, z akého materiálu bola vyhotovená a pod.), zhodne uviedli jednu podstatnú skutočnosť, a to konkrétne umiestnenie zásteny, ktorá sa nachádzala niekoľko metrov za rodinným domom žalobcov. Táto informácia sa v plnom rozsahu zhoduje s dobovými fotografiami, ktoré predložili žalobcovia do konania a ktorými preukazujú jedinú zástenu, ktorá sa na predmetnej hranici medzi pozemkami žalobcov a pozemkami žalovaných nachádzala, pričom táto sa nachádzala niekoľko metrov za rodinným domom žalobcov. Z uvedeného vyplýva, že aj keby bola zástena postavená na železných stĺpoch, tak bola postavená tak ďaleko od sporného stĺpu, že sporný stĺp nemôže byť pozostatkom tejto zásteny, lebo sa nachádza na úplne inom mieste. Zo záznamu Štátneho stavebného dohľadu vykonaného obcou Drahovce ako stavebným úradom zo dňa 8.8.2012 vyplýva, že na predmetnom mieste sa nachádzajú dva stĺpy, pôvodný stĺp a novopostavený stĺp, tzv. sporný stĺp. Inými slovami povedané, aj závery štátneho stavebného dohľadu potvrdzujú skutočnosť, že sporný stĺp je novopostaveným stĺpom a nie stĺpom, ktorý by sa tam nachádzal niekoľko rokov. Žalobcovia nikdy netvrdili, že postavili zástenu. Od počiatku žalobcovia tvrdia, že na hranici medzi pozemkami žalobcov a pozemkami žalovaných sa nachádzala zástena, ktorú preukazovali dobovými fotografiami. Z dobových fotografií, ktoré žalobcovia predložili do súdneho konania je rovnako zrejmá tá skutočnosť, že zástena už stála počas stavby rodinného domu žalobcov a rovnako skutočnosť, že na mieste, kde dnes stojí sporný stĺp, v čase stavby rodinného domu žalobcov žiaden stĺp nestál, okrem stĺpa pôvodného, ktorý držal bránu. Žalovaní v konaní nepreukázali právny titul, na základe ktorého by vydržali časť pozemku žalobcov. Tento titul, aj keby bol len domnelým (neplatná kúpna zmluva, neplatná darovacia zmluva a pod.) sa musí vždy týkať konkrétnej časti pozemku alebo konkrétneho pozemku, ktorý sa mal vydržať. Nakoľko sa darovacia zmluva žalovaných týkala iba pozemkov žalovaných a vôbec sa netýkala pozemkov žalobcov, nemôže tento právny úkon byť považovaný za právny úkon na účely vydržania v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka. Žalovaní nevedia preukázať základ vydržania, a to právny titul, na základe ktorého sa chopili držby nehnuteľnosti, ktorú podľa slov žalovaných mali vydržať. Znalecký posudok Ing. Strhanovej č. 8/2018 nie je súkromným znaleckým posudkom v zmysle § 209 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko neobsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, jedná sa listinný dôkaz, ktorý nemôže vyvrátiť závery dvoch znalcov. Predližili Kolaudačné rozhodnutie č. Výst. 135/1991
- Ro zo dňa 4.3.1991 vydané Obvodným úradom životného prostredia - oddelenie územného rozvoja a Rozhodnutie o pridelení súpisného čísla budovy - rodinného domu zo dňa 12.3.1991 vydaného obcou Drahovce, z ktorého vyplýva, že obec Drahovce udelila stavebníkovi JUDr. M. M. a Ing. Q. M. súpisné číslo na novopostavenú nehnuteľnosť rodinného domu č. XX, postaveného na parcele č. 171/1
pre k.ú. N.. Rodinný dom žalobcov bez akýchkoľvek pochýb bol zapísaný do katastra nehnuteľností. Pokiaľ znalkyňa Ing. Strhanová dospela k záveru, že sa jedná v katastri nehnuteľností o rovnakú nehnuteľnosť, máme za to, že jej záver je v zrejmom rozpore s prílohami, z ktorých sama znalkyňa vychádzala. V znaleckom posudku znalkyne Ing. Strhanovej chýba základná náležitosť znaleckého posudku, ktorou je odôvodnenie záverov, ktoré sa štandardne nachádza v časti znaleckého posudku nazvanej „posudok". V časti „posudok" znaleckého posudku Ing. Strhanovej sa nachádza iba opis vývoja vlastníckych vzťahov k predmetným parcelám a stavbám a následne v 4 krátkych odsekoch samotná posudková činnosť znalkyne. Takto krátku posudkovú časť znaleckého posudku považujeme za nedostatočnú najmä z dôvodu, že znalkyňa nezdôvodnila svoje závery a ani si ich neodôvodnila dostatočným spôsobom. Úlohou znalkyne Ing. Strhanovej bolo posúdiť správnosť určenia hranice medzi pozemkami žalobcov a pozemkami žalovaných, pričom znalkyňa Ing. Strhanová sa v podstatnej časti posudku venuje vývoju vlastníckych vzťahov jednotlivých parciel, a to na niekoľkých rozsiahlych stranách, pričom samotné posúdenie hranice je vykonané v 4 odsekoch bez náležitého odôvodnenia. Pritom, vývoj vlastníckych vzťahov k predmetným parcelám nie je predmetom konania ani nebolo predmetom znaleckého dokazovania Ing. Strhanovej. V roku 2006 bol ukončený Register obnovenej evidencie pozemkov. Pred dokončením ROEP-u boli omerné miery a iné údaje pozemkov a stavieb boli zistené, ale ich poloha nebola určená súradnicami, boli vyhotovované analógovo bez polohového určenia (bez GPS súradníc). Následne od roku 2006 a ukončenia ROPE-u musia byť všetky geometrické plány vyhotovované číselne s presným určením polohy. Pritom majú za to, že pri znaleckom dokazovaní Ing. Strhanovou mohlo dôjsť k posunutiu analógových podkladov, nakoľko jej závery nezodpovedajú záverom znaleckého posudku Ing. Špačeka. Znalec Ing. Špaček vychádzal z geometrického plánu 670-82/2009, č. 4/2012, č. 200/2013, 61/2010, vytyčovacieho nákresu č. 244-254-174-85 vyhotoveného Geodézia n.p. Bratislava zo dňa 22.07.1985 (ktorého podkladom bol aj Poľný náčrt z roku 1900) a iných v znaleckom posudku uvedených podkladov a vlastných meraní na mieste samom (aj na pozemkoch žalobcov aj na pozemkoch žalovaných), pričom celá šírka pozemku žalobcov podľa geometrického plánu č. 61/2010 predstavuje 13,76 m, podľa skutočnosti 13,76 m a v zmysle vytyčovacieho náčrtu z roku 1985 13,75 m. Na základe uvedeného dôkazov znalec Ing. Špaček uviedol, že hranica medzi spornými pozemkami určená v geometrických plánoch evidovaných a zapísaných do katastra nehnuteľností a hranica v skutočnosti je totožná a jej poloha je overená. Ing. Znalkyňa Strhanová uvádza, že porovnaním geometrického plánu č. 61/2010 a č. 82/2009 vznikla duplicita v zameraných sporných pozemkoch. Ako uviedol Ing. Špaček vo svojom znaleckom posudku, geometrický plán č. 82/2009 nie je a ani nebol zapísaný do katastra nehnuteľností (prevzatý) a z tohto dôvodu duplicita, o ktorej hovorí Ing. Strhanová je len hypotetická. Geometrický plán č. 61/2010 bol prevzatý a zapísaný do katastra nehnuteľností a tento bol vyhotovovaný za účelom definovania lomových bodov sporných parciel a tento stav je záväzný. Naopak geometrický plán č. 82/2009 bol vyhotovovaný za iným účelom ako definícia lomových bodov sporných parciel.
14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatela použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom zamietnutí (II. výrok), ako aj v III. a V. (závislých) výrokoch vecne nesprávne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na ich zrušenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP (v spojení s § 391 ods. 1 CSP), že odvolanie žalovaných je nedôvodné vo vzťahu k napadnutému I. výroku v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie postupom podľa § 387 CSP, dôvodné vo vzťahu k III. výroku, ktorý bol, ako je už vyššie uvedené, zrušený postupom podľa § 389 ods. 1 CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP ako závislý výrok.
15. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola pôvodne aj požiadavka žalobcov, ktorou sa domáhali, aby zaviazať žalovaných na vlastné náklady uviesť do pôvodného stavu múrik predzáhradky
rodinného domu žalobcov I. a II. rade so súp. č. XX, nachádzajúci sa v k.ú. N., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX Okresný úrad Piešťany, Katastrálny odbor, v časti ľavej bočnej steny tohto múrika z čelného pohľadu, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením č. k. 9C/263/2011-539 zo dňa 20.12.2017 tak, že konanie bolo v tejto časti zastavené.
16. Výrok IV. (nepriznanie znalečného a nákladov spojených s vypracovaním znaleckého posudku číslo 2/2016 zo dňa 10.06.2016 znalcovi, Ing. Romanovi Wágnerovi, Martina Bartoňa 3, Senica - Čáčov, ev. č. 913845) a VI. výrok (nepriznanie náhrady nákladov s účasťou na pojednávaní dňa 20.09.2017 znalcovi, Ing. Štefanovi Špačkovi, Bárdošova 9, Bratislava, ev. č. 913427) neboli stranami napadnuté odvolaním, preto nadobudli právoplatnosť.
17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolaní strán bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak I. výrokom vyhovel žalobe (v časti žalovaný 1. a žalovaná 2. sú povinní spoločne a nerozdielne na vlastné náklady odstrániť časť krytého prístrešku pevne spojeného so zemou železnou konštrukciou postaveného na parcele č. 171/6, evidovanej Okresným úradom Piešťany, Katastrálnym odborom, pre k. ú. N. na liste vlastníctva č. XXX a parcele č. 173/1 evidovanej Okresným úradom Piešťany, Katastrálnym odborom, pre k. ú. N. na liste vlastníctva č. XXX, ktorá je postavená a presahuje do parcely č. 171/6 evidovanej Okresným úradom Piešťany, Katastrálnym odborom, pre k. ú. N. na liste vlastníctva č. XXX, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku), II. výrokom žalobu zamietol (v časti žalovaný 1. a žalovaná 2. sú povinní spoločne a nerozdielne na vlastné náklady uviesť do pôvodného stavu izolačný múrik rodinného domu žalobcov v 1. rade a v 2. rade, súpisné číslo XX, postaveného na parcele číslo 171/6, obe nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Piešťany, Katastrálnym odborom, pre k. ú. N. na liste vlastníctva č. XXX, v časti ľavej bočnej steny z čelného pohľadu, nachádzajúci sa na hranici parcely č.171/6, evidovanej Okresným úradom Piešťany, Katastrálnym odborom, pre k. ú. N. na liste vlastníctva č. XXX s parcelou č. 173/1, evidovanej Okresným úradom Piešťany, Katastrálnym odborom, pre k. ú. N. na liste vlastníctva č. XXX, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku), III. výrokom priznal žalovaným 1. a 2. voči žalobcom právo na náhradu trov konania v rozsahu 1/3, V. výrokom priznal znalcovi Ing. Romanovi Vágnerovi, Martina Bartoňa 3, Senica - Čáčov, ev. č. 913845, právo na náhradu nákladov s účasťou na pojednávaní dňa 20.09.2017 v rozsahu 100%, a to voči žalobcom v 1. a 2. rade v pomere 2/3 a voči žalovaným v 1. a 2. rade v pomere 1/3.
18. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku vo vyhovujúcej časti (I. výrok), a pretože v podstatnom rozsahu zdieľa jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodu a odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi (žalovaným). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
19. K námietke žalovaných, že nie je pravdivé tvrdenie okresného súdu, že závery dvoch znalcov sú zhodné, odvolací súd poukazuje na to, že v odseku 46 odôvodnenia napadnutého rozsudku už súd prvej inštancie uviedol, že na pojednávaní dňa 20.9.2017 došlo k zhode oboch znalcov, že prístrešok sa nachádza na pozemku žalobcov - parcele č. 171/6, že časť prístrešku zasahuje do pozemku žalobcov. Pričom zároveň predtým správne konštatoval, že oba znalecké posudky boli v otázke priebehu hranice rozporuplné, keď Ing. Wágner určil, že krytý prístrešok sa nachádza na pozemku žalovaných a Ing. Špaček naopak, že sa nachádza na pozemku žalobcov. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na obsah spisu, na ktorý poukázal aj súd prvej inštancie a to konkrétne na záver znaleckého posudku č. 2/2016 zo dňa 10.6.2016 (č.l. 158-184) vyhotoveného znalcom Ing. Romanom Wágnerom (ustanoveného uznesením okresného súdu č. k. 9C/263/2011-126 zo dňa 19.2.2016), že vytyčovací náčrt zobrazujúci skutočný priebeh spornej hranice tvorí prílohu č. 10, že krytý prístrešok k rodinnému domu súp. č. XX vo vlastníctve žalovaných je postavený na parc. č. 173/1, t.j. na pozemku žalovaných v 1. a 2. rade, že prvý stĺp od ulice, na ktorom je umiestnený prístrešok, je umiestnený na hranici medzi pozemkami parc. č. 173/1 a 171/6, že druhý stĺp od ulice je umiestnený na parc. č. 173/1, že prístrešok a jeho konštrukcia nezasahujú do pozemku parc. č. 171/6, že izolačný múrik rodinného domu súp. č. XX sa nachádza na hranici pozemkov 173/1 a 171/7. Znalec Ing. Roman Wágner v stanovisku k námietkam žalobcov k znaleckému posudku zotrval na závere znaleckého posudku s
tým, že vytýčenie hranice pozemkov v teréne nevykonal, lebo je to možné až na podklade právoplatného rozsudku. Súkromným znaleckým posudkom č. 4/2017 vypracovaný dňa 10.3.2017 znalec Ing. Štefan Špaček určil hranicu medzi pozemkami parc. č. 171/6,7, 173/1 a 95/33 v prílohe č. 2, uzavrel, že stĺpy stoja na pozemku žalobcov parc. č. 171/6 a časť strechy zasahuje do pozemku žalobcov parc. č. 171/6. Je zrejmé, že závery oboch znalcov ohľadom polohy prístrešku a možnosti zasahovania do pozemku žalobcov. Za účelom odstránenia rozporov v znaleckých posudkoch súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 20.9.2017 vypočul oboch znalcov. Pri výsluchu Ing. Roman Wágner uviedol, že pri svojich meraniach opomenul skutočnosť, že šírka hranice pozemku žalovaných podľa pôvodne dostupných informácií z poľného náčrtu z roku 1900 je 15,55 m. Jeho merania sa ukázali ako nesprávne (šírka pozemku žalovaných je rohu domu žalobcov 15,53 m a teda totožná so stavom katastra nehnuteľností, pričom opravil svoje závery zo znaleckého posudku tak, že stĺpy prístrešku sa nachádzajú na pozemku žalobcov (parcela č. 171/6). Uvedené potvrdil znalec Ing. Špaček a poukázal na vytyčovací náčrt znaleckého posudku. Izolačný múrik sa podľa zhodných tvrdení znalcov nachádza na pozemku žalobcov (parcela č. 171/6). Obaja znalci sa zhodli na tom, že časť strešnej konštrukcie prístrešku sa nachádza na parcele č. 171/6, pričom Ing. Štefan Špaček doplnil, že strieška ide až po dom, je tam 5-10 cm medzera a odkázal na grafický náčrt, ktorý je súčasťou jeho znaleckého posudku. Ing. Roman Wágner doplnil, že spravil chybu pri transformácii poľného náčrtu a situačne je hranica pozemku 30 cm od domu. Obaja znalca zhodne uviedli, že nie je možné vychádzať z vytyčovacieho nákresu Ing. I., keď metódy merania boli nepresné aj technicky, tieto údaje preto nemôžu byť podkladom na rozhodnutie súdu. Ing. Štefan Špaček ešte uviedol, že vychádzal z 5 geometrických plánov, ktoré v posudku aj zohľadnil. S ohľadom na uvedené, sa nemožno s námietkou žalovaných stotožniť, keďže rozdielne závery znaleckých posudkov boli výpoveďami znalcov na pojednávaní dňa 20.9.2017 aj podľa odvolacieho súdu odstránené.
20. Pokiaľ ide námietku žalovaných, že podaním zo dňa 3.11.2017 navrhli, aby bol znalec Ing. Roman Wágner vyzvaný o doplnenie znaleckého posudku o otázky žalovaných, ktorý okresný súd nevykonal a ani nerozhodol o jeho zamietnutí, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne tento dôkaz nevykonal a to z dôvodu hospodárnosti, keďže na pojednávaní dňa 20.9.2017, na ktorom bol znalec Ing. Roman Wágner (spolu so znalcom Ing. Štefanom Špačekom) vypočutý súdom prvej inštancie sa zúčastnil aj (predchádzajúci) právny zástupca žalovaných (JUDr. Daniela Suchánková), pričom s poukazom na obsah zápisnice z pojednávania dňa 20.9.2017 (na č.l. 261-267) ako aj z nahrávky z tohto pojednávania (ktorý si odvolací súd vypočul) jednoznačne vyplýva, že stranám, teda aj žalovaným bol daný priestor na kladenie otázok znalcom (vrátane Ing. Romana Wágnera), ale nevyplýva, že by strany namietali nemožnosť kladenia otázok vypočúvaným znalcom. Teda skutočnosť, že žalovaní (resp. ich právny zástupca) nepoložili znalcovi otázky, ktoré naformulovali až v podaní zo dňa 3.11.2017 (až po tom, ako došlo k zmene ich právneho zástupcu na JUDr. Martin Palkovič, s.r.o.) ani neodôvodňovala iný postup súdu prvej inštancie, ktorý z dôvodu hospodárnosti správne takýto dôkaz už následne nevykonal. Pokiaľ žalovaní namietajú postup súdu prvej inštancie, ktorý nerozhodol o zamietnutí návrhu žalovaných na doplnenie dokazovania položením otázok znalcovi, odvolací súd sa s touto námietkou nestotožňuje. Poukazuje na to, že samotná skutočnosť, že na pojednávaní uznesením nerozhodol o zamietnutí tohto návrhu na doplnenie dokazovania, nie je tak závažným procesným pochybením, ktorým by malo dôjsť k nesprávnemu procesnému postupu v takom rozsahu, ktorým by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces žalovaných tým skôr, že na pojednávaní dňa 15.8.2018 okresný súd vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené, t. j. prakticky zamietol aj všetky návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré neboli už predtým samostatne zamietnuté (na predchádzajúcich pojednávaniach). Uvedené sa vzťahuje aj k nevykonaniu výsluchu JUDr. Y. V., keďže súdu prvej inštancie bolo doručené jej čestné prehlásenie (zo dňa 30.4.2018), ktorého obsah zohľadnil pri vykonávaní dokazovania. Odvolací súd má za to, že jej výsluch by bol s ohľadom na uvedené nehospodárny.
21. Návrh žalovaných na doplnenie dokazovania súkromným znaleckým posudkom Ing. Yvety Strhanovej, v súlade s uvedeným v odseku 19 aj odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považuje za neopodstatnený ale predovšetkým nehospodárny, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo (vyjadrenie znalcov na pojednávaní dňa 20.9.2017 v spojení so súkromným znaleckým posudkom Ing. Štefana Špačeka) zhodné uvedenie skutočnosti rozhodujúcej pre objasnenie skutkového stavu veci, predovšetkým ohľadom toho, že izolačný múrik a časť prístrešku žalovaných sa nachádza na pozemku žalobcov (parcela č. 171/6), preto okresný súd správne návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol na pojednávaní dňa 15.8.2018. Tvrdenie žalovaných, že o vypracovanie súkromného znaleckého posudku požiadali v súlade s požiadavkou okresného súdu na pojednávaní dňa 2.5.2018, keď do 15 dní mali predložiť ďalšie dôkazy do 15.7.2018, alebo navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov, podľa odvolacieho
súdu neobstojí. V tejto súvislosti je nutné poukázať na obsah zápisnice z pojednávania zo dňa 2.5.2018 ako aj na obsah nahrávky z tohto pojednávania (vypočutej odvolacím súdu), z ktorých vyplýva, že súd prvej inštancie uložil právnym zástupcom strán síce predložiť dôkazy, ale len tie ktoré avizovali na tom pojednávaní alebo v priebehu konania (už) zakladali do spisu. Pričom na pojednávaní dňa 2.5.2018 žalovaní nenavrhli doplnenie dokazovania súkromným znaleckým posudkom a súd prvej inštancie strany vyzval, aby si na termín 15.8.2018 pripravili záverečné reči z čoho jednoznačne vyplýva, že ani súd prvej inštancie nemal v úmysle, že by postupoval tak, že bude vykonávať dokazovanie v zmysle návrhu žalovaných súkromným znaleckým posudkom, keď o tomto návrhu ani nemal vedomosť. Uvedené potvrdzuje aj podanie samotných žalovaným zo dňa 13.7.2018 označené ako „Návrh na vykonanie ďalších dôkazov", v ktorom okrem iného navrhli vykonať dokazovanie súkromným znaleckým posudkom Ing. Yvety Strhanovej, ktorý si u nej objednali dňa 23.5.2018 (t. j. až po pojednávaní zo dňa 2.5.2018 pozn. odvolacieho súdu).
22. Podľa § 132 ods. 1 CSP <., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
23. Podľa § 191 ods. 1 CSP <., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
24. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 132 ods. 1 CSP alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
25. Citované ustanovenia zakotvujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
26. V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a účastník môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované. Krajský súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Je preto vždy na strane, ktorá tvrdí, že jej práva boli dotknuté, aby preukázala, že jej nárok patrí. Pri predložení dôkazov, ktoré dávajú jasný a zrozumiteľný doklad o jeho práve, možno žalobe vyhovieť.
27. Dokazovanie je procesným právom upravený postup súdu a strán, účelom ktorého je získanie poznatkov dôležitých pre rozhodnutie súdu, ktorými sa overuje ne/pravdivosť tvrdení v konaní. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania bolo v čase začatia prvoinštančného konania účinné ust. § 120 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené zákonné ustanovenie, ktoré bolo prevzaté, a to ešte v prísnejšej forme, do aktuálneho § 132 a § 188 CSP účinného v priebehu konania a v čase rozhodnutia napadnutým rozsudkom stanovuje dôkaznú povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na procesnej strane sporu.
28. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaná tvrdí, že ňou žalovaný nárok pozostávajúci z jednotlivých čiastkových nárokov (označených v odseku 21), bolo jej povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Ak tu existovali dôkazy na podporu tvrdenia žalovaného, bolo úlohou súdu prvej inštancie označené a navrhnuté dôkazy zákonným spôsobom vykonať, následne vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP).
29. Dôkazy súd hodnotí podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo (§ 132 <.OSP <. znení platnom do 30.6.2016, § 191 CSP v znení účinnom od 1.7.2016). Po skončení dokazovania súd musí starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu medzi nimi a prípadne vylúčiť tie, ktoré pre rozhodnutie vo veci nemajú žiadny význam a zostávajúce dôkazy hodnotí z hľadiska pravdivosti. V kontradiktórnom spore sa zásadne zmenil spôsob zadovažovania dôkazov, ktoré je zverené primárne procesnej aktivite sporových strán.
30. Podľa § 207 ods. 1 CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.
31. Podľa § 209 ods. 1 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.
32. Znalecký posudok všeobecne vrátane súkromného znaleckého posudku musí spĺňať náležitosti ust. <. 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tiež „zákon o znalcoch"), musí teda obsahovať aj znaleckú doložku (ods. 5 cit. ust.), ktorá je neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku a obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie odboru a odvetvia, v ktorom je znalec oprávnený podávať znalecké posudky a poradové číslo úkonu znaleckej činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku.
33. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že v zmysle čl. 15 ods. 2 CSP <., nemá žiaden dôkaz predpísanú dôkaznú silu, t. j. každý dôkaz (tak listina alebo znalecký posudok) má rovnocenné postavenie a potencionál presvedčivosti. Zákonnú silu (tzv. váhu) prepisuje jednotlivým dôkazom sudca, a to podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov.
34. Pravidlá hodnotenia dôkazov spravujú teóriou voľného hodnotenia dôkazov, teda aj znalecký posudok súd hodnotí voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky. Súd hodnotí znalecký posudok komplexne, vrátane prípravy znaleckého skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca, priebehu znaleckého skúmania, vierohodnosti teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť použitých metód a spôsob
vyvodzovania záverov znalca. Súd nemôže nekriticky preberať závery znaleckého posudku, nevšímať si vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôverovať záverom znalca, pretože by to bolo popretím zásady voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možnosť súdu hodnotiť tento dôkaz podľa jeho vnútorného presvedčenia a privilegovalo znalecký posudok, prenášalo zodpovednosť za skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na znalca, čo je z ústavného hľadiska neakceptovateľné. Neobstojí preto argumentácia žalobkyne v odvolaní, že daný znalec je najskúsenejším dlhoročným odborníkom vo svojom odbore a vie ako má vykonať znalecký úkon a vypracovať znalecký posudok, preto súd jeho posudok nemôže nijako spochybňovať.
35. Skutočnosť, že predložený žalobcami znalecký posudok (Ing. Štefana Špačeka) v tomto prípade má charakter súkromného znaleckého posudku podľa § 209 ods. 2 CSP <., spôsobuje, že sa tento dôkaz posudzuje ako znalecký posudok podľa 207 CSP, pričom s poukazom na čl. 15 ods. 2 CSP <. ako každý dôkaz má rovnocenné postavenie a potencionál presvedčivosti. Teda jeho odborné závery nepodliehajú hodnoteniu z hľadiska ich správnosti, ale súd hodnotí len presvedčivosť posudku, a to pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.
36. Znalec je osoba, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje určité skutočnosti, pričom v znaleckom posudku uvádza subjektívny výsledok takéhoto posúdenia. Znalec sa však vo svojom znaleckom posudku nesmie obmedziť iba na podanie svojho odborného záveru, ale aby súd mohol znalecký posudok zodpovedne posúdiť, musí byť z posudku znalca zrejmé, z akých zistení znalec vychádzal, akým postupom k svojim zisteniam dospel a na základe akých úvah dospel znalec k svojmu záveru. Súd teda pri hodnotení znaleckého posudku skúma jednak osobu znalca (či je zapísaný v zozname znalcov a to v príslušnom odbore) a ďalej skúma posudok z hľadiska materiálneho a formálneho. Z formálneho hľadiska súd skúma, či posudok spĺňa požiadavky podľa § 17 zákona o znalcoch. Z materiálneho hľadiska súd skúma obsah znaleckého posudku a obsah záveru znaleckého posudku. Pokiaľ ide o obsah znaleckého posudku, rozhodujúce je, či posudok obsahuje logickú analýzu skutočností, z ktorých znalec vychádzal, ktoré zistil z vlastného vyšetrovania a rozboru relevantných skutočností, či analyzoval všetky skutočnosti, ktoré mali byť hodnotené, alebo vybral len tie, ktoré podporujú jeho závery, tiež či nález obsahuje špecifikáciu metódy, ktorú znalec pri spracovaní posudku použil. Pokiaľ ide o obsah záveru znaleckého posudku, súd hodnotí, či záver je logickým a prirodzeným vyústením rozboru skúmaného materiálu, prípadne javov a skutočností, ku ktorým znalec prihliadal.
37. V danej veci, keďže znalecký posudok vypracovaný znalcom ustanoveným okresným súdom a súkromný znalecký posudok obsahovali diametrálne odlišné závery, bolo na mieste vyhovieť návrhom na vypočutie (konfrontáciu) znalcov na pojednávaní na okresnom súde. Uvedená konfrontácia viedla k tomu, že znalec ustanovený súdom (Ing. Roman Wágner) na pojednávaní dňa 20.9.2017 s poukazom na uvedené v odseku 19 sa so znalcom Ing. Štefanom Špačekom zhodli na závere o tom, že izolačný múrik a časť strešnej konštrukcie prístrešku (žalovaných) sa nachádza na pozemku žalobcov (parcela č. 171/6). Pričom práve za účelom zodpovedania uvedeného boli v konaní ustanovení, keďže ako znalci z príslušného odboru disponujú odbornými vedomosťami na rozdiel od strán a súdu prvej inštancie. S ohľadom na uvedené, sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie (v odseku 46 odôvodnenia napadnutého rozsudku), ktorý nepristúpil k ďalšiemu znaleckému dokazovaniu (znaleckým posudkom Ing. Yvety Strhanovej), správne taktiež konštatoval, že aj v prípade, ak by závery Ing. Strhanovej boli v rozpore so zhodným záverom oboch znalcov, na závere okresného súdu by sa nič nezmenilo, keďže bolo nutné vychádzať z prevažujúcich záverov znalcov, preto námietka žalovaných, ktorý uvedený postup súdu prvej inštancie namietajú, neobstojí.
38. Žalovaní sa na pojednávaní dňa 2.12.2013 bránili, že boli dobromyseľní, že nadobudli vydržaním vlastnícke právo k tej časti pozemku, na ktorej sú osadené stĺpiky, resp. vydržali právo užívať tú časť pozemku, na ktorej sú stĺpiky osadené.
39. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parc. č. 171/6 a rodinného domu súp. č. XX v 1/1-ine (LV č. XXX) a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: parc č. 173/1, 2, 4 a rodinného domu súp. č. XX, každý v podiele 1-ina (LV č. XXX). Stavebným povolením č. Výst. 187/1996-Mi zo dňa 23.9.1996 Okresný úrad v Piešťanoch, odbor životného prostredia, povolil stavbu: „Zmena dokončenej stavby
rodinného domu - zmena strešnej konštrukcie" na pozemku parc. č. 173/1 žalovaným ako stavebníkom. Sťažnosťou zo dňa 21.11.2009 adresovanej Obecnému úradu Drahovce žalobcovia namietali konanie žalovaných (že rekonštrukcia rodinného domu žalovaných prebieha v rozpore so stavebným povolením zo dňa 23.9.1996, pri realizácii chodníka osekali izoláciu základovej časti rodinného domu, čo spôsobuje vlhnutie objektu, nad vchodom vstupnej časti žalovaní zriadili striešku, ktoré je opretá o rodinný dom žalobcov bez povolenia). Vyjadrením k zmene stavby zo dňa 13.1.2010 adresovanej Obecnému úradu v Drahovciach žalobcovia namietali, že prístrešok bráni zatepleniu domu a žiadajú priestor pri dome uvoľniť. Obecný úrad Drahovce rozhodnutím č.j. 702/2009 - Mi/DSP zo dňa 18.2.2010 sa dodatočne povolil stavbu: „Zmena dokončenej stavby rodinného domu súp. č. XX" na pozemku parc. č. 173/1 v kat. úz. N., pričom zmena stavby obsahuje: prístavbu schodiska do podkrovia (povalový priestor), úpravu strešnej konštrukcie, krytý prístrešok (z odôvodnenia vyplýva, že stavebný úrad nevyhovel námietke, ktorou žalobcovia žiadali uvoľniť 20 cm pri ich dome, lebo prístrešok je opretý o ich rodinný dom z dôvodu, že žalobcovia nepredložili stavebnému úradu doklad preukazujúci uvádzanú skutočnosť, podľa pôvodného stavebného povolenia bola stavba rodinného domu žalobcov povolená na majetkoprávnej hranici pozemku a podľa vyjadrenia stavebníkov (žalovaní) prístrešok bol vybudovaný na existujúcich stojkách). Rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 14S/33/2010 zo dňa 28.4.2011 boli rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Trnave zo dňa 16.04.2010 č. KSÚ-OSP-2010/00492/Gi a rozhodnutie Stavebného úradu - Obec Drahovce zo dňa 18.2.2010, č.j. 702/2009-Mi/DSP zrušené a vec sa vrátená na ďalšie konanie. Obecný úrad rozhodnutím č.j. 702/2009-Mi/DSP/NK zo dňa 31.8.2011 odkázal žalobcov na súd vo veci občianskoprávnej námietky v konaní o dodatočnom povolení stavby „Zmena dokončenej stavby rodinného domu - zmena strešnej konštrukcie" na pozemku parc. č. 173/1 v kat. úz. N., ktorú stavebníci uskutočnili v rozpore so stavebným povolením a ktorej časť sa nachádza na cudzom pozemku, stavebné konanie prerušené do rozhodnutia súdu). G. T. v čestnom prehlásení zo dňa 16.12.2017 uviedol, že od roku 1985 do 1989 robil stavebný dozor pri stavbe rodinného domu žalobcov. Potvrdil, že zo strany susedy H., táto mala osadený len jeden železný stĺp, ktorý držal vchodovú bránu. Y. T. v čestnom prehlásení zo dňa 16.12.2017 uviedla, že sa narodila v dome na ulici N. XX v N., z ľavej strany ktorého, bol 0,40bm okap domu. Z uličnej časti na susednom pozemku bol osadený drevený stĺp, ktorý držal drevenú vchodovú bránu. A. R. v čestnom prehlásení zo dňa 16.12.2017 uviedol, že v roku 1985 pracoval ako murár pri výstavbe domu žalobcov. Izolačný múrik zo strany susedy H. bol mechanicky poškodený, následne znovu vybudovaný a odizolovaný. Zo strany pani H. nebol žiadny iný stĺp, okrem železného, ktorý držal vchodovú bránu. C. G. čestným prehlásením zo dňa 19.12.2017 uviedla, že medzi H. a M. vznikali v súvislosti s ich susedstvom sústavné nedorozumenia, ktoré chodili oznamovať na MNV. Bola účastná vytýčenia hranice v roku 1985 medzi pozemkami žalobcov a žalovaných, keďže manželia M. sa s pani H. nevedeli dohodnúť kadiaľ vedie hranica medzi ich pozemkami. Zameranie vykonal Ing. I. z geodézie a zakreslil hranicu pozemkov farbou na betóne. Pani H. sa sťažovala, že sa žalobcovia s domom posunuli za túto hranicu, ale už si nepamätá ako to bolo riešené. Y. V. čestným prehlásením zo dňa 30.4.2018 uviedla, že bola prítomná pri kúpe domu žalovaných. Tesne za domom M., na hranici pozemku bola umiestnená vysoká zábrana vo výške asi 5- metrov, osadená na stĺpoch a fixovaná lanami. Pani H. jej uviedla, že susedské vzťahy neboli do začiatku dobré z dôvodu, že M. zbúrali starý dom, vykopali výkop na nové základy až do jej pozemku, hoci že hranica pozemkov nebola sporná a bola ohraničená múrom starého domu, ktorý zbúrali a železným stĺpom jej brány. Neskôr sa stavbou nového domu žalobcovia posunuli smerom do pozemku žalovaných. W. N. čestným prehlásením zo dňa 21.5.2018 uviedol, že bol spracovateľom projektovej dokumentácie rodinného domu žalobcov, ktorého výstavba prebehla v súlade s projektovou dokumentáciou, izolácia (prímurovka) bola súvislá a kvalitne zrealizovaná, okrem stĺpa, ktorý držal vchodovú bránu, iný stĺp tam nebol. Svedkyňa B. R. uviedla, že pani H. si dala vystavať zástenu kvôli problémom so žalobcami. Boli to dva stĺpiky a ďalšie tri, bolo to spojené lanami s plexisklom. Vchodová brána bola žltá. Svedkyňa G. G. uviedla, že žalobcovia tam postavili múr, keď bola pani H. preč, bol tam aj stĺp, na ktorý bola natlačená nová stavba. Zástenu robil jej manžel, mala dva stĺpy a na ďalšie tri to bolo upevnené. Zástena bola umiestnená na pravej strane, keď vojdete do vnútra, hneď za jej domom. Svedok D. G. uviedol, že bol raz pani H. pomáhať stavať zábranu, boli to dva 6 m koly, o ktoré ukotvil zábrany zo železa, aby sa žalobcovia nepozerali na pani H., bola pri M. múre, aby nevideli z okna do dvora. Dom žalobcov už bol postavený. Vzťahy medzi pani H. a žalobcami boli zlé, keď táto sa sťažovala, že múrik si postavili na ich pozemku.
40. Vydržanie (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka) je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dlhodobej dobromyseľnej držby. Účelom vydržania je zjednotenie faktického stavu,
v rámci ktorého sa oprávnený držiteľ veci vzhľadom ku všetkým okolnostiam domnieva, že je jej vlastníkom, so stavom právnym, pri ktorom sa držba veci stane súčasťou výkonu vlastníckeho práva.
41. V zmysle ustanovení § 134 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 129 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka medzi predpoklady vydržania patrí: a) spôsobilý subjekt, t. j. všetky osoby, ktoré sú spôsobilé nadobúdať vlastnícke právo, nielen fyzické ale aj právnické, b) spôsobilý predmet držby, t. j. veci hnuteľné i nehnuteľné, práva i iné majetkové hodnoty, c) dobrá viera (dobromyseľnosť) držiteľa, d) oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu (ktorá je pri hnuteľných veciach 3 roky a pri nehnuteľnostiach 10 rokov), e) uplynutie vydržacej doby. V prípade splnenia všetkých týchto predpokladov sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci okamihom, kedy splnil podmienky vydržania.
42. Z vyššie uvedeného prehľadu právnej úpravy vyplýva, že v priebehu celého rozhodného obdobia, kedy bolo vydržanie prípustné, sa na získanie vlastníckeho práva vyžadovalo naplnenie zákonom stanovených podmienok a to: existencia dobromyseľnej držby veci, uplynutie zákonom stanoveného času, v ktorom má oprávnený držiteľ vec v držbe - pri nehnuteľnostiach desať rokov, spôsobilosť predmetu vydržania. Pričom aj súd prvej inštancie vo vzťahu k oprávnenosti držby poukázal na hľadiská: existencie právneho titulu, nakladanie s vecou ako s vlastnou, dobrej viery držiteľa.
43. Jedným z predpokladov vydržania je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci, resp. vykonávanie práva spojené s vôľou nakladať s vecou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec, resp. právo patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená okrem iných aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam; uvedené podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, poprípade, že sú dané právne skutočností, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva, napriek tomu, že v skutočnosti tomu tak nie je. Pre naplnenie dobrej viery nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, že nepôsobí bezprávie, ale je treba pozitívneho presvedčenia, že mu vec alebo právo náleží. Ide o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno ale o nej usudzovať z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí musí byť preto podložené konkrétnymi objektívnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo dôvodné. Zo zákona vyplýva, že držiteľ musí byť v dobrej viere vzhľadom ku všetkým okolnostiam. Či je držiteľ v dobrej viere alebo nie treba preto vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska - osobného presvedčenia samotného držiteľa a vždy je treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade naďalej subjektívne v dobrej viere.
44. Otázka existencie dobrej viery sa vždy posudzuje z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti o tom, že mu právo nepatrí. Ako podmienka vydržania teda nestačí subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, teda že nikoho nepoškodzuje, resp. že nikomu nezasahuje do jeho práv, ale je potrebné, aby držiteľ bol v dobrej viere „s prihliadnutím na všetky okolnosti," t. j. skúma sa, či pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo) požadovať, držiteľ mal alebo mohol mať pochybnosti o tom, či mu vec alebo právo patrí (rozsudok NS ČR z 28.4.1997, sp. zn. 2 Cdon 1178/96, rozsudok NS ČR z 9.11.2000, sp. zn. 22 Cdo 1253/1999). Dobrá viera musí teda byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Dôkazné bremeno preukázania právneho dôvodu držby potom zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním.
45. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 2.12.2013 vyplýva podľa vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaných, že stĺpiky na ktorých je postavený prístrešok sa roky rokúce nachádzali na danom mieste, pričom právni predchodcovia žalovaných sa dohodli na tom, že na uvedenom pozemku bude postavená brána, ktorá tam bola osadená. Keď v roku 1996 žalovaní kupovali nehnuteľnosť, bola tam osadená brána a tiež aj stĺpiky. Dovtedy uvedený faktický stav nikto nespochybňoval. Právny zástupca žalobcov
uviedol, že žalobcovia povolili právnym predchodcom žalovaných osadiť stĺpik na účely použitia jednej brány. Tento stĺpik bol osadený na parcele patriacej žalobcom.
46. Hoci možno prisvedčiť námietke žalovaných, že vyjadrenia vyplývajúce z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 2.12.2013 uvedené v odseku 43 výslovne neuviedli strany, ale ich právni zástupcovia, a že zo strany právneho zástupcu žalovaných nebolo uvedené, že prístrešok na danej mieste sa nachádza už roky, nič to nemení na tom, že z prednesov na pojednávaní 2.12.2013 vyplynulo, že právnym predchodcom žalovaným bolo povolené osadiť pôvodný stĺpik, na ktorom bola kotvená bránka a neskôr tento slúžil ako opora prístrešku na podklade dohody so susedmi. Pričom súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaní nemohli byť v dobrej viere, že osádzajú stĺpik na vlastnom pozemku (na čo by súhlas vlastníkov susedného pozemku ani nepotrebovali).
47. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že v čase, keď žalobcovia stavali svoj rodinný dom, vlastníčkou susedného pozemku bola ešte pani H. (jednou z podielových spoluvlastníkov pozn. odvolacieho súdu), že v tom čase nebola hranica pozemkov v teréne nikdy vyznačená kolíkmi, údajne len farbou na betóne, čoho svedkami žalovaní neboli, keďže rodinný dom s pozemkami v tom čase ešte nevlastnili. Medzi stranami nebolo sporné, že v čase, keď bola vlastníčkou pani H., existovali spory o tom, kadiaľ vedie hranica medzi pozemkami, preto súd prvej inštancie správne uzavrel, že nemožno prisvedčiť žalovaným ani ohľadom nepretržitosti oprávnenej držby, ani ohľadom dobromyseľnosti. Odvolací súd poukazuje na to, že už v dobe nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemkom žalovanými, resp. ich právnych predchodcov, im muselo byť zrejmé, že k rodinnému domu žalobcov patrí aj prímurovka ako súčasť rodinného domu žalobcov. Pričom spoliehanie sa na vyjadrenie pani H. (písomné podanie Y. V.), že hranica pozemkov nebola sporná a bola ohraničená múrom starého domu, ktorý zbúrali a železným stĺpom jej brány, hoci susedské vzťahy medzi pani H. a M. neboli od začiatku dobré práve z dôvodu, že M. zbúrali starý dom, výkop na nové základy vykopali až do jej pozemku, a že neskôr stavbu nového rodinného domu posunuli do pozemku žalovaných, nesvedčí o dobromyseľnosti žalovaných, resp. ich právnych predchodcov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že už absencia dobromyseľnosti vo vzťahu k držbe má za následok neunesenie dôkazného bremena žalovaných vo vzťahu k ich obrane uvedenej v odseku 38.
48. Námietka žalovaných, že nie je pravdivé skutkové zistenie okresného súdu, že druhý stĺp na ktorý žalovaní osadili prístrešok, a to na základe dohody so žalobcami, a preto nemohli byť v dobrej viere, že osádzajú stĺpik na vlastnom pozemku, neobstojí, keďže takého zistenie okresný súd ani neuviedol.
49. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaných, že výpoveďami žalovaných, svedkov B. R., G. G., D. G. a písomným vyjadrením JUDr. Y. V. bolo preukázané, že druhý stĺp (nový) bol osadený ešte pani H.. V danej veci je nutné poukázať na jednak na čestné prehlásenia G. T., Y. T., A. R., z ktorých vyplýva (iba) existencia železného stĺpu, ktorý držal vchodovú bránu (Y. T. konštovala existeniu dreveného stĺpa, ktorý držal drevenú bránu), ako aj výpovede svedkov žalovaných D. G., G. G., B. R., Y. V. (písomného vyjadrenie), z ktorí síce vypovedali o existencie zásteny, ktorá mala byť vybudovaná pani H., mala mať dva stĺpy a ďalšie tri, avšak rozchádzali sa v jej popise (materiále), pričom však uvádzali ako miesto jej polohy, za domom M., resp. jej domom a ako dôvod jej vybudovania zabránenie M. pozerať sa do dvora pani H.. A práve v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na fotografie založené v spisovom materiáli, z ktorých je zrejmé, že na bočnej strane rodinného domu žalobcov (t. j. smerom do dvora žalovaných), nemá tento žiadne okno. Je nelogické tvrdenie, že účelom zhotovenia a vybudovania zásteny zavesenej spornom (druhom) stĺpiku (potrebný na zachytenie tejto zásteny) v mieste, ktoré je zhruba v polovici bočnej steny rodinného domu žalobcov. Ak by aj bolo potrebné zabrániť žalobcom vidieť do dvora pani H., je logické umiestniť zástenu v takom mieste, kde sa už nenachádza múr rodinného domu bez okien. Takýto stĺpik potom v mieste, na ktorom sa toho času nachádza (nový) stĺpik, by už nemal pre umiestnenie zásteny opodstatnenie, práve z dôvodu obsencie okien. Zástena by mala význam až od rohu rodinného domu žalobcov. Na podporu záveru odvolacieho súdu tento poukazuje aj na obsah Oznámenia Obce Drahovce zo dňa 13.8.2012 (na č.l. 143) z ktorého vyplýva, že stavebný úrad uskutočnil dňa 8.8.2012 stavebný dohľad, zistil, že prístrešok nad bránou je kotvený z pravej strany na 2 oceľových (jeden pôvodný, osadený v dotyku s ľavou obvodovou stenou rodinného domu s. č. XX, druhý novo zrealizovaný, osadený cca 0,02 od ľavej obvodovej steny rodinného domu s. č. XX. Odvolací súd prisvedčil žalobcom v tom, že nikdy netvrdili, že postavili zástenu. Tvrdili, že na hranici medzi pozemkami žalobcov a pozemkami žalovaných sa nachádzala zástena, ktorú preukazovali dobovými fotografiami, z ktorých je zrejmé, že (drevená zástena) už stála počas stavby rodinného domu žalobcov a rovnako
skutočnosť, že na mieste, kde dnes stojí sporný stĺp, v čase stavby rodinného domu žalobcov žiaden stĺp nestál, okrem stĺpa pôvodného, ktorý držal bránu.
50. S prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré vyšli v danom konaní najavo a všetky vykonané dôkazy odvolací súd má za to, že obrana žalovaných ohľadom ich vydržania vlastníckeho práva vo vzťahu k časti pozemku žalobcov parcela č. 171/6, resp. vydržania vecného bremena na umiestnenie sporného prístrešku v konaní nepreukázali, a teda okresný súd správne uzavrel, že podmienky vydržania splnené neboli.
51. S poukazom na uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku s použitím § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keď odvolaciu argumentáciu žalovaných nepovažoval za odôvodnenú.
52. Podľa § 366 písm. a) CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
53. Žalovaní predložili spolu s odvolaním zistenia znalkyne po zameraní na mieste samom dňa 27.9.2018 a ňou rukou doplnený vytyčovací náčrt z roku 1985. Odvolací súd konštatuje, že s poukazom na § 366 CSP uvedené písomnosti nemožno zohľadniť, keďže neboli splnené zákonné predpoklady v zmysle § 366 CSP citovaný v odseku 52.
54. Vo vzťahu k II. (zamietajúcemu) výroku (žalovaný 1. a žalovaná 2. sú povinní spoločne a nerozdielne na vlastné náklady uviesť do pôvodného stavu izolačný múrik rodinného domu žalobcov v 1. rade a v 2. rade, súpisné číslo XX, postaveného na parcele číslo 171/6, obe nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Piešťany, Katastrálnym odborom, pre k. ú. N. na liste vlastníctva č. XXX, v časti ľavej bočnej steny z čelného pohľadu, nachádzajúci sa na hranici parcely č.171/6, evidovanej Okresným úradom Piešťany, Katastrálnym odborom, pre k. ú. N. na liste vlastníctva č. XXX s parcelou č. 173/1, evidovanej Okresným úradom Piešťany, Katastrálnym odborom, pre k. ú. N. na liste vlastníctva č. XXX, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku) napadnutého odvolaním žalobcov, odvolací súd poukazuje na nižšie uvedené.
55. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
56. So záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno v tom smere, že to boli práve a výlučne žalovaní, kto zapríčinil poškodenie (izolačného) múrika sa odvolací súd nestotožnil, keď námietka žalobcov je v tejto časti dôvodná a považuje ho prinajmenšom za predčasný.
57. Okresný súd výslovne nekonštatoval, ako právne posúdil nárok žalobcu v zmysle II. výroku, t.j. neuviedol, aké konkrétne právne ustanovenia na danú vec aplikoval. Odvolací súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia § 126 ods. 1 a § 127 ods. 1 Občianskeho v odsekoch 35 a 36 odôvodnenia napadnutého rozsudku mohol vychádzať z toho, že na daný nárok súd prvej inštancie aplikoval uvedené zákonné ustanovenia, s čím sa však nemohol stotožniť. Procesný nárok žalobcov (aj) v tejto časti je vymedzený žalobným petitom a tvrdenými skutkovými okolnosťami, ich právne posúdenie je vecou súdu. Bez ohľadu na to, či žalobcovia použili slovo „škoda" je zo skutkových okolností zrejmé, že uplatnený nárok je nárokom na náhradu škody a je ho možné podriadiť pod § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.
58. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
59. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
60. Citované ustanovenie chápe naturálnu reštitúciu v užšom slova zmysle. Podľa neho je naturálna reštitúcia prípustná, len ak sú súčasne splnené dve podmienky: a) poškodený o to výslovne požiada), b) uvedenie veci do pôvodného stavu je fyzicky možné (napr. vec sa dá opraviť) a účelné.
61. Ak v dôsledku neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva vznikne taká škoda, ktorej náhrady sa možno domáhať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody, nemožno sa vlastníckou žalobou domáhať uvedenia veci do predošlého stavu, prípadne odstránenia následkov neoprávneného zásahu spočívajúcich v uvedené do predošlého stavu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/735/2001).
62. Odvolací súd má za to, že pre právne posúdenie danej veci je významná otázka, či možno uplatniť nárok na uvedenie veci do predošlého stavu negatórnou žalobou podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka i v prípade, že možno požadovať odstránenie následkov neoprávneného zásahu žalobou vychádzajúcou z § 442 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa škoda hradí v peniazoch, ak o to požiada poškodený a je to možné a účelné hradí sa škoda uvedením do predošlého stavu (naturálna reštitúcia). Odvolací súd má za to, že ak vznikne škoda v dôsledku neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva, ktorej náhrady sa možno domáhať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody, nemožno požadovať uvedenie do predošlého stavu podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prípadne požadovanej negatórnou žalobou také odstránenie následkov neoprávneného zásahu, ktoré je uvedením do predošlého stavu. Keďže uvedenie poškodenej veci do predošlého stavu právo upravuje, nie je namieste ani extenzívnym výkladom pripustiť takúto možnosť i u vlastníckej žaloby (§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Je zrejmé, že ak sa vlastník domáha uvedenia veci do stavu, v akom bola pred neoprávneným zásahom tejto osoby do veci, možno jeho nárok posúdiť len podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody, pokiaľ odstránenie následkov neoprávneného zásahu je obsahovo zhodné s uvedením do predošlého stavu podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Tým, že sa žalobcovia domáhali uvedenia izolačného múrika žalobcov do pôvodného stavu (teda jeho opravy na náklady žalovaných) uplatnili si (aj) nárok na náhradu škody. Z uvedeného vyplýva, že v tejto časti ich žaloby uplatnený nárok nie je možné subsumovať pod § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie teda na daný nárok použil iný právny predpis, čim zistený skutkový stav posúdil nesprávne.
63. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
64. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka u <.pravuje všeobecnú zodpovednosť fyzických osôb a právnických osôb, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré sú upravené v § 421 až 437, resp. v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka, alebo o prípady osobitnej zodpovednosti, ktoré sú upravené osobitnými zákonmi (napr. zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci). Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Ust. ods. 3 § 420 Občianskeho zákonníka <. umožňuje vyvinenie - exculpáciu preukázaním škodcu, že škodu nezavinil.
65. V § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je <.vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovo-právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá. V tomto ustanovení sa predpokladá iba nedbanlivostné zavinenie. Existenciu úmyslu treba dokázať. Prípadná zodpovednosť (žalovaných) podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je pritom založená na prezumovanom nedbanlivostnom zavinení, čiže nebolo povinnosťou žalobcov zavinenie škodcu preukazovať, ale práve naopak, bolo na škodcovi preukazovať, že spôsobenie škody v danom prípade nezavinil.
66. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
67. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
68. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
69. Odvolací súd aj v súvislosti s napadnutým II. výrokom odkazuje na uvedené v odsekoch 22, 23, 26, 27, 28.
70. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že (prvé) na pojednávaní dňa 2.12.2013 začal súd prvej inštancie dokazovanie vo veci (zápisnica z pojednávania dňa 2.12.2013 na č.l. 75-77) s tým, že pojednávanie bolo odročené za účelom vykonania obhliadky dňa 12.2.2014 a nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru geodézia a kartografia. Dňa 12.2.2014 sa uskutočnila obhliadka (zápisnica o obhliadke zo dňa 12.2.2014 na č.l. 80). Pojednávanie dňa 7.2.2017 bolo odročené na termín 30.5.2017 za účelom doplnenia dokazovania. Dňa 19.5.2017 bolo pojednávanie zo dňa 30.5.2017 zrušené z dôvodu zmeny zákonného sudcu. Pojednávanie dňa 20.9.2017, na ktorom boli vypočutí znalci Ing. Wágner a Ing. Špaček bolo odročené na termín 20.12.2017 s tým, že strany v lehote 10 dní zaujmú stanovisko k dokazovaniu a vyšpecifikujú návrhy na doplnenie dokazovania. Z nahrávky z pojednávania dňa 20.9.2017 vyplýva, že sudkyňa výslovne vyzvala strany na otázky pre znalcov, pričom predtým výslovne uviedla, že dúfa, že strany majú otázky pre znalca Ing. Wágnera (pričom v tej dobe ešte nemala vedomosť aj o prítomnosti znalca Ing. Špačeka). Na pojednávaní dňa 20.12.2017 okrem iného bola pripustená zmena žaloby, právny zástupca žalobcov uvieodol, že listiny navrhnuté na dokazovanie sa budú týkať múrika, následne bolo pojednávanie odročené na termín 25.4.2018. Zo zvukovej nahrávky z pojednávania zo dňa 20.12.2017 okrem iného vyplýva, že sudkyňa konštatovala, že vo veci ohľadom prístrešku bude vydaný čiastočný rozsudok, že k poškodeniu múrika je oprávnený sa vyjadriť iba znalec, že dokazovanie k múriku bude prebiehať až po čiastočnom rozsudku. Termín pojednávania dňa 25.4.2018 bol zmenený na termín 2.5.2018. Pojednávanie dňa 2.5.2018 bolo odročené na termín 15.8.2018 s tým, že strany mali avizované dôkazy (na pojednávaní) založiť do 15.7.2018. Na pojednávaní právny zástupca žalobcov navrhol ustanoviť znalca pre posúdenie stavu múrika a príčin jeho poškodenia. Z nahrávky z pojednávania dňa 2.5.2018 okrem iného vyplýva, že sudkyňa konštatovala, že hospodárne bude rozhodnúť o celej žalobe, na ďalšie pojednávanie si majú pripraviť záverečné reči. Právny zástupca navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, ktorý by posúdil stav múrika predtým a teraz, či sa jedná o mechanické alebo iné poškodenie. S tým, že poukázal na zlé vzájomné vzťahy, možné obštrukcie zo strany žalobcov v prípade súkromného znaleckého posudku. Súd v rámci právneho posúdenia veci uviedol, že I. výrok považuje za dôvodný, II. výrok za nedôvodný. Inštitút vydržania nebol preukázaný ani z výpovedí svedkov, nebola dokázaná dobromyseľnosť ani právny titul. Znalca nebude ustanovovať, keďže to považuje za nedôvodné a nehospodárne, keďže múrik predzáhradky je na pozemku žalovaných?, nebola žiadnym relevantným dôkazom preukázaná príčina stavu toho múrika. Súd má za to, pokiaľ sa samotný múrik nachádza na pozemku žalovaných je bezpredmetné preukazovať príčinu, na zabezpečenie súkromného znaleckého posudku majú 20 dní, po jeho predložení takýto dôkaz súd vykoná. Právny zástupca opätovne poukázal na zlé vzťahy medzi stranami a z toho dôvodu trval na vykonaní znaleckého dokazovania k múriku s tým, že ak súd trvá na zamietnutí znaleckého dokazovania, predložia súkromný znalecký posudok, avšak v lehote 60 dní s poukazom na § 470 ods. 2 CSP. Na pojednávaní dňa 15.8.2018 bolo vyhlásené dokazovanie za skončené a bol vyhlásený rozsudok.
71. Podľa § 206 CSP, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.
72. Z dikcie citovaného § 206 vyplýva, že odborné vyjadrenie prichádza do úvahy vtedy, ak jej potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti. Odborné znalosti môžeme charakterizovať ako také vedomosti, na získanie ktorých je potrebná odborná znalosť (najčastejšie získaná štúdiom) alebo odborná skúsenosť. Odborné znalosti presahujú rámec všeobecných znalostí a všeobecných skúseností. Strany sa majú možnosť vyjadriť k odbornému vyjadreniu, ako aj k osobne, ktorá ho predložila. Súd si vyžiada odborné vyjadrenie len na návrh strany. Do úvahy prichádza aj to, že súd sa nestotožní s názorom strany, že na posúdenie skutkových okolností postačí odborné vyjadrenie. Do úvahy prichádza aj to, že strana si odborné vyjadrenie zadováži sama. Súd však následne rozhodne, či tento dôkaz vykoná alebo nevykoná, t. j. či v prebiehajúcom konaní ide o posúdenie skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, či sú tieto skutočnosti relevantné, z akého odboru je potrebné vybrať vhodnú osobu a pod. Splnenie odborne spôsobilej osoby si vyhodnotí súd sám. Odborné vyjadrenie môže vypracovať aj znalec. Zákon výslovne neupravuje možnosť strany vyjadrovať sa k vybranej odborne spôsobilej osobe. Aby však bolo dokazovanie hodnoverné, a aby konanie napĺňalo znaky spravodlivého procesu, je potrebné pripustiť, aby strany mohli vyjadriť námietky voči odborne spôsobilej osobne. Ak súd vyhodnotí námietky ako oprávnené, je namieste, aby si odborné vyjadrenie vyžiadal od inej odborne spôsobilej osoby.
73. V danej veci žalobcovia dňa 13.7.2018 predložili písomnosť označenú ako „ODBORNÝ POSUDOK / CSP - 160/2015, § 206/ číslo 27/2018", vyhotovaný Ing. C. D., odborne spôsobilý inžinier vo výstavbe, dňa 8.7.2018 pre zadávateľov Mgr. M. M. a Ing. Q. M.. V odseku 55 odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd konštatoval, že s predloženým dôkazom sa oboznámil, hoci nemusel na predložený dôkaz prihliadať, keďže bolo nutné pristupovať k jeho záverom ako k nedôveryhodným, keďže odborný posudzovateľ klamlivo označil sám seba ako znalca, pričom zo zoznamu znalcov bol vyčiarknutý. Ďalej konštatoval, že (v posudku) uvedené informácie považoval za nepodložené, keď závery, že k poškodeniu múrika došlo práve žalovanými, nie sú ničím odôvodnené, nie je zrejmé, z čoho mal posudzovateľ vychádzať, ako k poškodeniu malo dôjsť, chýba popis príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaných a stavom múrika. Záverom uzavrel, že pokiaľ by tomu bolo aj inak, za jedinú osobu spôsobilú presvedčivo a jednoznačne objasniť súdu otázku príčiny poškodenia izolačného múrika, je znalec v príslušnom odbore s tým, že žalobcovia takýto dôkaz nepredložili. S ohľadom na uvedené sa síce okresný súd predloženým dôkazom žalobcov zaoberal, avšak už nesprávne jeho závery považuje za nedôveryhodné s odôvodnením, že odborný posudzovateľ sa klamlivo označil za znalca, keďže po zohľadnení celého obsahu dôkazu má odvolací súd za to, že dôkaz vyhotovil Ing. C. D. odborne spôsobilý inžinier vo výstavbe /člen Slovenskej komory stavebných inžinierov/ podľa § 206 CSP. Súd prvej inštancie síce uzavrel, že jedinou osobou spôsobilou objasniť otázku príčiny poškodenia izolačného múrika je znalec v príslušnom odbore (a to už aj na pojednávaniach na súde prvej inštancie dňa 20.12.2017, dňa 2.5.2018)), napriek tomu však návrhu žalobcov na znalecké dokazovanie, ktorí už predniesli na pojednávaní dňa 2.5.2018 (aj opakovane) takýto návrh na doplnenie dokazovania znalcom z príslušného odboru (stavebníctvo) navrhli, nevyhovel a naopak trval na tom, aby znalecký posudok predložili žalobcovia, hoci títo viackrát upozorňovali na zmarenie pri vyhotovovaní znaleckého posudku zo strany žalovaných z dôvodu vzájomných dlhoročných konfliktných vzťahov medzi stranami. Takýto postup okresného súdu považuje odvolací súd za nehospodárny a neadekvátny, nakoľko súd prvej inštancie, na ktorom boli vedené pojednávania, sám stranám deklaroval postup vedenia konania aj vo vzťahu k dokazovaniu tým spôsobom (na ktorý poukazujú dôvodne aj žalobcovia v odvolaní), že vo veci bude rozhodnuté (najskôr) čiastkovým rozsudku vo vzťahu k odstráneniu prístreška, že najskôr sa majú žalobcovia zamerať v dokazovaní na prístrešok a k múriku až po čiastočnom rozsudku s tým, že na dokazovanie budú mať dostatočný priestor. Následne už na (nasledujúcom) pojednávaní dňa 2.5.2018 okresný súd názor zmenil a konštatoval, že z dôvodu hospodárnosti rozhodne o celej žalobe naraz, pričom návrhu žalobcov na znalecké dokazovanie vo vzťahu k uvedeniu izolačného múrika do pôvodného stavu nevyhovel, návrhy na vykonanie dokazovania prednesené na pojednávaní koncentroval a určil lehotu do 15.7.2018, pričom stranám zároveň oznámil, aby si pripravili záverečné reči na ďalšie pojednávanie, na ktorom aj vyhlásil dokazovanie za skončené. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že síce žaloba bola podaná žalobcami už dňa 4.11.2011, avšak z dôvodu akým bolo konanie na súde prvej inštancie vedené, je nutné čiastočne prisvedčil žalobcom v tom, že nemali dostatok času na preukazovanie a navrhovanie dôkazov, keďže až na pojednávaní dňa 2.5.2018 sa od okresného súdu dozvedeli zmenu v spôsobe vedenia konania a potrebe predloženia znaleckého posudku vo vzťahu k izolačnému múriku, pričom
okresný súd nepovažoval návrh žalobcov na vykonanie znaleckého dokazovania súdom za dôvodný, hoci z vedenia pojednávaní do 2.5.2018 vyplýval postup zameraný na dokazovanie (iba) vo vzťahu k odstráneniu prístrešku. Opísaným postupom súdu prvej inštancie došlo k vylúčeniu dôkazu (znalecké dokazovanie), ktorý má potenciál preukázať skutkový poznatok tvrdený stranou, čím je dôvodný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.
74. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
75. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
76. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).
77. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).
78. Porušením práva na spravodlivý proces je možné podľa odvolacieho súdu chápať i taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré jej priznával Občiansky súdny poriadok, teraz už Civilný procesný poriadok za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými predpismi.
79. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
80. S poukazom na vyššie uvedené je potom nesporné, že prvoinštančný súd pochybil, ak nevykonal žalobcami navrhnuté znalecké dokazovanie vo vzťahu k II. výroku (izolačný múrik), čím porušil zákonom dané procesné práva žalobcu (§ 185 ods. 1 CSP). Odvolací súd sa stotožnil v tejto časti s odvolacou argumentáciu žalobcov a v dôsledku porušenia uvedených zákonných ustanovení súdom prvej inštancie mu neostávalo nič iné, než tento rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť v zrušenom rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
81. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy (§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP), keď vedený nesprávnymi právnymi úvahami ohľadne posúdenia súkromného znaleckého posudku, neustálil skutkový stav potrebný pre záver o dôvodnosti/nedôvodnosti výšky žalovanej sumy. Uvedené nedostatky nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, pretože pre správne posúdenie veci treba vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, keďže súd prvej inštancie doposiaľ nedokazoval skutočnosti pre rozhodnutie veci rozhodné. Vedený svojimi úvahami potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil (II. výrok) a podľa § 391 ods. 1 CSP vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
82. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie znaleckým posudkom znalcom z príslušného odboru za účelom zistenia príčiny poškodenia poškodenej časti izolačného múrika. V závislosti od zisteného, opätovne právne posúdiť (zamietnutý) nárok žalobcov, v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi, prípadne v spojení aj s ďalšími navrhnutými dôkazmi (výsluch resp. konfrontácia znalcov). Pokiaľ súd prvej inštancie takto usmernenými úvahami dospeje k záveru o dôvodnosti/nedôvodnosti nároku žalobcov, z odôvodnenia jeho rozhodnutia musia jasne, zrozumiteľne
a presvedčivo vyplývať tiež konkrétne právne úvahy, ktorými sa v tomto závere riadil a rovnako i skutkové zistenia preukazujúce naplnenie predpokladov právnej normy, z ktorej vyvodil svoj záver. Nové rozhodnutie prvoinštančný súd náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP, ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia.
83. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalovaného, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
84. V súvislosti so znaleckým dokazovaním dáva odvolací súd do pozornosti, že v prípade spornosti odboru znalca, ktorý je kompetentný vykonať znalecké dokazovanie v danej veci je nutné vychádzať z vyhlášky MS SR č. 228/2018 Z. z.., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá v Prílohe č. 2 obsahuje vymedzenie jednotlivých odborov a odvetví. V prípade pochybností súdu prvej inštancie je nutné postupovať podľa § 11 ods. 4 citovaného v odseku 86.
85. Znalec je osoba, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje určité skutočnosti, pričom v znaleckom posudku uvádza subjektívny výsledok takéhoto posúdenia. Znalec sa však vo svojom znaleckom posudku nesmie obmedziť iba na podanie svojho odborného záveru, ale aby súd mohol znalecký posudok zodpovedne posúdiť, musí byť z posudku znalca zrejmé, z akých zistení znalec vychádzal, akým postupom k svojim zisteniam dospel a na základe akých úvah dospel znalec k svojmu záveru. Súd teda pri hodnotení znaleckého posudku skúma jednak osobu znalca (či je zapísaný v zozname znalcov a či bol znalcom v odbore, v ktorom sa z odbornej stránky môže k zadaným otázkam vyjadriť) a ďalej skúma posudok z hľadiska materiálneho a formálneho. Z formálneho hľadiska súd skúma, či posudok spĺňa požiadavky podľa § 17 zákona o znalcoch. Z materiálneho hľadiska súd skúma obsah znaleckého posudku a obsah záveru znaleckého posudku. Pokiaľ ide o obsah znaleckého posudku, rozhodujúce je, či posudok obsahuje logickú analýzu skutočností, z ktorých znalec vychádzal, ktoré zistil z vlastného vyšetrovania a rozboru relevantných skutočností, či analyzoval všetky skutočnosti, ktoré mali byť hodnotené, alebo vybral len tie, ktoré podporujú jeho závery, tiež či nález obsahuje špecifikáciu metódy, ktorú znalec pri spracovaní posudku použil. Pokiaľ ide o obsah záveru znaleckého posudku, súd hodnotí, či záver je logickým a prirodzeným vyústením rozboru skúmaného materiálu, prípadne javov a skutočností, ku ktorým znalec prihliadal.
86. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, to, či úkon patrí do odboru alebo odvetvia, v ktorom je znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný do zoznamu, posudzuje ministerstvo.
87. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
88. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
89. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010).
90. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovanej k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Preto ak žalobca zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu, z procesného hľadiska platí, že žalobca zavinil zastavenie konania.
91. Žalobcovia nesúhlasili s tým, že žalobné nároky sú rovnocenné, keď odstránenie sporného prístrešku je kvalitatívne hodnotnejšie (2/3) ako ostatné dva výroky (1/6), s čím sa však odvolací súd nestotožňuje. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobné nároky sú rovnocenné, keďže aj podľa odvolacieho súdu každý jednotlivý nárok bolo možné žalovať aj samostatne. Keďže v danej veci celkom žalobcovia uplatnili tri samostatné nároky, súd prvej inštancie s ohľadom na predmet plnenia, ktorého sa prostredníctvom žaloby žalobcovia domáhali, správne určil, že každý výrok má hodnotu 1/3. Trovy, ktoré strana sporu súčasne vynaložila na viac spoločne prejednávaných nárokoch, je potrebné rozdeliť podľa pomeru výšky jednotlivých nárokov (t. j. podľa toho, ako sa tá ktorá vec zo spoločne prejednávaných vecí podieľala na vzniku týchto trov).
92. Nakoľko týmto rozhodnutím odvolací súd napadnutý II. výrok zrušil a vrátil na ďalšie konanie, bolo nutné zrušiť aj napadnuté (závislé) III. a V. výroky rozsudku súdu prvej inštancie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP), preto v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova aj o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP) vrátane.
93. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
94. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 95. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).