Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-29-2023.pdf
PDF · 163.3 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/29/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a sudcov JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša, v sporovej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, XXX XX D. E. XXX, zastúpený JUDr. Ľubou Berezňaninovou, PhD., advokátkou, Hlavná 45, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1/ D. B. - D., F. G. XXXX/X, XXX XX H., IČO: 33 528 055, zastúpeným: JUDr. Peter Franko, advokátska kancelária s.r.o., Popradská 82, 040 11 Košice, IČO: 47 254 980, 2/ A. I. - INŠTALATERM, 086 35 Becherov 99, IČO: 37 583 590, zastúpeným JUDr. Jankou Martonovou, advokátkou, Slovenská 5, 085 01 Bardejov, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3C/364/2014 - 526 z 15.11.2022 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok v napadnutých výrokoch II. až V.
II. Odmieta odvolanie voči napadnutému výroku VI. rozsudku.
III. Žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) hore označeným rozsudkom (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol takto, cit: „I. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a. II. Žalobu voči žalovanému 1 z a m i e t a. III. Žalobu voči žalovanému 2 z a m i e t a. IV. Žalovaný 1 m á n á r o k na náhradu trov voči žalobcovi v rozsahu 100 %. V. Žalovaný 2 m á n á r o k na náhradu trov voči žalobcovi v rozsahu 100 %. VI. Štátu nárok na náhradu trov n e p r i z n á v a.“
2. Rozhodol tak v konaní vedenom o žalobe doručenej 5.12.2014 v znení zmeny pripustenej uznesením súdu prvej inštancie č. k. 3C/364/2014-462 z 29.11.2021, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovanému 1/ povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 5 619,- eur oproti povinnosti žalobcu vydať žalovanému 1/ krbovú vložku CHOPOK 670/560 + VÝMENNÍK, MODEL 2010 v mieste vykonania diela – drevenica na parc. č. XXX/X, kat. úz. D., ďalej uložiť žalovanému povinnosť na vlastné náklady a vlastné nebezpečenstvo odstrániť dielo 1 (atypická obstavba teplovodnej krbovej vložky, krbová vložka CHOPOK 670/560 + VÝMENNÍK, MODEL 2010), ako aj uloženia povinnosti žalovanému 2/ vydať mu bezdôvodného obohatenie vo výške 2 500,- eur. Žalovaných 1/ a 2/ tiež žalobca žiadal spoločne a nerozdielne zaviazať na náhradu trov konania.
3. Prípad právne posúdil podľa § 517 ods. 1, 631, 633, 642 ods. 1 a 2, 646, 647, 648, 649, 48, 457 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“).
4. Skutkovo vo veci ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola 3.9.2010 písomne uzavretá zmluva o dielo, v zmysle ktorej sa žalovaný 1/ zaviazal zhotoviť pre žalobcu dielo 1 definované v zmluve ako atypická obstavba teplovodnej krbovej vložky, krbová vložka CHOPOK 670/560 + VÝMENNÍK, MODEL 2010 s miestom vykonania diela 1 v nehnuteľnosti - drevenica v obci Jezersko v rozostavanom stave na pozemku parc. č. XXX/X v katastrálnom území D., za čo sa žalobca zaviazal zaplatiť sumu 5 619,- eur. Ďalej ustálil, že po zhotovení diela v lehote stanovenej v zmluve o dielo 1 a jeho protokolárnom odovzdaní žalobca zaplatil žalovanému 1/ dohodnutú cenu diela 1, ďalej že listom z 12.09.2013 reklamoval u žalovaného 1/ vady diela a že žalovaný 1/ dňa 03.10.2013 vykonal prostredníctvom poverenej osoby obhliadku diela, pri ktorej konštatoval jeho nefunkčnosť, nevykonanie údržby na vykurovacom telese a používanie nevhodného paliva na vykurovanie, z dôvodu ktorého žalovaný 1/ vyhodnotil reklamáciu žalobcu ako neopodstatnenú. Zistené tiež bolo, že listom z 23.05.2014 žalobca od zmluvy o dielo 1 odstúpil a od žalovaného 1/ žiadal vrátenie sumy 5 619,- eur oproti povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému zhotovené dielo 1. Zo zmluvy o dielo 1 zistil, že v jej článku 1 bod 2 zmluvné strany dohodli, že dielo 1 sa vykoná zhotovením obstavby krbovej vložky podľa projektovej dokumentácie, ktorá bola prílohou zmluvy, a to kachlicami MODERN, glazúra MARINE EFEKT, výrobca KERKOTHERM Košice, izolačné dosky Superisol, kachliarska omietka RATH, lepidlá ORTNER, FL 06, dymovod BERTRAMS, DARCO a uzavrel, že dielo 1, tak ako ho definuje zmluva o dielo 1, spočíva vo vykonaní remeselníckych stavebných prác predstavujúcich obstavbu osadenej krbovej vložky spolu s výmenníkom a že z tejto písomnej zmluvy žalovanému 1/ explicitne nevyplýva povinnosť navrhnúť a zrealizovať aj krbovú vložku. Skutkovo tiež uzavrel, že v rozpore so zmluvou o dielo 1, podľa ktorej čl. VII, bod 2 bolo možné zmeny zmluvy o dielo urobiť len písomne, si zmluvné strany dohodli realizáciu diela 1 zahŕňajúceho aj inštaláciu krbovej vložky spolu s výmenníkom, jej napojenie do existujúceho komína a prípravu tohto diela na jeho pripojenie do ústredného kúrenia objektu zhotovovaného žalovaným 2/. Ďalej konštatoval, že v reklamačnom konaní vo vzťahu k žalovanému 1/ žalobca označil dielo 1 ako nefunkčné, a že žalovaný 1/ prostredníctvom ním poverenej osoby pri ohliadke diela konštatoval nefunkčnosť diela spočívajúcu v celkovom zadechtovaní krbovej vložky a výmenníka, zanesení dymovodov a deflektora sadzami a škvarou so záverom o nevykonávaní údržby na vykurovacom telese a používaní nevhodného paliva pri vykurovaní. Na podklade znaleckého dokazovania mal ďalej súd prvej inštancie za to, že hlavnou príčinou nefunkčnosti krbovej vložky bolo zanesenie spalinových kanálov teplovodného výmenníka krbovej vložky dechtom a sadzami v miere znemožňujúcej prúdenie spalín cez výmenník, to všetko vplyvom úplnej absencie kontroly a údržby (čistenia) diela 1. Do konania pribratý znalec konštatoval, že k intenzite tvorby dechtu prispelo s vysokou pravdepodobnosťou používanie paliva z ihličnatého dreva a taktiež paliva s vyššou vlhkosťou ako 20%, a teda že ním posudzované zariadenie nebolo zo strany žalobcu odborne prevádzkové a taktiež bola zanedbaná pravidelná kontrola a údržba vykurovacieho zariadenia, hlavne komína a krbovej vložky. Súčasne nepovažoval za preukázané, že dielo 1 má vady, ktoré v odstúpení od zmluvy definoval žalobca (opačné napojenie dymovodu, kde decht z komína a dymovodu vyteká na vložku, nevhodná akumulačná nádrž pre objekt drevenice, nedostatočne silná elektrická špirála v nádrži, chýbajúci „m17“ okruh, nedostatočná ochrana systému pri výpadku elektrickej energie, absencia spätnej klapky v systéme a celkovo zbytočne prekombinovaný a nefunkčný systém), ktoré podľa tvrdení žalobcu mali vyplývať zo žalobcom nepredloženého potvrdenia spoločnosti BAMATT s.r.o. Vyhodnotiac výpoveď svedka B., závery znaleckého dokazovania a obsah preberacieho protokolu podpísaného zmluvnými stranami dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nepreukázal väčší počet vád, pre ktoré dielo 1 nemohol užívať. Za jedinú dokazovaním zistenú vadu diela 1 spôsobujúcu jeho celkovú nefunkčnosť označil zadechtovanie krbovej vložky a výmenníka, ktorá vada bola spôsobená neodbornou činnosťou žalobcu. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný 1 porušil svoju informačnú povinnosť ohľadom prevádzky a údržby krbu vyhodnotil v konaní za vyvrátené výpoveďou svedka B., ktorý potvrdil, že žalobcovi odovzdal všetko čo súvisí s materiálom na krb, dokumentáciu týkajúcu sa elektronického projektu na kachliarsku časť diela a návod na údržbu vložky, žalobcu riadne poučil o tom s akým drevom má kúriť a poskytol mu aj kefy na údržbu krbovej vložky. Vychádzajúc z protokolu o prevzatí a odovzdaní diela, toto považoval za odovzdané dňa 15.10.2010.
5. Právne uzavrel, že väčšina žalobcom tvrdených vád diela 1 súvisí s dielom 2, ktorého zhotoviteľom bol žalovaný 2/, prípadne zodpovednosť za ich správnosť a funkčnosť nesie iná osoba (napr. v prípade komína). S poukazom na čl. V bod 3 zmluvy o dielo konštatoval, že žalovaný 1 nenesie zodpovednosť za
vady diela, ktoré svojou činnosťou na diele nespôsobil a že dokazovaním bolo preukázané, že žalobcom vytýkaná vada diela 1 bola spôsobená neodbornou činnosťou žalobcu, z dôvodu ktorého tento nemal oprávnenie od zmluvy o dielo 1 odstúpiť. Vzhľadom na nepreukázanie žalobcových tvrdení o tom, že dielo 1 malo byť odovzdané v mieste, kde sa nachádza, súd prvej inštancie uzavrel, že toto dielo bolo 15.10.2010 riadne odovzdané a od momentu tohto odovzdania začala žalobcovi plynúť záručná doba. Poukázal na to, že podľa čl. V bod 4 zmluvy o dielo 1 bola záručná doba na dielo v zmysle dohody zmluvných strán dohodnutá na 5 rokov a záručná doba na materiál použitý na vykonanie tohto diela zhodne so záručnou dobou poskytnutou na materiál zo strany tohto výrobcu. Na základe uvedeného zmluvného dojednania dospel k záveru, že 5 ročná záručná doba sa vzťahuje len na atypickú obstavbu krbovej vložky, teda na práce v súvislosti s vonkajšou úpravou krbu. Keďže montáž krbovej vložky bola dohodnutá nad rámec zmluvy o dielo 1, uzavrel, že predĺžená 5 ročná záručná doba sa na ňu nevzťahuje. Vzhľadom na to, že žalobca vady diela reklamoval 12.09.2013, teda po uplynutí všeobecnej záručnej doby dvoch rokov, ktorá je lehotou prekluzívnou, dospel k záveru, že žalobcom doručené odstúpenie od zmluvy o dielo 1 žalovanému 1/ nevyvolalo účinky zrušenia tejto zmluvy. Rovnako uzavrel, že účinky zrušenia zmluvy o dielo 1 nemohlo mať účinky odstúpenia od nej aj z dôvodu, že v konaní nebola preukázaná v zmysle § 648 OZ existencia dôvodu na toto odstúpenie. Vzhľadom na skutočnosť, že nefunkčnosť diela bola spôsobená pôsobením žalobcu, nebol dôvod žalovanému 1/ ukladať povinnosť na vlastné náklady a na vlastné nebezpečenstvo dielo 1 odstrániť. Žalobca preto nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 5 619 eur oproti povinnosti žalobcu vydať žalovanému 1/ krbovú vložku CHOPOK 670/560 + výmenník, model 2010. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému 1/ ako nedôvodnú zamietol.
6. Pokiaľ ide o právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 2/, súd prvej inštancie konštatoval , že títo ako zmluvné strany uzavreli dňa 03.09.2010 zmluvu o dielo 2, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného 2/ ako zhotoviteľa na vlastné náklady a nebezpečenstvo zhotoviť vodoinštalatérske a kúrenárske práce v nehnuteľnosti - drevenici v obci Jezersko v rozostavanom stave na pozemku č. XXX/X k. ú. D. v lehote do konca mesiaca október 2010 za dohodnutú cenu 6 367 eur. Vyhodnotil medzi stranami za nesporné, že žalobca uhradil žalovanému 2 časť ceny diela vo výške 4 367 eur, že dielo 2 zhotovené bolo (hoci podľa tvrdení žalobcu s vadami) a že k jeho riadnemu odovzdaniu žalobcovi nedošlo. Po vykonanom dokazovaní považoval existenciu žalobcom tvrdených vád diela 2 za nepreukázanú, k čomu súd prvej inštancie poukázal na závery znaleckého dokazovania, podľa ktorých bola celková nefunkčnosť vykurovacieho systému pripísaná predovšetkým zadechtovaniu krbovej vložky a výmenníka, bez toho, aby sa prípadné iné vady znaleckým dokazovaním podarilo zistiť. Skutkovo tiež ustálil, že žalobca vyzval 15.01.2013 žalovaného 2/, aby už zhotovené dielo, v dodatočnej lehote do konca januára 2013, spojazdnil a do konca vykurovacej sezóny toho istého roku odskúšal jeho funkčnosť, k čomu konštatoval, že z oboznámenej výzvy nie je zrejmé, aké konkrétne závady mali byť žalovaným 2/ v dodatočnej lehote odstránené a či táto dodatočná lehota sa vzťahuje aj na povinnosť odovzdať dielo žalobcovi. Nadväzne na to skutkovo ustálil, že listom z 05.04.2013 žalobca od zmluvy o dielo 2 odstúpil s tým, že v tomto odstúpení od zmluvy o dielo uviedol akými nedostatkami dielo 2 podľa neho trpí.
7. Vo vzťahu k nároku žalobcu voči žalovanému 2/ súd prvej inštancie právne uzavrel, že žalovaný 2/ sa tým, že dielo 2 nebolo v lehote do konca mesiaca október 2010 žalobcovi odovzdané, dostal so splnením svojho záväzku do omeškania. Obranu žalovaného 2/, že žalobca už od momentu uzavretia zmluvy o dielo vedel, že žalovaný 2/ predmet diela nie je schopný zrealizovať v dohodnutom čase, nakoľko zo strany žalobcu nebolo všetko pripravené a nebola mu poskytnutá súčinnosť tak, aby žalovaný 2/ mohol predmet diela vymedzený v zmluve o dielo 2 dokončiť v stanovenom čase vyhodnotil ako neúčinnú, pretože žalovaný 2/ neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by konkretizovali nedostatočnú súčinnosť žalobcu pri príprave realizácie diela 2 ako aj z toho plynúce omeškanie so splnením záväzku na strane žalovaného 2/. Keďže však vo výzve na dodatočné splnenie záväzku neboli konkretizované nedostatky diela, ktoré mal žalovaný 2/ svojou činnosťou odstrániť, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca za týchto okolností nemal právo od zmluvy odstúpiť tak, ako to urobil listom z 05.04.2013, nakoľko predpokladom pre vznik práva na odstúpenie od zmluvy bolo riadne poskytnutie dodatočnej lehoty na splnenie záväzku, vrátane riadneho uvedenia toho, čo má byť v tejto lehote odstránené. Mal za to, že odstúpenie od zmluvy z 05.04.2013 nevyvolalo účinky zrušenia zmluvy o dielo 2 a že žalobcovi tým nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa v spore domáha. Ak by aj odstúpenie žalobcu od zmluvy o dielo 2 platné bolo, žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno ohľadom výšky tvrdeného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného 2/.
Za nesporné síce vyhodnotil, že z dohodnutej ceny diela 2 žalobca uhradil žalovanému 2 časť sumy vo výške 4 367,- eur, súčasne však konštatoval, že žalobca neuviedol skutkové tvrdenia, ktoré by vymedzovali, aká časť diela 2 bola zhotovená, ktoré práce a materiál si započítal ako upotrebiteľné a ktoré svojmu účelu slúžiť môžu a ktoré nie. Absenciou týchto skutkových tvrdení preto považoval uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj za nárok neurčitý. Nakoľko z tvrdení žalobcu nevyplýva, že by na strane žalovaného 2/ vzniklo bezdôvodné obohatenie v sume 2 500 eur, súd prvej inštancie aj z tohto dôvodu žalobu voči žalovanému 2/ zamietol. Ako nedôvodnú súčasne vyhodnotil aj hmotnoprávnu námietku preklúzie práva žalobcu na uplatnenie nárokov z vád diela prednesenú v spore žalovaný 2/ a to s poukazom na skutočnosť, že žalobca mohol vady diela reklamovať až potom, ako dielo 2 objednávateľovi riadne odovzdá, pričom z dokazovania vyplynulo, že dielo 2 žalobcovi odovzdané nebolo, čím záručná doba v tomto prípade ani nezačala plynúť.
8. Zamietnutie návrhu na prerušenie konania do skončenia trestného stíhania vo veci neoprávneného podnikania žalovaného 1/ (výrok I. napadnutého rozsudku) odôvodnil súd prvej inštancie tým, že predmetom konania sú nároky žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu odstúpenia od zmlúv o dielo, s ktorým trestné konanie vo veci neoprávneného podnikania nemá žiaden vecný súvis a ako také nie je výsledok tohto sporu spôsobilé ovplyvniť.
9. Voči napadnutému rozsudku v rozsahu výrokov II. až VI. podal z odvolacích dôvodov v zmysle § 365 písm. d), f) a h) CSP odvolanie žalobca. Namietal skutkový záver súdu prvej inštancie o protokolárnom odovzdaní diela 1 žalovaným 1/, k čomu namietal, že riadne a včas mohla byť žalovaným 1/ žalobcovi odovzdaná výlučne krbová obstavba, nie však v nej inštalovaná krbová vložka, t. j. dielo ako celok. Táto krbová vložka nebola podľa neho nikdy žalovanými 1/ a 2/ uvedená do prevádzky a odskúšaná, a žalobcovi ani nebol vydaný návod na obsluhu a údržbu, čistiace kefy ani záručný list s vyznačením dátumu uvedenia krbovej vložky do prevádzky. Namietal tiež zistenie súdu prvej inštancie ohľadne definície diela 1 ako nezodpovedajúce skutkovému stavu, k čomu tvrdil, že bez ohľadu na to, či k zhotoveniu jednej časti diela došlo na základe písomnej zmluvy a ďalšej časti diela na základe ústnej zmluvy, obe časti diela mali byť riadne protokolárne odovzdané, pretože obidve časti diela nemožno od seba oddeliť. Prezentoval názor, že krbovú vložku možno riadne odovzdať a prevziať iba jej prvým uvedením do prevádzky a odskúšaním funkčnosti výrobcom deklarovaných vlastností. V tejto súvislosti poukázal na legálne definície pojmov súčasť veci a príslušenstvo veci podľa § 120 ods. 1 a 121 ods. 1 OZ. Preto odovzdanie a prevzatie výlučne obstavby krbu, bez funkčne zapojenej a obstavanej krbovej vložky považoval za nemožné a právne neúčinné, k čomu s poukazom na § 37 ods. 2 OZ namietal absolútnu neplatnosť tohto protokolu ako právneho úkonu. Vzhľadom na uvedené trval na tom, že otázka riadneho odovzdania a prevzatia obstavaného krbu ostala medzi stranami sporná. Pre posúdenie veci považoval za nepodstatné, že žalovaný 1/ v priebehu konania predložil súdu prvej inštancie dokumentáciu vzťahujúcu sa k údajne riadne odovzdanej a žalobcom prevzatej krbovej vložke, keďže uvedené vôbec nepreukazuje, že by táto dokumentácia bola žalobcovi pri prevzatí obstavby krbu dňa 15.10.2010 alebo v iný deň odovzdaná. Žalovaný 1/ ani vypočutý svedok podľa žalobcu tiež nepreukázali, že k poučeniu žalobcu o obsluhe a údržbe krbu ako aj k odovzdaniu mu príslušnej dokumentácie vrátane záručného listu skutočne došlo. Namietal, že ak daný protokol má byť dôkazom o odovzdaní diela ako celku bez vád, jeho súčasťou malo byť nepochybne explicitné konštatovanie, že objednávateľ bol poučený o obsluhe a údržbe obstavaného krbu s uvedením príloh t.j. konkrétnych dokumentov odovzdaných zhotoviteľom. Protokolárne odovzdanie iba obstavby krbovej vložky dňa 15.10.2010 tiež označil za nelogické, pretože uvedeného dňa muselo dôjsť aj k dodaniu krbovej vložky. Ak však k riadnemu odovzdaniu obstavanej krbovej vložky nedošlo, nemohlo preukázateľne dôjsť ani k riadnemu odskúšaniu a uvedeniu tejto krbovej vložky do prevádzky. Preto nemožno neodbornú či absentujúcu údržbu a kontrolu krbovej vložky pričítať na ťarchu žalobcu ako spotrebiteľa. Závery vyplývajúce zo znaleckého dokazovania podľa žalobcu vôbec nepreukazujú to, z akých dôvodov nebola zo strany žalobcu vykonávaná riadna údržba krbu. Namietal tiež, že súd prvej inštancie sa nezaoberal rozporom medzi protokolom z 15.10.2010 a obsahom výpovede svedka B..
10. V podanom odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho námietkou, že žalovaným 1/ poverená osoba, svedok D. B., nemal odbornú spôsobilosť na zhotovenie diela u žalobcu t.j. potrebné oprávnenie na stavbu a inštaláciu krbových vložiek. K tomuto názoru poukázal na vzorový záručný list výrobcu krbových vložiek - obchodnej spoločnosti BeF Home, s.r.o., podľa ktorých krbovú vložku musí obstavať a zapájať iba osoba, ktorá má certifikát s oprávnením na stavbu a zapájanie krbových vložiek. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie vychádza iba z jednostranných
a ničím nepodložených tvrdení žalovaného 1/ a svedka B., no žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu, že krbovú obstavbu a inštaláciu krbovej vložky zhotovovala odborne nespôsobilá osoba, a že dielo ako celok nebolo žalobcovi riadne odovzdané, odskúšané, uvedené do prevádzky a prevzaté. K tomu argumentoval, že po zaplatení ceny diela žalovanému 1/, nemal dôvod vykonávať na ňom pravidelnú údržbu podľa poučenia a dokumentácie, ktorú mu mal žalovaný 1/ poskytnúť. Namietal preto, že znefunkčnenie inštalovanej krbovej vložky spôsobilo nepoučenie žalobcu ohľadne údržby krbu a neodovzdanie mu dokumentácie k nemu, čo svedčí o neodbornosti svedka B. - ako vo vzťahu k zhotoveniu diela tak aj k jeho odovzdaniu. Súd prvej inštancie podľa neho pochybil aj pri vyhodnotení jeho svedeckej výpovede, pri ktorej nevzal do úvahy jeho motiváciu vypovedať v prospech žalovaného 1/. Závery súdu prvej inštancie o riadnom odovzdaní diela ako celku žalobcovi 15.10.2010, ako aj o preklúzii jeho práva na uplatnenie zodpovednosti za vady označil s ohľadom na uvedené za nesprávne, keďže k skúšobnej prevádzke inštalovaného krbu s teplovodným výmenníkom nikdy nedošlo, čo považoval za základný predpoklad riadneho odovzdania zhotoveného krbu do prevádzky. Z uvedeného dôvodu preto v súdenom prípade nemohla pri diele 1 ani len začať plynúť záručná doba. Žalobca ďalej namietal aj záver súdu prvej inštancie, že žalobca vady diela nepreukázal, nakoľko tieto sú konštatované aj v znaleckom posudku, podľa ktorého krb aj vodný okruh boli vyhotovené bez projektovej dokumentácie, pričom k znaleckému dokazovaniu neboli predložené dokumenty o komplexných skúškach, skúšobnej prevádzke a zaškolení obsluhujúceho personálu. Poukázal tiež na bod 8. záverov znaleckého posudku, podľa ktorého bol systém vykurovania nevyregulovaný, resp. že podľa dostupných dokumentov neboli vykonané komplexné skúšky, skúšobná prevádzka, ani na vykurovacích telesách nastavené dvojregulačné armatúry ako aj na bod 9. záverov znaleckého posudku, podľa ktorého nebol vykurovací systém riadne uvedený do prevádzky. Mal zato, že žalobca všetky svoje tvrdenia uvedené v žalobe riadne preukázal, no súd prvej inštancie ich buď vyhodnotil nesprávne alebo nevyhodnotil vôbec.
11. Vo vzťahu k dielu zhotoveného žalovaným 2/ namietal, že zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že vykurovací systém nebol riadne uvedený do prevádzky, teda nedošlo k zhotoveniu diela a ani s odbornou starostlivosťou nebolo možné zistiť vady tohto diela. K argumentácii v bode 45. odôvodnenia rozsudku namietal, že žalobca ako odborne spôsobilá osoba nemohol sám uviesť dielo žalovaného 2/ do prevádzky a zistiť jeho konkrétne vady. Mal za to, že neodovzdanie diela 2 žalovaným 2/ nemôže byť žalobcovi na ťarchu. Preto závery súdu prvej inštancie považoval za neopodstatnené, vychádzajúce z nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia prejednávanej veci. S ohľadom na uvedené žiadal napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovaných 1/ a 2/ na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.
12. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu z 27.01.2023 nesúhlasil s odvolacou argumentáciou žalobcu poukazujúc na to, že prevzatie diela žalobca nikdy nenamietal, rovnako ako nenamietal ani prevzatie krbovej vložky a dokonca sám predlžoval zaplatenie dohodnutej ceny diela. Poukázal na užívanie diela žalobcom v období 2010 – 2013, ďalej na skutočnosť, že krb nečistil, kúril v ňom nesprávnym drevom a súčasne, že počas tohto obdobia sa na žalovaného 1/ nikdy s potrebou doplnenia informácií, dokladov či nástrojov neobrátil. Argumentoval, že žalobca považuje na jednom mieste odvolania atypickú obstavbu krbu za samostatný predmet právneho vzťahu a na inom mieste len za súčasť veci. Poukázal na to, že počas celého konania žalobca menil dôvody svojej žaloby vždy po tom ako boli v konaní postupne vyvrátené, a tiež, že aj keď v odstúpení od zmluvy konštatoval potvrdenie vád krbovej vložky posudkom spoločnosti BAMATT s.r.o., takýto dôkaz ani v odstúpení od zmluvy, ani počas konania nepredložil. Na vyvrátenie odvolacej argumentácie poukazoval na vyjadrenia žalobcu na pojednávaní dňa 08.12.2016, pri ktorých tvrdil, že žalovaného 1/ nežiadal o inštrukcie ako dielo prevádzkovať a udržiavať. Poukazoval tiež na záver znalca, že príčinou vád je absencia kontroly údržby a čistenia krbu zo strany žalobcu.
13. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu z 26.01.2023 uviedol, že dokazovanie preukázalo, že dielo bolo vykonané a odovzdané, žalobca dielom disponoval a správal sa ku nemu ako vlastník. Uvádzal, že žalobca počas samotnej realizácie diela neposkytoval žalovanému 2/ dostatočnú súčinnosť, dielo užíval od októbra 2010 a až 15.01.2013, to je 26 mesiacov po jeho odovzdaní, vyzval žalovaného 2/ na sprevádzkovanie diela, s termínom do konca januára 2013. Tým, že podaním zo 04.05.2014 žalobca od zmluvy odstúpil s poukazom na konkrétne vady, ktoré podľa neho dielo má, žalobca potvrdil, že predmetné dielo považoval za prevzaté. Výsluchom žalovaného na pojednávaní 08.12.2016 mal za preukázané, že kúrenie bolo spustené v sezóne 2011/2012 a bolo funkčné, čo žalobca nenamietal. Mal
za to, že súd prvej inštancie sa so všetkými dôkazmi riadne vysporiadal, svoje rozhodnutie dostatočne právne odôvodnil a preto napadnutý rozsudok navrhol v celom rozsahu potvrdiť.
14. V replike k vyjadreniu žalovaného 1/ k odvolaniu z 27.02.2023 žalobca okrem zopakovania odvolacej argumentácie doplnil, že zo znaleckého posudku, ktorý je súčasťou súdneho spisu nevyplýva, že by jedinou príčinou nefunkčnosti krbovej vložky bola jej nesprávna, respektíve žiadna údržba zo strany žalobcu. Z povahy veci považoval za zrejmé, že krbová vložka je súčasťou jej obstavby, a že k riadnemu odovzdaniu a skúšobnej prevádzke krbovej vložky žalovaným 1/ nedošlo. Zopakoval, že z potvrdenia o odovzdaní diela podľa žalobcu vôbec nevyplýva, že ním došlo k odovzdaniu a namontovaniu aj krbovej vložky ako súčasti jej obstavby a vykurovacieho systému, a že žalobca bol poučený o záručnej dobe, údržbe a čistení krbovej vložky ako to tvrdí žalovaný 1/. Odmietal, že by v priebehu konania z jeho strany došlo k zmenám dôvodov žaloby, nakoľko nefunkčnosť krbu tvrdil od počiatku, pričom pripúšťal len ďalšiu kumuláciu dôvodov pre podanie žaloby. Za príčinu skazy diela označil decht v prieduchoch a nie zanedbanie čistenia krbovej vložky z jeho strany. Vyjadrenie žalovaného 1/ preto označil za účelové, zavádzajúce a nemajúce právnu relevanciu.
15. V replike k vyjadreniu žalovaného 2/ k odvolaniu z 27.02.2023 žalobca ako nepravdivé namietol tvrdenie žalovaného 2/, že žalobcovi bolo vykonané dielo riadne odovzdané, že toto bolo odskúšané a funkčné, a tiež spustené v sezóne 2011/2012. Vzhľadom na prevádzkovú súvislosť diela 1 a diela 2 argumentoval, že k ich odovzdaniu a uvedeniu do prevádzky malo dôjsť súbežne, za prítomnosti oboch žalovaných, o čom mal byť spísaný protokol o odovzdaní diela, k postupu ktorému však nikdy nedošlo. Preto nemohlo dôjsť ani k začatiu plynutia záručnej doby a ani k jej preklúzii. Žalovaný 2/ dokončil len tú časť objednávky, ktorú žalobca uznal za prevádzkyschopnú, t. j. rozvod ústredného kúrenia, sanita, rozvod vody, teplej úžitkovej vody a jej ohrev elektrickým bojlerom. Fungovanie ústredného kúrenia žalovaný 2/ žalobcovi nikdy nepredviedol, neukončil ani nesprevádzkoval. Mal za to, že odstúpenie od zmluvy je odmietnutím zbabraného diela preukázanou neodbornosťou žalovaného 2/. Pretože obidvaja žalovaní konali neodborne, dielo nikdy neukončili a ani nemohli žalobcovi odovzdať do užívania.
16. Žalovaný 1/ dupliku k replike žalobcu z 27.02.2023 nepodal.
17. Žalovaný 2/ v duplike z 13.03.2023 poukázal na svoju výpoveď na pojednávaní 08.12.2016, že aj pokiaľ dielo nebolo „papierovo“ prevzaté, v skutočnosti bolo počas sezóny 2011/2012 preskúšané ako žalovaným 2/ tak aj žalobcom. Namietal tiež, že odpoveď znalca na otázku č. 9 v znaleckom posudku zabezpečenom v konaní podľa neho neobsahuje tvrdenie, že vykurovací systém nebol odskúšaný. Poukazoval tiež na skutočnosť, že ním zhotovené dielo bolo v októbri 2010 ukončené, toto bolo aj užívané a že v zmysle záverov znaleckého posudku z roku 2016 je dielo nefunkčné z dôvodu absencie údržby, ktorú mal žalobca vykonávať.
18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z § 34 CSP, po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že napadnutý rozsudok nebol oprávnený preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP).
19. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť odvolateľom vznesených odvolacích dôvodov ako aj či súd prvej inštancie riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
21. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci odvolací súd uvádza, že tento dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovanie manudukačnej povinnosti súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu, porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím), pričom jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, nie zmätočnosť súdneho rozhodnutia.
22. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že dokazovanie je procesný postup, založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd musí uviesť v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom pritom neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.
23. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri zisťovaní skutkového stavu súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany. Súd v zásade nie je pri hodnotení dôkazov obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).
24. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. (teraz § 191 ods. 1 CSP), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov, popr. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 O.s.p., resp. teraz § 192 a 193 CSP.
25. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. h) CSP, t.j. že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi odvolací súd uvádza, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, obmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).
26. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu a zo zistených skutočností v zásade prijal správne právne závery. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a na ktoré v plnom rozsahu poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Skutočnosť, že odvolací súd sa tiež v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu vyplýva z rozsudku ESĽP vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, č. 20772/92.
27. Napadnuté rozhodnutie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporuje skutkové a právne závery, ku ktorým v konaní dospel. Premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Prijaté právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nadväzne na uvedené odvolací súd na zvýraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku v kontexte odvolacích námietok žalobcu uvádza nasledovné.
28. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil vo veci správny skutkový záver, že žalobca sa so žalovaným 1/ dohodol na vyhotovení diela 1 spočívajúceho v atypickej obstavbe teplovodnej krbovej vložky CHOPOK 670/560 s výmenníkom, model 2010 zahŕňajúcim tiež jej dodanie, osadenie a zapojenie do komínového prieduchu. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo súdom prvej inštancie rovnako správne ustálené, že k odovzdaniu tohto diela žalovaným 1/ došlo 15.10.2010, záver ktorý bol vyvodený z výsluchov žalovaného 1/ a svedka B., ako aj z obsahu protokolu o prevzatí a odovzdaní diela datovaného označeným dňom. Na podporu týchto skutkových záverov odvolací súd poukazuje na označenie protokolu o prevzatí, odovzdaní diela obsahujúceho výslovný odkaz na zmluvu o dielo č. 02/08/10, ktorej čl. I – predmet zmluvy vyjadroval záväzok žalovaného 1/ zhotoviť obstavbu konkrétne v zmluve špecifikovanej krbovej vložky. Aj samotný odvolateľ považuje za nelogické, aby bolo možné obstavbu krbovej vložky vykonať bez jej osadenia a montáže a tým vytvorenia krbu ako takého. Záver, že dielo 1 ako celok bolo zhotoviteľom ukončené a odovzdané osvedčuje aj skutočnosť, že v zmysle dohody vyplývajúcej z čl. II. bodu 5. zmluvy o dielo č. 02/08/10 žalobca zaplatil celú dohodnutú cenu diela, aj keď s omeškaním, čo v konaní sporné nebolo. Rovnako je potrebné poukázať na skutočnosť potvrdenú samotným žalobcom, že pred reklamáciou vád diela 1 listom z 12.9.2013 nevyzýval žalovaného 1/ na odovzdanie diela 1 a dielo začal reálne užívať. Uvedené svedčí pre záver, že nielen žalovaný 1/, ale aj žalobca považoval toto dielo za odovzdané.
29. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že zo zmluvy o dielo č. 02/08/10 z 3.9.2010 nevyplývala sporovým stranám povinnosť protokolárneho (písomného) odovzdania diela 1. K tomu odvolací súd poukazuje na § 650 ods. 1 OZ, podľa ktorého je objednávateľ povinný prevziať vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia času, kedy mala byť zhotovená, a ak bola vec zhotovená neskôr, do jedného mesiaca od jej zhotovenia. Súdna prax v tomto smere ustálila, že z hľadiska § 650 OZ, ktoré má kogentný charakter, sa k účinkom prevzatia diela nevyžaduje vyhotovenie zápisnice o jeho odovzdaní a prevzatí (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33 Odo 171/2006). Hodnotenie otázky prevzatia diela objednávateľom, resp. jeho odovzdania zhotoviteľom len na základe jazykového vyjadrenia o prebratí/odovzdaní krbovej obstavby vyplývajúceho z obsahu predmetného protokolu, bez zreteľa na všetky okolností prípadu, ktoré v rámci konania a dokazovania vyšli najavo, by preto bolo v rozpore so zásadami hodnotenia dôkazov vyjadrenými v platných procesných predpisoch. Vzhľadom na uvedené odvolací súd námietku žalobcu, že z obsahu označeného protokolu vyplýva odovzdanie výlučne obstavby krbu, nie však krbovej vložky s výmenníkom, považuje za nedôvodnú.
30. K odvolacej argumentácii žalobcu ďalej odvolací súd uvádza, že zo žiadneho platného právneho predpisu nevyplýva, že podmienkou účinného odovzdania diela je formálny akt jeho uvedenia do prevádzky zhotoviteľom alebo jeho odskúšanie, rovnako ako že by jeho nepredvedenie malo za následok vylúčenia účinku odovzdania diela. Odvolací súd hodnotí závery súdu prvej inštancie o dodržaní informačných povinností žalovaným 1/ ako odôvodnené a vyplývajúce z vykonaného dokazovania, no súčasne konštatuje, že ani porušenie informačných povinností zo strany dodávateľa vyplývajúcich hlavne zo zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov by nemalo za následok vylúčenie účinkov vyplývajúcich z odovzdania diela. Takéto porušenia totiž v prípade ich preukázania môžu byť len dôvodom uloženia sankcií v zmysle ustanovení označeného zákona. Z hľadiska nárokov uplatnených v tomto konaní je preto potrebné považovať za právne irelevantnú aj námietku odvolateľa, že žalobca nebol o spôsobe obsluhy a údržby krbovej vložky poučený, resp. že mu spolu s protokolom nemal byť poskytnutý návod na jeho obsluhu a údržbu,
31. K námietke žalobcu spochybňujúcej dôveryhodnosť výpovede svedka B. odvolací súd poukazuje na to, že označený svedok bol pred svojím výsluchom zákonne poučený, čo vyplýva z obsahu zápisnice z pojednávania konaného 8.12.2016. Súčasne v konaní nebolo preukázané, aby menovaný svedok bol stálym zamestnancom žalovaného 1/, a tak bol voči žalovanému 1/ v podriadenom postavení, nesporné medzi stranami naopak bolo, že svedok bol pacientom žalobcu. Odvolací súd konštatuje, že spomenuté okolnosti týkajúce sa označeného svedka nie sú tak závažného charakteru, aby bolo možné jeho svedeckú výpoveď vyhodnotiť ako nedôveryhodnú a nebrať na jej obsah zreteľ. Hodnotenie dôkazov je vecou súdu, pričom poznatky vyvodené z tohto dôkazu súdom prvej inštancie nepovažuje odvolací súd za svojvoľné, resp. nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní.
32. Rovnako nedôvodná je aj odvolacia námietka žalobcu, podľa ktorej došlo z jeho strany k preukázaniu ním namietaných vád diela 1. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa so všetkými dôkazmi zabezpečenými v tomto smere dostatočne vyporiadal a na podklade výsledkov znaleckého dokazovania, v spojení s poznatkami zistenými výsluchmi strán a svedka B. zastal odôvodnený záver, že nefunkčnosť diela spočíva v celkovom zadechtovaní krbovej vložky a výmenníka, zanesení dymovodov a deflektora sadzami a škvarou z dôvodu nevykonávania údržby na vykurovacom telese a používania nevhodného dreva pri vykurovaní. Nesprávnosť týchto skutkových záverov, ktoré súd prvej inštancie primerane odôvodnil v odseku 37. napadnutého rozsudku nemožno relevantne spochybniť len poukazom na nepredloženie projektovej dokumentácie krbu a vykurovania (okrem schémy), prevádzkových predpisov užívania a údržby diela, dokladu o uvedení zariadenia do prevádzky a dokladu o skúšobnej prevádzke k znaleckému dokazovaniu, keď z okolností prípadu je zrejmé, že od zhotovenia a odovzdania krbu do reklamácie závad žalobcom uplynuli spolu tri vykurovacie sezóny, počas ktorých bol krb minimálne v niektorých obdobiach reálne používaný bez toho, aby bolo žalobcom ako jeho užívateľom preukázané dodržanie povinností vyplývajúcich mu z § 20 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 401/2007 Z. z. o technických podmienkach a požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzkovaní palivového spotrebiča, elektrotepelného spotrebiča a zariadenia ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komína a dymovodu a o lehotách ich čistenia a vykonávania kontrol. Zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplýva mechanizmus vzniku poruchy zariadenia a jej príčiny, ktoré svedčia o absencii akejkoľvek údržby krbovej vložky, teplovodného výmenníka a komínu počas užívania vykurovacieho zariadenia, čo žalobca v konaní žiadnym spôsobom nevyvrátil a tiež o nedostatočnej výške pôvodného komína, v dôsledku čoho neboli vytvorené podmienky pre správnu funkciu krbovej vložky. Je nepochybné, že predmetom diela 1 nebola výstavba (zriadenie) komína, preto za vznik vád majúcich pôvod v spôsobe jeho vyhotovenia a jeho nedostatočného ťahu nemôže niesť žalovaný 1/ žiadnu právnu zodpovednosť. Bez právnej relevancie je aj odvolacia námietka nedostatku odbornosti svedka B. k výkonu prác podľa zmluvy o dielo č. 02/08/10, nakoľko v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané získanie vzdelania tejto osoby z príslušného odboru vrátane vykonania záverečnej skúšky v učebnom odbore č. 3673 2 kachliar v zmysle § 40 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podmienky záruky zo zodpovednosti za vady poskytovanej iným výrobcom krbových vložiek sú pre právne posúdenie bezvýznamné.
33. Z okolností prípadu danej veci možno uzavrieť, že žalovaný 1/ ako zhotoviteľ umožnil žalobcovi ako objednávateľovi dňom spísania protokolu z 15.10.2010 faktické užívanie predmetu diela, čím aj objednávateľ dal súčasne dostatočne najavo, že dielo 1 ako celok považuje za zhotovené, hoci aj
v prípade, že by malo nejaké vady alebo nedorobky. Tento okamih je preto potrebné považovať za deň odovzdania zhotovenej veci objednávateľom s tým, že prípadné vady takto prevzatého diela oprávňovali objednávateľa k uplatneniu nárokov z titulu zodpovednosti za vady a to bez zbytočného odkladu, alebo v záručných lehotách ustanovených v § 646 OZ, resp. dohodou zmluvných strán v prípade, ak je ňou poskytnutá dlhšia záručná doba. Súd prvej inštancie v danej veci správne vyhodnotil, že dlhšia záručná doba (5 rokov) bola dohodnutá len na práce súvisiace s obstavbou krbovej vložky, nie však na použitý materiál, resp. krbovú vložku s výmenníkom, ktoré boli do krbu zabudované. Pri týchto častiach sa totiž záručná doba diela 1 riadi záručnou dobou poskytnutou na tento materiál zo strany výrobcu, čo ako vyplýva z dokumentácie predloženej do konania žalovaným 1/ bolo v danom prípade 24 mesiacov. Vecne správne sú tak aj závery súdu prvej inštancie opísané v odseku 40. napadnutého rozsudku o preklúzii práva žalobcu na uplatnenie zodpovednosti žalovaného 1/ z vád diela, z dôvodu ktorého zaniklo žalobcovi aj právo na zrušenie zmluvy (odstúpenie od zmluvy) v zmysle § 648 ods. 2 OZ.
34. Z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady (nepreukázanie väčšieho počtu vád neodstrániteľných vád, resp. neodstrániteľnej vady, pre ktorú nemožno dielo užívať, za ktorú zodpovedá žalovaný 1/, ako aj prekluziu práva zo zodpovednosti za vady diela) je potom odstúpenie žalobcu od zmluvy o dielo z 23.5.2014 neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ, z dôvodu jeho rozporu so zákonom. V dôsledku toho žalobcovi nemohlo vzniknúť ani právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zaplatenej ceny diela, ktorého sa žalobca žalobou podanou voči žalovanému 1/ domáhal.
35. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nároku žalobcu voči žalovanému 2/ na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2 500,- eur, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca existenciu ním tvrdených vád diela 2 špecifikovaných v jeho žalobe nepreukázal žiadnym dôkazom, keď ani v konaní vykonaným znaleckým dokazovaním sa nepodarilo zistiť konkrétne vady na žalovaným 2/ realizovanej vodoinštalácii a kúrení. K žalobcovej námietke voči tomuto skutkovému záveru súdu prvej inštancie, založenej na bodoch 8. a 9. záverov znaleckého posudku č. 5/2016 z 5.10.2016 odvolací súd uvádza, že na podklade vo veci vykonaného dokazovania, aj z dôvodu, že žalobca nepredložil do konania zmluvu o dielo uzavretú so žalovaným 2/, nebolo možné ustáliť presný rozsah prác a dodávok, za ktorý mal byť žalobca zaviazaný uhradiť dohodnutú cenu diela 6 367,- eur, a konkrétne či obsahom záväzku žalovaného 2/ bolo aj vyhotovenie a odovzdanie dokumentácie o kompletných skúškach a skúšobnej prevádzke vykurovacieho systému.
36. Za vecne správny je potrebné považovať záver súdu prvej inštancie, že odstúpenie od zmluvy o dielo listom žalobcu z 5.4.2013 adresovaným žalovanému 2/ nevyvolalo účinky zrušenia zmluvy o dielo. Aj podľa odvolacieho súdu nemohlo z dôvodu neodstránenia vád diela 2 dôjsť v zmysle § 642 ods. 2 OZ k platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo, nakoľko tomu predchádzajúce vytknutie konkrétne špecifikovaných vád nebolo objednávateľom v konaní preukázané. Z tohto dôvodu nemohla byť v súdenej veci naplnená ani podmienka poskytnutia možnosti zhotoviteľovi zrealizovať nápravu prípadných vád diela v primeranej lehote. Vzhľadom na nepreukázanie riadneho ukončenia a odovzdania diela spočívajúceho vo vodárenských a kúrenárskych prácach žalovaným 2/ však žalobca mal právo na odstúpenie od zmluvy z dôvodu uvedeného v § 642 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého môže objednávateľ až do zhotovenia diela od zmluvy odstúpiť. Pri využití tohto práva mu však súčasne vzniká povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Je nepochybné, že žalovaným 2/ použitý materiál a vykonané práce na diele 2 zabudované v nehnuteľnosti žalobcu, nemôže žalovaný 2/ vzhľadom na ich charakter použiť inak, preto aj v prípade platného odstúpenia od zmluvy v zmysle označeného ustanovenia nemohlo podľa odvolacieho súdu žalobcovi vzniknúť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
37. Odvolací súd v tomto kontexte pripomína, že § 642 ods. 1 OZ dáva objednávateľovi právo odstúpiť od zmluvy o dielo z akéhokoľvek dôvodu, ako aj bez uvedenia dôvodu, čím nastávajú predpoklady upravené v § 48 ods. 2 (zrušenie zmluvy od počiatku), pokiaľ dohoda účastníkov nesmeruje k iným účinkom, prípadne pokiaľ to odlišným spôsobom právny predpis neupravuje. Od zmluvy tak objednávateľ môže odstúpiť, aj pokiaľ bude mať predmet diela vady a objednávateľ ho stále neprevzal. Momentom zhotovenia diela, teda jeho vykonania bez vád a riadne však objednávateľovi právo od zmluvy odstúpiť podľa tohto ustanovenia zaniká bez ohľadu na to, či bolo dielo zhotovené v dobe určenej zmluvou alebo po uplynutí doby, kedy malo byť podľa zmluvy vykonané. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný
právny úkon, ktorý nadobúda účinky okamihom doručenia zhotoviteľovi a súhlas, či nesúhlas, zhotoviteľa s takýmto odstúpením je irelevantný. Dôsledkom odstúpenia od zmluvy je priamo v zmysle označeného ustanovenia vznik povinnosti zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na hodnotu už vykonaných prác, ak výsledok týchto prác nemôže zhotoviteľ použiť inak - tu je potrebné vychádzať z ceny diela, hodnoty spracovaného materiálu a je dôvodné vziať do úvahy mieru rozpracovanosti diela. To, že výsledok práce nemožno použiť inak, znamená, že zhotoviteľ už nemôže dielo poskytnúť tretej osobe, či ako základ ďalšieho diela, alebo nemá možnosť predať vec, či akokoľvek inak upotrebiť. Okrem toho vzniká objednávateľovi aj povinnosť nahradiť zhotoviteľovi účelne vynaložené náklady, ktorými sú priame náklady spojené s odstúpením objednávateľa od zmluvy, na ktoré má zhotoviteľ nárok bez ohľadu na to, či výsledok už vykonaných prác môže použiť inak. Ide o osobitnú úpravu odstúpenia a nárokov s ním spojených, z dôvodu ktorého nemožno pri ňom aplikovať všeobecnú právnu úpravu bezdôvodného obohatenia, ani úpravu obsiahnutú v § 641 ods. 1 OZ (bližšie porovnaj Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, 2398-2401 s.). Na podporu uvedených záverov odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 30 Cdo 2053/2000.
38. Okrem toho, s ohľadom na žalobcom predložený rozpočet č. 096 z 23.8.2010 (č.l. 9), podľa ktorého hodnota diela 2 predstavovala sumu 6367,39 eur, pri nespornom skutkovom závere, že žalobca zaplatil žalovanému 2/ dosiaľ sumu 4367,39 eur a s prihliadnutím na rozsah vykonaného diela 2/ vyplývajúceho z prednesov strán v konaní a vykonaných dôkazov možno dôvodne predpokladať, že z titulu odstúpenia od zmluvy o dielo 2 za podmienok stanovených v § 642 ods. 1 OZ žiaden nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému 2/ reálne ani vzniknúť nemohol. Preto okrem dôvodov opísaných v odseku 46. napadnutého rozsudku aj odvolací súd dospel k záveru o nepreukázaní podmienok dôvodnosti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatneného žalobou voči žalovanému 2/.
39. Napokon k námietke žalobcu o neprihliadnutí súdu prvej inštancie na jeho postavenie ako spotrebiteľa v právnom vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ odvolací súd uvádza, že vyšetrovací princíp vyplývajúci z § 295 CSP nemožno vykladať tak, že súd je povinný aktívne vyhľadávať dôkazy až dovtedy, kým sa mu nepodarí preukázať dôvodnosť žaloby slabšej strany (resp. jej obrany, pokiaľ by bola v postavení žalovaného subjektu) a rozhodnúť v jej prospech, alebo aby slabšia strana v spore celkom rezignovala vo svojej dôkaznej povinnosti a vedenie všetkého dokazovania vo svoj prospech ponechala na súd, pretože aj v sporoch s ochranou slabšej strany sa uplatní zásada bdelým patria práva, ktorá je už ustálenou zásadou rozvíjanou v pomeroch moderného právneho štátu, ktorý subjekty právnych vzťahov poníma ako emancipovaných jedincov, ktorí sa musia aktívne pričiniť o to, aby ich práva boli rešpektované a chránené, a nie sa spoliehať na ochranársku ruku paternalistického štátu (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/91/2022 z 31. októbra 2023). Odvolací súd k uvedenému poznamenáva, že v danom prípade bolo súdom prvej inštancie vykonané rozsiahle dokazovanie (vrátane znaleckého dokazovania), z ktorého vyplynuli konkrétne skutkové zistenia, na základe ktorých bolo možné vec právne posúdiť. Skutočnosť, že žalobca požíva status spotrebiteľa tak neznamená, že konajúce súdy sa musia prikloniť k takému použitiu relevantného hmotného práva, ktoré vo výsledku povedie k procesnému úspechu spotrebiteľa v jeho právnej veci.
40. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (viď napr. aj rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu žalobcu zachádzajúcu do nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
41. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch II. a III., ako aj súvisiacich napadnutých výrokoch IV. a V. týkajúcich sa nárokov na náhradu trov v konaní úspešných žalovaných 1/ a 2/ ako vecne správny potvrdil, majúc za to, že vo veci nedošlo k naplneniu žalobcom vymedzených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.
42. V predmetnej veci podal žalobca odvolanie aj voči výroku VI. napadnutého rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o nároku štátu na náhradu trov spočívajúcich v čiastočne hradených trovách znaleckého dokazovania a to tak, že tento nárok štátu nebol priznaný.
43. Z účelu odvolania vyplýva, že nie každej strane sporu prislúcha právo podať odvolanie. Toto právo nie je dané tej sporovej strane, v neprospech ktorej rozhodnutie súdu prvej inštancie nevyznelo, a ktorá týmto rozhodnutím nebola na svojich právach dotknutá. V zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít ustálenej už za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku nie je na podanie odvolania oprávnená tá strana, ktorej nebola výrokom rozhodnutia spôsobená ujma na jej právach, alebo ktorej sa rozhodnutie súdu netýka. Ustanovenie § 359 CSP okrem toho významne obmedzuje právo strany podať odvolanie, keď takéto právo sa priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech.
44. Odvolací súd v súdenej veci preskúmal napadnutý výrok VI. rozsudku z vyššie opísaných hľadísk a dospel k záveru, že obsahom tohto výroku nebola žalobcovi uložená žiadna povinnosť na náhradu trov konania, ktoré v predchádzajúcom konaní znášal štát. Z uvedeného vyplýva, že napadnutým výrokom VI. rozsudku nebolo rozhodnuté v neprospech žalobcu, ani mu napadnutým rozhodnutím z procesného hľadiska nebola spôsobená ujma, prípadne sa mu nezhoršilo jeho právne postavenie. Preto odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania voči napadnutému výroku VI. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že štátu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
45. Z týchto dôvodov odvolanie žalobcu proti výroku VI. napadnutého rozsudku s poukazom na § 386 písm. b) C.s.p. odmietol ako podané neoprávnenou osobou.
46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. Žalovaným 1/ a 2/ odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže v odvolacom konaní boli plne úspešní. Žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nebolo dôvodné žalovaným 1/ a 2/ priznať náhradu odvolacích trov neboli v okolnostiach prípadu vzhliadnuté.
47. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady všetkých priznaných trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).