Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/23/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v právnej veci navrhovateľky: JUDr. X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, E., zastúpená: Advokátska kancelária Borgulová & Péteriová s.r.o., so sídlom Farská 4, Nitra, proti S. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, O., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní S. V. proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 8. novembra 2019, č. k. -56

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, evidovaným v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. úz. O. ako byt. č. XX v bytovom dome č. súpis. XXX na parc. č. XXX/X, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 310/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu a spoluvlastnícky podiel o rovnakej veľkosti na pozemku registra „C“, parc. č. XXX/X - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 386 m2, na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne na zaplatenie sumy 23.262,70 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 16.7.2004 do zaplatenia, priznanej rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. zo dňa 26.7.2018, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 4.9.2019.

M e n í uznesenie vo výroku o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, evidovaným v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre kat. úz. O. ako pozemky registra „C“, parc. č. XXX/X - Záhrada o výmere 440 m2, parc. č. XXX/X - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 158 m2 a parc. č. XXX - Trvalý trávny porast o výmere 1778 m2 tak, že v tejto časti návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľky na zabezpečenie jej vymáhateľnej pohľadávky voči S. V. zriadením záložného práva na k nehnuteľnostiach, evidovaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. úz. O. ako byt. č. XX v bytovom dome č. súpis. XXX na parc. č. XXX/X, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 310/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu a spoluvlastnícky podiel o rovnakej veľkosti na pozemku registra „C“, parc. č. XXX/ X - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 386 m2 (ďalej tiež len „bytové nehnuteľnosti“) a na LV č. XXX pre kat. úz. O. ako pozemky registra „C“, parc. č. XXX/X - Záhrada o výmere 440 m2, parc. č. XXX/X - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 158 m2 a parc. č. XXX - Trvalý trávny porast o výmere 1778 m2 (ďalej tiež len „pozemky“). Obavu z ohrozenia exekúcie navrhovateľka odôvodnila tvrdením, že podľa verejne dostupných informácii S. V. ponúka pozemky na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie a že mimo pozemkov a bytových nehnuteľností nevlastní iný majetok a nedosahuje príjem, z ktorých by bolo možné realizovať nútené uspokojenie súdnym rozhodnutím už judikovanej pohľadávky. Navrhovateľka

vyslovila predpoklad, že okolnosti, za ktorých sa tak deje, nasvedčujú tomu, že S. V. scudzuje pozemky so zámerom zmariť exekúciu.

2. Podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia súd prvej inštancie skutkovo vyšiel z existencie vykonateľnej peňažnej pohľadávky navrhovateľky a vlastníckeho práva S. V. k pozemkom a k bytovým nehnuteľnostiam. Na podklade zistenia o zverejnení inzertnej ponuky odpredaja pozemkov dospel prvoinštančný súd k záveru, že v okolnostiach prípadu navrhovateľka okrem existencie pohľadávky, vyžadujúcej okamžité zabezpečenie, osvedčila aj potrebnosť takého zásahu zo strany súdu. Skonštatoval v tomto smere, že so zreteľom na majetkové pomery S. V. a výšku pohľadávky (55.172,11 Eur) je možné mať za to, že sa svojho majetku účelovo zbavuje, čo zakladá dôvodnosť obavy, že exekúcia môže byť zmarená. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie s použitím ust. § 255 ods. 1 výlučným procesným úspechom navrhovateľky v spore.

3. Proti tomuto uzneseniu podala S. V. v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne, eventuálne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľka v odvolaní v prvom rade namietala nesprávnosť procesného postupu, ktorej sa podľa jej presvedčenia prvoinštančný súd dopustil jednak tým, že pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia jej neposkytol procesný priestor vyjadriť sa k návrhu a jednak tiež aj nepresvedčivým odôvodnením napadnutého uznesenia. Ďalšou skupinou odvolacích námietok odvolateľka polemizovala so záverom súdu prvej inštancie o osvedčení existencie peňažnej pohľadávky navrhovateľky. Argumentovala, že hoc je pravdou, že o pohľadávke bolo právoplatne rozhodnuté, exekučný titul mieni napadnúť dovolaním s návrhom na odklad jeho vykonateľnosti. Ostatnými z tejto skupiny odvolacích námietok odvolateľka spochybňovala vecnú správnosť právoplatného rozsudku. Napokon odvolateľka v odvolaní vytkla napadnutému uzneseniu tiež nesprávnosť záveru o osvedčení potrebnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Prezentovala v tomto smere názor, že nakoľko navrhovateľka môže podať návrh na vykonanie exekúcie, nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako prostriedok zabezpečenia úspešnosti exekúcie nie je namieste. Podľa odvolateľky potrebnosť zabezpečenia pohľadávky zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach vylučuje aj neekvivalentnosť zabezpečenej pohľadávky k hodnote zaťažených nehnuteľností. Odvolateľka mala v tejto súvislosti za to, že na zabezpečenie pohľadávky postačovalo zriadiť záložné právo na pozemkoch. Zriadenie záložného práva na bytových nehnuteľnostiach bolo podľa odvolateľky neprimerané tiež so zreteľom na to, že tieto slúžia na zabezpečenie jej bytovej potreby.

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu prisvedčila správnosti procesného postupu prvoinštančného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia a na jeho podporu odkázala na ust. veta prvá , v zmysle ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Na margo argumentácie odvolateľky o nepotrebnosti zabezpečenia pohľadávky, vzhľadom na možnosť podať návrh na jej exekučné vykonanie, navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznila, že so zreteľom na určenú paričnú lehotu a rozhodnutie o zabezpečenej pohľadávke nadobudne vykonateľnosť až dňom 9.1.2020, kedy najskôr bude možné na jeho podklade podať návrh na vykonanie exekúcie. Napokon navrhovateľka vo vyjadrení odmietla tiež argumentáciu odvolateľky prikladajúcu význam jej sociálnej situácii a tiež prípadnému dovolaniu proti exekučnému titulu na možnosť zabezpečenia jej pohľadávky zriadením záložného práva.

5. Odvolateľka vo svojej odvolacej replike akcentovala skutočnosť, že proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 4.9.2019 podala dovolanie.

6. Navrhovateľka v odvolacej duplike poukázala na to, že jej obava z hrozenia exekúcie sa materiálne naplnila, že S.Á. V. medzičasom previedla bytové nehnuteľnosti na svoju nevestu p. V. V. a pozemky na svojho syna p. V. V.. Podaním zo dňa 20.2.2020 navrhovateľka na výzvu odvolacieho súdu oznámila, že z dôvodu nedostatkov v procesnom postupe súdu sa rozhodnutie s vyznačenou doložkou vykonateľnosti dostalo do jej dispozície až dňa 18.2.2020. Nasledujúceho dňa podala navrhovateľka návrh na vykonanie exekúcie, avšak do času vyhotovenia zmieňovaného podania, nebolo podľa navrhovateľky upovedomenie o začatí exekúcie ešte doručené.

7. V priebehu odvolacieho konania Okresný úrad Rožňava, Katastrálny odbor, vrátil súdu prvej inštancie napadnuté uznesenie bez jeho realizácie v katastri nehnuteľností s odôvodnením, že S. V. nie je

vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Odvolací súd požiadal tento orgán štátnej správy o doplnenie údajov o časových súvislostiach vykonaných zápisov v katastri nehnuteľností, na podklade čoho zistil, že vo vzťahu k pozemkom bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený na základe darovacej zmluvy v prospech V. V. pod č. V 1863/19 (č. z. 97/19) dňa 24.7.2019 a vo vzťahu k bytovým nehnuteľnostiam bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený na základe darovacej zmluvy v prospech V. V. pod č. V 2862/19 (č. z. 1175/19) dňa 2.12.2019.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie S. V. ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. a a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie je sčasti dôvodné.

9. Odvolateľka vymedzením odvolacích dôvodov nastolila predmetom odvolacieho prieskumu (tiež) správnosť záveru súdu prvej inštancie o splnení zákonných predpokladov pre okamžitú úpravu pomerov strán, zabezpečením pohľadávky navrhovateľky zriadením záložného práva na jej majetok. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, a teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

10. Podľa ust. , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Súd prvej inštancie pri posudzovaní naplnenia podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia správne vyšiel z citovaného zákonného ustanovenia a toto tiež správne interpretoval. Na škodu veci ale z tejto normy v okolnostiach prípadu vyvodil sčasti nesprávne právne závery. Faktom totiž je, že v čase vydania napadnutého uznesenia, ktorý je z hľadiska naplnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia určujúci a skrz toho rozhodujúci tiež pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia (329 ods. 2 v nadväznosti na ust. ), S. V. už nebola vlastníčkou pozemkov, nakoľko podľa zistenia odvolacieho súdu bol ešte dňa 24.7.2019 Katastrálnym odborom Okresného úradu Rožňava povolený vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam v prospech V. V.. Nakoľko ale zabezpečovacím opatrením je možné, podľa explicitnej formulácie v ust. , zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách len dlžníka, už len z tohto dôvodu nebolo možné návrhu vo vzťahu k nehnuteľnostiam, evidovaným v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre kat. úz. O., vyhovieť. Preto odvolací súd, nakoľko neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie a ani pre zrušenie napadnutého uznesenia, pokiaľ ide o návrh na zriadenie záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam, postupom podľa ust. C.s.p rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil tak, že v nej návrh zamietol.

12. Diametrálne odlišná právna situácia je v prípade bytových nehnuteľností. Tie, hoc sú v súčasnosti evidované v katastri nehnuteľností na p. V. V., v čase vydania napadnutého uznesenia vlastnícky patrili odvolateľke, a tak tento zákonný predpoklad pre zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením naplnený bol. Odvolaciemu súdu sa na tomto mieste žiada opätovne zdôrazniť, že pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Preto je podľa právnej teórie vylúčené, aby odvolací súd založil svoje rozhodnutie na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd nemôže prihliadať (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540s, str. 1119).

13. Pokiaľ ide ďalšie procesné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa v súlade s ust. v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje bez akýchkoľvek výhrad za vecne správne ( ) a tiež úplné z hľadiska všetkých rozhodujúcich otázok. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň na podstatné odvolacie námietky ( veta druhá ), odvolací súd dodáva:

14. Súd prvej inštancie pri formovaní napadnutého uznesenia správne vyšiel z toho, že trvanie a dôvodnosť zabezpečovanej pohľadávky je osvedčená právoplatným rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. zo dňa 26.7.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 04.09.2019, ktorým bola odvolateľka zaviazaná zaplatiť navrhovateľke sumu 23.262,70 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 16.7.2004 do zaplatenia. S. V. vo svojej odvolacej argumentácii nereflektuje záväznosť usporiadania pomerov s navrhovateľkou, vyplývajúce z týchto súdnych rozhodnutí a inštitucionálne prehliada tiež, že predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ani nie je existencia súdneho rozhodnutia, ktorým sa zabezpečená pohľadávka deklaruje a už vôbec nie právoplatnosť takého rozhodnutia. Ani napadnutie právoplatného rozhodnutia dovolaním a dokonca ani prípadné vyhovenie tomuto opravnému prostriedku odvolateľky preto správnosti záveru o hodnovernom osvedčení existencie zabezpečovanej pohľadávky, nemôže nič ubrať. Relevanciu nemá ani odvolacia námietka S. V., ktorou poukazovala na možnosť navrhovateľky vymáhať pohľadávku v exekučnom konaní. Faktom totiž je, že vzhľadom okamih právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým došlo k judikovaniu pohľadávky (9.10.2019) a ním určenú paričnú lehotu (3 mesiace), v čase vydania napadnutého uznesenia zabezpečená pohľadávka ešte vymáhateľná v exekučnom konaní nebola. Celkom neopodstatnenou bola tiež odvolacia námietka S.V. V., ktorou vytýkala súdu prvej inštancie, že jej neumožnil vyjadriť sa k návrhu. Ako správne v odvolacom konaní argumentovala navrhovateľka, z ust. explicitne vyplýva možnosť súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia aj bez vyjadrenia strán. Táto výhrada odvolateľky je teda evidentne založená na jej právnom omyle. Odvolateľka vo svojej odvolacej argumentácii neuviedla nič, čo by hoc len osvedčovalo opodstatnenosť jej námietky o neekvivalentnosti zabezpečenia vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke. So zreteľom na druh a lokalizáciu zabezpečovaných nehnuteľností (uvažujúc o pozemkoch a bytových nehnuteľnostiach zároveň) sa objektívne nejaví byť prítomná ich hodnotová disproporcia oproti zabezpečovanej pohľadávke, predstavujúcej podľa skutkového východiska prvoinštančného súdu sumu cez 55.000,- Eur. Pokiaľ ide o otázky nastolené odvolateľkou skz poukazu na to, že bytové nehnuteľnosti predstavujú jej obydlie, požívajúce zvláštnu ochranu, odpovede na ne podľa názoru odvolacieho súdu treba dať až v prípade, ak by záložné právo malo byť vykonané a S. V. by o bytové nehnuteľnosti mala prísť. Zriadene záložného práva na bytových nehnuteľnostiach totiž neovplyvňuje ani ich právny status a ani spôsob ich užívania, a preto samo o sebe nie je spôsobilé zasiahnuť do práva odvolateľky na rešpektovanie obydlia. Napokon odvolací súd nevzhliadol dôvodnou ani ostatnú odvolaciu námietku, ktorou odvolateľka poukazovala na nedostatky odôvodnenia napadnutého uznesenia.

15. Podľa ust. , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

16. Podľa ust. , v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

17. Podľa ust. , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Vo všeobecnosti odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov k nemu dospel. V citovanom ustanovení preto zákon určuje konkrétne požiadavky

na obsah odôvodnenia rozhodnutia, tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzil tiež, ktoré skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami nesporné a aké skutkové závery a na podklade ktorých dôkazov urobil vo vzťahu k skutočnostiam sporným. V odôvodnení rozsudku súd vysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej právnej normy, podá jej interpretáciu na konkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o spornom práve či povinnosti. Povinnosťou súdu je v odôvodnení sa vysporiadať tiež s rozhodujúcimi argumentmi strán; z odôvodnenia má pritom podľa právnej praxe vyplývať dôvod, pre ktorý súd prijal či odmietol rozhodujúce argumenty, pričom len konštatovanie nesprávnosti či irelevantnosti argumentácie bez náležitého zdôvodnenia, požiadavku riadneho odôvodnenia nespĺňa.

19. Už skoršia judikatúra Najvyššieho súdu SR (R111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania, majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). S tým názorom sa stotožnil aj Ústavný súd SR (por. rozhodnutia sp. zn. , , a ). Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania v zmysle “, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR č. R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. Zmeny v procesnej úprave, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. I naďalej teda z pohľadu odvolacích dôvodov nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva v zmysle ust. (z hľadiska podmienok prípustnosti dovolania podľa ust. ; do 30.6.2016 ust. ) len v celkom ojedinelých (extrémnych) prípadoch, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (por. Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Za procesnú vadu konania podľa ust. C.s.p ( ) teda nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa (por. uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 25.10.2017). I Ústavný súd SR v zmysle svojej judikatúry považuje za protiústavné a aj arbitrárne len tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (, ).

20. Súd prvej inštancie podľa zistenia odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, aké skutočnosti ho viedli k aplikácii ust. , až 3 a , vysvetlil, akými právnymi úvahami (interpretačnými východiskami) sa riadil pri posudzovaní veci z pohľadu týchto zákonných noriem a napokon v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyjadril tiež konkrétne následky, ktoré z nich za daného skutkového stavu vyvodil. Zvlášť súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia vyjadril tiež svoje úvahy v otázkach osvedčenia existencie pohľadávky a potrebnosti jej zabezpečenia, ktoré boli v posudzovanom prípade kľúčové. Vo svetle východísk, uvedených v predchádzajúcom bode, preto podľa posúdenia odvolacieho súdu nemožno odôvodnenie napadnutého uznesenia v žiadnom prípade považovať ani za arbitrárne ani za úplne odchylné od veci samej a ani za extrémne nelogické, a tak odvolaciu námietku S. V. proti odôvodneniu napadnutého rozsudku, odvolací súd posúdil len ako jej nespokojnosť so závermi prezentovanými v odôvodnení, ktorá ale, ako už bolo zmienené, nezakladá nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva, a teda dôvodnosť odvolacieho dôvodu podľa ust. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že vo vzťahu k obsahovým požiadavkám odôvodnenia rozhodnutia, vyplývajúcim z ústavného práva na spravodlivé súdne konanie Ústavný súd Slovenskej republiky formuloval, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (, ).

21. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o zriadení záložného práva k bytovým nehnuteľnostiam, evidovaným v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako vecne správne v čase jeho vydania ( ), potvrdil s použitím ust.

22. Nakoľko rozhodnutie odvolacieho súdu má povahu konečného rozhodnutia, v súlade ust. odvolací súd rozhodol tiež o trovách celého konania.

23. Podľa ust. a , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. (2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

24. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. V celom konaní, a teda v jeho prvoinštančnom štádiu i v jeho odvolacej časti mali v konečnom dôsledku obe strany čiastočný procesný úspech. Keďže ani navrhovateľka a ani S. V. neponúkli žiaden podklad pre hodnotové rozlíšenie zároveň uplatnených nárokov, čím prakticky vylúčili kvantitatívne vyjadrenie procesnej úspešnosti oboch strán, odvolaciemu súdu v okolnostiach prípadu neostávalo iné, než s použitím ust. vysloviť, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné ( ).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( C.s.p).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.