Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_1Co-429-2018.pdf
PDF · 98.59 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/429/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne: U.. D. F., W. Q. M., Q. Č.. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Borgulová & Péteriová s.r.o., so sídlom v Nitre, Farská č. 4, proti žalovanej: P. H., W. Q. T.G., U. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou, so sídlom v Rožňave, Šafárikova č. 71, o zaplatenie 51.628,99 eura s prísl., o odvolaní žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 26.7.2018 č.k. 11C/7/2006-791 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok vo vyhovujúcom výroku a v časti zamietajúceho výroku ohľadom príslušenstva pohľadávky tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 23.262,70 eur s 9% úrokom z omeškania od 16.7.2004 do zaplatenia do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách štátu a účastníkov konania.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 23.262,70 eura v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúce časti žalobu s príslušenstvom zamietol, konanie ohľadom sumy 1.828,70 eura zastavil a stranám sporu uložil povinnosť zaplatiť štátu na trovách konania každému po 11,65 eura, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobkyne titulom záväzkového vzťahu zo zmluvy o dielo.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobkyňa, resp. jej právny predchodca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 51.628,99 eura s prísl., z titulu neuhradených faktúr za zrealizované stavebné práce a dodávky na základe ústnej Zmluvy o dielo uzatvorenej žalovanou s právnym predchodcom žalobkyne obchodnou spoločnosťou - Péteri - Porubčan s. r. o., so sídlom v Nitre. Predmetom uzatvorenej ústnej zmluvy o dielo boli stavebné práce, dodávky a stavebné úpravy rodinného domu žalovanej v obci v T. P.. Súd ďalej vychádzal zo zistenia, právny predchodca žalobkyňa vyfakturoval žalovanej za zrealizované práce a dodávky viacerými faktúrami sumu 151.474,44 Sk, ďalej faktúrami na sumu 721.394,70 Sk a faktúrami na sumu 682.505,90 Sk. Ďalej súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 5/2009 vypracovaného znalcom Ing. Bartolomejom Türocim. Taktiež vychádzal zo správy obce Dedinky, správy mesta Dobšiná, fotodokumentácie, projektovej dokumentácie, vrátane sprievodnej správy technickej správy penziónu T. P..
4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že nárok žalobkyne vyplýva zo zmluvy o dielo. Vychádzajúc zo znaleckého dokazovania bol toho názoru, že cena určená v znaleckom posudku za vykonané práce bola cenou primeranou, v zmysle cenovej kalkulácie CENKROS I. polrok 2003. Súd preto žalobe vyhovel len čiastočne, čo do výšky 23.262,70 eura, kým v prevyšujúcej časti nad uvedenú sumu s príslušenstvom žalobu zamietol ako nedôvodnú a neopodstatnenú. Znalec podľa názoru súdu v znaleckom posudku a samotnej ohliadke stavby posúdil, ktoré faktúry a za aké práce boli dôvodne fakturované, posúdil aj výšku fakturovaných súm. Uvedený nárok žalobkyne mal preukázaný aj svedeckými výpoveďami, ktoré potvrdili vykonanie stavebných prác, ako aj to, že žalovaná súhlasila s prevedenými stavebnými prácami, keď ponúkla samotný objekt na prestavbu a povolila aj prístavbu. Výpočet celkovej sumy za vykonané stavebné práce predstavuje sumu vo výške 851.812,02 Sk, po odrátaní sumy 151.000,- Sk, je to suma 700.812,- Sk, čo v prepočte na eurá zodpovedá sume 23.262,70 eura. Uvedená suma predstavuje konečnú sumu za skutočne vykonané práce, to znamená po uhradení sumy 151.000,- Sk z prostriedkov stavebného sporenia, po odrátaní späťvzatej časti vo výške 1.828,70 eura a nepriznaní DPH a odrátaní sumy za projektové práce. Súdom neboli priznané vyfakturované sumy, ktoré nebolo možné považovať za zodpovedajúce množstvo zrealizovaných prác, resp. práce, ktoré mohli byť posúdené iba deštruktívnou metódou. Súd nepriznal žalobcovi ani uplatnené úroky z omeškania vzhľadom na to, že lehota splatnosti bola určená na sporných faktúrach, ku ktorým úhradám zo strany žalovanej nedošlo, pretože žalovaná namietala a nesúhlasila s vystavenými faktúrami zo strany žalobkyne, ktoré boli nakoniec predmetom tohto sporu. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania súd bol toho názoru, že nárok uplatnený žalobkyne z titulu úhrady faktúr č. XX/PP/XX, Č.. XX/PP/XXXX Y. C. Č.. XX/PP/XX nárok nie je premlčaný. Žaloba bola podaná na súd dňa 1.8.2005, t. j. počas plynutia trojročnej premlčacej doby, ktorá by pri jednotlivých faktúrach uplynula dňom 15.1.2006, 25.5.2007 a 7.7.2006.
5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. 255 ods. 2 Cs.p. majúc za to, že každý účastník mal vo veci úspech len čiastočný, preto súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Postupom podľa § 260 C.s.p. zaviazal oboch účastníkov nahradiť štátu trovy, ktoré boli vynaložené preddavkovo za znalecké dokazovanie z finančných prostriedkov štátu.
6. Proti tomuto rozsudku v časti zamietajúceho výroku podala včas odvolanie žalobkyňa a vo vyhovujúcom výroku aj žalovaná.
7. Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v časti zamietajúceho výroku ohľadom príslušenstva a priznal jej požadovaný úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy 23.262,70 eura od 16.7.2004 do zaplatenia. V odvolaní uviedla, že v prejednávanej veci o plnenie peňažného dlhu žalovanou na zaplatenie ktorého bola rozsudkom zaviazaná, teda dlh žalovanej v čase po jeho splatnosti určenej výzvou zo dňa 5.7.2004 objektívne existoval. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že listom zo dňa 5.7.2004 požiadala žalovanú o zaplatenie faktúr, ktoré sú predmetom sporu, po uplynutí splatnosti vyznačenej na týchto faktúrach a určila aj termín zaplatenia od uplynutia ktorého, t.j. od 16.7.2004 požaduje úroky z omeškania v zákonnej výške. Podľa jej názrou nárok na úroky z omeškania vznikol jej bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie žalovanej, keďže ide o objektívnu zodpovednosť. Povinnosť žalovanej zaplatiť úroky z omeškania nastala priamo zo zákona. Omeškanie dlžníka trvá až do riadneho splnenia záväzku. Má teda za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre vznik jej nároku na úroky z omeškania a ich nepriznanie je v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 563 Občianskeho zákonníka v spojení s § 634 Občianskeho zákonníka.
8. Žalovaná žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol a priznal jej trovy konania. V odvolaní uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nezákonný, nespravodlivý a nepreskúmateľný. Namietala, že súd nevykonal ňou navrhnuté dôkazy, preto skutkový stav neobstojí, nakoľko nie je jednoznačne preukázaný nárok žalobkyne a znalecký posudok založený na domnienkach nie je podľa názoru relevantným právnym dôkazom, ak neobsahuje ani žiadne číselné vyjadrenie. Nebolo preukázané, že dielo bolo skutočne zrealizované a teda že bolo skončené riadne a včas. Súd sa nevysporiadal s jej námietkami, že žalobkyňa požaduje plnenie ako bezvadné vykonanie diela. Bolo nepochybné, že dielo nebolo dokončené a neboli dokončené ani práce za ktoré požaduje žalobkyňa zaplatiť. Ústna dohoda, ktorá bola medzi nimi sa nikdy nenaplnila, pretože mal sa stavať penzión, založí sa spoločnosť s ručením obmedzeným a žalovaná sa na tom mala podieľať nepeňažným vkladom nehnuteľnosťou. Fakturáciu podľa cenníka CENKROS ani súd v predchádzajúcom rozsudku nemal za preukázanú, nakoľko paradoxne zase vychádzal z ceny
odhadom. Aj napriek tomu, že sa dovolávala vykonania znaleckého dokazovania, súd jej tento návrh na vykonanie dôkazu zamietol. Žalovaná ďalej v odvolaní sa vyjadruje k jednotlivým položkám. Podľa jej názoru záväzok zhotoviteľa o vykonaní diela zanikol preukázateľne pred dokončením diela, preto je v rozpore so zásadami o bezdôvodnom obohatení, ak by zhotoviteľovi vznikol nárok na zaplatenie akoby riadne dokončeného diela. Súd nevyhodnotil, že dielo nie je dokončené, nie je užívania schopné, nebolo skolaudované, žiadne doklady a testy nie sú súčasťou spisu, odovzdania diela, čo nemožno považovať za riadne dokončenie diela. Podľa jej názoru nebola zisťovaná znaleckým dokazovaním cena nedokončeného diela, ktorá nebola znížená, ak dielo nebolo riadne vykonávané a to náklady na odstránenie vád nedokončeného diela. Neboli taktiež zohľadnené jej investície, ktoré do diela vniesla. Žaloba tak ako bola podaná titulom jednostranne vystavených faktúr nezodpovedá právnemu posúdeniu veci. Nemala a nemá ani majetkový prospech, neboli a ani nie sú splnené podmienky ani z hľadiska zákonných ustanovení. Od začiatku namietala celý rad nedostatkov pochybení, ktoré nárok žalobkyne spochybňujú. Neboli zohľadnené jej argumenty, nebolo doplnené dokazovanie a neboli vykonané dôkazy ňou navrhované. Nárok teda ostal nepreukázaný, neurčitý, nezrozumiteľný.
9. Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je a odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
10. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav vo vzťahu k povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni primeranú cenu, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni primeranú cenu podľa znaleckého posudku.
11. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
12. K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že nárok žalobkyne nie je jednoznačne preukázaný a znalecký posudok je založený na domnienkach a nie je relevantným právnym dôkazom.
13. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
14. Podľa § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.
15. Zmluva o dielo je dvojstranný vzájomný záväzkový právny vzťah, ktorého účelom je poskytnúť objednávateľovi podľa určeného zadania dielo za odplatu. Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať na svoje nebezpečenstvo dielo a objednávateľ sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť jeho cenu.
16. Podstatné náležitosti zmluvy o dielo tvoria dohoda o predmete zmluvy a o poskytnutí ceny za dielo. Výška ceny nie je podstatnou náležitosťou zmluvy, bez ktorej by k uzavretiu zmluvy nedošlo. Cena diela predstavuje odplatu za predmet zmluvy v peniazoch a vyjadruje ekvivalentnosť zmeny diela za peniaze. Stanovuje sa predovšetkým na základe dohody účastníkov zmluvy, alebo na základe zvláštneho predpisu, a to uvedením peňažnej sumy, prípadne iným spôsobom, ktorými možno nepochybne určiť.
17. Výška ceny diela môže byť dohodnutá už pri uzatvorení zmluvy. Nie je ale vylúčené, aby k dohode o výške ceny došlo až po vykonaní diela. Ak nebola výška ceny takto určená, prípadne ak nebola určená platne, je objednávateľ povinný poskytnúť cenu primeranú. Podstatnou náležitosťou zmluvy je teda vykonanie diela za odplatu. Určenie výšky ceny diela, prípadne platnosť tohto dojednania, však predpokladom uzatvorenia zmluvy nie je.
18. V prejednávanej veci je nesporné, že právny predchodca žalobkyne a žalovaná uzatvorili ústnu zmluvy o dielo predmetom ktorej bola nesporne dodávka stavebných prác a stavebné úpravy rodinného domu v T. P.Š. Č.. X. Výška ceny diela pri uzatvorení zmluvy dohodnutá nebola. Nemá to však za následok neplatnosť zmluvy o dielo vzhľadom na to, že výška ceny, ako bolo uvedené, nie je podstatnou
náležitosťou zmluvy. Medzi účastníkmi však nebolo sporné, že účastníci dohodli vykonanie diela za odplatu. Vzhľadom na to, že účastníci pri uzatvorení zmluvy nedohodli výšku ceny diela žalovaná ako objednávateľ má preto povinnosť v súlade s ust. § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaplatiť žalobkyni cenu primeranú za vykonanie diela.
19. Pri stanovení primeranej ceny súd prvej inštancie správne vychádzal zo znaleckého posudku č. 5/2009 vypracovaného znalcom Ing. Bartolomejom Türocim podľa ktorého za primeranú cenu považoval sumu 23.262,70,- eura, ktorá predstavuje fakturované práce právnym predchodcom žalobkyne, ktoré súd náležite v odôvodnení napadnutého rozsudku pod položkami 1 až 165 v číselnom vyjadrení uviedol. Z uvedeného dôvodu za nedôvodnú treba považovať aj námietku žalovanej, že znalecký posudok neobsahuje žiadne číselné vyjadrenie.
20. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že nárok žalobkyne nie je jednoznačne preukázaný poukazuje odvolací súd na závery znalca v posudku, z ktorých je zrejmé, že skutkový stav diela - stavebných úprav rodinného domu na ktorý je obsiahnutý v jednotlivých faktúrach zodpovedá stavebnej činnosti vykonávanej v zmysle platných predpisov a rozdiely medzi fakturáciou a skutočne prevedenými prácami, čo sa týka množstva, sú minimálne. Vo fakturáciách podľa znalca neboli zahrnuté práce dodávky, ktoré v skutočnosti neboli na predmetnej stavbe vykonané. Znalec potvrdil, že fakturácia spornými faktúrami bola vykonaná správne a to v rámci cenovej úrovne CENKROS I. polrok 2003.
21. Vzhľadom na uvedené možno preto konštatovať, že žalovaná a právny predchodca žalobkyne pri uzavretí ústnej zmluvy o dielo nedohodli výšku ceny diela, preto správne postupoval súd prvej inštancie, ak vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni cenu primeranú v súlade s ust. § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd nepovažuje odvolanie žalovanej za dôvodné.
22. Za dôvodné však považuje odvolací súd odvolanie žalobkyne v časti zamietajúceho výroku ohľadom príslušenstva istiny.
23. Ako vyplýva z dôvodov napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie nepriznal žalobkyni uplatnené úroky z omeškania vychádzajúc z názoru, že sporná istina bola určená až rozhodnutím súdu, závisela aj od znaleckého posudku a neexistovala medzi účastníkmi osobitná dohoda o lehote splatnosti ceny diela, resp. osobitná dohoda o výške úroku z omeškania pre prípad omeškania žalovanej s úhradou tejto ceny. Uvedený názor však nemožno považovať za správny a to z nasledujúcich dôvodov.
24. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že čas plnenia účastníkmi nebol dohodnutý a nie je ustanovený ani právnym predpisom, preto žalovanej vznikla povinnosť splniť vo vzťahu k žalobkyni dlh prvého dňa potom, čo ju o plnenie požiadala. V tejto súvislosti je zrejmé, že právny predchodca žalobkyne listom zo dňa 5.7.2004 požiadal žalovanú o zaplatenie faktúr, ktoré sú predmetom sporu a určil aj termín ich zaplatenia, ktorým žalovanú požiadal, aby v lehote do 15.7.2004 fakturované práce uhradila. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa dôvodne v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka žiada priznať z priznanej istiny aj úrok z omeškania.
27. Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Vzhľadom na to, že diskontná sadzba bola v čase od 1.7.2004 do 29.11.2004 vo výške 4,5% povinnosť žalovanej zaplatiť úroky z omeškania nastala dňom 16.7.2004 a to vo výške 9% ročne
do zaplatenia. Ak súd prvej inštancie pri rozhodovaní o príslušenstve pohľadávky vychádzal z iného právneho názoru, vec nesprávne právne posúdil.
29. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolacie dôvody žalovanej nie sú a žalobkyne sú dôvodné, preto odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil rozsudok v časti zamietajúceho výroku ohľadne príslušenstva pohľadávky a zároveň podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách štátu a účastníkov konania.
30. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník v danom prípade žalobkyňa, preto odvolací súd uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
31. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).