Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cb-108-2019.pdf
PDF · 168.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-31Cb/108/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Luciou Baňackou, PhD. v právnom spore žalobcu: H Point, s.r.o., so sídlom Magnezitárska 11, Košice 040 13, IČO: 43 838 286, pr. zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice 040 01, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava 811 05, IČO: 31 595 545, pr. zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava v konaní o zaplatenie 888,79 € s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 888,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 460,56 eur od 24.03.2019 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 428,23 eur od 16.03.2019 do zaplatenia.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému trovy súdneho konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou v upomínacom konaní domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu spolu sumu vo výške 888,79 € s prísl., titulom nároku na náhradu škody spôsobenej pri prevádzke dopravného prostriedku poistencom žalovaného. Žalobca zároveň žiadal o priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu.
2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 18.01.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle DACIA SANDERO, R.: T ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: G. J., trvale bytom: L. P. XXX/XX, XXX XX T., narodený dňa: XX.XX.XXXX (ďalej aj len ako „poškodený“). Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla MERCEDES N., R.: T W.. I. D., trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX T., ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená, a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č.XXXXXXXXXX. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise žalobcu. Náklady na opravu tohto motorového vozidla vo výške 3.875,34 EUR boli následne uplatnené u žalovaného faktúrou č.P190033. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 08.03.2019 oznámené, že dňa 08.03.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8013884390. Žalovaný poškodenému nepriznal náhradu škody v rozsahu 460,56 EUR za neprimerane účtovanú prácu - 352,09 EUR a neprimerane účtovaný lakovací materiál - 108,47 EUR. Podľa vyjadrenia likvidátora boli pri výpočte poistného plnenia priznané alternatívne náhradné diely, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 EUR/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty
100%). Neuznaná suma vo výške 460,56 EUR bola poškodeným postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.03.2019. V dôsledku vzniknutej situácie si poškodený, t.j. G. J., prenajal náhradné motorové vozidlo v autoservise u žalobcu. Žalovaný túto udalosť zaregistroval pod číslom 8006135105. Doba nájmu, ktorého predmetom bolo náhradné motorové vozidlo T. O., R.: T bola v trvaní od XX.XX.XXXX do 14.02.2019. Náklady na použitie náhradného vozidla boli vo výške 729,00 EUR. Táto suma bola uplatnená u žalovaného faktúrou č. 319024. Doklad o úhrade faktúry č. 319024 preukazuje, že suma vo výške 729,00 EUR bola poškodeným uhradená dňa 14.02.2019. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 01.03.2019 oznámené, že dňa 28.02.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8006135105. Žalovaný nepriznal poškodenému náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla v celkovej výške 428,23 EUR, a to za 16 dní prenájmu náhradného vozidla -416,57 EUR a uskutočnil zrážku vo výške 11,66 EUR za náklady, náklady, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla, podľa najazdených kilometrov na prenajatom vozidle. Nárok na uhradenie nákladov za prenájom náhradného vozidla, ktoré vznikli v dôsledku škodovej udalosti a s tým súvisiacou potrebou prenájmu náhradného vozidla vzniká poškodenému momentom zaplatenia faktúry za prenájom náhradného vozidla požičovni, pretože vtedy vzniká na jeho strane škoda, na ktorej náhradu má právo v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poškodený, t. j. G. J. postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 729,00 EUR na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.02.2019. Žalobca uviedol, že skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o vybavení poistných udalostí uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Žalobca vo svojej argumnetácii poukázal na ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o PZP), ust. § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo23/2008, zo dňa 21. decembra 2009. Žalobca uviedol že rozsah náhrady škody je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach a žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti. Pri poistnej udalosti č. 8013884390 boli priznané alternatívne náhradné diely, zároveň žalovaný krátil poistné plnenie z dôvodu neprimerane účtovanej normohodiny a neprimerane účtovaný lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%) pre neautorizovaný servis. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle DACIA D. normohodinu 25,00€ bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými servismi v danom regióne porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena. Žalobca uvádza, že zo strany žalovaného boli uznané nedostatočné náklady na lakovací materiál vo výške lakovacej konštanty 100%. Pracovný postup zahŕňal dve vrstvy perleťového laku, pričom uznané náklady žalovaným nie je možné považovať za primerané, z dôvodu nedostatočného pokrytia nákladov vynaložených na lakovací materiál. Uvedená výška lakovacej konštanty nezahŕňa ani použitý režijný materiál, ako brúsne kotúče a lakovacie pištole. Výška lakovacej konštanty podľa kalkulácií predstavuje 130%, čo je absolútne dôvodné vzhľadom na použitý lak a postup, z čoho vyplýva, že zo strany žalovaného došlo ku kráteniu koeficientu lakovacej konštanty o 30% nedôvodne. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 08.03.2019 ďalej vyplýva, že pri výpočte poistného plnenia boli priznané alternatívne náhradné diely, na základe čoho došlo ku kráteniu poistného plnenia. Toto tvrdenie žalovaného žalobca označil za nepravdivé, keďže z dokladov o predaji jednotlivých dielov jasne vyplýva, že na opravu poškodeného motorového vozidla boli použité originálne diely a preto má žalobca v zmysle úhrady skutočnej škody nárok, aby mu boli nahradené náklady za originálne náhradné diely. Žalovaný pri poistnej udalosti krátil poistné plnenie z dôvodu neautorizovaného servisu. Žalovaný rozlišuje medzi autorizovanými a neautorizovanými autoservismi, čo žalobca považuje za rozporné s platnou právnou úpravou a taktiež európskou legislatívou. Podľa platnej slovenskej právnej úpravy nie je stanovené, že poškodený si musí dať opraviť svoje poškodené motorové vozidlo v autorizovanom servise. Práve naopak, poškodený je oprávnený rozhodnúť sa, v akom autoservise si nechá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. Uvedené je v absolútnom súlade s nariadeniami komisie EÚ, ktoré sú priamo aplikovateľné a právne záväzné aj v právnom poriadku Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je stanovená „bloková výnimka“, ktorá má zaručiť, že všetky servisy majú rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Podľa žalobcu nie je možné akceptovať takýto postup, v zmysle ktorého by bol poškodený nútený poisťovňou (žalovaným), opraviť si svoje poškodené motorové vozidlo a navyše v servise, ktorý určí poisťovňa, resp. žalovaný a de facto si tak určí, že uhradí poškodenému náklady na opravu v plnej výške iba ak bude poškodené motorové vozidlo opravené v tom servise, ktorý poisťovňa, resp. žalovaný subjektívne určí. Poisťovňa, resp. žalovaný takýmto postupom zmluvou zaväzuje poškodeného k vykonaniu opravy v určenom
autoservise, čím obmedzuje princíp autonómie v súkromno-právnych vzťahoch proti vôli poškodeného. Takýmto konaním dochádza k narušeniu princípu slobodnej hospodárskej súťaže a nemôže požívať právnu ochranu. Žalovaný uvádza, že poskytol poistné plnenie vo výške primeraných nákladov na opravu pre neautorizovaný servis. Žalovaný neuviedol na základe čoho považuje priznané náklady za primerané. Výška žalobcom účtovanej normohodiny je preukázateľne výhodnejšia, resp. porovnateľná s účtovanými normohodinami iných autoservisov v danom regióne, čo potvrdzujú predložené cenníky. Na základe uvedeného žalobca považuje oznámenie o poistnom plnení zo dňa 08.03.2019 za nedôvodné a nepreskúmateľné. V danom prípade sa teda jedná o svojvôľu žalovaného pri stanovení nákladov na opravu. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť a to vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť svoje závery riadne odôvodniť podľa ust. §11 ods. 6 písm. b) Zákona o PZP. Žalobca poukázal na skutočnosť, že škoda bola poškodenému vnútená resp. ak by k nej nedošlo, tak by poškodený mohol naďalej používať svoje motorové vozidlo DACIA SANDERO, EČV: T Vznikom škody mu bolo zabránené používať predmetné motorové vozidlo a preto mal nárok na náhradné motorové vozidlo T. O., R.: T Poškodený so žalobcom uzavreli Nájomnú zmluvu dňa 18.01.2019. Faktúra č. 319024 nezohľadňuje náklady, ktoré vynaložil nájomca, poškodený za užívanie náhradného motorového vozidla. Faktúra č. 319024 premieta náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť na zaplatenie nájomného za náhradné vozidlo, ktoré boli dohodnuté na základe nájomnej zmluvy. Poškodený uhradil faktúru č. 319024, t.j. nájomné, čím mu vznikla škoda, ktorú je žalovaný povinný uhradiť. V zmysle nájomnej zmluvy teda do nákladov za nájom náhradného vozidla patria len náklady za samotný prenájom. Prevádzkové náklady si nájomca platí sám, resp. nie sú súčasťou nájmu. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 01.03.2019 ďalej vyplýva, že z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla boli priznané skutočné náklady na zapožičanie motorového vozidla počas nevyhnutnej doby opravy vlastného motorového vozidla. Z fakturovaných 28 dní, bolo priznaných 12 dní, čím došlo ku kráteniu rozsahu nájmu o 16 dní. Z čl. II nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 18.01.2019 vyplýva, že nájom náhradného motorového vozidla je dohodnutý na dobu určitú, a to po dobu vykonania opráv na poškodenom vozidle , resp. jeho umiestnenia v servise H Point s.r.o. Doba nájmu začína plynúť v deň prevzatia vozidla spolu s odovzdaním potrebných dokladov na prevádzke prenajímateľa. Nájom vozidla sa končí v deň jeho odovzdania spolu s príslušnými dokladmi. Z odovzdávacieho/preberacieho protokolu je zrejmé, že poškodené motorové vozidlo bolo prevzaté dňa 18.01.2019 a odovzdané dňa 14.02.2019, a to v deň ukončenia opravy motorového vozidla spolu s fakturáciou opravy. Doba od vzniku škody po ukončenie opráv na poškodenom motorovom vozidle je podľa žalobcu nevyhnutnou dobou, po ktorú poškodený nemohol užívať svoje poškodené motorové vozidlo. Podľa časovej osi vypracovanej zamestnancom žalobcu Ing. G. N. a na základe jeho čestného vyhlásenia je zrejmé, že doba 28 dní je odôvodnená. Po danú dobu boli reálne vykonávané opravy na poškodenom motorovom vozidle. Nie je zrejmé ako žalovaný dospel k primeranej dobe prenájmu v rozsahu 12 dní, z akých vstupných údajov vychádzal, ide o nepreukázané tvrdenie. Do ukončenia opráv poškodený nemohol bez svojho zavinenia užívať poškodené motorové vozidlo. Vychádzajúc z preberacieho protokolu stav tachometra pri prevzatí náhradného motorového vozidla poškodeným bol 2122 km. Stav tachometra pri odovzdaní náhradného motorového vozidla poškodeným žalobcovi bol 2942 km. Poškodený tak v trvaní doby prenájmu náhradného motorového vozidla v trvaní 28 dní tak denne najazdil cca 29,28 km. Zároveň žalobca poukázal na účel nájmu, ktorý poškodený vymedzil v Odovzdávacom/ preberacom protokole. Účelom predmetného nájmu bol - rozvoz detí do školy, škôlky, krúžky, dochádzanie za lekárom, zdravotné dôvody, a ako špecifický účel nájmu poškodený uviedol denný rozvoz autistického dieťaťa do školy a späť a k lekárovi. Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 08.03.2019 pri poistnej udalosti č. 8006135105 je podľa žalobcu neodôvodnené. Žalovaný neuvádza na základe čoho vypočítal náklady, ktoré mal vynaložiť poškodený v čase užívania náhradného motorového vozidla, t.j ako dospel k predmetnej sume. Žalobca označil predmetné oznámenie za nedôvodné a nepreskúmateľné, čím bola porušená povinnosť žalovaného ako poisťovateľa podľa § 11 ods.6 písm. b) zákona o PZP.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v konaní vedenom pod sp.zn. 35Up/985/2019 dňa 19.08.2019 platobný rozkaz, proti ktorému podal v stanovenej lehote žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný, faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný ďalej uviedol, že žaloba nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), nakoľko žalobca mal v žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol,
niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 CSP, postačujúce. Žalovaný ďalej namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Argumentoval rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 192/2004. Zo žalobcom predloženej faktúry vyplýva, že poškodený bol dlžníkom žalobcu. S poukazom na túto skutočnosť, ako aj na znenie ustanovenia § 524 OZ poškodený nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedené je v rozpore s ust. § 524 OZ. Žalovaný zmluvy o postúpení pohľadávky označil za neplatné, s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008 a s poukazom na nemožnosť uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej je postúpenie záväzku zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Zároveň vo vzťahu k uzatvorenej zmluve o postúpení pohľadávky žalovaný uviedol, že v predmetnej zmluve absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok. V predloženej zmluve o postúpení pohľadávky je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, podľa právneho názoru žalovaného neexistujúcej) pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku (resp. jej časť). Uvedením predmetných skutočností (špecifikácia a predmet zmlúv o postúpení pohľadávky) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu. Samotný predmet zmlúv o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia žalovaný poukázal na oznámenie, ktoré predložil sám žalobca, v zmysle ktorého žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia. Poškodený ako aj žalobca sa teda z oznámenia preukázateľne dozvedeli, z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného krátené, čo napokon žalobca aj sám vo svojej žalobe potvrdzuje. Plnenie zo strany žalovaného, predstavuje maximálne možné a objektívne preukázane plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcovi a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné. Žalovaný ďalej s poukazom na ust. §11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákon o PZP) a rozhodnutia NS SR zo dňa 22.11.2018, sp.zn. 3 Cdo/145/2017 uviedol, že splnil uložené povinnosti, nakoľko poskytol poškodenému plnenie v lehote 3 mesiacov od oznámenia/dátum hlásenia škodových udalostí, a zároveň uviedol, z akých dôvodov bola uplatnená výška plnenia krátená.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 07.09.2019 k nedostatkom náležitostí žaloby poukázal na skutočnosť, že súd na základe podanej žaloby vydal platobný rozkaz a nepovažoval za potrebné žalobcu vyzývať na doplnenie skutočností, ktorých absenciu žalovaný namieta. Žalobca zrozumiteľne a určito opísal skutkový stav. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku na náhradu škody, sú jednoznačné a konkrétne, poistná udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti zámeny s inými poistnými udalosťami, v žalobe je uvedené, kedy došlo k poistnej udalosti, aké motorové vozidlo bolo v jej dôsledku poškodené aj pod akým číslom danú poistnú udalosť žalovaný zaregistroval. V danom prípade skutočnosti, ktoré žalovaný vymenúva vo svojom odpore nepredstavujú podstatné náležitosti, od ktorých uvedenia/neuvedenia závisí úspech resp. neúspech žalobcu v spore. K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že uplatnený nárok na náhradu škody vznikol krátením časti nároku, ktorý si uplatnil poškodený voči žalovanému v zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP. S poukazom na ust. § 797 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) žalobca uviedol, že nárok na náhradu škody, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Žalobca pritom poukázal na ust. § 4 a § 15 zákona o PZP a rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len NS ČR), sp.zn. 25Cdo347/2000, 25Cdo2575/2000, 5Cdo89/2008 a pod., v zmysle ktorých nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží, teda napr. či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú nahodilé a bez súvislosti s príčinou vzniku škody.
Žalobca uviedol, že žalovaný si mýli dva samostatné právne nároky, ktoré existujú nezávisle od seba a to nárok žalobcu na zaplatenie ceny za opravu veci, ktorý mu vznikol voči objednávateľovi opravy a nárok poškodeného na zaplatenie poistného plnenia z titulu náhrady škody za opravu vozidla, za škodu spôsobenú poistenom žalovaného v dôsledku prevádzky motorového vozidla, ktorý mu vznikol voči žalovanému. Predmetom postúpenia pohľadávky je nárok poškodeného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý eviduje voči žalovanému a ktorý platne postúpil na žalobcu. V prípade zmluvy o postúpení pohľadávky za úhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla uvádzame, že aj táto bola uzavretá stranami platne, pričom poškodený zo škodovej udalosti bol oprávnený svoju pohľadávku voči žalovanému z titulu úhrady nákladov za prenájom náhradného vozidla platne postúpiť na tretí subjekt. Totiž v otázke vzniku pohľadávky poškodeného voči žalovanému z titulu úhrady nákladov za prenájom náhradného vozidla zo strany poškodeného, v zmysle aktuálnej právnej úpravy ako aj súdnych rozhodnutí platí, že vznik pohľadávky poškodeného za úhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému je naviazaný na úhradu faktúry za náklady za prenájom náhradného motorového vozidla zo strany poškodeného v prospech žalobcu, pretože v tomto momente dochádza k majetkovému úbytku na strane poškodeného a zároveň k vzniku pohľadávky voči žalovanému vo výške uhradenej faktúry za náklady za prenájom náhradného vozidla. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 32Cb/32/2019 a rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 27Cb/39/2012. Žalobca s poukazom na ust. § 524 OZ, ust. § 525 OZ a ust. § 36 OZ označil zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú medzi poškodeným z poistnej udalosti a žalobcom za platnú. V predmetnom prípade veriteľ postúpil svoju pohľadávku z titulu nároku na poistné plnenie voči žalovanému na žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovaný. V predmetnom prípade neexistoval dôvod zakazujúci postúpenie uvedenej pohľadávky. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že je nevyhnutné aplikovať princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Žalobca pritom poukázal na R (ČR) 27/2008), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ÚS SR) z 3. júla 2008 sp.zn. I. ÚS 242/07, uznesenie NS SR, sp.zn. 4Cdo/132/2007), nález ÚS SR, sp.zn. I. ÚS 242/07-29, rozsudok NS SR, sp.zn. 1 M Obdo V 6/2006), uznesenie NS ČR, sp.zn. 33 Cdo/4155/2011. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v podanom odpore poukázal na odôvodnenie nepriznania nároku na náhradu škody uvedené v liste žalovaného zo dňa 22.06.2019 a zo dňa 04.07.2018 a dodal, že akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné, avšak bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia alebo poskytnutia dôkazu o správnosti postupu žalovaného. Svoje tvrdenia neoprel o žiadnu relevantnú obranu či použitie prostriedkov aktívnej procesnej obrany čo do podstaty krátenia nároku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. K námietkam voči uplatnenému úroku z omeškania žalobca uviedol, že závery z rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nemožno aplikovať na predmetný prípad aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - zákona o PZP. Z citovanej právnej vety zároveň vyplýva, že Najvyšší súd SR sa v predmetnom rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Z rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 ďalej vyplýva, že § 11 ods. 8 zákon o PZ sa viaže na splnenie výlučne nepeňažnej povinnosti, resp. zákon o PZP upravuje iba úrok z omeškania pri nesplnení nepeňažnej povinnosti. Pri nesplnení peňažnej povinnosti sa tak má aplikovať § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo začiatkom plynutia lehoty od ukončenia šetrenia, tj. splnenia nepeňažnej povinnosti. Ak by sme pripustili závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo/145/2017 nastala by absurdná situácia, kedy by žalobcovia (poškodení) mali nárok na zaplatenie úroku z omeškania priamo od škodcov podľa § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti riadne a včas, ale voči poisťovateľovi by titulom uplatnenia nároku z PZP takýto nárok nemali.
V prípade aplikácie daného rozsudku by tak došlo k popretiu povinného zmluvného poistenia, podstatou ktorého je právo poisteného, aby poisťovňa za neho uhradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorú spôsobil poistený. Zároveň v prípade aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, kedy by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorý by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Uvedený výklad nie je zámerom zákonodarcu. Úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku (§ 517 ods. 2 OZ a § 369 OBZ). Ak by sme pripustili závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR neexistovala by žiadna sankcia pre poisťovňu v prípade, ak by neposkytla peňažné plnenie riadne a včas. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/335/2017 zo dňa 22.11.2018.
5. Okresný súd Banská Bystrica v súlade s ust. § 19 ods. 1 písm. b) CSP a § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní vec postúpil tunajšiemu súdu ako vecne a miestne príslušnému.
6. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.
7. Žalobca na podporu svojich vyjadrení ako prostriedky procesného útoku predložil nasledovné dôkazy: • Nájomná zmluva uzavretá medzi žalobcom a osobou G. J. zo dňa 18.01.2019 č. l. 7 a č. l. 8, • Cenník požičovne žalobcu č. l. 9, • Cenník servisných služieb a hodinových sadzieb spoločnosti AUTO GABRIEL č. l. 10, • Odovzdávací/preberací protokol č. l. 11 a č. l. 12, • Cenník servisných prác č. l. 13, • Dodací list č. SKPD8003208022019 zo dňa 08.02.2019 č. l. 14, • Faktúra č. SK8019006142 zo dňa 22.02.2019 č. l. 15, • Cenník spoločnosti MORIS č. l. 16, • Dodací list č. SKPD8003501022019 zo dňa 01.02.2019 č. l. 22, • Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 08.03.2019 č. l. 23, • Faktúra č. 319024 na sumu 729 euro splatná dňa 28.02.2019 č. l. 24, • Registrácie osobných automobilov v SR č. l. 25 - 26, • Faktúra č. P190033 na sumu 3.875,34 euro splatná dňa 28.02.2019 č. l. 27, • Čestné vyhlásenie Ing. G. N. zo dňa 18.03.2019 č. l. 28, • Dodací list č. SKPD8003501022019 z o dňa 01.02.2019 č. l. 33, • Potvrdenie o zaplatení 729 eur zo dňa 14.02.2019 č. l. 34, • Správa o nehode zo dňa 19.01.2019 č. l. 35, • Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 12.03.2019 č. l. 36, • Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14.02.2019 č. l. 37, • Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 01.03.2019 č. l. 38 • Kalkulácia
8. Žalovaný na podporu svojich vyjadrení nepredložil ako prostriedky procesnej obrany žiadne dôkazy.
9. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi v súlade s ust. § 204 CSP a zistil tento skutkový stav:
10. Dňa 18.01.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle DACIA SANDERO, R.: T ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: G. J., trvale bytom: L. P. XXX/XX, XXX XX T., L. K.: XX.XX.XXXX. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla MERCEDES N., R.: T W.. I. D., trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX T., ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému ohlásená a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č.8013884390. Poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise žalobcu. Náklady na opravu motorového vozidla vo výške 3.875,34 EUR boli uplatnené u žalovaného faktúrou č.P190033. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 08.03.2019 bolo žalobcovi oznámené, že dňa 08.03.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8013884390. Žalovaný poškodenému nepriznal náhradu škody v rozsahu 460,56 EUR z dôvodu, že pri výpočte poistného plnenia boli priznané alternatívne náhradné diely, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 EUR/NH s DPH a
primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%). Neuznaná suma vo výške 460,56 EUR bola poškodeným postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.03.2019.
11. Poškodený si od žalobcu na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 18.01.2019 prenajal náhradné motorové vozidlo na dobu vykonania opráv na poškodenom vozidle. Žalovaný túto udalosť zaregistroval pod číslom 8006135105. Nájomná zmluva trvala v období od 18.01.2019 do 14.02.2019, nájomné bolo vyúčtované vo výške 729,00 EUR. Suma vo výške 729,00 EUR bola uhradená poškodeným dňa 14.02.2019. Táto suma bola uplatnená u žalovaného faktúrou č. 319024. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 01.03.2019 oznámené, že dňa 28.02.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8006135105. Žalovaný nepriznal poškodenému náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla v celkovej výške 428,23 EUR, z dôvodu, že nevyhnutná doba opravy motorového vozidla bola 12 dní a z uplatnenej sumy boli odpočítané náklady, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla. Poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.02.2019.
12. Z cenníkov autoservisov pre lakovacie, mechanické a klampiarske práce v regióne pre rovnaký alebo obdobný typ motorového vozidla ako DACIA SANDERO vyplývajú nasledovné ceny:
- Auto Gábriel, s.r.o. Košice - Osloboditeľov č.70, Košice- Mechanické práce: 30 EUR, Klampiarske a lakovacie práce: 37 EUR
- Moris Slovakia s.r.o. - Alejová 4, Košice -Mechanická dielňa: 39 EUR, Karosárska a lakovacia dielňa: 49 EUR
- KAR-LAK J&P, spol. s.r.o., Podnikateľská 6, Košice-Barca - 25 EUR.
13. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle DACIA SANDERO normohodinu vo výške 25,00 €.
14. Z dokladov o predaji jednotlivých dielov vyplýva, že na opravu poškodeného motorového vozidla boli použité originálne diely.
15. Podľa nepopretých skutkových tvrdení žalobcu pracovný postup zahŕňal dve vrstvy perleťového laku, výška lakovacej konštanty 100% v takom prípade nezahŕňa ani použitý režijný materiál, ako brúsne kotúče a lakovacie pištole.
16. Z odovzdávacieho/preberacieho protokolu vyplýva, že poškodené motorové vozidlo bolo prevzaté dňa 18.01.2019 a odovzdané dňa 14.02.2019, t.j. v deň ukončenia opravy motorového vozidla Z časovej osi vypracovanej zamestnancom žalobcu Ing. Petrom Gabašom a na základe jeho čestného vyhlásenia vyplýva, že doba opravy motorového vozidla v dĺžke 28 dní je dôvodná.
17. Zo obchodného registra SR súd zistil, že predmetom činnosti žalobcu sú o.i. oprava cestných motorových vozidiel, oprava karosérií, prenájom hnuteľných vecí, vykonávanie odťahovej služby.
18. Podľa ust. § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
19. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
20. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
21. Podľa ust. § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
22. Podľa ust. § 788 ods. 1 OZ Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
23. Podľa ust. § 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
24. Podľa ust. § 789 ods. 2 OZ osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).
25. Podľa ust. § 790 písm. a) poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).
26. Podľa ust. § 791 ods. 1 OZ pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
27. Podľa ust. § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
28. Podľa ust. § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
29. Podľa ust. § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
30. Podľa ust. § 797 ods. 4 OZ ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
31. Podľa ust. § 799 ods. 2 OZ kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
32. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákon o PZP) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
33. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. Podľa ust. § 11 ods. 6 o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti : a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
35. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
36. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
37. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
38. Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
39. Podľa čl. 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
40. Podľa čl. 2 ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
41. Podľa čl. 5 CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.
42. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
43. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
44. Podľa ust. § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
45. Podľa nálezu Ústavného súdu Českej republiky (ďalej len ÚS ČR) zo dňa 20.11.2000 sp. zn. IV. ÚS 548/99: „Za protiústavní, porušující právo na spravedlivý proces, je třeba považovat i taková rozhodnutí, jež jsou postavena na právním závěru soudu, který je v extrémním nesouladu s vykonanými skutkovými zjištěními. Za takový protiústavní závěr je třeba v dané věci - za stavu, kdy výsledky provedeného dokazování nasvědčují existenci poškození majetku stěžovatelky - považovat závěr odvolacího soudu, že v případě, kdy má být hrazena škoda v penězích, lze uznat prokázání nároku na náhradu škody pouze tehdy, kdy již poškozený prostředky na její odstranění vynaložil..… Dle názoru Ústavního soudu z dikce § 442 OZ aplikovaného nelze dovozovat, tak jako to učinil odvolací soud, že v případě, kdy je škoda hrazena v penězích, lze uznat prokázání nároku na náhradu škody pouze tehdy, kdy již poškozený prostředky na její odstranění vynaložil.Ostatně tento závěr vyplývá i ze stanoviska Nejvyššího soudu ČR Rc 55/71,Sbírka soudních rozhodnutí č. 7 z roku 1971(na které patrně poukazuje i stěžovatelka, která zřejmě nedopatřením označila jiný rok tohoto rozhodnutí), z jehož smyslu je zřejmé, že škodu představují nejen majetkové hodnoty, které již bylo nutno vynaložit, ale i ty, které by bylo nutno vynaložit k tomu, aby došlo k uvedení věci do předchozího stavu (obdobně i rozhodnutí Nejvyššího soudu Rc 25/90, Sbírka soudních rozhodnutí č. 6 z roku 1990)..…Právní závěr odvolacího soudu, ve kterém tento soud sice na jedné straně zřejmě uznává existující trvalé a neodstranitelné poškození stěžovatelčina majetku, jehož výše byla stanovena znaleckým posudkem, a současně jí odmítá přiznat za toto poškození jejího majetku nárok na odpovídající náhradu, je proto dle názoru Ústavního soudu neudržitelný a v podstatě odporující zákonu, ve svých důsledcích natolik extrémní, že jím došlo k porušení stěžovatelčina práva na spravedlivý proces…”.
46. Podľa rozhodnutia NS ČR v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cdo 347/2000: Při stanovení výše škody vzniklé poškozením použité a částečně opotřebované věci není podstatné, zda poškozený věc opravil či nikoliv. Rozsah náhrady se určuje s přihlédnutím k obecné ceně věci v době poškození a k rozsahu jejího poškození; částka vyjadřující náklady na opravu věci se snižuje o částku odpovídající zhodnocení věci její opravou oproti původnímu stavu..…Není podstatné, zda poškozený věc skutečně
opravil či nikoliv, neboť výši škody nelze činit závislou na tom, jak poškozený s věcí naloží, tedy např. zda ji někomu daruje, prodá nebo vymění a za jakou cenu (protihodnotu), neboť tyto okolnosti jsou nahodilé a bez souvislosti s příčinou vzniku škody (srov. rozsudek NS ČR ze dne 30. 11. 1988, sp. zn. 1Cz 82/88 publikovaný pod č. 25 ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, 1990).
47. Podľa nálezu ÚS SR z 3. júla 2008 sp. zn. I. ÚS 640/2014 sú prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.
48. Podľa uznesenia NS SR vo veci vedenej pod sp.zn. 4Cdo/132/2007 pri interpretácii zmlúv treba rešpektovať princíp priority skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad jej formálnym prejavom, a princíp priority výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady (nález ÚS SR z 3. júla 2008 sp.zn. I. ÚS 242/07). Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou. Tento výkladový argument má charakter všeobecného právneho princípu a jeho rešpektovanie je ústavne konformné a súladné s princípmi právneho štátu. Je ním vyjadrená a podporovaná zásada autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy, ako i zásada pacta sunt servanda (zmluvy majú byť dodržiavané).
49. Predmetom konania je nárok na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorý vznikol z dôvodu vzniku škodovej udalosti pri prevádzke motorového vozidla, pri ktorej poistenec žalovaného (na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) spôsobil škodu na vozidle poškodeného. Žalovaný krátil poistné plnenie vo výške 223,96 €. Žalobca podanou žalobou uplatňuje sumu 173,96 € za nepriznanú cenu práce, v konaní si neuplatňuje sumu 50 € za poškodený zadný nárazník, ktorého poškodenie nebolo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.
50. V konaní bolo nesporné: • že pri prevádzke motorového vozidla došlo ku škodovej udalosti, škoda na motorovom vozidle je v uplatnenom rozsahu v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, • škodu na vozidle poškodeného spôsobil poistenec žalovaného v čase trvania poistného vzťahu so žalovaným, ktorý vznikol na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, • v konaní nebola sporná výška žalobcom fakturovanej sumy, rozsah, v ktorom žalovaný náklady na opravu motorového vozidla a nájomné za náhradné motorové vozidlo uhradil a rozsah, v ktorom poistné plnenie krátil, • predmet podnikateľskej činnosti žalobcu zapísaný do obchodného registra.
51. Medzi sporovými stranami bola sporná: • úplnosť náležitostí podanej žaloby, • aktívna legitimácia žalobcu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, • skutočnosť, či žalovaný uskutočnil krátenie poistného plnenia v súlade so zákonom, • oprávnenosť nároku žalobcu na priznanie úrokov z omeškania.
52. K otázke žalovaným namietaných vád žaloby súd uvádza, že rozsah, v akom sú opísané rozhodujúce skutočnosti v žalobe je pre zistenie skutkového stavu dostatočný. Neuvedenie žalovaným pomenovaných skutočností nemožno klasifikovať ako neunesenie bremena tvrdenia v spore. Súd považuje žalobu za formálne spôsobilú a žalovaným namietané vady žaloby za nepodstatné.
53. V otázke aktívnej legitimácie žalobcu a platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky súd v súlade s čl. 2 ods. 2 CSP a princípom právnej istoty plne rešpektuje právne názory najvyšších súdnych autorít vyjadrené v rozhodnutí NS ČR v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cdo 347/2000, v náleze ÚS ČR zo dňa 20.11.2000 sp. zn. IV. ÚS 548/99 a ďalších na ne odkazujúcich rozhodnutiach, v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp. zn. I. ÚS 640/2014, v uznesení NS SR vo veci vedenej pod sp.zn. 4Cdo/132/2007, v náleze ÚS SR z 3. júla 2008 sp.zn. I. ÚS 242/07.
54. Pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu a spôsobilosti predmetu zmluvy o cesii zo dňa 12.03.2019 súd považuje za rozhodujúce znenie ust. § 797 ods. 2 OZ, ktorý upravuje okamih vzniku práva na plnenie a ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP, ktoré zakladá priamy nárok poškodeného na náhradu škody voči poisťovateľovi. V zmysle cit. zák. ustanovení, ako aj citovaných súdnych rozhodnutí najvyšších súdnych autorít ku vzniku škody na motorovom vozidle poškodených dochádza už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou motorového vozidla. Výšku škody nie je možné robiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží, či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodilé. Spôsob, akým naloží poškodený s poškodenou vecou je bez akejkoľvek súvislosti so vzniknutou škodou. Poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má priamy zákonný nárok založený ust. § 15 zákona o PZP voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Pre konanie je preto nepodstatné, či poškodený žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodený najskôr musel uhradiť faktúru za opravu vozidla, až následne si nárok uplatniť u žalovaného, došlo by tým k popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí subjekt - poisťovňu. Úhrada faktúry mala byť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) a ods. 4 zákona o PZP zabezpečená práve poistným plnením žalovaného.
55. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla, ktorý bol na žalobcu postúpený zmluvou o cesii zo dňa 14.02.2019, súd uvádza, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že poškodený nájomné žalobcovi zaplatil a následne nárok na náhradu takto spôsobenej škody voči žalovanému postúpil na žalobcu. Vo vzťahu k tejto časti uplatneného nároku je preto argumentácia žalovaného bezpredmetná.
56. Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty sa súd nestotožňuje so záverom žalovaného, že predmetom zmlúv o postúpení bolo postúpenie záväzku postupcu, a preto sú zmluvy o postúpení pohľadávok neplatné. Naopak predmetom zmluvy je konkrétna pohľadávka poškodeného voči žalovanému, ktorá mu vznikla v súlade s ust. § 797 ods. 2 OZ, § 15 ods. 1 zákona o PZP a § 442 OZ.
57. Z ust. § 524 OZ vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, a to označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu, postupníka a presná identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi.
58. Z obsahu zmlúv o postúpení pohľadávky bez pochybností vyplýva, aká pohľadávka, v akej výške bola postupovaná a z čoho táto pohľadávka vznikla. Súd nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalovaného, že postupcom a postupníkom špecifikovaný predmet zmluvy o postúpení časti pohľadávky je nejasný, neurčitý a z toho dôvodu neplatný. Predmet zmluvy je jednoznačne individualizovaný a zmluva je z hľadiska ust. § 37 OZ a §39 OZ platná.
59. S poukazom na nález ÚS SR z 3. júla 2008 sp.zn. I.ÚS 242/07, nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015 a uznesenie NS SR, sp.zn. 4Cdo/132/2007, súd vo vzťahu k ďalším argumentom žalovaného o neplatnosti zmluvy o cesii konštatuje, že výklad žalovaného je prísne formalistický a nerešpektuje skutočnú vôľu zmluvných strán, zásadu pacta sunt servanta a zásadu preferencie platnosti právnych úkonov. Vôľa sporovej strany je vyjadrená zrozumiteľne, slobodne vážne, súd nemá dôvod odoprieť právnemu úkonu zamýšľané právne účinky a vyhlásiť zmluvu o postúpení za neplatnú v rozpore s vôľou zmluvných strán.
60. Pokiaľ ide o dôvodnosť krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného, k tomu súd uvádza, že skutočnosť, že opravu motorového vozidla vykonal servis, ktorý nie je tzv. autorizovaným servisom, nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce. Poškodený má právo slobodnej voľby autoservisu, ktorému zverí opravu svojho motorového vozidla, toto právo mu nemožno nijako obmedziť. V prípade, ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce opravy motorových vozidiel po splnení zákonných predpokladov na autorizované, či neautorizované servisy a zmluvné alebo nezmluvné. Ak sa poškodený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise žalobcu, ktorý nie je autorizovaným, neznamená to, že náklady ktoré boli vynaložené, predstavujú náklady, ktoré nebolo
potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti. Zo žalobcom predložených cenníkov servisov v regióne má súd za preukázané, že hodnota vyúčtovaných prác bola vyúčtovaná v bežných cenách v danom regióne. Za podstatnú súd považuje skutočnosť, že nebolo zistené a ani namietané nekvalitné vykonanie opravy.
61. Vo vzťahu ku ostatným dôvodom krátenia poistného plnenia, súd uvádza, že žalovaný nepoprel žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu, ktorými žalobca odôvodňoval v konaní uplatnený nárok. V súlade s ust. § 151 ods. 1 CSP súd preto nepopreté skutkové tvrdenia žalobcu považuje za nesporné.
62. Z vyššie uvedených dôvodov s poukazom na čl. 8 CSP má súd za to, že žalovaný v otázke dôvodnosti krátenia poistného plnenia neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, a preto súd žalobe v rozsahu uvedenom vo výroku č. I tohto rozsudku vyhovel.
63. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú skutočnosť, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená, uvedené tvrdenie nezodpovedá ostatným v konaní vykonaným listinným dôkazom. Navyše v danom prípade ide o zmenu v dôvodoch krátenia poistného plnenia, čo je v rozpore s ust. § 797 ods. 4 OZ. Žalovaný nemôže v priebehu súdneho konania meniť dôvody krátenia poistného plnenia a označovať iné dôvody ako tie, ktoré uviedol v oznámení o šetrení poistnej udalosti.
64. Podľa ust.11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
65. Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
66. Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
67. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
68. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
69. Žalovaný v otázke nároku žalobcu na úroky z omeškania argumentoval s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 tým, že splnil povinnosti uložené ust. §11 ods. 6 a 7 zákona o PZP, nakoľko poskytol poškodenému plnenie v lehote 3 mesiacov od oznámenia škodovej udalosti a zároveň uviedol, z akých dôvodov bola uplatnená výška plnenia krátená.
70. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v prejednávanom prípade žalovaný krátil poistné plnenie z dôvodov: • že opravu poškodeného motorového vozidla nevykonal autorizovaný servis, a to napriek skutočnosti, že súdy SR dlhodobo a stabilne judikujú, že uvedený dôvod nie je relevantným dôvodom pre krátenie
poistného plnenia, obzvlášť ak zo zisteného skutkového stavu nemožno dovodiť záver o nekvalitnom vykonaní opravy • zníženia lakovacej konštanty, použitia alternatívnych náhradných dielov, skrátil dobu, po ktorú priznal náklady na zapožičanie motorového vozidla z 28 na 12 dní a z nájomného odpočítal náklady, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla. Žalobca ku každému z uplatnených nárokov uviedol argumentáciu a v súlade s ust. čl. 8 CSP predložil listinné dôkazy, ktoré preukazovali oprávnenosť nárokov v uplatnených sumách. Žalovaný uvedené tvrdenia nepoprel, dôkazy nespochybnil a k dôvodom krátenia poistného konania sa v priebehu celého konania nevyjadril. Z uvedených dôvodov má súd má za to, že ak žalovaný kráti poistné plnenie vedome z dôvodov, ktoré v zmysle stabilnej judikatúry nie sú akceptované, alebo svojvoľne z dôvodov ktoré nevie v konaní vysvetliť a preukázať nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil. Podľa názoru súdu takéto konanie žalovaného nemôže požívať právnu ochranu, v opačnom prípade by išlo o zjavné zneužitie práva a popretie princípu spravodlivosti.
71. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
72. Nakoľko žalovaný nekrátil poistné plnenie zákonne, s jeho vyplatením oprávnenej osobe sa dostal do omeškania, súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v zákonnej výške podľa ust. § 517 OZ a ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., počnúc prvým dňom omeškania, t.j. 16.-tym dňom po skončení prešetrovania jednotlivých škodových udalostí.
73. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
74. O trovách konania bolo z dôvodu, že žalobca bol úspešný v celkom rozsahu (resp. bol neúspešný len v nepatrnom rozsahu) rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že súd mu voči žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu vo výroku III tohto rozhodnutia.
75. O samotnej náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdy úradník (§ 262 odsek 2 CSP.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods.1 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Okresnom súde Košice II v dvoch vyhotoveniach (§ 362 C.s.p.) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§365 ods.1 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods.3 C.s.p.) Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 C.s.p.) Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.