Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/69/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Zuzany Čisovskej v spore žalobkyne G.. O.A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.G., S. XX, zastúpenej JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou, so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 45 proti žalovanej Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 3/A, IČO: XX XXX XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Laurinská 3, o zaplatenie 2.554,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. -186 zo dňa 20.septembra 2018 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. - 205 zo dňa 08. novembra 2018

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v časti výroku pod č. I., čo sa týka zaplatenia sumy 2.554,40 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania a trov štátu (č. II. a III.).

II. M e n í rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v časti výroku pod č. I. o zaplatení príslušenstva - vo výške úrokov z omeškania tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.554,- eur od 12.01.2015 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Súd z a v ä z u j e žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 2.554,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.554,- Eur, od 12.01.2015 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 100 % .

2. Dopĺňacím rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie doplnil hore označený napadnutý rozsudok o nasledovný výrok: III. z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť v zmysle pripojeného príkazu na úhradu náhradu vzniknutých trov štátu vo výške 141,66 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.498,40 eur, úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 12.01.2015 do zaplatenia, titulom náhrady sťaženia spoločenského

uplatnenia ako aj náhrady trov konania, nakoľko pri dopravnej nehode dňa 29.03.2013 o 13.45 hodine na štátnej ceste 1/50 Košická cesta, obec Včeláre, utrpela závažné poranenia. Po roku od vzniku dopravnej nehody bol vypracovaný posudok o sťažení spoločenského uplatnenia žalobkyne, ktorý vypracoval MUDr. Kazimír Kukla, chirurg z Nemocnice sv. Vincenta a vyčíslil jej škodu na zdraví zo dňa 08.04.2014 na 130 bodov, čo činí sumu 2.142,40 eur, keďže v roku 2014 je pre určenie sumy náhrady za bolesť platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 16,48 eur. Všetky nároky súvisiace s dopravnou nehodou boli uplatnené u zdravotnej poisťovni Generáli Poisťovňa, a.s., ktorá listom zo dňa 12.01.2015 svojvoľne a nezákonne upravila znalecký posudok o sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. Kazimíra Kuklu zo dňa 08.04.2014 a krátila počet bodov v posudku na 60 bodov s tým, že zároveň nesprávne uviedla sadzbu za jeden bod, keď pri sume ktorú vyplatila za posudok o sťažení spoločenského uplatnenie uviedla hodnotu jedného bodu 16,48 x 40 = 644. Z vyššie uvedeného vyplýva že žalovaná neoprávnene krátila vypracovaný posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 08.04.2014, MUDr. Kazimíra Kuklu a tým neoprávnene zasiahla do práv poškodenej na vyplatenie náhrady, tak ako to bolo stanovené v znaleckom posudku, čím sa na úkor poškodenej obohatila o sumu 1.498,40,- eur.

4. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, keďže mala za to, že na základe Oznámenia o náhrade zo dňa 12.01.2015 oznámila žalobkyni výšku poskytovaného poistného plnenia v sume spolu 729,36 eur, ktorú jej aj vyplatila, ktorá predstavuje časť uplatneného nároku, keďže zmluvný lekár žalovanej posúdil výpočet bodového hodnotenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku posudzujúceho lekára žalobkyne MUDr. Kazimíra Kuklu, chirurga z nemocnice svätého Vincenta, ako nesprávny a nepodložený príslušnou fotodokumentáciou, čo je v rozpore so zásadami na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, s odkazom na ust. § 7 ods. 6 v spojení s § 7 ods. 3 tohto zákona. Taktiež nesúhlasila s bodovým ohodnotením predmetného sťaženia spoločenského uplatnenia a to s poukazom na lekársky posudok MUDr. Stanislava Mlynárika, zmluvného lekára žalovanej.

5. Žalobkyňa po nariadení, z dôvodu sporných znaleckých posudkov, predložených stranami sporu, znaleckého dokazovania vo veci znalcom MUDr. Petrom Valdmanom, podaním zo dňa 15.02.2016 žiadala o rozšírenie žaloby zo dňa 05.02.2015 o sumu 1.056,40 Eur s príslušenstvom, v dôsledku vyčíslenia sťaženia spoločenského uplatnenia v znaleckom posudku č. 008/16 MUDr. Petra Valdmana, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, plastická chirurgia zo dňa 06.04.2016, kde stanovil hodnotu sťaženia spoločenského uplatnenia na 195 bodov x 16,48 = 3.212,60 Eur, čo po odrátaní plnenia poskytnutého žalovaným vo výške 659,20 Eur, predstavuje 2.554,40 Eur. Súd na pojednávaní dňa 28.06.2016 uznesením pripustil zmenu žaloby.

6. Žalobkyňa dodala, že trestné konanie v uvedenej veci už skončilo a to pred podaním žaloby, dňa 06.02.2015. Žaloba nebola podaná na súd, keďže konanie sa skončilo rozhodnutím v priestupkovom konaní a žalobkyňa bola odkázaná na adhézne konanie.

7. Žalovaný s obsahom Znaleckého posudku č. 008/16 MUDr. Petra Valdmana, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, plastická chirurgia zo dňa 06.04.2016, po konzultácii so svojím zmluvným lekárom nemal námietky aj keď z neho vyplýva, že predložený lekársky posudok žalobkyňou MUDr. Kazimíra Kuklu zo dňa 08.04.2014 vychádza z nesprávneho použitia položky pod č. 405, z čoho vychádza aj nesprávne odôvodnený skutkový stav v danej veci a preto žalovaná vzniesla námietku premlčania voči uplatnenému nároku, návrhom žalobkyne na zmenu žaloby. S pôvodne uplatneným nárokom a jeho výškou súhlasil a to potom, čo konštatoval, že mu nemožno vyhovieť, nakoľko už nie je predmetom konania, keďže zo znaleckého posudku MUDr. Valdmana zo dňa 06.04.2016 vyplynulo iné zistenie skutkového stavu.

8. Žalobkyňa apelovala na to, že až po podaní žaloby v rámci dokazovania v súdnom konaní bol vyhotovený kontrolný znalecký posudok MUDr. Petrom Valdmanom zo dňa 06.04.2016, ktorým došlo k zmene bodového hodnotenia a na základe toho k rozšíreniu petitu žaloby, pričom apelovala na to, že skutkový ani právny stav vo veci ostal nezmenený. Čo sa týka výpočtu bodového hodnotenia pre prípad sťaženia spoločenského uplatnenia poukazovala na výpočty určené štatistickým úradom SR.

9. Žalobkyňa proti výrokom rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a nepriznaní stranám sporu ani štátu náhradu trov konania, podala v zákonnej lehote (včas) odvolanie. Navrhovala, aby odvolací súd zmenil napadnuté výroky rozhodnutia tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobkyni 2.554,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2.55,40 eur od 12.1.2015 do zaplatenia a prizná

jej nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Proti výrokom rozsudku, ktorým súd žalobe vyhovel, žiadnej zo strán sporu ani štátu nepriznal nárok na náhradu trov konania a zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok z podanej žaloby, podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní prvého rozsudku súdu prvej inštancie sp.zn. - 122 zo dňa 20.09.2016 v tom znení, že súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobkyni 1498,40 Eur s úrokom omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1498,40 Eur od 12.01.2015 do zaplatenia ( I.) a v prevyšujúcej časti súd žalobu žalobkyne z a m i e t a (II.). Žiadna zo strán sporu, ani štát nemajú právo na náhradu trov konania ( III.). Súd z a v ä z u je žalovaného zaplatiť v zmysle pripojeného príkazu na úhradu súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 89,50 eura ( IV.) a konania, ktoré mu predchádzalo uznesením č. k.: - 156 zo dňa 15. 03. 2018, rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozsudku poukazoval na nepreskúmateľnosť odôvodnenia bodov pod č. 38. a 39. a apeloval na to, že v konaní z dôvodu spornosti predložených znaleckých posudkov stranami sporu bol vypracovaný znalecký posudok znalcom MUDr. Petrom Valdmanom č. 008/16 zo dňa 06.04.2016, z ktorého závermi sa strany stotožnili, ale nakoľko mala žalovaná za to, že bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vychádza už z iného skutkového stavu, pričom súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne na zmenu žaloby spočívajúcu v jej rozšírení, žalovaná v časti rozšírenia žaloby vzniesla námietku premlčania, keďže mala za to, že že zdravotný stav žalobkyne bol už ustálený v deň 08.04.2014 t.j. v deň vyhotovenia prvého posudku o výške sťaženia spoločenského uplatnenia MUDr. Kazimírom Kuklom, aj keď vypracovaným na základe nesprávne určenej položky. Odvolací súd čo sa týka zmeny žaloby poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 30.11.2011 ako aj na záver Ústavného súdu Slovenskej republiky vo svojom Náleze zo dňa 01.07.2008 č. -38 a mal za to, že strane sporu nemožno dať za vinu, ak uplatnený nárok vychádza len z nesprávneho určenia položky stanovenej na základe lekárskeho posudku v prípade, ak z výsledkov vykonaného dokazovania, v konaní súdom ustanovený znalec, určí iné ohodnotenie položky prameniace z nezmeneného, prípadne zmeneného skutkového stavu veci, čo ale treba jednoznačne vyhodnotiť a odôvodniť v zmysle s odkazom na ust. ako aj základných princípov (ďalej len „“), nakoľko výkon práva nesmie umožňovať poškodenie iného účastníka právneho vzťahu s odkazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 31.08.2004 sp.zn. .

11. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania (viď body 25. až 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku), vec právne posúdil v zmysle ust. , (ďalej len „“), o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len ), , o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj a , taktiež až 5 tohto zákona, až 3 , , , , čl. 3 ods. 1 a 2 Základných zásad .

12. Predmetom konania po úprave žaloby bol nárok žalobkyni na doplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

13. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že G.. Q. K. zapríčinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne a boli u neho splnené všetky predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti, pretože príčinou dopravnej nehody bola jeho nesprávna technika jazdy s ohľadom na stav vozovky, pričom u žalovanej je daná pasívna legitimácia v súlade s zákona Žalobkyňa si uplatňovala náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa bodového ohodnotenia vo výške 16,48 Eur za 1 bod. Podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia , výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného

kalendárneho roka ( ). Podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 19. mája 2014 č. SO3594- OL -2014, ktorým sa ustanovuje výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2014, výška náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2014 bola stanovená za jeden bod vo výške 16,48 eur (opatrenie nadobudlo účinnosť 31. mája 2014). Výška jedného bodu pri náhrade bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia preto nebola medzi stranami sporná. Žalobkyňa vychádzala z uplatnenia sťaženia spoločenského uplatnenia za 130 bodov tak, ako bolo určené v posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 08.04.2014 vydanom MUDr. Kazimírom Kuklom, a keďže v konaní z dôvodu spornosti predložených znaleckých posudkov bol vypracovaný nový Znalecký posudok MUDr. Petrom Valdmanom, dospela žalobkyňa k novému vyčísleniu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 195 bodov a preto následne podaním zo dňa 11.05.2016 aj rozšírila žalobu o sumu 1.056,40 eur, pričom mala za to, že skutkový stav ostal nezmenený.

14. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami sporu nebola sporná oprávnenosť nároku žalobkyne voči žalovanej, čo je zrejmé aj z tej skutočnosti, že žalovaná žalobkyni na základe Posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, dňa 12.01.2015 poskytol náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 644,00 eur s tým, že nárok aj uznala čo do základu. Sporná ostala len výška plnenia. Žalovaná na pojednávaní súhlasila s priznaním sumy vo výške 1.498,40 eur, ktorú žalobkyňa žiadala pôvodnou žalobou, ale voči sume, ktorá bola uplatnená zmenou žaloby opätovne vzniesla námietku premlčania.

15. S poukazom na ust. , a súd prvej inštancie konštatoval , že žalobkyňa nezavinila márne uplynutie premlčacej doby( ďalej viď odôvodnenie napadnutého rozsudku v bodoch 58, 59).

16. Za podklad svojho rozhodnutia vzal súd prvej inštancie v konaní vypracovaný znalecký posudok MUDr. Petra Valdmana č. 008/16 zo dňa 06.04.2016, s ktorým sa obe strany sporu plne stotožnili, aj keď použil pri hodnotení zdravotného stavu žalobkyne inú položku, ako pôvodne hodnotiaci lekári a určil výšku hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne na 195 bodov, vychádzal aj z ďalšej nespornej skutočnosti, že žalobkyňa utrpela v dôsledku dopravnej nehody zranenia, ktoré majú nepriaznivé trvalé následky pre jej ďalšie životné úkony, čo aj zhodne vyplynulo zo všetkých troch znaleckých posudkov s tým, že základ uplatneného nároku ostal nezmenený a išlo o posúdenie odbornej otázky.

17. Apeloval na to, že po zmene vypracovaného znaleckého posudku si žalobkyňa uplatnila nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške prevyšujúcej sumu 1498,40 eur, návrhom na zmenu žaloby zo dňa 11. mája 2016, ktorá bola doručená súdu prvej inštancie dňa 11. mája 2016, a aj keď k uplatneniu tohto nároku došlo po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, námietka premlčania vznesená žalovanou nie je dôvodná, keďže v danej veci došlo v konaní vypracovaným znaleckým posudkom k nezmenenému skutkovému stavu veci, nakoľko len vychádzal z nesprávne určenej položky stanovenej na základe lekárskeho posudku, ktorý žalobkyňa nemohla ovplyvniť, keďže mala v čase podania žaloby k dispozícii len znalecký posudok vypracovaný MUDr. Kazimírom Kuklom s tým, že išlo o odbornú otázku a preto súd priznal žalobkyni náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovo uplatnenej výške 2.554,40 eur, ktorá zodpovedá 195 bodom pri hodnote jedného bodu vo výške 16,48 eur, po odrátaní sumy 659,20 eur (uvedená žalobkyňou v podaní zo dňa 11.05.2016, ktorú už žalovaná žalobkyni uhradila).

18. Podľa , a , a súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyni patria úroky z omeškania, keďže žalovaná sa dostala do omeškania, nakoľko neuhradila žalobkyni nárok titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorý si riadne u žalovanej uplatnila. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil podľa ust. nariadenia vlády č. v platnom znení, k prvému dňu omeškania.

19. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle s odkazom na a .

20. Dopĺňacím rozsudkom, keďže v zmysle súd rozhoduje o celej prejednávanej veci, rozhodol súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov štátu a vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola v konaní plne úspešná konštatoval, že trovy spočívajúce v nákladoch znaleckého dokazovania v určených výškach, ktoré boli uhradené preddávkovo z finančných prostriedkov štátu, znáša žalovaná.

21. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podala odvolanie žalovaná. Uplatnila odvolacieho dôvody podľa ust. , keďže konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia) a podľa t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

22. Poukazovala na odôvodnenie zrušujúceho rozhodnutia odvolacím súdom a mala za to, že súd prvej inštancie v tomto smere nepostupoval, keďže sa konkrétne nevyjadroval k napádaným skutočnostiam a to so zreteľom aj na porušenie zásady „reformátio in peius“, ktorá patrí medzi základné princípy Civilného sporového konania (č.l. 16 ods. 3 ). Taktiež nesprávne súd prvej inštancie posúdil konanie žalovanej pri uplatnení námietky premlčania pri novom prejednaní veci ako postup v rozpore s dobrými mravmi a rovnako nesprávne určil výšku úrokov z omeškania.

23. Nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie konkrétne žalovaná odvodzovala od nedostatočného posúdenia konania žalovanej pri uplatnení námietky premlčania ako postupu v rozpore s dobrými mravmi.

24. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania rozsudok neobsahuje konkrétne odôvodnenie, keďže mal osobitne vyhodnotiť čas nároku vo výške 1.498,40 eur so zreteľom na vznesenú námietku premlčania, pričom tento nárok bol uplatnený z hľadiska premlčania včas, oproti časti nároku vo výške 1.056,- eur, nakoľko k navýšeniu preukázateľne došlo až po uplynutí premlčacej lehoty, čím je rozsudok zmätočný a nepreskúmateľný. Rovnako súd neodôvodnil výnimočnú intenzitu významného zásahu do právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania s odkazom aj na rozpor s dobrými mravmi. Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne ,nedôsledne, rovnako nejasne a neurčito uzavrel, že žalobkyňa nezavinila márne uplynutie premlčacej doby a preto by bol pre ňu zánik uplatňovaného nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby neprimerane tvrdým postihom, v porovnaní s rozsahom a charakterom ňou uplatňovaného práva - poškodenie jej zdravia zavinením tretej osoby a to v kontexte posúdenia odborných otázok, na ktorých posúdenie je potrebné znalecké dokazovanie, keďže spornou bola len výška uplatneného nároku. Mala za to, že ňou vznesená námietka je preto dôvodne uplatnená.

25. Následne sa konkrétne žalovaná vyjadrovala k namietaným bodom napadnutého rozsudku a ako prvé s poukazom na konštatovala, že odvolací súd zrušil prvotný rozsudok na základe dôvodne podaného odvolania žalovanej a preto nemohol súd prvej inštancie opätovne po zrušení rozsudok prejednať v celom rozsahu ale len v zrušenej časti, z dôvodu odvolania žalovanej.

26. Zároveň žalovaná uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne, keďže správna výška úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch za obdobie od 12.01.2015 má byť 5,05 %. Navrhovala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne.

27. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej mala za to, že vo veci nie sú naplnené uplatnené odvolacie dôvody. Navrhovala rozsudok potvrdiť ako vecne správny s apelom na to, že predmetom konania bol nárok žalobkyne z titulu náhrady škody - sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni náhradu škody na základe lekárskeho posudku súdom ustanoveného znalca MUDr. Petra Valdmana č. 008/16 s tým, že medzi stranami sporu nebola sporná oprávnenosť nároku, sporná bola len výška a až po oboznámení sa s obsahom znaleckého posudku vypracovaného v súdom konaní, mohla žalobkyňa správne ustáliť výšku uplatňovaného nároku, čo vyžaduje odborné znalosti. Preto žalovaná nedôvodne vzniesla námietku premlčania s tým, že časť nároku pôvodne uplatneného žalobkyňou žalovaná v priebehu konania aj uznala. Mala za to, že súd prvej inštancie na daný skutkový stav správne aplikoval ust. s použitím princípu . Uplatnila si nárok na náhradu trov odvolacieho konania a navrhovala rozsudok potvrdiť.

28. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zotrvala na uplatnených odvolacích dôvodov, ako aj podaných argumentov.

29. Žalobkyňa v podanom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej apelovala na to, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú vo veci dané, keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, dôkazy vyhodnotil v zmysle ust. , ktoré správne odôvodnil v zmysle a preto navrhovala rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

30. Žalovaná sa k tomuto vyjadreniu žalobkyne už nevyjadrila.

31. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a , , z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa a a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej okrem určenia výšky úrokov z omeškania v časti zaplatenia príslušenstva, nie je dôvodné, keďže v ostatnej časti je rozsudok vecne správny.

32. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody v zmysle a .

33. Odvolací dôvod podľa ust. t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený inou vadou konania danou aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v Stanovisku občianskoprávneho kolégia zo dňa 03.12.2015 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016.

34. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

35. Odvolací súd uvádza, že napadnutý rozsudok obsahuje úplné a výstižné odôvodnenie, keďže v odôvodnení napadnutého rozsudku sú jasne a zrozumiteľne dané odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, odôvodnenie napadnutého rozsudku má náležitosti vyžadované ust. a to aj čo sa týka vznesenej námietky premlčania, ktorá bola zo strany žalovanej v tomto konaní vznesená v rozpore s dobrými mravmi (viď body 56. až 59. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa v zmysle odvolací súd stotožňuje) a to so zreteľom na skutočnosť, že nedošlo vo veci, po súdom nariadenom znaleckom dokazovaní a vypracovaní znaleckého posudku MUDr. Petrom Valdmanom č. 008/16, z dôvodu sporných znaleckých posudkov predložených stranami sporu, k zmene skutkového stavu vo veci, ale len k zmene očíslovania položky hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia ,zmene výšky bodového ohodnotenia, čo jednoznačne s poukazom na odbornú otázku, nemohla zaviniť žalovaná a preto jednoznačne nemôže jej byť kladené za vinu, že v súdnom konaní, na základe súdom nariadeného znaleckého posudku, došlo k zmene vyčíslenia bodového ohodnotenia jej nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia titulom náhrady škody, keďže vychádza z nezmeneného skutkového stavu veci.

36. Preto, čo sa týka znesenej námietky premlčania a jej rozporu s dobrými mravmi, v časti navýšenia pôvodne uplatnenej výšky sťaženia spoločenského uplatnenia o sumu 1.056,- eur, oproti pôvodne uplatnenej výške 1.498,40 eur, z ktorej zaplatím v priebehu konania žalovaná aj súhlasila, je rozsudok v celom rozsahu preskúmateľný , zodpovedajúci zákonným predpokladom v zmysle , a taktiež vecne správny, nakoľko na rozsudok a jeho odôvodnenie treba hľadieť ako celok. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam tak žalovaná nedôvodne uplatnila odvolací dôvod v zmysle .

37. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle ust. je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych

predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

38. Odvolací súd taktiež konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu so zreteľom na následné právne posúdenie vo veci, nakoľko súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu, a to z hľadiska vyhodnotenia sporných a nesporných skutočností, vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle procesných ustanovení o vyhodnotení dôkazov, účinných v čase rozhodnutia súdu, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil aj správny právny názor s tým, že rozsudok aj náležite odôvodnil vo všetkých smeroch a svojím procesným postupom neznemožnil žalovanej uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, aby došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže vo veci správne aplikoval správne právne predpisy, a to aj čo sa týka vznesenej námietky premlčania s odkazom na ust. a citované rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR z 31.08.2004 sp.zn. , s apelom na správne použitie princípu článku 3 a preto odvolací súd s odkazom na ust. v tomto smere odkazuje na správne odôvodnenie napadnutého rozsudku.

39. Odvolací súd v prípade správneho záveru súdu prvej inštancie k vznesenej námietky a jej rozporu s dobrými mravmi len dopĺňa:

40. Uplatnenie námietky premlčania sa prieči dobrým mravom v tých výnimočných prípadoch, v ktorých je výrazom zneužitia tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil. Ustanovenie ods. l je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Postup podľa uvedeného ustanovenia má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, a to vtedy, ak vznesenie námietky premlčania je výrazom zneužitia práva v neprospech toho účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by nepriznanie jeho nároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil, (prípadne, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov), či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva). Tieto okolnosti musia byť naplnené v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. Preto pre odopretie účinkov vznesenej námietky premlčania z dôvodu ich rozporov s dobrými mravmi sú rozhodujúce individuálne okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená ( viď rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 31. marca 2016 ).

41. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 20. apríla 2011 zase vyplýva , že vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva strany konania v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhej strany konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhá strana konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinila a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby.

42. Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 23. septembra 2013 apeluje na to, že uplatnenie námietky premlčania je vo všeobecnosti potrebné považovať za výkon práva v súlade s dobrými mravmi. Ak strana konania, voči ktorému sa táto námietka uplatnila, chce vylúčiť účinky tejto námietky pre rozpor s dobrými mravmi, mal by v zásade tento rozpor v konaní uplatniť a tento rozpor aj náležite preukázať. Pokiaľ ide o argumentáciu sťažovateľov, že námietku rozporu s dobrými mravmi podľa mal vyhodnotiť krajský súd v odvolacom konaní bez ohľadu na to, či druhá strana takýto rozpor výslovne namieta, ústavný súd konštatuje, že tento argument nie je

neopodstatnený. Námietku premlčania by bolo možné vyhodnotiť ako rozpornú s dobrými mravmi. S prihliadnutím na ďalšie relevantné okolnosti tohto prípadu podľa názoru ústavného súdu však toto pochybenie nedosahuje takú intenzitu, aby bolo spôsobilé zasiahnuť do označených práv sťažovateľov materiálnym spôsobom.

43. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že uvedená judikatúra dovolacieho, ako aj ústavného súdu, v otázke premlčania a dobrých mravov je v zásade ustálená v tom, že nevylučuje, že vznesenie námietky premlčania by mohlo byť v rozpore s dobrými mravmi, avšak vždy musí ísť o veľmi výnimočné prípady, v ktorých je výrazom zneužitia tohto práva na úkor strany, ktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila. Postup podľa má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, keď voči strane konania by nepriznanie jej nároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil, prípadne kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva). Tieto okolnosti musia byť naplnené v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo Základných zásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať, či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s ods. l , postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou -vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich. Preto pre odopretie účinkov vznesenej námietky premlčania z dôvodu ich rozporov s dobrými mravmi sú rozhodujúce individuálne okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená.

44. Keďže žalovaná nezavinila ,že jej nesporný nárok sa v priebehu konania súdom nariadeným znaleckým posudkom zmenil v určení položky ako aj výšky, pričom išlo o odbornú otázku s tým , že základ nároku ostal nezmenený , vychádzajúc zo základných princípov právnej istoty, spravodlivosti, hospodárnosti konania, je námietka premlčania vznesená žalovaniu v konaní v rozpore s dobrými mravmi, tak ako to aj správne konštatoval súd prvej inštancie( 387 ods.2 ).

45. Rovnako odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie procesne nepochybil v neaplikovaní zásady zákazu „reformatio in peius“, ktorá patrí medzi základné princípy civilného sporového konania, v znení ktorého v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok podala a to s odkazom na to, že proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. - 122 zo dňa 20.09.2016 podali obe strany sporu odvolanie (viď uznesenie Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn. zo dňa 15.03.2018) a preto odvolací súd zrušil rozsudok v celom rozsahu a v celom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, čím predmetom konania bolo zaplatenie sumy v celom rozsahu vo výške 2.554,40 eur s príslušenstvom. V kontexte tohto odôvodnenia je tak odvolacia námietka odvolateľky v tomto smere právne irelevantná.

46. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd v zmysle s odkazom na ods. 2 potvrdil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v časti výroku pod č. I., čo sa týka zaplatenia sumy 2.554,40 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania a trov štátu pod č. II. a III., keďže aj tieto výroku sú vecne správne.

47. Odvolací súd zmenil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v časti výroku pod č. I. o zaplatení príslušenstva - vo výške úrokov z omeškania tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.554,- eur od 12.01.2015 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle a , keďže v tejto časti napadnutého rozsudku neboli splnené podmienky na potvrdenie, ani na zrušenie napadnutého rozsudku, nakoľko dňa 12.01.2015 bola aktuálna sadzba zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,05 % nie 8,05 % s odkazom na právne posúdenie veci tak, ako to ďalej správne učinil aj súd prvej inštancie v zmysle

ods. 2 v spojení s nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a . Žalobkyňa bola v odvolacom konaní prevažne úspešná a z tohto dôvodu má proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške priznaného plného nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie s odkazom na ust. .

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).