Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)322/385170.01be4a.pdf
PDF · 160.42 KB
No categories available
5Obo/96/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5Obo 96/2011
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu 1/ D.D., so sídlom
S.V.M.S., zastúpeného spoločnosťou E., s.r.o., J.B., IČO: X. a žalobcu 2/ H., spol. s. r. o.,
L.B., IČO: X., zastúpeného Advokátskou kanceláriou M., s. r. o., K.B., IČO: X. proti
žalovanému 1/ P., a. s., G.B., IČO: X. a žalovanému 2/ H., a. s., G.B., IČO: X., obaja
žalovaní zastúpení advokátom JUDr. B.M., N., vedľajší účastník PhDr. I.P., G.B.,
o zaplatenie 2 416 693,70 eur (72 805 317,65 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu v 2/
rade, žalovaného v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra
2010, č. k. 34Cb/141/95-608, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 29. septembra 2010, č. k. 34Cb/141/95-608 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uložil žalovanému v 1/ a 2/ rade
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 1/ rade sumu 123 367,84 eur
(3 716 579,78 Sk) a úroky vo výške 17,2% p. a. zo sumy 43 191,68 eur (1 301 192,50 Sk)
od 1.1.2004 do zaplatenia s tým, že žalovaný v 2/ rade je povinný plniť žalobcovi v 1/ rade
len z výšky výťažku z predaja nehnuteľností zapísaných na LV č. X., k. ú. P.
vo vlastníctve žalovaného v 2/ rade, a to konkrétne:
- stavba súp. č. X. na parc. č. X. -malá administratívna budova,
- stavba súp. č. X. na parc. č. X. -kompresorová stanica,
- stavba súp. č. X. na parc. č. X. -sklad horľavín, ale len do výšky výťažku z predaja,
a súčasne je žalovaný v 2/ rade povinný predaj týchto nehnuteľností strpieť. Uložil tiež
žalovaným v 1/ a 2/ rade povinnosť nahradiť žalobcovi v 1/ rade spoločne a nerozdielne trovy
konania. Tiež uložil žalovanému v 1/ rade zaplatiť žalobcovi v 2/ rade sumu 2 663 225,93 eur
(80 232 344,50 Sk) spolu s úrokom vo výške 30% zo sumy 1 832 327,34 eur (55 200 693,36
Sk) od 29.6.2000 do zaplatenia, sumu 59 871,37 eur (1 803 684,92 Sk), spolu s úrokom vo
výške 12% zo sumy 47 414,48 eur (1 428 408,50 Sk) od 29.6.2000
do zaplatenia a sumu 838 256,26 eur (25 253 308,13 Sk) spolu s úrokom vo výške 30%
zo sumy 622 132,23 eur (18 742 355,45 Sk) od 29.6.2000 do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Súd žalobu žalobcu v 2/ rade proti žalovanému v 2/ rade zamietol. Vo výroku
rozsudku taktiež uviedol, že o trovách konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 19.5.1995
sa žalobca V., a. s., B. domáhal, aby súd zaviazal žalovaného H., a.s. B. na zaplatenie
72 805 317 Sk titulom nesplateného úveru z úverovej zmluvy č. 54/90, č. 72/90, č. 73/90, č.
60/91 a č. 12/1/93 celkom v sume 78 805 317 Sk s príslušenstvom.
Uznesením, č. k. 34Cb/141/95-228 z 21.11.2001 súd pripustil vstup S., a. s., B. do
konania na strane žalobcu, pretože na tento právny subjekt bola postúpená časť pohľadávok,
ktorá je predmetom sporu vo výške 107 987 757,31 Sk. Zároveň súd pripustil návrh na zmenu
petitu zo dňa 13.02.2001 tak, že žalobca žiadal, aby žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade
boli zaviazaní zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 107 987 757,31 Sk, ďalej istinu vo výške
1 301 192,50 Sk, úroky k 31.1.2001 vo výške 1 592 134,15 Sk a úroky 17,2% z istiny
1 301 192,50 Sk za obdobie od 1.2.2001 do zaplatenia, ako aj poplatky za vedenie účtu vo
výške 847 Sk a trovy súdneho konania. Podaním na súd zo dňa 13.09.2006 žalobca v 1/ rade
špecifikoval pohľadávku voči žalovaným a podaním zo dňa 05.10.2006 žalobca v 2/ rade
špecifikoval pohľadávku voči žalovaným ku dňu 03.10.2006. Podaním zo dňa 29.10.2008
upresnil žalobca v 2/ rade petit žaloby a podaním zo dňa 27.01.2001 upresnil žalobca v 1/
rade petit žaloby.
Podaním zo dňa 04.11.1997 oznámil právny predchodca žalobcu, že aktuálna výška
záväzku žalovaného v 2/ rade predstavuje ku dňu 31.10.1997 sumu 90 201 793,20 Sk, ktorý
pozostáva z istiny vo výške 58 689 914,78 Sk a úrok vo výške 31 511 878,42 Sk.
Z dokladov vyplýva, že konania sa týkajú rozdielnych účastníkov, ktorí majú spoločné
jedine to, že obaja sú veriteľmi pohľadávok pôvodného veriteľa, ktorým bola V., a. s.
Z dokladov predložených súdu je nesporné, že na základe zmlúv o postúpení
pohľadávky je v danom prípade aktívne legitimovaný žalobca v 1/ a 2/ rade. Na základe
prehľadu o živote pôžičky - úveru poskytnutých na základe úverových zmlúv č. 54/90,
č. 72/90, č. 73/90, č. 60/91, č. 12/1/93 vrátane dodatkov, sú žalobcovia oprávnení
na vymáhanie pohľadávok z nesplatených úverov v takej výške, v akej bola špecifikovaná
žalobcom v 1/ rade dňa 27.01.2009 a žalobcom v 2/ rade dňa 17.09.2008. Pohľadávku
žalobcu v 1/ rade uplatnenú voči žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade, títo v rámci
konania nenamietali, pretože žalobca v 1/ rade hodnoverne preukázal súdu založenie
právneho vzťahu, z ktorého si uplatňuje zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom v zmysle
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka preukázal súdu realizáciu úveru, osvedčil výšky
nesplateného dlhu a osvedčil aktívnu legitimáciu na vymáhanie dlhu voči žalovaným v 1/ a 2/
rade, súd nároku žalobcu v 1/ rade ako dôvodne podanému vyhovel v celom rozsahu.
Predmetom konania z hľadiska nároku žalobcu v 2/ rade je pohľadávka pôvodného
veriteľa, ktorým bol V., a. s., vyplývajúca z uzavretých úverových zmlúv č. 12/1/93 zo dňa
29.1.1993, č. 054/90 zo dňa 21.8.1999 a č. 60/1991 zo dňa 1.8.1991.
Z pohľadu dôvodnosti nároku žalobcu v 2/ rade je zo strany žalovaných
spochybňovaná predovšetkým úverová zmluva č. 12/1/93 zo dňa 29.1.1993 čo do jej
platnosti, nakoľko podľa tvrdenia právneho zástupcu žalovaných nebola podpísaná osobami
oprávnenými konať za žalovaného v 1/ rade, ako aj z dôvodu, že úverové prostriedky podľa
úverovej zmluvy č. 12/1/93 zo dňa 29.1.1993 neboli zo strany pôvodného veriteľa
žalovanému v 1/ rade poskytnuté.
Zmluva o úvere ako pomenovaný typ zmluvy podľa obchodného zákonníka
nevyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu. Z faktických a následných úkonov žalovaného
v 1/ rade vyplýva, že k jej platnému uzavretiu došlo. Vyplýva to z predložených listinných
dôkazov najmä z následne uzatvorených dodatkov č. 1 až 6 k tejto úverovej zmluve,
platobných kalendárov vyhotovených žalovaným v 1/ rade zo dňa 29.1.1993 a 21.6.1993, listu
žalovaného v 1/ rade zo dňa 14.9.1993 adresovaného zo strany žalovaného v 1/ rade
pôvodnému veriteľovi V., a. s. (ktorého obsahom bol návrh žalovaného v1/ rade na riešenie
úhrady záväzku z úverovej zmluvy č. 12/1/93 týkajúcej sa úveru na bežné prostriedky), ako
aj ďalších listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise.
K námietke žalovaných týkajúcej sa neposkytnutia úverových prostriedkov súd prvého
stupňa uviedol, že z hľadiska pojmových náležitostí sa pre zmluvu o úvere nevyžaduje,
aby zo strany veriteľa došlo pre naplnenie jej platnosti resp. pre vznik záväzku dlžníka
aj k reálnemu plneniu. Ustanovenie § 497 Obch. zák. stanovuje, že peňažné prostriedky
veriteľ poskytne v prospech dlžníka. Ani toto, ani ďalšie ustanovenia o úverovej zmluve
bližšie neupravujú spôsob, akým sa majú peňažné prostriedky dlžníkovi poskytnúť
a ponechávajú v tomto účastníkom úplnú zmluvnú voľnosť. Výraz poskytnutie v prospech
dlžníka nevyžaduje pre naplnenie úverového vzťahu priame plnenie v hotovosti alebo
bezhotovostné plnenie na jeho účet v peňažnom ústave.
Pretože žalobca v 2/ rade hodnoverne preukázal súdu založenie právneho vzťahu,
z ktorého si uplatňuje zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom v zmysle § 497 a nasl. Obch.
zák., preukázal súdu realizáciu úveru pre žalovaného v 1/ rade, osvedčil výšku nesplateného
dlhu a osvedčil aktívnu legitimáciu na vymáhanie dlhu voči žalovanému v 1/ rade, súd nároku
žalobcu v 2/ rade ako dôvodne podanému proti žalovanému v 1/ rade vyhovel v celom
rozsahu. Nárok žalobcu v 2/ rade proti žalovanému v 2/ rade súd zamietol, nakoľko žalobca
v 2/ rade zodpovednosť žalovaného v 2/ rade na platenie nezaplatených úverov z úverových
zmlúv uzatvorených v zmysle § 497 a nasl. Obch. zák. súdu nepreukázal.
Súd prvého stupňa podľa § 151 ods. 3 O. s. p. rozhodol, že o trovách konania
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca v 2/ rade podaním
zo dňa 27.10.2010, a to proti výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ktorým súd
žalobu žalobcu v 2/ rade proti žalovanému v 2/ rade zamietol. Odvolanie odôvodnil ust. § 205
ods. 2 písm. d/ tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ tým, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa ust. § 205
ods. 2 písm. c/ O. s. p. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a podľa ust. § 221 ods. 1
písm. f/ O. s. p. tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom.
Súd nárok žalobcu v 2/ rade proti žalovanému v 2/ rade zamietol, keďže žalobca v 2/
rade zodpovednosť žalovaného v 2/ rade na platenie nezaplatených úverov z úverových zmlúv
uzatvorených v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka súdu nepreukázal.
Súd nezdôvodnil, akým spôsobom dospel k takému právnemu názoru, žiadnym spôsobom
nehodnotil dôkazy vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade, naopak nárok vychádzajúci
z rovnakého právneho základu jednému žalobcovi priznal a druhému nepriznal.
V napadnutom rozsudku absentuje zodpovedajúce zdôvodnenie takéhoto právneho záveru.
Žalobca v 2/ rade poukázal na ust. § 101 ods. 2, § 132 ods. 2 a § 157 ods. 2 O. s. p.
Súd v napadnutom rozsudku podľa názoru žalobcu v 2/ rade nevysvetlil, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Nebolo vôbec zrejmé, z akých dôvodov súd
žalobu v časti zamietol.
Vzhľadom na uvedené žalobca v 2/ rade navrhol rozsudok Krajského súdu
v Bratislave v časti, v ktorej žalobu žalobcu v 2/ rade proti žalovanému v 2/ rade zamietol
zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podal tiež odvolanie žalovaný v 1/ rade, a to
vo výrokoch rozsudku 1. a 2. a navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 221 O. s. p. z dôvodov
podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O. s. p. odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Odvolanie odôvodnil tým, že konajúci prvostupňový súd rozsudkom bez toho, že by
bol legitímnym procesným postupom potom, ako žalobca v 1/ rade ako aj žalobca v 2/ rade
zmenili svoje návrhy pripustil zmenu ich pôvodných návrhov a zaviazal žalovaných v prvom
výroku spolu so žalovaným v 2/ rade zaplatiť žalobcovi v 1/ rade istinu spolu
s príslušenstvom a to vo výške a spôsobom tak, ako to žalobca v 1/ rade požadoval svojim
upraveným návrhom 27.01.2009, ktorý súdu doručil na pojednávaní dňa 28.01.2009
a v druhom výroku samostatne zaplatiť žalobcovi v 2/ rade istinu spolu s príslušenstvom,
a to vo výške a spôsobom tak, ako to žalobca v 2/ rade požadoval svojim upraveným návrhom
zo dňa 17.09.2008, ktorý súdu predniesol priamo na pojednávaní v ten istý deň.
S prihliadnutím na priebeh prvostupňového konania žalovaný v 1/ rade tvrdí,
že v konaní pred prvostupňovým súdom došlo k porušeniu zásad uvedených v ust. §§ 3, 6, 1,
95, 125, 132 a 153 O. s. p. Aj keď prvostupňový súd v dôvodoch odvolaním napadnutého
rozhodnutia poukazuje na správanie sa žalobcov v 1/ a v 2/ rade v konaní pred súdom
a vo vzťahu k nim uplatneným nárokom a k ich následným zmenám a tieto súd opisuje
ako upresnenia petitov žaloby (žalobca v 1/ rade naposledy dňa 28.01.2009 podaním zo dňa
27.01.2009 a žalobca v 2/ rade dňa - súd uvádza dátum 29.10.2008, zo zápisnice
o pojednávaní takáto skutočnosť nevyplýva, zmenený návrh bol žalobcom v 2/ rade
prednesený na pojednávaní dňa 17.09.2008), žalovaný v 1/ rade má za to, že zo strany
žalobcov v 1/ a 2/ rade išlo o kvalifikované prednesy vo vzťahu k ich nárokom v súlade
s ust. § 95 O. s. p. a o týchto mal súd procesným postupom v súlade s ust. § 95 O. s. p.
aj rozhodnúť. Keďže tak vôbec neurobil a o upravených návrhoch nerozhodol, rozhodol
rozsudkom tak o veciach, ktoré sa predmetom prvostupňového konania pre jeho vadný
procesný postup nikdy nestali. Už pre tento procesný nedostatok je daný dostatočný dôvod
na to, aby bolo v odvolacom konaní odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu
zrušené. Žalobca v 1/ rade uvádza, že súd nebral vôbec do úvahy a nevysporiadal sa
s námietkou o tom, že úverová zmluva č. 12/1/93 je absolútne neplatná. Na absolútnu
neplatnosť spornej zmluvy o úvere žalovaný 1/ poukázal z dôvodu, že za spoločnosť pri jej
podpísaní nekonali osoby na to oprávnené a osoby, ktoré ju podpísali za stranu žalovaného 1/
na to neboli oprávnené, lebo neboli v čase podpisu zmluvy osobami oprávnenými konať
za predstavenstvo spoločnosti ako jeho štatutárny orgán. V odôvodnení sa súd zaoberal len
ďalšou námietkou a to že by prostriedky zo spornej úverovej zmluvy boli žalovanému v 1/
rade poskytnuté. Ak žalobca v 2/ rade tvrdí, že uzavretím tejto zmluvy išlo o inováciu
pôvodnej zmluvy, tak potom (ak by bola zmluva 12/1/93 platná) musela by byť takáto dohoda
vyjadrená v obsahu zmluvy a takýto úkon uzavretý v súlade s právnou úpravou, ktorá je preň
ustanovená právnym predpisom a to konkrétne § 517 a nasl. Občianskeho zákonníka. Keďže
ale zmluva 12/1/93 vo svojom obsahu žiadnu takúto dohodu účastníkov neopisuje, nie je ju
ani možné za takýto právny úkon pre svoju nejasnosť a nezrozumiteľnosť považovať.
Vo vzťahu k výroku 1. odvolaním napadnutého rozsudku žalovaný 1/ uvádza, že aj
v prípade pripustenia zmeny žalobného návrhu niet na takéto rozhodnutie právneho nároku.
Ak upravený návrh žalobca v 2/ rade odôvodňuje svoj nárok prevodom nehnuteľností
vo vlastníctve žalovaného 1/ na žalovaného v 2/ rade, takéto skutkové odôvodnenie
bez právneho jeho zdôvodnenia nepostačuje, lebo nedostatok skutkových a právnych dôvodov
spôsobuje, že konajúci súd a účastníci nemajú voči čomu zamerať dokazovanie. Ak mal
žalobca v 1/ rade dôvodnú potrebu poskytnutia ochrany v súvislosti s takýmto právnym
úkonom, musel by svoje nároky uplatniť iným spôsobom a v súvislosti s inou právnou
úpravou. Tak, ako to urobil žalobca v 1/ rade v tomto konaní, nemôže požadovať
od žalovaného v 2/ rade finančné plnenie.
Žalovaný v 1/ rade ďalej tvrdí, že konajúci prvostupňový súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, lebo nemôže obstáť to,
že prvostupňový súd na základe žalovaným 1/ prezentovaných listinných dôkazov
a v súvislosti na právnu úpravu oprávnení konajúcich osôb za účastníkov pri zmluvách
ako právnych úkonoch ich svojimi úkonmi zaväzovať považoval zmluvu č. 12/1/93 za platnú,
vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu v 1/ rade nevykonal ani žiadne dôkazy a len na základe
obsahu podania žalobcu v 1/ rade zo dňa 27.01.2009 dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Žalovaný 1/ je toho názoru, že pre nedostatok dôvodov je prvostupňové
rozhodnutie nepreskúmateľné.
Proti rozsudku tiež podal odvolanie žalovaný v 2/ rade podaním zo dňa 02.11.2010,
a to do výroku 1. Z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O. s. p. navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania.
Poukázal na to, že prvostupňový súd bez toho, že by bol legitímnym procesným
postupom, po tom tak, ako žalobca v 1/ rade, ako aj žalobca v 2/ rade zmenili svoje návrhy,
pripustil zmenu ich pôvodných návrhov, vyhovel im a zaviazal žalovaného v 2/ rade
v 1. výroku spolu so žalovaným v 1/ rade zaplatiť žalobcovi v 1/ rade istinu spolu
s príslušenstvom, a to vo výške a spôsobom tak, ako to žalobca v 1/ rade požadoval svojim
upraveným návrhom zo dňa 27.01.2009, ktorý súdu doručil na pojednávanie dňa 28.01.2009.
Žalovaný v 2/ rade tvrdí, že v konaní pred prvostupňovým súdom došlo k porušeniu zásad
uvedených v ust. §§ 3, 6, 18, 95, 125, 132 a 153 O. s. p. Okrem toho, že nerozhodol o zmene
návrhu žalobcov v súlade s ust. § 95 O. s. p., vec aj nesprávne právne posúdil. Vo vzťahu
k výroku 1. odvolaním napadnutého rozsudku aj v prípade pripustenia zmeny žalobného
návrhu žalobcom v 1/ rade niet na takéto rozhodnutie právneho nároku. Ak upravený návrh
žalobca v 2/ rade odôvodňuje svoj nárok prevodom nehnuteľností na žalovaného v 2/ rade,
takéto skutkové odôvodnenie bez právneho zdôvodnenia nepostačuje, pretože takéto skutkové
odôvodnenie bez právneho zdôvodnenia nepostačuje, lebo nedostatok skutkových a právnych
dôvodov spôsobuje, že konajúci súd a účastníci nemajú voči čomu zamerať dokazovanie.
Podľa názoru žalovaného v 2/ rade žalobca v 1/ rade nemôže požadovať od žalovaného v 2/
rade finančné plnenie. Žalovaný 2/ tvrdí, že konajúci súd vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu v 1/
rade nevykonal žiadne dôkazy a vychádzal len z obsahu podania žalobcu v 1/ rade zo dňa
27.01.2009. Prvostupňové rozhodnutie je podľa názoru žalovaného v 2/ rade
nepreskúmateľné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolania žalobcu v 2/ rade, žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade a dospel k záveru,
že odvolania sú dôvodné.
Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca - V., a. s., B.
sa svojim návrhom, ktorý bol doručený súdu 19.5.1995, domáhal voči žalovanému
- H., a. s., B. zaplatenia sumy z poskytnutých úverov, ktorých celková výška spolu s úrokmi
predstavuje ku dňu 28.5.1995 sumu 72 805 317,65 Sk, súdny poplatok
vo výške 500 000 Sk a trovy konania a ďalšie úroky až do úplného vyrovnania pohľadávok
žalobcu, ktorých výška bude upresnená ku dňu vynesenia rozsudku.
Uznesením pod č. k. 34Cb/141/95-110 z 22.1.1998 súd pripustil vstup spoločnosti H.,
a. s., G.B. do konania na strane žalovaného.
Uznesením pod č. k. 34Cb/141/95-228 zo dňa 21.11.2001 súd pripustil vstup
spoločnosti S., a. s., B. do konania na strane žalobcu, pretože
na tento subjekt bola postúpená časť pohľadávok, ktorá je predmetom sporu, a to výške
107 987 757,31 Sk.
Uznesením, č. k. 34Cb/141/95-283 zo dňa 28.09.2006 súd pripustil, aby žalobca v 1/
rade V., a. s., M. z konania vystúpil a na jeho miesto do konania vstúpil ako žalobca v 1/ rade
G., s. r. o. so sídlom L.B., IČO: X..
Uznesením, č. k. 34Cb/141/95-330 zo dňa 14.11.2007 súd pripustil, aby žalobca v 1/
rade G., s. r. o., L.B. IČO: X. vystúpil z konania a na jeho miesto do konania vstúpil ako
žalobca v 1/ rade G.N.V.S..
Uznesením, č. k. 34Cb/141/95-490 zo dňa 13.05.2009 súd pripustil, aby na strane
žalobcu v 1/ rade z konania vystúpil G.N.V.S. a na jeho miesto do konania vstúpil D.D.., so
sídlom S.V.M.S..
Uznesením, č. k. 34Cb/141/95-530 zo dňa 01.12.2009 súd pripustil, aby na strane
žalobcu v 2/ rade z konania vystúpila S., a. s., C.B., IČO: X. a na jeho miesto do konania
vstúpil nový žalobca: H., spol. s r. o., L.B., IČO: X..
Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovaným v 1/ a 2/ rade povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 1/ rade sumu 123 367,84 eur (3 716 579,78 Sk) a úroky
vo výške 17,2% p. a. zo sumy 43 191,68 eur (1 301 192,50 Sk) od 1.1.2004 do zaplatenia
s tým, že žalovaný v 2/ rade je povinný plniť žalobcovi v 1/ rade len z výšky výťažku
z predaja nehnuteľností zapísaných na LV č. X., k. ú. P. vo vlastníctve žalovaného v 2/ rade,
a to konkrétne: stavba súp. č. X. na parc. č. X. - malá administratívna budova, stavba súp. č.
X. na parc. č. X. - kompresorová stanica, stavba súp. č. X. na parc. č. X. - sklad horľavín, ale
len do výšky výťažku z predaja a súčasne bol žalovaný v 2/ rade povinný predaj týchto
nehnuteľností strpieť. Žalovaní v 1/ a 2/ rade boli tiež zaviazaní spoločne a nerozdielne
zaplatiť trovy konania. Súd uložil žalovanému v 1/ rade povinnosť zaplatiť žalobcovi v 2/
rade sumu 2 663 225,93 eur (80 232 344,50 Sk) spolu s úrokom vo výške 30% zo sumy
1 832 327,34 eur (55 200 693,36 Sk) od 29.6.2000 do zaplatenia, sumu 59 871,37 eur
(1 803 684,92 Sk), spolu s úrokom vo výške 12% zo sumy 47 414,48 eur (1 428 408,50 Sk)
od 29.6.2000 do zaplatenia a sumu 838 256,26 eur (25 253 308,13 Sk) spolu s úrokom vo
výške 30% zo sumy 622 132,23 eur (18 742 355,45 Sk) od 29.6.2000. Súd žalobu proti
žalovanému v 2/ rade zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.
Žalovaný v 1/ a 2/ rade v odvolaní namietali, že prvostupňový súd pochybil, ak
o návrhoch žalobcov na zmenu návrhov nerozhodol v súlade s ust. § 95 O. s. p.
Podľa ut. § 95 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť
návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných
rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť
pokladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade,
ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade
pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia (§ 95 ods. 2 O. s. p.).
Podľa ust. § 41 ods. 2 O. s. p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je
úkon nesprávne označený.
Zmena návrhu na začatie konania (žaloby) je základným dispozičným úkonom
predmetom konania, je teda prejavom tzv. dispozičného princípu sporového konania. Len čo
sa konanie začne, na súd prechádza povinnosť vec prejednať a rozhodnúť v primeranom čase
podľa procesných pravidiel a zásad. Zmena žaloby (návrhu na začatie konania) nie je len
zmenou tzv. žalobného petitu. Žalobu v civilnom konaní treba vnímať ako komplexné
podanie žalobcu, ktoré má spĺňať náležitosti podľa § 79 ods. 1. Pod zmenou žaloby tak treba
chápať zmenu akejkoľvek náležitosti, ktorú žaloba má mať. Od toho však treba odlišovať
prosté odstránenie vád návrhu na začatie konania, najmä v prípade, keď súd postupuje podľa
§ 43. Inak povedané, buď na základe výzvy súdu, alebo na základe podania žalobcu, nejde
o zmenu žaloby. Rovnako nejde o zmenu žaloby v prípade, ak žalobca predkladá nové
dôkazné návrhy najmä so zreteľom na výsledok doterajšieho konania. Rovnako o zmenu
žaloby nepôjde ak žalobca rozšíri alebo zmení fakultatívnu právnu kvalifikáciu svojho
nároku. Za zmenu žaloby treba považovať:
a) zmenu tzv. žalobnej žiadosti (petitu žaloby)
b) zmenu tzv. rozhodujúcich skutkových okolností (skutkového stavu), na ktorých
žaloba spočíva.
Zmena žalobnej žiadosti môže spočívať v zmene buď kvalitatívnej, alebo kvantitatívnej
stránky žalobnej žiadosti. Za kvalitatívnu zmenu petitu treba považovať tie situácie, keď
žalobca, či už s poukazom na rovnaký (doteraz tvrdený) skutkový stav, prípadne skutkový
stav zmenený a doplnený, požaduje niečo iné, než pôvodne. Za kvantitatívnu zmenu žaloby
v zmysle ust. § 95 treba považovať najmä pri žalobách na plnenie to, keď žalobca žiada niečo
iné, alebo kvantitatívne viac, než žiadal v pôvodnej žalobe. O kvantitatívnu zmenu žaloby
(petitu) pôjde aj v prípadoch, keď žalobca namiesto jedného typu plnenia požaduje iný typ
plnenia. K zmene tzv. rozhodujúcich skutkových okolností (skutkového stavu), na ktorých
žaloba spočíva je potrebné uviesť, že podstatnou náležitosťou každého návrhu na začatie
konania v zmysle ust. § 79 ods. 1 O. s. p. je pravdivé opísanie rozhodujúcich skutkových
skutočností. Ide o tzv. povinnosť tvrdenia, ktorú znáša žalobca. Ak chce žalobca tieto
rozhodujúce skutočnosti akýmkoľvek spôsobom meniť, dopĺňať, zužovať i rozširovať, pôjde
o zmenu návrhu podľa § 95 O. s. p. Zmena žaloby je viazaná na súhlas súdu, ktorý zmenu
návrhu bude posudzovať vždy so zreteľom na hospodárnosť konania. Súd v zásade zmenu
návrhu musí pripustiť okrem prípadov, ak by výsledky doterajšieho konania neumožňovali
konať o zmenenom návrhu. Druhým prípadom, keď súd nepripustí zmenu návrhu je, ak by
o zmenenom návrhu musel rozhodovať iný vecne príslušný súd. O návrhu na zmenu žaloby
rozhoduje súd uznesením, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. O zmene žaloby môže
pritom súd rozhodnúť priamo na pojednávaní, alebo mimo pojednávania. Ak súd
na pojednávaní vyhovie návrhu žalobcu a návrh na začatie konania uznesením zmení, treba
skúmať, či na pojednávaní boli alebo neboli prítomní všetci účastníci konania. Ak na
pojednávaní prítomní boli, súd podľa § 168 ods. 2 a comprario v nadväznosti na § 169 takéto
uznesenie vyhlási, nemusí ho písomne vyhotovovať a tým pádom ani doručovať prítomným
účastníkom. V prípade, že na pojednávaní, na ktorom sa pripustila zmena návrhu, nie je
prítomný niektorý z účastníkov, musí súd podľa § 95 ods. 1 doručiť neprítomným účastníkom
zápisnicu z pojednávania, ktorá obsahuje uznesenie o pripustení zmeny návrhu,
a to do vlastných rúk. Ak súd na pojednávaní návrh žalobcu na zmenu žaloby zamietne, stačí,
ak je na pojednávaní prítomný žalobca, ostatným účastníkom sa takéto uznesenie doručiť
nemusí. V prípade, ak súd zamieta návrh na zmenu žaloby uznesením priamo na pojednávaní,
bez prítomnosti žalobcu, musí zápisnicu z pojednávania doručiť žalobcovi - zákon tu však
nevyžaduje doručenie do vlastných rúk. Ak súd rozhoduje o zmene žaloby mimo
pojednávania, v takom prípade musí uznesenie, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena
návrhu vyhotoviť písomne. Ak návrh žalobcu na zmenu žaloby uznesením zamietol, stačí,
ak sa takéto uznesenie doručí iba žalobcovi, ak však uznesením návrhu žalobcu na zmenu
žaloby vyhovie, musí toto uznesenie doručiť ostatným účastníkom do vlastných rúk.
Týmto postupom sa súd prvého stupňa neriadil a odvolací súd je toho názoru,
že v prvostupňovom konaní došlo k porušeniu ust. § 95 O. s. p. Z obsahu spisu vyplýva,
že žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal úhrady sumy v celkovej výške spolu s úrokmi
72 805 317,65 Sk a ďalších úrokov až do úplného vyrovnania pohľadávok žalobcu.
Na pojednávaní dňa 4.6.1997, na ktorom boli prítomní obaja účastníci konania, žalobca
požiadal o zmenu petitu žaloby napriek tomu, že v zápisnici je uvedené, že upravuje petit
žaloby tak, že žiada, aby bol žalovaný zaviazaný na úhradu sumy 86 346 844,88 Sk,
čo predstavuje istinu vo výške 58 689 914,78 Sk a úrok vo výške 27 654 930,10 Sk,
tiež žiadal zaplatenie 12% úroku zo sumy 44 500 000 Sk, a to od 1.6.1997 až do zaplatenia,
ďalej úrok 10,7% zo sumy 1 027 214,50 Sk od 1.6.1997 až do zaplatenia, úrok 17,2%
zo sumy 156 250 Sk od 1.6.1997 do zaplatenia, úrok 17,2% zo sumy 1 301 192,50 Sk
od 1.6.1997 do zaplatenia a úrok 17,2% zo sumy 11 705 257,78 Sk od 1.6.1997 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania pozostávajúce z náhrady súdneho poplatku vo výške 500 000 Sk.
O tejto zmene návrhu súd nerozhodol. Na pojednávaní dňa 04.11.1997, kde boli prítomní
obaja účastníci konania, žalobca požiadal o zmenu návrhu (v zápisnici je uvedené úprava
petitu žaloby), a to požadoval celkovú sumu 90 201 793,20 Sk s tým, že žalobca uviedol,
že istina zostala nezmenená, zmenil sa úrok vo výške 31 511 878,42 Sk, pričom pohľadávku
vyčíslil do 31.10.1997. O tejto zmene návrhu súd opäť nerozhodol. Podaním zo dňa
13.02.2001 pôvodný žalobca V., B. žiadal, aby súd uložil žalovanému v 1/ a 2/ rade
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 107 987 757,31 Sk, ďalej istinu vo výške 1 301 192,50
Sk, úroky k 31.01.2001 vo výške 1 592 134,15 Sk a úroky 17,2% z istiny 1 301 192,50 za
obdobie od 1.02.2001 do zaplatenia, ako aj poplatky za vedenie účtu vo výške 847 Sk a trovy
konania. V. toto podanie zo dňa 13.02.2001 označila ako spresnenie petitu žalobného návrhu
a súd prvého stupňa na pojednávaní 16.02.2001, na ktorom sa zúčastnil len zástupca žalobcu
v neprítomnosti žalovaných, pripustil úpravu petitu. Toto uznesenie písomne nevyhotovoval
a zápisnica o pojednávaní ani nebola doručená účastníkom konania. Odvolací súd však
napriek tomu, že žalobca toto svoje podanie zo dňa 13.02.2001 označil ako spresnenie petitu
považoval za zmenu návrhu v zmysle § 95 O. s. p., o ktorom nebolo rozhodnuté postupom
tak, ako to upravuje ust. § 95 O. s. p. Odvolací súd na tomto mieste ešte uvádza, že v podaní
zo dňa 13.02.2001 žalobca nežiadal povinnosť zaplatiť sumu 107 987 757,31 Sk
s príslušenstvom od žalovaným spoločne a nerozdielne tak, ako boli nakoniec zaviazaní
žalovaní napadnutým rozsudkom. Na pojednávaní dňa 17.09.2008 (zápisnica č. l. 360)
zástupca žalobcu v 1/ rade uviedol, že trvá na petite zo dňa 13.09.2006. Zástupca žalobcu v 2/
rade žiadal, aby boli žalovaní zaviazaní na sumu 80 232 344,50 Sk spolu s úrokom vo výške
30% zo sumy 55 200 693,36 Sk od 29.6.2000 do zaplatenia sumu 1 803 684,92 Sk s úrokom
vo výške 12% zo sumy 1 428 408,50 Sk od 29.6.2000 do zaplatenia a sumu 25 253 308,13 Sk
spolu s úrokom vo výške 30% zo sumy 18 742 355,45 Sk od 29.6.2000 do zaplatenia. Na
tomto pojednávaní taktiež nebolo rozhodnuté o zmene návrhu v súlade s ust. § 95 O. s. p.
Podaním zo dňa 27.01.2009 žalobca v 1/ rade žiadal, aby boli žalovaní v 1/ a 2/ rade povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 3 716 579,78 Sk a úroky vo výške 17,2%
p .a. zo sumy 1 301 192,50 Sk od 1.1.2004 do zaplatenia s tým, že žalovaný 2/ je povinný
plniť žalobcovi 1/ len z výšky výťažku z predaja nehnuteľností zapísaných na LV č. X. k. ú.
P. vo vlastníctve žalovaného 2/, a to konkrétne stavba súp. č. X. na parc. č. X. - malá
administratívna budova, stavba súp. č. X. na parc. č. X. - kompresorová stanica, stavba súp. č.
X. na parc. č. X. - sklad horľavín, ale len do výšky z výťažku z ich predaja a súčasne je
žalovaný 2/ povinný predaj týchto nehnuteľností strpieť. Tiež žiadal, aby boli žalovaný v 1/
a 2/ rade povinný nahradiť žalobcovi 1/ spoločne a nerozdielne trovy konania. V tomto
prípade je toto podanie potrebné považovať za kvalitatívnu zmenu petitu, keďže žalobca v 1/
rade zmenený a doplnený skutkový stav požaduje niečo iné než pôvodne.
Podaním zo dňa 28.01.2009 žalovaný 2/ (S., a. s., B.) podal návrh na vylúčenie veci na
samostatné konanie, o ktorom taktiež súd nerozhodol S., a. s. žiadala, aby boli žalovaní
zaviazaní zaplatiť žalobcovi v 2/ rade sumu 80 232 344,50 Sk spolu s úrokom vo výške 30%
zo sumy 55 200 693,36 Sk od 29.6.2000 do zaplatenia, sumy vo výške 1 803 684,92 Sk spolu
s úrokom vo výške 12% zo sumy 1 428 408,50 Sk od 29.6.2000 do zaplatenia, sumy vo výške
25 253 308,13 Sk spolu s úrokom vo výške 30% zo sumy 18 742 355,45 Sk od 29.6.2000 do
zaplatenia.
Súd v napadnutom rozsudku takémuto návrhu žalobcu v 2/ rade vyhovel vo vzťahu
k žalovanému v 1/ rade. Z rozsudku nevyplýva, o akú sumu, o aký nárok súd žalobu žalobcu
v 2/ rade proti žalovanému v 2/ rade zamietol.
Odvolací súd teda dospel k záveru, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo
k porušeniu ust. § 95 O. s. p. a súd svojim postupom účastníkom konania znemožnil realizáciu
procesných práv, ktoré im Občiansky súdny poriadok priznáva, čím bolo porušené právo
účastníka na spravodlivý proces. Tým bol aj naplnený dôvod v odvolaní podľa ust. § 205
ods. 2 písm. a/ O. s. p., keďže v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/
Podľa ust. § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci.
Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie
rozhodnutia bez súdneho pojednávania (§ 122 ods. 1 O. s. p.).
Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä
výsluch svedkov, znalecký posudok, správa a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb
a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania
dôkazu predpísaný, určí ho súd (§ 125 O. s. p.).
Podľa § 129 ods. 1 O. s. p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo
samosudca na pojednávaní listinu, alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah; to neplatí,
ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.
Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O. s. p.).
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa riadne nevykonal dôkaz listinami,
zo zápisníc z jednotlivých pojednávaní nevyplýva, že by dôkazy listinami boli vykonané
v zmysle zákona. Bez riadneho vykonania dôkazov nie je možné vyhodnotiť konkrétne
dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, robiť skutkové závery a vo veci rozhodnúť.
Týmto bolo porušené právo účastníkov konania na spravodlivý proces.
Podľa § 123 O. s. p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy
a k všetkým dôkazom, ktoré vykonali.
Právo účastníkov vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu sa v konaní realizuje tak,
že predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní každému
účastníkovi, aby sa k nemu vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného
dôkazu považuje za významné. Procesnú možnosť účastníka vyjadriť sa k vykonanému
dôkazu musí súd vytvoriť účastníkovi už v rámci dokazovania (t. j. pred jeho skončením).
Zo zápisnice o pojednávaní z 08.09.2010 (č. l. 583) nevyplýva, že súd na pojednávaní
po vykonaní dokazovania vytvoril účastníkom procesnú možnosť vyjadriť sa k vykonaným
dôkazom v zmysle § 123 O. s. p. a realizovať z tohto ustanovenia vyplývajúce procesné
oprávnenia účastníka konania.
Najvyšší súd SR prihliadol tiež na námietky odvolateľov, a to, že napadnutý rozsudok
nie je preskúmateľný. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu je judikatúrou Najvyššieho súdu
SR považovaná za tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(R 111/1998).
Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa musí mať náležitosti uvedené v § 157
ods. 3 O. s. p. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na skutkové zistenia vyvodené z výsledkov vykonaného
dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku
je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť
zároveň prostriedkom kontroly v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom
prostriedku. Ak rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p.,
je nepreskúmateľný.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že z dokladov predložených súdu
je nesporné, že na základe zmlúv o postúpení pohľadávky je v danom prípade aktívne
legitimovaný žalobca v 1/ a v 2/ rade. Súd však na strane 10 odôvodnenia rozsudku uvádza,
že nárok žalobcu v 2/ rade proti žalovanému v 2/ rade zamietol, nakoľko žalobca v 2/ rade
zodpovednosť žalovaného v 2/ rade na platenie nezaplatených úverov z úverových zmlúv
uzatvorených v zmysle § 497 a nasl. Obch. zák. súdu nepreukázal. Toto odôvodnenie
považuje odvolací súd za nedostatočné, nepresvedčivé. Nevyplýva z neho, ktoré skutočnosti
súd považoval za nepreukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, ako vec právne posúdil vo vzťahu žalobcu 2/ k žalovanému v 2/
rade.
Z odôvodnenia rozsudku absolútne nevyplýva, ako súd dospel k stanoveniu výšky
povinnosti uložených žalovaným v 1/ a 2/ rade, ako preveril súd opodstatnenosť nárokov
uplatnených žalobcami v 1/ a 2/ rade, akými úvahami sa súd riadil pri preverovaní správnosti
stanovenia výšky záväzkov žalovaných. Rozsudok je taktiež nepreskúmateľný v časti
priznaných úrokov, tiež súd neodôvodnil povinnosť žalovaných v 1/ a 2/ rade zaplatiť
žalobcovi povinnú sumu, vrátane úrokov spoločne a nerozdielne. Z odôvodnenia rozsudku
nevyplýva, že v tomto prípade išlo o solidárny záväzok žalovaných v 1/ a 2/ rade vo vzťahu
k žalobcovi v 1/ rade. Taktiež absolútne chýba zdôvodnenie rozsudku, ktorým uložil
žalovanému v 2/ rade povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1/ rade peňažné plnenie do výšky
výťažku z predaja nehnuteľností zapísaných na LV č. X. k. ú. P. vo vlastníctve žalovaného
v 2/ rade a právne posúdenie nároku žalobcu v 1/ rade vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade.
Keďže v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie malo inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd s poukazom
na ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušil vec súdu prvého stupňa a v súlade s ust. § 221
ods. 2 O. s. p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V novom konaní bude povinnosťou súdu rozhodnúť o zmene návrhu žalobcov
v súlade s ust. § 95 O. s. p., vykonať riadne navrhnuté dôkazy, tieto vyhodnotiť, stanoviť
výšku záväzkov žalovaných a vec právne posúdiť.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o náhrade trov konania.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 30. novembra 2011
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová