Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/96/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu 1/ D.D., so sídlom

S.V.M.S., zastúpeného spoločnosťou E., s.r.o., J.B., IČO: X. a žalobcu 2/ H., spol. s. r. o.,

L.B., IČO: X., zastúpeného Advokátskou kanceláriou M., s. r. o., K.B., IČO: X. proti

žalovanému 1/ P., a. s., G.B., IČO: X. a žalovanému 2/ H., a. s., G.B., IČO: X., obaja

žalovaní zastúpení advokátom JUDr. B.M., N., vedľajší účastník PhDr. I.P., G.B.,

o zaplatenie 2 416 693,70 eur (72 805 317,65 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu v 2/

rade, žalovaného v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra

2010, č. k. -608, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 29. septembra 2010, č. k. -608 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uložil žalovanému v 1/ a 2/ rade

povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 1/ rade sumu 123 367,84 eur

(3 716 579,78 Sk) a úroky vo výške 17,2% p. a. zo sumy 43 191,68 eur (1 301 192,50 Sk)

od 1.1.2004 do zaplatenia s tým, že žalovaný v 2/ rade je povinný plniť žalobcovi v 1/ rade

len z výšky výťažku z predaja nehnuteľností zapísaných na LV č. X., k. ú. P.

vo vlastníctve žalovaného v 2/ rade, a to konkrétne:

2

- stavba súp. č. X. na parc. č. X. -malá administratívna budova,

- stavba súp. č. X. na parc. č. X. -kompresorová stanica,

- stavba súp. č. X. na parc. č. X. -sklad horľavín, ale len do výšky výťažku z predaja,

a súčasne je žalovaný v 2/ rade povinný predaj týchto nehnuteľností strpieť. Uložil tiež

žalovaným v 1/ a 2/ rade povinnosť nahradiť žalobcovi v 1/ rade spoločne a nerozdielne trovy

konania. Tiež uložil žalovanému v 1/ rade zaplatiť žalobcovi v 2/ rade sumu 2 663 225,93 eur

(80 232 344,50 Sk) spolu s úrokom vo výške 30% zo sumy 1 832 327,34 eur (55 200 693,36

Sk) od 29.6.2000 do zaplatenia, sumu 59 871,37 eur (1 803 684,92 Sk), spolu s úrokom vo

výške 12% zo sumy 47 414,48 eur (1 428 408,50 Sk) od 29.6.2000

do zaplatenia a sumu 838 256,26 eur (25 253 308,13 Sk) spolu s úrokom vo výške 30%

zo sumy 622 132,23 eur (18 742 355,45 Sk) od 29.6.2000 do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Súd žalobu žalobcu v 2/ rade proti žalovanému v 2/ rade zamietol. Vo výroku

rozsudku taktiež uviedol, že o trovách konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 19.5.1995

sa žalobca V., a. s., B. domáhal, aby súd zaviazal žalovaného H., a.s. B. na zaplatenie

72 805 317 Sk titulom nesplateného úveru z úverovej zmluvy č. 54/90, č. 72/90, č. 73/90, č.

60/91 a č. 12/1/93 celkom v sume 78 805 317 Sk s príslušenstvom.

Uznesením, č. k. -228 z 21.11.2001 súd pripustil vstup S., a. s., B. do

konania na strane žalobcu, pretože na tento právny subjekt bola postúpená časť pohľadávok,

ktorá je predmetom sporu vo výške 107 987 757,31 Sk. Zároveň súd pripustil návrh na zmenu

petitu zo dňa 13.02.2001 tak, že žalobca žiadal, aby žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade

boli zaviazaní zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 107 987 757,31 Sk, ďalej istinu vo výške

1 301 192,50 Sk, úroky k 31.1.2001 vo výške 1 592 134,15 Sk a úroky 17,2% z istiny

1 301 192,50 Sk za obdobie od 1.2.2001 do zaplatenia, ako aj poplatky za vedenie účtu vo

výške 847 Sk a trovy súdneho konania. Podaním na súd zo dňa 13.09.2006 žalobca v 1/ rade

špecifikoval pohľadávku voči žalovaným a podaním zo dňa 05.10.2006 žalobca v 2/ rade

špecifikoval pohľadávku voči žalovaným ku dňu 03.10.2006. Podaním zo dňa 29.10.2008

upresnil žalobca v 2/ rade petit žaloby a podaním zo dňa 27.01.2001 upresnil žalobca v 1/

rade petit žaloby.

3

Podaním zo dňa 04.11.1997 oznámil právny predchodca žalobcu, že aktuálna výška

záväzku žalovaného v 2/ rade predstavuje ku dňu 31.10.1997 sumu 90 201 793,20 Sk, ktorý

pozostáva z istiny vo výške 58 689 914,78 Sk a úrok vo výške 31 511 878,42 Sk.

Z dokladov vyplýva, že konania sa týkajú rozdielnych účastníkov, ktorí majú spoločné

jedine to, že obaja sú veriteľmi pohľadávok pôvodného veriteľa, ktorým bola V., a. s.

Z dokladov predložených súdu je nesporné, že na základe zmlúv o postúpení

pohľadávky je v danom prípade aktívne legitimovaný žalobca v 1/ a 2/ rade. Na základe

prehľadu o živote pôžičky - úveru poskytnutých na základe úverových zmlúv č. 54/90,

č. 72/90, č. 73/90, č. 60/91, č. 12/1/93 vrátane dodatkov, sú žalobcovia oprávnení

na vymáhanie pohľadávok z nesplatených úverov v takej výške, v akej bola špecifikovaná

žalobcom v 1/ rade dňa 27.01.2009 a žalobcom v 2/ rade dňa 17.09.2008. Pohľadávku

žalobcu v 1/ rade uplatnenú voči žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade, títo v rámci

konania nenamietali, pretože žalobca v 1/ rade hodnoverne preukázal súdu založenie

právneho vzťahu, z ktorého si uplatňuje zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom v zmysle

a nasl. preukázal súdu realizáciu úveru, osvedčil výšky

nesplateného dlhu a osvedčil aktívnu legitimáciu na vymáhanie dlhu voči žalovaným v 1/ a 2/

rade, súd nároku žalobcu v 1/ rade ako dôvodne podanému vyhovel v celom rozsahu.

Predmetom konania z hľadiska nároku žalobcu v 2/ rade je pohľadávka pôvodného

veriteľa, ktorým bol V., a. s., vyplývajúca z uzavretých úverových zmlúv č. 12/1/93 zo dňa

29.1.1993, č. 054/90 zo dňa 21.8.1999 a č. 60/1991 zo dňa 1.8.1991.

Z pohľadu dôvodnosti nároku žalobcu v 2/ rade je zo strany žalovaných

spochybňovaná predovšetkým úverová zmluva č. 12/1/93 zo dňa 29.1.1993 čo do jej

platnosti, nakoľko podľa tvrdenia právneho zástupcu žalovaných nebola podpísaná osobami

oprávnenými konať za žalovaného v 1/ rade, ako aj z dôvodu, že úverové prostriedky podľa

úverovej zmluvy č. 12/1/93 zo dňa 29.1.1993 neboli zo strany pôvodného veriteľa

žalovanému v 1/ rade poskytnuté.

Zmluva o úvere ako pomenovaný typ zmluvy podľa

nevyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu. Z faktických a následných úkonov žalovaného

v 1/ rade vyplýva, že k jej platnému uzavretiu došlo. Vyplýva to z predložených listinných

dôkazov najmä z následne uzatvorených dodatkov č. 1 až 6 k tejto úverovej zmluve,

platobných kalendárov vyhotovených žalovaným v 1/ rade zo dňa 29.1.1993 a 21.6.1993, listu

4

žalovaného v 1/ rade zo dňa 14.9.1993 adresovaného zo strany žalovaného v 1/ rade

pôvodnému veriteľovi V., a. s. (ktorého obsahom bol návrh žalovaného v1/ rade na riešenie

úhrady záväzku z úverovej zmluvy č. 12/1/93 týkajúcej sa úveru na bežné prostriedky), ako

aj ďalších listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise.

K námietke žalovaných týkajúcej sa neposkytnutia úverových prostriedkov súd prvého

stupňa uviedol, že z hľadiska pojmových náležitostí sa pre zmluvu o úvere nevyžaduje,

aby zo strany veriteľa došlo pre naplnenie jej platnosti resp. pre vznik záväzku dlžníka

aj k reálnemu plneniu. Ustanovenie § 497 Obch. zák. stanovuje, že peňažné prostriedky

veriteľ poskytne v prospech dlžníka. Ani toto, ani ďalšie ustanovenia o úverovej zmluve

bližšie neupravujú spôsob, akým sa majú peňažné prostriedky dlžníkovi poskytnúť

a ponechávajú v tomto účastníkom úplnú zmluvnú voľnosť. Výraz poskytnutie v prospech

dlžníka nevyžaduje pre naplnenie úverového vzťahu priame plnenie v hotovosti alebo

bezhotovostné plnenie na jeho účet v peňažnom ústave.

Pretože žalobca v 2/ rade hodnoverne preukázal súdu založenie právneho vzťahu,

z ktorého si uplatňuje zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom v zmysle § 497 a nasl. Obch.

zák., preukázal súdu realizáciu úveru pre žalovaného v 1/ rade, osvedčil výšku nesplateného

dlhu a osvedčil aktívnu legitimáciu na vymáhanie dlhu voči žalovanému v 1/ rade, súd nároku

žalobcu v 2/ rade ako dôvodne podanému proti žalovanému v 1/ rade vyhovel v celom

rozsahu. Nárok žalobcu v 2/ rade proti žalovanému v 2/ rade súd zamietol, nakoľko žalobca

v 2/ rade zodpovednosť žalovaného v 2/ rade na platenie nezaplatených úverov z úverových

zmlúv uzatvorených v zmysle § 497 a nasl. Obch. zák. súdu nepreukázal.

Súd prvého stupňa podľa rozhodol, že o trovách konania

rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca v 2/ rade podaním

zo dňa 27.10.2010, a to proti výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ktorým súd

žalobu žalobcu v 2/ rade proti žalovanému v 2/ rade zamietol. Odvolanie odôvodnil ust. § 205

ods. 2 písm. d/ tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ tým, že rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa ust. § 205

ods. 2 písm. c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a podľa ust. § 221 ods. 1

5

písm. f/ tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Súd nárok žalobcu v 2/ rade proti žalovanému v 2/ rade zamietol, keďže žalobca v 2/

rade zodpovednosť žalovaného v 2/ rade na platenie nezaplatených úverov z úverových zmlúv

uzatvorených v zmysle a nasl. súdu nepreukázal.

Súd nezdôvodnil, akým spôsobom dospel k takému právnemu názoru, žiadnym spôsobom

nehodnotil dôkazy vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade, naopak nárok vychádzajúci

z rovnakého právneho základu jednému žalobcovi priznal a druhému nepriznal.

V napadnutom rozsudku absentuje zodpovedajúce zdôvodnenie takéhoto právneho záveru.

Žalobca v 2/ rade poukázal na ust. , a

Súd v napadnutom rozsudku podľa názoru žalobcu v 2/ rade nevysvetlil, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Nebolo vôbec zrejmé, z akých dôvodov súd

žalobu v časti zamietol.

Vzhľadom na uvedené žalobca v 2/ rade navrhol rozsudok Krajského súdu

v Bratislave v časti, v ktorej žalobu žalobcu v 2/ rade proti žalovanému v 2/ rade zamietol

zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal tiež odvolanie žalovaný v 1/ rade, a to

vo výrokoch rozsudku 1. a 2. a navrhol, aby odvolací súd podľa ust. z dôvodov

podľa , a odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Odvolanie odôvodnil tým, že konajúci prvostupňový súd rozsudkom bez toho, že by

bol legitímnym procesným postupom potom, ako žalobca v 1/ rade ako aj žalobca v 2/ rade

zmenili svoje návrhy pripustil zmenu ich pôvodných návrhov a zaviazal žalovaných v prvom

výroku spolu so žalovaným v 2/ rade zaplatiť žalobcovi v 1/ rade istinu spolu

s príslušenstvom a to vo výške a spôsobom tak, ako to žalobca v 1/ rade požadoval svojim

upraveným návrhom 27.01.2009, ktorý súdu doručil na pojednávaní dňa 28.01.2009

a v druhom výroku samostatne zaplatiť žalobcovi v 2/ rade istinu spolu s príslušenstvom,

a to vo výške a spôsobom tak, ako to žalobca v 2/ rade požadoval svojim upraveným návrhom

zo dňa 17.09.2008, ktorý súdu predniesol priamo na pojednávaní v ten istý deň.

6

S prihliadnutím na priebeh prvostupňového konania žalovaný v 1/ rade tvrdí,

že v konaní pred prvostupňovým súdom došlo k porušeniu zásad uvedených v ust. §§ 3, 6, 1,

95, 125, 132 a 153 Aj keď prvostupňový súd v dôvodoch odvolaním napadnutého

rozhodnutia poukazuje na správanie sa žalobcov v 1/ a v 2/ rade v konaní pred súdom

a vo vzťahu k nim uplatneným nárokom a k ich následným zmenám a tieto súd opisuje

ako upresnenia petitov žaloby (žalobca v 1/ rade naposledy dňa 28.01.2009 podaním zo dňa

27.01.2009 a žalobca v 2/ rade dňa - súd uvádza dátum 29.10.2008, zo zápisnice

o pojednávaní takáto skutočnosť nevyplýva, zmenený návrh bol žalobcom v 2/ rade

prednesený na pojednávaní dňa 17.09.2008), žalovaný v 1/ rade má za to, že zo strany

žalobcov v 1/ a 2/ rade išlo o kvalifikované prednesy vo vzťahu k ich nárokom v súlade

s ust. a o týchto mal súd procesným postupom v súlade s ust.

aj rozhodnúť. Keďže tak vôbec neurobil a o upravených návrhoch nerozhodol, rozhodol

rozsudkom tak o veciach, ktoré sa predmetom prvostupňového konania pre jeho vadný

procesný postup nikdy nestali. Už pre tento procesný nedostatok je daný dostatočný dôvod

na to, aby bolo v odvolacom konaní odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu

zrušené. Žalobca v 1/ rade uvádza, že súd nebral vôbec do úvahy a nevysporiadal sa

s námietkou o tom, že úverová zmluva č. 12/1/93 je absolútne neplatná. Na absolútnu

neplatnosť spornej zmluvy o úvere žalovaný 1/ poukázal z dôvodu, že za spoločnosť pri jej

podpísaní nekonali osoby na to oprávnené a osoby, ktoré ju podpísali za stranu žalovaného 1/

na to neboli oprávnené, lebo neboli v čase podpisu zmluvy osobami oprávnenými konať

za predstavenstvo spoločnosti ako jeho štatutárny orgán. V odôvodnení sa súd zaoberal len

ďalšou námietkou a to že by prostriedky zo spornej úverovej zmluvy boli žalovanému v 1/

rade poskytnuté. Ak žalobca v 2/ rade tvrdí, že uzavretím tejto zmluvy išlo o inováciu

pôvodnej zmluvy, tak potom (ak by bola zmluva 12/1/93 platná) musela by byť takáto dohoda

vyjadrená v obsahu zmluvy a takýto úkon uzavretý v súlade s právnou úpravou, ktorá je preň

ustanovená právnym predpisom a to konkrétne a nasl. . Keďže

ale zmluva 12/1/93 vo svojom obsahu žiadnu takúto dohodu účastníkov neopisuje, nie je ju

ani možné za takýto právny úkon pre svoju nejasnosť a nezrozumiteľnosť považovať.

Vo vzťahu k výroku 1. odvolaním napadnutého rozsudku žalovaný 1/ uvádza, že aj

v prípade pripustenia zmeny žalobného návrhu niet na takéto rozhodnutie právneho nároku.

Ak upravený návrh žalobca v 2/ rade odôvodňuje svoj nárok prevodom nehnuteľností

7

vo vlastníctve žalovaného 1/ na žalovaného v 2/ rade, takéto skutkové odôvodnenie

bez právneho jeho zdôvodnenia nepostačuje, lebo nedostatok skutkových a právnych dôvodov

spôsobuje, že konajúci súd a účastníci nemajú voči čomu zamerať dokazovanie. Ak mal

žalobca v 1/ rade dôvodnú potrebu poskytnutia ochrany v súvislosti s takýmto právnym

úkonom, musel by svoje nároky uplatniť iným spôsobom a v súvislosti s inou právnou

úpravou. Tak, ako to urobil žalobca v 1/ rade v tomto konaní, nemôže požadovať

od žalovaného v 2/ rade finančné plnenie.

Žalovaný v 1/ rade ďalej tvrdí, že konajúci prvostupňový súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, lebo nemôže obstáť to,

že prvostupňový súd na základe žalovaným 1/ prezentovaných listinných dôkazov

a v súvislosti na právnu úpravu oprávnení konajúcich osôb za účastníkov pri zmluvách

ako právnych úkonoch ich svojimi úkonmi zaväzovať považoval zmluvu č. 12/1/93 za platnú,

vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu v 1/ rade nevykonal ani žiadne dôkazy a len na základe

obsahu podania žalobcu v 1/ rade zo dňa 27.01.2009 dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam. Žalovaný 1/ je toho názoru, že pre nedostatok dôvodov je prvostupňové

rozhodnutie nepreskúmateľné.

Proti rozsudku tiež podal odvolanie žalovaný v 2/ rade podaním zo dňa 02.11.2010,

a to do výroku 1. Z dôvodu podľa , a navrhol napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil

náhradu trov odvolacieho konania.

Poukázal na to, že prvostupňový súd bez toho, že by bol legitímnym procesným

postupom, po tom tak, ako žalobca v 1/ rade, ako aj žalobca v 2/ rade zmenili svoje návrhy,

pripustil zmenu ich pôvodných návrhov, vyhovel im a zaviazal žalovaného v 2/ rade

v 1. výroku spolu so žalovaným v 1/ rade zaplatiť žalobcovi v 1/ rade istinu spolu

s príslušenstvom, a to vo výške a spôsobom tak, ako to žalobca v 1/ rade požadoval svojim

upraveným návrhom zo dňa 27.01.2009, ktorý súdu doručil na pojednávanie dňa 28.01.2009.

Žalovaný v 2/ rade tvrdí, že v konaní pred prvostupňovým súdom došlo k porušeniu zásad

uvedených v ust. §, 6, 18, 95, 125, 132 a 153 Okrem toho, že nerozhodol o zmene

návrhu žalobcov v súlade s ust. , vec aj nesprávne právne posúdil. Vo vzťahu

k výroku 1. odvolaním napadnutého rozsudku aj v prípade pripustenia zmeny žalobného

návrhu žalobcom v 1/ rade niet na takéto rozhodnutie právneho nároku. Ak upravený návrh

8

žalobca v 2/ rade odôvodňuje svoj nárok prevodom nehnuteľností na žalovaného v 2/ rade,

takéto skutkové odôvodnenie bez právneho zdôvodnenia nepostačuje, pretože takéto skutkové

odôvodnenie bez právneho zdôvodnenia nepostačuje, lebo nedostatok skutkových a právnych

dôvodov spôsobuje, že konajúci súd a účastníci nemajú voči čomu zamerať dokazovanie.

Podľa názoru žalovaného v 2/ rade žalobca v 1/ rade nemôže požadovať od žalovaného v 2/

rade finančné plnenie. Žalovaný 2/ tvrdí, že konajúci súd vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu v 1/

rade nevykonal žiadne dôkazy a vychádzal len z obsahu podania žalobcu v 1/ rade zo dňa

27.01.2009. Prvostupňové rozhodnutie je podľa názoru žalovaného v 2/ rade

nepreskúmateľné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolania žalobcu v 2/ rade, žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade a dospel k záveru,

že odvolania sú dôvodné.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca - V., a. s., B.

sa svojim návrhom, ktorý bol doručený súdu 19.5.1995, domáhal voči žalovanému

- H., a. s., B. zaplatenia sumy z poskytnutých úverov, ktorých celková výška spolu s úrokmi

predstavuje ku dňu 28.5.1995 sumu 72 805 317,65 Sk, súdny poplatok

vo výške 500 000 Sk a trovy konania a ďalšie úroky až do úplného vyrovnania pohľadávok

žalobcu, ktorých výška bude upresnená ku dňu vynesenia rozsudku.

Uznesením pod č. k. -110 z 22.1.1998 súd pripustil vstup spoločnosti H.,

a. s., G.B. do konania na strane žalovaného.

Uznesením pod č. k. -228 zo dňa 21.11.2001 súd pripustil vstup

spoločnosti S., a. s., B. do konania na strane žalobcu, pretože

na tento subjekt bola postúpená časť pohľadávok, ktorá je predmetom sporu, a to výške

107 987 757,31 Sk.

Uznesením, č. k. -283 zo dňa 28.09.2006 súd pripustil, aby žalobca v 1/

rade V., a. s., M. z konania vystúpil a na jeho miesto do konania vstúpil ako žalobca v 1/ rade

G., s. r. o. so sídlom L.B., IČO: X..

Uznesením, č. k. -330 zo dňa 14.11.2007 súd pripustil, aby žalobca v 1/

rade G., s. r. o., L.B. IČO: X. vystúpil z konania a na jeho miesto do konania vstúpil ako

žalobca v 1/ rade G.N.V.S..

9

Uznesením, č. k. -490 zo dňa 13.05.2009 súd pripustil, aby na strane

žalobcu v 1/ rade z konania vystúpil G.N.V.S. a na jeho miesto do konania vstúpil D.D.., so

sídlom S.V.M.S..

Uznesením, č. k. -530 zo dňa 01.12.2009 súd pripustil, aby na strane

žalobcu v 2/ rade z konania vystúpila S., a. s., C.B., IČO: X. a na jeho miesto do konania

vstúpil nový žalobca: H., spol. s r. o., L.B., IČO: X..

Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovaným v 1/ a 2/ rade povinnosť spoločne

a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 1/ rade sumu 123 367,84 eur (3 716 579,78 Sk) a úroky

vo výške 17,2% p. a. zo sumy 43 191,68 eur (1 301 192,50 Sk) od 1.1.2004 do zaplatenia

s tým, že žalovaný v 2/ rade je povinný plniť žalobcovi v 1/ rade len z výšky výťažku

z predaja nehnuteľností zapísaných na LV č. X., k. ú. P. vo vlastníctve žalovaného v 2/ rade,

a to konkrétne: stavba súp. č. X. na parc. č. X. - malá administratívna budova, stavba súp. č.

X. na parc. č. X. - kompresorová stanica, stavba súp. č. X. na parc. č. X. - sklad horľavín, ale

len do výšky výťažku z predaja a súčasne bol žalovaný v 2/ rade povinný predaj týchto

nehnuteľností strpieť. Žalovaní v 1/ a 2/ rade boli tiež zaviazaní spoločne a nerozdielne

zaplatiť trovy konania. Súd uložil žalovanému v 1/ rade povinnosť zaplatiť žalobcovi v 2/

rade sumu 2 663 225,93 eur (80 232 344,50 Sk) spolu s úrokom vo výške 30% zo sumy

1 832 327,34 eur (55 200 693,36 Sk) od 29.6.2000 do zaplatenia, sumu 59 871,37 eur

(1 803 684,92 Sk), spolu s úrokom vo výške 12% zo sumy 47 414,48 eur (1 428 408,50 Sk)

od 29.6.2000 do zaplatenia a sumu 838 256,26 eur (25 253 308,13 Sk) spolu s úrokom vo

výške 30% zo sumy 622 132,23 eur (18 742 355,45 Sk) od 29.6.2000. Súd žalobu proti

žalovanému v 2/ rade zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

Žalovaný v 1/ a 2/ rade v odvolaní namietali, že prvostupňový súd pochybil, ak

o návrhoch žalobcov na zmenu návrhov nerozhodol v súlade s ust.

Podľa ut. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť

návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných

rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť

pokladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade,

10

ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade

pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia ( ).

Podľa ust. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je

úkon nesprávne označený.

Zmena návrhu na začatie konania (žaloby) je základným dispozičným úkonom

predmetom konania, je teda prejavom tzv. dispozičného princípu sporového konania. Len čo

sa konanie začne, na súd prechádza povinnosť vec prejednať a rozhodnúť v primeranom čase

podľa procesných pravidiel a zásad. Zmena žaloby (návrhu na začatie konania) nie je len

zmenou tzv. žalobného petitu. Žalobu v civilnom konaní treba vnímať ako komplexné

podanie žalobcu, ktoré má spĺňať náležitosti podľa § 79 ods. 1. Pod zmenou žaloby tak treba

chápať zmenu akejkoľvek náležitosti, ktorú žaloba má mať. Od toho však treba odlišovať

prosté odstránenie vád návrhu na začatie konania, najmä v prípade, keď súd postupuje podľa

§ 43. Inak povedané, buď na základe výzvy súdu, alebo na základe podania žalobcu, nejde

o zmenu žaloby. Rovnako nejde o zmenu žaloby v prípade, ak žalobca predkladá nové

dôkazné návrhy najmä so zreteľom na výsledok doterajšieho konania. Rovnako o zmenu

žaloby nepôjde ak žalobca rozšíri alebo zmení fakultatívnu právnu kvalifikáciu svojho

nároku. Za zmenu žaloby treba považovať:

a) zmenu tzv. žalobnej žiadosti (petitu žaloby)

b) zmenu tzv. rozhodujúcich skutkových okolností (skutkového stavu), na ktorých

žaloba spočíva.

Zmena žalobnej žiadosti môže spočívať v zmene buď kvalitatívnej, alebo kvantitatívnej

stránky žalobnej žiadosti. Za kvalitatívnu zmenu petitu treba považovať tie situácie, keď

žalobca, či už s poukazom na rovnaký (doteraz tvrdený) skutkový stav, prípadne skutkový

stav zmenený a doplnený, požaduje niečo iné, než pôvodne. Za kvantitatívnu zmenu žaloby

v zmysle ust. § 95 treba považovať najmä pri žalobách na plnenie to, keď žalobca žiada niečo

iné, alebo kvantitatívne viac, než žiadal v pôvodnej žalobe. O kvantitatívnu zmenu žaloby

(petitu) pôjde aj v prípadoch, keď žalobca namiesto jedného typu plnenia požaduje iný typ

plnenia. K zmene tzv. rozhodujúcich skutkových okolností (skutkového stavu), na ktorých

žaloba spočíva je potrebné uviesť, že podstatnou náležitosťou každého návrhu na začatie

konania v zmysle ust. je pravdivé opísanie rozhodujúcich skutkových

skutočností. Ide o tzv. povinnosť tvrdenia, ktorú znáša žalobca. Ak chce žalobca tieto

11

rozhodujúce skutočnosti akýmkoľvek spôsobom meniť, dopĺňať, zužovať i rozširovať, pôjde

o zmenu návrhu podľa Zmena žaloby je viazaná na súhlas súdu, ktorý zmenu

návrhu bude posudzovať vždy so zreteľom na hospodárnosť konania. Súd v zásade zmenu

návrhu musí pripustiť okrem prípadov, ak by výsledky doterajšieho konania neumožňovali

konať o zmenenom návrhu. Druhým prípadom, keď súd nepripustí zmenu návrhu je, ak by

o zmenenom návrhu musel rozhodovať iný vecne príslušný súd. O návrhu na zmenu žaloby

rozhoduje súd uznesením, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. O zmene žaloby môže

pritom súd rozhodnúť priamo na pojednávaní, alebo mimo pojednávania. Ak súd

na pojednávaní vyhovie návrhu žalobcu a návrh na začatie konania uznesením zmení, treba

skúmať, či na pojednávaní boli alebo neboli prítomní všetci účastníci konania. Ak na

pojednávaní prítomní boli, súd podľa § 168 ods. 2 a comprario v nadväznosti na § 169 takéto

uznesenie vyhlási, nemusí ho písomne vyhotovovať a tým pádom ani doručovať prítomným

účastníkom. V prípade, že na pojednávaní, na ktorom sa pripustila zmena návrhu, nie je

prítomný niektorý z účastníkov, musí súd podľa § 95 ods. 1 doručiť neprítomným účastníkom

zápisnicu z pojednávania, ktorá obsahuje uznesenie o pripustení zmeny návrhu,

a to do vlastných rúk. Ak súd na pojednávaní návrh žalobcu na zmenu žaloby zamietne, stačí,

ak je na pojednávaní prítomný žalobca, ostatným účastníkom sa takéto uznesenie doručiť

nemusí. V prípade, ak súd zamieta návrh na zmenu žaloby uznesením priamo na pojednávaní,

bez prítomnosti žalobcu, musí zápisnicu z pojednávania doručiť žalobcovi - zákon tu však

nevyžaduje doručenie do vlastných rúk. Ak súd rozhoduje o zmene žaloby mimo

pojednávania, v takom prípade musí uznesenie, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena

návrhu vyhotoviť písomne. Ak návrh žalobcu na zmenu žaloby uznesením zamietol, stačí,

ak sa takéto uznesenie doručí iba žalobcovi, ak však uznesením návrhu žalobcu na zmenu

žaloby vyhovie, musí toto uznesenie doručiť ostatným účastníkom do vlastných rúk.

Týmto postupom sa súd prvého stupňa neriadil a odvolací súd je toho názoru,

že v prvostupňovom konaní došlo k porušeniu ust. Z obsahu spisu vyplýva,

že žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal úhrady sumy v celkovej výške spolu s úrokmi

72 805 317,65 Sk a ďalších úrokov až do úplného vyrovnania pohľadávok žalobcu.

Na pojednávaní dňa 4.6.1997, na ktorom boli prítomní obaja účastníci konania, žalobca

požiadal o zmenu petitu žaloby napriek tomu, že v zápisnici je uvedené, že upravuje petit

žaloby tak, že žiada, aby bol žalovaný zaviazaný na úhradu sumy 86 346 844,88 Sk,

12

čo predstavuje istinu vo výške 58 689 914,78 Sk a úrok vo výške 27 654 930,10 Sk,

tiež žiadal zaplatenie 12% úroku zo sumy 44 500 000 Sk, a to od 1.6.1997 až do zaplatenia,

ďalej úrok 10,7% zo sumy 1 027 214,50 Sk od 1.6.1997 až do zaplatenia, úrok 17,2%

zo sumy 156 250 Sk od 1.6.1997 do zaplatenia, úrok 17,2% zo sumy 1 301 192,50 Sk

od 1.6.1997 do zaplatenia a úrok 17,2% zo sumy 11 705 257,78 Sk od 1.6.1997 do zaplatenia

a nahradiť mu trovy konania pozostávajúce z náhrady súdneho poplatku vo výške 500 000 Sk.

O tejto zmene návrhu súd nerozhodol. Na pojednávaní dňa 04.11.1997, kde boli prítomní

obaja účastníci konania, žalobca požiadal o zmenu návrhu (v zápisnici je uvedené úprava

petitu žaloby), a to požadoval celkovú sumu 90 201 793,20 Sk s tým, že žalobca uviedol,

že istina zostala nezmenená, zmenil sa úrok vo výške 31 511 878,42 Sk, pričom pohľadávku

vyčíslil do 31.10.1997. O tejto zmene návrhu súd opäť nerozhodol. Podaním zo dňa

13.02.2001 pôvodný žalobca V., B. žiadal, aby súd uložil žalovanému v 1/ a 2/ rade

povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 107 987 757,31 Sk, ďalej istinu vo výške 1 301 192,50

Sk, úroky k 31.01.2001 vo výške 1 592 134,15 Sk a úroky 17,2% z istiny 1 301 192,50 za

obdobie od 1.02.2001 do zaplatenia, ako aj poplatky za vedenie účtu vo výške 847 Sk a trovy

konania. V. toto podanie zo dňa 13.02.2001 označila ako spresnenie petitu žalobného návrhu

a súd prvého stupňa na pojednávaní 16.02.2001, na ktorom sa zúčastnil len zástupca žalobcu

v neprítomnosti žalovaných, pripustil úpravu petitu. Toto uznesenie písomne nevyhotovoval

a zápisnica o pojednávaní ani nebola doručená účastníkom konania. Odvolací súd však

napriek tomu, že žalobca toto svoje podanie zo dňa 13.02.2001 označil ako spresnenie petitu

považoval za zmenu návrhu v zmysle , o ktorom nebolo rozhodnuté postupom

tak, ako to upravuje ust. Odvolací súd na tomto mieste ešte uvádza, že v podaní

zo dňa 13.02.2001 žalobca nežiadal povinnosť zaplatiť sumu 107 987 757,31 Sk

s príslušenstvom od žalovaným spoločne a nerozdielne tak, ako boli nakoniec zaviazaní

žalovaní napadnutým rozsudkom. Na pojednávaní dňa 17.09.2008 (zápisnica č. l. 360)

zástupca žalobcu v 1/ rade uviedol, že trvá na petite zo dňa 13.09.2006. Zástupca žalobcu v 2/

rade žiadal, aby boli žalovaní zaviazaní na sumu 80 232 344,50 Sk spolu s úrokom vo výške

30% zo sumy 55 200 693,36 Sk od 29.6.2000 do zaplatenia sumu 1 803 684,92 Sk s úrokom

vo výške 12% zo sumy 1 428 408,50 Sk od 29.6.2000 do zaplatenia a sumu 25 253 308,13 Sk

spolu s úrokom vo výške 30% zo sumy 18 742 355,45 Sk od 29.6.2000 do zaplatenia. Na

tomto pojednávaní taktiež nebolo rozhodnuté o zmene návrhu v súlade s ust.

13

Podaním zo dňa 27.01.2009 žalobca v 1/ rade žiadal, aby boli žalovaní v 1/ a 2/ rade povinní

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 3 716 579,78 Sk a úroky vo výške 17,2%

p .a. zo sumy 1 301 192,50 Sk od 1.1.2004 do zaplatenia s tým, že žalovaný 2/ je povinný

plniť žalobcovi 1/ len z výšky výťažku z predaja nehnuteľností zapísaných na LV č. X. k. ú.

P. vo vlastníctve žalovaného 2/, a to konkrétne stavba súp. č. X. na parc. č. X. - malá

administratívna budova, stavba súp. č. X. na parc. č. X. - kompresorová stanica, stavba súp. č.

X. na parc. č. X. - sklad horľavín, ale len do výšky z výťažku z ich predaja a súčasne je

žalovaný 2/ povinný predaj týchto nehnuteľností strpieť. Tiež žiadal, aby boli žalovaný v 1/

a 2/ rade povinný nahradiť žalobcovi 1/ spoločne a nerozdielne trovy konania. V tomto

prípade je toto podanie potrebné považovať za kvalitatívnu zmenu petitu, keďže žalobca v 1/

rade zmenený a doplnený skutkový stav požaduje niečo iné než pôvodne.

Podaním zo dňa 28.01.2009 žalovaný 2/ (S., a. s., B.) podal návrh na vylúčenie veci na

samostatné konanie, o ktorom taktiež súd nerozhodol S., a. s. žiadala, aby boli žalovaní

zaviazaní zaplatiť žalobcovi v 2/ rade sumu 80 232 344,50 Sk spolu s úrokom vo výške 30%

zo sumy 55 200 693,36 Sk od 29.6.2000 do zaplatenia, sumy vo výške 1 803 684,92 Sk spolu

s úrokom vo výške 12% zo sumy 1 428 408,50 Sk od 29.6.2000 do zaplatenia, sumy vo výške

25 253 308,13 Sk spolu s úrokom vo výške 30% zo sumy 18 742 355,45 Sk od 29.6.2000 do

zaplatenia.

Súd v napadnutom rozsudku takémuto návrhu žalobcu v 2/ rade vyhovel vo vzťahu

k žalovanému v 1/ rade. Z rozsudku nevyplýva, o akú sumu, o aký nárok súd žalobu žalobcu

v 2/ rade proti žalovanému v 2/ rade zamietol.

Odvolací súd teda dospel k záveru, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo

k porušeniu ust. a súd svojim postupom účastníkom konania znemožnil realizáciu

procesných práv, ktoré im priznáva, čím bolo porušené právo

účastníka na spravodlivý proces. Tým bol aj naplnený dôvod v odvolaní podľa ust. § 205

ods. 2 písm. a/ , keďže v konaní došlo k vadám uvedeným v

Podľa ust. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne

vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci.

14

Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie

rozhodnutia bez súdneho pojednávania ( ).

Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä

výsluch svedkov, znalecký posudok, správa a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb

a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania

dôkazu predpísaný, určí ho súd ( ).

Podľa dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo

samosudca na pojednávaní listinu, alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah; to neplatí,

ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.

Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

včítane toho, čo uviedli účastníci ( ).

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa riadne nevykonal dôkaz listinami,

zo zápisníc z jednotlivých pojednávaní nevyplýva, že by dôkazy listinami boli vykonané

v zmysle zákona. Bez riadneho vykonania dôkazov nie je možné vyhodnotiť konkrétne

dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, robiť skutkové závery a vo veci rozhodnúť.

Týmto bolo porušené právo účastníkov konania na spravodlivý proces.

Podľa účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy

a k všetkým dôkazom, ktoré vykonali.

Právo účastníkov vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu sa v konaní realizuje tak,

že predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní každému

účastníkovi, aby sa k nemu vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného

dôkazu považuje za významné. Procesnú možnosť účastníka vyjadriť sa k vykonanému

dôkazu musí súd vytvoriť účastníkovi už v rámci dokazovania (t. j. pred jeho skončením).

Zo zápisnice o pojednávaní z 08.09.2010 (č. l. 583) nevyplýva, že súd na pojednávaní

po vykonaní dokazovania vytvoril účastníkom procesnú možnosť vyjadriť sa k vykonaným

dôkazom v zmysle a realizovať z tohto ustanovenia vyplývajúce procesné

oprávnenia účastníka konania.

Najvyšší súd SR prihliadol tiež na námietky odvolateľov, a to, že napadnutý rozsudok

nie je preskúmateľný. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu je judikatúrou Najvyššieho súdu

15

SR považovaná za tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

(R 111/1998).

Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa musí mať náležitosti uvedené v § 157

ods. 3 Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne

vysvetlený nielen s poukazom na skutkové zistenia vyvodené z výsledkov vykonaného

dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku

je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť

zároveň prostriedkom kontroly v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom

prostriedku. Ak rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ,

je nepreskúmateľný.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že z dokladov predložených súdu

je nesporné, že na základe zmlúv o postúpení pohľadávky je v danom prípade aktívne

legitimovaný žalobca v 1/ a v 2/ rade. Súd však na strane 10 odôvodnenia rozsudku uvádza,

že nárok žalobcu v 2/ rade proti žalovanému v 2/ rade zamietol, nakoľko žalobca v 2/ rade

zodpovednosť žalovaného v 2/ rade na platenie nezaplatených úverov z úverových zmlúv

uzatvorených v zmysle § 497 a nasl. Obch. zák. súdu nepreukázal. Toto odôvodnenie

považuje odvolací súd za nedostatočné, nepresvedčivé. Nevyplýva z neho, ktoré skutočnosti

súd považoval za nepreukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, ako vec právne posúdil vo vzťahu žalobcu 2/ k žalovanému v 2/

rade.

Z odôvodnenia rozsudku absolútne nevyplýva, ako súd dospel k stanoveniu výšky

povinnosti uložených žalovaným v 1/ a 2/ rade, ako preveril súd opodstatnenosť nárokov

uplatnených žalobcami v 1/ a 2/ rade, akými úvahami sa súd riadil pri preverovaní správnosti

stanovenia výšky záväzkov žalovaných. Rozsudok je taktiež nepreskúmateľný v časti

priznaných úrokov, tiež súd neodôvodnil povinnosť žalovaných v 1/ a 2/ rade zaplatiť

žalobcovi povinnú sumu, vrátane úrokov spoločne a nerozdielne. Z odôvodnenia rozsudku

nevyplýva, že v tomto prípade išlo o solidárny záväzok žalovaných v 1/ a 2/ rade vo vzťahu

k žalobcovi v 1/ rade. Taktiež absolútne chýba zdôvodnenie rozsudku, ktorým uložil

žalovanému v 2/ rade povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1/ rade peňažné plnenie do výšky

16

výťažku z predaja nehnuteľností zapísaných na LV č. X. k. ú. P. vo vlastníctve žalovaného

v 2/ rade a právne posúdenie nároku žalobcu v 1/ rade vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade.

Keďže v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie malo inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd s poukazom

na ust. , zrušil vec súdu prvého stupňa a v súlade s ust.

ods. 2 vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom konaní bude povinnosťou súdu rozhodnúť o zmene návrhu žalobcov

v súlade s ust. , vykonať riadne navrhnuté dôkazy, tieto vyhodnotiť, stanoviť

výšku záväzkov žalovaných a vec právne posúdiť.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o náhrade trov konania.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 30. novembra 2011

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová