Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoP-61-2019.pdf
PDF · 258.68 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/61/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci starostlivosti súdu o medzičasom už plnoletého navrhovateľa : C. R., nar. XX. XX. XXXX ( navrhovateľ), zastúpený splnomocneným zástupcom: Ing. R. R., PhD., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R., H. P. XX/A, do času plnoletosti zastúpený opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, proti odporcovi (otec) Ing. J. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., E. XX, zastúpený advokátom : JUDr. Ľubomír Nemček, Čajkovského 5, Bratislava, o návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného a o návrhu odporcu na zníženie výživného, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 16P/81/2016 - 622 zo dňa 18.02.2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II., III., IV. a V. v časti zvýšenia bežného výživného určeného rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 16P/42/2014-145 zo dňa 25. 09. 2014 zo sumy 275,-- Eur na 300,-- Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2016 do 31.8.2018 (vrátane) p o t v r d z u j e.
II. V časti zvýšenia výživného od 1.9.2018 a v časti platobného miesta rozsudok v napadnutých výrokoch m e n í tak, že výživné na navrhovateľa od odporcu s účinnosťou od 1.9.2018 zvyšuje na sumu 330,-- Eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám medzičasom plnoletého navrhovateľa.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01. 09. 2016 do 18. 02. 2019 na navrhovateľa v sume 430,-- Eur súd odporcovi p o v o ľ u j e zaplatiť v splátkach po 20,-- Eur mesačne do rúk navrhovateľa zročným spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
IV. V ostatnej časti návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného z a m i e t a.
V. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku VI., ktorým návrh odporcu na zníženie výživného zamietol p o t v r d z u j e .
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie o zvýšení výživného rozhodol nasledovne :
„I. Výživné otca na C. R. sa s účinnosťou od 01. 09. 2016 z v y š u j e zo sumy 275 Eur mesačne na sumu 300 Eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a s účinnosťou od 22. 06. 2018 k rukám medzičasom plnoletého C. R.. II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01. 09. 2016 do 21. 06. 2018 na C. R. v sume 42,50 Eur sa otcovi p o v o ľ u j e zaplatiť v splátkach po 2 Eurá mesačne do rúk matky, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 22. 06. 2018 do 28. 02. 2019 na C. R. v sume 207,50 Eur sa otcovi p o v o ľ u j e zaplatiť v splátkach po 6 Eur mesačne do rúk C. R. spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. IV. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. 16P/42/2014-145 zo dňa 25. 09. 2014, v časti určenia výšky bežného výživného na v tom čase maloletého C. R. a s účinnosťou od 22. 06. 2018 aj v časti platobného miesta výživného. V. Vo zvyšku súd návrh na zvýšenie výživného z a m i e t a . VI. Súd návrh otca na zníženie výživného na C. R. z a m i e t a . I. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania."
2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 62 ods. 1, ods.2, ods.3, ods.4, ods. 5, § 71 ods. 1, § 75 ods.1, § 76 ods.1, § 78 ods.1, ods. 3, § 26 Zákona o rodine, § 2 ods. 1, § 121 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok a po podrobnom popise jednotlivých podaní, prednesov účastníkov a obsahu listinných dôkazov vecne tým, že predmetom konania bolo rozhodovanie o návrhu matky ešte v tom čase maloletého C. na zvýšenie výživného otca na maloletého zo sumy 275 Eur mesačne na sumu 450 Eur mesačne s účinnosťou od 01. 09. 2016, ku ktorému návrhu sa pripojil medzičasom plnoletý navrhovateľ, ako aj o návrhu otca na zníženie výživného zo sumy 275 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne s účinnosťou od 01. 01. 2017 a ďalší návrh otca na zníženie výživného na sumu 100 Eur mesačne s účinnosťou od 01. 02. 2019.
3. Súd skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností, vzhľadom k okolnostiam v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
4. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je nedôvodný v celom rozsahu a návrh matky na zvýšenie výživného je sčasti dôvodný a rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na C. zo sumy 275 Eur mesačne na sumu 300 Eur mesačne, a to odo dňa 01. 09. 2016 v zmysle návrhu matky.
5. Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skorších rozhodnutí ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 16P/42/2014-145 zo dňa 25. 09. 2014, došlo na strane C. aj otca k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu výšky vyživovacej povinnosti otca.
6. Vyživovacia povinnosť otca, teda osoby povinnej platiť výživné, k C., ktorý medzičasom nadobudol plnoletosť, bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 16P/42/2014-145 zo dňa 25. 09. 2014, ktorým súd schválil dohodu rodičov o úprave výživného tak, súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 14. 05. 2010, č. k. 21P/353/2009-177, tak, že vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Q. zvýšil zo sumy 190 Eur mesačne na sumu 275 Eur mesačne a na maloletého C. zo sumy 140 Eur mesačne na sumu 275 Eur mesačne s účinnosťou od 01. 01. 2014. Súčasne súd rozhodol o nedoplatku na zročnom výživnom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08. 10. 2014.
7. V čase tejto poslednej úpravy výživného otec pracoval na C. N. v T., jeho priemerná čistá mzda bola 1.050 Eur, otec bol poberateľom výsluhového dôchodku v výške 513,22 Eur mesačne, mal aj príjem z prekladov 300 Eur mesačne. Príjem manželky otca predstavoval 1.406 Eur, z predchádzajúceho manželstva mala zverené dieťa, na ktoré poberala výživné 300 Eur. Otec mal tiež ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletú J.. S manželkou bývali v staršom dome, ktorý patrí jej a ktorý si vyžaduje opravy, výdavky na domácnosť predstavovali elektrina 50 Eur, plyn 100 Eur mesačne a voda 25 Eur mesačne.
Matka v tom čase mala príjem 1.014,85 Eur, pracovala na E. N. v Q., žila v spoločnej domácnosti zo svojimi synmi Q. a C., ktorý bol v tom čase žiakom 9. ročníka Základnej školy s materskou školou I. E. v Q.. Vo voľnom čase sa venoval futbalu (280 Eur ročne), navštevoval umeleckú školu (26 Eur polročne), tiež jazykové školu (400 Eur ročne), mal zvýšené náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou (zubný strojček - 500 Eur/3roky, alergie - 15 Eur/rok, odstraňovanie znamienok - 40Eur/jednorazovo, operačný zákrok ucha - 500 Eur/jednorazovo). Matka mu tiež platila telefón 10 Eur mesačne.
8. Súd skúmal, či na strane medzičasom plnoletého alebo jeho rodičov došlo k zásadnej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca k medzičasom plnoletému navrhovateľovi. Súd zistil, že pokiaľ ide o C., tento na rozdiel od poslednej úpravy výživného vyrástol, kým v čase poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 16P/42/2014-145 zo dňa 25. 09. 2014, mal v tom čase maloletý C. 14 rokov a navštevoval 9. ročník základnej školy, v súčasnosti je C. už plnoletý, je žiakom 4. ročníka Strednej priemyselnej školy v Trnave. Už samotný prechod na vyšší stupeň školského systému je dôvodom pre zvýšenie výživného. Za odôvodnený výdavok na stravu súd považoval sumu 174 Eur/mesiac (raňajky 1 Euro, desiata 0,50 Eur, obed 1,80 Eur, olovrant 1 Euro, večera 1 Eur, pitný režim 0,50 Eur, t. j. 5,80 Eur x 30), ktorá suma vzhľadom na vek C. je primeraná. V súvislosti s návštevou školy má C. výdavky vo výške 96,22 Eur (výtvarná škola 40 Eur/mesiac, jazykový kurz angličtiny + učebnice 35 Eur/mesiac, školské potreby vrátane školských pomôcok 15,42 Eur/mesiac + výlety, exkurzie 5,80 Eur). Ďalšie mesačné výdavky C. sú oblečenie vo výške 30 Eur/mesiac, obuv vo výške 20 Eur mesačne, drogéria vo výške 11,67 Eur/mesiac (140 Eur/rok), lieky vo výške 10 Eur/ mesiac, ktorých výška je primeraná veku C.. Pokiaľ ide o šport, súd považoval za odôvodnené výdavky spojené s futbalom a aktivitou v združení DOMKA vo výške 41,67 Eur/mesiac, keď matka potvrdením Združenia saleziánskej mládeži potvrdila, že výška nákladov spojených s činnosťou klubu je 500Eur/ rok). Uvedené náklady na C. súd považuje za minimálne. Ostatné výdavky na snowboard, viazanie, prilba, lyžiarske okuliare, brúsenie a mazanie snowboardu, bicykel a príslušenstvo naň a longboard/ skateboard súd nepovažuje za dôvodné, nakoľko tieto sú už zakúpené a potrebám C. slúžia dlhodobo (niekoľko rokov). Za ďalšie odôvodnené výdavky súd považoval výdavok na knižnicu a knihy vo výške 5 Eur/mesiac, voľný čas vo výške 10 Eur/mesiac (kúpalisko, klzisko, kino, divadlo, múzeum), vreckové vo výške 10 Eur (mesiac), autobus - preukážka vo výške 10 Eur/mesiac, telefón vo výške 12 Eur/mesiac. Uvedené výdavky nie sú nadštandardné a sú súčasťou bežného študentského života. Súd neuznal za odôvodnené výdavky na počítač s príslušenstvom, USB kľúče, joy-stick, reproduktory, sluchátka ani mobilný telefón, nakoľko tieto rovnako má C. už k dispozícii a nie je nevyhnutné ich každé dva, prípadne tri roky obmieňať. Čo sa týka výdavkov na poistné, letnú dovolenku a lyžovačku, súd tieto neuznal, nakoľko ich možno považovať na nadštandardné. Pokiaľ ide o letný tábor a animátorské výlety zo stretka v združení Domka, náklady boli zohľadnené v rámci uznaných odôvodnených výdavkov na futbal a aktivity v DOMKE vo výške 41,67 Eur/mesiac. Súd nezohľadnil príležitostné výdavky, ktoré podľa vyjadrenia matky majú vzniknúť až v budúcnosti, naviac matka sama uviedla, že výlet v Londýne sa neuskutočnil, rovnako doposiaľ C. nezískal jazykový certifikát. Náklady na vodičský kurz, stužkovú, vrátane obleku na stužkovú, fotoaparát/kameru a nábytok do detskej izby súd nepovažoval za uznateľný, rovnako tak výdavky spojené s vydaním pasu a chirurgickým ošetrením (výberom znamienok), keďže tieto výdavky sa hradia jednorazovo a nemožno ich považovať za pravidelne mesačne sa opakované výdavky. V prípade C., ktorý bol v čase podania návrhu maloletý, ale blízky veku dospelým, a ktorý medzičasom nadobudol plnoletosť, nie je možné hovoriť o osobnej starostlivosti matky, na ktorú vzhľadom na vek nie je C. odkázaný. Matka síce poskytuje C. bývanie a s ním spojené výhody, na druhej strane si matka uplatnila náklady na domácnosť do výdavkov na C.. Súd za odôvodnené výdavky C. spojené s bývaním uznal náklady na plyn vo výške 18 Eur/mesiac, elektrinu vo výške 12,33 Eur/mesiac, vodu vo výške 5,33 Eur/mesiac, poplatok za odpady vo výške 2 Eurá/mesiac, internet a TV vo výške 8 Eur/mesiac. Ostatné výdavky na domácnosť ako drevo, rozsah a TV, daň z nehnuteľnosti, poistenie domu, servisy (kotol, komín), ŠFRB úver, poistenie auta PZP, záručná kontrola auta/prezúvanie súd nepovažoval za odôvodnený výdavok C., nakoľko je zrejmé, že matka by tieto náklady na domácnosť uhrádzala aj v prípade, že by C. nežil s ňou v spoločnej domácnosti. Pokiaľ ide o výdavky na domácnosť - doprava (benzín), súd rovnako tento výdavok nezohľadnil, nakoľko matka nepreukázala, z akého dôvodu si tento výdavok, hoci v alikvótnej časti, uplatňuje na C., keď na druhej strane medzi náklady na starostlivosť o C. zaradila i výdavok na autobus - preukážka vo výške 10 Eur/ mesiac, ktorý výdavok súd považoval za odôvodnený. Odôvodnené výdavky C. tak podľa názoru súdu predstavujú sumu 476,22 Eur mesačne, z ktorých výšky je zrejmé, že suma výživného 300 Eur mesačne bude plne spotrebovaná.
9. Podľa súdu „odôvodnené" potreby C. je potrebné vykladať úmerne ku schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného platiť výživné. Pokiaľ sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery osoby povinnej platiť výživné nízke, napr. na hranici minimálnej mzdy, za odôvodnené potreby oprávneného na výživné sa potom považujú len základné, k životu nevyhnutné, výdavky oprávneného, napr. strava, bývanie. Pokiaľ však sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného dobré, zarátavajú sa do odôvodnených potrieb oprávneného aj ďalšie výdavky ako napr. na kultúru, šport a v prípade nadštandardných možností povinného sú odôvodnenými potrebami oprávneného aj nadštandardné potreby, napr. dovolenky a podobne.
10. Z uvedeného vyplýva, že na strane C. nastala zmena pomerov odôvodňujúca nie zníženie, ale práve naopak, zvýšenie výživného, keď po porovnaní okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase ostatného rozhodnutia, ako aj v súčasnosti, dospel súd k záveru, že na strane C. došlo k podstatnej zmene pomerov, za ktorú súd považoval štúdium na strednej škole, ktorá skutočnosť už sama o sebe je podstatnou zmenou pomerov, nakoľko s návštevou strednej školy sú spojené vyššie výdavky v porovnaní s výdavkami na základnej škole, a to najmä v súvislosti so stravou, školskými potrebami a podobne. Od posledného rozhodnutia do začatia tohto konania uplynula doba dvoch rokov, uplynutie ktorej podľa názoru súdu samé o sebe nemá ešte za následok taký nárast životných nákladov, ktorý by bolo možné považovať za podstatnú zmenu pomerov na strane oprávneného.
11. Na strane matky medzičasom plnoletého nedošlo od posledného rozhodnutia o výživnom k podstatnej zmene pomerov. V čase skoršieho rozhodovania o výživnom zamestnávateľom matky bolo E. Q., E. N. Q., a jej priemerný mesačný príjem za obdobie 9/2013 až 8/2014 činil 1.014,85 Eur. Matka bývala v rodinnom dome v R., ktorého bola vlastníčkou, spolu s maloletým Q. a C.. V súčasnosti je matka stále zamestnaná na E. N. v Q. a jej priemerný mesačný príjem za obdobie 8/2015 až 12/2015 činil 1.215,30 Eur, za obdobie 1/2016 až 12/2016 činil 1.281,93 Eur, za obdobie 1/2017 až 12/2017 činil 1.305,71 Eur, za obdobie 1/2018 až 12/2018 činil 1.469,22 Eur, v mesiaci január 2019 mala matka čistý príjem vo výške 1.351,94 Eur. Matka je tiež poberateľkou rodinných prídavkov vo výške cca 46 Eur na obe deti. Matka naďalej býva v rodinnom dome v R., ktorého je výlučnou vlastníčkou, spolu so synmi Q. a C., pričom syn Q. je študentom (okrem iného) vysokej školy Vysoké učení technické v Brne, s čím je spojené aj bývanie na internáte. Vyživovacia povinnosť matke nepribudla. Hoci matka dosahuje vyšší príjem ako v minulosti, oproti času skoršieho rozsudku sa jej zvýšili zároveň náklady na deti.
12. Otec v čase ostatného rozhodnutia o výživnom bol zamestnaný na C. N. T. a jeho čistá mesačná priemerná mzda bola 1.050 Eur, k tomu poberal výsluhový dôchodok vo výške 513,22 Eur mesačne, z prekladov mal priemerný mesačný príjem 330 Eur. Manželka otca mala priemerný mesačný príjem vo výške 1.406 Eur, z manželstva mala zverené dieťa, na ktoré poberala výživné vo výške 300 Eur. Otec mal okrem súdom určenej vyživovacej povinnosti k synom Q. a C. tiež vyživovaciu povinnosť k maloletej J., ktorá mala mesačné výdavky spojené so škôlkou vo výške 150 Eur. Otec býval so svojou manželkou v rodinnom dome, ktorý je výlučným vlastníctvom manželky otca, pričom výdavky spojené s bývaním predstavovali elektrina vo výške 50 Eur mesačne, plyn 100 Eur mesačne, voda 25 Eur mesačne. Otec platil tiež hypotéku vo výške 602 Eur mesačne, životné poistenie vo výške 115,83 Eur mesačne. Mesačné výdavky na domácnosť boli 748 Eur.
13. V súčasnosti (od 01. 02. 2019) je otec zamestnancom spoločnosti J., s. r. o. (do 24. 01. 2019 H. - Q., s. r. o.) a mesačnú odmenu má dohodnutú vo výške 520 Eur brutto. Dňom 31. 01. 2019 sa otcovi skončil štátnozamestnanecký pomer na C. N. T. z dôvodu výpovede otca zo dňa 29. 11. 2018. Podľa potvrdenia C.S. T. priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie 1/2016 - 12/2016 predstavoval 1.185,79 Eur, v období od 1/2017 do 12/2017 bol priemerný čistý mesačný príjem otca 1.284,50 Eur, období od 1/2018 do 12/2018 bol priemerný čistý mesačný príjem otca 1.293,38 Eur, v januári 2019 mu bola vyplatená mzda vo výške 1.154,37 Eur. Otec je tiež poberateľom výsluhového dôchodku poskytovaného E. R. J., a to do 01. 07. 2016 vo výške 514,44 Eur mesačne, od 01. 07. 2016 vo výške 514,89 Eur mesačne, od 01. 07. 2017 vo výške 516,81 Eur mesačne, od 01. 07. 2018 vo výške 527,61 Eur mesačne. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 bol príjem otca z činností znalcov a tlmočníkov podľa osobitného predpisu vo výške 3.058,03 Eur, t. j. 254,84 Eur/mesiac, za rok 2015 bol tento príjem otca vo výške 1.618,36 Eur, t. j. 134,86 Eur/mesiac, za rok 2016 bol tento príjem otca vo výške 1.237,28 Eur, t. j. 103,11 Eur/mesiac, za rok 2017 bol tento príjem otca vo výške 2.635,84 Eur, t. j. 219,65 Eur/ mesiac. Podľa výpisu z obchodného registra otec bol do 20. 12. 2017 spoločníkom spoločnosti H. - Q., s. r. o. (od 25. 01. 2019 J., s. r. o.), a jeho peňažný vklad bol 750 Eur. Z výpisu zo živnostenského
registra vyplýva, že spoločnosť H. - Q., s. r. o., mala medzi predmetmi podnikania aj prekladateľské a tlmočnícke služby z/do anglického jazyka a za tento predmet podnikania bol ako zodpovedný zástupca uvedený otec. Prekladateľské a tlmočnícke služby z/do anglického jazyka boli okrem iného predmetom činnosti spoločnosti do 24. 01. 2019. Otec uviedol, že nie je zamestnancom spoločnosti a nemá z tejto spoločnosti ani žiaden príjem. Z výpovede svedkyne C. T. mal súd preukázané, že otec generuje tržby pre spoločnosť, ale príjmy z nej nepoberá, využíva len osobné motorové vozidlá zn. BMW X1 a BMW X5 na súkromné účely, čo potvrdil aj otec pri výsluchu a rovnako manželka otca pri výsluchu svedka v konaní vedenom pod sp. zn. 21Pc/10/2016. Otec sám v podaní adresovanom súdu uviedol, že sa prekladateľskej činnosti venuje približne 3 hodiny denne, pracuje na 2 zmeny. Mesačné výdavky otca v roku 2016 predstavovali splácanie hypotekárneho úveru vo výške 345 Eur, americkej hypotéky vo výške 171 Eur, spotrebného úveru vo výške 61 Eur, splátka kreditnej karty vo výške 200 Eur, úrok na kreditnej karte vo výške 50 Eur, úroku na bežnom účte vo výške 30 Eur (spolu 857 Eur), životné poistenie 52,29 Eur + 40 Eur, poistenie J. vo výške 11,54 Eur, poistenie domácnosti vo výške 8,76 Eur (105,08 Eur/ rok), výživné na Q. a C. 550 Eur, RTVS vo výške 4,64 Eur, TV + internet vo výške 34,99 Eur, sporenie pre C. vo výške 25 Eur, sporenie pre J. vo výške 15 Eur, zdravotné odvody 60,06 Eur. V roku 2017 mal otec mesačné výdavky podľa jeho rozpisu na č. l. 547 na hypotéku vo výške 344,25 Eur, úrok za prečerpanie na účte vo výške 33 Eur, splátku kreditnej karty vo výške 56 Eur, poistku AXA vo výške 8,49 Eur, poistka UNIQA vo výške 13,25 Eur, poistku J. vo výške 11,54 Eur, sporenie J. vo výške 15 Eur, sporenie na C. vo výške 25 Eur, zdravotné odvody vo výške 60,06 Eur, stravu vo výške 280 Eur, oblečenie a obuv vo výške 70 Eur, na drogériu 18 Eur, lieky vo výške 10 Eur, výživné na Q. a C. vo výške 550 Eur mesačne. Pokiaľ ide o náklady otca v roku 2018, otec uviedol, že sú zruba porovnateľné s nákladmi v predchádzajúcich obdobiach s tým, že americká hypotéka, na ktorú bola výška mesačnej splátky vo výške 171 Eur, a spotrebný úver s mesačnou splátkou 61 Eur sú splatené, aktuálne sú len splátky hypotekárneho úveru vo výške 345 Eur mesačne. 14. Súd však s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine neprihliada na výdavky otca, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd preto za nevyhnutné výdavky považoval len výdavok otca na stravu vo výške 174 Eur mesačne, na oblečenie a obuv 50 Eur mesačne, drogériu 11,67 Eur mesačne, lieky 10 Eur mesačne, zdravotné odvody 60,06 Eur, teda výška nevyhnutných mesačných výdavkov otca predstavuje sumu 305,73 Eur. Otec má vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi Q., k medzičasom plnoletému C. a k maloletej J.. Otec je ženatý, s manželkou majú zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Bývajú v rodinnom dome so spoločnou dcérou - maloletou J. a dcérou manželky z prvého manželstva D. R., na ktorej výživu platí jej otec sumu 300 Eur mesačne (do februára 2019 vrátane), manželka otca jej na štúdium prispieva sumou 200 Eur mesačne. Vlastníkom rodinného domu je výlučne manželka otca, hoci otec na kúpu domu prispel. Priemerný mesačný príjem manželky otca za obdobie 1/2016 až 12/2016 u zamestnávateľa I. H. E. činil 2.585,69 Eur, v mesiacoch 11/2016 a 12/2016 mala tiež príjem od zamestnávateľa O., a. s., v priemere vo výške 3.471,51 Eur mesačne netto. V ďalšom období manželka otca pracovala len u zamestnávateľa O., a. s., pričom jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 1/2017 až 12/2017 činil 1.742,11 Eur, za obdobie 1/2018 až 12/2018 činil 1.743,71 Eur. V súčasnosti je manželka otca zamestnancom spoločnosti J., s. r. o., a to od 01. 01. 2019, s dohodnutou mesačnou odmenou vo výške 520 Eur brutto, v januári 2019 jej bola vyplatená mzda vo výške 426,13 Eur. Súd má tiež za preukázané, že manželka otca je podľa výpisov z listov vlastníctva vlastníčkou ďalších nehnuteľností.
15. Na strane otca medzičasom plnoletého teda došlo od posledného rozhodnutia o výživnom k podstatnej zmene pomerov, a to v tom smere, že jeho príjem sa zvýšil. V čase ostatného rozhodnutia o výživnom bol priemerný mesačný príjem otca vo výške 1.893,22 Eur mesačne. V súčasnosti priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie 1/2016 až 1/2019 predstavuje sumu 3.024,36 Eur (1.251,85 + 517,85 + 1.254,66). Otec mal do 31. 01. 2019 príjem jednak zo zamestnania na C. N. T., a to za rok 2016 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.185,79 Eur, za rok 2017 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.284,50 Eur, za rok 2018 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.293,38 Eur, v januári 2019 mu bola vyplatená mzda vo výške 1.154,37 Eur, teda v priemere za uvedené obdobie vo výške 1.251,85 Eur mesačne. Ďalej je otec poberateľom výsluhového dôchodku, a to v období do 01. 07. 2016 vo výške 514,44 Eur mesačne, od 01. 07. 2016 vo výške 514,89 Eur mesačne, od 01. 07. 2017 vo výške 516,81 Eur mesačne a od 01. 07. 2018 vo výške 527,61 Eur mesačne, teda otec priemerne za toto obdobie poberal výsluhový dôchodok vo výške 517,85 Eur mesačne. Otec bol do 20. 12. 2017 spoločníkom spoločnosti H. - Q., s. r. o. (od 25. 01. 2019 J., s. r. o.) s výškou peňažného vkladu 750 Eur. Spoločnosť mala do 24. 01. 2019 v predmete činnosti aj prekladateľské a tlmočnícke služby z/do anglického jazyka, pričom za tento predmet podnikania bol podľa výpisu zo živnostenského registra
uvedený ako zodpovedný zástupca otec. V konaní bolo preukázané, a teda nebolo sporné, že otec vykonáva pre túto spoločnosť preklady, čím generuje pre spoločnosť príjem, avšak sporný bol rozsah tejto činnosti. Otec uviedol (hoci neskôr túto skutočnosť sporoval), že sa prekladaniu venuje približne 3 hodiny denne. Z účtovej závierky spoločnosti H. - Q., s. r. o., zostavenej k 31. 12. 2014 vyplýva, že spoločnosť dosiahla tržby z predaja služieb vo výške 18.123 Eur, v roku 2015 vo výške 30.943 Eur, v roku 2016 vo výške 23.260 Eur a v roku 2017 vo výške 42.779 Eur. Spoločnosť nemala do 01. 01. 2019 žiadneho zamestnanca, náklady na externé subdodávky predstavovali tretinu z tržieb, vrátane nákladov na služby účtovníčky, internet, telefónne poplatky, cestovné, servis áut, náklady na reklamu a pod. Otec nemal zo spoločnosti žiaden príjem. Súd pri určovaní výšky výživného preto vychádzal z tvrdenia otca, že pracuje na dve zmeny a prekladateľskej činnosti sa venuje asi 3 hodiny denne. Neskôr otec namietal, že celé 3 hodiny znaleckého úkonu netvorí len produktívna časť, lebo každý úkon treba zapísať do elektronického denníka prekladateľa, hotový preklad sa musí spolu s titulnou stranou a doložkou prekladateľa vytlačiť, zviazať a opečiatkovať, preklad je potrebné od zadávateľa prevziať a nakoniec mu ho odovzdať, čo je neproduktívna, avšak nevyhnutná časť znaleckého úkonu. Súd však takéto tvrdenie otca vyhodnotil len ako spôsob jeho obrany, keď uvedené činnosti možno vykonať za niekoľko pár minút. Na webovej stránke V. otec uvádza, že prekladá jednu normostranu za jednu hodinu. V zmysle § 10 ods. 1 písm. c) Vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov je tarifná odmena za preklad za každú aj začatú stranu prekladu 19,92 Eur. Súd potom dospel k záveru, v schopnostiach otca je potom potenciálne dosahovať príjem z prekladateľskej činnosti vo výške 1.254,66 Eur mesačne (1.314,72 - 60,06), pri preklade 3 normostrán za 3 hodiny, pri tarifnej odmene 19,92 Eur za každú aj začatú stranu prekladu a pri počte pracovných dní v mesiaci v priemere 22 (t. j. 1.314,72 Eur) a po odrátaní odvodov vo výške 60,06 Eur. Súd pri určení príjmu otca z prekladateľskej činnosti nevychádzal z údajov uvedených v daňovom priznaní otca k dani z príjmov fyzickej osoby o výške príjmov z prekladateľskej činnosti, nakoľko ide o údaj, ktorý do daňového priznania uviedol otec, resp. jeho účtovníčka, pričom ani daňové priznanie nie je zárukou toho, že údaje v ňom uvedené musia byť pravdivé. Je totiž nepochybné, že každý podnikateľ sa v rámci daňového priznania snaží čo najviac minimalizovať svoj zisk, aby mu následne bola vymeraná čo najnižšia daň. Otec navyše sám potvrdil, že vykonáva prekladateľskú činnosť pre spoločnosť a za výkon tejto činnosti nepoberal žiadny príjem, čím sa dobrovoľne bez dôležitého dôvodu vzdával svojho príjmu, ktorý je schopný dosahovať, na čo je súd povinný v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadnuť. Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti k C. zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec dňom 31. 01. 2019 skončil štátnozamestnanecký pomer, čím podľa tvrdenia otca prišiel o najdôležitejší zdroj svojho príjmu, a od 01. 02. 2019 je v pracovnom vzťahu so spoločnosťou J., s. r. o., s výškou dohodnutej odmeny 520 Eur brutto, avšak štátnozamestnanecký pomer skončil práve výpoveďou zo strany otca, keď z dôvodu vybavovania si prechodného pobytu v Q. Q. sa snažil o preloženie na pracovisko C.S. v W., avšak takéto preloženie mu z dôvodu neexistencie voľného štátnozamestnaneckého miesta nebolo umožnené. Takéto konanie otca súd považuje za účelové a tendenčné s úmyslom znížiť svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, keď otec podal výpoveď v čase konania a rozhodovania súdu o určení vyživovacej povinnosti k medzičasom plnoletému C.. Rovnako tu neobstojí a je neúčinná obrana otca v tom smere, že presťahovaním sa do Q. Q. príde ako prekladateľ o časť klientov a nových klientov bude vzhľadom na veľkosť a polohu Q. Q. menej, keď otec deklaroval, že celý proces od dopytu až po odovzdanie vyhotoveného prekladu prebieha na internete, klient zasiela dokument na ich e-mail. Takéto konanie otca však nemôže byť na úkor jeho zákonných vyživovacích povinností. Otec predovšetkým nepreukázal, že by vyvinul adekvátne úsilie, keď súdu predložil len jeden listinný dôkaz o tom, že sa pokúšal o preloženie na funkciu inšpektora na pracovisko C.S. v W.. Rovnako súd vyhodnotil za účelové aj ukončenie pracovného pomeru manželky otca v spoločnosti O., a. s., a následné zamestnanie sa v spoločnosti J., s. r. o., s dohodnutou minimálnou mzdou a takého konanie súd považuje tiež za vzdanie sa príjmu manželky otca. Súd pritom považuje za potrebné uviesť, že povinnosťou oboch rodičov bez ohľadu na to, či s dieťaťom žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojho dieťaťa, ktoré nie je schopné ešte samé sa živiť, a ktoré je z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
16. Čo sa týka tvrdenia otca, že ako štátny zamestnanec nemôže podnikať, preto jeho príjem z podnikania zo spoločnosti H. - Q., s. r. o., je nezákonný, a preto súd z neho nemôže vychádzať pri určovaní výšky výživného, súd uvádza, že takéto tvrdenie otca považuje za jeho priznanie, že príjem zo spoločnosti H. - Q., s. r. o., má, avšak práve z dôvodu, že je štátnym zamestnancom, nemôže ho priznať. Na druhej strane súd uvádza, že pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd nevychádzal zo
skutočne dosahovaného, i keď nezákonného príjmu otca, ktorého výška v konaní prirodzene preukázaná nebola, ale z príjmu, ktorý je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať zákonným spôsobom. Je pravdou, že otec ako štátny zamestnanec nemôže pracovať, avšak toto obmedzenie sa nevzťahuje na tlmočnícku a prekladateľskú činnosť, preto aj vykonávanie prekladateľskej činnosti otca pre spoločnosť H. - Q., s. r. o., bolo možné upraviť zákonným spôsobom. Otec bol spoločníkom spoločnosti H. - Q., s. r. o., ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z výpisu z obchodného registra. Rovnako mal súd preukázané, že otec používa osobné motorové vozidlo vo vlastníctve spoločnosti na súkromné účely, čo sa zmysle Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov považuje za nepeňažný príjem, ktorý však otec v predložených daňových priznaniach neuviedol. Súd konštatuje, že pre určenie výšky výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by mohol povinný rodič reálne dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, keď princípu fakticity predchádza princíp potencionality. Súd teda neberie do úvahy iba skutočný príjem otca, ale aj príjem, ktorý by bolo v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať, a ktorým by zabezpečil výživu jeho detí, keď tu obrana otca neobstojí.
17. Otec v konaní tvrdil, že výživné navrhnuté matkou nemôže platiť z dôvodu svojich vysokých výdavkov, jeho zadĺženosti, keď v roku 2016 jeho výdavky predstavovali 857 Eur, pretože splácal hypotekárny úver vo výške 345 Eur, americkú hypotéku vo výške 171 Eur, spotrebný úver 61 Eur, splátku kreditnej karty 200 Eur, úrok na kreditnej karte 50 Eur, úrok na bežnom účte 30 Eur. V roku 2017 mal celkové výdavky vo výške 433,25 Eur, keď splácal hypotekárny úver vo výške 344,25 Eur, splátku kreditnej karty 56 Eur, úrok za prečerpanie 33 Eur. O svojich výdavkoch v roku 2018 otec nemal presnú vedomosť, nakoľko tieto platí jeho manželka, tiež nevedel uviesť splátku hypotekárneho úveru, pretože sa začala splácať z účtu manželky. Ďalej uvádzal, že výdavky na domácnosť v roku 2018 sú porovnateľné s výdavkami v roku 2016 a 2017 s tým, že americká hypotéka a spotrebný úver sú už splatené, aktuálna je len hypotéka vo výške 345 Eur. Náklady na dcéru J. hradí manželka v plnej výške. Súd však neprihliadol na výdavok otca na hypotéku na rodinný dom, ktorý otec nevlastní a nie je ani podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, pri kúpe ktorého navyše manželke (v tom čase priateľke) prispel sumou 33.000 Eur bez akejkoľvek protihodnoty. Naviac otec sa tiež vyjadril, že nemá presnú vedomosť o nákladoch na domácnosť, pretože ich platí manželka, čo platí aj o splátke hypotekárneho úveru, pretože od februára 2018 mu z dôvodu exekúcie boli blokované 2/3 mzdy na C. N.. Manželka povinného vlastní viacero nehnuteľností, v roku 2016 predala byt na G. ulici, z ktorého predaja mohla splatiť časť hypotéky a napriek tomu, že má manželka otca sama dostatočný príjem na to, aby sama uhrádzala úver na dom, ktorého je výlučnou vlastníčku, hypotéku platil určité obdobie otec. Skutočnosť, že otec je s manželkou spoludlžníkom z úveru, neznamená to, že úver musí splácať len otec. Otec uvádzal, že hypotéku platí on, lebo manželka platí ostatné výdavky na bývanie, manželka jemu aj dcére bývanie zabezpečuje. Je nesporné, že otec je povinný podieľať sa na bežných nákladov domácnosti, ide však len o bežné výdavky, nie splácanie úveru ani zveľaďovanie nehnuteľnosti. Bežné výdavky na domácnosť boli preukázané otcom vo výške 305,73 Eur mesačne, v domácnosti býva s manželkou, spoločnou dcérou J. a dcérou manželky z predchádzajúceho manželstva D., teda 4 osoby, preto alikvótna časť pripadajúca na povinného tvorí 76,43 Eur mesačne, nie vo výške splátky hypotéky 345 Eur mesačne. Výživné je prednostná pohľadávka, ktorá má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto z príjmu povinného rodiča je potrebné uhradiť najprv výživné a až následne ostatné výdavky, a práve tieto ostatné výdavky musí prispôsobiť zostávajúcej sume. Otec v konaní poukazoval na to, že s manželkou majú zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, preto súd nemôže zohľadňovať jej príjmy a majetkové pomery. K tomuto súd uvádza, že vzájomná vyživovacia povinnosť manželov vyplývajúca z § 71 ods. 1 Zákona o rodine týmto nezanikla a životná úroveň oboch manželov je rovnaká. Teda životná úroveň otca je daná nielen jeho príjmom, ale tiež tým, že má zásadne rovnakú životnú úroveň ako jeho manželka a následne v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine majú deti právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
18. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrhu na zvýšenie výživného možno vyhovieť len čiastočne. Súd mal preukázané, že C. bol v čase podania návrhu na zvýšenie výživného osobou blízkou veku dospelým a medzičasom aj nadobudol plnoletosť, je študentom 4. ročníka strednej školy a stále sa pripravuje na svoje budúce povolanie, teda je naďalej odkázaný na výživné od svojich rodičov, keďže nie je schopný sa sám živiť v plnej miere.
19. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Trnave, podľa ktorej sa výživné určuje v rozsahu okolo 20 % až 30 % z príjmu osoby povinnej platiť výživné, a to s prihliadnutím na počet vyživovacích povinností osoby povinnej platiť výživné, ich veku a
odôvodnených potrieb. Nakoľko má otec tri vyživovacie povinnosti, je potrebné sa pohybovať skôr pri hornej ako pri dolnej hranici. Súd vychádzal z príjmu otca, ktorý ustálil na sumu 3.024,36 Eur mesačne, keď priemerný čistý mesačný príjem zo mzdy na C. N. T. za obdobie rokov 1/2016 až 01/2019 predstavuje 1.251,85 Eur, priemerný čistý mesačný príjem z výsluhového dôchodku za obdobie rokov 1/2016 až 01/2019 predstavuje 517,85 Eur a 1.254,66 Eur z činnosti súdneho prekladateľa. Z uvedenej sumy bolo možné určiť výživné v rozmedzí od 604,87 Eur do 907,31 Eur, ktorá suma je určená pre všetky vyživovacie povinnosti otca. V tomto rozpätí súd zvýšil výživné otca na C. zo sumy 275 Eur na sumu 300 Eur od 01. 09. 2016, keď súd vzal do úvahy, že C. bol v čase podania návrhu matky maloletý, blízky veku dospelým, dňa XX. XX. XXXX nadobudol plnoletosť, je študentom maturitného ročníka strednej školy a jeho priemerné odôvodnené výdavky sú vo výške 476,22 Eur mesačne. Otec má tiež vyživovaciu povinnosť k staršiemu synovi Q., ku ktorému súd určil otcovi výživné vo výške 400 Eur mesačne od 19. 09. 2016, a k maloletej J., ktorá žije s otcom v spoločnej domácnosti a zostávajúca suma vo výške 207,31 Eur je vzhľadom na jej vek (takmer 9 rokov) dostatočná aj s poukazom na tú skutočnosť, že v čase, keď mal C. takmer 8 rokov, bola otcovi súdom určená vyživovacia povinnosť k nemu vo výške 99,58 Eur (3.000,- Sk). Otcovi zo zisteného príjmu 3.024,36 po odpočítaní výživného na všetky deti vo výške 907,31 Eur zostane suma 2.117,05 Eur, z ktorej otec môže uhrádzať všetky svoje ostatné výdavky.
20. Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že takto zvýšené výživné je primerané odôvodneným potrebám t. č. plnoletého navrhovateľa, je spravodlivé a zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Súd mal za to, že otec je pomerne zdravý, v produktívnom veku a je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať vyššie uvedený čistý príjem, ktorý príjem, s poukazom aj na tú skutočnosť, že otec prispieval C. aj nad rámec plnenia bežného výživného, s najväčšou pravdepodobnosťou aj dosahuje. Povinnosťou otca ako rodiča je starať sa o výživu svojich detí a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahoval príjem, z ktorého ich výživu zabezpečí. Teda pokiaľ ide o náklady na C., ktoré nebudú pokryté výživným zo strany otca a prídavkom na deti, je potrebné, aby sa na nich podieľala aj matka, avšak z dôvodu poskytovania starostlivosti o C. v nefinančnej forme zabezpečovaním bývania a ďalšími činnosťami spojenými s bývaným (pranie, žehlenie, varenie...) sa má na nákladoch na dieťa podieľať v nižšej miere ako otec.
21. K podstatnej zmene pomerov na strane C. prišlo teda z dôvodu jednak uplynutia takmer 2 rokov od času poslednej úpravy, čím došlo k jeho fyzickému nárastu a k zvýšeniu nákladov na stravu, hygienické potreby, oblečenie, kultúru a športové krúžky, keď v čase podania návrhu sa C. priblížil veku dospelosti, kedy výdavky na neho sa približujú nákladom na dospelého, v súčasnosti je C. už plnoletý. Okrem toho prišlo k podstatnej zmene pomerov na strane C. v súvislosti s jeho nástupom na strednú školu, s čím sú spojené minimálne náklady na školské potreby. V záujme zabezpečenia potrebnej výživy C. preto bolo, aby sa na nej podieľal otec vo zvýšenej miere ako v sume 275 Eur mesačne, preto súd považoval za potrebné zvýšiť doposiaľ stanovené výživné.
22. Z dôvodu hospodárnosti konania nevykonal súd ďalšie dokazovanie navrhované otcom, a to výsluch rodičov matky k otázke splatenia hypotekárneho úveru matky, keď podľa názoru súdu by vykonanie tohto dôkazu bolo nadbytočné, nakoľko výsluchom rodičov matky by súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti týkajúce sa dôvodnosti zvýšenia alebo zníženia výživného na C.. Otec navrhol vypočuť tiež matku C. v postavení svedka, ktorý dôkaz súd nevykonal, keďže matka má v tomto konaní postavenie účastníka konania a do času plnoletosti C. bola jeho zákonnou zástupkyňou, po dosiahnutí plnoletosti vystupovala v konaní ako splnomocnená zástupkyňa C.. Ďalej otec navrhol vypočuť manželku k preukázaniu príjmov v domácnosti po zmene jej zamestnania a k zásadnej zmene pomerov od 01. 02. 2019, ktorý súd rovnako nevykonal z dôvodu hospodárnosti konania, keď príjmy domácnosti ako aj zmenu pomerov od 01. 02. 2019 na strane otca a jeho domácnosti mal dostatočne preukázanú výpoveďou otca a predloženými listinnými dôkazmi.
23. Súd nevykonal ani dôkaz navrhnutý matkou, a to výsluch svedka syna Q. R. k otázke príjmov otca, a to jednak s poukazom na hospodárnosť konania a na druhej strane z dôvodu, že navrhovaný svedok je starším synom matky a otca, ktorý žije s matkou v spoločnej domácnosti a je tiež výživou odkázaný na otca, z čoho je možné dôvodne usudzovať, že tento by vypovedal zhodne ako matka.
24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrhu matky na zvýšenie výživného na medzičasom plnoletého C. vo výroku I. tohto rozsudku vyhovel považujúc ho za čiastočne opodstatnený, a to do výšky
výživného 300 Eur mesačne, keď matka po pripustení zmeny návrhu navrhovala zvýšenie výživného na C. vo výške 450 Eur mesačne. S poukazom na skutočnosť, že výživné sa zvyšuje po takmer 2 rokoch od času predchádzajúceho rozhodnutia o 25 Eur mesačne, považuje súd takto zvýšené výživné za spravodlivé a primerané. Súd zvýšil výživné na C. odo dňa 01. 09. 2016 tak, ako si matka uplatnila vo svojom návrhu na zvýšenie výživného, pretože už v čase podania návrhu boli odôvodnené zvýšené náklady na dieťa.
25. Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojim deťom, ku ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.
26. Deň splatnosti výživného na ponechal súd na 15. deň v mesiaci, nakoľko takto bol určený aj v čase vydania skoršieho rozhodnutia, otec ho nenamietal a matka si takto deň splatnosti výživného uplatnila aj vo svojom návrhu na zvýšenie výživného.
27. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že súdny exekútor na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 16P/81/2016-252 zo dňa 22. 06. 2017, ktorým došlo k zvýšeniu výživného na C. zo sumy 275 Eur mesačne na sumu 325 Eur mesačne s účinnosťou od 01. 09. 2016, a ktorý rozsudok bol neskôr zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave, č. k. 24CoP/171/2017-317 zo dňa 16. 05. 2018, vymohol celkom sumu 1.035,60 Eur, z toho za obdobie od 8/2017 do 5/2018 sumu dlžného bežného výživného vo výške 500 Eur, zvyšnú časť 535,60 Eur tvorili trovy právneho zastúpenia pri exekúcii (37,60 Eur) a trovy exekúcie (498 Eur). Zvýšením výživného otca na C. s účinnosťou od 01. 09. 2016 vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01. 09. 2016 do 28. 02. 2019 v celkovej výške 750 Eur, po zohľadnení sumy vymoženého bežného výživného vo výške 250 Eur (750 Eur - 500 Eur).
28. Nakoľko C. medzičasom od podania návrhu na zvýšenie výživného splnoletnel, súd ustálil výšku nedoplatku na zročnom výživnom osobitne do času plnoletosti C., ktorý nedoplatok na výživnom je splatný k rukám matky, a osobitne po dovŕšení plnoletosti C. splatný k rukám už plnoletého.
29. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01. 09. 2016 do 21. 06. 2018 na C. v sume 42,50 Eur vo výroku II. rozsudku súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 2 Eurá mesačne do rúk matky, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Za obdobie od 01. 09. 2016 do 21. 06. 2018 otec zaplatil na výživnom sumu 5.967,50 Eur (275 Eur x 21 mesiacov = 5.775 Eur + alikvótnu časť za 21 dní v mesiaci jún 2018 vo výške 192,50 Eur, t. j. 275 Eur / 30 dní x 21 dní), pričom po zvýšení výživného mal zaplatiť sumu 6.510 Eur (300 Eur x 21 mesiacov = 6.300 + alikvótnu časť za 21 dní v mesiaci jún 2018 vo výške 210 Eur, t. j. 300 Eur / 30 dní x 21 dní), pričom výška zaplateného výživného v konaní sporná nebola. Potom rozdiel medzi zaplateným výživným a výživným, ktoré bol otec povinný zaplatiť vzhľadom na zvýšenie výživného, predstavuje 542,50 Eur (6.510 Eur - 5.967,50 Eur), od ktorého nedoplatku na zročnom výživnom súd odpočítal sumu vymoženú súdnym exekútorom na bežnom výživnom vo výške 500 Eur, čím otcovi vznikol nedoplatok na výživnom za rozhodné obdobie vo výške 42,50 Eur (542,50 Eur - 500 Eur).
30. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 22. 06. 2018 do 28. 02. 2019 na C. R. v sume 207,50 Eur vo výroku III. rozsudku súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 6 Eur mesačne do rúk C. spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Za uvedené obdobie otec zaplatil na výživnom sumu 2.282,50 Eur (9 dní v mesiaci jún 2018, t. j. 275 Eur / 30 dní x 9 dní = 82,50 Eur + 8 mesiacov x 275 Eur = 2.200 Eur), ktorá výška v konaní nebola sporná, pričom otec po zvýšení výživného mal zaplatiť sumu za toto obdobie vo výške 2.490 Eur (9 dní v mesiaci jún 2018, t. j. 300 Eur / 30 dní x 9 dní = 90 Eur + 8 mesiacov x 300 Eur = 2.400 Eur). Potom rozdiel medzi zaplateným výživným a výživným, ktoré mal otec uhradiť, predstavuje za obdobie od 22. 06. 2018 do 28. 02. 2019 sumu 207,50 Eur (2.490 Eur - 2.282,50 Eur).
31. Súd povolil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom splatiť v splátkach s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Výšku splátok súd určil tak, aby nedoplatok zo strany otca bol uhradený v primeranom čase (v súdnej praxi ustálenej dobe 3 roky od
právoplatnosti rozhodnutia), pričom v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky dôjde k strate výhody splátok. Platením nedoplatku v splátkach bude zároveň zabezpečený vyšší mesačný príjem výživného na C. po určitý čas, čo je viac na prospech ako jednorazovo vyplatená suma.
32. Týmto súd vo výroku IV. tohto rozsudku zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. 16P/42/2014-145 zo dňa 25. 09. 2014, v časti určenia výšky bežného výživného na v tom čase maloletého C. R. a s účinnosťou od 22. 06. 2018 aj v časti platobného miesta výživného, keď od nadobudnutia plnoletosti je otec povinný poukazovať výživné do rúk C. R..
33. Nakoľko matka, ku ktorej návrhu sa pripojil i medzičasom plnoletý C., požadovala zvýšenie výživného na sumu 450 Eur mesačne, pričom súd zvýšil výživné zo sumy 275 Eur mesačne na sumu vo výške 300 Eur mesačne, súd vo výrokom V. rozsudku návrh na zvýšenie výživného vo zvyšku ako nedôvodný zamietol.
34. V časti zníženia výživného otca na C. považoval súd návrh otca za nedôvodný, nakoľko v konaní nebola preukázaná podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie vyživovacej povinnosti, práve naopak, prihliadnuc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že vzhľadom k odôvodneným potrebám medzičasom plnoletého, i s prihliadnutím na jeho vek, ako aj vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, je dôvodné zvýšenie výživného. Súd poukazuje na to, že na strane otca sa prihliada nielen na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Otec poukazoval aj na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu neumožňuje viac pracovať, na skutočnosť, že výživné na synov uhrádzala namiesto neho manželka a bol nútený si na prežitie z dôvodu exekúcie požičať peniaze od svojho otca, avšak z predložených lekárskych správ nebolo preukázané, že by otcovi zdravotný stav neumožňoval pracovať, že by jeho schopnosť pracovať bola znížená, alebo že by bol invalidným dôchodcom.
35. Súd poukazuje tiež na to, že prezentácia príjmov otca v prejednávanej veci vyznieva nedôveryhodne, a to aj vzhľadom na samotné tvrdenie a konanie otca. Otec najskôr uvádzal, že sa prekladateľskej činnosti venuje 3 hodiny denne, pracuje na dve zmeny, neskôr toto tvrdenie poprel a následne poupravil tak, že 3 hodiny prekladu nezahŕňajú len produktívnu, ale tiež neproduktívnu časť (zapísanie, vytlačenie, zviazanie, opečiatkovanie...), ktoré tvrdenie otca však súd vyhodnotil ako účelové. Skutočnosť, že otec skončil štátnozamestnanecký pomer na C. N. T., ktorý pre neho predstavoval hlavný zdroj svojich príjmov, a následne sa stal zamestnancom spoločnosti J., s. r. o., s výškou mzdy 520 Eur brutto (t. j. minimálna mzda), že generoval pre spoločnosť H. - Q., s. r. o., tržby, pričom on sám príjmy z tejto spoločnosti nepoberal, že previedol svoj obchodný podiel na dcéru manželky z predchádzajúceho manželstva za hodnotu vkladu 750 Eur, že spoločnosť J., s. r. o., vyčiarkla z predmetu svojej obchodnej činnosti prekladateľské a tlmočnícke služby z/do anglického jazyka, že otcovi zaniklo oprávnenie na výkon činnosti zodpovedného zástupcu za prekladateľské a tlmočnícke služby z/do anglického jazyka spoločnosti J., s. r. o., a to všetko práve v čase, keď sa vedie konanie o zvýšenie vyživovacej povinnosti, súd vníma ako špekulatívne konanie otca, úmyselné vzdávanie sa príjmu a znižovanie rozsahu svojho majetku s úmyslom pôsobiť ako nemajetný. Na takéto dobrovoľné vzdanie sa zamestnania však súd nemôže v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadať, nakoľko sa týmto otec vzdáva bez dôležitého dôvodu zárobku. Súd tiež uvádza, že spoločnosť má dve luxusné autá, ktoré neboli na výkon prekladateľskej činnosti potrebné, pričom jedno auto sa používa na 80 % na účely firemné a na 20 % na účely súkromné, teda otec mal tiež nepeňažný príjem, ktorý nezahrnul do daňového priznania. Je potrebné, aby si otec uvedomil, že v prvom rade sa vyžaduje riadne plnenie vyživovacej povinnosti a až v prípade, že si túto splní a jeho majetkové a zárobkové pomery, možnosti a schopnosti mu to umožnia, vynakladal prostriedky za iným účelom. V opačnom prípade môže mať súd vzhľadom na uvedené skutočnosti v ich vzájomnej súvislosti za to, že otec má okrem uvedených príjmov aj iný príjem, z ktorého uhrádza svoje náklady, čím zahmlieva pred súdom svoje skutočné príjmy, aby sa tak vyhol plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať svoje dieťa, ktoré nie je schopné živiť sa samé.
36. Súd potom dospel k záveru, že v možnostiach otca je dosahovať taký príjem, z ktorého úhrada výživného tak, ako bola týmto rozsudkom na C. určená, je možná. Zo všetkých vyššie uvedených súvislostí sa potom tiež ako veľmi pravdepodobný podáva záver, že otec sa aj z dôvodu prebiehajúcej exekúcie voči nemu vyhýba pracovnému pomeru s vyšším príjmom, čo však nemôže byť na škodu jeho dieťaťa, keď vyživovacia povinnosť voči deťom má pred inými výdavkami otca prednosť. Otec musí
vyvinúť väčšiu aktivitu a zároveň pristupovať k práci a k svojím možným príjmom zodpovedne, a ak tak nerobí, nie je to možné ospravedlniť znížením vyživovacej povinnosti. Preto súd návrh otca na zníženie výživného výrokom VI. rozsudku ako nedôvodný zamietol.
37. O trovách konania rozhodol súd výrokom VII. rozsudku v zmysle § 52 CMP, , že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP. Navyše súd uvádza, že v mimosporových konaniach sa neuplatňuje ani zásada úspechu, ani zásada zavinenia.
38. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca (výživou povinný otec) s tým, že rozsudok napáda v celom rozsahu, to znamená všetky jeho výroky I. až VII. a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie. Tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zdôraznil, že rozsudok bol vydaný v konaní, ktoré má charakter mimosporového konania, na ktoré sa vzťahuje Civilný mimosporový poriadok. Poukázal na jeho článok 2 ods. 1, článok 17, § 217 ods. 1, § 220 ods. 2 CSP, článok 6 CMP, článok 7 CMP, § 35 CMP, § 36 CMP, § 62 ods. 2 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o rodine s tým, že tieto ustanovenia obsahujú prísne pravidlá pre dokazovanie vykonávané v mimosporovom konaní a tieto pravidlá neboli dodržané. Sudkyňa namiesto zisťovania skutočného stavu prostredníctvom vykonávania dôkazov pristúpila v rozsudku, ktorý má 60 strán textu pri zisťovaní príjmu otca k svojvoľným nepodloženým a špekulatívnym úvahám a hodnoteniam, ktorých výsledkom je zvýšenie výživného na podklade fiktívneho príjmu otca z podnikania, ktorý bez jednoznačnej opory vo výsledkoch dokazovania vyčíslil v sume 1.254,66 Eur. Súd v rozpore s výslovným vyjadrením otca urobil nesprávny skutkový záver o tom, že otec sa prekladateľskej činnosti venuje tri hodiny denne a za tieto tri hodiny urobí tri normostrany, za ktoré si môže potom účtovať sadzbu 19,92 Eur/normostrana. Otec pritom opakovane v konaní poukazoval na to, že pri jeho preklade treba rozlišovať preklad úradný (overený s okrúhlou pečiatkou úradného prekladateľa, pri ktorom je tarifná cena za preklad 19,92/ normostrana) a preklad neúradný (bez použitia spomínanej pečiatky), pri ktorom je cena podstatne nižšia. Skutkový záver súdu o vykonávaní o úradných prekladov otcom v rozsahu tri hodiny denne za tarifnú odmenu 19,92 Eur/normostrana a nezohľadnenie neúradných prekladov v tomto čase, ktoré sa naviac vykonávajú aj subdodávateľsky je nesprávny. Otec svoj návrh na zníženie výživného od 01.02.2019 na 100,- Eur odôvodnil podstatnou zmenou pomerov na jeho strane, ktorá spočíva v objektívnymi okolnosťami vynútenom ukončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru na C. N. v T. z toho dôvodu, že sa so svojou manželkou a maloletou dcérou presťahoval do Q. Q., kam manželka po zmene svojho zamestnania odišla pracovať. Jeho snahu o získanie zamestnania na C. N. na pracovisku v W. bola neúspešná. Na podporu svojich tvrdení navrhol vypočuť svoju manželku, ktorý dôkaz súd odmietol vykonať. Zmenu zamestnania otca a jeho manželky súd považoval za účelovú a tendenčnú s úmyslom znížiť schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Zmena pomerov bola vyvolaná okolnosťami na strane manželky otca a teda súd má manželku otca k týmto dôvodom vypočuť. Ako ďalší odvolací dôvod označil rozsudok za zmätočný s tým, že zakladá stav právnej neistoty. Zmätočnosť rozsudku je spôsobená fiktívnou (vymyslenou) výškou mesačného príjmu otca z prekladateľskej činnosti, bez odpočítania nevyhnutných zákonných daní a bežných výdavkov na dosiahnutie takého príjmu. Súd mal brať do úvahy skutočné príjmy, ktoré sú mnohonásobne nižšie ako súdom vypočítaný fiktívny príjem z podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie tiež dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesprávne skutkové zistenia spočívajú v zistení výšky čistého príjmu otca z prekladateľskej činnosti, keď súd nerozlíšil odmenu za úradný - neúradný preklad, ktoré sa medzi sebou podstatne líšia svojou cenou. Ďalej súd nezohľadnil ani jeho aktuálny zdravotný stav, ktorý otec preukazoval lekárskymi správami a ktoré odôvodňoval najmä ťažkosti s chrbticou, čo súd vyhodnotil tak, že tieto lekárske správy nepreukazujú, že by jeho schopnosť pracovať bola znížená, s čím nie je možné súhlasiť. Otec má 51 rokov a aj tá skutočnosť, že jeho práca je duševnej povahy a vykonáva ju za počítačom v sede, pri ktorej polohe trpí hlavne chrbtica. Súd prvej inštancie nepostupoval rovnako pri zisťovaní zmien u matky ako u otca.
39. Za ďalší odvolací dôvod označil to, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je názoru, že súd mal v prvom rade skúmať, či doterajšie výživné otca v sume 275,-- Eur, ktoré mu bolo
určené dohodou rodičov naďalej nepostačuje na pokrytie odôvodnených potrieb C., napriek jeho rastu a návšteve strednej školy. Zmena jeho pomerov na strane C. nie je taká výrazná a nákladná, že by to odôvodňovala zvýšenie výživného. Otec opakovane v konaní argumentoval, že ak zákon o štátnej službe zakazuje otcovi vykonávať podnikateľskú činnosť, tak prípadné dosahovanie príjmu z tohto podnikania by nemalo byť brané do úvahy pri zisťovaní príjmov otca na účely určenia vyživovacej povinnosti, pretože dosahovanie príjmu v rozpore so zákonom je dosahovaním nelegálneho príjmu a dosahovanie takéhoto príjmu by nemalo byť akceptované v rámci možností a schopností otca v zmysle ust. § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Záver súdu o tom, že obmedzenie štátnych zamestnancov sa nevzťahuje na tlmočnícku a prekladateľskú činnosť, je nesprávny. Absentuje tu rozlišovanie medzi prekladateľskou činnosťou súdneho prekladateľa a prekladateľskou činnosťou vykonávanou ako živnosť. Súd teda nesprávne posúdil výšku príjmu otca za prekladateľskú činnosť a takisto nesprávne posúdil aj jeho nepeňažný príjem, ktorý má mať vo forme užívania firemných vozidiel. Takýto príjem je zavedený iba na účely zákona o dani z príjmu, teda na daňové účely, nie je to skutočný príjem. Nesprávny je aj názor súdu na posudzovanie platenia úveru otcom na dom jeho manželky. Je v rozpore s právnou úpravou manželstva, manželských povinností a bežnou obchodnou praxou bánk. Otec nesúhlasí s názorom súdu o tom, že splácanie úveru na dom alebo na zveľaďovanie nehnuteľností nie je bežným nákladom v domácnosti. Poukázal na znenie § 18 a § 19 ods. 1 Zákona o rodine. Obdobne za nesprávne právne posúdenie podmienok vyživovacej povinnosti povinného považoval zohľadnenie príjmu manželky otca v príjmoch rozhodných pre stanovenie výšky vyživovacej povinnosti otca a aplikáciu ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine o vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Majetok manželky otca by nemal byť braný do úvahy už len vzhľadom na to, že majú zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Súd prvej inštancie stanovil výživné na C. s použitím hornej hranice podielu výživného 30 % na údajných príjmoch povinného s odvolaním sa na aktuálnu ustálenú rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trnave. Tu otec dáva do pozornosti odvolacieho súdu, že podiel výživného 30 % na svojich skutočných príjmoch otec prekračuje už v súčasnosti. Najzávažnejšie pochybenie súdu prvej inštancie však vidí v nesprávnom právnom posúdení dôvodov, pre ktoré žiada znížiť výživné na syna C. na sumu 100,- Eur a teda v nesprávnej aplikácii a výkladu § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď súd nepovažoval stratu zamestnania otca na C. N. a okolnosti, za ktorých k nej došlo, za dôležitý dôvod vzdania sa príjmu otca z tohto zamestnania a bez akejkoľvek opory vo výsledkoch vykonaného dokazovania svojvoľne a špekulatívne označil túto zmenu na strane príjmov otca za účelovú.
40. Odvolanie proti rozsudku podal aj navrhovateľ (výživou oprávnený plnoletý C.). Predovšetkým namietal výšku výživného ktorá je nedostatočná a nízka, nepokrývajúca ani len polovicu jeho odôvodnených výdavkov, nedostatočne zohľadňujúca príjem a majetkové pomery povinného otca a nesúladná s kritériami Zákona o rodine. Súd priznal zvýšenie výživného i napriek množstvu opodstatnených argumentov len o 25,-- Eur mesačne oproti súčasnej platnej výšky výživného v sume 275,-- Eur berúc do úvahy infláciu za rok 2017, by to reálne znamenalo zvýšenie len o 14,50 Eur mesačne, nakoľko kompenzácia inflácie činí 10,45 Eur. Zvýšenie výživného tak v zanedbateľnom rozsahu o 0,48 Eur na deň neodráža dokonca ani fakt, že oproti poslednej úpravy výživného v súčasnosti je starší a študuje už nie na základnej, ale na strednej škole. Počas dva a pol ročného zápasu jeho matky a aj jeho o určení spravodlivého výšky výživného boli svedkami náročného dokazovania a faktov, ktoré nespočetne veľa krát poukázali na otcovu faloš, jeho neochotu podieľať sa na jeho výchove, nerešpektovania uznesení súdu, nevyhnutnosť vymáhania predbežne vykonateľných rozsudkov exekúciou, manipuláciu výpovedí, na skresľovania faktov, na zavádzanie súdu. Opätovne zdôraznil zvýšenie jeho odôvodnených potrieb, ktoré v sumáre predstavujú priemernú výšku 799 eur. Hoci väčšinu výdavkov nemal súd za spornú, nesprávne vyhodnotil potrebu niektorých jeho výdavkov. Poukázal predovšetkých na potreby športové (bicykel, snowboard, prilba, lyžiarske okuliare, skateboard, longboard) nakoľko automaticky usúdil, že už sú zakúpené a jeho potrebám slúžia dlhodobo. Súd vôbec neskúmal, či tieto športové potreby aj vlastní alebo či si ich ešte len plánuje zabezpečiť a ak ich má, či sú v použiteľnom stave a adekvátne k jeho vzrastu. Reálne vlastní len použiteľný longboard, prilbu a okuliare. Snowboard zdedil po bratovi, avšak vzhľadom k jeho rastu mu je už malý a tým pádom nepoužiteľný a potrebuje nový. Bicykel zatiaľ nemá a veľmi rád by som si ho zadovážil, nakoľko naposledy mal detský, využívaný ešte ako žiak prvého stupňa. Fakt, že tieto potreby sa kupujú približne raz za tri roky, matka mu zohľadnila v tabuľke jeho nákladov tak, že uviedla na rok len tretinu ich ceny. Ďalej poukazoval na to, že v dnešnej dobe IT technológií nepovažoval súd za odôvodnené náklady na mobilný telefón, USB kľúče, počítač, reproduktory a iné z dôvodu, že ich údajne už k dispozícii má a že nie je ich nevyhnutné kupovať každé 2-3 rok. Súd obdobne i v tomto prípade pochybil, keď sám vo výpovedi uviedol, že
zatiaľ' používa mamin služobný počítač, hoci vo svojom veku by už potreboval vlastný prenosný počítač s príslušenstvom. Náklad na obstaranie mobilného telefónu v jeho veku je podľa neho samozrejmosť a preto žiada súd, aby tretinu jeho ceny i počítača s príslušenstvom bola premietnutá do jeho ročných odôvodnených potrieb. Ďalej vytýkal súdu, že nezohľadnil výdavky, ktoré nastanú v blízkej budúcnosti s odôvodnením, že ešte nenastali. Otec ho nikdy nevzal na dovolenku, hoci sám ju s rodinou každoročne absolvuje v exotickým destináciách ako sú Miami beach, Maledivy, Dubaj, Turecko. Keby sa otec striedal s mamou pri tomto type výdavku, neboli by vôbec súčasťou požadovaného výživného. Vzhľadom k jeho dlhoročným záujmom - hráva futbal FC Kopánka, navštevuje jazykovú školu Harmony, výtvarnú školu Pablo je žiaduce, aby ho v nich otec podporoval, nakoľko je stále študentom strednej školy a nie je v jeho možnostiach ich inak financovať. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného mal len 16 rokov, preto je potrebné, aby súd bral do úvahy fakt, že v tomto vekovom období je stále odkázaný na podporu rodičov. Zdôrazňuje, že uskutočňovanie jeho mimoškolských aktivít a záujem ďalej v nich pokračovať potvrdil osobne ešte ako maloletý vo svojej svedeckej výpovedi. Medzičasom ako plnoletý sa pripojil k v plnom rozsahu k návrhu matky. I keď uvedená suma jeho potrieb sa môže zdať byť vysokou, je spôsobená špecifickými výdavkami súvisiacimi s jeho dospievaním, ukončovaním štúdia na strednej škole, poplatok za stužkovú, kúpa obleku, ukončovanie štúdia na jazykovej škole, jazykový certifikát Cambridge English, teda výdavky, ktoré nie sú bežné, ale naopak jedinečné a špecifické pre toto vekové obdobie, čím dokonca prevyšujú bežné náklady dospelého človeka. Úprava výživného na ním požadovaných 450,-- Eur by zohľadnila aj tieto špecifické výdavky, ktoré sú vzhľadom na otcovi finančné možnosti prijateľné. Otec mu však dlhodobo odmieta prispievať, čo považuje za výrazne nespravodlivé, nakoľko staršiemu bratovi Q. prispel aj na vodičský kurz, aj na jazykový kurz a stužkovú, avšak u neho už o tieto výdavky nemá záujem a v ničom ho nepodporuje. V blízkej dobe ho čaká úhrada nákladov spojených s podávaním prihlášok a účasťou na prijímacích pohovoroch na vysokú školu v predpokladanej výške 100,-- Eur, ktoré doposiaľ neboli zaradené do skupiny výdavkov. Jeho matka nemá dostatok zdrojov na uvedené výdavky, hoci ho v maximálnej možnej miere podporuje. Uvedené aktivity realizuje len vďaka výraznej podpore starých rodičov z oboch strán, čo však nie je dlhodobo možné. Taktiež vzhľadom k zdĺhavému sporu o výživné sa musel vzdať zastupovania advokátov a pristúpiť k splnomocneniu matky ako jeho zástupcu, nakoľko nemá zdroje na právne služby. Tento problém u otca nie je, nakoľko ho údajne bezplatne zastupuje bývalý spolužiak. Ohľadom tvorby úspor na jeho ďalšie štúdium akceptuje, že ako plnoletý nemôže žiadať o ich tvorbu. Aj napriek tomu sa cíti byť otcom zavedený a oklamaný, nakoľko otec mu opakovane tvrdil, že mu šetril na vkladnej knižke, ktorej kópiu predložil, otcom tvrdené úspory však do dnešného dňa neobdržal. Poukázal na rozdielnu životnú úroveň jeho matky a otca, keď s matkou spolu užívali jedno 8-ročné ojazdené auto v zostatkovej hodnote 3.000,-- Eur, pričom otcova rodina disponuje dvoma luxusnými automobilmi BMW X5 a BMW Xl, ako i cabrioletom zn.Mini Cooper, ktorý používa dcéra otcovej manželky. Súčasťou matkinej starostlivosti o neho je skutočnosť, že mu poskytuje bývanie a hradí všetky náklady s ním spojené. Nikdy si tieto nároky nenárokovala na výživnom. To, že mu zabezpečuje priestor na bývanie a s tým súvisiacu spotrebu energií a servis zariadení v dome tak, aby v ňom mohol bezpečne a pohodlne bývať je taktiež potrebné brať do úvahy pri zvažovaní výživného, ako aj jej osobnú službu, ktorú mu zabezpečuje. Otec poukazuje na nižšiu výšku výživného na brata Q., keď bol v jeho veku, neuviedol však hlavný dôvod, a to, že žiadal o zníženie výživné z dôvodu narodenia svojej dcéry a nástupu svojej manželky na materskú dovolenku v marci 2010. Táto však trvala len dva mesiace po narodení jeho dcéry, čo otec samozrejme zatajil. Jeho aktualizované odôvodnené potreby predstavujú 792,50 Eur mesačne. Nesúhlasí so súdom stanovou výškou týchto výdavkov 476,22 Eur, nakoľko súd nezohľadnil mnohé z jeho opodstatnených nákladov. Súd správne vyhodnotil príjmovú situáciu otca, keď vzal do úvahy jeho priemerný príjem zamestnania 1.251,36 Eur, výsluhový dôchodok 517,85 Eur a jeho potencionálny príjem z podnikania vo firme H. Q. s.r.o., ktorého sa otec zámerne vzdáva. Okrem toho treba prihliadnuť na otcov nepeňažný príjem vo výške 1 % z obstarávacej ceny služobných vozidiel, ktoré využíva na súkromné účely a to 440,-- Eur mesačne. Súd nevzal dostatočne zreteľ na preukázaný stav, kedy otec má výrazne vyššiu životnú úroveň a to nielen vďaka svojmu príjmu, ktorého časť zatajuje, ale tiež vďaka tomu, že žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou. Poukázal tiež na fakt, že otec previedol svoj príjem vo firme H. Q. s.r.o. na manželkinu dcéru, avšak len za cenu vkladu do základného imania firmy a nie za jej skutočnú hodnotu obchodného podielu v čase prevodu. V tomto prípade sa otec vzdal ďalších aktivít, lebo vzhľadom k 14,29 % podielu vo firme a jej účtovnej hodnoty v čase prevodu sa reálne vzdal sumy vo výške 7.568,54 Eur v prospech dcéry svojej manželky a to práve v čase trvania konania o výživnom. Dcéra jeho manželky
je údajne podporovaná svojím otcom, ktorý jej prispieva na dovolenky, ktoré jej financuje, prispel jaj aj na kúpu auta a uskutočňuje iné výdavky v otcovej rodine, čo je v ostrom kontraste so správaním jeho otca voči nemu a bratovi. Pomery otcovej rodiny mu taj jednoznačne umožňujú, aby prispieval vyššou finančnou čiastkou na jeho potreby ako je momentálne súdom určených 300,-- Eur mesačne. Poukázal na celkový nadštandardný príjem do otcovej domácnosti i v súvislosti s tým, že otcovi bolo dlžné výživné vymerané v neadekvátne nízkych sumách po 2,-- Eur a po 6,-- Eur mesačne, pričom vzhľadom k výške uvedenému štandardu rodiny otca nie je na splátkový režim splácania zročného výživného žiaden dôvod. Vychádzajúc z príjmu otca, ktorý v súčasnosti predstavuje 3.941.85 Eur, 30 % príjmu činí 1.182,55 Eur, v čase, keď ich otec opustil mal sedem rokov a výživné bolo určené 3.000,-- Sk. Maloletá J. žije v spoločnej domácnosti aj s jej matkou, ktorá má nadštandardný príjem, teda v ich prípade 75 % nárastu sumy v porovnaní s jeho doterajším výživným pre jeho nevlastnú sestru 175,-- Eur mesačne zostáva otcovi stále k dispozícii 607,55 Eur, s ktorou otec nemá problém pokryť vyživovaciu povinnosť v požadovanej výške 450,-- Eur. I tak mu zostáva na jeho súkromný život 2.759,30 Eur mesačne. Pri určovaní výšky výživného nemôže by nadradená rozhodovacia prax Krajského súdu samostatnému zákonu. Túto rovnicu o hranici maximálne 30 % príjmu povinného rodiča pre všetky vyživované deti nie je možné brať pri rozhodovaní o výške výživného paušálne, ale pri jej prípadnom uplatňovaní treba použiť vysoko individuálny prístup. Súd stanovil zameškané výživné v sume 42,50 Eur a otcovi povolil splátky po 2,-- Eur mesačne do rúk matky a zameškané výživné v sume 207,50 Eur s povolením splátok po 6,-- Eur do jeho rúk. Má za to, že zameškané výživné súd uložil otcovi splácať neadekvátne v nízkych splátkach, na čo nebol opodstatnený dôvod. Žiada, aby nedoplatok vyčíslený vo vzťahu k matke a vo vzťahu k nemu bol jednorazovo otcom uhradený do 10 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Záverom namietol aj správnosť výroku o trovách konania. Trovy právneho zastúpenia im vznikli v sume 680,-- Eur za desať úkonov právnej služby, ktoré boli do veľkej miery zavinené otcom a toto konanie mohlo skončiť vynesením rozsudku oveľa skôr pri takomto množstve pojednávaní, na ktoré matka musela hradiť trovy zastúpenia. Otec na pojednávaniach chodil nepripravený, potom jeho právny zástupca nemal naštudovaný spis, žiadal pojednávanie odročiť za účelom prípravy, na ďalšom pojednávaní otec nepredložil všetky súdom vyžiadané doklady, trval na jeho svedeckej výpovedi k jeho aktivitám a podobne. Tvrdí, že skutočnosť, že súd mohol vyniesť rozsudok až na siedmom pojednávaní zavinil predovšetkým otec svojím konaním, resp. nekonaním, v dôsledku čoho jeho matke vznikali zbytočné trovy právneho zastúpenia. Otec zo strany súdu nebol žiadnym spôsobom napomenutý alebo sankcionovaný, keď opakovane nepredkladal doklady o svojom a manželkinom príjme. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že otcovi uloží povinnosť platiť mu výživné 450,-- Eur mesačne, primerane stanoví sumu nedoplatku formou jednorazovej úhrady, nie v splátkach a zaviaže otca nahradiť mu trovy konania v sume 680,-- Eur za desať úkonov právnej služby.
41. Kolízny opatrovník k doručeným odvolaniam uviedol, že medzitým plnoletý C. je študentom maturitného ročníka a je predpoklad, že pôjde ďalej študovať na vysokú školu, preto doporučuje jeho odvolaniu v plnom rozsahu vyhovieť s tým, že súhlasí, aby súd rozhodol bez nariadeného pojednávania.
42. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril plnoletý C. s tým, že otec si uvedomil, že súd berie do úvahy jeho výpoveď o prekladateľskej činnosti a odvodzuje z nich výšku jeho potencionálneho príjmu, preto si počas konania začal účelovo vymýšľať, že preklady realizuje v nižších sadzbách a zabezpečuje aj rôzne administratívne činnosti. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedkyne - ekonómky firmy C. T.. Pokiaľ otec zdôrazňuje, že v konaní nebol označený žiadny dôkaz, ktorý by spochybňoval pravdivosť daňových priznaní otca ako súdneho prekladateľa, tu zdôraznil, že ani v jednom z týchto priznaní nefiguruje údaj o nepeňažnom príjme za používanie služobných vozidiel na súkromné účely, ktoré on a jeho právny zástupca sami priznali. Čo sa týka údajného vynúteného otcovho štátnozamestnaneckého pomeru na C. N. v T., čo zdôvodnil potrebou presťahovania sa do Q. Q., kde pracuje jeho manželka od 01.01.2019, doklad o novej práci jeho manželky bol predložený 01.02.2019, na ktorom sama sebe ako konateľka firmy potvrdzuje, že so sebou ako zamestnancom uzatvorila pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s dohodnutou mesačnou odmenou 520,-- Eur brutto. Priemerný mesačný plat J. R. v rokoch 2016 až 2018 bol cca 2500,-- Eur netto, keď bola zamestnancom spoločnosti I.. Aj ona sa na základe otcom predloženého dokladu sa vzdala majetkovému príjmu v spoločnej domácnosti, ktorý bol v čase konania o výživné päťnásobný. M. J. má sídlo v Q., E. XX, teda v rodinnom dome, kde býva otec so svojou rodinou a do 24.01.2019 pôsobila pod názvom H. Q. s.r.o., ktorú firmu však previedli na dcéru manželky otca z prvého manželstva, teda na bieleho koňa. Pravdou však je, že otcova manželka získala vysoko lukratívnu pracovnú ponuku v Q. Q., ktorá mohla byť logicky motívom presťahovania sa, i keď otec na pojednávaní 18.02.2019 vehementne tvrdil, že jeho manželke inú prácu ako v spoločnosti J. s.r.o. nemá. Manželka
otca prijala prácu riaditeľky luxusného hotela v kúpeľoch Q. Q. pracoval pred časom jej prvý manžel Ing. R. a bola ochotná si kvôli získaniu tejto pozície deväť rokov po uzavretí manželstva s otcom zmeniť priezvisko zo R. na R., aby nemusela personálu hotela vysvetľovať, že jej túto prácu exmanžel dohodil. Otcova manželka má vyživovaciu povinnosť len voči deväťročnej spoločnej dcére J.. V ďalšom poukázal na neseriózne praktiky otca a na to, že zvýhodňuje svoju terajšiu rodinu oproti nemu, keď voči nemu si nechce plniť ani základnú vyživovaciu povinnosť. Záverom odkázal na obsah svojho odvolania, keď detailne popísal výhrady voči rozsudku a zotrváva na jeho obsahu.
43. V ďalšom vyjadrení zo dňa 06.09.2019 C. súdu oznámil, že bol prijatý na denné bakalárske vysokoškolské štúdium na Univerzite Sv. Cyrila a Metoda, v študijnom odbore masmediálne štúdia. Naďalej bude teda ako študent odkázaný na výživu rodičov, pričom matka si svoje vyživovacie povinnosti plní dobrovoľne, podporuje ho, poskytuje mu bývanie, všetky financie, náklady súvisiace s domácnosťou, kde žije. Poukázal na to, že v súvislosti s určením výživného voči jeho bratovi Q. bolo pojednávanie pred Okresným súdom Trnava vo veci 40Pc/2/2019 a kde sa ukázalo, že manželka otca niežeby pracovala len za minimálnu mzdu vo firme J., ale v J. A. P. Q. Q. pracuje od 01.12.2018 ako generálna riaditeľka luxusného hotela S. H. s príjmom 3.700,-- Eur mesačne, čo otec na pojednávaní zatajil. Vyjadrenia otca jeho manželky v súvislosti s prekladateľskou činnosťou sú rozporuplné, keď otec uvádza, že pre spoločnosť prekladá ako zamestnanec, ale jeho manželka ako konateľka firmy tvrdí, že je ich externý dodávateľ prekladov. Na pojednávaní otec tvrdil, že nemá záujem si nájsť adekvátne zamestnanie na plný úväzok, ktorý vzhľadom na k svojmu vzdelaniu, skúsenostiam a možnostiam môže dosahovať a ktoré aj v predošlých 30 rokov dosahoval. Fakt, že v okolí Turčianskych Teplíc a Žiliny existujú desiatky potencionálnych zamestnávateľov, ktorí poskytujú prijateľné zamestnanie dokazuje predložením súdu troch aktuálnych relevantných pozícií. Manželka otca sa prioritne zaoberá hotelierstvom, čo však z webovej stránky J. s.r.o. nevyplýva. Nevierohodne vyznieva aj tvrdenie otcovej manželky o finančných možnostiach ich rodiny, keď na jednej strane uviedla, že prevod firmy zafinancoval ej exmanžel - otec jej dcéry z prvého manželstva, keď do firmy vložil 25.000,-- Eur formou pôžičky a na druhej strane uvádza, že dcéra D. začala študovať na hotelovej škole v Prahe denným štúdiom, ale nakoľko si to nemohli dovoliť od februára 2019 prešla na externé štúdium. Zdôraznil, že pribudol ďalší dôvod na zvýšenie jeho výživného, nakoľko od jeho žiadosti o jeho úpravu - september 2016 uplynuli tri roky a nastúpil na denné vysokoškolské štúdium, čo je samo o sebe relevantný dôvod na jeho úpravu. Posledná právoplatná úprava výživného bola stanovená rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa 25.09.2014 vo výške 275,-- Eur, teda existujú relevantné a zákonné dôvody pre radikálnu a nie kozmetickú úpravu jeho výživného v ním požadovanej výške 450,-- Eur mesačne.
44. K odvolaniu C. sa vyjadril otec písomným vyjadrením, doručeným súdu 14.10.2019. Poukázal na to, že k 01.02.2019 bol zamestnaný v spoločnosti J. s.r.o. a vzhľadom na ukončenie obchodnej spolupráce tejto spoločnosti s hlavným obchodným partnerom došlo k zásadnému poklesu jej tržieb, následkom čoho v spoločnosti skončil svoj pracovný pomer dohodu k 31.08.2019. Svoje príjmy za obdobie trvania svojho zamestnania v spoločnosti J. dokladuje potvrdením o zdaniteľných príjmov. V súčasnosti pracuje ako prekladateľ na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení zo dňa 22.08.2019 a je poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý je od 01.07.2019 zvýšený na sumu 538,41 Eur. V roku 2019 jeho príjmy oproti predchádzajúcim rokom výrazne poklesli a jeho aktuálny priemerný čistý príjem je na úrovni 1.150,-- Eur mesačne. Výdavky na dom, domácnosť, hypotekárny úver a starostlivosť o ich deväťročnú dcéru znášala takmer na 100 % jeho manželka, pretože jeho príjmy celé išli na pokrytie neúmerne vysokého výživného na jeho dvoch synov - na C. 300,-- Eur a Q. 400,-- Eur, čo je viac ako 60 % jeho príjmov, pričom má ešte tretiu vyživovaciu povinnosť voči svojej deväťročnej dcére a v súčasnosti aj voči manželke, ktorá je momentálne evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná. Jeho reálne príjmy, ako aj príjmy celej ich domácnosti sa v porovnaní s februárom 2019 výrazne znížili a aby to dokázal zvládnuť, musel si dva krát požičať peniaze od svojho otca spolu vo výške 3.600,-- Eur. Okrem toho má závažné zhoršenie svojho zdravotného stavu, ku ktorému došlo v apríli 2019 v oblasti dolnej časti chrbta, v dôsledku čoho niekoľko mesiacov nemohol normálne chodiť a ani pracovať, musel navštíviť neurológa, absolvoval terapiu intravenóznym podávaním liekov, vyšetrenie CT s diagnostikovanou vyskočenou medzistavcovou platničkou u rehabilitačných špecialistov a následnou rehabilitačnou liečbou. Pracoval len na polovičný úväzok, takže nemusel byť práceneschopný a všetky opísané vyšetrenia a liečebné procedúry mohol absolvovať bez vymeškania v zamestnaní. Aktuálne však nemôže vykonávať súvisle ani ťažšiu fyzickú činnosť, nemôže dlhšiu domu sedieť a už vôbec pravidelne cestovať v aute. Prácu za počítačom musí pravidelne prerušovať a kompenzovať špeciálnymi cvikmi na chrbticu a dolné končatiny. Na jeho druhého syna Q. v súčasnosti platí výživné 400,-- Eur, ale požiada o zníženie tohto výživného..
Na záver vyjadril presvedčenie, že súd dokáže odlíšiť pravdu od účelových tvrdení a výmyslov a výživné na C. určí v spravodlivej výške, ktorá má oporu v zákonnej praxi a nie je likvidačná, preto trvá na znížení výživného na 100,-- Eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2019.
45. K tomuto vyjadreniu sa vyjadril plnoletý C. poukazujúc na zámerné účelovo manipulované príjmové majetkové pomery otcom v snahe vyhnúť sa adekvátnemu výživnému pre svojich synov. Otec a jeho rodina disponujú nadštandardnými príjmami, ktoré pre účely výživného zatajujú, modifikujú, využívajú luxusné autá evidované na firmy J., navštevujú lukratívne dovolenky a destinácie, zbavujú sa bezodplatne majetku, otec má dostatok finančných prostriedkov, avšak nie pre svojich synov.
46. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenými subjektmi - účastníkmi (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), g), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom a nedoplatku na zročnom výživnom bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre čiastočné potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a odvolaniu navrhovateľa je treba vyhovieť čiastočne, čiastočnou zmenou napadnutého rozsudku (§ 388 Civilného sporového poriadku).
47. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade do plnoletosti navrhovateľa ani nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a naplnené skutkové okolnosti pre zvýšenie výživného na navrhovateľa v rozsahu rozhodnutia súdom prvej inštancie, na zamietnutie návrhu nad toto zvýšenie, na zamietnutiae návrhu otca na zníženie výživného a povolenia zaplatiť nedoplatky na výživnom otcovi v splátkach ako i správnosť rozhodnutia o náhrade trov konania, keďže rozsudok bol odvolaním napadnutý v celom rozsahu.
48. Predovšetkým sa žiada uviesť, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v miere potrebnej pre jeho rozhodnutie a vec správne posúdil i po právnej stránke. Bola však zistená dielčia nesprávnosť v nesprávne posúdenej výške výživného od 1.9.2018 , čo umožňovalo len čiastočné potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie a zároveň bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie čiastočne zmeniť.
49. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
50. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (Minimálne výživné podľa tohto ustanovenia aktuálne činí 27,13 Eur). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho
všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
51. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
52. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
53. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
54. V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
55. Podľa § 231 CSP aj § 212 Civilného sporového poriadku (CMP), rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno zmeniť ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
56. Z citovaných ustanovenía vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu, ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže prísť k zmene potrieb oprávneného, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom, ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napr. v dôsledku vzrastu alebo poklesu jeho príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nie len o zmenu prechodnú, a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému aj aj plnoletému dieťaťu. Súdne rozhodnutie je možné zmeniť od zmeny pomerov aj za dobu minulú. Inak pre rozhodnutia o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného.
57. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo v negatívnom zmysle. Po porovnaní pomerov rodičov a navrhovateľa v čase predchádzajúcej úpravy výživného, ako i ich aktuálnych dokazovaním preukázaných pomerov, odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom dospel k záveru, že na strane odporcu ako i navrhovateľa došlo k takej podstatnej zmene, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného v spojení so zistením príjmu otca, a zvýšením odôvodnených potrieb navrhovateľa.
58. Konanie o zvýšenie výživného bolo začaté podaním návrhu matky na súd 31.08.2016 tzn. v čase, keď navrhovateľ bol maloletý a plnoletosť dosiahol počas konania.
59. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie zamerané predovšetkým na zistenie tvrdených zmien od ostatného rozhodnutia. Súd prvej inštancie správne zistil, konštatoval a podrobne obsiahle popísal obsah jednotlivých dôkazov. Podľa názoru odvolacieho súdu, aj napriek odvolacím argumentov otca, záver súdu, že treba vychádzať z ustáleného príjmu otca 3.042,36 Eur je správny. Otec sa síce bráni, predovšetkým výške súdom zisteného príjmu plynúceho z jeho prekladateľskej činnosti, ale hoci túto činnosť priznáva, súdu nepredložil hodnoverný dôkaz preukazujúci jeho skutočný príjem. Jeho tvrdenia len vyvracajú, závery súdu, ale sám počas celého konania neprispel dôkazom v akej výške a od kedy dokedy príjem z tejto činnosti vykonávanej na základe živnosti, alebo popri riadnom zamestnaní
v štátnom podniku dosiahol. Myšlienkový sled súdu, akým postupom sa dopracoval k zistenej výške zárobku otca, z ktorej potom pri úprave výživného pre navrhovateľa vychádzal, odvolací súd považuje za správny. Opätovne je treba pripomenúť, že odvolací súd vychádza zo stavu, aký bol v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie a preto na zmeny, ku ktorým došlo po rozhodnutí súdom prvej inštancie, ktorými argumentujú navrhovateľ a aj odporca nebolo možné v odvolacom konaní prihliadnuť.
60. Je potrebné zdôrazniť, že z ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti. Toto ustanovenie je potrebné aplikovať aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem. Na zníženie príjmu povinného rodiča je možné prihliadnuť iba v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného rodiča, ktorý môže byť napríklad výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúceho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a podobne, teda z dôvodu, ktorý povinný rodič nemôže ovplyvniť. Zánik pracovného pomeru otca v štátnom podniku takýto charakter nemá. Odporca mal záujem nasledovať manželku, ktorá si našla zamestnania v Q. Q., kde sa ako rodina mienili presťahovať. I keď je pravdou, že otec je poberateľom výsluhového dôchodku, ale mal si byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti k synom z prvého manželstva, ako i k maloletej J.. Žiadne iné vážne akceptovateľné dôvody, ktoré by si vynútili skončenie pracovného pomeru, z ktorého mal otec väčšiu časť svojho príjmu, preukázané neboli. Správny je preto záver súdu prvej inštancie, keď skončenie pracovného pomeru otcom považoval za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania a vychádzal aj z príjmu, ktorý v tomto zamestnaní dosahoval.
61. Vychádzajúc zo zmien, ktoré nastali už k času podania návrhu matky na zvýšenie výživného, odvolací súd považuje rozhodnutie súdu o zvýšení výživného na navrhovateľa zo sumy 275 Eur na 300 Eur mesačne od 1.9.2016 podľa návrhu matky do 31.8.2019 (vrátane) za správne, pričom naopak zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného podľa návrhu odporcu preukázaná nebola. Odvolacie argumenty oboch odvolateľov sú opakovaním ich tvrdení, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal. Boli splnené podmienky na zvýšenie výživného od 1.9.2016 ale iba v rozsahu o sumu 25 Eur mesačne, ktoré je primerané preukázaným odôvodneným potrebám navrhovateľa a zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu do 31.8.2018 (vrátane ). K tomuto sa žiada ešte dodať, že otec si pri výdavkoch uviedol tiež sumu 25 Eur ako sporenie pre navrhovateľa, argumentoval tým i pred súdom, ale tvrdenie plnoletého C., že tvrdené úspory mu doteraz neodovzdal odporca žiadny spôsobom nepoprel.
62. Odvolací súd však nesúhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie, že zvýšené výdavky v poslednom ročníku strednej školy nemožno zohľadniť, pretože ide o jednorázové výdavky. Odvolací súd súhlasí s odvolacou argumentáciou navrhovateľa a je názoru, že nástupom navrhovateľa do maturitného ročníka strednej školy, ktorý je zároveň ročníkom posledným, končiacim stredný stupeň vzdelávania a tiež ročníkom prípravným na pokračujúce vysokoškolské štúdium, o ktoré navrhovateľ prejavil záujem, došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa. Zmena pomerov spočíva v preukázanom náraste odôvodnených potrieb, ktoré boli navrhovateľom preukázané , ktoré sú síce jednorazovými výdavkami, tak ako ich hodnotil súd prvej inštancie, ale niet dôvodu prečo by sa nemali premietnuť do bežného výživného. Ide o výdavky , ktoré nesporne má každý študent končiaci strednú školu a tiež ten, ktorý má záujem o pokračovanie v štúdiu, medzi ktorých patrí i navrhovateľ. Za správne preto považoval odvolací súd od 1.9.2018 zvýšiť výživné adekvátne výške týmto výdavkom pre navrhovateľa od odporcu na sumu 330 Eur mesačne.
63. S poukazom aj na ustálenú súdnu prax (na ktorú poukázal aj súd prvej inštancie), že je primeraným vychádzať z príjmu povinného rodiča v rozsahu 25 % - 30 % na plnenie všetkých jeho vyživovacích povinností, s prihliadnutím na osobitosti daného prípadu, keďže v danom prípade otec má vyživovaciu povinnosť voči synom Q. a navrhovateľovi, ktorí sú už plnoletí a voči mal. J. vo veku 9 rokov, považoval za správne v súlade s názorom súdu prvej inštancie vychádzať z hornej hranice 30 % z príjmu otca, čo predstavuje sumu 907,30 Eur. V konaní bolo preukázané, že otec má k Q. určenú povinnosť platiť výživné v sume 400 Eur. Zo zvyšnej sumy 507,30 Eur potom považoval za primerané pre navrhovateľa 330 Eur, pričom suma 177,30 Eur spolu s rodinnými prídavkami, osobnou starostlivosťou a výživným zo strany matky, ktorej príjem je porovnateľný s príjmom odporcu je pre mal. J. postačujúce. U navrhovateľa tiež zohľadnil, že vzhľadom na jeho preukázané danosti a schopnosti je možné od neho očakávať, že časť svojich potrieb uhradí z príjmov z príležitostných študentských brigád a časť týchto
potrieb bude hradená plnením vyživovacej povinnosti zo strany matky. V porovnaní s výživnom so starším Q. odvolací súd prihliadol predovšetkým na to, že Q. študuje v Čechách, býva na internáte, pričom navrhovateľ býva s matkou a študuje v mieste bydliska, čím sú jeho odôvodnené potreby v peňažnom vyjadrení nižšie. Odvolací súd vychádzal z toho, že odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery závisia od schopností a možností rodičov, pričom pri určení výživného sa vychádza zo zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Preto, ak rodičia majú vďaka svojim schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom vyšší či nižší štandard, premietne sa to aj do odôvodnených potrieb detí. Schopnosti a možnosti rodiča posudzuje súd najmä z hľadiska toho, aký zárobok alebo iný príjem môže rodič dosiahnuť. Pre určenie výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov. Súd pri rozhodovaní o výživnom musí vychádzať zo zásady, podľa ktorej deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov; ich životná úroveň má byť približne rovnaká. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa má premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti.
64. Odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom na uvedené zásady navrhovateľ má zákonné právo podieľať sa na životnej úrovni otca, ktorá k 1.9.2018 odôvodňovala povinnosť otca plniť si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi sumou 330.- Eur mesačne.
65. Takto určené výživné zodpovedá potrebám už plnoletého syna ale neboli zistené žiadne okolnosti na strane otca, ktoré by odôvodňovali priznanie vyššieho výživného. Je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťu, zdravotného stavu, pričom ak to možnosti, schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Pokiaľ životná situácia rodičov umožňuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožnia aj svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia ktorého spolu nežijú, má mať takú istú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo.
66. V danom prípade bolo nepochybné, že navrhovateľ nemá ani zďaleka životnú úroveň svojho otca, ktorá vyznieva z popisu spôsobu jeho rodinného života, nakoľko má k dispozícii luxusné automobily BMW, žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá je majetná, vlastní nehnuteľnosti, pričom potreby navrhovateľa súd posúdil vo výške, ktoré sú reálne potrebné na fungovanie dospievajúceho človeka študujúceho na strednej škole a chce v rámci štandardov žiť plnohodnotný život aj po stránke záujmových, športových a kultúrnych aktivít. Výživné nie je možné preto určovať mechanickým výpočtom. Odvolací súd sa stotožňuje s hodnotením možností, schopností a majetkových pomerov otca vo vzťahu k plneniu vyživovacích povinností vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a je názoru, že odporca využitím svojich subjektívnych schopností, najmä odborného vzdelania a pracovných skúseností v oblasti pomerne lukratívnej podnikateľskej činnosti, mohol a môže organizovať svoje podnikateľské aktivity tak, aby mal reálne možnosť plniť si riadne svoju vyživovaciu povinnosť v určenom rozsahu.
67. Čo sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti nedoplatkov na výživnom, konkrétna výška vyčísleného nedoplatku nebola napadnutá ani jedným z odvolaní. Navrhovateľ napadol len rozhodnutie, v časti v ktorého súd odporcovi povolil splátky v minimálnom rozsahu. Po preskúmaní rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie v tejto časti o delenej povinnosti zaplatiť zaostalé výživné do plnoletosti navrhovateľa jeho matke a len od plnoletosti navrhovateľovi nie je správne. Osoba povinná ,výživné, či zaostalé, alebo bežné platí k rukám osoby, ktorej je dieťa zverené do osobnej starostlivosti len do plnoletosti výživou oprávneného dieťaťa. Do rúk plnoletého dieťaťa uhrádzajú aj nedoplatky na výživnom, ktoré vznikli pred nadobudnutím plnoletosti.
68. Podľa súdom prvej inštancie a účastníkmi nenamietaného výpočtu otec má na výživnom ku dňu rozhodnutia súdom prvej inštancie t.j. do 18.2.2019, kedy bolo splatné výživné aj za mesiac február 2019 dlh 42,50 Eur + 207,50, t.j. 250 Eur. Keďže odvolací súd zvýšil výživné otca s účinnosťou od 1.9.2018 do rozhodnutia súdu prvej inštancie dlh na výživnom sa zvýšil o 6x30 Eur, t.j. 180 eur a tak celkový nedoplatok otca predstavuje 430 Eur. Tento nedoplatok odvolací súd potom povolil otcovi zaplatiť v splátkach, pričom za primerané považoval splátku po 20,-- Eur mesačne.
69. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd potom rozsudok súdu prvej inštancie po čiastočnom potvrdení v časti zvýšenia výživného do 31.8.2018 a v časti zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného postupom podľa § 388 Civilného sporového poriadku zmenil v časti zvýšenia výživného od 1.9.2019 a v časti platobného miesto rozsudok v napadnutých výrokoch tak, že výživné na navrhovateľa s účinnosťou od 1.9.2018 zvýšil na sumu 330 Eur mesačne ktoré zvýšené výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám medzičasom plnoletého C. R.. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01. 09. 2016 do 18.2.2019 na navrhovateľa v sume 430 Eur sa otcovi povolil odporcovi zaplatiť v splátkach po 20 Eur mesačne do rúk navrhovateľa splatným spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a v ostatnej časti návrh na zvýšenie výživného zamietol.
70. Čo sa týka námietky nevykonania navrhnutých dôkazov odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 132 ods. 1, § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku (CSP) sporové strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. V konečnom dôsledku po dosiahnutí plnoletosti navrhovateľa tu už neplatí úprava mimosporového konania.
71. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých súd skonštatoval, že Občiansky súdny poriadok (vzhľadom na obsahovo a významovo podobnú úpravu Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 možno vychádzať z rovnakých záverov) ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle § 120 ods. 1 OSP. však súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť dovolania. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 6 Cdo 153/2011). Je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, čo súd prvej inštancie splnil a rozhodnutie o nevykonaní navrhnutých dôkazov riadne odôvodnil nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. septembra 2010).
72. Odporca nedôvodne namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo dostatočne presvedčivo odôvodnené. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce (napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, seria A č. 254-B, s. 49).Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom).
73. Podľa odvolacieho súdu odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie takéto vady nevykazovalo, napádané rozhodnutie spĺňa požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 220 ods. 2 CSP na riadne odôvodnenie rozsudku, v dôsledku čoho nedošlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces.
74. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať.
75. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu odvolateľov, často zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
76. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
77. Podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
78. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
79. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
80. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
81. V mimosporových konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. Civilný mimosporový poriadok obsahuje z tejto zásady aj výnimky a to v zmysle § 53 <., ktorý pripúšťa v ňom uvedených konaniach rozhodnutie o náhrade trov konania na základe zásady úspechu v konaní a v zmysle § 55, ktorý oprávňuje súd priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať.
82. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, o nároku na náhradu trov celého konania, odvolací súd rozhodol podľa § 396 Civilného sporového poriadku v spojení s § 52, § 57 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 Civilného mimosporového poriadku.
83. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).