Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Pc-5-2020.pdf
PDF · 106.78 KB
Case nature
Area
Subarea
19Pc/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, vo veci povinného z vyživovacej povinnosti
- otca: U.. S. K., E.. XX.X.XXXX, I. Q.. A. XXXX/XX, J., zastúpený: JUDr. Ľubomír Nemček, advokát so sídlom Čajkovského 5, Bratislava 1, proti oprávnenému z vyživovacej povinnosti: B. K.F., E.. XX.X.XXXX, I. Z. D. XX/A, Š., Y.: U.. K. K., Z.., E.. X.X.XXXX, I. Z. D. XX/A, Š., o návrhu povinného z vyživovacej povinnosti o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Návrh sa zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 1.4.2020 domáhal zníženia vyživovacej povinnosti voči B. na sumu 150,- eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že v súvislosti s celosvetovou pandémiou ochorenia COVID-19 nastal výrazný pokles dopytu po prekladateľských službách a v dôsledku opatrení, ktoré vláda SR prijala v marci 2020 za účelom zabránenia šírenia nového koronavírusu, ktorý toto ochorenie spôsobuje, sa jeho tržby z prekladateľskej činnosti znížili o viac ako 80 %. Okrem príjmov z prekladateľskej činnosti má už len príjem z výsluhového dôchodku vo výške 538,41 euro. Jeho reálne mesačné príjmy teraz dosahujú spolu menej ako 1.000 euro, pričom ako SZČO nemá nárok ani na OČR, ani na inú dávku od štátu. Súčasne je od začiatku marca 2020 doma s 10-ročnou dcérou, o ktorú sa musí starať, pretože jedným z opatrení vlády je uzatvorenie škôl až do odvolania. V súčasnej dobe platí na syna B. výživné vo výške 300,- euro mesačne a okrem toho platí ešte výživné na druhého syna J. vo výške 400,- euro mesačne, pričom má aj tretiu vyživovaciu povinnosť voči mojej 10-ročnej dcére S.. Momentálne nie je objektívne schopný stanovené výživné platiť, a preto žiada o dočasné zníženie výživného na 150,- eur mesačne.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp.zn. 16P/81/2016 a zistil nasledovný skutkový stav:
3. Zástupca otca pred súdom uviedol, že hlavným dôvodom, prečo otec žiada znížiť výživné je súčasná situácia vyvolaná pandémiou, keď otec bol zasiahnutý v príjmovej oblasti. Je toho názoru, že vzhľadom na ustanovenia Zákona o rodine, keď výživné má zodpovedať zárobkovým možnostiam a schopnostiam povinného a odôvodneným potrebám oprávneného, sú splnené podmienky na vyhovenie návrhu.
4. Povinný z vyživovacej povinnosti pred súdom uviedol, že v súvislosti s pandémiou sa zmenili jeho tržby a to zo živnosti, predmetom ktorej je tlmočníctvo a prekladateľstvo. Prekladateľstvo a tlmočníctvo robí i ako prekladateľ zapísaný v zozname prekladateľov a tlmočníkov MSSR.
Na otázku súdu ako sa zmenil tento príjem v porovnaním s príjmom, z ktorého súd vychádzal v čase poslednej úpravy? Povinný uviedol: ,,V mesiaci január 2020 som mal hrubý príjem z tejto činnosti vo výške zo živnosti 207,37 eura a z úradných prekladov 205,- eur za mesiac január. Na preukázanie uvedeného predkladám výpis z účtu za mesiac január 2020, z ktorého vyplýva, že dňa 2.1.2020 bola prijatá platba 147,37 eur, následne dňa 3.1.2020 bola prijatá platba 250,-eur, dňa 8.1.2020 bola prijatá platba 60,-eur, dňa 23.1.2020 bola prijatá platba 80,-eur, dňa 14.1.2020 bola prijatá suma 50,-eur, dňa 28.1.2020 bola prijatá suma 40,-eur, dňa 30.1.2020 bola prijatá 50,-eur. Uvedené sumy sú hrubé príjmy, vychádza to viac ako som uviedol na začiatku, asi som sa pomýlil, takže za mesiac január 2020 bol hrubý príjem vo výške súčtu týchto prijatých platieb. Za február - dňa 3.2.2020 bola prijatá suma 147,-eur, dňa 10.2.2020 bola prijatá suma 300,-eur, dňa 28.2.2020 bola prijatá suma 17,40 eura, čo sa týka hotovostných platieb dňa 6.2.2020 bola prijatá platba 20,-eur, dňa 10.2.2020 bola prijatá platba 18,- eur, dňa 19.2.2020 bola prijatá platba 50,-eur, dňa 19.2.2020 suma 25,-eur, dňa 26.2.2020 suma 30,-eur. Za marec - dňa 5.3.2020 bola prijatá suma 450,-eur, dňa 11.3.2020 suma 20,-eur, dňa 23.3.2020 suma 950,-eur, dňa 24.3.2020 suma 120,-eur. Hotovostne bola prijatá dňa 3.3.2020 suma 18,-eur, 6.3.2020 suma 140,-eur, dňa 8.3.2020 suma 40,-eur. Za apríl - dňa 15.4.2020 bola prijatá suma 40,-eur, dňa 22.4.2020 suma 44,-eur, dňa 23.4.2020 suma 15,-eur, dňa 30.4.2020 suma 120,-eur. Hotovostne bola prijatá dňa 17.4.2020 suma 25,-eur. Za máj - dňa 19.5.2020 bola prijatá suma 260,-eur, hotovostne bola prijatá dňa 22.5.2020 suma 36,-eur. Za jún - dňa 3.6.2020 bola prijatá suma 369,41 eura, dňa 18.6.2020 suma 40,-eur, dňa 29.6.2020 suma 30,-eur, hotovostne bola prijatá dňa 24.6.2020 suma 70,-eur, dňa 24.6.2020 suma 30,- eur a dňa 29.6.2020 suma 260,- eur. Za júl - dňa 13.7.2020 bola prijatá suma 250,-eur, hotovostne bola dňa 21.7.2020 prijatá suma 10,- eur, dňa 24.7.2020 suma 50,-eur. Za august - hotovostne dňa 7.8.2020 bola prijatá suma 60,-eur a 26.8.2020 suma 100,-eur. Na otázku súdu z akého dôvodu sa podľa jeho názoru zmenili príjmy z prekladateľskej činnosti v súvislosti s pandémiou? Povinný uviedol: ,,Podľa môjho názoru príjmy sa zmenili z toho dôvodu, že preklady sú naviazané na medzinárodnú výmenu tovaru, služieb a pohyb osôb.“ Na otázku súdu pre koho, pre aké osoby realizuje preklady a akých listín? Povinný uviedol: ,,Preklady na živnosť som robil rôzne technické manuály, príručky, čo sa týka súdnych prekladov sú to dokumenty ako vysvedčenia, lekárske správy, rôzne právnické zmluvy, špecifikácie k prístrojom, napr. lekárskych. Preklad robím do anglického jazyka. Robím pre fyzické osoby, fyz. osoby podnikateľov, právnické osoby, firmy a inštitúcie. V tomto roku prevažujú súdne preklady.“ Na otázku súdu v súvislosťou s pandémiou aké typy prekladov prestal realizovať? Povinný uviedol: ,,Napr. technické preklady, to ustalo úplne. Čo sa týka súdnych, tiež ich bolo menej vzhľadom na to, že úrady, inštitúcie a školy boli zavreté.“ Na otázku súdu o koľko menej počtom robil prekladov, po tom ako nastala pandémia? Povinný uviedol: ,,Nedá sa to uviesť počtom objednávok, ale počtom strán, neviem to uviesť, najlepšie to odrážajú sumy, ktoré mi boli vyplatené za preklad.“ Na otázku súdu kedy nastal pokles? Povinný uviedol: ,,Už január, február 2020 bol slabší, príjem sa mi znížil zhruba o viac ako 60%, ale január a február, teda začiatok roka býva vždy slabší, následne od apríla 2020 bolo citeľné, že tie objednávky sú nulové práve kvôli opatreniam kvôli COVID-19.“ Na otázku súdu či od februára 2019 kedy súd rozhodoval naposledy o výživnom na B. ešte u neho došlo k nejakej zmene? Povinný uviedol: ,,Čo sa týka príjmov tak toto čo som povedal je všetko.“ Povinný ďalej uviedol, že od poslednej úpravy výživného u neho došlo k zmene v tom, že od 17.8.2020 pracuje na základe dohody o vykonaní práce pre Slovenskú poštu, a.s.. Dohoda je uzavretá do 30.9.2020, v zmysle uzavretej dohody má vypracovať operatívny návrh pre prípravu rozhodnutí v oblasti ochrany majetku, pripraviť podklady pre prípravu rozvoj aktivít v oblasti ochrany majetku a osôb, odmena je dohodnutá vo výške 15,-eur brutto za hodinu výkonu práce, pričom pracovná doba je 8 hodín denne v pracovné dni. Za mesiac august 2020 mu bola vyplatená odmena vo výške 925,93 eura.
5. Zástupkyňa oprávneného z vyživovacej povinnosti pred súdom uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia a k veci dodáva, že je absolútne irelevantné, aké príjmy dosahoval otec z prekladateľskej činnosti v roku 2019 a 2020 vzhľadom k tomu, že tieto príjmy sústavne tri roky manipuluje a špekulatívne si ich znižuje. Súd už pri poslednom rozhodnutí o výživnom na B. rozhodoval z ustáleného príjmu vo výške 3.024,36 eura mesačne. Dve zložky príjmu, ktoré tvoria túto sumu sú spochybniteľné, jednou je príjem z prekladateľskej činnosti, kde súd konštatoval závažné pochybnosti o skutočných príjmoch z prekladateľskej činnosti, kde v rámci svojho denníka prekladateľa
mal otec zaevidovaných 53 úkonov pričom len 11 fakturoval. Preto dokazovanie súčasných príjmov je nedôveryhodné a reálne príjmy môže mať otec vyplatené bez dokladov alebo presunuté na iné obdobie. Súd zároveň konštatoval vzhľadom na tieto pochybnosti, že sú predmetom preverovania orgánov činných v trestnom konaní. Toto konanie na polícii stále prebieha a polícia stále prešetruje pochybnosti, páchanie trestnej činnosti pre krátenie dane a neoprávnené podnikanie. Otec návrh podal už 1.4.2020 kedy ešte mimoriadna situácia v súvislosti s pandémiou trvala len dva týždne a nemohla mať dosah na jeho príjmy. Otec sám deklaroval, že ešte v marci mal príjem 1.900,- eur, preto tento návrh považuje za špekulatívny. Poukazuje tiež na to, že otec nepodal informáciu, či požiadal o podporu cez dotačné schémy v súvislosti s COVID-19 na Ministerstvo hospodárstva resp. práce a rodiny. Ďalej uviedla, že z organizačných dôvodov ku dňu 30.9.2020 končí jej pracovný pomer u súčasného zamestnávateľa Mesto Trnava, pracovný pomer bol skončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodu organizačných zmien a to z dôvodu toho, že odbor, ktorý doposiaľ riadila, bol zrušený a jeho činnosť bola presmerovaná na príspevkovú organizáciu mesta. Hľadá si prácu, zatiaľ nemá nič konkrétne. Poukazuje na to, že otec sa v minulosti vzdal zamestnania a následne si nenašiel adekvátnu prácu, čo má vplyv na jeho príjem. Na otázku súdu či došlo u oprávneného po poslednom rozhodnutí k nejakej zmene? Zástupkyňa oprávneného uviedla: ,,Syn pokračuje v štúdiu na VŠ, v súčasnosti je v 2. ročníku. Začal študovať na VŠ v septembri 2019. Jeho výdavky sa zmenili, keď bolo nutné obstarať počítač, bolo to niekedy v súvislosti so začatím štúdia, neviem sa vyjadriť za akú sumu bol počítač zakúpený. Náklady sa zvýšili, pretože sa začal venovať cvičeniu - navštevuje fitness centrum posilňuje s čím sú spojené mesačné výdavky vo výške 25,-eur, do FC začal chodiť na jar tohto roku, zvýšili sa aj jeho výdavky na stravu, keďže má vyššie nároky na vyváženú stravu. K veci chcem ešte uviesť, že otec mu nevyplatil úspory, ktoré prezentoval že mu vyplatí k 18 roku veku.“ Na otázku súdu či došlo u nej ako matky oprávneného k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného vo februári 2019? Zástupca oprávneného uviedol: ,,Z titulu zmeny kolektívnej zmluvy v súvislosti s pandémiou mi bol upravený príjem - znížený za mesiac apríl a máj 2020 na sumu o 20% brutto nižšiu.“ Na otázku súdu matke, či má iné príjmy ako zo zamestnania? Matka uviedla: ,,Ja zastupujem Obec Š.Z. ako poslankyňa obecného zastupiteľstva a v období od decembra 2018 do augusta 2020 som mala z tejto činnosti príjem 230,- eur brutto a netto 166,03 eura, vyplatených v mesiaci november 2019, o čom súdu prekladám doklad k nahliadnutiu. Okrem toho mi bola poukázaná suma 420,88 eura v júni 2020 od Automobilový klaster, išlo o združenie, pre ktoré som vypracovávala správu o projektoch k likvidácii, išlo o jednorazovú odmenu.“
6. K výpovedi zástupkyne oprávneného zástupca povinného uviedol, že tvrdenia matky o údajnej manipulácii príjmov povinného nie sú podložené a otec takého tvrdenia odmieta. Nie je pravdou, že otec si nehľadal zamestnanie po tom ako ukončil pracovný pomer.
7. Z rozsudku Okresného súdu Trnava 16P/81/2016 - 622 zo dňa 18.2.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/61/2019 - 750 zo dňa 18.3.2020 súd zistil, že predmetom konania bol návrh navrhovateľa B. K. na zvýšenie výživného a návrh odporcu U.. S. K. na zníženie výživného. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca U.. S. K. voči synovi B. K.F. zo sumy 275,- eur na 300,-- eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2016 do 31.8.2018 a s účinnosťou od 1.9.2018 na sumu 330,-- eur mesačne. Návrh na zníženie výživného súd zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu vyplýva nasledovné: ,,Súd mal preukázané, že B. bol v čase podania návrhu na zvýšenie výživného osobou blízkou veku dospelým a medzičasom aj nadobudol plnoletosť, je študentom 4. ročníka strednej školy a stále sa pripravuje na svoje budúce povolanie, teda je naďalej odkázaný na výživné od svojich rodičov, keďže nie je schopný sa sám živiť v plnej miere.“ ,,Súd vychádzal z príjmu otca, ktorý ustálil na sumu 3.024,36 Eur mesačne, keď priemerný čistý mesačný príjem zo mzdy na Dopravnom úrade Bratislava za obdobie rokov 1/2016 až 01/2019 predstavuje 1.251,85 Eur, priemerný čistý mesačný príjem z výsluhového dôchodku za obdobie rokov 1/2016 až 01/2019 predstavuje 517,85 Eur a 1.254,66 Eur z činnosti súdneho prekladateľa.“.... ,,Otec má tiež vyživovaciu povinnosť k staršiemu synovi J., ku ktorému súd určil otcovi výživné vo výške 400 Eur mesačne od 19. 09. 2016, a k maloletej S., ktorá žije s otcom v spoločnej domácnosti a zostávajúca suma vo výške 207,31 Eur je vzhľadom na jej vek (takmer 9 rokov) dostatočná.“ ,, Súd poukazuje tiež na to, že prezentácia príjmov otca v prejednávanej veci vyznieva nedôveryhodne, a to aj vzhľadom na samotné tvrdenie a konanie otca. Otec najskôr uvádzal, že sa prekladateľskej činnosti venuje 3 hodiny denne, pracuje na dve zmeny, neskôr toto tvrdenie poprel a následne poupravil tak,
že 3 hodiny prekladu nezahŕňajú len produktívnu, ale tiež neproduktívnu časť (zapísanie, vytlačenie, zviazanie, opečiatkovanie...), ktoré tvrdenie otca však súd vyhodnotil ako účelové. Skutočnosť, že otec skončil štátnozamestnanecký pomer na Dopravnom úrade Bratislava, ktorý pre neho predstavoval hlavný zdroj svojich príjmov, a následne sa stal zamestnancom spoločnosti SOPHOS, s. r. o., s výškou mzdy 520 Eur brutto (t. j. minimálna mzda); že generoval pre spoločnosť Pro - Translation, s. r. o., tržby, pričom on sám príjmy z tejto spoločnosti nepoberal; že previedol svoj obchodný podiel na dcéru manželky z predchádzajúceho manželstva za hodnotu vkladu 750 Eur; že spoločnosť SOPHOS, s.r.o. vyčiarkla z predmetu svojej obchodnej činnosti prekladateľské a tlmočnícke služby z/do anglického jazyka; že otcovi zaniklo oprávnenie na výkon činnosti zodpovedného zástupcu za prekladateľské a tlmočnícke služby z/do anglického jazyka spoločnosti SOPHOS, s. r. o., a to všetko práve v čase, keď sa vedie konanie o zvýšenie vyživovacej povinnosti, súd vníma ako špekulatívne konanie otca, úmyselné vzdávanie sa príjmu a znižovanie rozsahu svojho majetku s úmyslom pôsobiť ako nemajetný. Na takéto dobrovoľné vzdanie sa zamestnania však súd nemôže v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadať, nakoľko sa týmto otec vzdáva bez dôležitého dôvodu zárobku. Súd tiež uvádza, že spoločnosť má dve luxusné autá, ktoré neboli na výkon prekladateľskej činnosti potrebné, pričom jedno auto sa používa na 80 % na účely firemné a na 20 % na účely súkromné, teda otec mal tiež nepeňažný príjem, ktorý nezahrnul do daňového priznania.“..... ,,Súd potom dospel k záveru, že v schopnostiach otca je potom potenciálne dosahovať príjem z prekladateľskej činnosti vo výške 1.254,66 Eur mesačne (1.314,72 - 60,06), pri preklade 3 normostrán za 3 hodiny, pri tarifnej odmene 19,92 Eur za každú aj začatú stranu prekladu a pri počte pracovných dní v mesiaci v priemere 22 (t. j. 1.314,72 Eur) a po odrátaní odvodov vo výške 60,06 Eur. Súd pri určení príjmu otca z prekladateľskej činnosti nevychádzal z údajov uvedených v daňovom priznaní otca k dani z príjmov fyzickej osoby o výške príjmov z prekladateľskej činnosti, nakoľko ide o údaj, ktorý do daňového priznania uviedol otec, resp. jeho účtovníčka, pričom ani daňové priznanie nie je zárukou toho, že údaje v ňom uvedené musia byť pravdivé. Je totiž nepochybné, že každý podnikateľ sa v rámci daňového priznania snaží čo najviac minimalizovať svoj zisk, aby mu následne bola vymeraná čo najnižšia daň.“
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 18.3.2020 vyplýva nasledovné: ,,Záver súdu, že treba vychádzať z ustáleného príjmu otca 3.042,36 Eur je správny. Otec sa síce bráni, predovšetkým výške súdom zisteného príjmu plynúceho z jeho prekladateľskej činnosti, ale hoci túto činnosť priznáva, súdu nepredložil hodnoverný dôkaz preukazujúci jeho skutočný príjem. Jeho tvrdenia len vyvracajú závery súdu, ale sám počas celého konania neprispel dôkazom v akej výške a od kedy dokedy príjem z tejto činnosti vykonávanej na základe živnosti, alebo popri riadnom zamestnaní v štátnom podniku dosiahol. Myšlienkový sled súdu, akým postupom sa dopracoval k zistenej výške zárobku otca, z ktorej potom pri úprave výživného pre navrhovateľa vychádzal, odvolací súd považuje za správny.“... ,, Vychádzajúc zo zmien, ktoré nastali už k času podania návrhu matky na zvýšenie výživného, odvolací súd považuje rozhodnutie súdu o zvýšení výživného na navrhovateľa zo sumy 275 Eur na 300 Eur mesačne od 1.9.2016 podľa návrhu matky do 31.8.2019 (vrátane) za správne, pričom naopak zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného podľa návrhu odporcu preukázaná nebola.“..
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.5.2020.
8. Predmetom tohto konania bol návrh otca - povinného z vyživovacej povinnosti na zníženie výživného voči synovi B. na 150,- eur mesačne s poukazom na skutočnosť, že v súvislosti s pandémiou sa zmenili jeho tržby a to zo živnosti predmetom ktorej je tlmočníctvo a prekladateľstvo, prekladateľstvo a tlmočníctvo robí i ako prekladateľ zapísaný v zozname prekladateľov a tlmočníkov MSSR.
9. Vykonaním dokazovaním mal súd preukázané, že naposledy bola vyživovacia povinnosť voči B. K. určená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 18.2.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.3.2020 na sumu 330,- eur mesačne. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že v tom čase bol oprávnený z vyživovacej povinnosti - B. K. študentom 4. ročníka strednej školy, jeho priemerné odôvodnené výdavky boli vo výške 476,22 eur mesačne. Matka B. bola v tom čase zamestnaná na Mestskom úrade v Trnave a jej priemerný mesačný príjem za obdobie 1/2018 až 12/2018 činil 1.469,22 Eur, v mesiaci január 2019 mala matka čistý príjem vo výške 1.351,94 Eur. Matka mala vyživovaciu povinnosť k plnoletému J. K., ktorý bol študentom vysokej školy. U otca súd v tom čase vychádzal z príjmu, ktorý ustálil na sumu 3.024,36 eur mesačne (z dôvodov citovaných v bode 7 tohto rozsudku), keď priemerný čistý mesačný príjem zo mzdy na Dopravnom úrade Bratislava za obdobie rokov 1/2016 až 01/2019 predstavoval 1.251,85 eur; priemerný čistý mesačný
príjem z výsluhového dôchodku za obdobie rokov 1/2016 až 01/2019 bol 517,85 eur a 1.254,66 eur z činnosti súdneho prekladateľa. Otec mal vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi J. a k maloletej S..
10. V súčasnosti oprávnený z vyživovacej povinnosti - B. K. je v 2. ročníku vysokej školy (vysokú školu začal navštevovať v septembri 2019), zvýšili sa výdavky na stravu (vyššie nároky na vyváženú stravu) keď na jar 2020 sa začal venovať cvičeniu - navštevuje fitness centrum, s čím sú spojené tiež mesačné výdavky - poplatky vo výške 25,-eur. U matky nedošlo k žiadnej podstatnej zmene, keď v období 1/2018 až 12/2018 bol jej priemerný čistý mesačný príjem 1.469,22 eur, v mesiaci január 2019 mala matka čistý príjem vo výške 1.351,94 Eur a v súčasnosti jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie január 2020 až august 2020 bol 1.352,67 eur. V mesiaci jún 2020 jej tiež bola poukázaná jednorázovo suma 420,88 eura za vypracovanie správy o projektoch k likvidácii. U otca došlo k zmene v tom, že od 17.8.2020 pracuje na základe dohody o vykonaní práce pre Slovenskú poštu, a.s., dohoda je uzavretá do 30.9.2020, za mesiac august 2020 mu bola vyplatená odmena vo výške 925,93 eura. Otcovi sa čiastočne zvýšil výsluhový dôchodok, ktorý od 1.7.2020 poberá vo výške 549,21 eur.
11. Podľa § 62 ods. 2,3,5 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.(ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.(ods.3). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (ods. 5)
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
12. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh je nedôvodný. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 16P/81/2016, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť otca voči synovi B. mal súd (prvoinštančný i odvolací) za to, že otec nepredložil hodnoverný dôkaz preukazujúci jeho skutočný príjem z prekladateľskej činnosti, neprispel žiadnym dôkazom svedčiacim v akej výške a odkedy dokedy príjem z tejto činnosti vykonávanej na základe živnosti, alebo popri riadnom zamestnaní v štátnom podniku, dosiahol. Súd potom dospel k záveru, že v schopnostiach otca je potom potenciálne dosahovať príjem z prekladateľskej činnosti vo výške 1.254,66 eur mesačne. Súd pri určení príjmu otca z prekladateľskej činnosti v tom čase nevychádzal z údajov uvedených v daňovom priznaní otca k dani z príjmov fyzickej osoby o výške príjmov z prekladateľskej činnosti, keď vyslovil názor, že ide o údaj, ktorý do daňového priznania uviedol otec, resp. jeho účtovníčka, pričom ani daňové priznanie nie je zárukou toho, že údaje v ňom uvedené musia byť pravdivé.
13. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že i s poukazom na krátku dobu ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného (odvolací súd rozhodol dňa 18.3.2020) súd nemal žiadny dôvod posudzovať príjem otca z prekladateľskej činnosti iným spôsobom, keď otcom preukázaný príjem z tejto činnosti
tak ako je uvedený v bode 4 tohto rozsudku, nie je dôkazom svedčiacim o tom, že z objektívnych príčin nie je v jeho schopnostiach dosahovať príjem z prekladateľskej činnosti tak, ako bol tento ustálený v rozhodnutí, ktorým súd naposledy určil výživné voči B. K.. I zo samotného vyjadrenia otca pred súdom vyplýva, že ani nevie uviesť o koľko menej strán prekladov reálne robí v porovnaní s obdobím pred podaním predmetného návrhu. Napokon súd sa stotožňuje s názorom zástupkyne oprávneného z vyživovacej povinnosti - matky, že v čase podania návrhu dňa 1.4.2020 mimoriadna situácia v súvislosti s pandémiou trvala len krátko a nemohla mať dosah na príjmy otca. K zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného nedošlo ani u oprávneného z vyživovacej povinnosti - B. K. ani u matky, preto súd návrh na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.
14. Zástupca otca navrhoval vykonať dokazovanie a to - zabezpečiť výpisy z bankových účtov matky za obdobie január 2020 až august 2020 s odôvodnením, že matka môže disponovať aj inými príjmami, ktoré môžu byť zaznamenané na výpisoch z účtov, matka uviedla, že jej príjem zo zamestnania sa znížil, preto mohla byť motivovaná získať iný príjem, ktorý môže byť zaznamenaný na bankovom výpise z účtu. Súd navrhované dokazovanie nevykonal, keď zástupca otca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že matka má i iné príjmy ako tie, ktoré uviedla. Súd preto nemal dôvod preverovať jej výpisy z účtu za účelom zistenia, či nemôže mať iné príjmy, keď uvedené - zmena príjmu matky ani nebola dôvodom pre podanie návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Ďalej zástupca otca navrhoval - zisťovať z akého dôvodu mal byť skončený pracovný pomer matky s Mestom Trnava. Súd nevykonal ani tento dôkaz, keď jeho vykonanie by nemalo žiadny význam pre rozhodnutie v predmetnej veci, nakoľko v čase rozhodnutia ešte pracovný pomer matky neskončil, súd teda vychádzal z toho, že matka je stále zamestnaná u tohto zamestnávateľa. (§ 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku ,,Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.“)
15. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným ustanovením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.