Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/153/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne PhDr. E. K., bývajúcej

v Z., zastúpenej JUDr. O. P., advokátom so sídlom v P., proti ţalovanému R. S., bývajúcemu

v T., o zaplatenie 15 468,36 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.

zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

z 15. decembra 2009 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 20. mája 2009 č. k. 14 C 11/2009–57 zamietol

návrh ţalobkyne, ktorým sa domáhala voči ţalovanému zaplatenia 15 468,36 € s 9,5%

ročným úrokom z omeškania od 13.3.2007 aţ do zaplatenia z titulu nepomenovanej

trojstrannej ústnej zmluvy z 12. septembra 2006 uzatvorenej medzi ţalobkyňou, ţalovaným

a P. Č., ktorému mala ţalobkyňa prv poţičať peňaţné prostriedky na akontáciu a leasingové

splátky na gastrozariadenie. Na základe tejto ústnej zmluvy mal podľa tvrdenia ţalobkyne

voči nej ţalovaný záväzok, ktorý si uplatňovala v tomto konaní. Uplatnený nárok ţalobkyne

však povaţoval súd prvého stupňa za právne bezzákladný, a preto nedôvodný.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd na odvolanie ţalobkyne rozsudkom

z 15. decembra 2009 sp. zn. potvrdil ako vecne správny napadnutý

prvostupňový rozsudok a plne sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi okresného

súdu, na ktoré v odôvodnení poukázal. Uviedol, ţe ţalobkyňa v odvolaní neopodstatnene

uplatnila odvolací dôvod podľa , t. j. ţe prvostupňový súd neúplne

zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal ňou navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov

na okolnosť trojstrannej dohody medzi ňou, ţalovaným a P. Č., nakoľko vykonanie týchto

dôkazov ohľadne uzavretia ústnej zmluvy nemôţe podľa názoru súdu zvrátiť právne

významnú skutočnosť, ţe zmluva o prevzatí dlhu, z ktorej by ţalovanému vznikol záväzok

voči ţalobkyni, nemala zákonom predpísanú písomnú formu.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podala dovolanie

ţalobkyňa. Ţiadala, aby dovolací súd predmetné rozhodnutie spolu s rozsudkom

prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie z dôvodu

podľa Namietala, ţe jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom

v zmysle tým, ţe prvostupňový súd nevykonal ňou navrhnuté dôkazy

a tento nedostatok neodstránil ani odvolací súd.

Ţalovaný sa k podanému dovolaniu ţalobkyne vyjadril tak, ţe ho povaţuje za

bezpredmetné, a preto ho ţiada zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

predovšetkým prípustnosť dovolania, t.j. či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasledujúcich moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých to pripúšťa zákon ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Dovolanie ţalobkyne preto nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

Dovolanie ţalobkyne by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich,

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal tieţ otázkou, či

konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Toto ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (aj rozsudku) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, ţe z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ

g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako

dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je

pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Vady uvedené v tomto zákonnom ustanovení však dovolací súd nezistil.

Pokiaľ dovolateľka namietala odňatie moţnosti konať pred súdom, ktoré malo

spočívať v nevykonaní ňou navrhnutých dôkazov, treba uviesť, ţe súd pri vykonávaní

dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy

vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi

odňatie moţnosti konať pred súdom, pretoţe v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá

je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie

súdu sa neviaţe na návrhy účastníka konania.

V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, ţe súd prvého stupňa v odôvodnení

svojho rozhodnutia vysvetlil, prečo nepovaţoval za potrebné vykonať ţalobkyňou navrhnuté

výsluchy svedkov. K správnosti tohto postupu okresného súdu sa na námietky dovolateľky

uvedené v odvolaní vyjadril v rozsudku aj odvolací súd.

Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa

, Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalobkyne

odmietol podľa ods. l písm. c/ v spojení s bez toho, aby sa

zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre pouţitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovanému v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne

trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. septembra 2011

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová