Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Co-96-2021.pdf
PDF · 128.31 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/96/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcov v rade 1/: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C. XXXX/X, XXX XX D., v rade 2/: E. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C. XXXX/X, XXX XX D., v rade 3/: A. H., F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C. XXXX/X, XXX XX D., v rade 4/: I. G., F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, XXX XX D., proti žalovaným v rade 1/: J. J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, XXX XX D. – M., v rade 2/: J. N. C., F. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, XXX XX D. – M., obaja zastúpení advokátom JUDr. Matejom Vidom, VIDA & VIDA advokátska kancelária, so sídlom Papraďová 3, 821 01 Bratislava, IČO: 52 522 822, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie, že nehnuteľnosti patria do aktív dedičstva, o odvolaní žalobcov 1/ - 4/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 42C/2/2019-197 zo dňa 21.05.2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaní v rade 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcom v rade 1/ až 4/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd určil, že nehnuteľnosti – pozemky v obci D., k. ú. M., evidované ako vlastníctvo žalovaného v rade 1/ na LV č. XXXX ako parcela E-KN, parc. č. 656/1, výmera 1458 m2, orná pôda, v podiele 5/32, parcela E-KN, parc. č. 656/2, výmera 1475 m2, orná pôda, v podiele 5/32, na LV č. XXXX ako parcela E-KN, parc. č. 246/1, výmera 1160 m2, zast. plocha a nádvoria, v podiele 1/8, parcela E-KN, parc. č. 246/2, výmera 137 m2, záhrada, v podiele 1/8, parcela E-KN, parc. č. 334, výmera 1027 m2, orná pôda, v podiele 1/8, parcela E-KN, parc. č. 367, výmera 824 m2, orná pôda, v podiele 1/8, parcela E-KN, parc. č. 600/1, výmera 498 m2, orná pôda, v podiele 1/8, parcela E- KN, parc. č. 600/2, výmera 1550 m2, orná pôda, v podiele 1/8, parcela E-KN, parc. č. 678/1, výmera 2280 m2, orná pôda, v podiele 1/8, parcela E-KN, parc. č. 678/2, výmera 1406 m2, orná pôda, v podiele 1/8, na LV č. XXXX ako parcela E-KN, parc. č. 178/1, výmera 114 m2, orná pôda, v podiele 1/8 a nehnuteľnosti – pozemky v obci D., k. ú. M., evidované ako vlastníctvo žalovanej v rade 2/ na LV XXXX ako parcela E-KN, parc. č. 723/39, výmera 1248 m2, tr. tráv. porasty, v podiele 1/8, parcela E- KN, parc. č. 803/35, výmera 1824 m2, orná pôda, v podiele 1/8, parcela E-KN, parc. č. 803/118, výmera 2051 m2, orná pôda, v podiele 1/8, na LV č. XXXX ako parcela E-KN, parc. č. 560/3, výmera 4369 m2, orná pôda, v podiele 1/4, na LV č. XXXX ako parcela E-KN, parc. č. 205/1, výmera 161 m2, orná pôda, v podiele 1/8, parcela E-KN, parc. č. 205/2, výmera 2716 m2, orná pôda, v podiele 1/8, na LV č. XXXX ako parcela E-KN, parc. č. 278/19, výmera 1153 m2, orná pôda, v podiele 1/1, parcela E-KN, parc. č.
278/23, výmera 1161 m2, orná pôda, v podiele 1/1, parcela E-KN, parc. č. 431/12, výmera 1086 m2, orná pôda, v podiele 1/1, parcela E-KN, parc. č. 431/31, výmera 213 m2, vodná plocha, v podiele 1/1, parcela E-KN, parc. č. 435/10, výmera 1085 m2, orná pôda, v podiele 1/1, na LV č. XXXX ako parcela E-KN, parc. č. 561/62, výmera 4276 m2, lesný pozemok, v podiele 1/2, na LV č. XXXX ako parcela E- KN, parc. č. 564/127, výmera 894 m2, orná pôda, v podiele 1/2, parcela E-KN, parc. č. 564/227, výmera 816 m2, orná pôda, v podiele 1/2, parcela E-KN, parc. č. 807/127, výmera 2306 m2, orná pôda, v podiele 1/2, na LV č. XXXX ako parcela E-KN, parc. č. 178/2, výmera 1288 m2, orná pôda, v podiele 1/8 a na LV č. XXXX ako parcela E-KN, parc. č. 562/19, výmera 1696 m2, trvalé trávne porasty, v podiele 1/4, patria do dedičstva po poručiteľovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D., C.. C. XXXX/X, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, zamietol (výrok I. rozsudku). O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak že žalovaní v rade 1/ a 2/ majú voči žalobcom v rade 1/ až 4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II. rozsudku).
1.1 Súd prvej inštancie dospel k názoru, že vo veci určenia, že do dedičstva po poručiteľovi A. B., nar.XX.XX.XXXX, naposledy bytom D., C.. C. XXXX/X, zomrelom dňa XX.XX.XXXX patrí spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam, a to: pozemky v obci D., k. ú. M., evidované ako vlastníctvo žalovaného v rade 1/ na LV č. XXXX ako parcela E-KN, parc. č. 656/1, výmera 1458 m2, orná pôda, v podiele 5/32, parcela E-KN, parc. č. 656/2, výmera 1475 m2, orná pôda, v podiele 5/32, na LV č. XXXX ako parcela E-KN, parc. č. 246/1, výmera 1160 m2, zast. plocha a nádvoria, v podiele 1/8, parcela E-KN, parc. č. 246/2, výmera 137 m2, záhrada, v podiele 1/8, parcela E-KN, parc. č. 334, výmera 1027 m2, orná pôda, v podiele 1/8, parcela E-KN, parc. č. 367, výmera 824 m2, orná pôda, v podiele 1/8, parcela E-KN, parc. č. 600/1, výmera 498 m2, orná pôda, v podiele 1/8, parcela E-KN, parc. č. 600/2, výmera 1550 m2, orná pôda, v podiele 1/8, parcela E-KN, parc. č. 678/1, výmera 2280 m2, orná pôda, v podiele 1/8, parcela E-KN, parc. č. 678/2, výmera 1406 m2, orná pôda, v podiele 1/8, na LV č. XXXX ako parcela E-KN, parc. č. 178/1, výmera 114 m2, orná pôda, v podiele 1/8 a nehnuteľnosti – pozemky v obci D., k. ú. M., evidované ako vlastníctvo žalovanej v rade 2/ na LV XXXX ako parcela E-KN, parc. č. 723/39, výmera 1248 m2, tr. tráv. porasty, v podiele 1/8, parcela E-KN, parc. č. 803/35, výmera 1824 m2, orná pôda, v podiele 1/8, parcela E-KN, parc. č. 803/118, výmera 2051 m2, orná pôda, v podiele 1/8, na LV č. XXXX ako parcela E-KN, parc. č. 560/3, výmera 4369 m2, orná pôda, v podiele 1/4, na LV č. XXXX ako parcela E-KN, parc. č. 205/1, výmera 161 m2, orná pôda, v podiele 1/8, parcela E-KN, parc. č. 205/2, výmera 2716 m2, orná pôda, v podiele 1/8, na LV č. XXXX ako parcela E-KN, parc. č. 278/19, výmera 1153 m2, orná pôda, v podiele 1/1, parcela E-KN, parc. č. 278/23, výmera 1161 m2, orná pôda, v podiele 1/1, parcela E-KN, parc. č. 431/12, výmera 1086 m2, orná pôda, v podiele 1/1, parcela E-KN, parc. č. 431/31, výmera 213 m2, vodná plocha, v podiele 1/1, parcela E-KN, parc. č. 435/10, výmera 1085 m2, orná pôda, v podiele 1/1, na LV č. XXXX ako parcela E-KN, parc. č. 561/62, výmera 4276 m2, lesný pozemok, v podiele 1/2, na LV č. XXXX ako parcela E-KN, parc. č. 564/127, výmera 894 m2, orná pôda, v podiele 1/2, parcela E-KN, parc. č. 564/227, výmera 816 m2, orná pôda, v podiele 1/2, parcela E-KN, parc. č. 807/127, výmera 2306 m2, orná pôda, v podiele 1/2, na LV č. XXXX ako parcela E-KN, parc. č. 178/2, výmera 1288 m2, orná pôda, v podiele 1/8 a na LV č. XXXX ako parcela E-KN, parc. č. 562/19, výmera 1696 m2, trvalé trávne porasty, v podiele 1, bol v samej podstate určením vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Podľa súdu prvej inštancie vyriešenie tejto otázky dotýka sa spoločných práv a povinností všetkých účastníkov konania o dedičstve. Predmetné konanie by mohlo splniť svoj účel len vtedy, ak sporná otázka, t. j. či nehnuteľná vec patrí do dedičstva, bola vyriešená rozsudkom, ktorého výrok by bol záväzný pre všetkých účastníkov dedičského konania, a preto v konaní pred súdom treba podľa povahy veci považovať uvedených účastníkov za nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1, 2 CSP. O nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 ods. 1, 2 CSP ide všade tam, kde sa účinok a dôsledok rozsudku vzťahuje na všetky strany (spoločníkov), teda tam, kde podľa hmotného práva je právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide, nedeliteľnej povahy, zároveň tu ide o nútené spoločenstvo. V uvedených prípadoch je treba vydať ohľadne všetkých spoločníkov jediný rozsudok. Podľa súdu prvej inštancie z uvedeného vyplýva, že sa jedná o vymedzený okruh osôb, ktorým v konkrétnom konaní náleží tzv. vecná legitimácia, ktorá zakladá hmotnoprávnu zodpovednosť, či na strane žalobcov alebo žalovaných.
1.2 Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že ak bolo v konaní o dedičstve právoplatne rozhodnuté o dedičstve, je uvedené rozhodnutie súdu záväzné (§ 228 CSP, § 193 CSP) a súd je povinný z uvedeného rozhodnutia vychádzať aj pri prejednávaní a rozhodovaní iných vecí. Určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda, že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa
uvedené určenie týka. Uvedenou osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. Ak poručiteľ zanechal viac dedičov (ako to bolo v danom prípade), a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne veci, o ktoré ide v civilnom sporovom konaní, vyporiadané, teda i za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol uvedený majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstve prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom uvedenej veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov uvedenej veci. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že z právnych úkonov týkajúcich sa danej veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z ustanovenia § 77 ods. 1, 2, § 78 CSP. V uvedenej súvislosti poukázal súd prvej inštancie na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 15/2007 zo dňa 22.02.2008, sp. zn. 2Cdo 45/2008 zo dňa 31.03.2009, sp. zn. 1 Cdo 183/2009 zo dňa 30.05.2011, sp. zn. 3Cdo 222/2010 zo 14.3.2011, ako aj na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 260/2011-13 zo dňa 09.06.2011 s tým, že v danej prejednávanej veci od uvedenej doterajšej súdnej praxe nebol dôvod sa odchýliť.
1.3 Podľa súdu prvej inštancie riadne označenie strán sporu ako nositeľov práv a povinností bolo hmotnoprávnou podmienkou podanej žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi a teda, že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, a preto súd prvej inštancie v prejednávanej veci sa prvotne zaoberal tým, či okruh strán sporu na strane dedičov poručiteľa bol úplný a správny a či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom predmetnej veci. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že požadované určenie sa vzťahuje na obdobie ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po uvedenom dni nemajú vplyv na rozhodnutie súdu. Podľa súdu prvej inštancie nakoľko poručiteľka O. K., F. I., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX, teda skôr ako jej manžel B. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a následne dcéra neb. sestry poručiteľky B. H., F. I. - O. B., F. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX a jej jediným dedičom zo zákona bol jej syn A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, v danej veci mala byť podaná žaloba, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke O. K., F. I., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX a až následne sa súd prvej inštancie môže zaoberať žalobou, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, a to s poukazom na skúmanie splnenia predpokladov pri určovacej žalobe, ako je vecná legitimácia a naliehavý právny záujem, nakoľko ide o nároky s odlišným hmotnoprávnym základom. Napokon súd prvej inštancie uviedol, že uplatnenie práva na súdnu ochranu je úzko spojené s procesným postupom, ktorý si strana sporu zvolila a za ktorý nesie sama zodpovednosť prejavujúci sa v neúspechu jeho žalobného návrhu. Rozhodnutie súdu o tom, či určitá vec patrí do dedičstva, sa preto musí vzťahovať na všetkých dedičov po poručiteľke O. K., F. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr.XX.XX.XXXX, nakoľko v čase smrti ona jediná bola poslednou vlastníčkou vyššie označených predmetných nehnuteľností, a preto súd z dôvodu nesprávne naformulovaného petitu žaloby v zmysle skutkového a právneho stavu návrh zamietol. V uvedenej súvislosti súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné, aby súčasne uvedenú žalobu preskúmaval po vecnej stránke a vyjadroval sa k ostatným písomným, či ústnym prednesom strán sporu. Súd z uvedených dôvodov návrh PZ žalobcov v rade 1/ a 4/ na pripojenie spisu Štátneho notárstva v Žiline sp. zn. N 255/74, Nz 326/74 ako nadbytočný a nehospodárny zamietol.
1.4 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal voči žalobcom v rade 1/ až 4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko títo boli v konaní plne úspešní.
2. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie žalobcovia v zákonom stanovenej lehote s tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP). Odvolatelia 1/ až 4/ uviedli, že zastávajú názor, že právny záver súdu, na základe ktorého zamietol žalobu, neobstojí, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolatelia ďalej poukázali na to, že vlastníctvo k predmetným pozemkom od prvotnej vlastníčky O. K., F. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, neprechádzalo iba dedičstvom, a preto kategorické tvrdenie súdu o tom, že či určitá vec patrí do dedičstva, sa musí vzťahovať na všetkých dedičov po poručiteľke O. K., F. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, nakoľko ona jediná bola
poslednou vlastníčkou predmetných nehnuteľností - nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a vychádza z nesprávnych skutkových zistení o prechode a prevode vlastníckeho práva od prvotnej vlastníčky O. K., F. I., nar. XX.XX. XXXX, zomr. XX.XX.XXXX až k poručiteľovi A. B., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Odvolatelia 1/ až 4/ ďalej namietali, že s poukazom na súdom prijatý záver o nesprávne naformulovanom petite žaloby v zmysle právneho a skutkového stavu už súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné, aby uvedenú žalobu skúmal po vecnej stránke a vyjadroval sa k ostatným písomným či ústnym prednesom strán sporu. Podľa žalobcov 1/ až 4/ právny záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého rozhodnutie súdu o tom, či určitá vec patrí do dedičstva sa musí vzťahovať na všetkých dedičov po poručiteľke O. K., F. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, nakoľko ona jediná bola poslednou vlastníčkou vyššie označených predmetných nehnuteľností, neobstojí, pretože žalobcovia ich žalobný nárok síce odvodzovali od právnej predchodkyne O. K., F. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ale právne nástupníctvo nevyplývalo iba z prechodu vlastníctva dedičstvom, ale aj od prevodu vlastníctva označených nehnuteľností darovaním. Ohľadne skutočnosti, že v postupnosti vlastníctvo k predmetným pozemkom od pôvodnej vlastníčky O. K., F. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX prechádzalo nielen dedičstvom ale aj darovaním, žalobcovia 1/ až 4/ predložili listinu postupnosti prevodu vlastníckeho práva k predmetným pozemkom až k dedičovi A. B., nar.XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Samotným zamietnutím návrhu dôkazu na pripojenie spisu Štátneho notárstva v Žiline sp. zn. N 55/74, Nz 324/74, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobcovia 1/ až 4/ uviedli, že sú zákonní dediči poručiteľa A. B., nar. XX.X.XXXX, a podanou žalobou sa domáhali na súde dvoch samostatných určovacích negatívnych výrokov že žalovaní 1/ a 2/ nie sú vlastníci označených nehnuteľností, ktorých časť je v danom čase evi- dovaná v príslušnom katastri ako vlastníctvo žalovaného 1/ a časť ako vlastníctvo žalovanej 2/. Ďalšími samostatnými návrhmi petitu sa žalobcovia 1/ až 4/ domáhali určenia, že tieto pozemky patria do aktív dedičstva po poručiteľovi A. B., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Podľa žalobcov 1/ až 4/ tak ako boli žalobné petity naformulované, bolo dostatočne určené a označené, čoho sa žalobcovia na súde domáhajú a boli spôsobilé na konanie o nich i na rozhodnutie vo veci samej. Súd prvej inštancie však na jednej strane vyzýval žalobcov na odstránenie vady podania žalobného návrhu a na druhej strane žalobu doručil žalovaným na vyjadrenie, čo z hľadiska právnej praxe predstavuje prijatie žaloby súdom na konanie. Preto žalobcovia 1/ až 4/ na výzvu na odstránenie vady podania žaloby nekonali. Poukázali na to, že následne súd žalobu žalobcov 1/ až 4/ odmietol uznesením 42C/2/2019-97 zo dňa 07.07.2020 odmietol. Odvolací súd na odvolanie, obsahom ktorého žalobcovia 1/až 4/ úpravu zmenu žaloby, uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa bez ďalšieho nariadil pojednávanie na deň 21.05.2021 a vykonal pojedná- vanie, na ktorom rozhodol o zamietnutí žaloby. Podľa žalobcov 1/ až 4/ z priebehu pojednávania nebolo však zistiteľné, o akom žalobnom petite súd rozhodoval a rozhodol. Podľa názoru odvolateľov 1/ až 4/ úprava žalobného petitu, tak ako bola naformulovaná v odvolaní proti uzneseniu o odmietnutí žaloby, bola zmenou žaloby. Súd prvej inštancie vykonal pojednávanie a rozhodoval a rozhodol vo veci samej bez toho, aby predtým rozhodol o zmene žaloby. Podľa žalobcov 1/ až 4/ súd prvej inštancie nemal a nemohol konať a rozhodovať vo veci samej bez toho, aby o zmene žaloby rozhodol s tým, že žalobcovia 1/ až 4/ na pojednávaní vyhlásili, že trvajú na podanej žalobe tak, ako bola upravená v odvolaní proti uzneseniu o odmietnutí žaloby. Súd však o navrhnutej úprave nerozhodol. Z uvedeného dôvodu došlo k nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie, ktorým znemožnil strane žalobcov, aby uskutočňovali jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napokon odvolatelia 1/ až 4/ navrhli, aby odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
3. Žalovaní sa vyjadrili k podanému odvolaniu tak, že sa v celom rozsahu stotožňujú s rozsudkom súdu prvej inštancie a považujú ho za vecne správny. V rámci vyjadrenia konštatovali, že pokiaľ žalobcovia tvrdia, že rozsudok neobstojí, pretože žalobcovia odvodzujú svoje právo od predchodkyne, pani O. K., F. I., nielen z dôvodu dedičstva ale aj z dôvodu darovania, tak majú za to, že vlastnícke právo sa nemôže nadobudnúť na základe dvoch právnych skutočností, na základe darovacej zmluvy, ako aj na základe dedenia. Zdôraznili, že žalobcovia boli povinní tvrdiť a preukázať len jednu skutočnosť, na základe ktorej malo dôjsť v rámci postupnosti právnych predchodcov k prechodu alebo prevodu vlastníckeho práva. Ak žalobcovia tvrdili a odvolávali sa alternatívne na dve skutočnosti, bolo zrejmé, že ani jednu z nich nevedia dostatočne preukázať. Žalovaní sa nestotožnili s argumentom žalobcov uvedeným v bode 8. odvolania, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej, a to tak, že žalobu zamietol. Súd prvej inštancie rozhodol správne,
keďže vzhľadom na žalobný návrh, procesný postup ani skutkové tvrdenia žalobcov nebola splnená podmienka aktívnej legitimácie žalobcov ani preukázania naliehavého právneho záujmu. Vzhľadom na uvedené žalovaní považovali za správne aj to, že súd prvej inštancie nepreskúmaval a nevyjadroval sa k ďalším skutkovým tvrdeniam strán. Na základe uvedeného mali žalovaní za to, že odvolanie žalobcov nebolo dôvodné a navrhli, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcov spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania žalovaným v rozsahu 100 %.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) postupom v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
5. Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v zásade sa stotožnil s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o žalobe žalobcov, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
6. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP je viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietali odvolatelia v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok konania.
7. V ďalšom odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, teda či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil, a to s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na všetky námietky (argumenty) uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05), pričom konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, keď uviedol rozhodujúci skutkový stav a primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, svoje závery náležite vysvetlil a dostatočne uspokojivo objasnil, z akých úvah vychádzal. V okolnostiach prejednávanej veci sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalobcov 1/ až 4/ o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jej riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci o taký prípad nešlo, keď súd prvej inštancie síce stručne avšak dostatočne zrozumiteľným spôsobom prezentoval svoje skutkové a právne závery, z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno in globo považovať za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal, ako aj to, o aké ustanovenia právnych predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.
8. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. K námietke žalobcov 1/ až 4/ o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 M Cdo 4/2009). Takú vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštanci sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.
9. Pokiaľ žalobcovia 1/ až 4/ v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie vyslovil nesprávny názor týkajúci sa toho, že navrhovaný petit žaloby bol nesprávne naformulovaným petitom v zmysle skutkového a právneho stavu, keď súd prvej inštancie oprel uvedený záver o vysvetlenie, podľa ktorého rozhodnutie súdu o tom, či určitá vec patrí do dedičstva, sa musí vzťahovať na všetkých dedičov po poručiteľke O. K., F. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, nakoľko práve uvedená poručiteľka bola poslednou vlastníčkou uvedených nehnuteľností, t. j. nehnuteľností, u ktorých sa domáhali žalobcovia 1/ až 4/ určenia, že patria do dedičstva po poručiteľovi A. B., nar. XX.XX.XXXX a zomr. XX.XX.XXXX, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne uviedol, a to aj s ohľadom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. 482/2013, že žalobcami 1/ až 4/ podaná žaloba bola podaná nesprávne, keďže bola podaná vo vzťahu k určeniu, že vec patrí do dedičstva po A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a len jeho dedičmi a nie vo vzťahu k určeniu, že vec patrí do dedičstva po O. K., F. I., nar. XX.XX.XXXX a zomr. XX.XX.XXXX a nie všetkými dedičmi po nej napriek tomu, že od nej odvodzovali vlastnícke právo. S poukazom na uvedené sa súd prvej inštancie v konaní správne zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu. Určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa uvedené určenie týka. Uvedenou osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. K nadobudnutiu dedičstva nedochádza len na základe smrti poručiteľa, keď právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté. Konanie o dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy v pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa v dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu (§ 202, § 203 CMP). Tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom dedičské konanie skončí, a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov. Ak potom poručiteľ zanechal viac dedičov, sú títo až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, ako sa na uvedených právach a povinnostiach navzájom podieľali a majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 77 ods. 1 CSP. To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne vecí, o ktoré ide v civilnom sporovom konaní vedenom s inou osobou ako dedičom vyporiadané, za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol uvedený majetok známy (nebol predmetom dedičstva), tak ako to bolo aj v prejednávanom spore a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom uvedenej veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov uvedenej veci (bližšie viď rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/222/2010 zo dňa 14.03.2011). S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správe konštatoval, že rozhodnutie súdu o tom, či určitá vec patrí do dedičstva, sa musí vzťahovať na všetkých dedičov po poručiteľke O. K., F. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, nakoľko v čase smrti ona jediná bola vlastníčkou označených predmetných nehnuteľností.
10. Námietku odvolateľov 1/ až 4/ týkajúcu sa toho, že rozsudok súdu prvej inštancie neobstojí, pretože žalobcovia odvodzujú ich právo od právnej predchodkyne O. K., F. I. nielen z dôvodu dedičstva, ale aj z dôvodu darovania, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keď vo vzťahu k veciam (dotknuté pozemky), o ktorých žalobcovia 1/ až 4/ tvrdili, že patria do dedičstva po A. B., nebolo súdom určené, že patrili do dedičstva po poručiteľke O. K., F. I. a je teda irelevantné, na základe akých skutočností nastal následne v rámci postupnosti právnych predchodcov prechod alebo prevod vlastníckeho práva k označeným daným pozemkom, keď ani nebolo preukázané, že označené predmetné pozemky boli predmetom darovania.
11. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcov 1/ až 4/ spočívajúcu v tom, že v priebehu konania nebolo zistiteľné, o akom žalobnom petite súd prvej inštancie rozhodol, keďže súd prvej inštancie rozhodoval o žalobnom návrhu žalobcov 1/ až 4/ formulovanom v odvolaní zo dňa 31.07.2020 proti uzneseniu o odmietnutí žaloby s tým, že v prípade opravy podania, ktorú realizovali v rámci odvolania proti odmietnutiu žaloby, išlo o zmenu žaloby podľa § 139 CSP, o ktorej súd prvej inštancie nerozhodol. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že uvedeným procesným postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu procesných práv žalobcov 1/ až 4/ tým, že by súd prvej inštancie znemožnil strane žalobcov, aby uskutočňovali im patriace procesné práva, keďže argument uvádzaný žalobcami 1/ až 4/ nemá opodstatnenie a samotná oprava podania žalobcami nepredstavovala a nemohla predstavovať zmenu žaloby. Samotní žalobcovia iba opravili pôvodné podanie zo dňa 06.01.2019 v rámci odvolania proti odmietnutiu žaloby podľa § 129 CSP, keďže sami na uvedený procesný postup poukázali vo svojom odvolaní zo dňa 31.07.2020 a odvolací súd v uznesení, ktorým zrušil uznesenie o odmietnutí žaloby žalobcov 1/ až 4/, konštatoval, že žalobcovia spresnili žalobný petit, pričom bolo zrejmé, čoho konkrétneho sa domáhajú, označili jednotlivé nehnuteľnosti, kde žiadali vysloviť, že patria do aktív po označenej osobe, pričom o uvedenej žalobe možno rozhodnúť. Z uvedeného je dostatočne zrejmé, že súd prvej inštancie konal o predmete konania podľa názoru odvolacieho súdu vysloveného vo vyššie špecifikovanom uznesení, pričom zo samotnej Zápisnice z pojednávania zo dňa 21.05.2021, a to strany 6, jasne vyplýva, o akom predmete sporu súd prvej inštancie konal. Odvolací súd mal na základe uvedeného za to, že k porušeniu procesných práv žalobcov 1/ až 4/ nedošlo, opačný výklad predmetnej procesnej otázky namietanej žalobcami ohľadne nerozhodnutia o pripustení zmeny žaloby, by znamenal prílišný formalizmus a bol by tak v rozpore s materiálnym hľadiskom predmetného procesného inštitútu.
12. Ďalšie argumenty žalobcov 1/ až 4/ v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované len na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
13. Odvolací súd tiež konštatuje, že v súdenej veci však súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil zákonu zodpovedajúcim spôsobom, pričom právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s právom strany sporu byť pred súdom úspešnou, prípadne s právom na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Z uvedeného dôvodu potom, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu, nedochádza k porušeniu daného práva. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných základných práv podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2010 dosahuje len také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky alebo, ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.
14. Ako nadväzujúci výrok bol posudzovaný aj výrok o trovách prvoinštančného konania, ku ktorému žalobcovia 1/ až 4/ nevymedzili žiadnu konkrétnu námietku. Potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý, tak zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore.
15. Žalobcovia 1/ až 4/ v odvolacom konaní neprodukovali žiadne skutkové ani právne argumenty, spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho prospech. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP, s ktorým sa stotožňuje.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovaným 1/ a 2/ ako úspešnej procesnej strane
nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobcom 1/ až 4/, ktorí vo veci úspech nemali. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)