Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/15/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Sone Mesiarkinovej,

v právnej veci navrhovateľov 1/ M. L., bývajúcej v H.č. X., 2/ P. K., bývajúceho v R.č. X., 3/

T. K., narodenej X., bývajúcej v R.č. X., proti odporcom 1/ JUDr. I. V., bývajúcemu v K.,

C.č. X., 2/ Ľ. T., bývajúcej v K., K. č. X., o určenie nehnuteľnosti do dedičstva, vedenej na

Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 27. októbra

2005 č.k. -60 a rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 7. augusta 2006 sp. zn. 2

Co 456/2005, takto

rozhodol:

Mimoriadne dovolanie z a m i e t a .

Odporcom 1/, 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II rozsudkom z 27. októbra 2005 č.k. -60 zamietol

návrh, ktorým sa navrhovatelia 1/, 2/, 3/ domáhali určenia, že nehnuteľnosti zapísané na liste

vlastníctva č. X., katastrálne územie B. pri K. ako parcela č. 705., orná pôda s výmerou 3744

m², č. 1119, orná pôda s výmerou 2961 m², č. 1218, orná pôda s výmerou 2219 m², č. 1310,

orná pôda s výmerou 183 m², č. 1311, orná pôda s výmerou 1719 m² a na liste vlastníctva č.

X. katastrálne územie B. pri K. ako parcela č. 871, orná pôda s výmerou 7445 m², č. 952, orná

pôda s výmerou 2244 m², č. 953, orná pôda s výmerou 493 m², č. 1128, orná pôda s výmerou

651 m², patria do dedičstva po nebohom J. S. staršom, narodenom X., zomrelom X..

Účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Dospel k záveru o nedostatku naliehavého

právneho určenia na navrhovateľmi uplatnenom návrhu v zmysle

z dôvodu, lebo aj keby bolo návrhu vyhovené, na ich právnom postavení by sa nič nezmenilo.

Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že uvedené nehnuteľnosti, ktoré boli pôvodne

zapísané v pozemnoknižnej vložke č. X. k.ú. B. a boli na základe osvedčenia o vydržaní č. N

100/97, napísanom vo forme notárskej zápisnice dňa 11.6.1997 na Notárskom úrade notára

JUDr. P. V., zapísané na LV č. X. ako vlastníctvo M. V.. Na základe darovacej zmluvy bola

časť týchto nehnuteľností prevedená na odporcu 1/ a časť na odporkyňu 2/ a sú zapísané na

LV č. X. a č. X.. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozpor medzi účastníkmi konania

možno vyriešiť len návrhom o určenie vlastníctva a nie návrhom o určenie, že nehnuteľnosti

patria do dedičstva. Aj po vydaní takéhoto rozsudku by ostali vlastnícke vzťahy sporné,

pretože na základe takéhoto rozsudku by navrhovatelia nemohli dosiahnuť, aby boli v

katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1

Krajský súd v Košiciach na odvolanie navrhovateľov 1/ až 3/ rozsudkom zo 7. augusta

2006 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Účastníkom nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania. Dospel k záveru o tom, že ak zanechal poručiteľ viac

dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi vyporiadané ohľadne veci, o ktorú ide

v občianskom súdnom konaní vedenom s osobou, ktorá nie je poručiteľovým dedičom, sú až

do vyporiadania dedičstva ohľadne tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto

veci a z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci, sú oprávnení a povinní voči iným osobám

spoločne a nerozdielne. V konaní, v ktorom ide o túto vec, majú postavenie tzv. nerozlučných

spoločníkov ( ). Účastníkmi tohto sporového konania bola len vnučka

nebohého M. L. a pravnuci P. K. a T. K. a nie všetci ostatní právni nástupcovia, aj keď majú

postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. Preto odvolací súd dospel k záveru, že pre

nedostatok vecnej legitimácie nebolo možné návrhu vyhovieť. O náhrade trov odvolacieho

konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, ako aj proti rozsudku súdu prvého stupňa,

podal na základe podnetu navrhovateľky 3/ s poukazom na ustanovenie § 243e ods. 1

v spojení s , , mimoriadne dovolanie generálny prokurátor

Slovenskej republiky, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu, že v danej

veci ide o tzv. nerozlučné spoločenstvo, a teda návrh mali podať všetci dedičia po

poručiteľovi J. S. staršom. Namietal, že takýto záver nevyplýva z platnej právnej úpravy.

Každý z dedičov má totiž samostatné právo na ochranu svojho vlastníckeho práva,

vyplývajúceho z hmotnoprávnych ustanovení o nadobúdaní dedičstva dedením. V danej veci

sa navrhovatelia dôvodne domnievajú, že nimi označené nehnuteľnosti vlastnícky patrili

poručiteľovi J. S. staršiemu a keďže sú jeho právnymi nástupcami, domáhajú sa určenia, že

tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva. Návrhom teda mala byť vyriešená predbežná otázka,

či tieto nehnuteľnosti sú novoobjaveným majetkom, ktorý by bol v ďalšom predmetom

dedičského konania. Vytýkal odvolaciemu súdu, že si nevšimol skutočnosť, že návrh bol

podaný proti tretím osobám. Nejde tu teda o vzťah medzi dedičmi navzájom, z ktorého by

bolo možné vyvodiť záver o nerozlučnom spoločenstve, ale o vzťah dediča k tretej osobe,

ktorý môže uplatňovať nárok na ochranu svojich práv vyplývajúcich z titulu právneho

nástupníctva. Nemožno preto požadovať, aby účastníkmi konania boli v takomto prípade

všetci dedičia, lebo ich práva takýmto návrhom a ani prípadným rozhodnutím súdu nie sú

dotknuté. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky pod č. 18/2003 (rozhodnutie bolo publikované v časopise Zo súdnej praxe č. 2

z roku 2003, pod číslom 18 - poznámka dovolacieho súdu). Namietal aj neúplne zistený

skutkový stav veci ako tzv. inú vadu konania.

Navrhovatelia 1/ a 3/ sa v celom rozsahu stotožnili s dôvodmi mimoriadneho

dovolania podaného generálnym prokurátorom Slovenskej republiky.

Navrhovateľ 2/ sa nevyjadril.

Odporca 1/ navrhol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietnuť. Vo

svojom vyjadrení sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutiami súdov a odôvodnením ich

rozhodnutí.

Odporkyňa 2/ sa nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky ( ), preskúmal

vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora nie je dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, že ak generálny prokurátor na základe

podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej

rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak

to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb

alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti

takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Vady v zmysle , ani iné vady konania, ktoré dovolací súd posudzuje podľa

, druhej vety z úradnej povinnosti, neboli v mimoriadnom dovolaní

namietané a z obsahu spisu ani nevyplývajú. S výnimkou týchto vád je dovolací súd viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho mimoriadny dovolateľ obsahovo

vymedzil.

Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použije iný právny predpis, ako má správne použiť, alebo aplikuje síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyloží. O takýto prípad v prejednávanej veci však v danej

veci nejde.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so

všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú

(viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 ,

z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo iných skutočností,

s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája ( ).

Podľa sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa.

Predpokladmi dedenia sú a/ smrť fyzickej osoby, b/ existencia dedičstva, c/ spôsobilý dedič.

Z ustanovenia vyplýva, že ak je navrhovateľov alebo odporcov

v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba.

Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na

všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre

ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na

uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane

( ).

O spoločné páva a povinnosti, ohľadne ktorých sa rozhodnutie musí vzťahovať na

všetkých účastníkov konania, ktorí vystupujú na jednej strane a úkony jedného z nich platia aj

pre ostatných sa jedná vtedy, ak podľa ustanovení hmotného práva je právo alebo povinnosť,

o ktoré v konaní ide, nedeliteľnej povahy. Tak je tomu napr. v konaní o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva patriaceho viacerým podielovým

spoluvlastníkom, v konaní o neplatnosť závete poručiteľa, ktorý zanechal viac dedičov,

v konaní o popretie rodičovstva a podobne (viď R 1/1975).

Ak bolo v konaní o dedičstve právoplatne rozhodnuté o dedičstve, je toto rozhodnutie

súdu záväzné ( v spojení s ) a súd je povinný z tohto

rozhodnutia vychádzať aj pri prejednávaní a rozhodovaní iných vecí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že určovací návrh spočívajúci

v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju

poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten,

koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je

poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom.

K nadobudnutiu dedičstva však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna

úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva.

Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané

a rozhodnuté, konanie o dedičstvo začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť

prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí

o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa

dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do

potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu (§ 175p,

§ 175q, § 175 zca), tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí,

a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi

viacerých dedičov.

Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu

považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov

týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení

voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na

týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných

spoločníkov v zmysle

To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi

nimi ohľadne veci, o ktoré ide v občianskom súdnom konaní, vedenom s inou osobou ako

dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom) vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom

dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní

o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia

považovaný za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení

a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce

z ustanovenia

Preto záver odvolacieho súdu o nemožnosti vyhoveniu návrhu z dôvodu, že

účastníkmi tohto sporového konania bola len vnučka nebohého M. L. a pravnuci P. K. a T. K.

a nie všetci ostatní právni nástupcovia po nebohom poručiteľovi, ktorí majú postavenie tzv.

nerozlučných spoločníkov, vedúci k zamietnutiu návrhu, bol vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ mimoriadny

dovolateľ poukazoval na rozhodnutie sp. zn. publikované pod č. 18., v časopise

Zo súdnej praxe 2/2003, tak toto rozhodnutie riešilo otázku aktívnej legitimácie na podanie

návrhu na ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v spoluvlastníctve viacerých

vlastníkov. Pre prejednávaný prípad aktívnej legitimácie viacerých dedičov na podanie

určovacieho návrhu a ich procesného spoločenstva v takomto konaní, sú však právne závery

dovolacieho súdu uvádzané v uvedenom rozhodnutí právne irelevantné.

Na základe uvedeného preto možno uzavrieť, že rozhodnutie odvolacieho súdu,

ktorým potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý návrh zamietol, spočíva na správnom

právnom posúdení veci a dovolací dôvod uplatňovaný generálnym

prokurátorom v mimoriadnom dovolaní nie je daný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto mimoriadne dovolanie generálneho

prokurátora Slovenskej republiky nepovažoval za dôvodné a podľa § 243b ods. 1 veta pred

bodkočiarkou v spojení s ho zamietol.

V dovolacom konaní úspešným odporcom 1/, 2/ vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti navrhovateľom, ktorí úspech nemali (§ 142 ods. 1, § 148a ods. 2,

a ). Dovolací súd im náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal z dôvodu, že nepodali návrh na ich náhradu v zmysle

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. februára 2008

JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: