Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cob/128/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: BOOM SNACKS SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Partizánska 685/82, Poprad, IČO: 31 691 633, zastúpený: JUDr. Zuzana Oravcová, advokátka, Vŕbová 15602/23, Banská Bystrica, IČO: 45 028 265, proti žalovanému: MAGNIT EU, s.r.o., Račianska 88 B, Bratislava, IČO: 50 706 411, zastúpený PUCHALLA, SLAVIK & partners s.r.o., so sídlom Thurzova 7, Košice, IČO: 36 860 930, o zaplatenie 9.060,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. -108 zo dňa 08. júna 2022, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. -108 zo dňa 08. júna 2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom, právne odôvodneným ust. a , , d , ust. až 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.060,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8% p.a. zo sumy 5.460,- eur od 23.01.2021 a zo sumy 3.600,- eur od 20.02.2021 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Právne posúdenie veci súd prvej inštancie založil najmä na zmluve o preprave, uzavretej stranami sporu, v súlade s o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (ďalej aj „CMR“), uverejneným Vyhláškou Ministra zahraničných vecí č. (ďalej aj „") v Zbierke zákonov. Dohovor sa v zmysle článku 1 ods. 1, bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán, vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok cestným vozidlom za odplatu, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania ležia v dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom . Dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je podľa Článku 4 nákladný list, ktorého absencia, nedostatky alebo strata nemajú vplyv na existenciu alebo platnosť prepravnej zmluvy a ustanovenia sa na ňu vzťahujú naďalej.

3. Pohľadávku žalovaného na započítanie z prepravy tovaru súd prvej inštancie označil za nedôvodnú a účelovú, nakoľko žalobca odoslanie požadovaných dokladov preukázal podacími lístkami. Dôkazná povinnosť z tvrdení, že zaslané mohli byť prázdne papiere, iné listinné doklady, kópie a pod. prechádza

na žalovaného, ktorý na pojednávaní tvrdil, že originálne listiny mu zaslané neboli a potrebuje ich pre prípadnú kontrolu. Je preto nelogické, aby pri uvedených tvrdeniach žalobcu od vykonania prepravy (koniec roka 2020) nevyzval na doručenie originálov listín. Spôsob odoslania listinných dokladov bol dohodnutý v článku 9 objednávky, jeho režim sa spravuje ust. (teória dôjdenia), pričom dostatočným dokladom o jeho dodržaní je potvrdenie zo Slovenskej pošty. 4. Zmluvu o preprave tovaru uzatvorenú medzi stranami, v ktorej sa žalobca ako dopravca zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa uskutočniť prepravu veci, súd prvej inštancie vyhodnotil ako uzatvorenú platne, podľa , čo medzi stranami nebolo sporné. Po uskutočnení prepravy vystavil žalobca za účelom úhrady odplaty žalovanému faktúru č. FD20200677 na sumu 5.460,- eur s dátumom splatnosti 22.01.2021, faktúru č. FD20200742 na sumu 3.600,- eur s dátumom splatnosti 19.02.2021. Žalovaný vystavené faktúry v lehote splatnosti neuhradil a tak mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania, ktoré však v zmluve dohodnuté neboli, a preto súd pri stanovení ich výšky vychádzal zo zákonných úrokov z omeškania platných v čase, kedy došlo k omeškaniu v zmysle ust. , v spojení s ust. a podľa ust. až 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. . O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. a žalobcovi priznal ich plnú náhradu, o výške ktorej rozhodne uznesením po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, súdny úradník v súlade s ust. . 5. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, z odvolacích dôvodov podľa písm. a/, b/ d/ (ktoré nesprávne označil ako písm. c/), podľa písm. f/ (ktoré nesprávne označil ako písm. d/) a podľa písm. h/ (ktoré nesprávne označil ako písm. e/) ods. 1 ust. . 6. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci vytkol súdu prvej inštancie jej posudzovanie výlučne na základe dôkazov predložených žalobcom. Podpisom objednávok č. 2349, č. 2350, č. 2351 všetkých zo dňa 18.11.2020, objednávky č. 2370 zo dňa 15.12.2020 a objednávky č. 2374 zo dňa 16.12.2020 vznikol medzi stranami obchodný vzťah, z ktorého im vznikajú povinnosti a v prípade ich nedodržania

- pokuty. Žiadna zo strán nespochybňovala dobrovoľné podpísanie objednávok a ani spoluprácu, ktorá sa na vopred dohodnutých podmienkach uskutočnila. Žalobca si však ako dopravca nesplnil povinnosť v zmysle bodu č. 9 objednávok, prostredníctvom pošty doručiť do 7 kalendárnych dní na poštovú adresu žalovaného originály CMR, faktúry a objednávky, na základe čoho ho dňa 11.12.2020 žalovaný doporučeným listom zo dňa 11.12.2020, poštové potvrdenie č. RF071125750SK, vyzval na zaslanie originálov dokladov. 7. Ako ďalší dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci kvalifikoval označenie jeho pohľadávky vo výške 2.265,- eur ako nedôvodnej a účelovej a samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za v rozpore so zákonom. Zdôraznil, že rozsudok musí byť primeraný (princíp proporcionality), nesmie nad nevyhnutnú mieru poskytovať žalobcovi neadekvátnu výhodu a vydaný rozsudok takýto voči nemu je, z dôvodu neprihliadnutia na ustanovenia objednávok, dôkazov a prekročenia rámca voľnej úvahy. Súd žiadnym spôsobom nereagoval a nebral do úvahy jeho tvrdenia, predložené dôkazy a vychádzal výlučne z tvrdení a dôkazov predložených žalobcom a jeho rozhodnutie neobsahuje riadne odôvodnenie. Súd mu uvedeným postupom preukázateľne znemožnil uskutočňovať svoje procesné práva v tak závažnej a neprípustnej miere, že tým celkom zjavne došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. zo 07.10.2015, ktorým ústavný súd judikoval: „Vyrovnať sa“ s argumentom účastníka konania teda znamená uviesť dôvody na prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Ak súd argument odmietne, musí ho v odôvodnení rozhodnutia buď vyvrátiť, alebo spochybniť, prípadne vysvetliť, z akého dôvodu uvedený argument nie je právne relevantný v okolnostiach prípadu. Nestačí, ak súd na argument účastníka konania zareaguje, ale vyrovná sa s ním nedostatočne, „stručným konštatovaním." Inak povedané, nestačí formálne zaoberanie sa námietkou účastníka konania. Súd sa s argumentom musí vyrovnať dostatočne. Ak argument odmietne, musí dostatočným spôsobom uviesť, z akého dôvodu (prečo) argument pokladá za nesprávny. Argumenty súdu uvedené pre odmietnutie argumentov účastníka konania musia byť jasné, zrozumiteľné, dostatočne konkrétne, aby naozaj vyvracali alebo spochybňovali argumenty účastníka konania. 9. Konštatoval, že k obsahu povinnosti súdu „vyrovnať sa" s argumentmi účastníka konania sa vyjadril aj Európsky súd pre ľudské práv napr. v rozhodnutí Vetrenko vs. Moldavsko z 18.05.2010, č. 36552/02, kde uviedol: „...jednou z požiadaviek článku 6 na vnútroštátne súdy je, aby sa zaoberali najdôležitejšími argumentmi vznesenými účastníkmi konania a aby uviedli dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Hoci rozsah, v ktorom sú súdy povinné uviesť dôvody sa môže meniť v závislosti od osobitných okolností prípadu, opomenutie zaoberať sa podstatnými argumentmi alebo

zjavne svojvoľné (arbitrárne) zaoberanie sa takýmito argumentmi, je nezlučiteľné s ideou spravodlivého procesu." 10. Postup súdu podľa žalovaného zároveň vykazuje znaky arbitrárnosti, pretože pri rozhodovaní (napriek tomu, že má vyjadrenia a dôkazy predložené žalovaným) prihliadal výlučne na argumenty a dôkazy predložené žalobcom a v odôvodnení rozsudku úplne absentuje vysporiadanie sa s jeho argumentáciou. Toto tvrdenie podporil poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR, podľa ktorého: „Za arbitrárne zaoberanie sa argumentmi možno označiť všeobecné konštatovanie súdu, že argumenty účastníka sú nesprávne alebo irelevantné, ak súd vôbec nevysvetlí alebo iba nedostatočne vysvetlí, prečo ich považuje za nesprávne alebo irelevantné. Čím dôkladnejšia a podrobnejšia je argumentácia účastníka konania, tým dôkladnejšia musí byť aj argumentácia súdu, ktorou predložené argumenty spochybňuje alebo vyvracia." (). Poznamenal, že Ústavný súd SR viackrát konštatoval, že všeobecný súd, nerešpektujúci horeuvedené princípy ústavnosti, porušuje svojím konaním priamo základné zásady procesného konania. V zmysle uvedeného je postup súdu prvej inštancie v tomto konaní zjavným porušením základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa SR a o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 11. Dňa 11.11.2022 doručil žalovaný doplnenie odvolania zaslanými prílohami - doporučeným listom zo dňa 11.12.2020 a poštovým potvrdením č. RF071125750SK. 12. Vo vyjadrení doručenom k odvolaniu žiadal žalobca napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného na úplnú náhradu trov konania. Odvolanie pokladal za nedôvodné a neopodstatnené v celom rozsahu a odvolacie dôvody uvádzané žalovaným za právne irelevantné, s jediným cieľom, oddialiť uspokojenie žalobcu. Uviedol, že žalovaný sa už takmer dva roky vyhýba svojej povinnosti plniť, súdne konanie sa snaží predlžovať tvrdeniami o povinnosti započítania zmluvnej pokuty a získava tak neoprávnenú finančnú výhodu vo svoj prospech. Súd prvej inštancie dal obom stranám priestor vo forme vyjadrení i na pojednávaní dňa 08.06.2022, s možnosťou ich preukázania či už predloženými alebo minimálne aspoň označenými dôkaznými prostriedkami, ktorú obe strany využili až kým súd nevyhlásil dokazovanie za skončené, pričom žiadne ďalšie dôkazy nepredložili a ani nenavrhovali vykonať. Žalovaný v priebehu celého konania na súde prvej inštancie nenamietal nevykonanie nejakého ním označeného dôkazu a ani žiaden ďalší dôkaz okrem tých, ktoré uplatnil pred skončením dokazovania nepredložil. 13. Napriek poučeniu súdu žalovaný ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal, tie produkoval až v odvolaní proti rozsudku a predložil „nový dôkaz,“ ktorým chce preukázať, že žalobcu vyzýval na zaslanie originálov dokladov. Z predloženého listu možno len konštatovať, že žalobcovi poslal originály objednávok opečiatkované a ním podpísané a žiadal ich vrátiť opečiatkované a podpísané žalobcom. Ide o objednávky č. 2349, č. 2350 a č. 2351, všetky zo dňa 18.11.2020, t.j. o objednávky prepravy, ktoré boli žalovanému súhrnne vyúčtované faktúrou č. FD20200677 na sumu 5.460,- eur so splatnosťou dňa 22.01.2021. Objednávky od žalovaného, ako objednávateľa prepravy, boli žalobcovi ako dopravcovi zasielané nascanované mailom s podpisom a pečiatkou žalovaného. V špedícii je zaužívanou praxou a obchodnou zvyklosťou, že po vykonaní prepravy sa originál faktúry, CMR - nákladného listu a potvrdenej objednávky, t.j. objednávky opečiatkovanej a podpísanej dopravcom zasiela objednávateľovi prepravy. Toto žalobca splnil a predloženými podacími lístkami aj preukázal. Objednávateľovi prepravy vždy zasiela vytlačenú objednávku, ktorá mu v tomto prípade prišla od žalovaného nascanovaná, na túto pripojí svoj podpis s pečiatkou a zasiela ju spolu s faktúrou a nákladným listom (CMR). Ide o bezodkladný úkon po vykonaní prepravy, pričom požiadavka žalovaného bola do 7 dní po vykonaní prepravy, čo aj dodržal. Ak by žalovanému niektorý doklad chýbal, určite by sa ho dožadoval z dôvodu, že jemu samotnému by zákazník prepravu nezaplatil. Takže akákoľvek námietka žalovaného v tomto smere je neopodstatnená a vykonštruovaná za účelom predlžovania konania a vyhýbania sa povinnosti uhradiť svoj splatný záväzok. Naviac takýto „dôkaz“ nemožno vzhľadom na už uvedenú sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania, ani brať do úvahy a nemožno ho použiť ani pri aplikácii ust. . 14. Žalobca s poukazom na ust. a v spojení s ust. skonštatoval zistenie skutkového stavu prvoinštančným súdom na základe riadne vykonaného dokazovania so zachovaním procesných práv oboch strán. Za nedôvodnú označil aj námietku žalovaného o nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdom prvej inštancie a nevysporiadaní sa s jeho argumentami, pretože v stručnom a výstižnom vyjadrení je odôvodnenie obsiahnuté v odseku 10 rozsudku. Žalovaný vykonanie prepravy nenamietal, sporným bol len jeho nárok na započítanie zmluvnej pokuty k odplate žalobcu. Argumentácii žalovaného však súd neuveril a konštatoval neunesenie dôkazného bremena z jeho strany. Jeho citácie z rozhodnutí Ústavného súdu SR nie sú v tomto smere namieste a nemožno ich na toto rozhodnutie aplikovať.

15. Vo vyjadrení, ktoré následne podal žalovaný, sa k žalobcom tvrdenému účelovému predlžovaniu konania z jeho strany ostro ohradil. Zotrval na dôvodoch svojho odvolania s konštatovaním, že rozsudok prvoinštančného súdu vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia, následkom čoho nie je riadne odôvodnený, čo spôsobuje jeho arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť. Nesúhlasil so záverom súdu, že z predložených podacích hárkov vyplýva, že žalobca si povinnosť zaslať originály objednávok splnil, a dôkazné bremeno na preukázanie ich nezaslania spočíva práve na žalovanom. Opak je však pravdou, pretože žalobca má ním tvrdené skutočnosti preukazovať. Žalovaný nemôže dokazovať, že sa niečo nestalo, čo podporuje aj uznesenie NS SR z 31.05.2010, sp. zn. , podľa ktorého „Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka, treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.“ Súd však svoje myšlienkové postupy vyjadril veľmi stručne svojím konštatovaním, že „Potvrdenie zo slovenskej pošty je dostatočný doklad,“ bez toho, aby svoje tvrdenie riadne zdôvodnil. 16. Na podporu svojej argumentácie poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. , , sp. zn. zo dňa 17.02.2011, v zmysle ktorých súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa (a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa ) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. , Nález z 19.10.2010. ZNUÚS 2010, s. 808: „Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa , resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa je aj vykonávanie dôkazov s cieľom ustálenia skutkových okolností súdenej veci, ktoré sú pre jej právne posúdenie podstatné a sú medzi účastníkmi konania sporné.“

17. Podľa nálezu z 11.10.2012, ZNUÚS 2012, s. 766: „O arbitrárnosť právnych záverov pritom ide spravidla vtedy, keď súd vôbec nedal uspokojujúcu odpoveď na argumenty predložené účastníkom, alebo ak právne závery, ku ktorým súd dospel, nemajú svoj racionálny výklad v interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov pomocou prípustných interpretačných metód, alebo keď k súdom vyvodeným právnym záverom v konkrétnej veci už prima facie nie je možné dôjsť podradením zisteného skutkového stavu pod príslušnú právnu normu. Takéto nedostatky odôvodnenia totiž porušujú základné právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods, 1 .“

18. Podľa nálezu Nález z 11.10.2012. ZNUÚS 2012, s. 764: „Súčasťou práva na meritórne rozhodnutie je aj právo na riadnu (nearbitrárnu, teda svojvôľu nevykazujúcu) interpretáciu právnej normy a právo na riadne odôvodnenie, vyrovnávajúce sa so všetkými podstatnými argumentmi účastníka.“

19. Žalovaný potvrdil, že: „Žalobca vždy zasiela objednávateľovi prepravy, v tomto prípade žalovanému, vytlačenú objednávku, ktorá mu prišla nascanovaná od žalovaného, na túto pripojí svoj podpis s pečiatkou a zasiela ju spolu s faktúrou a nákladným listom (CMR) žalovanému,“ avšak konštatoval, že on a ani žiaden iný subjekt nemôže považovať vytlačenie nascanovaného dokumentu a jeho následné podpísanie druhou stranou za originál listiny, za ktorý možno považovať len listinu riadne podpísanú oboma zmluvnými stranami, nie jej vytlačenú fotokópiu, ktorou scan nepochybne je. Je teda nesporné, že žalobca si svoju povinnosť zaslať originál objednávky žalovanému v lehote 7 dní od ukončenia prepravy nesplnil, a tak mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu, o čom svedčí aj listinný dôkaz predložený žalovaným.

20. Nedostatočne zistený a hlavne nesprávne vyhodnotený skutkový stav tak neobstojí, súdom osvojené tvrdenie bolo vyvrátené predloženým listinným dôkazom a samotnými tvrdeniami žalobcu, a preto je nesplnenie povinnosti zo strany žalobcu potrebné považovať za nesporné. Súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nedostatočne sa vysporiadal s predloženými dôkazmi ako aj tvrdeniami strán, čo spôsobuje arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku. Žalovaný na svojom odvolaní zotrval, žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie. 21. Žalobca vo vyjadrení poukázal na vyjadrenie žalovaného zo dňa 13.06.2023, v ktorom po zmene právneho zástupcu z rôznych uznesení a nálezov Najvyššieho a Ústavného súdu SR citoval právne vety/názory týkajúce sa odôvodnenia súdnych rozhodnutí a konštatoval, že napádaním nedostatočnosti

odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, sa nesnaží docieliť ukončenie súdneho konania, ale naopak jeho predlžovanie. 22. Žalovaný predmetné faktúry eviduje vo svojom účtovníctve a uviedol ich aj na účely kontrolného výkazu v súvislosti s DPH, pričom až do podania odporu fakturované sumy nenamietal a mal záujem ich uhradiť, len v inej lehote splatnosti. Vo vzájomnej komunikácii žiadal žalobcu o predĺženie lehoty splatnosti do 20.06.2021 s tým, že do tohto termínu je schopný svoje záväzky uhradiť. Podstatou celého tohto sporu je len oddialenie uspokojenia nároku žalobcu, pretože pre žalovaného je výhodné viesť niekoľko rokov trvajúci spor, kedy sa pohľadávka žalobcu stáva skutočne iluzórnym a aj v dôsledku inflácie má úplne inú hodnotu ako v čase jej splatnosti v roku 2020. Žalobca zdôraznil, že ako obchodná spoločnosť je na trhu desaťročia, vždy konal a koná v súlade so zásadami poctivého obchodného styku a svoju povinnosť do 7 dní po vykonaní prepravy zaslať originály dokladov žalovanému (faktúry, CMR a objednávky), si splnil. 23. Žalovaný mu ako dopravcovi objednávky zasielal nascanované mailom, so svojim podpisom a pečiatkou. V ďalšom zopakoval prax zaužívanú v špedícii a zdôraznil žalovanému, že zaslal aj originál objednávky, ktorá bola konateľkou žalobcu vlastnoručne podpísaná a opečiatkovaná. Ak by niektorý doklad žalovanému chýbal, určite by jeho absenciu namietal a dožadoval by sa ho z dôvodu, že jemu samotnému by zákazník prepravu nezaplatil. Ak žalovaný následne zasielal žalobcovi požiadavku, aby mu podpísal čisté objednávky na prepravu, táto skutočnosť nemá žiaden právny význam k uplatneniu zmluvnej pokuty z jeho strany, pretože žalobca mu originály objednávky, tak ako to už bolo popísané zasielal. 24. Námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a nevysporiadal sa s protiargumentami žalovaného neobstojí. Žalovaný vykonanie prepravy nenamietal, sporným medzi stranami bol len jeho nárok na započítanie zmluvnej pokuty k odplate žalobcu a súd prvej inštancie konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalovaným. 25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach rozsahu a dôvodov odvolania ( a ) a postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a postupom v súlade s ust. ho potvrdil.

26. Podľa , zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

27. Podľa , dopravca je oprávnený požadovať, aby mu odosielateľ potvrdil požadovanú prepravu v prepravnom doklade, a odosielateľ je oprávnený požadovať, aby mu dopravca písomne potvrdil prevzatie zásielky.

28. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak sú na vykonanie prepravy potrebné osobitné listiny, je odosielateľ povinný odovzdať ich dopravcovi najneskôr pri odovzdaní zásielky na prepravu. Odosielateľ zodpovedá za škodu spôsobenú dopravcovi neodovzdaním týchto listín alebo ich nesprávnosťou.

29. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak nevyplýva zo zmluvy niečo iné, zmluva zaniká, ak odosielateľ nepožiadal dopravcu o prevzatie zásielky v čase určenom v zmluve, inak do šiestich mesiacov od uzavretia zmluvy.

30. Podľa , , podľa zmluvy môže byť dopravca povinný vydať odosielateľovi pri prevzatí zásielky na prepravu náložný list. Náložný list je listina, s ktorou je spojené právo požadovať od dopravcu vydanie zásielky v súlade s obsahom tejto listiny. Dopravca je povinný zásielku vydať osobe oprávnenej podľa náložného listu, ak mu táto osoba náložný list predloží a potvrdí na ňom prevzatie zásielky.

31. Podľa , , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú

pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

32. Podľa , (ďalej aj „“) , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 33. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 34. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, obsahom písomného odôvodnenia napadnutého rozsudku a konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj obsahom odvolania žalobcu, sa odvolací súd priklonil k právnym záverom súdu prvej inštancie, konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a s poukazom na ust. odkazuje aj na jeho síce stručné, ale presvedčivé odôvodnenie. Stotožnil sa aj s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, žalobca má nárok na zaplatenie odplaty za prepravu vykonanú v rámci dvoch rôznych štátov (miesto nakládky Francúzsko, miesto vykládky Slovenská republika - Košice), regulovanú o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR).

35. V konaní nebolo sporné, že sporové strany ako podnikateľské subjekty uzavreli v zmysle ust. a nasl. podpisom objednávok č. 2349, č. 2350, č. 2351 všetkých zo dňa 18.11.2020, objednávky č. 2370 zo dňa 15.12.2020 a objednávky č. 2374 zo dňa 16.12.2020 zmluvu o preprave veci, na základe ktorej žalobca realizoval cezhraničnú prepravu tovaru s určeným miestom nakladáky a vykládky, dohodnutou cenou prepravy a s podmienkou doručenia originálov dokladov CMR, objednávok a faktúr, pod hrozbou zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 30 % z hodnoty prepravy (bod 9, 10 objednávok). Prepravu tovaru vyúčtoval žalobca v zmysle zmluvne dohodnutej ceny faktúrami č. FD20200677 na sumu 5.460,- eur s dátumom splatnosti 22.01.2021 a č. FD20200742 na sumu 3.600,- eur s dátumom splatnosti 19.02.2021.

36. Žalobca vyfakturovanú cenu za prepravu nerozporoval, rozporoval nedoručenie originálov dokladov vzťahujúcich sa na prepravu, s nárokom započítania si zmluvnej pokuty v sume 2.265,- eur proti pohľadávke žalobcu.

37. Zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia povinnosti, ktorej splnenie vyplýva zo zabezpečovanej zmluvy. Dojednanie jej výšky či spôsobu určenia je vecou dohody účastníkov. Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanovení a je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie t. j. pokutu. Podľa úpravy má súd moderačné právo a zmluvnú pokutu môže znížiť až do výšky škody vzniknutej do doby súdneho rozhodnutia porušením zabezpečovacieho záväzku. Základom pre dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute je vymedzenie zmluvného záväzku v uzavretej zmluve, ktorého porušenie je dôvodom pre vznik povinnosti platiť zmluvnú pokutu. Zmluvná povinnosť zabezpečená zmluvnou pokutou sa musí v zmluve vyjadriť presne a zrozumiteľne, aby nevznikala pochybnosť o jej obsahu. V prípade nedostatočne jasného a zrozumiteľného vyjadrenia zmluvného záväzku, ktorého nesplnenie je dôvodom na vznik nároku na uplatnenie zmluvnej pokuty, by išlo o neplatný právny úkon, ktorý by mohol mať právny dôsledok na neplatnosť dohody o zmluvnej pokute. Z formálneho hľadiska sa pre platnosť dojednania o zmluvnej pokute vyžaduje písomná forma, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu v prípade nedodržania stanovenej zákonnej formy.

38. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní (povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia) znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé), je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Procesná pasivita strany sporu má za následok, že neuniesla dôkazné bremeno.

39. Žalobca, ktorý tvrdenie žalovaného o nedoručení orignálov namietaných listín popiera, predložil do konania elektronický podací lístok s podacím č. RE 860178104SK a RE269870112SK, z ktorého je zrejmé, že v prvom prípade deň po vykonaní prepravy, t.j. dňa 24.11.2020 a v ďalšom prípade v deň vykonania prepravy dňa 21.12.2020 doručoval žalovanému poštovú zásielku, ktorú si žalovaný v oboch prípadoch vyzdvihol na ďalší deň po ich zaslaní. Žalovaný síce namietal doručenie len fotokópií namietaných dokladov, avšak odvolací súd nemá v zhode so súdom prvej inštancie dôvod tento dôkaz spochybňovať.

40. Nemožno prisvečiť ani tvrdeniam žalovaného, že preukazovať doručenie originálov listín má žalobca, čo vyplýva aj z ním prispôsobivo skrátenej verzii citácie uznesenia NS SR z 31.05.2010, sp. zn. , ktorá v celom kontexte znie: „Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. V prejednávanej veci to potom znamená, že žalobcovia nemali povinnosť preukázať neexistenciu skutočností, z ktorých odvodzoval svoje dedičské právo žalovaný, ale naopak ich preukázanie bolo povinnosťou žalovaného.“

41. Z citovaného je zrejmé, že dôkazné bremeno zaťažuje v tomto prípade žalovaného, ktorý na rozdiel od žalobcu ku svojim námietkam počas celého konania neprodukoval žiadne dôkazy a jeho odvolacie námietky, prezentované formou citácií z rozhodnutí Najvyššieho či Ústavného súdu SR túto jeho povinnosť rovnako nekompenzujú a nemôžu ju suplovať ani námietky o nedostatočnom odôvodnení, nepreskúmateľnosti či arbitrárnosti napadnutého rozsudku, eventuálne námietky o neprimeranom zvýhodovaní žalobcu a výčitky neproporcionality, ktoré sú kvalitatívnymi znakmi neodkladných a zabezpečovacích opatrení, nie meritórnych rozhodnutí.

42. Žalobca až dňa 11.11.2022, t.j. tri mesiace po uplynutí lehoty na podanie odvolania doručil súdu fotokópiu podacieho lístku zo dňa 14.12.2020, ktorý by mal preukazovať doručenie listu žalobcovi so žiadosťou o zaslanie oroginálu „objednávky.“ Nie však CMR ani faktúry, tak ako vyžaduje bod 9 objednávky, zakladajúci žalovanému nárok na zmluvnú pokutu, ktorú si nárokuje vo výške 2.265,- eur, teda z celkovej žalovanej sumy, zahŕňajúcej aj vykonanie prepravy na základe objednávok č. 2370 a 2374 zo dňa 15.12.2020 a 16.12.2020, ktoré však predložená žiadosť o zaslanie originálu objednávky nezahŕňa.

43. Z ust. vyplýva, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

44. V režime sporového konania je odvolacie konanie ovládané princípom neúplnej apelácie a tak odvolací súd nemôže prihliadať na akékoľvek nové prostriedky procesnej obrany žalovaného, pretože sú v súčasnej fáze konania neprípustné. Navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla. Odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v ust. .

45. Žalovaným predložený dôkaz nemožno považovať za tzv. novoty v intenciách citovaného ustanovenia ( ) a teda odvolací súd by naň ani v prípade jeho relevantnej dôkaznej hodnoty a doručenia v zákonnej lehote nemohol prihliadať. Naviac v prípade reálneho záujmu žalovaného uhradiť pohľadávku žalobcu, mohol všetky pochybnosti o jeho dobromyseľnosti odstrániť napr. realizovaním platby v sume 6.795,- eur, teda vo výške po odpočítaní vyčíslenej zmluvnej pokuty od žalobcom vyfaktúrovanej ceny za prepravu, čím by poprel tvrdenia žalobcu o cielenom vyhýbaní sa povinnosti realizovať úhradu za vykonanú prepravu, k čomu však nepristúpil.

46. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien, a to bremena tvrdenia skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena preukázania týchto skutočností. V sú tieto povinnosti upravené v ust. ods. I veta prvá , podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov sporového konania, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, znáša nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka konania. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka konania za jeho výsledok, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka konania nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie (NS SR sp. zn. ). 47. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie dôvody žalovaného podľa ust. , , , , a nie sú naplnené, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, skutkový stav aj správne právne posúdil, boli splnené aj procesné podmienky konania, nenastala ani situácia, ktorou by súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie nemalo ani inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 48. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. ako vecne správne potvrdil.

49. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).