Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Ek/615/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO 31 575 951 proti povinnej U. D., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX X., o vymoženie 1.905,55 eur s prísl., vedenej súdneho exekútora Mgr. Jozefom Pavlíkom, Exekútorský úrad Brezová pod Bradlom, M.R.Štefánika 335/16, 906 13 Brezová pod Bradlom, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 27.11.2019 takto

rozhodol:

Sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 27.11.2019 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. zo dňa 27.11.2019, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a rozhodol, že oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov nepriznáva.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že exekúcia sa začala dňa 22.05.2019 doručením poverenia na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi na vymoženie istiny vo výške 1.905,55 eur pozostávajúcej z istiny vo výške 1.820,42 eur, vyčísleného úroku vo výške 82,87 eur a vyčísleného úroku z omeškania vo výške 0,80 eur a nezaplateného poplatku za poistenie vo výške 1,46 eur, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.820,42 eur od 22.12.2016 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 82,87 eur od 22.12.2016 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 109,- eur (uvedené nároky boli priznané exekučným titulom) a trov exekúcie oprávneného v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 eura. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymáhania nároku na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 29.09.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.10.2017. Uvedené rozhodnutie bolo súdu predložené v zákonom stanovenej forme s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Skutočnosti uvádzané povinnou súd nepokladal za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Skonštatoval, že povinná sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinnej voči oprávnenému. K tvrdeniu povinnej o skutočnosti, že jej exekučný titul nebol doručený, súd uviedol, že požiadal Okresný súd Trenčín o zaslanie doručenky platobného rozkazu pri doručovaní povinnej. Dňa 18.11.2019 bola tunajšiemu súdu doručená odpoveď Okresného súdu Trenčín spolu s doručenkou, z ktorej vyplýva, že platobný rozkaz Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 29.09.2017 bol doručený povinnej dňa 06.10.2017, čo povinná svojím podpisom potvrdila. Uvedená doručenka tvorí prílohu spisu.

3. Súd ďalej poukázal na to, že predmetné exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia (exekučného titulu) - platobný rozkaz Okresného súdu Trenčín. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý

bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie vecne posudzovať. Súd poukázal napr. na rozhodnutie NS SR pod č. R 9/1996, podľa ktorého, výkon rozhodnutia možno podľa § 268 ods. 1 písm. b) (§ 57 ods. 1 písm. b) EP) zastaviť, len ak rozhodnutie, o výkon ktorého ide, bolo po nariadení výkonu zrušené. Povinná sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Pod zákonný dôvod uvedený v ustanovení § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku („sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu“) zastavenia exekúcie možno zaradiť také skutočnosti ako napr. exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, exekučný titul po začatí exekúcie stratil vykonateľnosť alebo exekúcia postihuje vec, ktorá je z exekúcie vylúčená. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutia, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené, nakoľko predmetný exekučný titul, nebol zrušený.

4. K tvrdeniu povinnej, že je zvláštne, že súdom rozhodnutá suma je iná, než suma určená súdnym exekútorom, vrátane jej príslušenstva súd uviedol, že nárok uvedený v upovedomení o začatí exekúcie tvoria sumy priznané exekučným titulom, trovy exekučného konania oprávneného a trovy súdneho exekútora. Trovy uvedené v Upovedomení o začatí exekúcie majú predbežný charakter a ich skutočná výška bude zrejmá až pri ukončení exekúcie. Trovy exekútora vymáha exekútor od povinného spolu s vymáhaným nárokom oprávneného, t. j. predmetom exekúcie je súčet týchto nárokov a pri zabezpečovaní majetku povinného. Nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových výdavkov vzniká začatím exekúcie, nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov presahujúcich sumu paušálnej náhrady vzniká vynaložením týchto výdavkov, nárok na odmenu vzniká postupne s vymožením aspoň časti nároku oprávneného. Súčasná právna úprava neumožňuje účastníkovi (povinnému) vzniesť voči trovám vyčísleným v Upovedomení o začatí exekúcie námietky, prípadne iný opravný prostriedok. Preto o tejto námietke súd nerozhoduje. Avšak podľa ustanovenia § 32 Exekučného poriadku má súd možnosť požadovať od exekútora vysvetlenia alebo správy o priebehu každej exekučnej veci a ak pri výkone exekúcie dochádza k porušovaniu povinností ustanovených Exekučným poriadkom, môže mu súd uložiť vykonanie potrebných opatrení na odstránenie nedostatkov. Ďalej súd zdôraznil, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Vo vykonávacom konaní je súd povinný vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré má povahu exekučného titulu, nakoľko vykonáva len to, o čom bolo už rozhodnuté a teda, nenahrádza súd, prípadne iný orgán v základnom konaní.

5. Nakoniec súd uzavrel odôvodnenie tým, že z obsahu súdneho spisu a predložených dokumentov súd pri preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nezistil dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v odôvodnení a dospel k právnemu názoru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinnej, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto vyšší súdny úradník návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

6. Proti tomuto uzneseniu podala povinná v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedla, že uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.42Ek/615/2019 vydané vyšším súdnym úradníkom napáda v celom rozsahu. Toto uznesenie a postup súdu považuje za nesprávny z dôvodov, že súd nerešpektoval ústavné požiadavky na súdnu a inú právnu ochranu, ďalej nezaoberaním sa jej podstatných tvrdení, prosto aj to, že jej neposkytol jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Proste sa jej námietkami, dôvodmi nezaoberal, vôbec

ich neriešil a ani nezdôvodnil a napokon aj tým, že nemohla podať odvolanie ale iba sťažnosť. K tomuto dôvodu sa povinná opätovne vracia a žiada odpoveď na otázku, prečo nemohla podať odvolanie ale iba sťažnosť. Pritom poukázala na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , ako aj Ústavného súdu SR napr. , , , a -16.

7. V rozsiahlej sťažnosti povinná namieta, že súd v exekučnom konaní nepreskúmal procesné podmienky konania, pričom bližšie nešpecifikovala, ktorá z procesných podmienok nemala byť naplnená. Ďalej povinná namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „") a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd neuviedol žiadne skutočnosti k jej argumentom obsiahnutým v jej návrhu. Súd skúma existenciu dôvodov a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez návrhu, a to v každom štádiu konania. Predmetom konania o zastavení exekúcie je zistenie či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.

8. V ďalšej časti sťažnosti povinná uviedla, že je tu aj iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a to ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia Exekučného poriadku. Súdny exekútor ak by vykonal riadne šetrenie, by musel konštatovať a doručiť súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Nie je tu predpoklad zmeny majetkových pomerov povinného. Súd prvej inštancie aj možno napriek nesúhlasu oprávneného so zastavením exekúcie z dôvodu preukázania nemajetnosti povinnej súdnym exekútorom mal dospieť k záveru, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie a exekúciu zastaviť s ohľadom na výšku vymáhanej pohľadávky. Povinná skonštatovala, že v súčasnosti jej majetok skutočne nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti nie je podmienené súhlasom oprávneného. Zo zistení súdneho exekútora by bolo preukázané, že očakávanie nadobudnutia majetku povinným, z ktorého bude možné vymôcť vymáhanú sumu, nemá reálny podklad, keď povinná v súčasnosti nedisponuje žiadnym hnuteľným či nehnuteľným majetkom (a pokiaľ áno je v dražbe), nemá žiaden ďalší legálny príjem okrem príjmu v zahraničiu, z ktorého by bolo možné vykonávať zrážky, nepoberá žiadne iné dávky zo strany štátu. Súd si mal podľa správnosti vyžiadať výsledok šetrení súdneho exekútora, pretože v zmysle zákonnej úpravy je úlohou súdneho exekútora zisťovať majetkové pomery povinného, predložiť exekútorský spis, z ktorého by malo vyplývať, aké šetrenie súdny exekútor za účelom zistenia majetku povinného vykonal a akým zisteniam o majetnosti povinného z takéhoto šetrenia dospel. V prípade, že teda súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je nemajetný a s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu nie je možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku ani v budúcnosti, je v zmysle Exekučného poriadku povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie

9. Nakoniec podľa názoru povinnej názoru mal prvostupňový súd (exekučný súd) zamietnuť žiadosť oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. V danom právnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ, jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu. V predmetnej veci bolo rozsudkom priznané plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorom absentujú údaje o RPMN, navyše tieto údaje nevyplývajú ani zo samotného exekučného titulu. Podľa neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ustanovenie Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, ona týmto súladom rozumie nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale aj to, či na jeho základe je možné exekúciu vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu (materiálnu stránku exekučného titulu), keď rozsudok (exekučný titul) zaväzuje účastníka konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Tieto nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonanie exekúcie na jeho základe. Zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo z jej strany možné meniť ich obsah (čl. 3 smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť exekučného titulu, preukázanie aktívnej vecnej legitimácie oprávneným a v prípade zistenia nedostatkov konštatovať rozpor so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu a takýmto

postupom exekučný súd napĺňa podmienky vyplývajúce z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedeného povinná navrhla súdu napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť. Zároveň žiadala zrušenie právneho zastúpenia voči nej.

10. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinnej uviedol poukázal na , v zmysle ktorého proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Z uvedeného vyplýva, že súd postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v poučení uznesenia sp. zn. zo dňa 25.11.2019 uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podanie sťažnosti. Ďalej oprávnený skonštatoval, že exekučným titulom v predmetom konaní je platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Trenčín sp. zn. zo dňa 29.9.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.10.2017. Doručenie súdneho rozhodnutia exekučného titulu mal konajúci súd preukázané, inak by neosvedčil jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Z exekučného titulu vyplýva, že platobný rozkaz obsahoval poučenie o možnosti podania odporu, pričom túto možnosť žalovaná v konaní sp. zn. nevyužila. V žiadnom prípade nedošlo k porušeniu práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. Žalovaná sama svojou nečinnosťou spôsobila, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že exekučný súd požiadal Okresný súd Trenčín o zaslanie doručenky platobného rozkazu pri doručovaní povinnej. Dňa 18.11.2019 bola exekučnému súdu doručená odpoveď Okresného súdu Trenčín spolu s doručenkou, z ktorej vyplynulo, že platobný rozkaz Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 29.09.2017 bol doručený povinnej dňa 06.10.2017, čo povinná svojím podpisom potvrdila. K sume, ktorú oprávnený uviedol v návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie, uviedol, že len spočítal súdom v exekučnom titule pevne priznané sumy vzhľadom na formu elektronického formulára návrhu na vykonanie exekúcie, čo nespochybňuje správnosť uplatnenej pohľadávky. Všetky uplatnené čiastkové nároky vyplývajú z predmetného exekučného titulu. Nárok uvedený v upovedomení o začatí exekúcie tvoria sumy priznané exekučným titulom, trovy exekučného konania oprávneného a trovy súdneho exekútora. Trovy uvedené v Upovedomení o začatí exekúcie majú predbežný charakter a ich skutočná výška bude zrejmá až pri ukončení exekúcie. Trovy exekútora vymáha exekútor od povinného spolu s vymáhaným nárokom oprávneného, t. j. predmetom exekúcie je súčet týchto nárokov a pri zabezpečovaní majetku povinného. Nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových výdavkov vzniká začatím exekúcie, nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov presahujúcich sumu paušálnej náhrady vzniká vynaložením týchto výdavkov, nárok na odmenu vzniká postupne s vymožením aspoň časti nároku oprávneného.

11. Oprávnený ďalej vo vyjadrení uviedol, že skutočnosti uvádzané povinnou pokladá za irelevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinná sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Zo strany povinnej neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinnej voči oprávnenému. Pre exekučné konanie boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jedná o vykonateľné rozhodnutie, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené, nakoľko predmetný exekučný titul, nebol zrušený. Oprávnený k povinnej tvrdeniu o jej nemajetnosti uviedol, že posúdenie finančných možností povinného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky sú súčasťou aktivít v procese núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku povinného a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Pritom pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia sú rozhodujúce celkové majetkové pomery povinného. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že neexistuje dôvod na zastavenie exekúcie a oprávnený má za to, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná a preto navrhol, aby súd sťažnosť zamietol.

12. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13 . Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o

rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

14. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

15. Podľa a proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

16. Podľa v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

17. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

18. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

19. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

20. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že sťažnosť povinnej nemožno považovať za dôvodnú, nakoľko v nej nie je uvedený ani jeden dôvod, pre ktorý možno považovať napadnuté uznesenie za vadné. K samotnému obsahu sťažnosti exekučný súd chce uviesť, že exekučný súd sa nestotožňuje s názorom povinnej, že došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to tým, že vyšší súdny úradník neuviedol žiadne skutočnosti k jej argumentom obsiahnutým v jej návrhu. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení vyše na dvoch stranách A4 vysvetlil ku každej relevantnej obrane povinnej, prečo nie je dôvodná. Urobil tak vyčerpávajúco, presvedčivo a s logickou argumentáciou a preto nemožno vyhodnotiť napadnuté uznesenie ako neodôvodnené, svojvoľné, arbitrárne zakladajúce porušenie ústavných práv. Súd považuje odôvodnenie napadnutého uznesenia za dostatočné a vecne správne a k tým relevantným skutočnostiam, ktoré sú uvedené v tejto sťažnosti a boli uvedené i návrhu na zastavenie exekúcie sa súd nebude už duplicitne zaoberať.

22. Taktiež irelevantnou je námietka povinnej, že proti napadnutému uzneseniu nie je prípustné odvolanie, ale iba sťažnosť. Povinná poukázala na starú judikatúru, pričom od 01.04.2017 existuje nová úprava exekučného konania, kde podľa vyššie citovaného § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje mimo príklepu vždy vyšší súdny úradník. Keďže podľa novej úpravy je proti rozhodnutiam vydaných vyšším súdnym úradníkom prípustná sťažnosť, vyšší súdny úradník vydal v napadnutom uznesení správne poučenie. Možnosť podať “iba“ sťažnosť však nijakým spôsobom neznižuje možnosť prieskumu uznesení vydaných v exekučnom konaní, nakoľko prieskum vykonáva sudca bez možnosti podania ďalšieho riadneho opravného prostriedku tak, ako to bolo v právnej úprave aj predtým.

23. Pokiaľ ide o námietku povinnej spočívajúcu v jej nemajetnosti tu musí exekučný uviesť, že predmetná exekúcia bola začatá dňa 22.05.2019 a teda je vedená podľa , ktorým sa menil a dopĺňal o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti . V zmysle tohto zákona sa exekučné konania začaté po 01.04.2017 spravujú novým právnym režimom, kde je aj nanovo reglementovaný režim zastavovania exekúcie pre nemajetnosť. Možnosť aplikácie Exekučného poriadku, ktoré povinná

cituje, kde samotné zistenie nemajetnosti povinného zo strany súdneho exekútora viedlo k zastaveniu exekúcie, nemožno aplikovať na nové exekúcie a teda ani na predmetnú exekúciu. Podľa novej právnej úpravy v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku možno exekúciu zastaviť pre nemajetnosť fyzickej osoby len vtedy, ak táto trvá minimálne päť rokov, ktoré ešte neuplynuli.

24. Nakoniec pokiaľ povinná žiadala prieskum exekučného titulu z dôvodu spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu s oprávneným, tu musí súd skonštatovať a súhlasiť s oprávneným, že exekučným titulom je súdne rozhodnutie platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Trenčín sp. zn. zo dňa 29.09.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.10.2017. Doručenie súdneho rozhodnutia exekučného titulu, má súd preukázaný, inak by nebola osvedčená jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Z exekučného titulu vyplýva, že platobný rozkaz obsahoval poučenie o možnosti podania odporu, pričom túto možnosť povinná v konaní sp. zn. nevyužila. Exekučné konanie nie je ďalším opravným súdnym konaním. Pokiaľ chcela povinná preskúmať túto skutočnosť (dodržanie spotrebiteľský predpisov), mala tak učiniť podaním odporu. Ak však tak neučinila, nemožno nevyužitie riadneho opravného prostriedku proti súdnemu rozhodnutiu prenášať do exekučného konania. Právoplatné súdne rozhodnutie súd v exekúcii nepreskúma, ale je ním viazaný a v exekúcii je tu na to, aby ho vykonal.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd považuje napadnuté uznesenie za vecne správne a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 27.11.2019 zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.