Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 27 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (36)f25/372000.b02271.pdf
PDF · 97.75 KB
No categories available
3Cdo/306/2008
Najvyšší súd 3 Cdo 306/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S., pobočka B., proti
povinnej R., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej JUDr. M., advokátom so sídlom v B.,
o vymoženie 4 565,45 € (137 539 Sk), vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. Er
744/2002, na dovolanie povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 18. decembra
2007 sp. zn. 16 CoE 144/2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 18. decembra 2007 sp. zn. 16 CoE 144/2007 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na
ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II uznesením z 31. októbra 2006 č.k. Ex 744/2002-46 zamietol
návrh povinnej na zastavenie exekúcie; žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu
trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nezistil dôvody na vyhovenie návrhu povinnej
na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods.1 písm. f/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“). Podľa tohto ustanovenia sa exekúcia zastaví iba vtedy, ak po vydaní rozhodnutia
zaniklo právo ním priznané. Pokiaľ ale v danom prípade povinná splnila svoj dlh (§ 550
Občianskeho zákonníka) až po doručení upovedomenia o nariadení exekúcie, považuje sa jej
plnenie za plnenie v exekučnom konaní a exekúciu nemožno zastaviť podľa § 57 ods. 1
písm. f/ Exekučného poriadku.
Na odvolanie povinnej Krajský súd v Bratislave uznesením z 18. decembra 2007
sp. zn. 16 CoE 144/2007 odvolanie povinnej odmietol a oprávnenej nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že v zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. nie je odvolanie
prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento
-2-3 Cdo 306/2008
osobitný zákon neustanovuje inak. Zo znenia § 58 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení
s § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/ Exekučného poriadku odvolací súd vyvodil, že odvolanie
povinnej je procesne neprípustné. Súd prvého stupňa v danom prípade nezastavil exekúciu,
ale zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Keďže odvolaním nie je napadnuté
rozhodnutie uvedené v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, odmietol opravný prostriedok
oprávnenej podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala povinná dovolanie, v ktorom
navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Uviedla, že odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), lebo
odmietol jej odvolanie, i keď pre to neboli splnené zákonné predpoklady v zmysle § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. Názor odvolacieho súdu považovala za nesprávny s poukazom na
ustanovenie § 58 ods.4 Exekučného zákona, znenie ktorého nepripúšťa výklad, že by sa
týkalo len tých rozhodnutí, ktorými bolo návrhu na zastavenie exekúcie vyhovené. Aj
negatívne rozhodnutie je rozhodnutím podľa § 57 Exekučného poriadku, a preto je aj proti
takémuto rozhodnutiu odvolanie prípustné.
Oprávnená sa k dovolaniu povinnej písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr to, či jej opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti
uzneseniu, je v zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak
a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na
zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je
-3-3 Cdo 306/2008
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolaním je v danom prípade napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí
odvolania. Takéto rozhodnutie nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení,
proti ktorým je dovolanie prípustné. Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania oprávnenej
prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z vád uvedených v ustanovení § 237
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát (§ 237 O.s.p.).
Oprávnená nenamieta, že by v danom konaní došlo k niektorej z vád v zmysle § 237
písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.; existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom
konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto nemožno vyvodiť ani z týchto ustanovení.
V dovolaní sa namieta, že odvolací súd odňal oprávnenej možnosť pred súdom konať.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,
priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom
konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj
odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v prípade, že podmienky pre takéto
rozhodnutie neboli splnené.
-4-3 Cdo 306/2008
Z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku vyplýva, že súd exekúciu
zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Exekučný poriadok v § 58 ods. 4 pripúšťa odvolanie proti rozhodnutiam uvedeným
v ustanovení § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/ Exekučného poriadku; odvolanie je pritom
prípustné v závislosti od dôvodu, pre ktorý bola exekúcia zastavená. Z hľadiska prípustnosti
tohto opravného prostriedku podľa uvedeného ustanovenia je právne irelevantné, či odvolanie
smeruje proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie alebo proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu
na zastavenie exekúcie (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 26. februára 2007 sp. zn. 1 Cdo 308/2006). Ak súd uznesením zamietne návrh na zastavenie
exekúcie, je odvolanie tiež prípustné, ak sa v návrhu uplatňovali dôvody v zmysle § 58 ods. 4
Exekučného poriadku.
V nadväznosti na vyššie uvedené dovolací súd poukazuje na obsah návrhu povinnej na
zastavenie exekúcie (č.l. 15 spisu), v ktorom uplatnila dôvod v zmysle § 57 ods. 1 písm. f/
Exekučného zákona. Pokiaľ odvolací súd procesne prípustný opravný prostriedok povinnej
smerujúci proti uzneseniu o zamietnutí tohto jej návrhu odmietol ako neprípustný (§ 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p.), odňal jej možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Výskyt
procesnej vady konania tejto povahy je vždy zo zákona dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť
dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto vadou postihnutom.
Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to napadnuté uznesenie odvolacieho
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p). V novom rozhodnutí rozhodne
súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. mája 2009
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková