Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 16 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (26)34b/369000.5d9bf6.pdf
PDF · 99.77 KB
No categories available
5Cdo/327/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 327/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej M. B., bývajúcej v G.,
proti povinnému M. B., bývajúcemu v G., zastúpeného JUDr. P. M., advokátom
v B., o vymoženie 6 638,78 eur a ďalšie trovy exekúcie, o návrhu povinného na odklad
exekúcie a na zastavenie exekúcie, ktorá vec je vedená na Okresnom súde v Galante
pod sp.zn. 20 Er 293/2007, na dovolanie povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave
zo 17. júna 2009, sp. zn. 23 CoE 83/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave zo 17. júna 2009,
sp. zn. 23 CoE 83/2009 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Galanta uznesením z 8. apríla 2009, č.k. 20 Er 293/2007-29 zamietol
návrh povinného na odklad exekúcie a zastavenie exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom
Ing. Mgr. I. R., pod sp. zn. EX 65/2007. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že
Exekučný poriadok v ustanovení § 56 ods. 1, 2 a 8 presne špecifikuje,
pre ktoré dôvody je možné povoliť odklad exekúcie. Mal za to, že skutočnosti uvádzané
povinným v návrhu na odklad exekúcie (že došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok
v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka) však v tomto prípade nie je možné považovať
za spôsobilé pre rozhodnutie o povolení odkladu exekúcie. Rovnako zamietol aj jeho návrh
na zastavenie exekúcie, nakoľko v konaní nezistil dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle
§ 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku.
Na odvolanie povinného, čo do výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie
a návrhu na odklad exekúcie, Krajský súd v Trnave uznesením zo 17. júna 2009, sp. zn.
23 CoE 83/2009 jeho opravný prostriedok ako neprípustný podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
odmietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že v danej veci súd nezastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f/
Exekučného poriadku, ako bolo navrhnuté, ale návrh na zastavenie exekúcie zamietol
v zmysle ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. Uviedol, že odvolanie nie je prípustné ani proti
uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak tento
osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhaní súdnych
pohľadávok podľa osobitného zákona. Zo znenia ustanovenia § 58 ods. 4 a § 57 ods. 1
písm. a/, b/, f/ až h/ Exekučného poriadku ustálil, že zákon tu taxatívne uvádza, v ktorých
prípadoch je možné podať odvolanie. V predmetnej veci návrh povinného na zastavenie
exekúcie bol zamietnutý, nie zastavené konanie a preto s poukazom na ustanovenie § 202
ods. 2 O.s.p. nie je možné podať odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bol takýto návrh
na zastavenie exekúcie zamietnutý.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie povinný z dôvodu podľa § 241
ods. 2 písm. a/ O.s.p., nakoľko v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., a to podľa
§ 237 písm. f/ O.s.p. tým, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Poukazoval na tú skutočnosť, že Exekučný poriadok v § 58 ods. 4 pripúšťa odvolanie proti
rozhodnutiam uvedeným v ustanovení § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/, odvolanie je pritom
prípustné v závislosti od dôvodu, pre ktorý bola exekúcia zastavená. Z hľadiska prípustnosti
tohto opravného prostriedku podľa uvedeného ustanovenia je právne irelevantné, či odvolanie
smeruje proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie alebo proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu
na zastavenie exekúcie. Ak súd uznesením zamietne návrh na zastavenie exekúcie, je
odvolanie tiež prípustné, ak sa v návrhu uplatňovali dôvody v zmysle § 58 ods. 4 Exekučného
poriadku. V nadväznosti na uvedené poukázal na obsah návrhu na zastavenie exekúcie,
v ktorom uplatnil dôvod v zmysle § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku. Pokiaľ teda
odvolací súd jeho procesne prípustný opravný prostriedok, smerujúci proti uzneseniu
o zamietnutí tohto návrhu odmietol ako neprípustný, odňal mu možnosť pred súdom konať.
Navrhol preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.
Oprávnená sa k dovolaniu povinného nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr to, či jeho opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak sa ním napáda zmeňujúce
uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), ak odvolací súd rozhodoval
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/)
na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Podľa § 239
ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Povinným je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania, teda
rozhodnutie, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie preto
podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 239 O.s.p., či len na skúmanie existencie vady dovolateľom priamo
namietanej (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci
nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej, alebo už prv
začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo začať
len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). So zreteľom na dovolateľom
tvrdenú procesnú vadu, zameral sa osobitne na otázku splnenia podmienok prípustnosti
dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom
konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj
odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v prípade, že podmienky pre takéto
rozhodnutie neboli splnené. O takýto prípad v danej veci ide.
Z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f/ zákona č. 233/1995 Z.z. ( ďalej len Exekučný poriadok)
v znení neskorších predpisov vyplýva, že exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia
zaniklo právo ním priznané.
Proti rozhodnutiu podľa § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/ je prípustné odvolanie (§ 58
ods. 4 Exekučného poriadku).
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na tú skutočnosť, že od účinnosti novely,
vykonanej zákonom č. 280/1999 Z.z. možno podať odvolanie proti niektorým uzneseniam,
ktorými sa rozhodovalo o návrhu (alebo aj bez návrhu) na zastavenie exekúcie. Pritom je
právne irelevantné, či sa návrhu na zastavenie exekúcie vyhovelo alebo nie. Odvolanie proti
uzneseniu o zastavení exekúcie je prípustné v závislosti od dôvodu, pre ktorý bola exekúcia
zastavená (§ 58 ods. 4 Exekučného poriadku). Ak súd uznesením zamietne návrh na
zastavenie exekúcie, je odvolanie tiež prípustné, ak sa v návrhu uplatňovali dôvody, uvedené
v § 58 ods. 4. O odvolaní proti uzneseniu, ktorým sa vyhovelo (nevyhovelo) návrhu na
zastavenie exekúcie, rozhoduje podľa všeobecných procesných pravidiel krajský súd.
Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 26. marca 2007 a povinný
v návrhu na zastavenie exekúcie (č.l. 11 spisu) uplatňoval ako dôvod ustanovenie § 57 ods. 1
písm. f/ Exekučného poriadku.
Pokiaľ preto odvolací súd jeho opravný prostriedok odmietol ako neprípustný podľa § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p., odňal mu možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vždy zo zákona dôvodom,
ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto vadou
postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní nemôže byť
považované za správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené, napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. januára 2010
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: