Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-5-2022.pdf
PDF · 93.22 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/5/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členiek senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v exekučnej veci oprávneného: RECLAIM, a. s., so sídlom Staromestská 3, Bratislava, IČO: 46 076 760, zastúpený: HAVEL & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 36 856 584, proti povinnému: G. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. K. XXX/XXX, T., o vymoženie 57 120,83 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti II. a III. výroku uznesenia Okresného súdu Levice č. k. 12Er/39/2009 - 133 zo dňa 10. 03. 2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 12Er/39/2009 - 133 zo dňa 10. 03. 2022 v napadnutej časti II. a III. výroku z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu voči povinnému v 1. rade v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil (I. výrok), exekúciu voči povinnému v 2. rade v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil (II. výrok) a súdnemu exekútorovi JUDr. Ivete Ailerovej, Exekútorský úrad so sídlom Levice, súd priznal náhradu trov exekúcie vo výške 99,20 eura, ktoré je povinný uhradiť oprávnený (III. výrok).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 243b ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h), § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, ods. 3 - ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a príslušnými ustanoveniami o trovách exekúcie.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že má za preukázané, že uznesením Okresného súdu Nitra, č. k. 28CbR 134/2008 - 44 zo dňa 28. 01. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 04. 2010, bol povinný zrušený bez likvidácie. V prípade zrušenia spoločnosti bez likvidácie a jej následného výmazu z obchodného registra, je potrebné, aby súd uznesením zastavil exekúciu pre nemajetnosť povinného. Vzhľadom na uvedené súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil voči povinnému v 1/ rade B. B., s. r. o. Dňa 23. 12. 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým bol novelizovaný Exekučný poriadok. Predmetnou novelou zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť v lehote do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017). Súčasťou doplneného návrhu na vykonanie exekúcie má byť opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a pripojenie dôkazov, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Účinnosťou tohto zákona došlo k odkladu exekúcie ex lege. Vzhľadom k tomu, že v danej veci je exekúcia vedená na podklade zmenkového platobného rozkazu proti povinným a povinný v 2/ rade je fyzickou osobou, v zmysle vyššie uvedeného bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona, t. j. do 22. 01. 2016. Dňa 25. 01. 2016 oprávnený doručil súdu podanie
- Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Oprávnený tak nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote, t. j. do 22. 01. 2016, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia, keď exekúciu v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) zastavil. Súd priznal exekútorovi trovy vo výške 99,20 eura a ktoré je oprávnený povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi do 3 dní od doručenia tohto uznesenia.
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým napadol jeho II. a III. výrok. Oprávnený má za to, že v dotknutej exekučnej veci je prípustné odvolanie proti obom napadnutým výrokom a poučenie o opravnom prostriedku, ktoré je súčasťou napádaného uznesenia súdu prvej inštancie, je celkom zjavne nesprávne. Podľa názoru konajúceho súdu oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona č. 438/2015 Z. z. v zákonom stanovenej lehote 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., t. j. najneskôr do 22. januára 2016, pričom uvedené tvrdenie odôvodnil skutočnosťou, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo súdu doručené dňa 25. 01. 2016. Na tomto mieste si dovolil uviesť, že podaním označeným ako Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku zo dňa 20. 01. 2016 oprávnený v súlade s novelou Exekučného poriadku, prijatou zákonom č. 438/2015 Z. z., doplnil návrh na vykonanie exekúcie o opis všetkých rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným v 2/ rade a poskytol aj listinné dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Oprávnený exekučnému súdu v rámci príloh k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie doložil Úverovú zmluvu IMPULZ č. 15106-3414030/4900 zo dňa 20. 02. 2007 a Zmluvu o udelení vyplňovacieho práva zmenkového č. 005/030/2007 zo dňa 20. 02. 2007. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že lehota stanovená § 243f ods. 1) Exekučného poriadku v znení zákona č. 438/2015 Z. z. v nadväznosti na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., t. j. najneskôr do 22. januára 2016, je lehotou procesnou. Predmetné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo konajúcemu súdu doručené za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, obdobnú právnu úpravu plynutia procesných lehôt obsahuje aj nový Civilný sporový poriadok. Preto pokiaľ do uplynutia 30-dňovej lehoty od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., t. j. do 22. 01. 2016 bolo doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručené súdu alebo dané na prepravu, nenastali dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Oprávnený návrh na vykonanie exekúcie v súlade s § 243f ods. 1 a § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona č. 438/2015 Z. z., doplnil podaním označeným ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.“ Toto doplnenie bolo dané na poštovú prepravu dňa 22. januára 2016, čo nepochybne vyplýva z Kópie hromadného podacieho hárku zo dňa 22. 01. 2016 o zaslaní doplnení návrhov na vykonanie exekúcií na Okresný súd Levice k viacerým spisom, pričom konkrétne doplnenie v exekučnom konaní sp. zn. 12Er/39/2009 je označené na hromadnom podacom hárku a preberacom protokole pod značkou spisu: 1031345. Oprávnený ďalej dodal, že povinný v 2/ rade G. R. nie je spotrebiteľ a jeho vzťah s oprávneným, založený Úverovou zmluvou IMPULZ č. 15106-3414030/4900, ktorá bola zabezpečená bianko zmenkou s avalom povinného v 2/ rade, sa nemá posudzovať podľa predpisov o spotrebiteľskom práve. Z dôvodu nesprávnosti výroku II. o zastavení exekúcie voči povinnému v 2/ rade považuje výrok III. predmetného uznesenia o povinnosti oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 99,20 eura za nesprávny.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 08. 01. 2009 domáhal voči povinným vykonania exekúcie na vymoženie sumy 57 120,83 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Nitra č. k. 29Zm/38/2008 - 42 zo dňa 29. 09. 2008. Dňa 31. 03. 2009 vydal súd prvej inštancie poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 25. 01. 2016 doručil oprávnený cestou poštového podniku súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie vydal dňa 01. 03. 2018 uznesenie č. k. 12Er/39/2009 - 91, ktorým exekúciu zastavil a toto uznesenie bolo na základe odvolania oprávneného zrušené uznesením odvolacieho súdu vydaným dňa 30. 11. 2020 pod č. k. 15CoE/34/2020 - 122. Následne vydal súd prvej inštancie napadnuté uznesenie.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
9. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.
10. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
12. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
13. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
14. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
15. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
16. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
17. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odvolanie oprávneného smeruje len proti II. a III. výroku uznesenia súdu prvej inštancie a prvý odvolaním nedotknutý výrok sa preto stal právoplatným. Na základe toho odvolací súd konal už len s jedným povinným, ktorý bol predtým v konaní označený ako povinný v 2/ rade.
18. Oprávnený v odvolaní namietal súdu prvej inštancie nesprávne poučenie, a to vo vzťahu k obom napadnutým výrokom. Uvádzal, že súd prvej inštancie mal správne poučiť o možnosti podať odvolanie tak voči II. výroku o zastavení exekúcie, ako aj voči III. výroku o nároku na náhradu trov exekúcie s odkazom na § 357 CSP. Tu odvolací súd s oprávneným súhlasí pokiaľ ide o II. výrok, avšak čo sa týka III. výroku má odvolací súd úplne iný názor. Vzhľadom k tomu že Exekučný poriadok je lex specialis k všeobecnému procesnému predpisu je treba rešpektovať komplexnosť úpravy trov exekúcie v EP a tiež fakt, že nárok je priamo uvedený v normách EP a niet priestoru na to, aby sa dalo o ňom v exekučnom konaní rozhodovať na rozdiel od CSP, ktoré vyžaduje rozhodnutie o nároku. Ak predsa súd prvej inštancie exekúciu zastaví, rozhodne aj o tom - kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Jednotlivé ustanovenia exekučného poriadku upravujú konkrétneho platcu v tom - ktorom prípade zastavenia exekúcie. Kým u nárokového výroku v prípade trov podľa CSP odvolanie nepochybne prípustné je, tak v exekučnom konaní pri výroku o trovách exekúcie zákonodarca prípustnosť odvolania vylúčil. Je nesporné, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je rozhodnutím v exekučnej veci a vždy je nutné primárne vychádzať z noriem exekučného poriadku. Exekučný poriadok ako lex specialis
má prednosť pred všeobecným predpisom. Je irelevantné, že všeobecný predpis niečo nejako upravuje, ak to isté upravuje aj exekučný poriadok. Trovy exekúcie sú podľa exekučného poriadku upravené inak než v CSP, sú upravené na mieru exekučného konania a sú upravené komplexne tak, že niet priestoru pre nárokový výrok v zmysle CSP v exekučnom konaní na súde prvej inštancie. Odvolanie proti trovám exekúcie ani z exekučného poriadku a ani zo žiadneho iného ustanovenia ktoréhokoľvek zákona Slovenskej republiky vyvodiť nemožno, niet preto priestoru, aby výrok o trovách exekúcie bol vecou odvolacieho súdu. Ak odvolací súd uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie zruší, samozrejme zruší vždy aj súvisiaci výrok o výške trov exekúcie ako výrok súvisiaci, aj keby výslovne odvolanie tento výrok nenapádalo. Naopak je tomu v prípade potvrdenia výroku o zastavení exekúcie odvolacím súdom, pretože, ak by odvolateľ výslovne napádal aj výrok o trovách exekúcie, v tejto časti by muselo byť odvolanie odmietnuté. Zákonodarca nezveril rozhodovanie o trovách exekúcie odvolaciemu súdu, preto iba exekučný súd prvej inštancie má právomoc rozhodnúť o trovách exekúcie s konečnou platnosťou.
19. Oprávnený mal za to, že odvolanie malo byť prípustné aj voči II. výroku a aj voči III. výroku napadnutého uznesenia. Vo vzťahu k III. výroku o trovách exekúcie uviedol odvolací súd svoj právny názor v predchádzajúcom bode tohto odôvodnenia (neprípustnosť odvolania voči výroku o trovách exekúcie). V súvislosti s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné zrušiť v časti II. výroku, ktorým bola exekúcia zastavená, je nevyhnutné zrušiť aj výrok o trovách exekúcie, pretože bez výroku o zastavení exekúcie nemá výrok o trovách exekúcie svoj podklad.
20. Odvolací súd vo vzťahu k meritu (napadnutý výrok o zastavení exekúcie) uvádza, že sa stotožňuje s názorom oprávneného, ktorý v rámci odvolacích námietok vyčítal súdu prvej inštancie nepripustenie odvolania voči výroku o zastavení exekúcie, nakoľko to explicitne vyplýva z poučenia uvedeného súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení. Oprávnený uviedol odvolaciu argumentáciu s odkazom na pomerne čerstvé rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/2022 - 17 zo dňa 27. 02. 2022, v zmysle ktorého je právny názor Ústavného súdu SR taký, že odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie je prípustné vždy, a to z dôvodu, že sa jedná o uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania. K uvedenému dospel ústavný súd na základe ustanovení § 9a ods. 1 EP a 357 písm. a) CSP s tým, že ustanovenie z OSP o prípustnosti odvolania v exekučnom konaní nebolo prebraté do CSP.
21. Odvolací súd sa nemôže úplne stotožniť s názorom Ústavného súdu SR oprávneným citovanom rozhodnutí (i keď aj podľa odvolacieho súdu odvolanie v predmetnej veci prípustné je), a to z dôvodu, že o tak jednoduchú právnu situáciu ako je argumentačne zdôvodnená v uvedenom rozhodnutí Ústavného súdu SR sa v prípade aplikácie noriem CSP a noriem EP ohľadom prípustnosti odvolania proti výroku o zastavení exekúcie nejedná. Odvolací súd pri tomto svojom názore vychádza z rozhodnutí najvyšších súdnych autorít ako aj z vlastnej rozhodovacej praxe. Tak Najvyšší súd SR ako aj Ústavný súd SR sa zaoberali v minulosti do hĺbky prípustnosťou odvolania v exekučnom konaní, pričom posudzovali normy Exekučného poriadku v ich vzájomnej súvislosti, a to bez ohľadu na všeobecný procesný predpis (tak za OSP ako aj za CSP). Odvolací súd má za to, že v prípade zastavenia exekúcie pre nedoplnenie v lehote podľa § 243f ods. 5 EP sa jedná o situáciu, ktorej ekvivalentom je napr. situácia zamietnutia návrhu povinného na zastavenie exekúcie, kde rovnako o možnosti podania odvolania Exekučný poriadok mlčí.
22. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR vydaného pod č. I. ÚS 34/2017 dňa 18. januára 2017: „Súdna prax sa v rozhodujúcej väčšine rozhodnutí prikláňa k stanovisku, podľa ktorého je odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie prípustné, čo vyjadril najvyšší súd v rozhodnutiach sp. zn. 3 Cdo 306/208, 4 Cdo 207/2012 a sp. zn. 5 Cdo 327/2009. V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu sa vyskytol aj názor, ktorý zastáva senát 6 Cdo, podľa ktorého v týchto prípadoch odvolanie prípustné nie je (napr. 6 Cdo 171/2012), ktorý je však ojedinelý vzhľadom na prevládajúci právny názor ostatných senátov. Touto otázkou sa zaoberal aj ústavný súd, ktorý v zásade stabilne judikuje, že odvolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie za podmienok podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku. Prípustnosť odvolania proti takému rozhodnutiu možno vyvodiť z viacerých rozhodnutí ústavného súdu (I. ÚS 100/2011, m. m. II. ÚS 232/2012, II. ÚS 412/2013 a IV. ÚS 529/2011), na ktoré v odôvodnení sťažnosti sťažovateľka poukazuje. Takýto právny názor vyjadril ústavný súd aj v uznesení č. k. IV. ÚS 320/2014 - 16 z 5. júna 2014, ktoré sťažovateľka v sťažnosti cituje.“.
23. Zásadnou odvolacou námietkou oprávneného bolo porušenie práva na spravodlivé súdne konanie tým, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď posúdil podanie oprávneného ako podané po
lehote, hoci oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmenkovej veci včas. Odvolací súd sa s názorom oprávneného stotožňuje a súhlasí s tým, že stačilo dať podanie na poštovú prepravu v posledný deň lehoty, ktorým bol 22. január 2016. Súd prvej inštancie považoval za rozhodný deň ten dátum, ktorý je na pečiatke súdu, ktorou je označený vlastnoručne podpísaný dokument - Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku (č. l. 76 v spise), a to napriek tomu, že toto podanie bolo doručované poštou. Tak ako by malo byť pravidlom v každej obdobnej situácii, že bude zažurnalizovaná v spise aj obálka, ktorá preukazuje pečiatkou pošty odoslanie, tomu v predmetnej veci nie je. Žiadna obálka, z ktorej by súd prvej inštancie mohol zistiť včasné doplnenie návrhu oprávneným sa v spise nenachádza. Oprávnený bol teda vtiahnutý do situácie, kde musel podať včas odvolanie, napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie a ešte aj dokazovať podacím hárkom to, čo by za normálnych okolností malo byť zistiteľné zo súdneho spisu, avšak v predmetnej veci tomu tak nie je. Oprávnený bol súdom prvej inštancie poškodený na svojich právach, pretože súd prvej inštancie nezohľadnil pri svojom rozhodovaní vyššie uvedené skutočnosti, rozhodol tak, že porušil práva oprávneného do tej miery, že jediný možný spôsob, ktorým môže odvolací súd rozhodnúť je zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. a III. výroku. Po vrátení veci bude súd prvej inštancie postupovať tak ako EP predpokladá pri včasnom doplnení návrhu v zmenkovej veci, posúdi všetky tie skutočnosti, ktoré EP predpokladá a následne vydá buď uznesenie o pokračovaní v exekúcii, alebo rozhodnutie o zastavení exekúcie. Odvolací súd záverom dodáva, že toto odôvodnenie sa vzťahuje rovnako aj na situáciu, kde súd prvej inštancie rozhodne uznesením o pokračovaní v exekúcii. Rovnako totiž EP mlčí o prípustnosti odvolania pri uvedenom uznesení a súdy prvej inštancie často odvolanie nepripúšťali, ba dokonca dochádzalo k vydávaniu rozhodnutí o pokračovaní v exekúcii nesprávne obsadenými súdmi, keďže rozhodoval vyšší súdny úradník. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na vlastné rozhodnutia o odvolaní (napr. č. k. 15CoE/59/2019 - 72 zo dňa 28. 02. 2020, v ktorom odvolací súd zaujal tento názor pri rozhodovaní odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 6Er/1055/2011 - 40 zo dňa 03. 10. 2018).
24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.