Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Ek-2023-2022.pdf
PDF · 96.93 KB
No categories available
20Ek/2023/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX E. F. E., proti povinnému: Liečebné termálne kúpele, a.s., so sídlom Sklené Teplice 100, 966 03 Sklené Teplice, IČO: 31 642 721, právne zastúp.: Mgr. Milan Migo, advokát so sídlom Alej slobody 2203, 026 01 Dolný Kubín, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.499,53 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Juraj Kovács, so sídlom Exekútorského úradu Hviezdoslavova 1, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. 336EX 667/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/2023/2022 zo dňa 10. januára 2023, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/2023/2022 zo dňa 10. januára 2023 z a m i e t a .
II. Povinný m á voči oprávnenej nárok na náhradu trov sťažnostného konania v sume 57,84 Eur, ktoré je oprávnená povinná zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia k rukám právneho zástupcu povinného.
odôvodnenie:
1. Dňa 10.01.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 20Ek/2023/2022, ktorým exekúciu podľa § 61k ods.1 písm. a) v spojení s § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavil (výrok I.), oprávnenej uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 36 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.) a zároveň nepriznal oprávnenej ani povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (výrok III.). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 15.07.2022 domáhala od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1.499,53 Eur s príslušenstvom, na základe Rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12Cpr/5/2020-104 zo dňa 20.11.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.01.2021 a vykonateľnosť dňa 09.01.2021 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Dňa 04.08.2022 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Kovácsovi, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 336EX 667/22. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, v rámci ktorého povinný predovšetkým namietal, že najneskôr dňa 05.07.2021 (viac než rok pred začatím exekúcie) uhradil v prospech oprávnenej celú dlžnú sumu, pričom vychádzal z toho, že celková suma určená exekučným titulom je mzdovým nárokom a jedná sa o sumu „v hrubom“, čo súd v základnom konaní nespochybniteľne uviedol v bode 27. rozsudku. Suma patriaca oprávnenej z určenej náhrady mzdy 11.874,53 Eur predstavuje teda po vykonaní zákonom určených odvodov (zrážky a preddavky – zdravotná poisťovňa, Sociálna poisťovňa a preddavok na daň z príjmu FO zo závislej činnosti) spolu sumu 8.329,68 Eur „v čistom“, pričom povinný zaplatil (uhradil) oprávnenej spolu až sumu 10.375 Eur.
3. Vyššia súdna úradníčka preskúmala podaný návrh povinného spolu s pripojenými prílohami a v uznesení z 10.01.2023 skonštatovala, že je dôvodný. Poukázala najmä na to, že v prejednávanej veci nebolo sporné, že nárok oprávnenej priznaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn.12Cpr/5/2020-104 zo dňa 20.11.2020 sa týka vyplatenia sumy vo výške 11.874,53 Eur spolu s úrokmi s omeškania, teda peňažného plnenia titulom náhrady mzdy za pracovnú pohotovosť oprávnenej na pracovisku. Spornou medzi účastníkmi bola otázka, či povinný bol povinný vyplatiť oprávnenej celú priznanú sumu alebo bolo jeho povinnosťou vykonať zrážky dane zo mzdy a príslušných odvodov a až takto poníženú sumu vyplatiť oprávnenej. Zdôraznila, že v prípade náhrady mzdy sa nejedná o ekvivalent mzdy, ktorú zamestnanec nemohol zarábať v dôsledku toho, že mu zamestnávateľ znemožnil konať prácu, ku ktorej sa zaviazal pracovnou zmluvou, ale má povahu satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi. Náhrada mzdy plynúca aj zo skončeného pracovného pomeru má teda pre zamestnanca kompenzačný a satisfakčný charakter, pretože mu v tomto prípade nahrádza časť mzdy za pracovnú pohotovosť za obdobie, počas ktorého pre zamestnávateľa preukázateľne vykonával prácu. Oprávnený podal dňa 27.08.2019 výpoveď z pracovného pomeru pre nekalé správanie povinného. Súd v základnom konaní tak rozhodol, že oprávnenému patrí náhrada mzdy zo skončeného pracovného pomeru za pracovnú pohotovosť a za mzdové zvýhodnenia zo zákona. Takáto náhrada mzdy patrí medzi príjmy, ktoré sa považujú za vymeriavací základ na sociálne poistenie, zdravotné poistenie a na platenie preddavku na daň z príjmov podľa osobitných vyššie citovaných všeobecne záväzných právnych predpisov. Inými slovami povedané, vyššie uvedené osobitné všeobecné záväzné právne predpisy zaväzujú povinného ako zamestnávateľa, aby v prípade vyplatenia náhrady mzdy (brutto) z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu vychádzal z týchto predpisov a vykonal povinné zrážky zamestnancovi na poistné a preddavok na daň z príjmu a až potom vyplatil čistú náhradu mzdy oprávnenému. Z povinným predložených výplatných pások oprávnenej za obdobie: 03/2021, 04/2021, 05/21 a 7/21; a z Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2021 mal súd preukázané, že zamestnávateľ (povinný) zúčtoval odvody zamestnanca (oprávnenej) z jej hrubej náhrady mzdy priznanej exekučným titulom, t. j. zo sumy 11 874,53 Eur na zdravotné poistenie vo výške 474,98 Eur, na sociálne poistenie spolu vo výške 1 116 Eur (nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti) a preddavkovú daň z príjmu vo výške 1 953,87 Eur, t. j. celkovo zrazená suma 3 544,85 Eur a vyčíslil čistú náhradu mzdy vo výške 8 329,68 Eur. Zároveň bol povinný oprávnenej uhradiť úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 11 874,53 Eur od 01.11.2019 do 30.06.2020, čiže sumu vo výške 395,28 Eur. Povinný ďalej predložil dôkaz: výpis zo svojho bankového účtu, z ktorého vyplýva a oprávnená to aj potvrdila v návrhu na vykonanie exekúcie, že povinný na jej bankový účet poukázal spolu sumu vo výške 10 375 Eur vo forme štyroch platieb: dňa 09.03.2021 sumu vo výške 2 375 Eur, dňa 21.04.2021 sumu vo výške 3 000 Eur, dňa 31.05.2021 sumu vo výške 2 500 Eur a dňa 02.07.2021 sumu vo výške 2 500 Eur. Vyššia súdna úradníčka pritom vo vydanom uznesení vysvetlila, že náhrada mzdy ako hrubý príjem podlieha odvodovým povinnostiam zo strany zamestnávateľa (povinného), keďže patrí medzi príjmy, ktoré sa považujú za vymeriavací základ na sociálne poistenie, zdravotné poistenie a na platenie preddavku na daň z príjmov podľa osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov. V prípade splnenia si odvodových povinností zamestnávateľa (povinného) voči zamestnancovi (oprávnenému) tak ide o splnenie časti vymáhaného nároku oprávnenému iným spôsobom (plnením príslušným orgánom). V zásade platí, že povinnou osobou, ktorá musí platiť za zamestnanca, je zamestnávateľ. Bolo by v rozpore so zákonom, keby povinný zaplatil oprávnenému celú sumu s tým, že by odvodové a daňové povinnosti prenechal na neho. V odôvodnení vydaného uznesenia poukázala aj na relevantné ustanovenia zákona o sociálnom poistení, zákona o zdravotnom poistení, a tiež zákona o dani z príjmov a Zákonníka práce. Napokon skonštatovala, že povinný postupoval správne, keď si z exekučným titulom priznanej náhrady mzdy splnil odvodové a daňové povinnosti a oprávnenej zaslal na účet náhradu mzdy netto a úroky z omeškania. Keďže povinný plnil oprávnenej čistú mzdu spolu s priznanými úrokmi z omeškania a splnil aj zákonné zrážky, exekúcia vedená proti povinnému je nedôvodná, pretože plnenie čistej mzdy s úrokmi je okolnosťou spôsobujúcou zánik vymáhaného nároku (dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku) a plnenie zákonných zrážok príslušným orgánom je inou skutočnosťou brániacou vymáhateľnosti exekučného titulu (dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku). S poukazom na uvedené preto vyššia súdna úradníčka prebiehajúcu exekúciu zastavila (výrok I.). V rámci rozhodovania o trovách exekúcie uviedla, že z procesného hľadiska možno pričítať zavinenie zastavenia exekúcie oprávnenej, preto jej uložila povinnosť nahradiť trovy súdneho exekútora vo výške 36 Eur v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku s použitím § 22 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. (výrok II.). Zároveň rozhodla aj o trovách
exekúcie s tým, že oprávnenému ani povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov nepriznala, nakoľko si ho neuplatnili (výrok III.).
4. V reakcii na uznesenie vyššej súdnej úradníčky, ktoré bolo oprávnenej doručené dňa 13.01.2023, zaslala oprávnená súdu v zákonnej lehote sťažnosť. Uviedla v nej, že plnenie priznané jej exekučným titulom, je plnením z titulu náhrady škody, hoci aj pramenilo z nevyplatenej mzdy. Náhrada škody pritom nepodlieha žiadnym odvodovým povinnostiam. Povinný si sám svojvoľne určil, že svoj dlh účtovne zaeviduje ako mzdu a nie ako náhradu škody, a na základe tejto skutočnosti považuje svoj dlh za vysporiadaný. Nakoľko však ide o náhradu škodv, nie mzdu a táto náhrada škodv mala bvť zo stranv povinného uhradená tak, ako určil Okresný súd Zvolen, teda vo výške 11.874,53 Eur, čo sa doposiaľ nestalo, oprávnená požiadala, aby bolo napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky v časti výroku I. a výroku II. zrušené v plnom rozsahu, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnutý ako nedôvodný a aby súdny exekútor pokračoval v exekúcii na vymoženie zostávajúcej dlžnej sumy.
5. Povinný sa k sťažnosti oprávnenej vyjadril v tom zmysle, že oprávnená odôvodňuje svoju sťažnosť výhradne tým argumentom, že tvrdí, že exekučným titulom priznaný nárok má byť považovaný za náhradu škody, čo je však veľký omyl oprávnenej, nakoľko iba ona sama nazvala svoj nárok „náhradou škody“, keď ho takto pomenovala v texte žaloby. Je však nespochybniteľné, že prvostupňový súd, ktorý vydal exekučný titul, posúdil žalobou uplatnený nárok ako „pracovnoprávny nárok“, čo je jednoznačné aj z odôvodnenia rozsudku (exekučného titulu), pričom na str. 7 v bode 27. rozsudku je v poslednej vete uvedené: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 11.874,53 Eur v hrubom.“ Vyššia súdna úradníčka exekučného súdu svoje uznesenie (ktorým rozhodla o zastavení exekúcie) aj veľmi podrobne, zrozumiteľne a jasne odôvodnila, najmä od bodu 30. až po bod 36. uznesenia, preto povinný požiadal, aby súd sťažnosť oprávnenej voči napadnutému uzneseniu zo dňa 10.januára 2023 zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú, a aby oprávnenú zaviazal k povinnosti nahradiť povinnému trovy exekučného konania vzniknuté mu v súvislosti s konaním o sťažnosti.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
14. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej vety a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
16. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
17. V dôsledku sťažnosti podanej proti výroku I. a II. napadnutého uznesenia zo strany oprávnenej súd prvej inštancie vec prejednal v medziach daných ustanoveniami § 239 a nasl. CSP, preskúmal dotknuté uznesenie v napadnutom rozsahu a dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
18. Po preštudovaní obsahu spisu sudca súhlasí so záverom vyššej súdnej úradníčky prezentovaným v napadnutom uznesení, že existuje dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § § 61k ods.1 písm. a) v spojení s § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Po oboznámení sa s napadnutým uznesením a tiež s celým obsahom spisu súd prvej inštancie konštatuje, že sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, pre ktoré vyššia súdna úradníčka návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovela a exekúciu zastavila. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za dostatočné a jasné, a to napriek tomu, že v ňom nie sú výslovne vyjadrené citácie judikatúry či dlhé právne úvahy. Sťažnostný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru súdu prvej inštancie učinila i konajúca vyššia súdna úradníčka napadnutým uznesením zadosť.
19. Nad rámec odôvodnenia poskytnutého v napadnutom uznesení súd prvej inštancie dodáva, že náhrada mzdy má formu satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne aj sankcie voči zamestnávateľovi. Zákon týmto spôsobom sleduje, aby zamestnancovi bola reparovaná ujma, ktorú utrpel následkom protiprávneho postupu zamestnávateľa. Vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a následne priznanie náhrady mzdy plynúcej z tohto neplatného skončenia súdom, je pre každého zamestnanca zadosťučinením a dovolaním sa spravodlivosti voči nezákonnému a nesprávnemu postupu zamestnávateľa. Náhrada mzdy plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru má pre zamestnanca vždy kompenzačný a satisfakčný charakter, pretože mu nahrádza mzdu za obdobie, počas ktorého nemohol pre zamestnávateľa vykonávať prácu z dôvodu, že s ním zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer. Zároveň náhrada mzdy, ktorá vyplýva z neplatne skončeného pracovného pomeru, okrem uvedených funkcií patrí medzi príjmy, ktoré sa považujú za vymeriavací základ na sociálne poistenie, zdravotné poistenie a na platenie preddavku na daň z príjmov podľa osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov. Vyššie uvedené osobitné všeobecné záväzné právne predpisy zaväzujú povinného ako zamestnávateľa, aby v prípade vyplatenia náhrady mzdy z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu vychádzal z týchto predpisov a vykonal povinné zrážky zamestnancovi na poistné a preddavok na daň z príjmu a až potom vyplatil čistú náhradu mzdy oprávnenému.
20. Okrem týchto skutočností sa vyššia súdna úradníčka správne vysporiadala aj s momentom, kedy povinný uhradil svoju pohľadávku voči oprávnenej a to vzhľadom na skutočnosť, že povinný žiadal zastavenie exekúcie v celosti, čo odôvodnil tým, že považuje nárok oprávnenej za zaniknutý v celom rozsahu po vzniku exekučného titulu a pred začatím exekučného konania (s poukazom na vykonané platby v prospech oprávnenej). Pod okolnosťami, ktoré spôsobujú zánik vymáhaného nároku, je potrebné rozumieť rôzne právne skutočnosti upravené v hmotnoprávnych predpisoch, ktorých právnym následkom je zánik práva priznaného exekučným titulom. Najčastejšou právnou skutočnosťou je zánik práva jeho splnením. Musí však ísť o splnenie dlhu, ktoré nastalo až po vydaní exekučného titulu a mimo rámca vykonávania exekúcie, to znamená ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Ak dôjde k splneniu po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, návrh bol podaný dôvodne a teda nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. V posudzovanej veci má aj sťažnostný súd za preukázané, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 15.07.2022, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Z predložených listinných dôkazov (ktoré zo strany oprávnenej neboli ani rozporované) súd zistil, že povinný vymáhaný nárok prislúchajúci oprávnenej - znížený o zrážky na poistné a preddavok na daň splnil, keď poukázal na účet oprávnenej celkovo sumu 10.375 Eur (v štyroch postupných splátkach – dňa 09.03.2021 vo výške 2 375 Eur, dňa 21.04.2021 vo výške 3 000 Eur; dňa 31.05.2021 vo výške 2 500 Eur a dňa 02.07.2021 vo výške 2 500 Eur).
21. Z vyššie uvedených dôvodov má súd prvej inštancie za to, že napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky je vecne správne, návrh na zastavenie exekúcie bol zo strany povinného podaný dôvodne a sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu z 10.01.2023 je nedôvodná, preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/2023/2022 zo dňa 10.01.2023 ako nedôvodnú zamietol.
22. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. Podľa § 199e vety prvej Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
24. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
25. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
26. Súd prvej inštancie v rámci rozhodovania o sťažnosti rozhodol aj o trovách exekúcie uplatnených povinným za podané vyjadrenie zo dňa 09.02.2023. Vo vzťahu k sťažnosti oprávnenej treba konštatovať, že súd prvej inštancie túto sťažnosť zamietol, preto nárok na náhradu trov konania o tejto sťažnosti patrí povinnému ako úspešnej strane, ktorý si ho uplatnil v podanom vyjadrení k sťažnosti. Pokiaľ ide o ich výšku, súd pri určení tarifnej odmeny vychádzal z predmetu sťažnostného konania, a teda z hodnoty vymáhanej istiny v sume 1.499,53 Eur. V nadväznosti na uvedeného potom povinnému priznal náhradu trov v celkovej sume 57,84 Eur spočívajúcu v odmene za jeden úkon právnej služby – vyjadrenie k sťažnosti oprávneného vo výške 35,68 Eur v zmysle § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 a 2, § 13a ods. 2 písm. c) a ods. 5 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z .z. v platnom znení a k tomu prislúchajúci režijný paušál za rok 2023 vo výške 12,52 Eur v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z .z. v platnom znení. Právny zástupca povinného je aj platiteľom DPH, oprávnený je teda povinný nahradiť povinnému
trovy konania spolu v sume 57,84 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu povinného.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
V Banskej Bystrici dňa 27. februára 2024
JUDr. Katarína Zdechovanová s u d k y ň a