Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-61-2019.pdf
PDF · 126.68 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/61/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu a JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: Poľnohospodárska Pôda s. r. o., so sídlom Bratislava, Sibírska 55, IČO: 44 138 369, zastúpený Advokátskou kanceláriou LawService, s. r. o., so sídlom Zvolen, Stráž 3/223, IČO: 36 861 723, proti žalovanej: C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., F. 3, zastúpená Advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo nám. 25, IČO: 36 833 533, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 24. septembra 2018 č. k. 10C/136/2016-186 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou po pripustení zmeny žalobného petitu domáhal, aby súd určil, že bol výlučným vlastníkom pozemku registra „C“ v kat. úz. Z., obec Z., okres Nitra s parcelným č. 3060 - ostatné plochy o výmere 1835 m2 ku dňu jeho vyvlastnenia na základe Rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 18. 08. 2016 Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OÚ-NR-OVBP2/2016/032185-53 v spojení s Rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 10. 10. 2016 pod č. 24929/2016/B624-SV/64203/To.
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137c CSP, § 132 ods. 1 OZ, § 6 ods. 6 zák. č. 282/2015 Z. z o vyvlastňovaní pozemkov, ako aj § 228 ods. 2 CSP, § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Zb. a § 575 ods. 1 OZ, ako aj vykonaným dokazovaním.
1.2. V prvom rade sa zaoberal zákonnou podmienkou dôvodnosti a východiskom úspešnosti určovacej žaloby, ktorou je existencia právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, ktorý musí byť naliehavý. Je nesporné, že žalovaná vlastnícke právo žalobcu ku dňu vyvlastnenia pozemku popiera. Rovnako je nesporné aj to, že do úschovy na súde bola na základe rozhodnutia správneho orgánu zložená časť náhrady za vyvlastnenie tohto pozemku podľa § 6 ods. 6 zák. č. 282/2015 Z. z. Táto náhrada bola súdom prijatá, a preto žalobca nemôže žalovať o plnenie. Náhrada doposiaľ nebola vyplatená a určenie jej príjemcu je závislé od výsledku tohto súdneho konania, preto žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že bol ku dňu vyvlastnenia pozemku jeho vlastníkom. Za nesporné považoval i tú skutočnosť, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Sporné však bolo, či je dostatok pasívnej legitimácie na strany žalovanej, ktorá nie je vlastníčkou pozemku, pretože pozemok predala po začatí konania spoločnosti MH Invest, s. r. o. Pretože žalobca navrhol súčasne s podaním tejto žaloby, aby
do katastra nehnuteľností bola zapísaná aj poznámka o tomto súdnom konaní, bol by výrok o určení vecného bremena k tejto nehnuteľnosti záväzný podľa § 228 ods. 2 CSP aj pre tretie osoby. Z uvedeného dôvodu nejde ani na strane žalovanej o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore.
1.3. Vykonaným dokazovaním, a to kúpnymi zmluvami, rozhodnutiami orgánov verejnej správy, listinnými dôkazmi z pripojených spisov a listami vlastníctva bolo v konaní preukázané, že rozhodnutie správneho orgánu o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu na základe spornej kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovanou 15. 06. 2015, bolo po vyhovení protestu prokurátora právoplatne zrušené. Toto rozhodnutie bolo preskúmané v odvolacom konaní, jeho zákonnosť bola preskúmaná v konaní na správnom súde a aktuálne je predmetnom konania na kasačnom súde. V konaní nebolo sporné a bolo aj všeobecne známe, že pred ďalším rozhodnutím správneho orgánu o návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej zmluvy vzniklo štátu predkupné právo k spornému pozemku a to priamo zo zákona dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou 08. 07. 2015. Zmluvná voľnosť žalovaného ako vlastníka tohto pozemku, ku ktorému sa viazalo predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. sa tým priamo zo zákona obmedzila a žalovaný bol povinný ponúknuť pozemok prednostne štátu, čo aj urobil. Kasačný súd v obdobných veciach už skonštatoval, že v prípade, ak po uzavretí kúpnej zmluvy a pred rozhodnutím právneho orgánu o návrhu na vklad vlastníckeho práva vzniklo štátu predkupné právo, je správny orgán povinný na toto predkupné právo prihliadať. Uvedená skutočnosť nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale bráni jej realizácii a tým nastáva dodatočná právna nemožnosť dohodnutého plnenia. Pretože plnenie dohodnuté v kúpnej zmluve z 15. 06. 2015 sa stalo po vzniku záväzku nemožným, povinnosť žalovaného plniť tak zanikla podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tým zanikol aj tento záväzok. Žalovaná zodpovedá žalobcovi iba za prípadnú škodu a bezdôvodné obohatenie, ktoré však žalobca v konaní od žalovanej nepožaduje. Pretože záväzok zo spornej kúpnej zmluvy zanikol pred rozhodnutím správneho orgánu o návrhu žalobcu na vklad vlastníckeho práva v jeho prospech na základe tejto kúpnej zmluvy, nemohol žalobca na základe tejto zmluvy nikdy nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému pozemku, a tak nemôže byť jeho vlastníkom ani ku dňu vyvlastnenia tohto pozemku. Súd preto žalobu zamietol a ďalšími námietkami strán sporu sa z dôvodu hospodárnosti nezaoberal a nevykonal ani dokazovanie navrhnuté na ich preukázanie. Na úspech žalobcu v spore nemôže mať z uvedeného dôvodu vplyv ani výsledok prebiehajúcich správnych konaní, resp. súdnych konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktoré neboli doposiaľ skončené.
1.4. Pretože žalovaná bola v konaní celkom úspešná, priznal jej súd podľa § 255 ods. 1 CSP proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodňoval odvolacími dôvodmi v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Poukázal na rozhodnutie NS SR 2MCdo 4/2009, ako aj ust. § 575 ods. 1 až 3 OZ, ako aj § 3 ods. 5, 7 zák. č. 175/1999 Z. z. a namietal, že súd sa vôbec nevysporiadal s právnou úpravou predkupného práva, ani s právnou úpravou o dodatočnej nemožnosti plnenia. Pokiaľ konštatoval, že došlo k dodatočnej nemožnosti plnenia, neuviedol žiadne právne argumenty, resp. právnu úpravu, ktorá by k takémuto záveru viedla. Z tohto dôvodu považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné. Predovšetkým podľa jeho názoru je potrebné zaoberať sa úpravou a účelom predkupného práva. Poukázal na právne predpisy, z ktorých vyplýva obsah a oprávnenie z predkupného práva. Zákon explicitne upravuje inštitút predkupného práva. Zákon o niektorých opatreniach neobsahuje osobitnú úpravu predkupného práva. Pokiaľ zákonodarca odlišne neupravil v Zákone o niektorých opatreniach obsah, oprávnenia, nároky i následky spojené s predkupným právom, je potrebné vychádzať z ustanovení, ktoré tieto právne kategórie upravujú, a teda z Občianskeho zákonníka. Bez vyporiadania sa s kogentnými ustanoveniami upravujúcimi obsah a nároky spojené s porušením predkupného práva nie je možné dospieť k záveru, že sa v danom prípade jedná o dodatočnú nemožnosť plnenia. Bez takejto analýzy následkov jednotlivých variant výkladu a ich následným vyvažovaním s cieľom a účelom, ktorý s daným ustanovením spájal zákonodarca, je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené a arbitrárne. Poukázal na pojmové znaky nemožnosti plnenia a následky nemožnosti plnenia, ktoré sú upravené v ust. § 575 OZ. Z ust. § 3 ods. 7 Zákona o niektorých opatreniach vyplýva, že predkupné právo zaniká, pokiaľ nedôjde k splneniu zákonných podmienok - do dvoch rokov sa nevykoná alebo nezačne vyvlastňovacie konanie. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že záväzok plniť podľa kúpnej zmluvy by bolo možné splniť aj po dohodnutej
dobe. V súvislosti s predkupným právom poukázal na názor vyslovený dovolacím súdom v rozhodnutí 4Cdo 56/2009. Vyslovil názor, že ak z kogentnej právnej úpravy explicitne vyplýva, že predkupné právo zostane zachované voči nadobúdateľovi, nemôže sa jednať o takúto zakázanosť pôvodného predmetu záväzku. Účelom predkupného práva je nadobudnutie predmetu záväzku, pričom je bez právneho významu, či tento predmet nadobudne od pôvodného predávajúceho alebo nadobúdateľa, nakoľko zákon pripúšťa obe tieto možnosti. Pojmovým znakom dostatočnej nemožnosti je trvalá zmena okolností, ktorá je dotknutou stranou neovplyvniteľná. Nakoľko z ust. § 3 ods. 7 Zákona o niektorých opatreniach vyplýva, že trvanie predkupného práva je časovo ohraničené a predovšetkým preto, lebo nároky z porušenia predkupného práva rieši osobitná (kogentná) právna úprava, nemohlo sa jednať o dodatočnú nemožnosť plnenia. Dodatočná nemožnosť je pri predkupnom práve pojmovo vylúčená.
3. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej právo na náhradu trov odvolacieho konania. Na objasnenie skutkového stavu dodala, že kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemku nachádzajúceho sa v kat. úz. Z. ako predávajúca uzatvorila so žalobcom v jej rodinnom dome, v ktorom ju navštívil z vlastnej iniciatívy, naliehal na ňu, odviezol ju vlastným motorovým vozidlom k notárke a sofistikovaným spôsobom zneužil jej neskúsenosť a dôverčivosť za účelom získania neoprávneného nemalého finančného prospechu. Následne Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor zrušil na základe protestu prokurátora vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu z dôvodu porušenia predkupného práva štátu a jej vlastnícke právo k pozemku tak bolo v katastri nehnuteľností evidenčne obnovené. V tejto súvislosti poukázala aj na bod 45. rozsudku NS SR 10SŽRK/8/2017 zo dňa 19. 06. 2018. Vzhľadom k tomu, že k predmetnému pozemku existovalo zákonné predkupné právo štátu, bola povinná ho rešpektovať, a tak prijala ponuku spoločnosti MH Invest, s. r. o. so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 44/A na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Následne MH Invest, s. r. o. previedol vlastnícke právo k pozemku kúpnou zmluvou na spoločnosť MH Invest II, s. r. o. so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 100, ktorého jediným spoločníkom je Ministerstvo hospodárstva SR. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky svojím Rozhodnutím zo dňa 18. 08. 2016, ktoré bolo potvrdené Rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odborom štátnej stavebnej správy zo dňa 10. 10. 2016 vyvlastnila vlastnícke právo MH Invest II, s. r. o. k pozemku v prospech navrhovateľa vyvlastnenia MH Invest, s. r. o., ktorý nadobudol vlastnícke právo k pozemku originárnym spôsobom. Z uvedeného je teda zrejmé, že ak by aj návrh MH Invest, s. r. o. na uzavretie kúpnej zmluvy neprijala, bolo by jej vlastnícke právo k pozemku, odhliadnuc od jej vôle, vyvlastnené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nepovažuje za nepreskúmateľné, spĺňa všetky náležitosti v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP a zároveň poukazuje, že OS Nitra v skutkovo totožných veciach rozhoduje o zamietnutí žalôb ako zjavne nedôvodných pre nedostatok naliehavého právneho záujmu.
4. K podanému vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý na poukaz žalovanej na rozhodnutie NS SR sp. zn. 10SŽRK/8/2017 zo dňa 19. 06. 2018 ohľadne predkupného práva štátu uviedol, že predmetné rozhodnutie bolo napadnuté ústavnou sťažnosťou pre arbitrárnosť záverov a nevysporiadanie sa s otázkou, či je s porušením predkupného práva spojená absolútna neplatnosť, relatívna neplatnosť, resp. či predkupné právo zostáva zachované aj voči nadobúdateľovi. Opätovne zdôraznil, že predkupné právo je inštitútom komplexne upraveným v Občianskom zákonníku a to kogentnými normami. Pokiaľ zákonodarca odlišne neupravil v Zákone o niektorých opatreniach obsah oprávnenia, nároky a dôsledky spojené s predkupným právom, je potrebné vychádzať z kogentných ustanovení (z Občianskeho zákonníka). Pokiaľ žalovaná poukazuje na skutočnosť, že pozemok bol vyvlastnený, tak rozhodnutie o vyvlastnení je napadnuté správnou žalobou na KS v Nitre pod sp. zn. 11S/259/2016, o ktorej súd doposiaľ nerozhodol. Napokon poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní, z ktorej vyplýva, že vyvlastnenie má až subsidiárny charakter. Ak cieľ vyvlastnenia bolo možné dosiahnuť využitím predkupného práva (štátu), k čomu aj došlo, neexistoval žiaden zákonný dôvod, aby boli pozemky vyvlastnené. Je zrejmé, že neboli splnené podmienky vyvlastnenia podľa § 2 ods. 1 Zákona o vyvlastňovaní pozemkov.
5. Vychádzajúc z rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý zaujal právny názor ohľadne existencie právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c/ CSP tak, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že bol ku dňu vyvlastnenia pozemku jeho vlastníkom, odvolací súd vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k otázke iného možného posúdenia naliehavého právneho záujmu v zmysle § 137 písm. c/ CSP na požadovanom určení.
6. Žalobca na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že zmenu žaloby podal z dôvodu, že následne po uzavretí kúpnej zmluvy došlo k vyvlastneniu pozemku z dôvodu verejného záujmu. Mal za to, že rozhodnutím bolo vyvlastnené jeho vlastnícke právo k pozemku, nie vlastnícke právo spoločnosti MH Invest II, s. r. o., a teda náhrada za vyvlastnenie pozemku má byť vyplatená jemu. Pre vyplatenie náhrady za vyvlastnenie musí preukázať, že bol vlastníkom pozemku ku dňu vyvlastnenia, a teda, že vyvlastnené bolo jeho vlastnícke právo k pozemku. Ak súd rozhodne, že žalobca bol vlastníkom pozemku ku dňu jeho vyvlastnenia rozhodnutím, bude takýto rozsudok rozhodujúcim podkladom pre rozhodnutie OS Nitra o tom, komu náhradu za vyvlastnenie pozemku vyplatí. Z hľadiska posudzovania naliehavého právneho záujmu v zmysle § 137 písm. c/ CSP považoval za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že na KS v Nitre sa vedie konanie o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia o vyvlastnení pod sp. zn. 11S/259/2016, ktorého výsledkom môže byť zrušenie vyvlastnenia, a teda z tohto dôvodu sa jedná o otázku, ktorá má podstatný význam aj pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Poukázal na ust. § 137 CSP, ktoré obsahuje kritériá pre pozitívne členenie žalôb, pričom druhy žalôb uvedených v § 137 písm. b/ a d/ CSP sa identifikuje nielen podľa žalobného návrhu, ale zároveň aj podľa právneho dôvodu tvrdeného práva. Súd je viazaný petitom po obsahovej stránke, nie je viazaný jeho formuláciou. Nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na určení (ne)existencie práva, ak právny predpis vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. b/ CSP). Oprávnenosť podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný. V danom prípade uviedol v žalobe, resp. v návrhu na zmenu žaloby, tvrdenia, v čom naliehavý právny záujem spočíva a to aj nad zákonný rámec, pričom poukázal na ust. § 6 ods. 6 zák. č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe uvedeného je zrejmé, že vyplatenie náhrady je viazané na výsledok konania o vlastníctve vyvlastňovaného pozemku. Je teda možné prijať i záver, že naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu.
7. Na výzvu odvolacieho súdu k otázke naliehavého právneho záujmu sa vyjadrila aj žalovaná, ktorá poukázala na to, že aby bolo možné hovoriť o naliehavom právnom záujme na strane žalobcu, musia byť splnené podmienky, a to naliehavý právny záujem, ktorý je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom a právne postavenie žalobcu je ohrozené. Opätovne poukázala na to, že v danom prípade (vyvlastnením) sa jedná o originárne nadobudnutie vlastníckeho práva. Aktuálne evidovaný vlastník nehnuteľností tak nie je jej právnym nástupcom. Má za to, že ani jedna z podmienok nie je splnená a žalobca nemá na podanej žalobe naliehavý právny záujem a nemá naliehavý právny záujem ani na určení, že bol vlastníkom nehnuteľností ku dňu ich vyvlastnenia. Keby aj bol žalobca v konaní úspešný, neprinieslo by to žiadnu zmenu v právnom stave, ktorý sa týka predmetnej nehnuteľnosti. Teda ani prípadne nevyhovujúci výrok by nebol pre žalobcu po právnej stránke významný, užitočný. Navrhla preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 280 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom súdu prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ust. § 219 ods. 3 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je spôsobilé zvrátiť správnosť napadnutého rozhodnutia, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. Žalobca sa podanou žalobou (po pripustení zmeny žaloby uznesením zo dňa 27. 10. 2017 č. k. 10C/136/2016-111) domáhal určenia, že bol výlučným vlastníkom pozemku registra „C“ v kat. úz. Z., obec Z., okres Nitra s parcelným číslom 3060 - ostatné plochy o výmere 1835 m2 ku dňu jeho vyvlastnenia na základe Rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 18. 08. 2016 Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OÚ-NR-OVBP2-2016/032185-53 v spojení s Rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 10. 10. 2016 č. 24929/2016/B624-SV/64203/To. Dôvodil tým, že ako kupujúci so žalovanou ako predávajúcou uzatvorili dňa 15. 06. 2015 kúpnu zmluvu č. 2015/6/A29, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam za kúpnu cenu 1.010 eur s dodatkom zo dňa 17. 07. 2015. Žalovaná listom od zmluvy odstúpila (tvrdené v podanej žalobe). Následne Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor Rozhodnutím zo dňa 24. 07. 2015 pod č. V5237/15 rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu. Na základe protestu prokurátora z dôvodu, že Okresný úrad neprihliadol na existenciu zákonného predkupného práva štátu, Okresný úrad Nitra Rozhodnutím z 02.
11. 2015 č. ÚP31/215-9 protestu vyhovel a rozhodnutie o povolení vkladu zrušil. V dôsledku podaného odvolania žalobcu bolo uvedené rozhodnutie potvrdené Okresným úradom v Nitre rozhodnutím zo dňa 26. 01. 2016. Žaloba žalobcu o preskúmanie uvedeného rozhodnutia z 26. 01. 2016 bola zamietnutá a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28. 02. 2018 pod sp. zn. 11S/45/2016. O kasačnej sťažnosti proti uvedenému rozhodnutiu doposiaľ Najvyšší súd SR nerozhodol.
9.1. Je všeobecne známe, že Vláda SR uznesením z 08. 07. 2015 č. 401/2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii a stavba sa týka aj predmetnej nehnuteľnosti. Okresnému úradu v Nitre bola dňa 22. 07. 2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR z 20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorej bol aj zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu.
9.2. Žalovaná ako predávajúca dňa 02. 03. 2016 uzavrela so spoločnosťou MH Invest, s. r. o. ako kupujúcou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k spornej parcele za kúpnu cenu 27.726,85 eura. Dňa 21. 06. 2016 uzavrela spoločnosť MH Invest, s. r. o. ako predávajúca a spoločnosť MH Invest II, s. r. o. ako kupujúca ďalšiu kúpnu zmluvu č. 20160027, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k spornej parcele. Okresný úrad Nitra ako odbor výstavby a bytovej politiky Rozhodnutím zo dňa 18. 08. 2016 č. OÚ-NR-OVBP2-2016/032185-53 rozhodol o vyvlastnení vlastníckeho práva spoločnosti MH Invest II, s. r. o. k tomuto pozemku v prospech spoločnosti MH Invest, s. r. o. na účel „Vybudovanie strategického parku“ kat. úz. H., B., G., Z., B., O. s tým, že časť náhrady za vyvlastnenie uhradí spoločnosť MH Invest, s. r. o. na účet spoločnosti MH Invest II, s. r. o. a časť do súdnej úschovy, pretože na súde prebieha konanie týkajúce sa určenia vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti.
Na OS Nitra sa pod sp. zn. 12U/4/2016 vedie konanie, v ktorom vyvlastniteľ zložil do úschovy peňažnú náhradu za vyvlastnenie, ktorú súd prijal, ale doposiaľ nevyplatil príjemcovi. Predmetná parcela je aktuálne zapísaná na LV č. XXXX a jej výlučným vlastníkom je spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia, s. r. o.
10. O podanej žalobe rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom, ktorým žalobu zamietol. V dôsledku podaného odvolania žalobcu sa tak stal predmetom prieskumu odvolacieho súdu.
11. Žalobca v podanom odvolaní ako prvý odvolací dôvod namietal nesprávny procesný postup spočívajúci v nepreskúmateľnosti, v nedostatočnom odôvodnení a arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, čím malo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces.
11. Pojem právo na spravodlivý proces ešte nie je ustálene definovaný v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, ale vyplýva z bohatej judikatúry Ústavného súdu SR k čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a spravodlivým procesom sa rozumie celý postup a ucelený reťazec postupov, kedy sú súdnou cestou chránené práva a právom chránené záujmy osôb. Povedané inými slovami, právo na spravodlivý proces je ústavou (dohovorom) zaručené právo každého na prístup k nezávislému a nestrannému sudcovi. Ide o zákonom stanovený procesný postup a zákonom upravené súdne konanie. Ide teda o celý reťazec záruk zákonnosti, ktoré v súhrne zodpovedajú nárokom ústavnosti vyjadrenej v Ústavnom poriadku Slovenskej republiky.
12. Pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae, teda odmietnutia spravodlivosti (obdobne napr. uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/141/2017 z 30. 08. 2018). Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom Z práva na spravodlivý súdny proces alebo pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II., ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
13. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach NS SR vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj judikát R 129/1999 a rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo 6/2014, 3Cdo 38/2015, 5Cdo 201/2011, 6Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktkoré súd rozhodol (porovnaj rozhodnutia NS SR sp. zn. 1ECdo 10/2014, 3Cdo 146/2013). Pojem „procesný postup“ súdu je potrebné vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016. V súvislosti s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na zjednocujúce stanovisko prijaté na rokovaní Občiansko-právneho kolégia NS SR, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ OSP. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP.“ Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 2/2016, možno aplikovať na odvolacie konanie, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá vadu konania spočívajúcu v odňatí práva na spravodlivý súdny proces, pre ktorú by musel odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie obsahuje skutkové zistenia, právne normy aplikované súdom prvej inštancie a právne posúdenie, pre ktoré nemožno konštatovať nepreskúmateľnosť rozsudku, a tým vadu konania majúcu za následok odňatie práva na spravodlivý proces.
14. Ďalej sa odvolací súd zaoberal posúdením otázky, či podaná žaloba je vhodným a správne zvoleným procesným nástrojom ochrany žalobcovho práva a či žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c/ CSP.
14.1. Podľa § 137 písmeno c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
V danom prípade je nepochybné, že ide o žalobu o určenie vlastníckeho práva žalobcu k sporným pozemkom, pričom požaduje určiť, že ku dňu vyvlastnenia nehnuteľnosti bol jej vlastníkom.
14.2. Podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby je podľa § 137 písm. c/ CSP (predtým § 80 písm. c/ OSP) právny záujem na požadovanom určení, na skúmaní ktorého založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, keď dospel k záveru, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Právny záujem procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ CSP musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu a či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len rozmnožovaniu sporov; ak však
určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba (pozri rozhodnutie NS SR v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/96). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti v prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane, vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania (rozhodnutie NS SR 5Cdo 264/2007, 5Cdo 31/2011, 4Cdo 111/2008).
14.3. Určovacou žalobou môže byť určené len jestvovanie práva, príp. právneho vzťahu existujúceho ku dňu vyhlásenia rozsudku. Obsahom žaloby nemôže byť určenie práva za dobu minulú, ani do budúcnosti (pozri rozhodnutie NS SR 2Cdo 32/98, 2Cdo 131/06). Z tohto pravidla judikatúra pripúšťa aj výnimky, a to v podobe žalôb o určenie, že určitá osoba bola ku dňu smrti vlastníkom, resp. že určitá vec patrí do dedičstva (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 26/07, 3Cdo 44/08).
15. Žalobca na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že naliehavý právny záujem na určení práva nemá povinnosť preukazovať, ak právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. Poukazoval na samotnú žalobu, resp. na zmenu žaloby a na tvrdenia, v čom naliehavý právny záujem spočíva, a to aj nad zákonný rámec. Dôvodil, že vyplatenie náhrady je viazané na výsledok konania o vlastníctve vyvlastňovaného pozemku a je teda možné prijať záver, že naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 6 ods. 6).
16. Otázka, či žalobu s určovacím petitom podáva ten, kto je aktívne vecne legitimovaný, a či takáto žaloba smeruje proti tomu, kto je pasívne vecne legitimovaný, je otázka hmotno-právna, riešenie ktorej prichádza do úvahy až v prípade záveru súdu, že podaná žaloba je v zmysle § 137 CSP procesne prípustná.
17. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na danom určení nemôže byť v danom prípade daný, pretože by nedošlo k zmene vlastníka, ktorý je v súčasnej dobe zapísaný na liste vlastníctva a žalobca sa napokon tohto určenia ani nedomáhal, pretože žiadal po zmene petitu určiť vlastnícke právo iba ku dňu vyvlastnenia. Z obsahu žaloby a všetkých jeho vyjadrení vyplýva, že žalobu podal z dôvodu vyplatenia náhrady za vyvlastnený pozemok. Vychádzajúc z uvedeného, dospel odvolací súd k záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný, pretože petit žaloby, jej skutkové tvrdenia a právne posúdenie sa neviaže na odstránenie konkrétnej spornosti žalobcom uplatňovaného práva (rozhodnutie NS SR 5Cdo 548/2015 z 28. 09. 2016 publikovaným pod R 22/2017).
18. V danej veci je nesporné, že žalobca uzavrel so žalovanou kúpnu zmluvu ohľadne sporných nehnuteľností dňa 15. 06. 2015 a dňa 02. 07. 2015 podal návrh na vklad vlastníckeho práva Okresnému úradu Nitra, katastrálny odbor. Žalovaná od zmluvy odstúpila. Následne, po uzavretí kúpnej zmluvy vzniklo štátu podľa § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. predkupné právo. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. mája 2018 sp. zn. 6 Sžrk 3/2018, okrem iného vyplynulo, že okresný úrad posudzuje skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na povolenie vkladu ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že okresný úrad skúma, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na schválenie predkupného práva štátu podľa § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z., obsahujúceho zmluvnú voľnosť povinného z predkupného práva ako vkladu, je podľa kasačného súdu v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z. z. a porušením § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný skúmať, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Vychádzajúc z tvrdení žalobcu, je nesporné, že tento v skutočnosti nesledoval určiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ale ide mu len o vyplatenie náhrady za vyvlastnené pozemky. Za danej situácie sa tak žalobca nemôže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva, keď úspech vlastníckej žaloby, či žaloby na určení vlastníckeho práva, predpokladá, že žalobca preukáže existenciu skutočností, s ktorými právo vznik vlastníckeho práva k veci (k nehnuteľnosti) spája. Žalobe žalobcu tak nemôže byť vyhovené pre absenciu naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení. Zo skutkového stavu je nesporné, že žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva, hoci toto právo nesporne svedčí spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia, s. r. o., avšak v skutočnosti sleduje vyplatenie náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti. Potom však žaloba o určenie vlastníckeho práva nemôže plniť svoju preventívnu funkciu, čomu korešponduje požiadavka existencie naliehavého právneho záujmu.
V čase vyvlastnenia nebolo vedené vlastníctvo žalobcu v katastri nehnuteľností na základe právoplatného rozhodnutia správneho (katastrálneho) orgánu, a preto sa žalobca nemohol ku dňu vyvlastnenia považovať za vlastníka nehnuteľnosti, ktorému by bol pozemok vyvlastnený. V zmysle ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Kúpna zmluva smerujúca k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je právnym dôvodom jeho prevodu, avšak uzavretá zmluva má len obligačné účinky a sama nespôsobuje prevod vlastníckeho práva. Platnosť a účinnosť zmluvy sa posudzuje nezávisle od ďalších a to vecno-právnych účinkov, ktoré nastanú až následne, a to vkladom do katastra na základe právoplatného rozhodnutia katastrálneho orgánu o povolení vkladu.
Žalobca určovacou žalobou sledoval to, že bude určený za vlastníka nehnuteľnosti ku dňu vyvlastnenia, a tým by sa v konaní o úschove preukázal ako oprávnená osoba (vlastník) na vyplatenie náhrady za vyvlastnenú nehnuteľnosť. V konaní však z vyššie uvedených dôvodov nepreukázal, že bol vlastníkom nehnuteľnosti, zapísaným v katastri nehnuteľností, a teda svoje tvrdenia o existencii jeho vlastníckeho práva ku dňu vyvlastnenia nepreukázal.
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu a zároveň potvrdil rozsudok aj vo výroku o trovách konania, keď súd prvej inštancie správne vychádzal z úspechu strán v spore a odôvodnil aj to, že pre použitie ust. § 257 CSP nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal žalovanej priznať nárok na náhradu trov konania.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 a § 262 CSP tak, že žalovanej, úspešnej v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vypracovaným súdnym úradníkom.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).