Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoKR/27/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Alena Balážová, so sídlom kancelárie K. N. XX, XXX XX K., správkyňa úpadcu: Alena Baková - ABEKO, s miestom podnikania Hrabinská 3, 038 52 Sučany, IČO: 34 383 280 (podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť k 04.01.2011), proti žalovanému: X. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXXX/X, XXX XX F., zastúpenému zástupcom JUDr. Mario Buksa, právne služby, s.r.o., so sídlom Červenej armády 1, 036 01 Martin, IČO: 36 862 819, v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 3.127,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -202 zo dňa 21.2.2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -202 zo dňa 21.2.2019 v napadnutom výroku II. o zamietnutí žaloby a vo výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. zastavil konanie o návrhu žalobcu zo dňa 14.7.2016 na prerušenie konania, výrokom II. žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť vydať do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Alena Baková - ABEKO súpisovú zložku - pohľadávku v celkovej sume 4.507,93 Eur formou vydania uvedenej sumy k rukám žalobcu. Žalobca poukázal na konanie pred Okresným súdom Žilina sp. zn. , v ktorom sa žalovaný domáhal vylúčenia veci - peňažnej pohľadávky vo výške 3.127,- Eur zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Žaloba v tejto veci bola zamietnutá a rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potvrdené odvolacím súdom. Z týchto rozhodnutí žalobca vyvodzuje záver, že zapísanie označenej peňažnej pohľadávky do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu bolo z jeho strany oprávnené a zákonné. Žalobca poukázal na úpravu podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „ZKR“), a uviedol, že žalovaný tieto zákonné ustanovenia nerešpektoval a nekonal v rámci uvedených súdnych rozhodnutí. Na výzvu žalobcu, aby žalovaný do súpisu všeobecnej podstaty vydal súpisovú zložku, a to pohľadávku vo výške 3.127,- Eur vrátane úrokov z omeškania, reagoval žalovaný neakceptáciou tejto výzvy. Podľa žalobcu sa pohľadávka v zmysle ust. , stala splatnou a žalovaný je povinný ju žalobcovi vydať a so splnením tohto záväzku je v omeškaní. Žalobca tak za obdobie od 29.10.2010 do 24.11.2015 vyúčtoval úroky z omeškania vo výške 1.380,93 Eur a túto sumu spolu s istinou uplatňuje celkovou čiastkou 4.507,93 Eur. Žalobca podaním zo dňa 1.12.2015 navrhol zmenu žaloby tak, že žalovanému žiadal uložiť povinnosť zaplatiť na účet žalobcu sumu 3.127,- Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 29.12.2010 až do zaplatenia.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok uplatnený žalobou neuznáva a pohľadávku považuje za spornú. Podľa žalovaného peňažné prostriedky, ktoré boli uložené na vkladovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, boli majetkom žalovaného a nie majetkom nebohého otca žalovaného L. V., ktorý bol spoluvlastníkom vkladového účtu na základe Zmluvy o vkladovom účte zo dňa 3.8.2010. Finančné prostriedky na tomto účte boli získané darom od krstnej mamy žalovaného p. Z. V., a teda neboli majetkom nebohého otca žalovaného a nepatria ani do majetku rodičov žalovaného. Predmetný vkladový účet žalovaný dňa 3.11.2010, teda po smrti otca L. V., ktorý zomrel X.XX.XXXX, zrušil a uskutočnil výber finančných prostriedkov, ktoré použil na úhradu nákladov pohrebu L. V.. Podľa žalobcu rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. -37 neznamená, že zapísaná pohľadávka je nesporná a zápis pohľadávky do súpisu konkurznej podstaty má len ten význam, že na jeho základe je správca oprávnený pohľadávku speňažiť odplatným postúpením tretej osobe, prípadne zakladá aktívnu legitimáciu správcovi na vymáhanie pohľadávky bežnou žalobou na plnenie. Žalovaný s poukazom na úpravu , a (ďalej aj len „OZ“) namietol premlčanie žalovanej pohľadávky s tým, že trojročná premlčacia doba uplynula dňa 28.12.2014, pretože prvýkrát mohol žalobca žalobu na plnenie podať dňa 28.12.2010, teda od momentov účinku vyhlásenia konkurzu.

3. Okresný súd výrokom I. rozsudku rozhodol o zastavení konania o návrhu žalobcu na prerušenie konania, nakoľko žalobca pred predbežným prejednaním veci a pred otvorením pojednávania vo veci zobral svoj návrh na prerušenie konania späť.

4. Po vykonanom dokazovaní okresný súd konštatoval, že medzi stranami bola nesporná skutočnosť uzatvorenia Zmluvy o vkladovom účte zo dňa 3.8.2010 medzi bankou F. F. R. V. a klientom 1 - žalovaným a klientom 2 - L. V.. Nespornou bola ďalej skutočnosť výberu finančných prostriedkov z účtu žalovaným v rozsahu 4.690,85 Eur pri zrušení účtu a skutočnosť vynaloženia nákladov na pohreb otca žalovaného a manžela úpadcu p. L. V., ako vyplýva z listinných dôkazov. Okresný súd ďalej vychádzal z údajov z verejne dostupného Obchodného vestníka so zápisom súpisovej zložky majetku úpadcu - peňažná pohľadávka s celkovou výškou sumy 3.127,- Eur, s vymedzením dlžníka: X. V. a s vymedzením právneho dôvodu - zrušené BSM dňom 1.11.2010 so súpisovou hodnotou majetku 3.127,- Eur a údajom o tretej osobe - X. V., s dôvodom zapísania súpisovej zložky majetku tretej osoby: výber finančných prostriedkov z TU XXXXXXXXXX/XXXX, znejúceho na L. V., v rozpore so a s údajom o spornom zápise: tretia osoba: V. X., s popisom: zákonný nárok úpadkyne titulom dedenia a zrušeného BSM dňom 1.11.2010 právnym titulom úmrtia manžela L. V., narodeného dňa XX.X.XXXX, posledne bytom B. XXXX/X, XXX XX F., ktorý zomrel dňa X.XX.XXXX, pri vymedzení údaja pre register s dôvodom zapísania súpisovej zložky majetku tretej osoby: neukončené dedičské konanie (č.l. 146).

5. Ohľadom vznesenej námietky premlčania poukázal okresný súd na popis a dôvod zapísania súpisovej zložky majetku tretej osoby a na obsah sporného zápisu a pri zohľadnení obsahu komplexu tvrdení žalobcu pri vymedzení skutkových okolností, z ktorých žaloba vychádza, medzi ktorými absentovalo tvrdenie žalobcu vymedzujúce konkrétnu právnu povinnosť, porušením ktorej malo zo strany žalovaného dôjsť ku vzniku škody, vychádzal okresný súd zo záveru o potrebe hmotnoprávneho posúdenia žalovanej pohľadávky ako nároku z titulu bezdôvodného obohatenia podľa ust. . Okresný súd vychádzal z názoru, že žalobca ako správca konkurznej podstaty je subjektom oprávneným v dôsledku nastúpenia účinkov vyhlásenia konkurzu konať v mene a na účet úpadcu. Nakoľko úpadcovo manželstvo s L. V. a tým i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj len BSM) zaniklo podľa predtým, ako nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu (účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 28.12.2010) a do momentu účinkov vyhlásenia konkurzu nebolo toto BSM vyporiadané, nastúpil režim podľa , , teda žalobca ako správca konkurznej podstaty bol povinný podať bezodkladne návrh na vyporiadanie BSM namiesto úpadcu. Z dokazovania nevyplynulo a stranami ani nebolo tvrdené, že by žalobca takýto návrh podal, alebo že by k vyporiadaniu BSM došlo inak. Tým nastali uplynutím hmotnoprávnej lehoty troch rokov od zániku BSM podmienky pre nastúpenie nevyvrátiteľnej právnej domnienky o vyporiadaní BSM podľa . V dôsledku tejto domnienky pre finančné prostriedky, ktoré k momentu zániku BSM, t.j. k momentu úmrtia manžela úpadcu L. V. dňa X.XX.XXXX, predstavovali súčasť masy BSM, platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve úpadcu a zosnulého manžela a ich podiely sú rovnaké. Okresný súd uvedené zdôraznil s poukazom na vykonané dokazovanie, v rámci ktorého bolo možné z dôvodu absencie predloženia Všeobecných obchodných podmienok ku Zmluve o vkladovom účte vychádzať len z preukázaného obsahu samotnej Zmluvy o vkladovom účte. Z tejto zmluvy nevyplýva osobitné dojednanie o podieloch klientov 1 a 2 vo vzťahu ku finančným prostriedkom na vkladovom účte, v nadväznosti na čo sa podľa §

719a (ďalej aj len „OBZ“) uplatní úprava podľa ust. , vzťahujúca sa na Zmluvu o bežnom účte, v zmysle ktorej, ak je zriadený bežný účet pre niekoľko osôb, má každá z nich postavenie majiteľa účtu. Všetky prostriedky na predmetnom vkladovom účte tak predstavovali predmet možnej dispozície ktoréhokoľvek z klientov, teda tak L. V., ako aj žalovaného. Prostriedky na vkladovom účte preto predstavovali prostriedky spadajúce do BSM úpadcu a jeho zosnulého manžela. Okresný súd pritom vychádzal z názoru, podľa ktorého vložením finančných prostriedkov na predmetný vkladový účet, či už zo strany klienta 1 alebo klienta 2, sa tieto prostriedky stali možným predmetom dispozície aj len jedným z klientov. Okresný súd preto hodnotil ako irelevantné, či prostriedky na vkladový účet vložil žalovaný v 1/ alebo žalovaný v 2/ rade (pozn. krajského súdu: správne malo byť zrejme uvedené klient 1 alebo klient 2). Ako irelevantný hodnotil okresný súd aj pôvod, resp. povahu finančných prostriedkov vložených na tento účet s tým, že ak vložené finančné prostriedky zo strany žalovaného boli darom od jeho krstnej matky, je táto skutočnosť bez právneho významu a nevylučuje po vložení týchto finančných prostriedkov na vkladový účet to, že podliehali režimu BSM. Preto nebol okresným súdom vyhodnotený ako relevantný návrh žalovaného na vypočutie svedkyne p. Z. V. na okolnosti darovania finančných prostriedkov. Okrem toho zo strany žalovaného nebolo tvrdené, že táto osoba bola osobne prítomná pri vložení finančných prostriedkov na predmetný účet, a teda by žalovaným tvrdenú skutočnosť mohla preukazovať len nepriamo a osamotene.

6. Pri hodnotení námietky premlčania tak okresný súd vychádzal z nespornej skutočnosti, že dedičské konanie po zosnulom L. V. nebolo k momentu meritórneho rozhodnutia v tejto veci skončené. Nie je preto možné skonštatovať hmotnoprávnu legitimáciu žalobcu a hmotnoprávnu legitimáciu žalovaného podľa , teda na základe výsledkov prejednania dedičstva po zosnulom L. V. skonštatovať existenciu základu žalovanej pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia u žalobcu ako oprávneného dediča, resp. subjektu, ktorý s poukazom na úpravu koná v mene a na účet oprávneného dediča - úpadcu, voči tomu, kto dedičstvo nadobudol. Pre prejednávanú vec a pre vyhodnotenie vznesenej námietky premlčania je významné, že uplatnenie práva oprávneného dediča na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa je viazané na právoplatné skončenie dedičského konania po prejednaní dedičstva. Až vtedy môže vôbec začať plynúť premlčacia doba na uplatnenie tohto práva podľa , ktorá začína plynúť právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo. Keďže skutočnosť právoplatného skončenia dedičského konania nenastala k momentu meritórneho rozhodnutia a táto skutková okolnosť nemôže byť predmetom prejudiciálneho posúdenia okresného súdu v tejto veci, tak nie je možné žalovaným vznesenú námietku premlčania práva žalobcu vyhodnotiť inak, než ako nedôvodnú. Okresný súd v tomto smere poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. z 20.12.2007, podľa ktorého ....„Uplatnenie žaloby v zmysle ustanovenia nie je opodstatnené pred právoplatným skončením dedičského konania.“. Z uvedeného tak podľa okresného súdu plynie, že podanie žaloby podľa pred právoplatným skončením dedičského konania je predčasné. Okresný súd ďalej podotkol, že okrem toho, že nebolo preukázané právoplatné ukončenie predmetného dedičského konania, nebolo v konaní preukázané ani to, či žalobca bol alebo nebol účastníkom tohto dedičského konania, čo okresný súd uviedol vo väzbe na subjekt úpadcu, ktorý bol manželom poručiteľa, a teda s poukazom na úpravu spadá do okruhu zákonných dedičov v I. skupine. Oprávnený dedič sa do skončenia dedičského konania môže na súde domáhať toho, aby sa stal účastníkom dedičského konania a toto oprávnenie podľa názoru okresného súdu svedčí v zmysle úpravy aj žalobcovi ako správcovi úpadcu.

7. Okresný súd ďalej považoval za dôležité konštatovať, že názor žalobcu o potvrdení správnosti existencie a subjektov práva žalobcu v dôsledku zápisu pohľadávky ako súpisovej zložky majetku do súpisu majetku v spojení so závermi konajúcich súdov (konanie pred OS Žilina, sp. zn. ), nie je správny. Žalobcom tvrdený záver z označených rozhodnutí súdov nevyplýva a nie je odôvodnený ani právnou úpravou podľa , v zmysle ktorej zápis majetku, t.j. i majetkovej hodnoty v podobe pohľadávky do súpisu majetku úpadcu, má ten právny dôsledok, že správca môže tento majetok speňažiť, čo vo vzťahu k zapísanej pohľadávke predstavuje možnosť uplatniť pohľadávku žalobou pred súdom a v prípade jej preukázania získať exekučný titul. Napriek záveru o nedôvodnosti vznesenej námietky premlčania okresný súd uviedol, že jej vznesenie nie je v zásade v rozpore s dobrými mravmi okrem prípadov celkom výnimočných, ak by vznesenie tejto námietky sledovalo značné poškodenie druhého účastníka, čo nebol prípad prejednávanej veci. Okresný súd pri závere o nedôvodnosti námietky premlčania nevzhliadol priestor vyporiadavať sa s argumentáciou žalobcu prednesenou ako novou oproti dovtedy uvádzanej argumentácii až na pojednávaní dňa 22.1.2019. Konanie vo veci začalo dňa 24.11.2015 a o účinkoch sudcovskej koncentrácie konania bol žalobca poučený už v uznesení zo dňa

20.3.2017, a preto okresný súd na túto argumentáciu podľa ust. neprihliadal. Táto argumentácia pritom nie ani vecne dôvodná vzhľadom na vyššie skonštatované závery k momentu ustálenia začiatku plynutia premlčacej doby práva žalobcu uplatneného v konaní.

8. Okresný súd sa ďalej zaoberal skutkovou a právnou dôvodnosťou žaloby vo vecnej rovine. Primárne okresný súd konštatoval, že žaloba je podaná predčasne, nakoľko jej uplatnenie pri zohľadnení žalobcom učineného vymedzenia základných skutočností, na ktorých je žaloba založená, predpokladá pre záver o aktívnej i pasívnej legitimácii strán sporu právoplatné skončenie dedičského konania po manželovi úpadcu L. V., čo naplnené nie je. Okresný súd opätovne v tomto smere poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. z 20.12.2007. Žaloba je podľa okresného súdu nedôvodná aj z dôvodu, že žalobca na základe úpravy uplatnil právo na zaplatenie pohľadávky - časti prostriedkov zostatku na účte založenom podľa Zmluvy o vkladovom účte. Okresný súd konštatoval, že zo zápisnice o výsluchu svedka - úpadcu vo veci Okresného riaditeľstva PZ v Martine zo dňa 8.7.2016 vyplýva, že úpadca po poučení podľa ust. o trestných následkoch krivej svedeckej výpovede uviedol vo vzťahu k predmetnému vkladovému účtu, že o tomto účte pôvodne ani nevedel a dozvedel sa o ňom, až keď manžel umrel, keď mu dcéra povedala, že má peniaze na účte, pretože úpadca si myslel, že manžela nebude mať ani za čo pochovať. Finančné prostriedky, ktoré dcéra vybrala z uvedeného účtu, boli použité na zaplatenie pohrebu, ktorý úpadca chodil vybavovať do pohrebníctva spoločne so synom a dcérou, a vôbec ich nenapadlo, na koho z nich im vystavujú doklady a tieto doklady automaticky vypísali na meno úpadcu. Úpadca peniaze nemal, tak bol rád, že dcéra peniaze od krstnej matky, čo mala na školu, použila na zaplatenie pohrebu, pretože by si inak museli požičať.

9. Uvedené skutočnosti okresný súd v spojení s výsledkami dokazovania vykonaného oboznámením listinných dôkazov o nákladoch pohrebu vyhodnotil so záverom, podľa ktorého výkon práva žalobcu - uplatňovanie žalovanej pohľadávky v tejto veci, nespĺňa požiadavku súladnosti s princípom vyplývajúcim z ust. , teda sa nejedná o výkon práva, ktorý by bol v súlade s dobrými mravmi. Tento princíp sa uplatňuje bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca uplatňuje v konaní právo ako správca konkurznej podstaty úpadcu v záujme zabezpečenia a uspokojenia konkurzných veriteľov. Podľa okresného súdu obsah inštitútu dobrých mravov spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní, pričom posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi. Zmyslom uvedeného ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom a jedná sa o prípady, keď výkon práva je formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnutie iného výsledku, než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany práva, resp. odopretie autoritatívneho rozhodnutia potrebného na vznik právneho vzťahu. Skutkové okolnosti vyplývajúce zo zápisnice o výsluchu úpadcu ako svedka a z produkovaných listinných dôkazov ohľadom nákladov na pohreb viedli okresný súd k záveru o nedôvodnosti uplatneného práva žalobcu voči žalovanému. Žalovaný konal pri výbere finančných prostriedkov z účtu s úmyslom riešiť ťaživú životnú situáciu, do ktorej sa dostal jednak on sám, ako aj samotný úpadca v dôsledku úmrtia L. V., ktorý bol otcom žalovaného a manželom úpadcu. Rovnaký motív, ako vyplýva z vyjadrenia úpadcu pred orgánom činným v trestnom konaní, vyplýva aj z tvrdení samotného žalovaného a za tejto dôkaznej situácie okresný súd nevzhliadol dôvod vykonávať dôkaz výsluchom žalovaného, výsluchom úpadcu, ani výsluchom brata žalovaného. Okresný súd preto tieto dôkazné návrhy zamietol. Okresný súd poukázal aj na relevantnosť zákonnej zodpovednosti žalovaného ako dediča za primerané náklady spojené s pohrebom L. V. - otca žalovaného podľa , ktorá okolnosť pri zohľadnení obsahu výpovede úpadcu pred orgánom činným v trestnom konaní dotvrdzuje vyhodnotenie konania žalovaného na jednej strane a uplatnenia práva žalobcu na druhej strane tak, ako je uvedené vyššie. Na základe konštatovania rozporu výkonu práva žalobcu pri uplatnení žalovanej pohľadávky s dobrými mravmi rozhodol okresný súd o zamietnutí žaloby v celom rozsahu. Vo výroku o náhrade trov konania rozhodol okresný súd s prihliadnutím na skutočnosť zamietnutia žaloby v celom rozsahu. V konaní tak bol úspešnou stranou žalovaný, ktorému okresný súd voči žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

10. Proti výroku II. a III. tohto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie, a rozhodnutie okresného súdu vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Žalobca nesúhlasil so záverom okresného súdu, že skutočnosť vynaloženia nákladov na pohreb otca žalovaného a manžela úpadcu bola nesporná. Žalobca navrhoval, aby okresný súd dôkazy, ktorými žalovaný preukazoval svoje tvrdenie, že predmetné finančné prostriedky použil na úhradu nákladov pohrebu, odmietol z dôvodu, že boli vystavované na meno úpadcu a nie na meno žalovaného a nebol predložený žiaden dôkaz, že žalovaný tieto prostriedky skutočne aj tretím osobám uvedeným v týchto listinných dôkazoch vyplatil. Žalobca nesúhlasil ani so záverom okresného súdu, ktorý z dôvodu absencie iných tvrdení vychádzal zo záveru o potrebe hmotnoprávneho posúdenia žalovanej pohľadávky ako nároku z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca už v žalobe, ako aj v ostatných podaniach vymedzil právnu povinnosť, porušením ktorej došlo zo strany žalovaného ku vzniku škody na strane žalobcu - veriteľov úpadcu tým, že žalovaný nesplnil právnu povinnosť zakotvenú v zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Okresný súd preto nesprávne postupoval, ak nárok vyhodnotil ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže tohto práva sa žalobca nedovolával. Žalobca ďalej nesúhlasil s tvrdením okresného súdu, že BSM úpadcu a jeho manžela nebolo vyporiadané, a teda žalobca ako správca bol povinný podať návrh na vyporiadanie BSM namiesto úpadcu. Podľa žalobcu existovala procesná prekážka a síce, že druhý účastník, proti ktorému by mal správca podať návrh na vyporiadanie BSM - L. V., bol v deň účinnosti vyhláseného konkurzu už mŕtvy. Žalobca ďalej spochybnil závery okresného súdu, ktorý konštatoval, že nebolo preukázané právoplatné ukončenie dedičského konania po L. V. vo väzbe na subjekt úpadcu, ktorý spadá do okruhu zákonných dedičov v I. skupine, s tým, že okresný súd konštatoval nedôvodnosť žaloby primárne na základe skutočnosti jej predčasného podania, kedy záver o aktívnej a pasívnej legitimácii strán sporu vyžaduje právoplatné skončenie dedičského konania po manželovi úpadcu. Žalobca poukázal na to, že sa v konaní domáha pohľadávky podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a to priznania práva na majetok, ktorý patril a patrí úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, a teda sa nedomáhal pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia. Podľa žalobcu je preto irelevantné, či sa dedičské konanie po zomrelom L. V. skončilo alebo nie. Žalobca ďalej spochybnil záver okresného súdu ohľadom vyhodnotenia nedôvodnosti vznesenej námietky premlčania s tým, že pre okresný súd nebol vytvorený priestor vyporiadať sa s novou argumentáciou žalobcu, uplatnenou až na pojednávaní dňa 22.01.2019. Podľa žalobcu je nepravdivé tvrdenie okresného súdu, že by žiadosť na odopretie námietky premlčania z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi uplatnil žalobca až na uvedenom pojednávaní, keďže žalobca túto argumentáciu uvádzal už vo svojej písomnej replike zo dňa 30.7.2018. Žalobca už v prvostupňovom konaní tvrdil, že neoprávnené obohatenie sa žalobcu o finančnú čiastku až 3.127,- Eur je v rozpore so základným zákonným princípom konkurzného práva, keď takéto obohatenie bolo na úkor veriteľov. Žalobca preto žiadal, aby okresný súd v prípade, ak by sa preukázalo, že sa jeho právo skutočne premlčalo, na námietku žalovaného o premlčaní neprihliadol z dôvodu konania v rozpore s dobrými mravmi.

11. Vo vzťahu ku skutkovým a právnym záverom okresného súdu, ktoré vyplynuli zo Zápisnice o výsluchu svedka - úpadcu vo veci Okresného riaditeľstva PZ v Martine zo dňa 8.7.2016, ktoré sa týkali okolností úhrady finančných prostriedkov vynaložených na náklady spojené s pohrebom a s prihliadnutím na ktoré zistenia okresný súd konštatoval uplatnenie práva žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, žalobca namietal, že týmto postupom sa okresný súd dopustil hrubého procesného pochybenia z dôvodu, že túto zápisnicu si okresný súd zabezpečil sám. Podľa žalobcu sa nejedná o dôkaz, ktorý môže súd vykonať v zmysle úpravy ust. . Okresný súd na základe tohto, podľa jeho vyjadrenia „ťažiskového dokazovania“, žalobu zamietol. Návrh na vykonanie dôkazu touto zápisnicou v priebehu sporového konania nepredniesol ani jeden z jeho účastníkov. Podľa žalobcu zaviedol koncentráciu dokazovania a z komentára autorov Števček a kol. vyplýva, že súd nesmie vyšetrovať a pátrať po skutkových tvrdeniach a nahrádzať aktivitu a procesnú zodpovednosť strán. Okresný súd sa uvedeným konaním dopustil porušenia rovnosti strán, keď vyniesol rozsudok v neprospech žalobcu bez toho, aby účastníci boli oboznámení o predbežnom právnom posúdení veci a o tom, že okresný súd má v úmysle „trestný spis“ Okresného riaditeľstva PZ v Martine „vyhodnocovať ako dôkaz“. Ak by o tejto skutočnosti bol žalobca upovedomený, tak by predložil dôkazy, ktorými by preukazoval, že „kľúčová svedecká výpoveď“ úpadcu je výpoveď nedôveryhodnej osoby, že úpadca dlhodobo vytvára prieťahy v konkurznom konaní, klame, zavádza a jeho tvrdenie je tendenčné. Žalobcovi tak bolo odňaté právo vyjadriť sa k dôkazu, voči ktorému by žalobca namietal, že ide o svedeckú výpoveď úpadcu, ktorý je matkou žalovaného, a preukazoval by, že v prípade tejto svedeckej výpovede sa jednalo o krivú výpoveď aj v časti tvrdenia, že v období smrti manžela úpadcu a v čase jeho pohrebu boli jedinými finančnými prostriedkami tie finančné prostriedky, ktoré žalovaný prevzal pri zrušení bankového účtu. Žalobca by tak navrhoval vykonať dôkazy ohľadom príjmov úpadcu za rok 2010. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že neboli produkované žiadne dôkazy, že úpadca je osobou v hmotnej núdzi. V inkriminovanom období

bol syn úpadcu a brat žalovaného jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti ABEKO, s.r.o. a žalobca by navrhoval dôkazy ohľadom jeho príjmov v tomto období a žalobca by tiež poukázal na skutočnosť, že úpadca je osobou, ktorá úmyselne od 11/2008 do 9/2009 uzavrela také právne úkony, ktorými na blízke osoby previedla všetok jej patriaci hnuteľný aj nehnuteľný majetok. Žalobca v súvislosti s jeho neúspešnosťou v sporových konaniach ohľadom týchto právnych úkonov úpadcu poznamenal, že odporcovia v týchto konaniach postavili svoju obranu na tvrdeniach svedčiacich odporovateľnosti právnych úkonov s tým, že tieto tvrdenia nemôžu byť dôvodom pre posúdenie uzavretých zmlúv ako absolútne neplatného právneho úkonu. Žalobca tieto tvrdenia uviedol na preukázanie skutočnosti, že výpoveď úpadcu je výpoveďou nedôveryhodnej osoby, ktorá plánovite, premyslene a tendenčne konala protizákonne tým, že za obdobie 10 mesiacov previedla všetok svoj majetok na spriaznené osoby, v ktorom konaní pokračovala aj po vyhlásení konkurzu, keď si zabezpečila práceneschopnosť a až po 14-tich mesiacoch odo dňa účinnosti vyhláseného konkurzu reagovala na výzvy žalobcu ako správcu. Žalobca tak do svojej dispozície dostal písomnosti ohľadom uvedených právnych úkonov až po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty, čím úpadca dosiahol, že správcovi zaniklo právo domáhať sa ich odporovateľnosti súdnou cestou. Žalobca žiadal odmietnuť procesné rozhodnutie okresného súdu, podľa ktorého výkon práva žalobcu - uplatnenie žalovanej pohľadávky, nespĺňa požiadavku jeho súladnosti s princípom vyplývajúcim z úpravy . Žalobca v tejto súvislosti predložil podanie žalovaného a jeho brata L. V. zo dňa 30.5.2011, ktorým títo reagovali na dožiadanie žalobcu ako správcu, aby ako rodinní príslušníci úpadcu, ktorý je dlhodobo práceneschopný, doručili písomnú dokumentáciu úpadcu. Žalovaný v tejto odpovedi vzniesol žalobcovi ako správcovi „apeláciu na dodržiavanie dobrých mravov“. Žalobca obdobne ako súd prvej inštancie v závere svojho odvolania citoval závery rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. 643/2004, podľa ktorého nemožno dobré mravy vykladať len ako súbor mravných pravidiel užívaných ako korektív, či doplňujúci obsahový faktor výkonu subjektívnych práv a povinností, ale ako príkaz sudcovi rozhodovať v súlade s ekvitou, čo vo svojich dôsledkoch znamená nastúpenie cesty hľadania spravodlivosti. Žalobca tak žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

12. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu cestou právneho zástupcu uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, spravodlivý a dostatočným spôsobom odôvodnený. Nárok uplatnený žalobou žalovaný neuznáva. Použitie finančných prostriedkov žalovaný podrobne a opakovane zdokladoval v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. aj v trestnom konaní. Žalovaná ako dcéra zaplatením nákladov pohrebu otca plnila nielen svoju zákonnú, ale predovšetkým morálnu povinnosť a takéto konanie nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, navyše za situácie, ak žalovaná vybrala peniaze z účtu, ktorého bola vlastníkom. Pohreb vybavovali spoločne úpadca, L. V. a žalovaný, ktorý v stave emocionálneho rozpoloženia po smrti otca nepovažoval za podstatnú a dôležitú skutočnosť, na koho meno dodávatelia vystavili doklady. Ide o bežnú prax pohrebnej služby, že sa doklady vystavujú na manžela zosnulého. K tvrdeniu žalobcu, že okresný súd sám posúdil pohľadávku ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, poukázal žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.09.2010, podľa ktorého účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu. K tvrdeniu, že zámerne neplní povinnosti stanovené zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, žalovaný s odkazom na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -37 uviedol, že „zapísanie pohľadávky ako súčasti majetku úpadcu do súpisu neznamená, že zapísaná pohľadávka je nesporná“. Žalovaný zvýraznil, že súd prvej inštancie zamietol žalobu predovšetkým s poukázaním na skutočnosť, že nebolo skončené dedičské konanie. Začatie konania o dedičstve pritom nie je bez ďalšieho aj začatím konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v dedičskom konaní pred notárom je súčasťou konania o dedičstve len za predpokladu dohody medzi pozostalým manželom a dedičmi. Dňom vyhlásenia konkurzu bolo pritom konanie o dedičstve zo zákona prerušené. K tvrdeniam žalobcu o spočívaní premlčacej doby, ktoré boli prednesené na pojednávaní pred okresným súdom dňa 22.1.2019, žalovaný poukázal na ust. , v zmysle ktorého, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. bolo vylúčenie peňažnej pohľadávky v sume 3.127,- Eur a okresný súd návrh žalovaného (X. V.) zamietol s odôvodnením nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalovaného. Podanie vylučovacej žaloby tak nemožno považovať za uplatnenie práva na súde alebo u príslušného orgánu zo strany veriteľa, a teda ani nemá za následok spočívanie premlčacej doby.

13. Podľa žalovaného okresný súd žalobu zamietol primárne s konštatovaním predčasnosti jej podania vzhľadom na neukončené dedičské konanie a s poukazom na záver o nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán sporu a na záver o nesplnení požiadavky súladnosti výkonu práva s princípom zakotveným ust. . Podľa žalovaného okresný súd správne vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Dotknuté trestné konanie bolo vedené na základe oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestných činov zo dňa 16.03.2015 podaného žalobcom a bolo právoplatne skončené uznesením zo dňa 31.10.2016. V konaní to bol samotný žalobca, kto podaním zo dňa 14.07.2016 navrhol prerušenie konania do právoplatného trestného rozsudku, z čoho vyplýva, že žalobcovi musel byť obsah trestného spisu dôverne známy. Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením podstatného obsahu spisového materiálu a súčasťou tohto spisového materiálu bol aj priložený trestný spis. Žalobca tak na jednej strane poukazuje na koncentračnú zásadu a na strane druhej uvádza tvrdenia o tom, že by produkoval aktívny útok, teda nové tvrdenia a dôkazné prostriedky, hoci bol súdom prvej inštancie riadne poučený.

14. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v odvolaní opakovane uvádza tvrdenia, ktoré nemajú súvis s meritom veci. Poukazovanie na právoplatne skončené konania, ktorých predmet žiadnym spôsobom nesúvisí s prejednávanou vecou, považuje žalovaný za právne irelevantné. Žalobca si ako správca mohol sám zabezpečiť doklady o právnych úkonoch úpadcu požiadaním o súčinnosť príslušné orgány, napr. Okresný úrad, katastrálny odbor. Poukazovanie na práceneschopnosť úpadcu a obviňovanie úpadcu z protizákonného konania považuje žalovaný za nedôvodné, irelevantné a nepreukázané. Krajský súd v Žiline vo svojom rozhodnutí sp. zn. uviedol len to, že z vykonaných dôkazov okresný súd zistil, že mohli byť naplnené niektoré predpoklady pre podanie odporovacej žaloby. Teda konštatoval len možnosť naplnenia niektorých predpokladov pre podanie odporovacej žaloby a nie jej možný úspech a nie predpokladov neplatnosti, nemorálnosti alebo dokonca protiprávnosti takéhoto konania. Žalovaný sa na podnikaní svojich rodičov nepodieľal a nie je pravdou, že by musel mať vedomosť o všetkých právnych úkonoch svojich rodičov týkajúcich sa ich podnikania. Finančné prostriedky z účtu, ktorého bol majiteľom, vybral v dôsledku ťaživej životnej situácie a použil ich s úmyslom zabezpečiť dôstojný pohreb jednej z najbližších osôb, a preto odmieta tvrdenia o tom, že by takéto konanie malo byť hodnotené ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný tak navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vo výroku vecne správny.

15. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že žalovaný len opakovane prednáša svoje skutkové a právne závery, ktoré žalobca vyvracal a kvalifikoval ako nesprávne. Žalobca žiadal, aby odvolací súd nevyhovel návrhu žalovaného v predmetnom vyjadrení vo vzťahu k súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Žalobca uviedol, že sa jedná o dôkaz, ktorý sa už v súdnom spise nachádza a ide o dôkaz, ktorý ani jeden z účastníkov nespochybňoval, a preto sa k nemu žalobca nevyjadruje.

16. Žalovaný cestou právneho zástupcu v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že predmetné vyjadrenie považuje za zmätočné a trvá na vyjadrení k podanému odvolaniu.

17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. v spojení s ust. bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II. o zamietnutí žaloby a vo výroku III. o trovách prvoinštančného konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

18. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -341 zo dňa 07.04.2020 s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. .

19. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

21. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

22. Žalobca v podanom odvolaní okrem iného namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak žalobca v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. , v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

23. Žalobca v podanom odvolaní nesúhlasil so záverom okresného súdu, ktorý žalovanú pohľadávku hmotnoprávne posúdil ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Krajský súd vo vzťahu k uplatnenému nároku považuje za potrebné uviesť, že tento nárok žalobca vymedzil ako nárok na zaplatenie pohľadávky, ktorú zahrnul do súpisovej zložky majetku úpadcu, vo výške 3.127,- Eur. V podanej žalobe aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie pritom žalobca zvýraznil, že žalovaný mal porušiť svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keď túto pohľadávku zapísanú do súpisu podstaty žalobcovi ako správcovi nevyplatil napriek tomu, že žaloba, ktorou žalovaný žiadal o vylúčenie tejto pohľadávky zo súpisu podstaty, bola právoplatne zamietnutá. Uvádza krajský súd, že v prejednávanom prípade sa tak jedná o uplatnenie nároku na zaplatenie peňažnej pohľadávky zapísanej do súpisu konkurznej podstaty, teda o nárok na zaplatenie pohľadávky podliehajúcej konkurzu, ktorú je dlžník tejto pohľadávky povinný počas konkurzu plniť správcovi ( ). Predmetná pohľadávka bola žalobcom spísaná ako súpisová položka majetku: peňažná pohľadávka s uvedením jej celkovej sumy a dlžníka - žalovaného, s právnym dôvodom vzniku: zrušené BSM dňom 01.11.2011, s popisom, že sa jedná o zákonný nárok úpadkyne titulom dedenia a zrušenia BSM titulom úmrtia manžela L. V. (č.l. 146 spisu). Z uvedeného plynie, že samotný žalobca ako správca konkurznej podstaty zapísal

predmetnú pohľadávku, ktorú v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému, ako pohľadávku vymedzenú právnym dôvodom jej vzniku - zrušené BSM a popisom, že sa jedná o zákonný nárok úpadkyne titulom dedenia a zrušeného BSM, teda nie ako pohľadávku na náhradu škody. Z uvedeného preto nemôže byť dôvodná odvolacia námietka žalobcu v tom smere, že okresný súd nesprávne právne kvalifikoval uplatnený nárok, keďže žalobca vymedzil konkrétnu právnu povinnosť, porušením ktorej malo dôjsť zo strany žalovaného ku vzniku škody na strane žalobcu. V prejednávanom prípade sa jedná o pohľadávku, ktorú samotný žalobca kvalifikoval ako nárok úpadcu titulom dedenia a vyporiadania BSM, pričom je nesporné, že k rozhodujúcim skutočnostiam, teda k úmrtiu manžela úpadcu, a tým aj k zrušeniu BSM úpadcu a jej zomrelého manžela došlo ešte pred vyhlásením konkurzu, a preto sa nemôže jednať o pohľadávku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť porušením povinnosti žalovaného v zmysle ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na ktoré poukazuje žalobca. Krajský súd v súvislosti s námietkou ohľadom právnej kvalifikácie uplatneného nároku okresným súdom ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia považuje za potrebné poukázať na tvrdenie samotného žalobcu v podanom odvolaní, kde žalobca uviedol vo vzťahu k finančnej čiastke požadovanej v konaní vo výške 3.127,- Eur, že sa jedná o neoprávnené obohatenie sa žalovaného na úkor veriteľov konkurzného konania. Predmetnú námietku žalobcu preto krajský súd nevyhodnotil ako dôvodnú.

24. Rovnako nebola ako dôvodná vyhodnotená ani námietka žalobcu, že okresný súd nesprávne konštatoval nespornosť skutočnosti vynaloženia nákladov žalovaným na pohreb otca žalovaného a manžela úpadcu. Krajský súd po oboznámení sa s dotknutou časťou odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (odsek 37.) uvádza, že okresný súd konštatoval nespornosť skutkových okolností v časti: „samotná skutočnosť vynaloženia nákladov na pohreb otca žalovaného a manžela úpadcu p. L. V., zosnulého dňa 01.11.2010, ako vyplýva z listinných dôkazov na č.l. 158 až 165 spisu“. Žalobca vo vzťahu k tomuto záveru namietal jeho nesprávnosť z dôvodu, že nebolo preukázané, že tieto finančné prostriedky vynaložil žalovaný na úhradu nákladov na pohreb a že nebolo preukázané, že žalovaný skutočne osobne vyplatil tieto finančné prostriedky osobám, ktoré na týchto listinách boli uvedené ako dodávatelia. Nedôvodnosť uvedenej námietky žalobcu spočíva v tom, že skutočnosti, ktoré podľa žalobcu neboli preukázané, okresný súd v dotknutom odseku 37. svojho odôvodnenia ani neuviedol, keďže okresný súd ako nespornú vyhodnotil len skutočnosť vynaloženia nákladov na pohreb otca žalovaného a manžela úpadcu bez toho, aby konštatoval akýkoľvek záver ohľadom spornosti či nespornosti osoby, ktorá mala tieto finančné prostriedky na úhradu nákladov vynaložiť.

25. Žalobca ďalej nesúhlasil s názorom okresného súdu o jeho povinnosti podať bezodkladne návrh na vyporiadanie BSM namiesto úpadcu, a to z dôvodu, že takýto návrh nebolo možné podať, pretože druhý účastník, proti ktorému by takýto návrh mal smerovať (manžel úpadcu L. V.), bol v čase účinnosti vyhláseného konkurzu už mŕtvy. Krajský súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v prejednávanom prípade bezpodielové spoluvlastníctvo manželov úpadcu zaniklo ešte pred vyhlásením konkurzu, a to úmrtím manžela úpadcu dňa 01.11.2010. Keďže bezpodielové spoluvlastníctvo úpadcu a jeho manžela zaniklo smrťou manžela ešte pred vyhlásením konkurzu, bolo potrebné takéto bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadať v rámci dedičského konania po zomrelom manželovi L. V., ako to vyplývalo z vtedy platnej úpravy ust. V zmysle tohto ustanovenia v danom čase platilo, že ak mal poručiteľ v čase svojej smrti s pozostalým manželom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, o ktorého vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde, vyporiada sa tento majetok v konaní o dedičstve podľa osobitného predpisu. Keďže vyporiadanie tohto bezpodielového spoluvlastníctva manželov prebiehalo v rámci dedičského konania po zomrelom manželovi úpadcu, bolo namieste, aby správca do takéhoto konania vstúpil v zmysle úpravy ust. , ktoré ustanovenie upravuje práve otázku vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo pred vyhlásením konkurzu. Za predpokladu, že by konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého pred vyhlásením konkurzu ku dňu vyhlásenia konkurzu ešte nezačalo, bol by správca povinný podľa ust. sám bezodkladne podať návrh na vyporiadanie tohto BSM namiesto úpadcu. Uvedená námietka žalobcu preto nemôže obstáť.

26. V ďalšom žalobca namietal nesprávnosť záverov okresného súdu, ktorý s poukazom na skutočnosť, že nebolo zistené právoplatné skončenie dedičského konania po zomrelom manželovi úpadcu, konštatoval predčasnosť žaloby, keďže bez právoplatného skončenia tohto dedičského konania nebolo možné ustáliť relevantný záver o aktívnej a pasívnej legitimácii strán sporu. Žalobca namietal, že sa v konaní domáhal práva na pohľadávku podľa hmotného práva - konkurzného práva, a to priznania

práva na majetok, ktorý patrí úpadcovi, a že sa nedomáhal pohľadávky z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, a preto nie je relevantné, či dedičské konanie po manželovi úpadcu skončilo alebo nie. Krajský súd vo vzťahu k tejto námietke opakovane považuje za potrebné poukázať na skutočnosť vymedzenia uplatnenej pohľadávky samotným žalobcom v súpise konkurznej podstaty ako pohľadávky vyplývajúcej z vyporiadania BSM úpadcu a dedičského konania po manželovi úpadcu. Ak žalobca takýmto spôsobom uplatnenú pohľadávku vymedzil, tak bolo namieste, aby sa okresný súd zaoberal naplnením predpokladov dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie takejto pohľadávky, ktorej vznik a výšku žalobca odvíjal práve od vyporiadania BSM úpadcu a jeho manžela a od nárokov úpadcu plynúcich z dedičského konania po zomrelom manželovi úpadcu. Ako už bolo krajským súdom konštatované, za situácie, kedy manžel úpadcu zomrel pred vyhlásením konkurzu, došlo úmrtím manžela priamo zo zákona k zániku BSM úpadcu a jeho manžela a toto BSM bolo potrebné vyporiadať v rámci dedičského konania po zomrelom manželovi. Práve dedičské konanie je tak konaním, v rámci ktorého sa určí rozsah a spôsob vyporiadania BSM úpadcu a jeho manžela. Ak sa v rámci takéhoto dedičského konania rozhoduje uznesením súdu, tak rozhodnutie o vyporiadaní BSM je súčasťou tohto uznesenia o skončení dedičského konania. V dedičskom konaní je potrebné najskôr rozhodnúť o všeobecnej cene majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve ku dňu smrti manžela a ďalej určiť, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo pozostalému manželovi, pričom sa postupuje obdobne ako v konaní o vyporiadanie BSM manželov rozhodnutím súdu. V takomto dedičskom konaní je potrebné vo všeobecnosti najprv zistiť podiely manželov na spoločnom majetku a podľa týchto podielov rozhodnúť o tom, ktoré jednotlivé majetkové hodnoty patria do dedičstva a ktoré patria pozostalému manželovi.

27. V konkrétnostiach prejednávaného prípadu uplatnil žalobca nárok, ktorý mal vzniknúť úpadcovi titulom vyporiadania BSM a dedičského konania vo vzťahu k finančným prostriedkom, ktoré boli vedené na spoločnom vkladovom účte žalovaného a manžela úpadcu, za situácie, keď manžel úpadcu zomrel pred vyhlásením konkurzu. Je tak namieste v rámci dedičského konania určiť, aká časť z týchto finančných prostriedkov na predmetnom vkladovom účte patrila do BSM úpadcu a jeho zomrelého manžela a aká časť prípadne patrila žalovanému. Až následne po takomto vyporiadaní uvedeného majetku by bolo možné určiť, aká časť tohto majetku, teda finančných prostriedkov na danom účte, patrila ku dňu smrti poručiteľa do dedičstva a akým spôsobom bude toto dedičstvo medzi do úvahy pripadajúcimi dedičmi rozdelené. V rámci dedičského konania je pritom nevyhnutné zohľadniť zodpovednosť dedičov za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy (ust. ). Až na základe právoplatného dedičského rozhodnutia v dedičskom konaní, v ktorom sa vyporiada aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov úpadcu a L. V., tak bude možné ustáliť prípadnú existenciu a výšku pohľadávky, ktorá ohľadom prostriedkov, ktoré boli pôvodne vedené na spoločnom vkladovom účte žalovaného a jeho otca, patrí úpadcovi titulom vyporiadania BSM so zomrelým manželom a titulom dedenia po zomrelom manželovi úpadcu. Ak žalobca bez toho, aby bolo ukončené dedičské konanie, určil požadovanú sumu uplatnenej peňažnej pohľadávky vlastným výpočtom, v ktorom finančné prostriedky nachádzajúce sa na predmetnom vkladovom účte ku dňu smrti manžela úpadcu rozdelil v jednej polovici v prospech úpadcu titulom vyporiadania BSM a v jednej tretine zo zostávajúcej polovice v prospech úpadcu právnym titulom dedenia bez toho, aby boli zohľadnené akékoľvek ďalšie skutočnosti, ktoré môžu byť až výsledkom dedičského konania, v rámci ktorého sa vyporiada aj BSM, a bez toho, aby boli zohľadnené náklady na pohreb, či prípadné dlhy poručiteľa, tak s ohľadom na vyššie uvedené závery krajského súdu nie je možné konštatovať, že by žalobca v konaní uniesol svoje dôkazné bremeno a existenciu a výšku takejto pohľadávky preukázal. Bez toho, aby bolo ukončené dedičské konanie po zomrelom manželovi úpadcu, v rámci ktorého sa vyporiada aj BSM úpadcu a jeho manžela, je žaloba žalobcu o vyplatenie peňažnej pohľadávky, ktorá mala úpadcovi vzniknúť práve titulom vyporiadania BSM a titulom dedenia po zomrelom manželovi, predčasná. Krajský súd ako súd odvolací sa tak stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý žalobu žalobcu zamietol primárne práve z dôvodu, že sa jedná o žalobu podanú predčasne, keďže nedošlo k právoplatnému skončeniu dedičského konania po manželovi úpadcu (odsek 40. odôvodnenia rozsudku okresného súdu).

28. S ohľadom na vyššie uvedené závery krajského súdu ako súdu odvolacieho, nepovažuje krajský súd za potrebné vyjadrovať sa k ďalším odvolacím námietkam žalobcu, ktoré smerujú k vyhodnoteniu námietky premlčania, ku skutočnosti, že podľa názoru žalobcu okresný súd nesprávne vychádzal z listinných dôkazov zabezpečených zo spisového materiálu Okresného riaditeľstva PZ v Martine, ani vo vzťahu ku skutočnostiam, na základe ktorých žalobca spochybňoval vierohodnosť vyjadrení úpadkyne R. V. v rámci trestného konania. Obdobne krajský súd nepovažuje za potrebné vyjadrovať sa ani k žalobcom

spochybneným záverom súdu prvej inštancie ohľadom uplatnenia predmetnej pohľadávky v rozpore s dobrými mravmi. Zvýrazňuje krajský súd, že ak vecne správne došlo k zamietnutiu žaloby žalobcu primárne z dôvodu jej predčasnosti, keď existencia a výška uplatnenej pohľadávky nebola podložená výsledkami dedičského konania (vrátane vyporiadania BSM), nebolo dôvodné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami žalobcu, ktoré nemali žiadny vplyv na v konaní podstatný záver o predčasnosti žaloby ako takej.

29. Žalobca v podanom odvolaní bez bližšieho odôvodnenia namietal tiež porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Krajský súd po oboznámení sa s postupom súdu prvej inštancie nehodnotí uvedenú námietku žalobcu ako dôvodnú. V zmysle ust. možno za porušenie práva na spravodlivý proces označiť taký procesný postup súdu, ktorý znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Krajský súd uvádza, že žalobca mal v konaní pred súdom prvej inštancie zabezpečenú možnosť na realizáciu jeho procesných práv a bola mu vytvorená možnosť obhájenia jeho práv a právom chránených záujmov. Súčasťou koncepcie spravodlivého súdneho konania je aj princíp rovnosti zbraní, ktorý vyžaduje, aby každá sporová strana mala primeranú možnosť predložiť svoje návrhy, uplatňujúc svoje práva za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje protistrana. Zásada rovnosti strán v súdnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach súd rozhoduje (, ). Pod rovnakým postavením strán možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavnoprávnych princípov súdneho konania spočíva v tom, že všetky strany sporu majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (). Zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý súdny proces“ je spojená s nutnosťou rovnakých „pravidiel hry“, ale tiež aj s princípom „rovnosti zbraní“ pre všetky strany súdneho konania. Súdy sú preto povinné túto zásadu aplikovať vo vzťahu ku všetkým stranám, tzn. bez ohľadu na to, aké majú procesné postavenie, a to nielen proti sporovej strane, v danom prípade žalobcovi, ktorý podal odvolanie, ale aj vo vzťahu k žalovanému, a zároveň postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Okresný súd svojím procesným postupom vytvoril sporovým stranám rovnaký priestor a možnosti na realizáciu ich procesných práv a plnenie ich procesných povinností, a preto námietka žalobcu o porušení práva na spravodlivý proces nemôže obstáť. S ohľadom na vecne správne rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí žaloby nemôže byť krajským súdom vyhodnotená ako dôvodná ani námietka žalobcu, že konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ), keďže tento odvolací dôvod dopadá na prípadné pochybenia v postupe prvoinštančného súdu len za predpokladu, že mohli viesť k nesprávnemu súdnemu rozhodnutiu.

30. Dopĺňa odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu, procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jej návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, príp. štádia civilného procesu (sp. zn. ). K správnemu postupu prvostupňového súdu poukazuje krajský súd primerane na ďalší záver vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. októbra 2004, podľa ktorého ...„ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces“. Zároveň poukazuje krajský súd i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ... „právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu

práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“.

31. Krajský súd tak odvolacie dôvody žalobcu nevyhodnotil ako dôvodné a dospel k názoru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Krajský súd preto pristúpil v zmysle ust. k potvrdeniu tohto rozsudku okresného súdu tak v napadnutom výroku II. o zamietnutí žaloby ako aj vo výroku III. o trovách prvoinštančného konania. Výrok o trovách prvoinštančného konania nebol osobitne odvolaním žalobcu napadnutý a ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej bol rovnako krajským súdom potvrdený ako vecne správny.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. a . V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.