Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cbi/49/2015

Potvrdené rozhodnutím 14CoKR/27/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Alena Balážová, so sídlom kancelárie K. N. XX, XXX XX K., správkyňa úpadcu: Alena Baková - ABEKO, s miestom podnikania Hrabinská 3, 038 52 Sučany, IČO: 34 383 280 (podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť k 04.01.2011), proti žalovanému: X. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXXX/X, XXX XX F., zastúpenému zástupcom JUDr. Mario Buksa, právne služby, s.r.o., so sídlom Červenej armády 1, 036 01 Martin, IČO: 36 862 819, v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 3.127,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/49/2015-202 zo dňa 21.2.2019, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/49/2015-202 zo dňa 21.2.2019 v napadnutom výroku II. o zamietnutí žaloby a vo výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e . Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: L.. R. V., správkyňa úpadcu: Alena Baková - ABEKO, s miestom podnikania Hrabinská 3, 038 52 Sučany, IČO: 34 383 280 (podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť k 4.11.2011), sídlo správcu: E. N. X, XXX XX Ž., proti žalovanému: X. V., nar. XX.X.XXXX, trvale pobytom B. XXXX/X, XXX XX F., právne zastúpeného: JUDr. Mario Buksa, právne služby, s.r.o., so sídlom Červenej armády 1, 036 01 Martin, IČO: 36 862 819, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 3.127,- EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd z a s t a v u j e konanie o návrhu žalobcu zo dňa 14.7.2016 na prerušenie konania.

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou zo dňa 24.11.2015, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená dňa 24.11.2015 žalobca navrhol, aby súd vydal rozkaz na plnenie, ktorým by uložil žalovanému, aby v lehote 5 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozkazu na plnenie splnil povinnosť vydať do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Alena Baková - ABEKO, (r.č.: XXXXXX/XXXX, nar.: XX.X.XXXX), s miestnom podnikania Hrabinská 1246/3, 038 52 Sučany, IČO: 34 383 280, súpisovú zložku - pohľadávku v celkovej sume 4.507,93 EUR formou vydania uvedenej sumy k rukám žalobcu. Na odôvodnenie uplatneného práva poukázal žalobca na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka Alena Baková - ABEKO v konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 4K/33/2010, pričom za správcu úpadcu bola ustanovená L.. R. V., advokátka. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 28.12.2010, teda dňom nasledujúcim po uverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku č. 247B/2010. Žalobca poukázal na konanie Okresného súdu Žilina sp.zn. 10Cbi/5/2011, v ktorom sa žalovaný domáhal vylúčenia veci - peňažnej pohľadávky vo výške 3.127,- EUR zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Žaloba v označenej veci bola v celom rozsahu zamietnutá, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potvrdené odvolacím súdom a žalobca z týchto rozhodnutí vyvodzuje záver, že zapísanie označenej peňažnej pohľadávky do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu bolo z jeho strany oprávnené a zákonné. Ďalej žalobca poukázal na úpravu podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej , § 76 ods. 1 a uviedol, že žalovaný nerešpektoval tieto zákonné ustanovenia a ani po právoplatnosti vyššie označených súdnych rozhodnutí nekonal v rámci ich záverov. Žalobca v nadväznosti na to vyzval žalovaného, aby do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu vydal súpisovú zložku, a to pohľadávku vo výške 3.127,- EUR (v článku III. písomného vyhotovenia žaloby je nesprávne uvedená suma 3 3 127,- EUR), a to vrátane úrokov z omeškania. Žalovaný reagoval na predmetnú výzvu žalobcu neakceptáciou tejto výzvy.

Žalobca poukázal na úpravu podľa § 46 ods. 1, § 44 ods. 3 ZKR. Podľa týchto ustanovení sa predmetná pohľadávka stala splatnou a je naďalej splatnou a žalovaný je povinný ju vydať žalobcovi, čo doposiaľ neurobil. So splnením tohto záväzku je v omeškaní, v nadväznosti na čo vyúčtoval žalobca za obdobie od 29.10.2010 do 24.11.2015 úroky z omeškania vo výške 1.380,93 EUR a túto sumu si uplatňuje spolu so sumou 3.127,- EUR, teda celkom sumu 4.507,93 EUR rozkazom na plnenie.

2.Podaním zo dňa 1.12.2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 2.12.2015 žalobca navrhol zmenu žaloby tak, že žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť na účet žalobcu do 5 dní od právoplatnosti rozsudku sumu 3.127,- EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.127,- EUR od 29.12.2010 až do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. V uvedenom znení navrhol žalobca vydať platobný rozkaz a v prípade, že žalovaný podá včas odpor proti platobnému rozkazu navrhol, aby súd vydal vo veci rozsudok. Žaloba, ako aj podanie zo dňa 1.12.2015 boli doručené žalovanému na vyjadrenie sa v lehote 15 dní od doručenia, tak ako táto výzva vyplýva z uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/49/2015-27 z 3.2.2016.

3.Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 1.3.2016, doručeným súdu dňa 4.3.2016. Uviedol, že nárok uplatnený žalobou v celom rozsahu neuznáva. Pohľadávku, ktorá je voči nemu uplatnená, považuje za spornú a trvá na svojom tvrdení, podľa ktorého peňažné prostriedky, ktoré boli uložené na vkladovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX boli majetkom žalovaného a nie majetkom nebohého otca žalovaného L. V., ktorý bol spoluvlastníkom vkladového účtu na základe Zmluvy o vkladovom účte zo dňa 3.8.2010. Finančné prostriedky, ktoré boli na tomto účte uložené, boli získané darom od krstnej mamy žalovaného p. Ľ. V. a tieto finančné prostriedky teda neboli majetkom nebohého otca žalovaného a nepatria ani do majetku rodičov žalovaného. Predmetný vkladový účet žalovaný dňa 3.11.2010, teda po smrti otca L.O. V., ktorý zomrel X.XX.XXXX, zrušil a uskutočnil výber finančných prostriedkov, pričom tieto prostriedky použil na úhradu nákladov pohrebu L. V.. Žalovaný navrhol vykonať dôkaz kópiou Zmluvy o vkladovom účte z 3.8.2010 a výsluch svedkyne p. Ľ. V.. Ďalej žalovaný poukázal na úpravu § 76 ods. 1 ZKR. Zdôraznil, že z rozhodnutia Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi/5/2011-37 vyplýva, že zapísanie pohľadávky ako súčasti majetku úpadcu do súpisu neznamená, že zapísaná pohľadávka je nesporná. Zápis pohľadávky do súpisu konkurznej podstaty má ten význam, že na jeho základe je správca oprávnený pohľadávku speňažiť odplatným postúpením tretej osobe, prípadne zakladá aktívnu legitimáciu správcovi na vymáhanie pohľadávky bežnou žalobou na plnenie. S poukazom na úpravu § 100 ods. 1, 2 a § 101 Občianskeho zákonníka namietol premlčanie žalovanej pohľadávky. Zdôraznil, že trojročná premlčacia doba uplynula dňa 28.12.2014, pretože prvýkrát mohol žalobca žalobu na plnenie podať dňa 28.12.2010, teda od momentov účinku vyhlásenia konkurzu.

4.Podaním zo dňa 14.7.2016 navrhol žalobca prerušenie konania, a to až do právoplatnosti trestného rozsudku vydaného v trestnom konaní, ktoré započne na základe obžaloby Okresnej prokuratúry U. na základe ukončeného trestného stíhania ČVS:D.-XXX/X-X.-U.-XXXX. Na uvedenom návrhu na prerušenie konania následne žalobca netrval a po oboznámení prípravy pojednávania dňa 8.1.2019 zobral tento návrh späť (č.l. 182).

5.Podaním zo dňa 30.7.2018, doručeným súdu dňa 31.7.2018 žalobca reagoval na vznesenú procesnú obranu žalovaného. Uviedol, že právo žalobcu na pohľadávku, ktorú zapísal podľa špeciálnej právnej úpravy, a to § 76 a nasledujúce a § 37 a nasledujúce Vyhlášky NS SR č. 665/2005 Z.z. do súpisu všeobecnej podstaty označeného úpadcu, sa nepremlčalo. Poukázal pritom na úpravu § 76 ods. 1, 2 a § 37 až 39 Vyhlášky č. 665/2005 Z.z.. Citoval zápis súpisovej zložky majetku - peňažnej pohľadávky v celkovej sume 3.127,- EUR, tak ako bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 21B/2011 zo dňa 1.2.2011. Zdôraznil, že podľa § 44 ods. 1 oprávnenie nakladať s majetkom úpadcu vyhlásením konkurzu prechádza na správcu a správca koná v mene a na účet úpadcu. Ďalej poukázal na § 21 ods. 1 Zákona o rodine a zdôraznil, že manželstvo úpadcu a L.Á. V. zaniklo dňa X.XX.XXXX, teda smrťou L. V.. Dva dni po smrti manžela úpadkyne L. V. žalovaný dňa 3.11.2010 zrušil vkladový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v SLSP, a.s., založený Zmluvou zo dňa 3.8.2010. Zároveň prevzal v hotovosti od SLSP, a.s. celý zostatok finančných prostriedkov, ktoré na tomto účte boli uložené, teda sumu 4.690,85 EUR. Žalobca zdôraznil, že žalovaný nepreukázal, že by predmetné finančné prostriedky neboli majetkom nebohého otca žalovaného a že tieto nepatria do BSM. V súvislosti so skutočnosťou, že manželstvo úpadcu zaniklo dňom X.XX.XXXX, zdôraznil úpravu podľa § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka v jeho znení k 31.12.2010. Uviedol, že zo sumy 4.690,85 EUR jedna polovica pripadá na žalovaného ako jedného z dvoch klientov podľa Zmluvy o vkladovom účte, teda suma 2.345,44 EUR a druhá polovica pripadá na úpadcu právnym titulom vyporiadania BSM. Zároveň poukázal žalobca na úpravu podľa § 460, § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol výpočet sumy 781,81 EUR, ktorá pripadá na úpadcu právnym titulom dedenia. Suma 3.127,- EUR potom pozostáva zo sumy 2.345,44 EUR a sumy 781,81 EUR a predstavuje pohľadávku, ktorú žalobca žiada uhradiť v prospech žalobcu. Žalobca navrhol, aby súd zamietol námietku žalovaného o premlčaní nároku, pretože k premlčaniu nároku nedošlo. Pri tomto tvrdení poukázal žalobca na úpravu § 105 Občianskeho zákonníka a zdôraznil, že dedičské konanie po nebohom L. V., vedené pred notárom L.. U. U., so sídlom v U. pod Y. XXX/XXXX ešte neskončilo. Ďalej žalobca poukázal na úpravu podľa § 46 ods. 1 a uviedol tvrdenie, podľa ktorého pohľadávka žalobcu, ktorej sa domáha žalobca v tomto konaní je stále splatná, pretože neskončilo ani konkurzné konanie sp.zn. 4K/33/2010. Žalobca zdôraznil, že žalovaný nepredložil súčasť Zmluvy o vkladovom účte z 3.8.2010 predstavovanú všeobecnými obchodnými podmienkami. Žalobca uviedol, že konanie žalovaného, kedy tento zrušil predmetný vkladový účet zo dňa 3.11.2010, bolo úmyselné a vedomé konanie, ktoré bolo navyše konaním v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca má za to, že aj keby sa právo na sporovanú pohľadávku kvalifikovalo ako bezdôvodné obohatenie alebo ako náhrada škody, ani v jednom prípade nedošlo k premlčaniu pohľadávky. V tejto časti poukázal žalobca na úpravu § 106 ods. 2, § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že zo strany žalovaného nad akúkoľvek pochybnosť išlo o úmyselné konanie. Podľa citovaných ustanovení 10-ročná premlčacia lehota by uplynula, ak by sa žalobca nedomáhal svojho práva na súde, dňom 3.11.2020. Žalobca navrhol, aby súd v prípade, že sa stotožní so vznesenou námietkou premlčania žalovanej pohľadávky, odoprel jej účinky z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázal na konanie žalovaného, ktorý zrušil a privlastnil si celú hotovosť, finančné prostriedky vo výške 4.690,85 EUR uložené na vkladovom účte v deň smrti L. V., čo kvalifikuje žalobca ako konanie v hrubom rozpore so zásadou výkonu práv v súlade s dobrými mravmi, v ktorej časti poukázal žalobca na úpravu § 3 Občianskeho zákonníka. Ako rozhodujúce individuálne okolnosti, ktoré boli na strane žalovaného a vedú k záveru o úmyselnom a vedomom konaní žalovaného v rozpore so zásadou výkonu práv v súlade s dobrými mravmi, poukázal na vek žalovaného k 3.11.2010, kedy bol žalovaný 22-ročný dospelý človek, ktorý musel mať vedomosť o tom, že finančné prostriedky na vkladovom účte patria obom klientom vkladového účtu s právom každého z nich na jednu polovicu. Z dôvodu absencie predloženia Všeobecných obchodných podmienok Zmluvy o vkladovom účte z 3.8.2010 žalobca tvrdí, že žalovaný ako klient 1 nemal právo ani len na zrušenie predmetného vkladového účtu a nebolo tomu tak ani v čase, keď ku zrušeniu tohto vkladového účtu došlo a keď v uvedenom čase zmluvná strana záväzkového vzťahu, a to klient č. 2 - L. V. bol mŕtvy a dedičské konanie po uvedenom nebohom klientovi 2 ešte nebolo skončené. Na základe komunikácie s úpadcom a so žalovaným má žalobca vedomosť, že žalovaný viac rokov pred 3.11.2010, avšak najintenzívnejšie v roku 2010, nakoľko úpadca bol v tej dobe dlhodobo práceneschopný, pracoval a vypomáhal pri výkone živnosti úpadcu, a to najmä v predmetoch podnikania vedenie účtovníctva, ekonomický a organizačný poradca, daňové poradenstvo a podnikateľské poradenstvo. Z uvedeného potom nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že žalovaný mal získané aj odborné vedomosti v uvedených odboroch, a to najmä v odbore účtovníctvo, ktoré zahŕňa aj znalosť Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. V tejto časti navrhoval žalobca vykonať dôkaz výpisom zo živnostenského registra úpadcu a vyžiadanie potvrdenia od Sociálnej poisťovne U. o priebehu zamestnaní žalovaného, pričom vykonanie tohto dôkazu ponechal žalobca na úvahe súdu. Rovnako má žalobca vedomosť o tom, že už v roku 2010 žalovaný študoval právo na niektorej z vysokých škôl. Všetky tieto skutočnosti považoval žalobca za dôležité uviesť vo väzbe na dôležitú individuálnu okolnosť, ktorá bola na strane žalovaného dňa 3.11.2010, kedy zrušil vkladový účet a privlastnil si celú hotovosť, teda finančné prostriedky 4.690,85 EUR, keďže ako študent práva mal nad akúkoľvek pochybnosť vedomosť o tom, že koná v rozpore s dobrými mravmi.

6.Žalovaný doplnil procesnú obranu podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 1.10.2018. Zotrval na svojom tvrdení, podľa ktorého finančné prostriedky na vkladovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX nepatrili do BSM jeho rodičov. Opätovne uviedol, že sa jednalo o finančné prostriedky, ktoré žalovaný obdržal od krstnej mamy p. Ľ. V. a navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedkov p. Ľ. V., p. L. V. a výsluchom úpadcu. Žalovaný poukázal na úpravu § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zdôraznil, že ide o špeciálnu zákonnú úpravu, ktorá vylučuje použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Predložil súdu 7 príloh dokumentujúcich výdavky vynaložené v súvislosti s pohrebom manžela úpadcu - L.O. V. a v bode 2 svojho vyjadrenia odlišne od žalobcu vyčíslil pre prípad, že súd nebude toho názoru, že predmetné finančné prostriedky nepatrili do BSM úpadcu a L. V., a teda že neboli výlučným majetkom žalovaného, resp. že nie je nárok žalobcu premlčaný, podiel úpadcu v rámci vyporiadania BSM a výšku pohľadávky, ktorá by v prípade dedenia následne pripadala na úpadcu. Zdôraznil, že úprava § 105 Občianskeho zákonníka sa viaže k začiatku plynutia premlčacej doby, pokiaľ ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva a priamo odkazuje na úpravu § 485 Občianskeho zákonníka, ktoré je však spojené s právoplatnosťou rozhodnutia súdu o ukončení dedičského konania. Keďže dedičské konanie po L. V. doposiaľ ukončené nebolo, tak nie je možné úpravu podľa § 105 Občianskeho zákonníka aplikovať. Zároveň žalovaný poukázal na úpravu podľa § 53 týkajúcu sa vyporiadania BSM, kedy právna úprava priznáva správcovi aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyporiadanie BSM, ak toto ešte nie je vyporiadané a kedy správca je povinný podať návrh na vyporiadanie BSM bezodkladne. Zároveň citovaná úprava neobsahuje úpravu zákonnej lehoty, v ktorej sa má toto vyporiadanie vykonať, a preto musí aj v tomto prípade platiť trojročná lehota uvedená v úprave § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Žalovaný opätovne zdôraznil, že zo záverov rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi/5/2011-37 nevyplýva nespornosť žalovanej pohľadávky. Žalovaný bol v čase smrti svojho otca študentom a okrem finančných prostriedkov na predmetnom vkladovom účte inými finančnými prostriedkami nedisponoval a tak isto nemal príjem, z ktorého by mohol hradiť predmetný pohreb. Žalovaný konal v záujme splnenia svojej zákonnej a morálnej povinnosti zabezpečenia pohrebu rodiča a takéto konanie nie je možné v žiadnom prípade považovať za konanie, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, o to viac, ak žalovaný vybral finančné prostriedky z predmetného účtu, ktoré mu patrili. Na takejto procesnej obrane zotrval žalovaný až do momentu meritórneho rozhodnutia.

7.Žalobca na pojednávaní dňa 22.1.2019 opätovne zdôraznil, že navrhuje námietku žalovaného o premlčaní pohľadávky zamietnuť z dôvodu, že v danom prípade žalobcovi dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie práva žalobcu na vymáhanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného neuplynula. Uviedol, že po rozhodnutí odvolacieho súdu vo veci sp.zn. 10Cbi/5/2011 ako správca dňa 18.12.2014 vymazal sporový zápis zo súpisu všeobecnej podstaty a začal uplatňovať právo na zaplatenie pohľadávky. Na základe toho žalobca tvrdí, že právo žalobcu na pohľadávku, ktorá je kauzou tohto sporového konania, sa stalo majetkom úpadcu ako súpisová zložka pohľadávka v celkovej výške 3.127,- EUR až dňom 18.11.2014 (č.l. 185), a teda dvojročná premlčacia lehota by márne uplynula až dňa 18.11.2016 (č.l.195). Pokiaľ by sa súd nestotožnil s týmto právnym názorom navrhol, aby námietku žalovaného o premlčaní súd zamietol z dôvodu, že nedošlo k premlčaniu márnym uplynutím dvojročnej premlčacej lehoty z dôvodu, že došlo ku spočívaniu premlčacej lehoty. V tejto súvislosti poukázal na úpravu § 107 a § 112 Občianskeho zákonníka. Dňa 28.12.2010 nastali účinky vyhlásenia konkurzu, pričom žalovaný dňa 12.5.2011 podal na okresný súd excindenčnú žalobu vedenú pod sp.zn. 10Cbi/5/2011, ktorá bola ukončená právoplatným rozsudkom z 20.10.2014, ktorý sa stal právoplatný 18.11.2014. Žalobca tvrdí, že od 22.12.2010 do 12.5.2011 uplynulo 134 dní zo subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty žalobcu na uplatnenie práva na pohľadávku, odo dňa 13.5.2011 do 18.11.2014 lehota spočívala, pretože žalovaný podal žalobu o vylúčenie pohľadávky, ktorá je kauzou tohto súdneho konania. Znovu začala premlčacia lehota plynúť po ukončení spočívania, ktoré skončilo 18.11.2014, teda dňom 19.11.2014, čo je nasledovný deň po právoplatnosti rozsudku o vylúčenie pohľadávky do 24.11.2015. Podľa podania žalobného návrhu v tejto sporovej veci, teda dokopy uplynulo 370 dní zo subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty žalobcu na uplatnenie práva na pohľadávku, čo spolu predstavuje 1 rok a 140 dní z dvojročnej premlčacej lehoty žalobcu na uplatnenie práva žalobcu na pohľadávku. Vo vzťahu k žalovaným produkovaným dôkazom o nákladoch na pohreb L. V. zdôraznil, že z nich nevyplýva, že by tieto hradil žalovaný, pretože znejú na meno úpadcu. Finančné prostriedky na predmetnom účte boli prostriedkami dôchodku a ďalšími vkladmi, ktoré boli realizované L. V., teda otcom žalovaného. Následne žalobca poukazoval na tvrdené prevody majetku úpadcu a odôvodňoval nemožnosť uplatnenia odporovania týmto úkonom podľa § 57 a nasledujúce ZKR. Opätovne zdôraznil, že konanie žalovaného bolo realizované v čase, keď mal tento vek umožňujúci mu vyhodnotiť účel prevodov majetku realizovaných úpadcom.

8. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 (Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len : Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

9. Podľa § 172 ods. 6 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok: Zmenu návrhu na začatie konania ( § 95) alebo čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania ( § 96) pred vydaním platobného rozkazu súd vybaví tak, že platobný rozkaz vydá v rozsahu, ktorý vyplýva z navrhovateľom uskutočneného posledného podania pred vydaním platobného rozkazu a odporcovi (odporcom) spolu s návrhom na začatie konania doručí všetky zmeny a čiastočné späťvzatia návrhu na začatie konania uskutočnené v čase od začatia konania do vydania platobného rozkazu. O týchto podaniach pred vydaním platobného rozkazu osobitne nerozhoduje, ak o návrhu na začatie konania rozhodne platobným rozkazom; v konaní nasledujúcom po vydaní platobného rozkazu je predmetom konania takto upravený posledný návrh.

10. Podľa § 140 ods. 1 CSP: Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo..

11. Podľa § 142 ods. 1 CSP: O prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

12. Podľa § 143 ods. 1 CSP: O prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

13.Na základe citovaných zákonných ustanovení a pri zohľadnení časových súvislostí podania zmeny žaloby podľa podania žalobcu zo dňa 1.12.2015, doručeného súdu dňa 2.12.2015, ako aj pri zohľadnení obsahu vyjadrenia sa žalobcu na pojednávaní dňa 22.1.2019 (č.l.194), súd na pojednávaní dňa 22.1.2019 rozhodol za prítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalovaného o pripustení zmeny žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.127,- EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.127,- EUR od 19.11.2014 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania, všetko do 5 dní od právoplatnosti rozsudku. Pri tomto rozhodnutí súd zohľadnil, že samotný návrh na zmenu žaloby bol učinený ešte za účinnosti predchádzajúcej procesno-právnej úpravy vyplývajúcej zo Zákona č. 99/1963 Zb., ktorá umožňovala vybaviť návrh na zmenu žaloby bez samostatného rozhodnutia o ňom len pri návrhu na vydanie platobného rozkazu v prípade, ak súd platobný rozkaz v súlade so zmenou vydá, k čomu v prejednávanej veci nedošlo. V nadväznosti na to súd rozhodol o pripustení zmeny žaloby tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného aplikujúc už novú procesnú úpravu pri tomto rozhodnutí podľa § 140 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1 a contrario, všetko CSP.

14. Podľa § 145 ods. 2 veta druhá CSP: O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

15. Podľa Článku 4 ods. 1 CSP: Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

16.Súd výrokom I. rozhodol o zastavení konania o návrhu žalobcu na prerušenie konania, nakoľko žalobca pred predbežným prejednaním veci a pred otvorením pojednávania vo veci zobral svoj návrh na prerušenie konania späť. Vzhľadom k tomu, že procesno-právna úprava takúto procesnú situáciu vo vzťahu k podaniu návrhu strany na prerušenie konania výslovne nerieši, súd podľa Článku 4 ods. 1 aplikoval úpravu procesného postupu pri čiastočnom späťvzatí žaloby podľa § 145 ods. 2 veta druhá a rozhodol o zastavení konania o návrhu na prerušenie konania v konečnom rozhodnutí, ako vyplýva z výroku I..

17.Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazných prostriedkov - Zmluvou o vkladovom účte zo dňa 3.8.2010 uzatvorenou medzi bankou - Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava a klientom 1

- žalovaným a klientom 2 - L. V., výpisom z účtu o výbere finančných prostriedkov v sume 4.690,85 EUR podľa č.l. 34 až 35, listinnými dôkazmi produkovanými žalovaným o nákladoch pohrebu L. V., zosnulého dňa X.XX.XXXX a celým spisovým materiálom.

18. Podľa Článku 8 CSP: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

19. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

20. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP: Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

21. Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

22. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

24. Podľa § 185 ods. 2 CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

26. Podľa § 194 CSP: Otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

27. Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii /ďalej len ZKR/: Oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

28. Podľa § 53 ods. 1, ods. 3 písm. c/ ZKR: Vyhlásením konkurzu zaniká úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak došlo vyhlásením konkurzu k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ak sa do vyhlásenia konkurzu už zaniknuté úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevyporiadalo, treba vykonať jeho vyporiadanie. Ak úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo pred vyhlásením konkurzu, c) ak sa ešte nezačalo konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je správca povinný bezodkladne podať návrh na toto vyporiadanie namiesto úpadcu,

29. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka: Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

30. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

31. Podľa § 485 Občianskeho zákonníka: Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.

32. Podľa § 105 Občianskeho zákonníka: Ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva ( § 485), začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.

33. Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva ( § 485), začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.

34. Podľa § 719a Obchodného zákonníka: Na zmluvu o vkladovom účte a na prijímanie platieb na vkladový účet, vykonávanie platieb z vkladového účtu, na zúčtovávanie vykonaných platieb a na opravu chybného zúčtovania platieb sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona o zmluve o bežnom účte, ak v § 716 až 719 nie je ustanovené inak.

35. Podľa § 709 ods. 2 Obchodného zákonníka: Ak je zriadený bežný účet pre niekoľko osôb, má každá z nich postavenie majiteľa účtu.

36. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

37.Medzi stranami v konaní boli nesporné nasledovné skutkové okolnosti: Skutočnosť uzatvorenia Zmluvy o vkladovom účte zo dňa 3.8.2010 medzi bankou - Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava na jednej strane a klientom 1 - žalovaným a klientom 2 - L. V., otcom žalovaného a manželom úpadcu na druhej strane (ďalej už len Zmluva o vkladovom účte) s obsahom, ako vyplýva z písomného vyhotovenia, podľa ktorého súčasťou tejto Zmluvy mali byť aj Všeobecné obchodné podmienky - VOP, ktoré v konaní produkované žiadnou zo sporových strán neboli, skutočnosť výberu finančných prostriedkov z účtu žalovaným v rozsahu 4.690,85 EUR pri zrušení účtu, ako to vyplýva z výpisu z účtu, ktorý je v spise na č.l. 34 až 35, samotná skutočnosť vynaloženia nákladov na pohreb otca žalovaného a manžela úpadcu p. L. V., zosnulého X.XX.XXXX, ako vyplýva z listinných dôkazov na č.l. 158 až 165. Z uvedených medzi stranami nesporných skutkových okolností súd vychádzal. Rovnako súd pri meritórnom rozhodnutí zohľadnil skutočnosti vyplývajúce z verejne dostupného Obchodného vestníka, a to konkrétne podľa OV 2475B zo dňa 27.12.2010 o uverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu - Alena Baková - ABEKO (ďalej len úpadca), a to uznesením Okresného súdu Žilina v konkurznom konaní sp.zn. 4K/33/2010 s účinkami od 28.12.2010, uverejnenie súpisu všeobecnej podstaty úpadcu podľa OV 21B/2011 s účinkami od 1.2.2011 a v rámci neho zápisu súpisovej zložky majetku: peňažná pohľadávka s celkovou výškou sumy 3.127,- EUR v mene euro, s vymedzením dlžníka: X. V., rod. V., nar. XX.X.XXXX, B. XXXX/X, XXX XX F., s vymedzením právneho dôvodu - zrušené BSM dňom X.XX.XXXX so súpisovou hodnotou majetku 3.127,- a s údajom o tretej osobe X. V., rod. V., nar. XX.X.XXXX, B. XXXX/X, XXX XX F., s dôvodom zapísania súpisovej zložky majetku tretej osoby: výber finančných prostriedkov z Z. XXXXXXXXXX/XXXX znejúceho na L. V., dňa 3.11.2010 v rozpore so Zákonom č. 36/2005 Z.z. a s údajom o Spornom zápise: tretia osoba: V. X., rod. V., nar. XX.X.XXXX, B. XXXX/X, XXX XX F., deň a dôvod zápisu: výber finančných prostriedkov z Z. XXXXXXXXXX/XXXX znejúceho na L. V. dňa 3.11.2010 v rozpore so Zákonom č. 36/2005 Z.z., Typ súpisovej zložky majetku iná majetková hodnota, Popis: zákonný nárok úpadkyne titulom dedenia a zrušeného BSM dňom X.XX.XXXX právnym titulom úmrtia manžela L. V., narodeného dňa XX.X.XXXX, posledne bytom B. XXXX/X, XXX XX F., ktorý zomrel dňa X.XX.XXXX, pri vymedzení údaja pre register Dôvod zapísania súpisovej zložky majetku tretej osoby: neukončené dedičské konanie (č.l. 146). Na uvedené skutočnosti prihliadal súd bez potreby ich osobitného dokazovania s poukazom na úpravu § 185 ods. 2 CSP.

38.Vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý vzniesol námietku premlčania žalovanej pohľadávky, sa súd primárne zaoberal vyhodnotením tejto časti procesnej obrany žalovaného, pretože dôvodnosť tejto časti procesnej obrany žalovaného by vylúčila ďalší vecný prieskum skutkovej a právnej dôvodnosti uplatneného práva (tu súd poukazuje na R 29/1983 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk).

V tejto časti súd vzhľadom na obsah a rozsah vymedzujúci základné skutkové okolnosti, z ktorých žaloba vychádza a ťažiskovo pri zohľadnení obsahu zápisu predmetnej súpisovej zložky majetku ako peňažná pohľadávka tak, ako je citované vyššie a ako vyplýva zo súpisu majetkovej podstaty úpadcu podľa OV 21B/2011 (č.l. 146), pri obsahu Popisu a Dôvodu zapísania súpisovej zložky majetku tretej osoby, obsahu Sporného zápisu a ako je už uvedené pri zohľadnení obsahu komplexu tvrdení žalobcu pri vymedzení základných skutkových okolností, z ktorých žaloba vychádza (medzi ktorými absentovalo tvrdenie žalobcu vymedzujúce konkrétnu právnu povinnosť, porušením ktorej zo strany žalovaného malo dôjsť ku vzniku škody), vychádzal súd zo záveru o potrebe hmotno-právneho posúdenia žalovanej pohľadávky ako nároku z titulu bezdôvodného obohatenia upraveného v § 485 Občianskeho zákonníka. Konkrétne pri tomto závere vychádzal súd z právneho názoru, podľa ktorého žalobca, ktorý je správcom konkurznej podstaty úpadcu, je subjektom oprávneným v dôsledku nastúpenia účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu v súlade s úpravou § 44 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej už len konať v mene a na účet úpadcu. Nakoľko úpadcovo manželstvo s L. V., zosnulým dňa X.XX.XXXX a tým i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len BSM) L. V. a úpadcu zaniklo podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka predtým, ako nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu (účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastali dňom 28.12.2010) a do momentu účinkov vyhlásenia konkurzu teda nebolo nesporne toto BSM vyporiadané, nastúpil režim podľa § 53 ods. 1, ods. 3 písm. c/ ZKR, a teda žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu bol povinný podať bezodkladne návrh na vysporiadanie BSM namiesto úpadcu. Z dokazovania vo veci nevyplynulo (nebolo ani stranami v konaní tvrdené), že by žalobca takýto návrh na vyporiadanie BSM podal, alebo že by k vyporiadaniu BSM úpadcu a jeho zosnulého manžela došlo inak. Tým nastali uplynutím hmotno- právnej lehoty troch rokov od zániku BSM podmienky pre nastúpenie nevyvrátiteľnej právnej domnienky o vyporiadaní BSM podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V zmysle poslednej vety § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka v dôsledku nevyvrátiteľnej právnej domnienky tu upravenej potom pre finančné prostriedky, ktoré predstavovali k momentu zániku BSM, t.j. k momentu úmrtia manžela úpadcu L. V. dňa 1.11.2010 súčasť masy BSM platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve úpadcu a zosnulého manžela a ich podiely sú rovnaké. Uvedené súd zdôrazňuje s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, v rámci ktorých bolo možné z dôvodu absencie predloženia Všeobecných obchodných podmienok ku Zmluve o vkladovom účte vychádzať len z preukázaného obsahu samotnej Zmluvy o vkladovom účte, tak vyplýva z jej písomného vyhotovenia podľa č.l. 32 a 33. Z takto preukázaného obsahu Zmluvy o vkladovom účte nevyplýva osobitné dojednanie zmluvných strán o podieloch klientov 1 a 2 vo vzťahu ku finančným prostriedkom na vkladovom účte, v nadväznosti na čo sa uplatní podľa § 719a Obchodného zákonníka úprava podľa § 709 ods. 2 Obchodného zákonníka vzťahujúca sa na Zmluvu o bežnom účte, v zmysle ktorej ak je zriadený bežný účet pre niekoľko osôb, má každá z nich postavenie majiteľa účtu. V nadväznosti na to je potrebné vychádzať zo záveru, že všetky prostriedky na predmetnom vkladovom účte predstavovali predmet možnej dispozície ktoréhokoľvek z klientov, teda ako L. V., tak žalovaného. Prostriedky na vkladovom účte preto potom predstavovali prostriedky spadajúce do BSM úpadcu a jeho zosnulého manžela. Ako osobitne dôležitý záver v tejto časti súd uvádza, že vychádzal z právneho názoru, podľa ktorého vložením finančných prostriedkov na predmetný vkladový účet, či už zo strany klienta 1 - žalovaného alebo zo strany klienta 2 - L. V., ktorý účet bol zriadený podľa Zmluvy o vkladovom účte, sa tieto prostriedky, tak ako je uvedené vyššie, stali možným predmetom dispozície v celom rozsahu aj len jedným z klientov. Preto je irelevantné, či prostriedky na vkladový účet vložil žalovaný 1 alebo žalovaný 2. Rovnako ako irelevantnú hodnotí súd skutkovú okolnosť povahy respektíve pôvodu finančných prostriedkov vložených na účet zriadený podľa Zmluvy o vkladovom účte, a teda i v prípade, ak vložené finančné prostriedky zo strany klienta 1 - žalovaného na tento vkladový účet boli darom od jeho krstnej matky, je táto skutočnosť bez právneho významu a nevylučuje po vložení týchto finančných prostriedkov na účet podľa Zmluvy o vkladovom účte to, že podliehali po ich vložení na vkladový účet režimu BSM L. V. a úpadcu. Vo väzbe na to nebol ako relevantný hodnotený ani dôkazný návrh žalovaného na výsluch svedkyne p. Ľ. V. na okolnosti darovania finančných prostriedkov touto svedkyňou ako krstnou matkou žalovanému na štúdium, a ktoré finančné prostriedky v zmysle tvrdení žalovaného mali byť následne vložené žalovaným na predmetný účet. Zároveň súd uvádza, že tento dôkaz - výsluch svedkyne p. Ľ. V. nehodnotil ako dôvodný ani vo vecnej rovine, nakoľko zo strany žalovaného nebolo tvrdené, že osoba p. Ľ. V. bola osobne prítomná pri vložení žalovanému darovaných finančných prostriedkov na predmetný účet, a teda by žalovaným tvrdenú skutočnosť mohla preukazovať len nepriamo a osamotene, čo však súd uvádza len podporne vzhľadom na vyššie uvedenú primárnu argumentáciu irelevantnosti tohto dôkazného návrhu vo väzbe na konštatovania súdu o režime, ktorému podliehali tieto prostriedky po ich vložení na predmetný účet.

39.Následne súd potom vychádzal pri hodnotení námietky premlčania zo skutočnosti vyplývajúcej nesporne z vykonaného dokazovania, a to že dedičské konanie po zosnulom L. V. nebolo k momentu meritórneho rozhodnutia v tejto veci skončené. Preto nie je možné skonštatovať hmotno-právnu legitimáciu žalobcu a hmotno-právnu legitimáciu žalovaného podľa § 485 Občianskeho zákonníka, teda na základe výsledkov prejednania dedičstva po zosnulom L. V. skonštatovať existenciu základu žalovanej pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia u žalobcu ako oprávneného dediča, resp. subjektu, ktorý s poukazom na úpravu § 44 ods. 1 koná v mene a na účet oprávneného dediča - úpadcu voči tomu, kto dedičstvo nadobudol. Ustálenie postavenia oprávneného dediča, resp. pravého dediča a subjektu, ktorý nadobudol dedičstvo - nepravého (osoby, ktorá podľa právoplatného rozhodnutia o dedičstve majetok nadobudla, hoci podľa práva tento majetok nemala vôbec alebo nie v takom rozsahu, v akom ho nadobudla), síce nespadá do okruhu otázok, ktoré by konajúci súd nemohol vyriešiť prejudiciálne, a to poukazom na úpravu § 194 CSP, avšak pre prejednávanú vec a vyhodnotenie vznesenej námietky premlčania je v pomeroch tejto veci významné, že uplatnenie práva oprávneného dediča na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 485 Občianskeho zákonníka je viazané na právoplatné skončenie dedičského konania po prejednaní dedičstva. Až vtedy môže vôbec začať plynúť premlčacia doba na uplatnenie tohto práva podľa § 105 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo. Nakoľko nesporne táto hmotno-právna skutočnosť právoplatného skončenia dedičského konania zatiaľ nenastala k momentu meritórneho rozhodnutia a samotná táto skutková okolnosť predmetom prejudiciálneho posúdenia súdu v tejto veci byť nemôže, nie je možné žalovaným vznesenú námietku premlčania práva žalobcu vyhodnotiť inak, než ako nedôvodnú. Na tomto mieste odôvodnenia súd poukazuje na záver podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21 Cdo 980/2007 z 20.12.2007, podľa ktorého: Uplatnenie žaloby v zmysle ustanovenia § 485 Občianskeho zákonníka nie je opodstatnené pred právoplatným skončením dedičského konania. Z uvedeného právneho názoru vyplýva, že podanie žaloby podľa § 485 Občianskeho zákonníka pred právoplatným skončením dedičského konania je predčasné. Osobitne v tejto časti súd podotýka, že okrem toho, že v rámci vykonaného dokazovania v tejto veci nebolo preukázané právoplatné ukončenie dedičského konania po L.O. V. k momentu meritórneho rozhodnutia, nebolo v konaní preukázané ani to, či žalobca bol alebo nebol účastníkom tohto dedičského konania, čo súd uvádza vo väzbe na subjekt úpadcu, ktorý bol manželom poručiteľa, a teda s poukazom na úpravu § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spadá do okruhu zákonných dedičov v I. skupine. Do skončenia dedičského konania sa oprávnený dedič môže domáhať na súde toho, aby sa stal účastníkom dedičského konania a toto oprávnenie podľa názoru konajúceho súdu svedčí s poukazom na úpravu § 44 ods. 1 aj žalobcovi ako správcovi úpadcu. Hmotno-právne ustanovenia uvedené v odôvodnení súdu boli súdom aplikované na právne posúdenie žalovaným vznesenej námietky premlčania pri zohľadnení vymedzenia predmetu tohto sporu zo strany žalobcu, tak ako je to konštatované vyššie. Pre úplnosť odôvodnenia v tejto časti súd považuje za skutkovo dôležité konštatovať, že názor žalobcu o potvrdení správnosti existencie a subjektov práva žalobcu v dôsledku zápisu pohľadávky ako súpisovej zložky majetku do súpisu majetku v spojení so závermi súdov (Okresného súdu Žilina v konaní sp.zn. 10Cbi/5/2011 a odvolacieho súdu v tejto veci), nie je správny. Žalobcom tvrdený záver z označených rozhodnutí súdov nevyplýva a nie je založený a odôvodnený ani právnou úpravou podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorej zápis majetku, t.j. i majetkovej hodnoty v podobe pohľadávky do súpisu majetku úpadcu má ten právny dôsledok, že správca môže tento majetok speňažiť, čo vo vzťahu k zapísanej pohľadávke predstavuje možnosť ako aktívne legitimovaný subjekt z hľadiska hmotného práva uplatniť pohľadávku žalobou pred súdom a v prípade jej preukázania získať exekučný titul, s čím je spojená následná možnosť vymoženia súdom deklarovanej pohľadávky. Pri vyhodnotení nedôvodnosti vznesenej námietky premlčania odpadá posudzovanie súladnosti jej uplatnenia s dobrými mravmi. Súd však napriek tomu uvádza, že vychádza z právneho názoru, podľa ktorého nie je vznesenie námietky premlčania v zásade v rozpore s dobrými mravmi okrem prípadov celkom výnimočných, predovšetkým ak by vznesenie námietky premlčania sledovalo značné poškodenie druhého účastníka, čo však nebol prípad prejednávanej veci (tu súd poukazuje na závery podľa rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 643/2004 zo dňa 6.9.2005 alebo rozhodnutia NS ČR sp. zn. 33 Odo 561/2006 zo dňa 31.10.2007). Rovnako súd nevzhliada pri závere o nedôvodnosti vznesenej námietky premlčania priestor osobitne sa vysporiadavať s argumentáciou žalobcu prednesenou ako novou oproti dovtedy uvádzanej argumentácii až na pojednávaní dňa 22.1.2019. Primárne k tejto argumentácii, ktorá odznela po prvý krát až na tomto pojednávaní, hoci konanie vo veci začalo už 24.11.2015 a o účinkoch sudcovskej koncentrácie konania bol žalobca poučený už v uznesení č.k. 5Cbi/49/2015-97 zo dňa 20.3.2017 súd uvádza, že na túto argumentáciu na základe aplikácie úpravy podľa § 153 ods. 2 neprihliadal, čo podľa § 153 ods. 3 uvádza v dôvodoch tohto meritórneho rozhodnutia. Taktiež i pri takomto primárnom stanovisku súd podotýka, že táto argumentácia nie ani vecne dôvodná vzhľadom na vyššie skonštatované závery vo vzťahu k momentu ustálenia začiatku plynutia premlčacej doby práva žalobcu uplatneného v tomto konaní.

40. Po vyhodnotení námietky premlčania ako nedôvodnej sa súd zaoberal vyhodnotením skutkovej a právnej dôvodnosti žaloby vo vecnej rovine. Súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby na základe nasledujúcej argumentácie: Primárne súd konštatuje, že je žaloba podaná predčasne nakoľko jej uplatnenie pri zohľadnení žalobcom učineného vymedzenia základných skutočností, na ktorých je žaloba založená v spojení s vyššie citovaným zápisom predmetnej zložky majetku v súpise majetku úpadcu, predpokladá pre záver o aktívnej i pasívnej legitimácii strán sporu právoplatné skončenie dedičského konania po manželovi úpadcu - L. V., čo naplnené nie je. Tu súd opätovne poukazuje na záver podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21 Cdo 980/2007 z 20.12.2007, podľa ktorého: Uplatnenie žaloby v zmysle ustanovenia § 485 Občianskeho zákonníka nie je opodstatnené pred právoplatným skončením dedičského konania. Zároveň je žaloba nedôvodná i z ďalšieho nasledujúceho dôvodu: Žalobca na základe úpravy § 44 ods. 1 uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie pohľadávky - časti prostriedkov zostatku na účte založenom podľa Zmluvy o vkladovom účte. Z vykonaného dokazovania, a to ťažiskovo zo zápisnice o výsluchu svedka - úpadcu vo veci Okresného riaditeľstva PZ v U., odbor kriminálnej polície, ČVS:D.-XXX/X-X.-U.-XXXX zo dňa 8.7.2016 (č.l. 77 až 80) vyplýva, že úpadca po zákonnom poučení svedka podľa § 131 ods. 1 Trestného poriadku o trestných následkoch krivej svedeckej výpovede uviedol na otázky vyšetrovateľa vo vzťahu k účtu založenému na základe Zmluvy o vkladovom účte zo dňa 3.8.2010, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, že pôvodne o tomto účte ani nevedel, dozvedel sa o ňom až keď manžel umrel, vtedy mu dcéra povedala, že má peniaze na účte, pretože si úpadca myslel, že manžela nebude mať ani za čo pochovať. Dcéra úpadcovi vysvetlila, že to boli peniaze, čo jej dávala krstná mama na školu a ona si ich vkladala na účet. Úpadca o tom, že krstná Ľ.H. V. dáva dcére peniaze vedel, veľakrát to bolo aj v prítomnosti úpadcu a nemal vedomosť, čo s týmito prostriedkami dcéra robila, až keď mu povedala, že si ich ukladala na účet. Finančné prostriedky vo výške 4.690,85 EUR, ktoré dcéra úpadcu vybrala z uvedeného účtu, keď ho zrušila, boli použité na zaplatenie pohrebu komplet. Úpadca chodil vybavovať do pohrebníctva spoločne so synom a dcérou a vôbec ich nenapadlo, že na koho z nich im vystavujú doklady, automaticky doklady vypísali na meno úpadcu. Keďže úpadca peniaze nemal, tak bol rád, že dcéra peniaze od krstnej matky čo mala na školu, použila na zaplatenie pohrebu, a tak pomohla úpadcovi, pretože by si inak museli požičať. Na základe uvedeného vyjadrenia úpadcu zaznamenaného v predmetnej zápisnici orgánu činného v trestnom konaní, ktorý listinný dôkaz bol súčasťou spisu pripojeného súdom v súvislosti s návrhom žalobcu na prerušenie konania zo dňa 14.7.2016 - pripojený spis OR PZ U., ČVS:D.-XXX/ X-X.-U.-XXXX, v spojení s výsledkami dokazovania oboznámením listinných dôkazov produkovaných v tomto konaní žalovaným o nákladoch pohrebu L. V., tak ako sú súčasťou spisu na č.l. 158 až 165, po ich vyhodnotení podľa § 191 ods. 1 dospel súd k záveru, podľa ktorého výkon práva žalobcu - uplatňovanie žalovanej pohľadávky v tejto veci zo strany žalobcu nespĺňa požiadavku jeho súladnosti s princípom vyplývajúcim z úpravy § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda nejedná sa o výkon práva, ktorý by bol v súlade s dobrými mravmi. Tento princíp vyplývajúci z úpravy § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uplatnil v prejednávanej veci nezávisle na skutočnosti statusu žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu a jeho úlohách vyplývajúcich mu zo Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré žalobca plní za účelom a v záujme zabezpečenia a uspokojenia konkurzných veriteľov. Vo všeobecnej rovine súd k dobrým mravom uvádza, že hoci ide o inštitút zákonom poznaný, nie sú dobré mravy v zákone definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi (R 88/1998 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk). Zmyslom ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom. V praxi ide o prípady, keď výkon práva je formálne v súlade so zákonom (právom), ale jeho cieľom je dosiahnutie iného výsledku, než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany práva rsp. odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu potrebného na vznik právneho vzťahu medzi oprávnenou a povinnou osobou (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 23 Cdo 2060/1998 zo dňa 28.6.2000).Úvaha súdu, ktorá predchádza aplikácii úpravy podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí byť vždy podložená skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania. Komplex skutkových okolností vyplývajúcich v prejednávanej veci z listinného dôkazu

- vyššie označenej zápisnice o výsluchu úpadcu ako svedka a z listinných dôkazov produkovaných žalovaným o nákladoch na pohreb a ich úhradách v spojení s úpravou § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka vedie súd k záveru o nedôvodnosti uplatnenia práva žalobcu voči žalovanému v tejto veci s ohľadom na skutkové okolnosti zistené v konaní. Žalovaný konal pri výbere finančných prostriedkov z účtu založeného Zmluvou o vkladovom účte s úmyslom riešiť ťaživú životnú situáciu, do ktorej sa dostal jednak on sám, ako aj samotný úpadca v dôsledku úmrtia L. V., ktorý bol otcom žalovaného a manželom úpadcu. Uvedené konštatovanie vyplýva z vyjadrenia úpadcu pred orgánom činným v trestnom konaní podľa označenej zápisnice, a to celkom jednoznačne a zároveň to vyvracia tvrdenia žalobcu o inom žalobcom vymedzovanom úmysle konania žalovaného pri výbere finančných prostriedkov. Rovnaký motív a úmysel, ktorým bol žalovaný vedený pri výbere finančných prostriedkov z vkladového účtu, vyplýva i z tvrdení samotného žalovaného. Za takejto dôkaznej situácie potom súd nevzhliadol dôvod vykonávať dôkaz výsluchom žalovaného, či už na návrh žalobcu alebo na návrh žalovaného a ani výsluchom úpadcu v súlade s návrhom žalovaného. S ohľadom na vyššie uvedený obsah vyjadrenia úpadcu ako svedka pred orgánom činným v trestnom konaní podľa označenej zápisnice o výsluchu úpadcu ako svedka, pokiaľ ide o vystavené doklady o nákladoch pohrebu L. V., nevzhliadol súd dôvod ani na vykonanie dôkazu výsluchom brata žalovaného v súlade s návrhom žalovanej strany. Vo väzbe na to súd dôkazné návrhy na výsluch úpadcu, p. Ľ. V., L. V. a žalovaného zamietol. Podporne súd v zhode so žalovaným podotýka aj relevantnosť zákonnej zodpovednosti žalovaného ako dediča za primerané náklady spojené s pohrebom L. V. - otca žalovaného podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá okolnosť pri zohľadnení vyššie zdôrazneného obsahu výpovede úpadcu pred orgánom činným v trestnom konaní dotvrdzuje vyhodnotenie konania žalovaného na jednej strane a uplatnenia práva žalobcu na druhej strane tak, ako je uvedené vyššie. Na základe konštatovania rozporu výkonu práva žalobcu pri uplatnení žalovanej pohľadávky v tejto veci s dobrými mravmi rozhodol súd o zamietnutí žaloby v celom rozsahu.

41.Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42.Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43.Žaloba bola vo veci zamietnutá v celom rozsahu, a preto je stranou sporu v tomto konaní úspešnou žalovaný, ktorému súd voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 priznal plnú náhradu trov konania, teda 100 %-ný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 1, 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).