Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Csp-76-2016.pdf
PDF · 109.8 KB
Case nature
Area
Subarea
41Csp/76/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: 1/ H.. J. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, F., Y. R. XXX G. C., K., XXX XX X. T., R. Š.V. C. a 2/ J.. E. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, F. o zaplatenie 64,62 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 19.9.2016 domáhal voči pôvodne žalovanej Y. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XX/XXX, XXX XX F. zaplatenia sumy 64,62 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 14,94 EUR od 19.11.2013 do zaplatenia, ďalej vo výške 5,00 % ročne zo sumy 34,74 EUR od 19.9.2013 do zaplatenia a vo výške 5,00 % ročne zo sumy 14,94 EUR od 21.10.2013 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania a právneho zastúpenia. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že pôvodne žalovaná a právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb právnym predchodcom žalobcu žalovanej a záväzok žalovanej riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky na základe faktúr. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúry celkovo vo výške 64,62 EUR, avšak žalovaná tieto faktúry neuhradila.
3. Súd z vlastnej činnosti zistil, že žalovaná dňa 13.11.2016, teda po podaní žaloby, zomrela. Z uznesenia Okresného súdu Košice I č.k.XXD/XXX/XXXX-40 zo dňa 30.1.2019 súd zistil, že právnymi nástupcami pôvodnej žalovanej sú 1/ H.. J. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, F., Y. R. XXX G. C., K., XXX XX X. T., R. Š. C. a 2/ J.. E. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, F.. Na základe uvedeného súd uznesením č.k. 41Csp/76/2016 - 52 zo dňa 30.4.2019 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi žalovanej H.. J. X., X.. XX.X.XXXX a J.. E. O.S., X.. X.X.XXXX. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.2.2020.
4. Žaloba spolu s procesným poučením bola žalovanému 1/ doručovaná dňa 17.5.2019 v zmysle ust. § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“). Zásielka sa súdu vrátila z dôvodu nesprávnej adresy. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobu žalovanému 1/ sa konajúcemu súdu nepodarilo doručiť ani postupom podľa ust. § 116 ods. 1 CSP. Následne súd postupom podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámenie o podanej
žalobe, ktoré bolo vyvesené/zverejnené dňa 22.1.2020 a zvesené dňa 22.2.2020. Žalovaný 1/ sa k žalobe nevyjadril ani nepredložil súdu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
5. Žaloba spolu s procesným poučením bola žalovanej 2/ doručená do vlastných rúk dňa 11.11.2019. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a nepredložila súdu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
6. Podľa § 297 CSP (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR.
7. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1 000 EUR, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.5.2020, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledujúci skutkový stav: 1. Podľa tvrdenia žalobcu v žalobnom návrhu bola so žalovanou uzavretá zmluva o pripojení podľa zákona č. 610/2003 Z.z., avšak uvedenú zmluvu súdu nepredložil. Pôvodne žalovaná uzavrela s poskytovateľom služieb, spoločnosťou Slovak Telekom a.s., IČO: 35 763 469, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „Zmluva“) dňa 20.6.2012, ktorý tvoril prílohu žaloby. Súd preto dospel k záveru o tom, že zmluva o pripojení bola medzi účastníkmi uzavretá podľa obsahu samotného Dodatku, ako aj všeobecne známej praxe operátorov. Samotný Dodatok odkazuje na zmluvu o pripojení, pričom súdu prvej inštancie známa prax operátorov je taká, že bez podpísania zmluvy o pripojení neuzatvárajú dodatok. Samotnou zmluvou sa totiž účastníkovi prideľuje SIM karta určitého čísla s určitým účastníckym (telefónnym) číslom, ktorá potom umožňuje účastníkovi využívať elektronické komunikačné služby. Zo zisteného skutkového stavu pritom vyplýva, že existenciu a obsah samostatnej listinnej zmluvy o pripojení žalobca ani nedokázal. Podľa názoru súdu však z toho nemožno bez ďalšieho urobiť záver, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou nevznikla zmluva o pripojení zmysle cit. § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. Právne úkony účastníkov je totiž potrebné vždy posudzovať podľa ich obsahu. Samotné označenie listiny, v ktorej je právny úkon obsiahnutý, síce môže byť považované za jazykové vyjadrenie právneho úkonu v zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, samo osebe však nemôže determinovať právny charakter tejto zmluvy. V prejednávanej veci bolo zrejmé, že v písomnej forme bola podpísaná listina nazvaná ako „Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb“. Z obsahu tejto listiny je však zrejmé, že sa v nich Slovak Telecom, a.s., ako „podnik“ zaviazal poskytnúť účastníkovi - žalovanej určité elektronické komunikačné služby označené súhrnne názvom programu „Doma Extra“, a to na SIM karte jasne identifikovanej v záhlaví dodatku. V predmetnom dodatku sa žalobca so žalovanou dohodli na poskytnutí koncového zariadenia Telco PH-895 za sumu 1 EUR. Žalovaná sa v dodatku zaviazala užívať poskytnutú službu počas nasledujúcich 12 mesiacov ako aj dodržiavať všeobecné podmienky. Z uvedeného vyplýva, že v tomto Dodatku sú obsiahnuté všetky podstatné znaky a náležitosti, ktoré podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. definujú zmluvu o pripojení, v dôsledku čoho tento dodatok samostatne spĺňa tieto náležitosti a je možné ich (aj pri nedokázaní obsahu samostatnej zmluvy o pripojení medzi účastníkmi) považovať za zmluvu o pripojení v zmysle uvedeného ustanovenia. Z tohto právneho úkonu tak vznikla žalovanej ako účastníkovi podľa § 43 ods. 4 písm. b) zák. č.610/2003 Z. z. povinnosť platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení určenú v zmluve aspoň odkazom na cenník.
8. Z obsahu žaloby vyplýva, že pôvodne žalovaná si nesplnila svoju povinnosť a cenu za riadne poskytnuté služby žalobcovi nezaplatila, čím porušila povinnosti vyplývajúce zo zmlúv v spojení so všeobecnými podmienkami.
9. Z predložených faktúr súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyfakturoval pôvodne žalovanej sumu za poskytnuté služby faktúrou č. 7753927725 splatnou dňa 18.9.2013 sumu 34,74 EUR, faktúrou č. 7754890466 splatnou dňa 20.10.2013 sumu 14,94 EUR a faktúrou č. 2755851014 splatnou dňa 18.11.2013 sumu 14,94 EUR. Z faktúry č. 7753927725 znejúcej na sumu 34,74 EUR súd zistil, že suma 16,50 EUR bola žalovanej zo strany právneho predchodcu žalobcu vyfakturovaná za obmedzenie služby - neplatenie a suma 4,99 EUR titulom zmluvnej pokuty za nedodržanie doby splatnosti. Z faktúry č. 7754890466 znejúcej na sumu 14,94 EUR súd zistil, že suma 4,99 EUR bola žalovanej zo strany právneho predchodcu žalobcu vyfakturovaná titulom zmluvnej pokuty za nedodržanie doby splatnosti.
Z faktúry č. 2755851014 znejúcej na sumu 14,94 EUR súd zistil, že suma 4,99 EUR bola žalovanej zo strany právneho predchodcu žalobcu vyfakturovaná titulom zmluvnej pokuty za nedodržanie doby splatnosti.
Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákonov : 10. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 11. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. 12. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 13. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 14. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. 15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 16. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“ 17. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 19. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 20. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 21. Podľa § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky. 22. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.
23. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 24. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 25. Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 26. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu 27. Podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. 28. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. 29. Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
Na základe zisteného skutkového stavu z vykonaného dokazovania súd nárok žalobcu právne vyhodnotil takto : 30. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Platiť sa oplatí, s.r.o. ako postupníkom dňa 27.8.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 3.9.2015 bola pohľadávka voči pôvodnej žalovanej z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny 64,62 EUR s príslušenstvom postúpená žalobcovi. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby od zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel so spoločnosťou Slovak Telecom,a.s., na základe ktorej Slovak Telecom, a.s. ako veriteľ /postupca/ postúpila svoju pohľadávku voči pôvodne žalovanej ako dlžníkovi na žalobcu /postupníka/.
31. Na základe uvedeného súd uznesením č.k. 41Csp/76/2016 - 20 zo dňa 21.10.2016 uložil žalobcovi, aby odstránil vady svojho podania a predložil súdu Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú medzi Slovak Telecom, a.s. a Platiť sa oplatí, s.r.o. dňa 27.8.2015. Žalobca v podaní zo dňa 10.11.2016 uviedol, odvolávajúc sa na judikatúru, že v zmysle ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Žalobca sa ďalej odvolával na právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozhodnutí 4Obo/210/01, podľa ktorého relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení.
32. Žalobca súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktorými by preukázal, že skutočne došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom žaloby. V konaní nepostačovalo predložiť oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky, pretože toto bez ďalšieho nezakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, ale žalobca musí v konaní preukázať, že postúpenie pohľadávky bolo platné. Žalobca ani nepreukázal, že oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanej vôbec doručoval.
33. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorú existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Úlohou žalobcu bolo predložiť dôkazy o svojich tvrdeniach, čo však neučinil. Iba v prípade, ak uvedenú povinnosť strana sporu (žalobca) splní, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany sporu označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Povinnosť tvrdenia a tiež aj dôkazná povinnosť sú náležitosťami žaloby vyplývajúcimi z § 131 až § 135 CSP. Obidve uvedené procesné povinnosti vyplývajú stranám sporu aj z iných ustanovení a ich nedodržanie nie je procesne sankcionované, môže sa však
prejaviť nepriaznivo vo veci samej, keď predstavujú ujmu pre stranu sporu, ktorá si svoju procesnú povinnosť nesplnila. Obidvom uvedeným povinnostiam zodpovedá dôkazné bremeno ako procesný inštitút, ktorý spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní bude preukazovať tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Iba ak žalobca unesie dôkazné bremeno, je to dôvod na vyhovenie jeho žalobe; ak ho neunesie, je to dôvod na vydanie opačného rozhodnutia, t.j. zamietnutie jeho žaloby (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/253/2016 z 12.09.2017). Uvedené je zhmotnené aj v právnej zásade, ktorá platila už v rímskom práve - „Vigilantibus iura scripta sunt“, čo znamená, že bdelým, nie spiacim, patrí právo. Nositeľ práva by sa mal oň zaujímať, pretože jeho podcenením, zanedbaním,či neostražitosťou ho môže stratiť.
34. Vzhľadom na uvedené bolo povinnosťou žalobcu preukázať oprávnenosť svojho nároku a o tvrdených skutočnostiach predložiť aj dôkazy, avšak keďže uvedené procesné podmienky z jeho strany neboli dodržané, podľa konajúceho súdu z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie bol toto dôvod na zamietnutie žaloby. Je nepochybné, že na postúpenie pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 93/2008 z 20.05.2009), dokonca mu zmluvné strany Zmluvy o postúpení pohľadávok ani nemusia postúpenie pohľadávky oznámiť. Oznámenie o postúpení pohľadávky dlžníkovi je však právne významné z hľadiska uplatnenia súdnej ochrany. Totiž ak pri uplatnení procesného útoku nie je predložená zmluva o postúpení pohľadávok, na preukázanie tvrdeného nároku postačí oznámenie o postúpení dlžníkovi, či už zo strany postupcu alebo postupníka. V súvislosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 4 Obo 210/2001 súd uvádza, že toto bolo vydané za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Rozdiel v porovnaní s Občianskym súdnym poriadkom je v tom, že v súčasnosti platný a účinný Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. S dokazovaním imanentne súvisia aj povinnosti, ktoré musia strany splniť ešte predtým, ako súd začne dokazovať, a to je povinnosť strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Aj napriek možnosti súdu požiadať stranu sporu o ďalšie skutkové tvrdenia, pokiaľ smerujú k zisteniu podstatných a rozhodujúcich skutočností ( § 150 ods. 2 CSP), súd nesmie vyšetrovať a pátrať po skutkových tvrdeniach a nahrádzať aktivitu a procesnú zodpovednosť strán. Takýmto postupom by sa vystavil riziku porušenia rovnosti strán. V rámci dokazovania platí zásada ( § 132 v spojení s § 185 ods. 1), že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Ak účastník nepreukáže to, čo tvrdí, súd nemôže zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Ak chce byť žalobca v spore úspešný, musí v žalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz, ktorým právna teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností preukáže svoje skutkové tvrdenie a súd je povinný z týchto skutočností vychádzať. Výnimky, keď neplatí vyššie spomenuté pravidlo, sú uvedené v osobitných zákonoch, na základe ktorých dochádza k preneseniu dôkazného bremena zo zákona, čo neplatí v tomto konkrétnom prípade. Konajúci súd konštatuje, že súdna prax sa už odklonila od judikatúry (napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 4Obo 210/01, pozn.), v zmysle ktorej relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky už bez ďalšieho postačuje na založenie aktívnej vecnej legitimácie postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má z takéhoto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení (napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 2 Obo 49/2008 zo 14.05.2008alebo sp. zn. 1 Cdo 76/2007 z 28.01.2009).
35. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a aj navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán sporu. Sporová strana má povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. Prostriedky procesného útoku v podobe skutkových tvrdení podliehajú sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania v zmysle ust. § 153 a 154 CSP.
36. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca aj napriek výzve súdu neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že žalobca je nositeľom práva v tvrdenej výške. Z uvedených dôvodov musel súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Súd nemal v konaní preukázané, či bola žalobcovi pohľadávka, ktorá je predmetom žaloby postúpená.
37. Súd záverom ešte uvádza, že podanie adresované súdu musí spĺňať všeobecné náležitosti podania stanovené § 127 CSP. V prípade, že podanie strany nemá zákonom stanovené náležitosti, hovorí sa o vadách. Ide o tzv. neúplné podanie. Vadou je aj nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť podania. Vadou podania sú aj zrejmé chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. Naopak, v zmysle § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
Stanoviská zo súdnej praxe: 38. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. ( II. ÚS 38/2015) 39. Obsahuje - li žaloba tvrzení skutečnosti, ze kterých lze dovodit, jaký je předmět řízení, pak procesní sankcí za nesplnění povinnosti tvrzení, příp. i za nesplnění důkazní povinnosti již v žalobě, není odmítnutí návrhu, ale případní neúspěch účastníka ve věci sam. ( Najvyšší súd ČR, sp.zn. 22Cdo 4457/2007) 40. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. ( Najvyšší súd SR, sp.zn. 4 Cdo 13/2009).
O trovách konania súd rozhodol takto : 41. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 42. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 43. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 44. Podľa zásad o náhrade trov konania, nakoľko žalovaná bola v spore v celom rozsahu úspešná, má nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak ako je uvedené v druhom výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).