Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/7/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a JUDr. Ivety Sopkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého Q. C., nar. X.X.XXXX, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov: matka I.. N. C., nar. X.X.XXXX, bytom T. Sv. X. č. XX/X, C., zastúpená JUDr. Zuzanou Baloghovou, advokátkou, ul. Madačova č. 7, Ružomberok, otec Bc. N. C., nar. X.X.XXXX, bytom W. č. XX, zastúpený JUDr. Zuzanou Baloghovou, advokátkou, ul. Madačova č. 7, Ružomberok, o návrhu navrhovateľky J. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. M. č. X/X, Prievidza, zastúpená ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Martin Buraj, s.r.o., ul. Jilemnického č. 532/2, Trenčín, IČO: 50 538 209, za účasti Krajskej prokuratúry v Trenčíne, o úpravu styku, o odvolaní navrhovateľky a rodičov maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 2. októbra 2019, č.k. -810 , takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, výroku I., II. a IV., p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza 112,64 eur ako trovy štátu, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a rodičom dieťaťa uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza 112,64 eur trov štátu, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Na vec aplikoval ust. a veta prvá Zákona o rodine, čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine, čl. 3 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 41 ods. 4 veta prvá , V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa domáhala úpravy styku s maloletým Q.om, nar. 3.5.2011 tak, že je oprávnená stretávať sa s maloletým každý utorok v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každý štvrtok v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod.. Koncom mesiaca apríla 2016, sa do domácnosti jej sestry dostavili pracovníci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza. Následne po dobu štyroch mesiacov jej sestra bránila v styku s maloletým Q.. Snažila sa o stretávanie s ním, čakala ho pred vchodom, na schodoch. Na poslednom stretnutí dňa 11.5.2017, začal aj ju biť. Dňa 11.5.2017 na Okresnej prokuratúre Prievidza podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, a to maloletého Q., pričom podozrivými osobami sú jeho matka a stará matka. Podaním zo dňa 14.2.2018 navrhovateľka žiadala o rozšírenie návrhu o úpravu styku tak, že je oprávnená sa s maloletým Q. stretávať každý utorok v kalendárnom mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý štvrtok v kalendárnom mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., každú párnu sobotu v kalendárnom mesiaci v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod.

2. Z vykonaného dokazovania súd zistil , že maloletý Q., nar. XX.XX.XXXX pochádza zo vzťahu rodičov I.. N. C. a Bc. N. C.. Navrhovateľka a I.. N. C.- matka maloletého dieťaťa, sú sestry . I. Q. je synovcom navrhovateľky . Navrhovateľka po narodení maloletého Q. prichádzala do domácnosti, v ktorej býval. Vytvorili si k sebe citový vzťah . Na základe väzieb v citovej oblasti je možné vyvodiť, že navrhovateľka a maloletý Q. sú blízkymi osobami. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov posudzoval, či je v najlepšom záujme maloletého úprava styku s navrhovateľkou, či tento maloletého obohatí po citovej, rodinnej a výchovnej stránke. Od mesiaca mája 2017, rodičia navrhovateľke neumožňujú kontakt s maloletým Q.. Dôvod však nespočíva v svojvoľnom konaní, ktorého cieľom by bolo odcudzenie dieťaťa od nej, ale v tom, že v súvislosti so stretávaním s maloletým, začalo dochádzať k interpersonálnym konfliktom, ktoré vyplývali z rozdielnych názorov na jeho výchovu, výživu, obliekanie, spôsob hrania i zdravotnú starostlivosť. Navrhovateľka sa počas dňa v domácnosti rodičov dieťaťa zdržiavala niekoľko hodín, prípadne i celý deň. V prípade, ak matku, resp. rodičov a starú matku s maloletým v domácnosti nezastihla, hľadala ich na miestach, o ktorých vedela, že tam chodia. Rodičmi nastavený model výchovy, starostlivosti i ich rozhodnutí dlhodobo ovplyvňovala a spochybňovala, čo narušovalo fungovanie rodiny. Vznikali konflikty, pri ktorých zúčastnené dospelé osoby za prítomnosti maloletého Q. si nadávali, pričom používali i hrubé slová. Navrhovateľka svoje správanie vo vzťahu k výchove a starostlivosti odôvodňovala tým, že rodičia maloletého zanedbávajú. Z výsledkov vykonaného dokazovania ale nevyplýva, že by neboli osobnostne spôsobilí zabezpečiť jeho starostlivosť a adekvátnu výchovu. Navrhovateľka na matku a starú matku podávala na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, Odbor sociálnych vecí a rodiny oznámenia a na Okresnej prokuratúre Prievidza podala trestné oznámenie, pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa . Vec bola orgánmi činnými v trestnom konaní odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa . I takéto správanie navrhovateľky malo za následok, že celkom stratila ich dôveru. Odmietajú ju vpustiť do svojho života. V priebehu konania vzťah zostal naďalej narušený a v emocionálnej bariére. Rodičia ani navrhovateľka neprejavili túžbu po zmierení, čo bolo zrejmé na každom z určených termínov pojednávaní. Dňa 14.6.2019 sa navrhovateľka vyjadrila, že vzťahy, ktoré sú neexistujúce, nie je možné napraviť. Z toho vyplýva, že na vzťahu s rodičmi jej už nezáleží. Jej prioritou, ako to uviedla, je vzťah s maloletým Q.. Akákoľvek úprava styku blízkej osoby s dieťaťom, ale nevyhnutne vyžaduje pokojnú a korektnú komunikáciu. Konfliktný, problematický vzťah medzi rodičmi a navrhovateľkou, by u maloletého pri realizácii styku vytváral neistotu a emočnú záťaž. Rodičia v priebehu konania predložili znalecký posudok č. 73/2018, vypracovaný PhDr. Karin Štiffelovou, znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých. Zo znaleckého posudku č. 73/2018 a z výsluchu znalkyne vyplýva, že z psychologického hľadiska, ak bude pokračovať nejednotnosť výchovných postupov, môže to vážne narušiť zdravý duševný vývin maloletého Q.. Vysoko pravdepodobný je pritom výskyt emočnej poruchy i vývin posttraumatickej stresovej poruchy. Podľa Odborného vyjadrenia MUDr. Márie Šustrovej, pedopsychiatra zo dňa 28.5.2018, citové väzby blízkej osoby a ich následné uplatňovanie nesmú narušovať výchovný proces u maloletého dieťaťa a fungovanie rodiny. Situácia, keď blízka osoba dlhodobo nerešpektuje výchovné pravidlá, záujmy a rozhodnutia pri výchove dieťaťa, môže viesť ku konfliktu lojality, k citovej nestabilite, k narušeniu pocitu bezpečnosti poskytovaného rodičmi, k citovému odcudzeniu, a k nepriateľstvu voči vlastným rodičom. Podľa vypracovaného znaleckého posudku č. 73/2018, prerušenie kontaktu s navrhovateľkou nemá negatívny vplyv na zdravý duševný vývin maloletého. Pred znalkyňou aj pred súdom maloletý uviedol, že nechce, aby ku ním chodila, nechce sa s ňou stretávať. Najradšej má matku, otca a starú matku. Maloletý však vzhľadom na svoj vek, nedokázal v súvislostiach verbálne objektívne zhodnotiť rodinnú situáciu, v ktorej sa nachádza. Ako to už bolo uvedené, princíp ochrany záujmov dieťaťa je základom úpravy rodinnoprávnych vzťahov. V záujme maloletého Q. je, aby bola jeho výchova, starostlivosť zabezpečovaná v stabilnom rodinnom prostredí. Prerušenie styku s navrhovateľkou nenarušilo stabilitu výchovného prostredia, práve naopak, vytvorilo ju. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že by absencia citových väzieb s navrhovateľkou bola na ujmu maloletého a brzdila mu rozvoj osobnosti, formovanie hierarchie hodnôt a celkový proces socializácie. Ťažisko posudzovanej veci sa nachádza v názoroch navrhovateľky na výchovu, čo bolo zdrojom konfliktov s rodičmi, a ktorým bol maloletý Q. vystavený. I zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 16.6.2017 vyplýva, že dňa 12.5.2017 sa maloletý v prítomnosti navrhovateľky správal nekontrolovane, vyžadoval si jej pozornosť a svoju matku odmietal rešpektovať. Súd už uviedol, že nebolo zistené, že by rodičia neboli osobnostne spôsobilí zabezpečiť starostlivosť o maloletého a jeho riadnu výchovu. Riešenie rodinných vzťahov musí vyjsť zo snahy dospelých, najmä zo strany navrhovateľky. Je potrebné, aby svoje správanie voči rodičom zmenila pozitívnym smerom. Milujúca teta, totiž neznevažuje rodičov v ich rodičovskej pozícii.

Len v prípade úpravy vzťahov dospelých zúčastnených osôb, ktorých stretnutia by boli nekonfliktné, pri ktorých by si prejavovali úctu, by sa maloletý Q. cítil bezpečne a pokojne. Súd nemôže pripustiť (dopad situácie), aby maloletý bol vystavovaný dlhodobej psychickej záťaži, spôsobovanej konfliktnými situáciami, sprevádzanými osobnými výpadmi, ktoré vznikali v súvislosti s príchodmi navrhovateľky do rodinného prostredia. Súd vo veci rozhodol s prihliadnutím na záujem dieťaťa. V čase rozhodovania vo veci, jeho najlepším záujmom je, ak nebude navrhovateľke styk s ním upravený. Súd posudzoval aj druhé podstatné kritérium a to, či styk navrhovateľky s maloletým Q. si vyžadujú pomery v rodine. Vo vypracovanom znaleckom posudku č. 10/2019 znalkyňa uviedla, že v rámci psychologického vyšetrenia osobnosti maloletého Q., ako znalec a klinický psychológ, príznaky týrania nezistila. Na pojednávaní dňa 18.6.2019 znalkyňa uviedla, že ak by maloletý Q. bol týraným dieťaťom , tak príznaky týrania by sa pri psychodiagnostike prejavili, a to i za situácie, že neboli psychologicky vyšetrení všetci členovia domácnosti. Každý deň pracuje s deťmi, ktoré sú obeťami detského násilia. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza opakovane vykonal šetrenia rodinných pomerov, počas ktorých nezistil nedostatky v starostlivosti o maloletého Q., ani skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by bol vystavený psychickému, či fyzickému týraniu. V domácnosti, v ktorej vyrastá sú mu zabezpečované všetky potreby z hľadiska zdravého fyzického a psychického vývoja. K rovnakým záverom dospeli i orgány činné v trestnom konaní, ktoré preto nezačali trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Šetrenie v rodine vykonali i pracovníci Mestského úradu Prievidza, aj za prítomnosti odborného referenta Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím so záverom, že rodičia sa o maloletého Q. riadne starajú a zabezpečujú mu všetky osobné a životné potreby. Podľa písomných vyjadrení Materskej školy, Nábrežie Sv. Cyrila č. 360/28, Prievidza, maloletého do zariadenia vodila a vyzdvihovala stará mama, ktorá sa na neho informovala každý deň, spolupracovala s nimi, na jej príchod sa tešil. Matka o maloletého tiež prejavovala záujem, a to po každej stránke, zúčastňovala sa i rodičovských združení a informoval sa aj otec. Na maloletom nespozorovali žiadne známky fyzického napadnutia, a ani psychického ubližovania. Podľa vyjadrenia Základnej školy s materskou školou Koš a svedkyne I.. U. R., maloletý Q. dosahuje veľmi dobré vyučovacie výsledky, jeho správanie v kolektíve triedy je bezproblémové, nekonfliktné, rodičia k jeho výchove pristupujú poctivo a svedomito. Z výsluchu svedkyne K. Y. vyplýva, že podľa toho , čo mala možnosť vidieť, maloletý má k matke vytvorený dobrý vzťah. Svedkyňa V.. N. T. vzťah matky a syna, hodnotila ako bežný. Podľa lekárskych správ MUDr. Aleny Maslenovej, prístup matky k maloletému Q. bol vždy jemný, dorozumievanie harmonické. Ako ošetrujúca lekárka nikdy na ňom nevidela známky fyzického násilia, od narodenia bol jeho psychomotorický vývoj priaznivý a o neho postarané. Matka je plne osobnostne spôsobilá zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého Q.a a jeho adekvátnu výchovu. So svojou úlohou rodiča je stotožnená.

3. Podľa lekárskych správ MUDr. Aleny Maslenovej, matka dodržiava všetky pokyny z ambulancie, maloletý je vždy pekne upravený, čistý, v dobrom telesnom stave. Podľa lekárskej správy MUDr. Dagmar Bujalkovej, v ktorej starostlivosti je od 11.12.2017, pri vyšetreniach, na ktoré prichádza v sprievode matky, spolupracuje. V priebehu konania maloletého vyšetrila pediatrička MUDr. Jana Nosková, výsledky vyšetrení boli v norme, nezistila známky zanedbávania, týrania. Podľa písomných vyjadrení Materskej školy, Nábrežie Sv. Cyrila č. 360/28, Prievidza, maloletý do zariadenia vždy prichádzal čistý a upravený. Tiež Základná škola s materskou školou Koš sa vyjadrila, že na vyučovanie prichádza pekne a čisto oblečený. Podľa výpovede svedkyne Mgr. Tatiany Hianikovej, oblečený chodí podľa aktuálneho počasia: v lete krátky rukáv, v zime bundu, čiapku. Topánky nosí kvalitné, kožené s klenbou, v ktorej súvislosti poukázala i na jednu z fotografií č. l. 719a. V triede sedel pri okne, kde mu bola zima, preto ho presadila. Žiakov si všíma a ak je to potrebné, vyzve ich, aby si časť odevu vyzliekli. Maloletý Q. si do školy nosí vhodnú desiatu, stravuje sa i v školskej jedálni, nedošlo k situácii, že by sa u neho prejavili zažívacie ťažkosti. Maloletý počas výsluchu uviedol, že jedlo v domácnosti pripravuje stará matka, pričom má rád slížikovú polievku a koložvár. Uvedené zistenia, nie sú podkladom pre vyvodenie záveru, že u maloletého je prítomná forma CAN syndrómu: telesné týranie pasívnej formy. V súčasnej dobe, s poukazom na obsah lekárskej správy MUDr. Dagmar Bujalkovej, maloletý pri vyšetreniach spolupracuje. Z toho je možné vyvodiť, že ošetrenia chrupu sa už dajú zrealizovať a nemá ho zdevastovaný. Nasvedčujú tomu i termíny jeho vyšetrení: apríl 2019, dňa 25.11.2019, aj fotografia predných zubov dieťaťa, ale aj lekárska správa MUDr. Jany Noskovej. To, že sa matka v minulosti dostatočne neinformovala, ako postupovať pri starostlivosti o dočasný chrup, ju nijako neospravedlňuje, ale ani nie je dôvodom pre to, aby bol navrhovateľke upravený styk s maloletým. Ako to už bolo uvedené, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd nezačal konanie bez návrhu o obmedzenie alebo pozbavenie výkonu rodičovských práv a povinností, lebo k tomu neboli splnené zákonom kvalifikované skutočnosti. Z týchto dôvodov, súd pojednávanie zo dňa 2.10.2019 už

neodročoval, a postupom podľa , nežiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o zbavenie povinnosti u ošetrujúcich lekárov dieťaťa, zachovávať mlčanlivosť.

4. Výsledky šetrenia rodinných pomerov zo strany kolízneho opatrovníka nie sú v rozpore so šetreniami pomerov, realizovanými Mestským úradom Prievidza, so správami z predškolského zariadenia, základnej školy, triednej učiteľky maloletého, z postupu orgánov činných v trestnom konaní, ani s upovedomením o výsledkoch vybavenia podnetu od verejnej ochrankyne práv prof. JUDr. Márie Patakyovej, PhD., podľa ktorého Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza postupoval v súlade s platnou právnou úpravou. Z vyjadrenia Materskej školy, Nábrežie Sv. Cyrila č. 360/28, Prievidza vyplýva, že adaptácia u maloletého Q. prebiehala ťažšie, bol utiahnutý, jeho komunikácia sa ale postupne zlepšila, začal sa adaptovať na nové podmienky. V triede riešili problém, ktorý mal s iným dieťaťom. Po pohovore s dotknutým dieťaťom a s jeho matkou, sa problém vyriešil k spokojnosti všetkých zúčastnených osôb. MUDr. Alena Maslenová v lekárskej správe potvrdila počiatočné adaptačné problémy maloletého v predškolskom zariadení. Zo súhrnu psychologického vyšetrenia u maloletého Q., realizovaného PhDr. Karin Štiffelovou tiež vyplýva prítomnosť adaptačných ťažkostí a nedôverčivosť. Na pojednávaní znalkyňa vysvetlila, že každý človek - každé dieťa má rôznu schopnosť adaptácie. Maloletý potrebuje dlhší časový priestor na prispôsobenie sa neznámemu prostrediu, osobám. Nedôverčivosť, ktorú u neho zistila, vyplýva z jeho zvýšenej vnímavosti voči vonkajšiemu prostrediu, cudzím osobám. Ide pritom u neho o detskú osobnosť, s vyvíjajúcou sa štruktúrou. Z výsluchu svedkyne I.. U. R. vyplýva, že maloletý Q. si postupne zvykal na režim školy. Do aktivít v triede sa ale zapája, hrá sa s ostatnými spolužiakmi, komunikuje s nimi. Ku fotografiám predloženým navrhovateľkou uviedla, že na školské podujatia, ktoré sú na nich zachytené, sa veľmi tešil a nebol pasívnym pozorovateľom, ktorému by bolo ubližované. Uvedené zistenia nie sú podkladom pre vyvodenie záveru, že u maloletého je prítomná forma CAN syndrómu: psychické týranie aktívnej alebo pasívnej formy.

5. Svedkyňa K. videla zo svojho bytu na materskú školu, ktorú maloletý Q. navštevoval, ako dieťa pôsobil na ňu utiahnuto, do kolektívu sa nezačleňoval. Ako to už bolo uvedené, maloletý v predškolskom zariadení prekonával adaptačné ťažkosti. Svedkyňa MUDr. I., tiež stretávala maloletého v prítomnosti maky a starej matky, aj na ňu pôsobil smutným a utiahnutým dojmom. Na základe týchto zistení, ale bez ďalšieho nie je možné vyvodiť, že u neho dochádzalo k citovému a duševnému zanedbávaniu. Svedkyňa, pritom mala i sprostredkované informácie od svojej matky, ktorá videla maloletého Q.a v prítomnosti starej matky a bol šťastný, spolu sa naháňali. Svedok ID.a tiež videl starú matku prechádzať sa s maloletým. Uviedol, že sa k nemu správala normálne. Stretol ich aj na pieskovisku. Maloletý Q. sa hral s jeho vnukom a on sa rozprával s jeho starou matkou. Svedok nad tým, čo vnímal zmyslami, sa nepozastavoval z hľadiska toho, že správanie, prejavy maloletého by vybočovali z normálu (jeho výpoveď nebola v rozpore s výpoveďou svedkyne Eleny Kollárovej - starej matky). Súd nepopiera, že maloletý Q. na MUDr. Martu Ťažiarovú mohol pôsobiť smutným a utiahnutým dojmom, ale z výsledkov znaleckého dokazovania nebola zistená patológia. Svedkyňa K. uviedli, že keď maloletého Q.a stretli, bol naobliekaný. Tiež svedkyňa Mária Oršulová uviedla, že ho stretla, keď mal 4 - 5 rokov, bolo teplo a mal na sebe čiapku a vetrovku. F. zase uviedla, že keď maloletého Q. stretla, tak nebol neprimerane oblečený. Z vyjadrenia predškolského zariadenia a tiež školy, ktorú aktuálne dieťa navštevuje, a ani zo správ o prešetrení rodinných pomerov nevyplýva, že by chodil neprimerane oblečený. Dôsledkom prehrievania maloletého, by podľa názoru súdu bola zvýšená chorobnosť, ktorú by zaznamenal detský lekár, škola, k čomu nedošlo. Je pravdou, že po tom ako začal navštevovať predškolské zariadenie, jeho dochádzka bola nízka, avšak z vyjadrenia Materskej školy, Nábrežie Sv. Cyrila č. 360/28, Prievidza vyplýva, že dôvod spočíval v ťažšej adaptácii. Ak aj svedkyne K. Y., V.. N. T., I.. I. E., I. B. videli, že maloletý je naobliekaný, len na základe toho nie je možné z toho vyvodiť, že rodičia dieťa zanedbávali, resp. zanedbávajú. Svedkyne dieťa neobliekali, a tak ani nemohli vedieť, koľko vrstiev oblečenia malo v skutočnosti na sebe. Svedkyňa K. Y. uviedla, že pri vzájomnej komunikácii sa J. Y. pred ňou vyjadrila, že keď maloletý Q. odmieta jesť, tak mu otvorí ústa varechou a nakŕmi ho. Svedkyňa J. Y. popierala, že by maloletému otvárala ústa pomocou varechy, a ak pri komunikácii použila slovo varecha, tak len ako prirovnanie: „môžete ho aj s varechou pchať, ale jesť aj tak nebude“. Na základe uvedených slovných spojení „o vareche“, je zrejmé, že svedkyne sa spolu rozprávali. Svedkyňa K. Y. situáciu, kedy by stará matka kŕmila dieťa varechou, svojimi zmyslami nevnímala. Keby k tomu skutočne dochádzalo, takýto spôsob podávania jedla, by ovplyvnil vnútorné prežívanie maloletého a poznačil psychický stav, čo by sa prejavilo ako patológia pri súdnoznaleckom dokazovaní, pri konzumácii jedla v škole, k čomu ale nedošlo. Navyše vzťah matky k dieťaťu je citovo vrelý, ochraňujúci, a ak by k takémuto správaniu zo strany starej matky dochádzalo, tak by tomu zabránila. Z vykonania dôkazného prostriedku - výsluchu

matky vyplýva, že k takej situácii nedošlo. Na základe tohto názoru, súd už pojednávanie zo dňa 2.10.2019 za účelom konfrontácie svedkýň, neodročoval. Svedkyňa V.. N. T. sa počas výsluchu vyjadrila k situácii, kedy sa otočila, lebo počula krik, pričom videla ako stará matka maloletého, ktorý v tom čase navštevoval predškolské zariadenie, bila po zadku. Vyhodnotila to, ako neprimeranú bitku a chcela urobiť aj oznámenie na odbore sociálnych vecí. Svedkyňa J. Y. uviedla, že je proti telesným trestom. Výslovne ale nepoprela, že ju uvedená svedkyňa videla ako maloletého bije po zadnej časti tela. Z vyjadrenia Materskej školy, Nábrežie Sv. Cyrila č. 360/28, Prievidza vyplýva, že maloletého Q. do predškolského zariadenia vodila a aj vyzdvihovala stará matka, že na jej príchod sa tešil, že sa na neho denne pýtala a spolupracovala s nimi, nespozorovali na ňom žiadne známky fyzického napadnutia, na starú matku sa nikdy nesťažoval. Znalkyňa na základe aplikovaných projektívnych metód, prejavy týraného, bitého a zanedbávaného dieťaťa, nezistila. Svedkyňa V.. N. T. situáciu, ktorú vnímala, vyhodnocovala tak, že ju oznámi odboru sociálnych vecí. To podľa názoru súdu, nasvedčuje tomu, že k nej skutočne došlo. Súčasne uviedla, že v ďalšom období už svedkom takého správania starej matky nebola, i keď svoju dcéru vodila a vyzdvihovala z toho istého predškolského zariadenia. Počas výsluchu dňa 18.6.2019 maloletý Q. uviedol, že okrem rodičov má rád aj starú matku, ktorá spolu s nimi býva v jednej domácnosti. Podľa názoru súdu, stará matka v uvedenom prípade zlyhala, keď použila fyzický trest, čo je negatívnym javom (a súd ho v žiadnom prípade neospravedlňuje), avšak len na základe neho nie je možné ustáliť, že maloletý Q. je bitým dieťaťom. V tejto súvislosti opätovne poukazuje na výsledky znaleckého dokazovania, vyjadrenie materskej školy, pozitívne citové väzby dieťaťa k starej matke, ako aj na ochraňujúci vzťah matky k maloletému Q.. Na základe tohto názoru, súd už pojednávanie zo dňa 2.10.2019 za účelom konfrontácie svedkýň V.. N. T. a J. Y., neodročoval.

6. V konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľka ako dieťa bola svojou matkou týraná, že by vyrastala v patologickom rodinnom prostredí, a že by v takomto prostredí vyrastal i maloletý Q., a že teda by si pomery v rodine vyžadovali upraviť styk navrhovateľky s ním, a ani aby súd začal konanie bez návrhu o zasiahnutí do výkonu práv a povinností rodičov (napr. o zverenie maloletého Q. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky). Znalecké posudky č. 73/2018 a č. 10/2019 súd vyhodnotil tak, že vo vzťahu k zadaniu sú úplné, ich závery sú logicky odôvodnené a nie sú v rozpore s ostatnými dôkazmi. V znaleckom posudku č. 73/2018 znalkyňa odpovedala na otázku č. 7, ktorá znela: „Je v záujme maloletého dieťaťa upravovať jeho stretávanie s J. Y.?“. V kompetencii znalkyne bolo odpovedať a vyjadrovať sa ku skutkovej otázke, nie k otázke právnej. Otázka č. 7 je právnou otázkou a odpoveď na ňu je právnym posúdením. Súd aj takto pristupoval k vyhodnoteniu vypracovaného znaleckého posudku. Právny záver na uplatnený nárok vychádza z vyhodnotenia dôkazov (i vo vzájomných súvislostiach): z výpovede svedkov, zo znaleckého posudku č. 73/2018, okrem odpovede na otázku č. 7, zo správ o prešetrení rodinných pomerov, z vyjadrení škôl, z lekárskych správ, z odborného vyjadrenia MUDr. Márie Šustrovej. Preto súd neakceptoval návrh navrhovateľky na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania.

7. O trovách štátu rozhoduje súd aj bez návrhu a to v zmysle . V konaní vznikli trovy štátu 225,29 eur: znalečné za účasť znalkyne na pojednávaní dňa 18.6.2019. Súd zaviazal navrhovateľku a rodičov (spoločne a nerozdielne) zaplatiť každého sumu zodpovedajúcu polovici, t. j. po 112,64 eur. O trovách konania rozhodol súd podľa . Rodičia si proti navrhovateľke uplatnili nárok na náhradu trov konania, čo odôvodnili tým, že výrazne a dlhodobo zasahovala do ich rodinného života, spôsobila im citovú ujmu, spoločensky poškodila šírením nepravdivých informácií. Navrhovateľka podaným návrhom sa domáhala úpravy styku s maloletým Q., a to zákonom ustanoveným postupom. Nemožno jej klásť na ťarchu, že konanie vyvolala a nebola si istá, ako súd posúdi záujem dieťaťa a pomery v rodine. Podľa názoru súdu, nie je dôvod na aplikáciu . Dôvody, ktoré označili rodičia pri uplatnení nároku na náhradu trov, by boli právne významné v inom konaní, a to o zásahu do osobnostných práv.

8. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie namietajúc odvolacie dôvody podľa , , , g/ a a , keď súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Zo svedeckých výpovedí svedkov K. Y., N. T. a V. F. je preukázané, že maloletý mal v minulosti s navrhovateľkou silný a úprimný vzťah a tento vzťah dieťaťu prospieval . Zo strany matky a starej matky dochádzalo ku konaniu, ktoré je možné označiť za neštandardné, maloletého izolovali a ovplyvňovali tak, aby maloletý navrhovateľku vnímal negatívne. Maloletý bol vypočutý dňa 18.6.2019 pred súdom , pričom navrhovateľku odmietal a svojím postojom prezentoval postoj svojich rodičov a nie svoj vlastný postoj. Počas výsluchu maloletý viackrát vstával z kresla, odbiehal a zase sa vrátil. Túto skutočnosť zaznamenal aj súd v zápisnici. Ide o prejav neistoty maloletého vo vzťahu k tomu, či vypovedá spôsobom, ktorý s ním niekto vopred konzultoval , keď matka čakala počas jeho výsluchu vonku, čoho si bol maloletý vedomý. Na názor maloletého je potrebné prihliadať s prihliadnutím na jeho rozumovú a vôľovú vyspelosť s tým, že maloletý bol pod neustálym tlakom troch dospelých osôb. Vyjadrenie maloletého, že nechce, aby do ich domácnosti navrhovateľka chodila, je zjavne naučené správanie maloletého za účelom jeho izolácie a odpútania od navrhovateľky, ktoré svedčí syndrómu zavrhnutého rodiča. Poukázala na silné citové väzby k navrhovateľke ako i právo dieťaťa na budovanie sociálnych väzieb so všetkými vzdialenejšími príbuznými, teda sú naplnené dôvody v súlade s § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Navrhovateľka v konaní predložila niekoľko dôkazov preukazujúcich, že maloletému je v jeho rodine psychicky aj fyzicky ubližované. MUDr. Zuzana Simanová v správe uviedla skutočnosti svedčiace o hrubom zanedbávaní zdravotnej starostlivosti zo strany rodiča. V správe z materskej škôlky je uvedené, že maloletý neustále prerušuje dochádzku výlučne zo zdravotných dôvodov . Maloletý má málo kamarátov, ťažšie nadväzuje sociálne kontakty a v kolektíve je pozorovateľom. Na pojednávaní konanom dňa 01.10.2019 mala byť vykonaná konfrontácia svedkov, susedov rodičov maloletého dieťaťa. Svedkovia sa na pojednávanie nedostavili, čo nemôže byť na ťarchu navrhovateľky. V zmysle vyšetrovacej zásady mal súd vykonať výsluch svedkov sám, tento dôkaz však bezdôvodne nevykonal. Rodičia maloletého nesúhlasili s výsluchom ošetrujúcej lekárky a to MUDr. Simanovej, MUDr. Maslenovej, ktoré mohli priamo potvrdiť alebo vyvrátiť skutočnosti o zdravotnom stave maloletého, keď rodičia odmietli oslobodiť lekárku od povinnosti zachovávať mlčanlivosť. Navrhovateľka žiadala, aby súd v súlade s z.č. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti požiadal Ministerstvo zdravotníctva SR a povinnosti zbavenia mlčanlivosti . Žiadala, aby súd tento dôkaz vykonal. Súčasne žiadala o vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania vo vzťahu k súkromnému znaleckému posudku PhDr. Štiffalovej. Navrhovateľka nie je zákonným zástupcom maloletého a preto má obmedzené možnosti. Opätovne poukázala na syndróm zavrhnutého rodiča. V reportáži “Vedia naše úrady odhaliť týranie dieťaťa“ sa vyjadruje psychologička PhDr. Hatráková, s ktorej závermi sa navrhovateľka stotožňuje. V časti výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania poukázala navrhovateľka na postoj rodičov v konaní, ktorí navrhovali odročenie pojednávania a teda pasívnym postojom k veci prispeli k predlžovaniu konania. Navrhovateľka sa konaní zúčastňovala aktívne , nijakým spôsobom , ktorý jej možno dať na ťarchu, nepredlžovala. Maloletý mal preukázateľne silné sociálne a citové väzby k navrhovateľke ako ku svojej tete a je v záujme maloletého, aby tieto väzby rozvíjal. Tento vzťah bol prerušený v dôsledku nátlaku rodičov , keď navrhovateľka poukázala na nevhodné správanie rodičov aj starej matky , či zanedbávanú starostlivosť. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zmenil a návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel alternatívne v zmysle zrušil a v súlade s vec vrátil na ďalšie konanie, najmä za účelom doplnenia dokazovania v navrhovanom rozsahu.

9. Rodičia maloletého dieťaťa podali proti rozsudku súdu prvej inštancie, výroku II. a IV. odvolanie . Rozsudok je nesprávny po vecnej ako i právnej stránke . Rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces / psím. b/ / a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci / /. S výrokom I. rozhodnutia sa stotožňujú a majú za to, že v tejto časti vychádza rozhodnutie zo správneho a dôkladného zistenia skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci. Namietali trovy konania, keď vzhľadom na charakter konania, jeho priebeh a výsledok žiadali, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania rozhodol tak, že im voči navrhovateľke prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, aplikujúc ust. . Súd nesprávne poukázal na SR. V danom prípade od začiatku súdneho konania bolo zrejmé, že návrh navrhovateľky nesmeruje k úprave styku s maloletým, ale k obviňovaniu a znevažovaniu rodičov maloletého a k spochybňovaniu ich starostlivosti o syna. Konanie nesmerovalo vo svojej podstate k úprave stretávania sa navrhovateľky s maloletým, ale ku spochybňovaniu rodičov, ich rodičovských schopností a kompetencií a návrh je možné hodnotiť ako šikanózny. Navrhovateľka

podáva na rodičov maloletého podnety na rôzne inštitúcie, rodičia viac ako 2 roky strávili po súdoch, obhajovaním svojej starostlivosti o dieťa, riešili sa podania navrhovateľky v škôlke, u lekárov a po vyhlásení rozhodnutia museli riešiť aj medializáciu prípadu v Tv Markíza. Nikdy sa žiadne pochybenia v starostlivosti o dieťa zo strany rodičov nepreukázali. Matka maloletého bola vystavená tlaku v období, keď bola tehotná, krátko po pôrode , keď sa musela starať o malé dieťa Rodičia namiesto venovania času, energie a finančných prostriedkov rodine museli vynakladať značnú energiu aj prostriedky na rôzne podnety a návrhy navrhovateľky. Návrh navrhovateľky presiahol rámec toho, čo sleduje ust. § 25 ods. 5 Zákona o rodine. Tieto skutočnosti sú závažné a odôvodňujú priznanie trov konania rodičom maloletého, nakoľko je spravodlivé, aby rodičom zo strany navrhovateľky boli kompenzované finančné prostriedky, ktoré museli vynaložiť na súdne konanie . Dokazovanie bolo smerované aj k okolnostiam detstva navrhovateľky, rodinných pomerov spred cca 30 rokov, zaťahovaním susedov, učiteľov, lekárov do súdneho konania. Tieto mimoriadne okolnosti mal súd pri rozhodovaní o trovách konania zohľadniť, nakoľko je v súlade so zásadou spravodlivosti potrebné vyvodiť povinnosť náhrady trov konania navrhovateľke . Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nekorešponduje nielen s odôvodnením výroku I., ale najmä nezohľadňuje okolnosti prípadu, ktoré sú v tomto konaní významné. V časti výroku IV. je rozhodnutie súdu prvej inštancie neodôvodnené, čím konanie zaťažil vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia bola rodičom odňatá možnosť efektívne argumentovať, čím došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Rodičia maloletého niesli náklady na znalecké dokazovanie. Navrhli, aby odvolací súd podľa ust. odvolaním napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že rodičom maloletého prizná voči navrhovateľke nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu 100% a náhradou trov konania štátu v tomto konaní zaviaže v celom rozsahu navrhovateľku.

10. Kolízny opatrovník v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že súd prvej inštancie návrh navrhovateľky zamietol. Zotrvali na svojich ústnych aj písomných vyjadreniach počas pojednávaní a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

11. Okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry Prievidza v písomne podanom vyjadrení uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a navrhla ho v celom rozsahu potvrdiť. Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru, že nie je v záujme maloletého Q. upraviť styk s navrhovateľkou. Štát má povinnosť chrániť práva dieťaťa, aby vyrastalo v zdravom rodinnom prostredí a súčasne je povinný chrániť aj práva rodičov tak, aby mali vytvorené priaznivé podmienky pre výchovu svojho dieťaťa. Prvou podmienkou na úpravu styku v zmysle ust.§ 25 ods.5 Zákona o rodine je záujem dieťaťa a druhá, keď si to vyžadujú pomery v rodine. V predmetnom konaní navrhovateľka nepreukázala, že pomery v rodine si vyžadujú úpravu styku navrhovateľky s maloletým a nie je to ani v záujme maloletého. Akákoľvek úprava styku s maloletým je v priamom rozpore s jeho záujmom, pretože by došlo k narušeniu výchovného procesu v rodine a mohlo by to narušiť psychický vývoj dieťaťa. Vzťahy medzi rodičmi maloletého a navrhovateľkou sú vážne narušené, keď v minulosti navrhovateľka maloletému všetko dovolila, narúšala výchovný proces rodičov, pričom aj maloletý sa sám vyjadril, že sa nechce stretávať s navrhovateľkou. Rozsiahlym dokazovaním bolo preukázané, že výchova maloletého a starostlivosť o dieťa zo strany rodičov je bezchybná, dieťa nie je vystavené žiadnemu zanedbávaniu, či týraniu. Tieto skutočnosti vyplývajú zo správ kolízneho opatrovníka, správ z materskej školy či zo školy, od ošetrujúcej lekárky. Súd nepristúpil ku konfrontácii svedkov navrhnutých navrhovateľkou z dôvodu, že sa na nariadené pojednávanie nedostavili. Rovnako súd nepovažoval za potrebné vykonať kontrolné znalecké dokazovanie , pretože závery zabezpečených znaleckých posudkov boli logicky zdôvodnené a neboli v rozpore s ostatnými dôkazmi, pričom ku skutočnostiam uvádzaným v znaleckých posudkoch súd znalkyňu aj vypočul.

12. Navrhovateľka v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu rodičov maloletého uviedla, že odvolanie je nedôvodné. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľka sa s maloletým v období pred podaním návrhu stretávala a mala s ním bližší vzťah, pričom v uvedenom jej do budúcnosti zabránili rodičia maloletého. Ich konanie sa radikalizovalo po podaní návrhu. Navrhovateľka sa legitímne domáhala úpravy styku s maloletým, pričom z jej strany nebolo možné predpokladať výsledok konania a nie je možné hovoriť o zneužívaní práva navrhovateľky. Zo strany navrhovateľky boli uplatňované návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré smerovali k predmetu konania. V týchto konaniach sa uplatňuje tzv. vyšetrovacia zásada. Práve rodičia smerovali do sféry, kedy došlo k vypracovaniu súkromných znaleckých posudkov, ktoré boli nasmerované výlučne proti osobe navrhovateľky. Zo strany rodičov

dochádzalo k odročovaniu pojednávaní, čo predmetné konanie predlžovalo. Navrhovateľka poukazovala na svedecké výpovede osôb, ktoré výpovede priamo opisovali vzťah navrhovateľky a maloletého, čo smerovalo vždy k podstate konania. Pokiaľ rodičia poukazovali na náklady spojené so znaleckým dokazovaním, ktoré sami iniciovali, má ta to, že uvedené priamo vyplýva z podstaty súkromného znaleckého posudku, ktorého náklady vždy nesie strana, ktorá sa tento posudok nechala vypracovať , na vlastné náklady., pričom uvedené nemožno v predmetnej veci z tohto dôvodu spravodlivo dávať na ťarchu navrhovateľky. Odvolanie rodičov nie je dôvodné a navrhla, aby súd odvolaniu nevyhovel.

13. Rodičia maloletého dieťaťa vo vyjadrení zo dňa 27.12.2019 uviedli, že návrh navrhovateľky bol podaný nedôvodne a tvrdenia navrhovateľky v konaní ako aj v podanom odvolaní sú účelové, s cieľom spochybniť ich rodičovské kompetencie, pričom výrazne zasiahla do ich súkromného a rodinného života. Poukazom na ust. , v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali úpravu stretávania sa navrhovateľky s maloletým, práve naopak. Stretávanie sa s maloletým je v priamom rozpore so záujmom dieťaťa a akýkoľvek kontakt navrhovateľky s maloletým by mohol ohroziť jeho zdravý vývoj. A naviac, maloletý sám prejavil v konaní svoj názor. Navrhovateľka si neuvedomuje, že nemá také práva, čo sa týka výchovy dieťaťa, rozhodovania o dieťati, či stretávania sa s ním. Práve správanie navrhovateľky bolo príčinou obmedzenia kontaktov rodiny maloletého s ňou. Navrhovateľka sa v minulosti správala tak, ako by bol maloletý jej dieťaťom, nebola ochotná rešpektovať rodičov a spochybňuje ich doposiaľ. Za súčasnej situácie je pre rodičov nepredstaviteľné, aby navrhovateľka chodila do ich domácnosti. Pre rodičov je nesmierne zaťažujúce celé predmetné konanie. Rodičia chcú žiť pokojný rodinný život so svojimi deťmi, čomu však prekáža práve navrhovateľka . Správy predložené navrhovateľkou sú pre toto konanie bezpredmetné /stav chrupu, správa z materskej školy/. Maloletý chodí do školy a jeho chorobnosť sa upravila. Konfrontáciu svedkov považujú za nadbytočnú. Rovnako zbavenie mlčanlivosti ošetrujúcich lekárov maloletého je zbytočné, najmä z dôvodu, aby navrhovateľka nemala vedomosť o zdravotnom stave maloletého, nakoľko takto získané informácie posúva na ďalšie, rôzne miesta. Navrhovateľkou navrhnuté kontrolné znalecké dokazovanie presahuje potreby tohto konania a pre dieťa by bolo zaťažujúce. Poukázali na vyšetrovaciu zásadu v danom konaní, keď súd nariadi znalecké dokazovanie len v prípade, ak to uzná za potrebné ako aj vzhľadom na rozsiahle dokazovanie . Čo sa týka navrhovateľkou tvrdených obštrukcií, je potrebné zdôrazniť, že matka maloletého absolvovala konanie ako gravidná a tiež aj krátko po pôrode ako dojčiaca matka, preto sú dôvodné zdravotné dôvody na strane matky, ktoré jej bránili v účasti na pojednávaní. Je právom dieťaťa, aby si budoval sociálne väzby so všetkými, a to aj vzdialenejšími príbuznými, avšak len za predpokladu, že títo vzdialenejší príbuzní rozumejú charakteru svojho vzťahu s dieťaťom, nesnažia sa k dieťaťu pristupovať tak, ako by bolo ich dieťaťom, nechcú zasahovať do výchovy dieťaťa, rešpektujú rodičov a týchto bezdôvodne neobviňujú zo zanedbávania či týrania dieťaťa ako i skutočnosť, že maloleté dieťa sa chce s takouto osobou stretávať a je to zároveň aj v jeho záujme. V prípade navrhovateľky žiaden z týchto predpokladov splnený nebol, preto zamietnutie návrhu je jediným možným a logickým ukončením konania a rodičia navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil . Na odvolaní v časti trov konania zotrvávajú v celom rozsahu.

14. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa a (ďalej len ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebný podľa v spojení s ako vecne správny potvrdiť.

15. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo.

18. Podľa , súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

19. Podľa na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa , zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

21. Podľa , odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

22. Podľa , odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

23. Podľa v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o styku s maloletým.

24. Predmetom konania je úprava styku navrhovateľky, ktorá je blízkou osobou, s maloletým dieťaťom ako i posúdenie či a za akých podmienok možno uložiť rodičom povinnosť strpieť, aby sa ich dieťa stýkalo s inou osobou, ktorá nežije s nimi v spoločnej domácnosti, ktorej dieťa nie je zverené do výchovy a ktorá nemá na styk s dieťaťom právny nárok.

25. Navrhovateľka odvolaním namietala, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (dôvody na odvolanie uvedené v ust. , , , , a ).

26. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle , ale za tzv. inú vadu konania, (viď R 111/1998). Výkladom toho, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom, následkom zistenia ktorej je zrušujúce rozhodnutie, resp. či ide len o tzv. inú vadu konania, sa zaoberalo Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, ktoré je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “, vychádzajúc z ktorého teda len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá dôvod na odvolanie spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces (predtým v odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom) uvedeným v ust. , inak ide o tzv. inú vadu konania ( ), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti, ktorou táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.

27. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť uplatnenej odvolacej námietky z hľadiska vyššie uvedeného odvolacieho dôvodu. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami toho - ktorého účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle . Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. či sp. zn. ), čo plne dopadá tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní, rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu, preto len ak by súd v odôvodnení nereagoval na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú v konkrétnostiach účastníkom, bolo by potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti. Stačí teda, aby reagoval súd na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

28. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa vyššie uvedené požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, či arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

29. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil účastníkom uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia netrpí ani takými nedostatkami, ktoré by boli spôsobilé k záveru o existencii tzv. inej vady konania, následkom ktorej by rozhodnutie vo veci bolo nesprávnym (dôvod na odvolanie uvedený v ust. ).

30. Ďalším odvolacím dôvodom podľa je , keď súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tomto prípade ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

31. Podľa ust. , zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Ide o nové doplnené ustanovenie v dôsledku nových inštitútov - prostriedky procesného útoku a procesnej obrany ( a nasl. ). Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

32. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

33. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené

v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

34. Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

35. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľky, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc z precízne zisteného skutočného stavu veci, pri plnom rešpektovaní vyšetrovacieho princípu ( a ) vyvodil správne právne závery, vychádzajúc z ktorých posúdil nedôvodnosť návrhu na úpravu styku navrhovateľky s maloletým Q., vyhodnotiac námietky navrhovateľky produkované voči nemu ako nedôvodné.

36. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. . Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje ( ), aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie.

37. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 38. Podľa o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami ( ). Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

39. Ustanovenie § 25 je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 24, keďže sa dotýka len jedného prvku práv, a to styku s maloletým dieťaťom. Pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako "záujem zdravia dieťaťa", ale ho je treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Je dôležité zohľadniť, či dieťa môže mať ku svojim príbuzným silné citové väzby, aby tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj a pod.

40. Záujem dieťaťa však nie je pri úprave styku s blízkymi osobami jediným kritériom. Druhým podstatným kritériom je to, že tento styk vyžadujú pomery v rodine, ktoré bude žiaduce zisťovať aj v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí.

41. Súd prvej inštancie správne posudzoval úpravu styku navrhovateľky s maloletým po citovej, rodinnej a výchovnej stránke. Skonštatoval, že navrhovateľka stratila u rodičov maloletého dôveru, nakoľko opakovane podáva rôzne podnety na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, trestné oznámenia, čo malo za následok stratu dôvery rodičov. Vzťah medzi rodičmi a navrhovateľkou je narušený i po emocionálnej stránke, keď ani jedna zo zúčastnených strán neprejavila túžbu po zmierení. Navrhovateľke na vzťahu s rodičmi maloletého nezáleží, jej prioritou je vzťah s maloletým Q.. Konfliktný a problematický vzťah medzi rodičmi a navrhovateľkou vytvára u maloletého neistotu a emocionálnu záťaž. Poukázal i na znalecký posudok, keď znalkyňa zo psychologického hľadiska uviedla, že ak bude pokračovať nejednotnosť výchovných postupov, môže to vážne narušiť zdravý duševný vývoj maloletého Q.. Je vysoko pravdepodobný výskyt emočnej poruchy a vývin posttraumatickej stresovej poruchy. PhDr. Karin Štiffelová, znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, uviedla, že citové väzby blízkej osoby a ich následné uplatňovanie nesmú narušovať výchovný proces u maloletého dieťaťa a fungovanie rodiny.

42. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré vo všeobecnosti vykonáva súd v prípade rozhodovania o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti tomu- ktorému rodičovi. Dokazovanie vykonal dôsledne, prihliadajúc na záujmy maloletého dieťaťa, za súčinnosti kolízneho opatrovníka, ošetrujúcich lekárov maloletého dieťaťa, vyjadrení zo školy a z predškolského zariadenia, ako i výsluchmi svedkov a dostatočne, precízne a veľmi dôsledne zistil skutkový stav veci. V konaní nebola preukázaná žiadna skutková okolnosť, ktorá by preukazovala tvrdené skutočnosti navrhovateľkou a to zanedbávanie starostlivosti zo strany rodičov, zneužívanie rodičovských práv, zanedbávanie zdravotnej starostlivosti. V širokom rozsahu vykonané dôkazy jednoznačne potvrdili a preukázali riadnu starostlivosť o dieťa zo strany rodičov. Súčasne je veľmi dôležité zdôrazniť, že v prípade konfliktného až nenávistného vzťahu medzi navrhovateľkou, rodičmi maloletého dieťaťa a starou matkou sa dieťa stáva nástrojom na vysporiadanie si ich vzájomných vzťahov. Aj priemerne empatické dieťa sa za prítomnosti takto znepriatelených rodinných príslušníkov nemôže cítiť dobre a je vyvíjaný zvýšený tlak na jeho psychiku. Odvolací súd zdôrazňuje a poukazuje i na vykonané znalecké dokazovanie, keď znalkyňa uviedla, že nejednosť výchovných postupov môže vážne narušiť zdravý duševný vývin dieťaťa a je vysoko pravdepodobný výskyt emočnej poruchy a vývin posttraumatickej stresovej poruchy. V najlepšom záujme maloletého dieťaťa je tak, ako to správne a v celom komplexe dôkazov vyhodnotil súd prvej inštancie, aby sa styk navrhovateľky s maloletým nerealizoval, keď subjektívne predstavy, želania navrhovateľky nemôžu byť postavené nad záujem maloletého Q.a. Okresný prokurátor uviedol, že akákoľvek úprava styku maloletého s navrhovateľkou je v priamom rozpore so záujmami maloletého.

43. Súd prvej inštancie správne vykonal všetky relevantné dôkazy, pričom dôvodne nevykonal dôkaz navrhovaný navrhovateľkou a to zbavením povinnosti ošetrujúcich lekárov dieťaťa zachovávať mlčanlivosť cestou Ministerstvo spravodlivosti SR, keď zanedbávanie lekárskej starostlivosti o maloleté dieťa zo strany rodičov zistené nebolo. Vykonanie takéhoto dôkazu nie je potrebné, keď v priebehu konania neboli zistené také závažné skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali zámerné, účelové zanedbávanie zdravotnej starostlivosti o maloleté dieťa zo strany rodičov. Rovnako konfrontácia svedkov Ing. N. T. a J. Y. nie je podľa názoru odvolacieho súdu potrebná. Súd prvej inštancie vykonal riadne výsluch predvolaných svedkov, svedecké výpovede vyhodnotil v súlade s inými dôkaznými prostriedkami, pričom spochybnenie objektívnosti výpovede svedkov bez toho, aby objektívnosť výpovede spochybňovali objektívne zdokumentované skutočnosti a dôkazy by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej prezumpcii nepravdivosti svedeckých výpovedí, preto navrhovaná konfrontácia nie je dôvodná.

44. Podľa § 43 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, mal. dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

45. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti, týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

46. Podľa článku 12 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom názorom dieťaťa sa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

47. V súlade s , 6 a 7 , súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania. Súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. Úkony účastníkov konania sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Formálne pochybenie možno namietať iba vtedy, ak by bol pri správnom procesnom postupe dosiahnutý iný výsledok konania. V záujme hospodárnosti konania a ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania môže súd upustiť od vykonania určitých úkonov alebo prispôsobiť ich realizáciu tak, aby dosiahol spravodlivé rozhodnutie vo veci.

48. Podľa ust. , , ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

49. Súd prvej inštancie zvolením formy zisťovania názoru maloletého dieťaťa /cestou kolízneho opatrovníka a to opakovane ako i výsluch pred súdom/ postupoval v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami ako i právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení zo dňa 28.11.2012, sp. zn. /viď. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.05.2014, sp. zn. IV.ÚS 100/2014/. Do obsahu základného práva podľa a práva podľa čl. 6 dohovoru nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia dôkazov / , II. ÚS 251/03/. Výbor OSN pre práva dieťaťa uznáva, že je nutný určitý stupeň flexibility v aplikácii princípu „želanie dieťaťa“, pričom najlepší záujem dieťaťa má pri vyvažovaní vysokú prioritu / nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 25.09.2014/. Maloletému dieťaťu sa poskytuje najmä možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ich dotýka, a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. Súčasne je dôležité posúdiť aj všetky relevantné kritéria, ktoré v priebehu konania vyjdú najavo, v záujme maloletého dieťaťa.

50. Zisťovanie názoru maloletého dieťaťa je obligatórnym postupom súdu, pričom vyjadrenie názoru dieťaťa nie je podmienené vekovou hranicou ani rozumovou vyspelosťou, ale schopnosťou ho vyjadriť, a to primárne samostatne. Rovnako s prihliadnutím na vek a vyspelosť dieťaťa súd zvolí spôsob zistenia názoru maloletého, a teda či tak urobí súd sám výsluchom na pojednávaní, mimo pojednávania, prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a pod., prípadne či tak urobí v prítomnosti iných osôb, alebo bez prítomnosti iných osôb. Výsluch maloletého bez prítomnosti iných osôb súd volí hlavne v prípade, ak by výpoveď maloletého mohla byť ovplyvnená napríklad konfliktom lojality.

51. Podstatou odvolacej argumentácie navrhovateľky bolo najmä namietanie, že súd prvej inštancie vykonal výsluch len za účasti kolízneho opatrovníka, pričom maloletý skôr prezentuje postoj svojich rodičov k navrhovateľke a nie svoj vlastný postoj a zo samotnej výpovede maloletého ako i jeho správania pred výsluchom je zrejmé, že nechce, aby navrhovateľka do ich domácnosti chodila, pričom ide zjavne o naučené správanie maloletého za účelom izolácie a odpútania od navrhovateľky , ktoré svedčí o prejave tzv. syndrómu zavrhnutého rodiča- t.j. v tomto prípade zavrhnutého príbuzného- tety maloletého.

52. Právo dieťaťa vyjadrovať svoj názor je veľmi úzko prepojené s ochranou jeho najlepšieho záujmu, ktorý je možné vyhodnotiť práve prostredníctvom toho, čo dieťa vyjadrí. Pri vyhodnotení základných štandardov rozhodujúcich pre naplnenie práva dieťaťa vyjadriť svoj názor sa žiada osobitne zdôrazniť, že vyjadrenie názoru dieťaťa je jeho možnosťou a nie je jeho povinnosťou, pričom právo dieťaťa vyjadriť svoj názor nie je obmedzené vekovou hranicou. Vyhodnotenie kritérií za účelom realizácie výsluchu maloletého dieťaťa je výlučne vecou procesného súdu a je otázkou individuálneho posúdenia okolností a predpokladov na strane dieťaťa a jeho rozumovej a vôľovej vyspelosti, čo v danom prípade splnené bolo. Len subjektívne stanovisko navrhovateľky nemôže byť dôvodom bez ďalšieho na spochybnenie správneho postupu súdu prvej inštancie pri vykonaní výsluchu maloletého dieťaťa a spochybnenie jeho výpovede, ktoré jednoznačne vyjadrilo svoj názor. V tomto smere odvolací súd poukazuje na výsluch znalkyne PhDr. Štiffelovej, ktorá uviedla, že to, že maloletý sa nevyjadril, z akého dôvodu sa nechce s navrhovateľkou stretávať, môže vyplývať z toho, že tejto téme neprikladá význam a nie je pre neho dôležitá, nakoľko rieši svojmu veku primerané ťažkosti a starosti. Pokiaľ odbiehal počas pohovoru z kancelárie sudcu, tak preto, lebo to bola pre neho nová situácia. Jednou zo základných potrieb detí je pocit istoty a bezpečia, pritom je zrejmé, že v danej situácii sa tak maloletý necítil. Pri pohovore s kolíznym opatrovníkom bol maloletý nervózny a nesvoj, čo je prejav nestability a motorického nepokoja, ktorý je dôsledkom nezrelosti centrálnej nervovej sústavy, ktorá dozrieva v 8-9 roku veku dieťaťa, teda ide o fyziologický proces. Za danej situácie, pokiaľ navrhovateľka poukázala na syndróm zavrhnutého rodiča, odvolací súd uvádza, že určenie syndrómu sa vzťahuje výlučne na problémy medzi rodičom a dieťaťom, čo v danom prípade, poukazom na predmet konania, splnené nebolo. Aj znalkyňa uviedla, že ak by bol maloletý Q. týraným dieťaťom, tak príznaky týrania by sa na základe použitých metodík prejavili. Príznaky syndróm CAN, poukazujúce na závažnú psychopatológiu, nezistila.

53. Ďalšie odvolacie námietky navrhovateľky poukazom na psychické a fyzické ubližovanie dieťaťu, preukázané neboli. V predmetnom konaní predložené listinné dôkazy ani vykonaný výsluch svedkov tieto skutkové okolnosti nepotvrdili. Tvrdenia navrhovateľky o zanedbávaní lekárskej starostlivosti zo strany rodičov, rovnako v konaní preukázané neboli. Len samotná, navrhovateľkou tvrdená skutková okolnosť o zanedbávaní zdravotnej starostlivosti poukazom na správu MUDr. Simanovej a správu materskej školy o prerušení dochádzky výlučne zo zdravotných dôvodov, nemôže byť bez ďalšieho naplnením skutkovej podstaty zanedbania zdravotnej starostlivosti zo strany rodičov. Je len prirodzené a všeobecne známe, že vo veku, kedy dieťa navštevuje materskú školu, je v súvislosti s častým ochorením predpoklad, že tak malé dieťa sa prispôsobuje a zvyká si na nové prostredie, v ktorom sa bežne nachádzajú deti, ktoré prejavujú známky prechladnutia a je predpoklad, že nakazia ostatné, zdravé deti. Maloleté dieťa sa nástupom do predškolského zariadenia prispôsobuje aj takýmto situáciám a s pribúdajúcim vekom sa stáva odolnejšie voči bežným ochoreniam. Rovnako chrup maloletého dieťaťa sa od jeho narodenia, až do času, kedy možno hovoriť o trvalom chrupe, vyvíja a nie je preto možné v tomto veku /ktorý v tom čase navrhovateľka namietala/, hovoriť o hrubom zanedbávaní zdravotnej starostlivosti zo strany rodičov.

54. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď pojednávanie konané dňa 2.10.2019 neodročil za účelom konfrontácie svedkov V.. N. T. a J. Y., keď výsledky vykonaného dokazovania a to znalecké dokazovanie, vyjadrenie materskej školy, jednoznačne preukázali pozitívne citové väzby dieťaťa k starej matke ako aj ochraňujúci vzťah matky k maloletému dieťaťu.

55. Ako nadbytočné a nedôvodné v celom rozsahu považuje odvolací súd vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania vo vzťahu k súkromnému znaleckému posudku PhDr. Štiffalovej. Znalecké dokazovanie a znalecký posudok môže byť v konaní dôležitým dôkazným prostriedkom, nie však jediným, na základe ktorého by súd nevzal v úvahu relevantné a veľmi zásadné vyjadrenie maloletého dieťaťa, čo v danom prípade bolo splnené. Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že výsluch maloletého dieťaťa by nemal byť jediným kľúčovým dôkazným prostriedkom, ktorý súd pri rozhodovaní berie do úvahy. Rozhodnutie súdu musí vychádzať z komplexného posúdenia celej situácie v rodine a medzi účastníkmi konania, čo v danom prípade splnené bolo. I keď je možné akokoľvek chápať postoj navrhovateľky , ktorá nebola v konaní úspešná, nezostáva než konštatovať, že v danom prípade je predovšetkým vecou rodičov, aby chránili záujem maloletého dieťaťa a jeho zdravý fyzický a psychický vývoj ktorému nijako neprospieva dlhý spor medzi rodičmi a navrhovateľkou , navyše sprevádzaný opakovanými výsluchmi , do ktorého je maloleté dieťa nesporne zatiahnuté, a ktoré fakticky nemôže byť uspokojivo vyriešené orgánmi štátu. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu navrhovateľky zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

56. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne zistil rozhodujúci skutkový stav, primeraným, podrobným a rozsiahlym spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Detailne popísal obsah všetkých dôkazov vykonaných v konaní a následne jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti podrobil komplexnému hodnoteniu a záver je výsledkom jeho individuálneho posúdenia. Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľky boli neopodstatnené, keď neboli naplnené dôvody v súlade s ust. Zákona o rodine, odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutej časti, výroku I. , ako vecne správny potvrdil.

57. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

58. Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

59. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy štátu, ak nejde o trovy konania štátu, rozhodne súd len na návrh.

60. Pokiaľ ide o priznanie náhrady trov konania, odvolací súd udáva, že náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a funkciu sankčnú. Sankčná funkcia má eliminovať možnosti zneužívania súdneho systému v prípade, že by konanie existovalo bez nutnosti znášať náklady, ktoré sú s konaním spojené. Sankčná funkcia je obrazom štandardného sporového konania, ktorý slúži na ochranu súkromnoprávnych záujmov. Sankciu nesie spravidla ten, kto spôsobil, že je nevyhnutné brániť v konaní na súde svoje individuálne práva. Uvedené zásady nie je možné uplatňovať v konaní podľa , a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti verejného záujmu. V mimosporových konaniach preto platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám ( ) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka ( C.MP). Toto všeobecné pravidlo formulované ako generálna klauzula je prelomené v dvoch prípadoch a to jednak v zmysle náhradu trov konania možno priznať v prípade, že to ustanovuje zákon a jednak v zmysle náhradu trov konania možno priznať vo všetkých konaniach podľa , ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Tu sa žiada zdôrazniť, že postup súdu v zmysle predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla zakotveného v ustanovení a preto jeho aplikácia musí byť náležite odôvodnená. Pokiaľ ide o návrh rodičov na priznanie náhrady trov konania v plnej výške, odvolací súd uvádza, že v konaní, ktorým predmetom bol návrh navrhovateľky na úpravu styku s maloletým dieťaťom , nie je možné ako okolnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie trov konania určiť len to, že navrhovateľka bola v konaní neúspešná . Je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že zákon jednoznačne ustanovuje, že úspech a neúspech v konaní je dôvodom na priznanie trov v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov a to tiež len vtedy, ak je to možné spravodlivo požadovať. V konaniach, na ktoré sa vzťahuje , musí existovať taká okolnosť prípadu, vzhľadom ku ktorej je spravodlivé priznať trovy a touto okolnosťou nemôže byť sám o sebe len úspech v konaní. Z dôvodu absencie takej okolnosti, ktorá by spravodlivo odôvodňovala priznať trovy konania účastníkovi, proti ktorému návrh smeruje je potrebné aplikovať na rozhodnutie o trovách ustanovenie , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ako konštatoval Ústavný súd SR v rozhodnutí, sp. zn. , pri rozhodovaní o náhrade trov konania treba prihliadnuť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu aj na spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho prístupu k výkonu súdnictva. Ani odvolací súd nepovažoval za spravodlivé, aby bol nárok na náhradu trov konania priznaný rodičom maloletého dieťaťa len s poukazom na predmet konania, postoj navrhovateľky v konaní ako i okolnosti na strane matky maloletého dieťaťa. Na základe uvedených okolností nebolo možné ustáliť, že sa jedná o také výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by umožňovali dospieť k záveru o možnosti priznania nároku na náhradu trov konania. V danom prípade nemôže byť na ťarchu navrhovateľke, že sa v prejednávanej veci bránila procesnoprávnymi prostriedkami, ktoré zákon dovoľuje.

61. Výrok rozsudku , ktorým súd prvej inštancie uložil obom rodičom dieťaťa povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy konania štátu, je správny. K predmetnému odvolací súd uvádza, že štát má právo podľa výsledku konania proti účastníkom na náhradu nákladov konania, ktoré platil v konaní vedenom podľa . Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát, nie je rozhodujúce, či dokazovanie nariadené súdom (znalečné za účasť znalkyne na pojednávaní konanom dňa 18.6.2019), v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu, bolo opodstatnené, ani to, ktorý účastník navrhol vykonanie konkrétneho dôkazu, pri ktorého výkone vznikli trovy štátu, nie je bezprostredne relevantné. Z uvedeného vyplýva, že v konaniach nesporových, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, má štát právo na náhradu trov konania podľa pomeru účastníctva na veci a konaní. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie vo veci maloletého dieťaťa, majú obaja účastníci konania (teda tak otec, ako aj matka) a rovnako aj navrhovateľka rovnaký pomer účastníctva na veci a konaní.

62. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa v napadnutej časti, výroku I., II. a IV. ako vecne správny potvrdil.

63. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že neaplikoval ust. vzhľadom na to, že ktorýkoľvek z účastníkov má možnosť podať proti rozhodnutiu, s ktorým nesúhlasí, odvolanie.

64. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).