Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7P-23-2017.pdf
PDF · 334.09 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/23/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou vo veci starostlivosti o maloletého Q. C., nar. X.X.XXXX, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov: matka Mgr. N. C., nar. X.X.XXXX, bytom T. Sv. X. č. XX/X, C., zastúpená JUDr. Zuzanou Baloghovou, advokátkou, ul. Madačova č. 7, Ružomberok, otec Bc. N. C., nar. X.X.XXXX, bytom W. č. XX, zastúpený JUDr. Zuzanou Baloghovou, advokátkou, ul. Madačova č. 7, Ružomberok, o návrhu navrhovateľky J. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. M. č. X/X, C., zastúpená ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Martin Buraj, s.r.o., ul. Jilemnického č. 532/2, Trenčín, IČO: 50 538 209, za účasti Okresnej prokuratúry Prievidza, o úpravu styku, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza 112,64 eur trov štátu, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Rodičia dieťaťa sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza 112,64 eur trov štátu, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka návrhom zo dňa 12.5.2017, domáhala sa úpravy styku s maloletým Q., nar. X.X.XXXX tak, že je oprávnená sa s ním stretávať každý utorok v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každý štvrtok v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod..
2. Návrh odôvodnila tým, že maloletý Q. je synom jej sestry I.. N. C. a jej manžela Bc. N. C.. Žije so svojou matkou a starou matkou v byte T. Sv. X. č. XX/X, C.. Koncom mesiaca apríla 2016, sa do domácnosti jej sestry dostavili pracovníci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza. Následne po dobu štyroch mesiacov jej sestra bránila v styku s maloletým Q.. Snažila sa o stretávanie s ním, čakala ho pred vchodom, na schodoch. Prestal navštevovať materskú školu, bolo to po tom, ako bola svedkom incidentu, keď ho držali za ruky dvaja chlapci a búchali ho do chrbta. Maloletý býva často chorý, má pruh, je agresívny, bije svoju mamu aj starú mamu, ktorú aj hryzie, kope, trieska ju palicou. Na poslednom stretnutí dňa 11.5.2017, začal aj ju biť. Maloletý Q. má však ku nej vybudovaný vzťah, má ju veľmi rád, keď ju zbadá, uteká za ňou. Hovorí, že ju ľúbi, drží ju okolo krku. Jeho matka a stará matka, jej však v styku s ním bránia. Keď ju k nemu pustia, sú len v domácnosti, napriek tomu, že dieťa verbalizuje, že chce ísť s ňou von, hrať sa na pieskovisku, atď.. Dňa 11.5.2017 na Okresnej prokuratúre Prievidza, podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, a to maloletého Q. pričom podozrivými osobami sú jeho matka a stará matka.
3. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7P 23/2017-6 zo dňa 16.5.2017, pre účely konania ustanovil maloletému Q. opatrovníka, a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odbor sociálnych vecí.
4. Dňa 30.6.2017 navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne podala proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 7P 23/2017-6 zo dňa 16.5.2017, sťažnosť. Navrhla, aby súd uznesenie zmenil a za kolízneho opatrovníka pre účely konania o úprave styku maloletému Q. ustanovil N. H., nar. XX.X.XXXX.
5. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7P 23/2017-108 zo dňa 26.10.2017, sťažnosť navrhovateľky zo dňa 30.6.2017 proti uzneseniu č. k. 7P 23/2017-6 zo dňa 16.5.2017, zamietol. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že konanie o úprave styku navrhovateľky s maloletým Q. sa začalo na základe jej návrhu zo dňa 12.5.2017. Súd po začatí konania preskúmal návrh, či obsahuje návrh na ustanovenie konkrétnej osoby za kolízneho opatrovníka maloletému Q.. Po zistení, že takýto návrh neobsahuje, za opatrovníka ustanovil orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V čase podania návrhu na začatie konania o úpravu styku, neboli naplnené podmienky prvej vety § 117 Civilného mimosporového poriadku (nebol podaný návrh na ustanovenie konkrétnej fyzickej osoby za kolízneho opatrovníka), preto z hľadiska postupnosti výberu (vetná konštrukcia „inak ustanoví“) podľa druhej vety uvedeného ustanovenia, súd za opatrovníka ustanovil orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
6. Podaním zo dňa 5.6.2017, doplnenom dňa 30.6.2017 navrhovateľka podala námietku zaujatosti proti celému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza. Dňa 3.11.2017 oznámila, že námietku berie v celom rozsahu späť. Podaním zo dňa 5.3.2018 navrhovateľka uplatnila ďalšiu námietku zaujatosti pracovníkov Oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, resp. proti celému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza. Dňa 9.3.2018 oznámila, že námietku berie v celom rozsahu späť. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7P 23/2017-234 zo dňa 9.3.2018 konanie o námietke zaujatosti navrhovateľky, uplatnenej dňa 5.6.2017 a dňa 5.3.2018 proti celému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, vrátane pracovníkov Oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, zastavil.
7. V podaní zo dňa 6.7.2017, označenom ako: „Zoznam skutkov a správania, ktorými týrajú rodičia a stará mama maloletého Q. C. za posledných 5 rokov“, navrhovateľka uviedla, že išlo o nadávky, ponižovanie, vyhrážanie, strašenie, stres, šikanu, verbálnu agresiu, citové vydieranie, neustále trestanie, bitie, donucovanie, zanedbávanie zdravotných problémov, nútenie do jedla, dlhodobé vystavovanie teplu (veľa vrstiev oblečenia), neprijímanie dieťaťa, ignorovanie jeho osoby, izolovanie od rodiny, od detí, zaťahovanie do rodinných konfliktov, vytýkanie, že sú s ním iba problémy, poukazovanie na nedostatky, špehovanie, zastrašovanie, manipulovanie. Uviedla, že dieťa malo na vnútornej strane paží modriny, často sa sťažovalo na bolesti rôznych častí tela, malo nervové tiky, bolo dýchavičné, úzkostlivé, malo strach rozprávať, povedať svoj názor, ako trojročné nosilo plienky, malo potničky. Ďalej uviedla, že MUDr. Z. I. sa pred ňou vyjadrila, že u maloletého Q. sú prítomné zmeny správania, nenadväzuje očný kontakt, nechce si matke sadnúť na kolená, v ambulancii ju bije, zdravotná sestra s ním musí vždy bojovať. Matka, a tiež stará matka sa pred ním vyjadrujú na jej (navrhovateľky) adresu vulgárnym spôsobom. Vždy, keď ju z domácnosti vyháňali, jej maloletý Q. povedal, aby sa nedala, že chce byť stále s ňou, a že keď ju za ním nepustia, že na neho zabudne. Rodičia a stará matka, v maloletom Q. vyvolávali pocity viny, matka ho zatvárala do izby, aby nemohol z nej vyjsť. Takýmto spôsobom sa ku nej, keď bola dieťa správala aj jej matka, zatvárala ju do skrine. Ide o tzv. generačný presun násilia. Dieťa sa bojí svojej matky, stalo sa, že si išlo do izby, v ktorej sedela (matka) pre hračku a nástojilo, aby ho držala (navrhovateľka) za ruku. Maloletý Q. je na ňu veľmi citovo naviazaný. Keď ju od neho násilne izolovali, až hystericky z plného hrdla kričal a plakal, aby ju za ním pustili, že on ju potrebuje. Dieťa nemá zdravé stravovacie návyky, trpí nedostatkom tekutín a užíva rôzne lieky.
8. Rodičia maloletého Q. vo vyjadrení zo dňa 6.6.2017 a zo dňa 22.6.2017, navrhli návrh zamietnuť. Uviedli, že navrhovateľka už od narodenia dieťaťa nad mieru vhodnosti a primeranosti zasahovala do jeho starostlivosti a výchovy, hoci jednoznačne práve táto oblasť patrí výsostne rodičom. Pri jej stretávaní sa s maloletým, dochádzalo ku stretu s matkou ohľadom výchovy, výživy, obliekania, v spôsobe hrania a dokonca i očkovania. Správanie navrhovateľky, ktorá si vymedzovala právo na rozhodovanie, či dieťa bude očkované alebo nie, na kritizovanie jedla, ktoré mu matka ponúkala, čím mu ho znechucovala a maloletý následne kritiku opakoval a jedlo odmietal, sa nedalo akceptovať. Tiež je neakceptovateľné,
aby navrhovateľka zosmiešňovala, kritizovala ich správanie ako rodičov a maloletého huckala proti najbližším, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Takéto neprimerané správanie, sústavné zasahovanie do opatery a výchovy proti ich vôli, by mohlo viesť k narušeniu psychického a morálneho vývoja maloletého, k narušeniu vzťahu k vlastným rodičom. Navrhovateľka nerešpektuje, že starostlivosť a výchova maloletého Q., je plným právom rodičov. Akékoľvek zásahy do rodičovských práv a povinností sú v rozpore so zákonom, porušením práva na rodinný život v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Je neprijateľné, aby sa navrhovateľka s ním hrala spôsobom, pri ktorom zámerne ničí majetok a zdôvodňovala to tak, že dieťa sa pri hrách uvoľní. Navrhovateľka pri komunikácii s maloletým, matku a starú matku nazývala strigou, sviňou a inými nadávkami. Takéto správanie navrhovateľky ako rodičia, považujú nielen za jej prehnaný prejav lásky k dieťaťu, ale sa tiež obávajú, či sa nejedná o príznak duševnej choroby. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že matka dieťaťa jej bráni v stretávaní sa s ním, tak ide len o dôsledok jej negatívneho správania sa. Je ich výlučným právom rozhodovať o tom, či sa maloletý Q. bude stretávať s inou osobou, ktorá s nimi nežije v spoločnej domácnosti. Tvrdenia navrhovateľky ohľadom šikany, zdravotného stavu a správania dieťaťa, sa nezakladajú na pravde, sú účelové a súd zavádzajú. Navrhovateľka podáva rôzne, aj anonymné podnety na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, a ktorý následne vykonáva šetrenia ohľadom ich starostlivosti. Dokonca podala i trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Matka potom musí na rôznych inštitúciách vysvetľovať o čo ide, čím ju navrhovateľka znevažuje v očiach spoluobčanov. Matku a aj maloletého sústavne prenasledovala a z tohto dôvodu bola nútená (matka dieťaťa) privolať aj policajnú hliadku. Úprava styku maloletého Q. s navrhovateľkou, nie je v jeho záujme. Akákoľvek úprava styku, by mohla narušiť stabilitu jeho výchovného prostredia, do ktorého sa navrhovateľka snaží neustále priamo, ale aj nepriamo zasahovať a dávať mu negatívny vzor. Dňa 6.6.2017, matka podala na navrhovateľku oznámenie o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, a tiež oznámenie o spáchaní prečinu nebezpečného prenasledovania.
9. Podaním zo dňa 14.2.2018 navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu navrhla, aby súd pripustil zmenu - rozšírenie návrhu o úpravu styku tak, že je oprávnená sa s maloletým Q. stretávať každý utorok v kalendárnom mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý štvrtok v kalendárnom mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., každú párnu sobotu v kalendárnom mesiaci v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. tak, že dieťa si v určenú hodinu vyzdvihne pred bytom matky, kde jej ho aj v určenú hodinu odovzdá, pričom matka je povinná maloletého Q. na styk riadne pripraviť a v dohodnutý čas jej ho odovzdať, a v prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť jej túto skutočnosť telefonicky, najneskôr 24 hodín pred začatím styku.
10. Konania podľa Civilného mimosporového poriadku sú charakteristické tým, že sa môžu začať na návrh, aj bez návrhu (§ 28). V osobitnej časti tohto zákona sú vymedzené konania, ktoré sa môžu začať len na návrh. V prípade konaní, ktoré sa môžu začať aj bez návrhu, nie je potrebné rozhodovať o zmene
- rozšírení návrhu na začatie konania, t. j. ustanovenie § 28 Civilného mimosporového poriadku sa v danom prípade, neaplikuje. Túto skutočnosť potvrdzuje aj § 40 Civilného mimosporového poriadku, keď v prípadoch, ak konanie možno začať aj bez návrhu, nie je súd viazaný návrhom na začatie konania a môže prisúdiť aj viac, než čoho sa účastník domáha. Keďže predmetné konanie sa mohlo začať i bez návrhu, súd o procesnom návrhu navrhovateľky zo dňa 14.2.2018 o pripustení zmeny - rozšírení návrhu, nerozhodoval.
11. Navrhovateľka návrhom zo dňa 14.2.2018 domáhala sa, aby súd neodkladným opatrením matke nariadil, aby znášala jej styk s maloletým Q. každý utorok v kalendárnom mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý štvrtok v kalendárnom mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., každú párnu sobotu v kalendárnom mesiaci v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. tak, že dieťa si v určenú hodinu vyzdvihne pred bytom matky, kde jej ho aj v určenú hodinu odovzdá, pričom matka je povinná maloletého Q. na styk riadne pripraviť a v dohodnutý čas jej ho odovzdať. Návrh odôvodnila aj tým, že je v záujme maloletého, aby bol v kontakte i s ostatnými členmi rodiny, ktorí ho nevýslovne ľúbia, a aj takýmto spôsobom si rozvíjal zdravé medziľudské vzťahy. Je pre neho veľmi blízkym príbuzným a na jej strane nie je žiadna prekážka, pre ktorú by jej styk mal byť s dieťaťom, nevhodným. Podľa jej názoru, vznikla neodkladná potreba úpravy pomerov, nakoľko maloletý Q. je vo veku, kedy sa formuje jeho osobnosť a vytvárajú uvedomelejšie vzťahy k iným ľuďom. Rovnako však tieto vzťahy, pokiaľ nie sú živené pravidelným kontaktom, chladnú a zanikajú. Pokiaľ by aj v budúcnosti bol jej styk s maloletým súdnym rozhodnutím upravený, z dôvodu plynutia času, by stratil svoj význam.
12. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7P 23/2017-234 zo dňa 9.3.2018, návrh navrhovateľky o nariadenie neodkladného opatrenia s maloletým Q., zamietol. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že najlepším záujmom maloletého Q., aby sa nenarušila stabilita jeho výchovného prostredia, keďže rodičia a navrhovateľka sú osobami, ktoré spolu nekomunikujú a majú rozdielne výchovné postupy.
13. Dňa 21.5.2018 do konania z podnetu Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, vstúpila Okresná prokuratúra Prievidza. Jej zástupca navrhol návrh zamietnuť s tým, že neboli splnené podmienky podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine. Uviedol, že za aktuálnej situácie v rodine, je akákoľvek úprava styku navrhovateľky s maloletým Q. v priamom rozpore s jeho záujmami. Úpravou styku, by došlo k narušeniu výchovného procesu v rodine, čo by mohlo narušiť psychický vývoj dieťaťa. Jeho výchova, starostlivosť v primárnej rodine je bezchybná, nie je vystavený žiadnemu zanedbávaniu, týraniu. Navrhovateľka v minulosti narušovala výchovný proces, dieťaťu dovoľovala to, čo mu rodičia zakázali.
14. Dňa 1.6.2018 navrhovateľka predložila podanie, označené ako: „Doplnenie zoznamu skutkov, ktoré vnímam ako týranie a snahu o deštrukciu osobnosti maloletého Q. za obdobie 5 rokov, keď som bola svedkom takéhoto správania zo strany rodičov a starej matky voči nemu“. V podaní uviedla, že matka spolu so starou matkou sa vyžívali, keď maloletého mohli trestať, vidieť frustrovaného, alebo ako bezradne plače. Dieťa malo sebadeštrukčné správanie, hrýzlo si ruky, búchalo rukami do hlavy. Pod hrozbou trestu bolo nútené do konzumácie jedla, tiež muselo jesť teplé koláče, nemohlo odporovať, že už je najedené. Maloletý Q. mal strach rozprávať, len aby nepovedal niečo, čo matka a stará matka by nechceli počuť. Trestali ho aj za to, že sa chcel s ňou hrať. Keď bola jeho matka chorá, musel sa cítiť zodpovedným a vinným za to, že jej je zle. Maloletý sa musel neustále ospravedlňovať za to, čo neúmyselne urobil. V byte musel chodiť v o dve čísla väčších drevákoch, nosiť plienky, ktoré predtým ako použité sa sušili na radiátore. Vnímala situácie, keď otec pri obliekaní dieťaťa, ho trhal za ruky a nohy. Rodičia nemali záujem riešiť prostredie, v ktorom maloletý Q. vyrastá. V skriniach sa nachádzali fľaše od alkoholu, od alpy, ktoré vypila stará matka. Otec utrpel epileptický záchvat, spôsobený užívaním lieku: tramal. Za maloletým prichádzal len dvakrát ročne. Dieťa bolo často choré, v byte boli plesne, malo rozpadnutý chrup, matka s ním nechodila na preventívne prehliadky a riešila iba akútne stavy.
15. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, rodičov, maloletého Q., svedkov K. Y., N. T., V. F., I.. I. E., J. Y., F. D., I.. U. R., I. B., konfrontáciou svedkov J. Y. a I. B., oboznámením sa so spismi Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prievidza, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-515/1-VYS- PD-2016, ČVS: ORP-435/1-VYS-PD-2017, ČVS: ORP-688/PD-PD-2017, Okresného úradu Prievidza, Odbor všeobecnej vnútornej správy OU-PD-OVVS-2017/021873, s uznesením Okresného úradu Prievidza, odbor všeobecnej vnútornej správy OU-PD-OVVS-2017/028343-02 zo dňa 18.12.2017, so správami o prešetrení rodinných pomerov zo dňa 16.6.2017, zo dňa 14.7.2017, zo dňa 26.2.2018, zo dňa 6.3.2018, zo dňa 22.8.2018, zo dňa 9.4.2019, s úradným záznamom spísaným na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 22.1.2018, s Upovedomením o výsledku vybavenia podnetu zo dňa 9.9.2019 od verejnej ochrankyne práv, s vyjadrením Materskej školy, Nábrežie Sv. Cyrila č. 360/28, Prievidza zo dňa 11.4.2016, zo dňa 31.5.2017, s čestným vyhlásením riaditeľky Základnej školy s materskou školou Koš Mgr. V. H. zo dňa 30.5.2018, s vyjadrením Základnej školy s materskou školou Koš zo dňa 8.8.2018, zo dňa 16.4.2019, s písomnými vyjadreniami od Ing. F. R. zo dňa 12.2.2018, Mgr. N. T. zo dňa 12.2.2018, K. Y. zo dňa 12.2.2018, V. F. zo dňa 12.2.2018, F. D. zo dňa 12.2.2018, zo dňa 17.12.2018, s čestnými prehláseniami Bc. I. R. zo dňa 5.3.2018, zo dňa 29.5.2018, zo dňa 19.6.2018, I. I. zo dňa 4.3.2018, N. D. zo dňa 25.6.2018, J. Y. zo dňa 9.2.2018, navrhovateľky zo dňa 24.10.2018, s fotografiami, lekárskymi správami od MUDr. Z. I. zo dňa 7.4.2016, zo dňa 25.5.2017, od MUDr. S. H. zo dňa 15.5.2018, od MUDr. N. T. zo dňa 20.8.2018, od MUDr. F. G. zo dňa 8.3.2018, s lekárskymi správami MUDr. D. K. zo dňa 30.6.2017, MUDr. D. D. zo dňa 30.7.2018, MUDr. U. Borzoviča zo dňa 30.7.2018, s prepúšťacou správou z Psychiatrickej ambulancie Veľké Zálužie zo dňa 3.5.1997, s lekárskymi správami č. l. 342-344, s lekárskou správou zo dňa 5.6.2005, s odborným vyjadrením MUDr. I. D.j zo dňa 28.5.2018, s vyjadrením Mesta Prievidza zo dňa 12.4.2016, so zápisom zo stretnutia s vedúcou sociálneho oddelenia na Odbore školstva a starostlivosti o občana Mestského úradu Prievidza zo dňa 11.5.2018, s nájomnou zmluvou, s pracovným hodnotením navrhovateľky od Mesta Prievidza zo dňa 13.8.2018, s vyjadrením Rímskokatolíckej cirkvi, Farnosť Prievidza zo dňa 7.6.2018, Rehole piaristov na Slovensku zo dňa 9.6.2018, Univerzity Komenského v Bratislave, Rímskokatolícka cyrilometódska bohoslovecká fakulta zo dňa 14.3.2018, s odporúčaním Rímskokatolíckej cirkvi, Farnosť Prievidza zo dňa 25.2.2008, s vyjadrením Rímskokatolíckej cirkvi, Farnosť Východná zo dňa 22.6.2018, so znaleckým
posudkom č. 73/2018, so znaleckým posudkom č. 10/2019, s písomným vyjadrením znalkyne PhDr. Y. D. zo dňa 7.11.2018, zo dňa 1.2.2019, s výsluchom znalkyne.
16. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:
17. Maloletý Q., nar. 3.5.2011 pochádza zo vzťahu rodičov I.. N. C., nar. X.X.XXXX a Bc. N. C., nar. X.X.XXXX.
XX. Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní dňa 4.6.2018 vyplýva, že po narodení dieťaťa do domácnosti na adresu T. Sv. X. č. XX/X, C. prichádzala v intenzite tri až štyrikrát v priebehu týždňa, zdržala sa pritom od 10.00 hod. až do večera, ale nie vždy, alebo od 15.00 hod. do 18.30 hod.. Maloletému Q. prejavovala pozitívnu citovú náklonnosť, bola mu psychickou oporou, uľahčovala situáciu, v ktorej sa nachádzal. Maloletý si vyžadoval jej pozornosť, bol na ňu citovo naviazaný, spolu sa hrali hry, ktoré si prial a to s autíčkami, s vláčikmi čítala mu z knižky, tancovali, sledovali televízne programy. Hrami ho prenášala cez stresovú situáciu. Matka na ňu žiarlila, že dieťa za ňou uteká. Potom sa mu pomstila tak, že mu do koša vyhodila hračky. Keď ho matka chcela biť, schovával sa za ňu (navrhovateľku), držal ju za ruku, za nohu. Za ruku ju držal aj vtedy, keď chcel prejsť do druhej miestnosti, pričom matka sa mu vysmievala, že či prišiel so svojou ochrankyňou. Jej sestra sa vyžívala v tom, keď maloletého Q. mohla vytrestať, zjedla mu jahody, pred spaním mu dávala horúce koláče, musel zjesť približne polovicu plechu, nosiť o dve čísla väčšie topánky, nosiť plienky, ktoré už predtým boli použité, bolo mu odopierané močiť, piť tekutiny, musel konzumovať vyprážané jedlá. Videla, ako ho matka kopala a on si oboma rukami držal hlavu. Maloletý bol často zavretý v byte, v teplom a nevyvetranom prostredí, von s ním nechodili, bol dýchavičný, žmolil si prsty. Ak s ním ona išla von, tak len v prítomnosti matky alebo starej matky. Matku dieťaťa upozorňovala na kontraindikácie očkovacích látok. Rodičia zanedbávali jeho zdravotnú starostlivosť, mal zdevastované zuby, pri bolestiach užíval liek Nurofén. MUDr. F. G., stomatologička jej povedala, že také dieťa ešte nemala a ani zrejme mať nebude. Kontaktovala sa aj s MUDr. Z. I., ktorá sa vyjadrila spôsobom takým, že zaregistrovala zmenu v správaní maloletého. O poskytnutie rady žiadala i organizáciu Nádej Partizánske a na základe informácií, ktoré im poskytla, na polícii podali trestné oznámenie. Tiež ona podala trestné oznámenie, pričom prosila vyšetrovateľa, aby nedovolil dieťa utýrať. Všetko čo robila, robila pre dobro maloletého Q.ičom hľadala efektívny spôsob. Jeho matku a starú matku prosila, aby mu neubližovali. Matka reagovala slovami, že aby sa nestarala a vytrhla jej dieťa z rúk a odviedla do druhej izby, zavrela pred ňou dvere, nadávala jej. V čase, keď jej sestra bola tehotná, mali spolu dobré vzťahy. I jej matka (stará matka maloletého) jej adresovala vulgárne slová. Keď sa s maloletým Q. hrala (navrhovateľka), žiadala ju, aby ho nekontrolovala, nech sa hrá ako chce. V detstve ju matka naháňala s nožom, vykrútila jej prsty, chcela ju biť fľašami, chodila po krčmách, otec tieto situácie neriešil. Teraz je takéto konanie páchané na maloletom Q.. Naposledy sa pred byt, kde býva dostavila dňa 14.5.2017, pričom sestra ju vyzvala, aby odišla, bola privolaná i hliadka polície. V prípade, ak súd jej návrhu o úpravu styku vyhovie, bude sa usilovať o socializáciu maloletého.
19. V písomnom podaní zo dňa 12.6.2018, k výpovedi navrhovateľky na pojednávaní dňa 4.6.2018, rodičia prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že ňou prezentované vyjadrenia o údajných „zverstvách“ voči maloletému Q.i nie sú pravdivé a dokumentujú účelovosť jej tvrdení, ktoré sledujú jedine jej osobný prospech, a to prinajmenšom snahu zmeniť absenciu jej styku s dieťaťom a čo najviac vykresliť matku ako nezodpovedného, bezcharakterného, ľahkomyseľného rodiča, ktorý je schopný akýmkoľvek spôsobom ubližovať a neposkytovať v akomkoľvek zmysle a forme starostlivosť maloletému. Jedná sa o tvrdenia, ktoré sú založené len na jej subjektívnom hľadisku, postoji. Z opakovaných šetrení terénnych pracovníkov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, ako aj orgánov činných v trestnom konaní nebolo nikdy preukázané, že by sa matka voči maloletému Q. dopúšťala takého závažného konania, ktoré sa navrhovateľka neustále snaží podsúvať konajúcemu súdu. Navrhovateľku nikdy nesplnomocnili na zabezpečenie správ od ošetrujúcich lekárov dieťaťa a ani nezbavili žiadneho zdravotníckeho pracovníka, povinnosti zachovávať mlčanlivosť o jeho zdravotnom stave. Taktiež vzhľadom na dôsledky, ktoré môže mať prípadné porušenie povinnosti dodržiavať mlčanlivosť, je dosť nepravdepodobné, že by ošetrujúci lekári ako aj iný zdravotnícky personál, poskytli navrhovateľke akékoľvek vyjadrenia, resp. stanoviská o zdravotnom stave maloletého Q.. Pokiaľ ide o otázku očkovania, navrhovateľka nemá lekárske vzdelanie a z tohto dôvodu nie je oprávnená na posúdenie medicínskeho prínosu očkovania i vo vzťahu k možným rizikám a nežiaducim účinkom. Rozhodnutie o očkovaní maloletého dieťaťa, patrí výsostne do kompetencie rodičov. Po predchádzajúcej porade a odporúčaní všeobecným pediatrom, prijali dôsledky svojho rozhodnutia. Navrhovateľka nie je
oprávnená ľahkovážne spochybňovať zodpovedne prijatý odborný názor vo veci povinného očkovania. Nechce si uvedomiť, že vo vzťahu k maloletému Q. musí ustúpiť jej subjektívne hľadisko a jej potreby, pred dobrom a záujmom maloletého. Podľa ich názoru, v prípade tak vážne narušených až rozvrátených vzťahov navrhovateľky s nimi ako rodičmi, nie je v záujme dieťaťa jej upravovať styk, pričom ani pomery v rodine to nevyžadujú, pretože maloletému Q. poskytujú plnohodnotnú starostlivosť, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Nie je v jeho záujme, aby nielenže sa stával svedkom, či účastníkom konfliktov medzi navrhovateľkou a nimi (rodičmi), ale ani aby bol nejakým nástrojom na „vybavovanie si účtov“. Je len veľmi málo pravdepodobné, že by úprava styku navrhovateľky s maloletým, mohla prispieť k náprave týchto vzťahov a nie je predpoklad, že by ho nijakým spôsobom negatívne neovplyvnila. Podľa ich názoru, ak je nepohoda v rodine dieťaťa, vytvára sa silné pole disharmónie, ktoré mení pocity všetkých členov rodiny a prenáša sa i na maloletého. Navrhovateľka si nechce uvedomiť, že detstvo maloletého dieťaťa je len akási „čakáreň“ na skutočný život, ktorý ho čaká v dospelosti. Stanovenie hranice dieťaťu a nastolenie pravidiel správania sa mu dávajú pocit bezpečia, a to aj v prípade, ak mu to momentálne i nevyhovuje a proti týmto pravidlám, protestuje. Sú presvedčení, že navrhovateľka nijakým spôsobom nie je schopná a nie je v jej možnostiach prispieť k zdravému osobnostnému, charakterovému a emočnému vývinu maloletého Filipa.
20. V písomnom podaní zo dňa 25.6.2018 navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že svoj postoj k správaniu matky a starej matky voči maloletému Q. otvorene vyjadrila už v čase, keď sa s ním aktívne stretávala, preto jej aktuálne tvrdenia, nemôžu byť považované za účelové. Pokiaľ ide o jej vyjadrenia ohľadne očkovania dieťaťa, prosila matku, aby sa oboznámila aj s prípadnými nežiaducimi účinkami, čo považovala za rozumné a zodpovedné, keďže na túto problematiku sa vedie široká odborná diskusia. Disharmóniu v rodine, vytvára matka so svojou matkou a to svojím správaním, a túto disharmóniu prenášajú na maloletého Q.. V jej prítomnosti bol šťastný a predstavovala jeho útočisko. Jediným jej záujmom, je spokojnosť maloletého. Žije usporiadaný a štandardný spôsob života, je riadne zamestnaná, vedie bežný spoločenský život, má veľa priateľov, neužíva žiadne lieky a po psychickej stránke sa cíti celkom zdravá.
21. Na pojednávaní dňa 24.7.2018, navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že pomery v rodine vyžadujú, aby bol upravený jej styk s maloletým Q. to v tom, že sú mu mnohé práva upierané, je týraným dieťaťom a ak by s ním bola v kontakte, mala by prehľad o tom, ako sa rodičia, stará matka k nemu správajú, aby ich mohla určitým spôsobom usmerniť.
22. Z výsluchu matky na pojednávaní dňa 24.7.2018 vyplýva, že maloletému Q. nebráni v kontakte s blízkymi osobami, ale spolu s otcom ho podporujú. Je však presvedčená, že úprava styku navrhovateľky by v žiadnom prípade nebola v jeho záujme. Svojím správaním výrazne negatívne zasahovala do výchovy a starostlivosti o dieťa. Ako matka by mala strach o zdravý psychický vývoj maloletého, o jeho bezpečnosť. Po narodení maloletého, do ich domácnosti prichádzala každý deň. Bránila im slobodne sa rozhodnúť, či ho dajú zaočkovať. Z jej strany sa nejednalo o odporúčania, ale sústavné ataky, zastrašovanie s tým, že bude chorý. Zasahovala aj do oblasti stravovania, obliekania. Maloletého Q. obliekala (matka) primerane veku a ročnému obdobiu. Navrhovateľka však dieťa prezliekla, ak nebolo oblečené tak, ako požadovala. Maloletého kojila do piateho roku veku, zakupovala mu aj ovocie, zeleninu, bio potraviny. S ošetrujúcou lekárkou MUDr. Z. I. konzultovala stravovacie návyky. Popierala, že by jedol len vysmážané jedlá. Navrhovateľka mu zhnusovala jedlo, tiež to, čo mal oblečené, obuté s tým, že ho uvaria vo vlastnej šťave, že má veci po dedovi. Ako matka mu zakupovala topánky v predajni s detskou obuvou, najmä v lekárni. Navrhovateľka sa s maloletým Q. hrávala nevhodne, neprimerane a nebezpečne. Ju, otca, starú mamu ponižovala. Maloletý bol potom neovládateľný, nemal žiadne hranice. Navrhovateľka si lásku a pozornosť z jeho strany, zabezpečovala každodennými darčekmi. Prosili ju, aby tak nerobila, že to nie je v jeho záujme. Často išlo o hračky toho istého druhu, len aby ich dostal. Ich cena sa pohybovala na úrovni niekoľko desiatok eur. Maloletý sa potom aj od nich (rodičov) dožadoval drahých hračiek, a keď mu ich nekúpili reagoval slovami, že J. (navrhovateľka) mu ich kúpi. To, čo mu oni zakázali, mu navrhovateľka dovolila a ešte ho vybozkávala a pohladila. Uvedené spôsobovalo v rodine nestabilitu a nepokoj, zasahovalo do jej manželského vzťahu a tiež vzťahu s jej matkou. Ak ich nezastihla doma, vyhľadávala ich vonku, čakala pred bytom, pred škôlkou a bez ich súhlasu bola i v škole. Takéto jej správanie považuje za patologické. S maloletým veľa času trávila v kúpeľni a tiež sama. Nakúpila mydlá, že sa s nimi budú hrať. Mydlá strúhali na strúhadle určenom na potraviny a to, čo „vyrobili“ potom vylievali z balkóna. Pri hrách trhali, strihali a ničili veci. Ak dieťa prišlo za ňou (matkou) do izby, navrhovateľka reagovala slovami, že ho od nej odpútava. Navrhovateľka sa stavia do pozície
matky maloletého Q.. Medzi nimi ako sestrami, je desaťročný rozdiel. V detstve mali rozdielne záujmy. Na detstvo má však dobré spomienky, matka sa o nich starala, chodila do práce, boli aj na dovolenke. Maloletý Q. navštevuje základnú školu. Na vysvedčení mal samé jednotky. Je to dieťa citlivé, vnímavé, šikovné a pozorné, prejavujúce lásku, náklonnosť. Stretáva sa s krstnou mamou, tetami (sestry otca), má s nimi pekný vzťah, rešpektuje ich. Od doby, ako maloletý nie je s navrhovateľkou v kontakte, je pokojný, nedožaduje sa jej prítomnosti. V domácnosti nikto alkohol nekonzumuje. Potvrdila, že navrhovateľka mu kúpila jahody (5 balíkov) a to potom ako počula, že ona (matka) z balíka jahôd, ktoré maloletému kúpila, 2-3 jahody zjedla. Popierala, že by dieťa konzumovalo horúce koláče, nosilo opakovane použité plienky, že by ho bila, kopala, odopierala mu pitný režim, zastrašovala ho, neprejavovala citovú náklonnosť, alebo sa k nemu správala aj inými navrhovateľkou tvrdeným negatívnym spôsobom. Navrhovateľke povedala, že dieťa má mať aktívny pitný režim do 17.00 hod., čo nerešpektovala. S maloletým si ako matka navzájom prejavujú citovú náklonnosť. Snaží sa ho motivovať, jeho dobré stránky podporovať, keď dosiahne úspech pochváli ho, dieťa má normálne sebavedomie. Naučila ho „zázračné“ slová, a to pozdraviť, poďakovať. Prsty si nežmolí, nie je dýchavičný, v byte sa podľa potreby vetrá. Stalo sa, že navrhovateľka chcela miestnosť vetrať, keď bol po kúpaní.
23. Z výsluchu otca na pojednávaní dňa 24.7.2018 vyplýva, že navrhovateľka maloletému Q. zhnusovala jedlo, hrala sa s ním nebezpečné hry. V obývacej miestnosti museli v dôsledku toho stôl vymeniť. Keď prišla do ich domácnosti, zavrela sa s ním do izby a ak tam niekto vošiel, mala poznámky, že je to kontrola. Ich autoritu ako rodičov, znižovala. Keď maloletému kúpili hračku, aj ona mu ju kúpila, ale v inej farbe s tým, že je od nej. Hrali sa i so sviečkami, v dôsledku čoho bol v miestnosti nakvapkaný vosk. Pri hrách s maloletým Q. dokreslili sedačku, stenu, ktorú potom musel vymaľovať. Keď bol doma (pracuje v zahraničí) do ich domácnosti prichádzala každý deň, a to viackrát počas dňa, dochádzalo ku konfrontáciám, vyzváňala, vykrikovala. Na dieťa sa nafixovala, keď ho išli kúpať, stalo, že ho nechcela pustiť. Ak boli vonku, prenasledovala ich na miestach, o ktorých od maloletého vedela, že tam chodia. Opakovane jej dohováral, aby sa do ich výchovy nestarala, avšak bezvýsledne. Jeho a matky dieťaťa dôveru, nemá. Maloletý má ešte tri tety, ktoré si ale nedovolia to, čo navrhovateľka. Odkedy maloletý Q. nie je s ňou v kontakte, naučil sa režimu, rešpektuje ich (rodičov). Na navrhovateľku sa nepýta. Ako rodičia sa mu venujú, snažia sa, aby jeho vývoj napredoval, kontrolujú ho v príprave na vyučovanie. Má zdravú výživu, opakovane použité plienky nenosil, je mu poskytovaná aj lekárska starostlivosť, je zaočkovaný.
24. V čestnom vyhlásení zo dňa 24.10.2018 navrhovateľka vyhlásila, že ako dieťa bola týraná svojou matkou.
25. Na pojednávaní dňa 9.11.2018 navrhovateľka uviedla, že jej úmyslom nebolo zasahovať do výchovy dieťaťa. Rodičov však prosila, aby mu neubližovali. Päť rokov prežívala to, čo mu robili. Ten istý scenár týrania aký bol u nej, sa teraz opakuje u maloletého Q.. Dieťa síce svojich rodičov rešpektuje, ale je to v dôsledku strachu a nie toho, že by malo možnosť voľby.
26. V písomnom podaní zo dňa 17.12.2018 navrhovateľka zotrvávala na tom, že rodičia maloletého Q. izolujú od rodiny, od detí, že ich len upozorňovala na možné kontraindikácie spojené s očkovaním. Ak dieťa vyzliekla, tak len z tielka, ktoré malo spotené. Prosila ich, aby mu ponúkali zdravé jedlá, aby ho do jedla nenútili, aby mu nekupovali o dve až tri čísla väčšie topánky, oblečenie. Popierala, že by sa s ním hrala nebezpečné hry, niekedy si však zapálili čajovú sviečku, pretože maloletý Filip mal rád svetielko. Nábytok neničili, po stenách nekreslili. Podľa perverzného myslenia rodičov a starej matky, dieťa je majetkom matky. Osobnosť každého dieťaťa v tejto rodine, bude deštruovaná. Popierala, že by s maloletým vyhadzovala z okna mydlá, že by si darčekmi kupovala jeho lásku. Ak mu darček kúpila tak preto, aby mu urobila radosť. V jej prítomnosti mal slobodu v rozhodovaní, cítiť sa uvoľnený. Ak by dieťa malo pravidelný pitný režim, tak by nebolo dehydrované.
27. Na pojednávaní dňa 11.1.2019, dňa 14.6.2019, dňa 18.6.2019, dňa 1.10.2019, dňa 2.10.2019 sa navrhovateľka pridržiavala svojich prednesov vo veci s tým, že chce, aby maloletý Q. mal krajšiu budúcnosť, že ho bezhranične miluje.
28. Na pojednávaní dňa 11.1.2019, dňa 14.6.2019, dňa 18.6.2019, dňa 1.10.2019, dňa 2.10.2019 sa rodičia pridržiavali svojich prednesov vo veci s tým, že úprava styku navrhovateľky s maloletým Q. by ohrozila jeho zdravý vývin, nie je v jeho záujme a ani pomery v rodine ju nevyžadujú. Navrhovateľka
svojimi príchodmi do domácnosti rozbíjala ich rodinu. Tak ako sa správa na určených termínoch pojednávaní, tak sa správala celý život. Nechcú, aby maloletý bol svedkom takéto správania. Na konci školského roka 2018/2019 mal na vysvedčení samé jednotky. Letné prázdniny trávil u starých rodičov v Liskovej, spoločne ako rodina chodili na výlety do rôznych lokalít Slovenska. V školskom roku 2019/2020 jeho denný režim je taký, že keď ho matka vyzdvihne v družine, si oddýchne, zahrá, následne si robí domáce úlohy, potom idú von, po večeri si pozerá rozprávky alebo iné obľúbené programy. Počas víkendov sa tiež pripravuje na vyučovanie, ale chodia spolu aj von.
29. Dňa 21.6.2016 Poradenské centrum Nádej Partizánske, podalo na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Prievidza oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu, ktoré odôvodnilo tým, že stará matka sa k maloletému Q. správa nevhodne, kričí na neho, zastrašuje, vyhráža sa mu, že pôjde do polepšovne, straší ho susedom, políciou, matka ho citovo vydiera, maloletý nemá žiadnych kamarátov, v kolektíve je izolovaný, s inou rodinou sa stretáva veľmi sporadicky, jeho strava pozostáva z rezňov a koláčov, absentuje ovocie a zelenina, má zanedbané zuby, nosí niekoľko vrstiev oblečenia, žije v nevyhovujúcich bytových podmienkach, pomočuje sa. Na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza prešetril rodinné pomery, pričom zo správy zo dňa 1.8.2016 vyplýva, že počas terénnej sociálnej práce bol maloletý Q. čisto oblečený a zaopatrený, pôsobil spokojným dojmom, porozprával im, kde bol na výlete, bolo vidieť, že medzi matkou a maloletým a tiež starou matkou a maloletým, sú vytvorené pekné, obojstranné citové väzby, počas šetrenia maloletý sedel i na nočníku, pričom modriny a známky ubližovania, neboli viditeľné. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza požiadal o súčinnosť ošetrujúcu lekárku dieťaťa, materskú školu a mestský úrad a po doručení správ posúdil životnú situáciu maloletého FV., ako bez ohrozenia. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Prievidza, odbor kriminálnej polície uznesením ČVS: ORP-515/1-VYS-PD-2016 zo dňa 9.8.2016 vec podozrenia zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby odmietol, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
30. Dňa 1.5.2017 na Okresnej prokuratúre Prievidza s navrhovateľkou bola spísaná zápisnica o trestnom oznámení, ktoré odôvodnila tým, že keď ona bola dieťa, matka ju fyzicky aj psychicky týrala, bola to alkoholička, ktorá už aktuálne pravdepodobne toľko nepije. Urobila si rozsiahly výskum a zistila, že maloletý Q. má rovnaké symptómy, ako mala ona, je týraným dieťaťom. Na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza prešetril rodinné pomery, pričom zo správy zo dňa 15.6.2017 vyplýva, že nezistil nedostatky v starostlivosti o maloletého ani skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by bol vystavený psychickému či fyzickému týraniu. Uviedol, že súčinnosť mu poskytla ošetrujúca lekárka, materská škola a mestský úrad. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Prievidza, odbor kriminálnej polície uznesením ČVS: ORP-435/1- VYS-PD-2017 zo dňa 4.7.2017 vec podozrenia zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby odmietol, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
31. Dňa 15.6.2017 a dňa 24.7.2017 matka dieťaťa podala na Okresnú prokuratúru Prievidza oznámenie o podozrení zo spáchania trestnej činnosti, ktoré odôvodnila tým, že po narodení maloletého Q. ju začala sestra (navrhovateľka) každý deň navštevovať a čoraz výraznejším spôsobom zasahovať do jeho výchovy. Intenzita zásahov do rodinného života a výchovného procesu dosiahla takú úroveň, že proti ich vôli (rodičov) zasahovala do oblasti výživy dieťaťa, každodennej starostlivosti, ale i do rozhodovania vo veci očkovania a zdravotnej starostlivosti. I napriek opakovaným výzvam a upozorneniam na nevhodnosť takéhoto správania ho neukončila, ale naopak, začala stupňovať. Dokonca ich začala s maloletým vyhľadávať v meste, na prechádzkach, na ihriskách, na záhrade alebo niekoľko hodín čakala pred bytom. Takéto prenasledovanie a obťažovanie im výrazne znižuje kvalitu života, zasahuje do rodinného, profesijného života tým, že sú nútení upustiť od zaužívaného spôsobu života, riešiť bezdôvodné podnety. Správanie sestry, zrejme súvisí s jej psychickým ochorením. Ako matka má obavu o zdravý psychický vývoj maloletého Q.. To, že sestru vpúšťala do bytu bolo ovplyvnené tým, že býva s ich spoločnou matkou. Dňa 14.5.2017 bola nútená privolať hliadku polície. Vtedy sestra čakala pred dverami a vykrikovala na maloletého Q. „mama a baba ma nevpustia dnu, nemôžeme byť spolu“. Maloletý sa s jej sestrou stretával rád, ale postupne ako je starší chápe, že ho učila aj zlé veci. Dňa 8.8.2017 bola orgánmi činnými v trestnom konaní vypočutá navrhovateľka, ktorá uviedla, že po narodení maloletého Q. prichádzala do rodičovského bytu. Sestru viackrát upozorňovala, že maloletého veľmi oblieka, že mu dáva jesť vyprážané jedlá a keď je chorý a niečo ho zabolí, lieky. Niekedy sa kvôli výchove dieťaťa pohádali, ale nikdy ju z bytu nevyhodila, až dňa 14.5.2017 privolala hliadku polície. Situácia v ich vzťahu sa zhoršila po tom, ako podala oznámenie na odbor sociálnych
vecí a na políciu. Do záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 13.6.2017 stará matka uviedla, že jej dcéra J. Y. sa správa nevhodne, zasahuje do života C., nárokuje si na ich syna. Do záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 13.6.2017 otec uviedol, že sestra jeho manželky im strpčuje život častými návštevami, neustálym staraním sa do ich osobného života, chce sa stretávať s maloletým Q., čo si oni neprajú. Do záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 26.6.2017 navrhovateľka uviedla, že sa nechce starať do života svojej sestry, iba jej ide o to, aby bolo o maloletého riadne postarané. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Prievidza, odbor poriadkovej polície uznesením ČVS: ORP-688/PD-PD-2018 zo dňa 10.8.2017 trestné oznámenie matky dieťaťa, odovzdal Okresnému úradu Prievidza, odbor všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Okresný úrad Prievidza, odbor všeobecnej vnútornej správy uznesením č. OU-PD-OVVS-2017/021873-4 zo dňa 11.12.2017 a uznesením č. OU-PD-OVVS-2017/028343-02 zo dňa 18.12.2017 priestupkové veci navrhovateľky, podozrivej zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) a písm. e) zákona o priestupkoch odložil s tým, že došlé oznámenia neodôvodňovali začatie konania o priestupku alebo postúpenie podľa § 71, pretože motívom jej konania bol záujem o dobrú starostlivosť o maloletého Q..
32. Navrhovateľka k oboznámeným vyšetrovacím spisom, priestupkovému spisu, vrátane rozhodnutí uviedla, že sa potrebuje dopátrať k pravde, lebo orgány činné v trestnom konaní nenariadili znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odbor sociálnych vecí sa dopustil bazálnych chýb, nikto sa nezameral, čo sa skutočne deje dieťaťu. Ona vie, čo dokážu tyrani, ako manipulujú okolie. Maloletý Q. je obeťou, odsúdenou na mlčanie.
33. Rodičia dieťaťa prostredníctvom právneho zástupcu, kolízny opatrovník proti oboznámeným vyšetrovacím spisom, priestupkovému spisu vrátane rozhodnutí, nemali námietky.
34. Zástupca Okresnej prokuratúry Prievidza k oboznámeným vyšetrovacím spisom, priestupkovému spisu vrátane rozhodnutí uviedol, že ani v jednej trestnej veci nebol zistený, čo i len náznak protiprávneho konania rodičov proti maloletému Q. a nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológia detí, by bolo v rozpore s trestným poriadkom.
35. V lekárskej správe zo dňa 7.4.2016, vyhotovenej na žiadosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, MUDr. Z. I. uviedla, že maloletý Q. je v jej starostlivosti od narodenia, jeho psychomotorický vývoj bol priaznivý, prechodne bol profylakticky a sledovaný v neurologickej ambulancii, očkovanie prebiehalo podľa očkovacieho kalendára, chorobnosť bola len ľahko zvýšená, tiež prekonal problémy GIT, čo sa upokojilo. Ďalej uviedla, že v čase vypracovania lekárskej správy maloletý navštevuje kolektívne zariadenie, kde mal spočiatku adaptačné problémy. Do ambulancie na vyšetrenia prichádzal v sprievode matky, občas i starej matky, v neznámom prostredí bol bojazlivý, ale vyšetrenie sa dalo vždy zrealizovať. Prístup matky k maloletému, bol vždy veľmi jemný, dorozumievanie harmonické. Vždy bol pekne upravený, v dobrom telesnom stave, bolo o neho dobre postarané. Spolupráca s matkou bola vždy vzorná, dodržiavala všetky pokyny z ambulancie. V lekárskej správe zo dňa 25.5.2017, vyhotovenej na žiadosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza a tiež Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prievidza, MUDr. Z. I. uviedla, že psychomotorický vývoj maloletého Q. bol od narodenia priaznivý, v čase vypracovania lekárskej správy ho čakal chirurgický zákrok pre slabinovú prietrž, do ambulancie prichádzal v sprievode matky, občas starej matky a ojedinele i otca. Dieťa bolo vždy pekne upravené, čisté, v dobrom telesnom stave, bolo o neho postarané, nikdy na ňom nevidela známky fyzického násilia, modriny, či iné poranenia, spolupráca s matkou bola vždy vzorná, dodržiavala pokyny ambulancie. Dňa 22.1.2018 sa navrhovateľka dostavila na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza s tým, že maloletý Q. má zanedbanú zubnú hygienu, že rodičia s ním nechodia na pravidelné preventívne prehliadky a riešia iba akútne stavy. Podľa lekárskej správy MUDr. F. G., stomatologičky (na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza došla dňa 8.3.2018), maloletý Q. bol v jej ambulancii registrovaný od 19.5.2015, kedy bola u neho vykonaná preventívna prehliadka, pri ktorej bolo zistené, že z 20 zubov mal 12 pokazených. Po tomto dátume bol trikrát ošetrovaný pre bolesť a v novembri 2015 absolvoval ďalšiu preventívnu prehliadku. Matka sa na prehliadky s dieťaťom dostavovala pravidelne. Maloletý po bolestivých epizódach bol výrazne anxiozny, ťažko spolupracoval a ďalšie preventívne prehliadky už nebolo možné vykonať pre jeho nespoluprácu. V decembri 2017 bol vyradený z evidencie, na žiadosť matky. Podľa lekárskej správy MUDr. S. H., stomatologičky zo dňa 15.5.2018, maloletý je v jej starostlivosti od 11.12.2017, pri vyšetreniach, na ktoré prichádza v sprievode matky, spolupracuje. Matka dodržiava všetky pokyny ambulancie. Podľa vyjadrenia MUDr. N. T., pediatričky zo dňa 20.8.2018
(dieťa nie je v jej starostlivosti) laboratórne vyšetrenia krvného obrazu, biochemických a zápalových parametrov u maloletého Q. boli v norme, bol eutrofický, kožu mal čistú, bez modrín, reagoval primerane. V lekárskej správe je ďalej uvedené, že o maloletého je primerane postarané, že lekárka nespozorovala známky týrania alebo zanedbávania.
36. Navrhovateľka namietala lekárske správy od MUDr. Z. I., uviedla, že sú v rozpore s tým, čo jej lekárka osobne povedala. Lekárska správa MUDr. F. G., svedčí o opaku tvrdení rodičov. Zdravotnú kartu maloletého Q. videla a vyplýval z nej akútny stav zubov. V súčasnej dobe jeho zubnou lekárkou je MUDr. S. H., ktorá je kamarátkou starej matky. V akom stave má v súčasnej dobe maloletý Q. zuby, uviesť nevie. Pokiaľ ide o lekársku správu od MUDr. N. T., táto bola vyhotovená na žiadosť rodičov, pričom ambulancia lekárky sa nachádza pri bydlisku otca.
37. Matka (otec sa pridržiaval jej prednesov) nenamietala lekárske správy od MUDr. Z. I.. Pokiaľ ide o lekársku správu MUDr. F. G. potvrdila, že okrem vyšetrení akútneho stavu, s maloletým absolvovala aj preventívne prehliadky. Na pojednávaní dňa 24.7.2018, predložila z mobilného telefónu fotografiu predných zubov maloletého, ktoré boli bez kazu. Na pojednávaní dňa 2.10.2019 uviedla, že naposledy s ním bola na vyšetrení u MUDr. S. H. v mesiaci apríli 2019. K nahliadnutiu tiež predložila listinný dôkaz, označený: plánovaná návšteva, podľa ktorého maloletý Q. má ďalší termín vyšetrenia určený na 25.11.2019. Prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že dieťa má čiastočne už trváci chrup, bez kazov. Pokiaľ ide o lekársku správu zo dňa 20.8.2018, bola vyžiadaná od nezávislej pediatričky, ktorá nezabezpečuje odbornú lekársku starostlivosť o maloletého Q.. Dieťa vyšetrila, vyjadrila sa k jeho zdravotnému stavu, vrátane výsledkov laboratórnych testov.
38. Z podania Materskej školy, Nábrežie Sv. Cyrila č. 360/28, Prievidza zo dňa 11.4.2016, adresovaného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza vyplýva, že adaptácia u maloletého prebehla ťažšie, čoho dôvodom bolo, že do zariadenia chodil menej a bol prihlásený len na poldennú dochádzku. V kolektíve bol utiahnutý, medzi deťmi nemal kamarátov, do cielených aktivít sa dobrovoľne nezapájal, bol len pozorovateľom hier ostatných detí. V období, keď sa začal lepšie adaptovať na nové podmienky, tak sa zlepšila aj jeho komunikácia s deťmi a s dospelými. Maloletého do materskej školy vodila a vyzdvihovala stará mama, vždy bol čistý a upravený. Stará mama sa na neho denne pýtala a spolupracovala s nimi. Prípadné problémy a požiadavky následne tlmočila matke. V triede riešili problém, ktorý mal maloletý Q. s iným dieťaťom. Po pohovore s dotknutým dieťaťom a jeho matkou, sa problém vyriešil ku spokojnosti všetkých zúčastnených. Z podania Materskej školy, Nábrežie Sv. Cyrila č. 360/28, Prievidza zo dňa 31.5.2017, adresovaného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza vyplýva, že maloletý Q. materskú školu navštevoval nepravidelne s častými prerušeniami dochádzky, preto mal v kolektíve málo kamarátov. Na začiatku školského roka sa ťažšie zapájal do aktivít, postupne začal s kolektívom detí tvoriť výtvarne a pracovne. S učiteľkou komunikoval a rešpektoval ju, bol nekonfliktný, niekedy nesústredený. Matka o maloletého Q. prejavovala záujem po každej stránke, zúčastňovala sa rodičovských združení, ale informovať sa bol i otec. Do materskej školy ho vodila a aj vyzdvihovala stará mama, ktorá sa tiež na neho informovala. Maloletý sa na jej príchod tešil. Do materskej školy, chodil vždy čisto oblečený. Na dieťati nespozorovali žiadne známky fyzického napadnutia, a ani psychického nátlaku. Nikdy sa nesťažoval na matku, ani na starú matku. Z vyjadrenia Základnej školy s materskou školou Koš zo dňa 8.8.2018 a zo dňa 16.4.2019 vyplýva, že maloletý v 1. aj v 2. ročníku dosiahol veľmi dobré vyučovacie výsledky, jeho správanie v kolektíve triedy bolo bezproblémové, nekonfliktné, kamarátske, chodil pekne a čisto oblečený, mal denne vhodnú desiatu, bol vzorne pripravený na vyučovanie, do školy ho vodila väčšinou matka, keďže otec pracoval v zahraničí, ale keď bol doma tak ho vodil on. Rodičia s maloletým Q. mali vytvorený pekný vzťah, ich starostlivosť bola vzorná. Z vyjadrenia riaditeľky Základnej školy s materskou školou Koš zo dňa 30.5.2018 vyplýva, že dňa 2.5.2018 sa po školskom dvore pohybovali dve osoby, z toho jedna bola navrhovateľka, ktorá sa vyjadrila, že by chcela maloletému Q. odovzdať darček k narodeninám. Medzi tým sa dostavil otec, ktorý si neprial, aby navrhovateľka darček dieťaťu odovzdala, a ani ho kontaktovala. Kolega Mgr. M. H. jej (riaditeľke) povedal, že navrhovateľka aj s ďalšou osobou od neho chceli, aby im maloletého Q. zavolal von. Dňa 23.5.2018 ju matka dieťaťa informovala, že navrhovateľka s cudzou osobou sledujú cez plot školský dvor. Osoba, ktorá bola s navrhovateľkou jej (riaditeľke) povedala, že čakajú na jedného chlapčeka a chcú mu odovzdať darček k narodeninám. Požiadala ich, aby opustili priestory pred školou. Z čestného prehlásenia Bc. I. R. zo dňa 19.6.2018 vyplýva, že dňa 2.5.2018 bola svedkom ako sa navrhovateľka pokúšala odovzdať darček k narodeninám pre maloletého Q.. Od učiteľa, ktorý išiel kolo zisťovali, kedy sa prvákom končí vyučovanie. Potom prišla riaditeľka školy aj s druhou učiteľkou a následne otec, ktorý
nedovolil, aby darček maloletému odovzdali. Z čestného prehlásenia N. D. zo dňa 25.6.2018 vyplýva, že dňa 23.5.2018 s navrhovateľkou chceli maloletému Q. odovzdať darček. K vozidlu, v ktorom sedeli, prišla riaditeľka školy, pričom ju požiadala či by mohla dieťaťu darček odovzdať osobne, čo odmietla.
39. Navrhovateľka k vyjadreniam Materskej školy, Nábrežie Sv. Cyrila č. 360/28, Prievidza uviedla, že starou matkou maloletého Q. mala zakázané sa so školou kontaktovať. Maloletý bol šikanovaný, videla ako ho iné deti búchali do chrbta, trhali za ruky. Pokiaľ ide o vyjadrenie Základnej školy s materskou školou Koš, škola napíše to čo chce matka, lebo je ich zamestnancom. K čestnému prehláseniu riaditeľky školy uviedla, že chcela maloletému odovzdať darček k narodeninám, a to po tom, čo rodičia odmietli prevziať zásielku zaslanú prostredníctvom kuriérskej služby.
40. Matka dieťaťa (otec sa pridržiaval jej vyjadrenia) v súvislosti s dôkazmi z bodu 38. uviedla, že maloletý Q. vo svojom vývoji napreduje, dosahuje výborné vzdelávacie výsledky.
41. Navrhovateľka v priebehu konania predložila fotografie zo školských akcií, ktorých sa zúčastnil aj maloletý Q.. Uviedla, že z nich vyplýva ako je naobliekaný, smutný, skrýva sa a iné dieťa do neho sáče.
42. Rodičia prostredníctvom právnej zástupkyne uviedli, že predložené fotografie sú z rôznych časových období a vyplýva z nich, že maloletý Q. nie je izolovaný, chce sa zúčastňovať podujatí organizovaných školou. Pokiaľ iné dieťa na neho položilo ruku, tak z toho nie je možné dedukovať, že je na ňom páchané fyzické násilie.
43. Z výsluchu svedkyne Mgr. U. R. vyplýva, že od prvého ročníka základnej školy je triednou učiteľkou maloletého Q.. Postupne, tak ako všetky deti, aj on si zvykal na režim školy. Od 1. ročníka došlo k výraznému posunu v písaní. V súčasnej dobe má v triede najkrajšie písmo, má talent na písanie diktátov. Známky má väčšinou jednotky. Na vyučovanie chodí pekne a čisto oblečený, podľa aktuálneho počasia, t. j. v lete krátky rukáv, v zime má bundu, čiapku. Topánky nosí kvalitné, kožené s klenbou. Desiatu si nosí a to variabilnú. Do školy ho vodí matka alebo otec, ak je doma (pracuje v zahraničí). Rodičia sú k nemu láskaví, k výchove pristupujú poctivo a svedomito. Pre iných rodičov, môžu byť vzorom. Maloletý Q. je spokojné, milé dieťa, v jeho správaní nie sú odchýlky. Do aktivít v triede sa zapája, hrá sa s ostatnými spolužiakmi. V kolektíve triedy mu nie je ubližované. Od 1. ročníka až doteraz neboli obdobia, počas ktorých by bol smutný, mal strach. V pondelok sa detí, ako triedna učiteľka pýta, ako trávili víkend. Maloletý Q. odpovedá na otázku a vyjadruje sa, že kde bol s rodičmi. Z jeho prejavov nezaregistrovala, že by v domácom prostredí dochádzalo k problémom. Počas vyučovania nezvracal, stravuje sa v školskej jedálni. Pokiaľ ide o jeho samostatnosť, vzhľadom na svoj vek, zvláda to, čo má. Matka ho pritom podporuje. Počas letných prázdnin, deťom dala dobrovoľnú úlohu, napísať jej list, čo robili cez prázdniny. Maloletý Q. úlohu splnil, napísal jej, že bol u starej matky, ktorá býva v inom okrese, že sa bol kúpať. Ku fotografiám, predloženým navrhovateľkou (č. l. 719a) uviedla nasledovné: č. 1: išlo o školský karneval, deti súťažili, posúvali sa po papieroch, mali oblečené masky, i maloletý Q. sa zapojil, č. 2: išlo o vianočnú besiedku, celá trieda spievala pieseň o stromčeku, a niektoré deti ho aj predvádzali pomocou rúk, maloletý Q. bol rád, keď spieval a pritom sa pohyboval, č. 3: išlo o „Deň jabĺk“, dievčatá tancovali a chlapci hrali, maloletý Q. má na fotografii v ruke triangel, fotografia č. 4 a č. 5: išlo o to isté podujatie ako na fotografii č. 1, maloletý Q. bol spokojný so svojou maskou, jeho matku požiadali, aby deti odfotila, č. 6: ide o podobnú fotografiu ako na č. 1, deti súťažili, kto rýchlejšie prejde po papieroch, č. 7: na tejto fotografii je vidieť otca maloletého. Na akcie, ktoré sú na predložených fotografiách zaznamenané, sa maloletý Q. veľmi tešil. Ako pedagóg pracuje po dobu 21 rokov. Podľa školského poriadku má sledovať, či sú u žiakov prítomné znaky týrania, zanedbávania a v prípade ich zistenia o tom informovať vedenie školy. Táto téma sa preberá na pracovných poradách i rodičovských združeniach.
44. V súvislosti s námietkami navrhovateľky k svedeckej výpovedi Mgr. U. R. uviedla, že podľa fotografie č. 2 maloletý Q. má zo všetkých detí najlepšiu a najvhodnejšiu obuv. Je jej chybou, že ho neupozornila, aby si vyzliekol sveter. Deti si však všíma a ak je to potrebné, povie im, aby si časť odevu vyzliekli. Na fotografii č. 1 určite spolužiačka do neho nesáče, v danom momente stál tam, kde chcel, nespráva sa ako úbožiatko. Na fotografii č. 3 tancujú len dievčatá a z tohto dôvodu maloletý a ani ostatní chlapci, netancujú. Na fotografii č. 4 si drží masku, ktorú mal na tvári, ale neskrýva sa.
45. Rodičia výpoveď svedkyne nenamietali, pričom na základe otázok ich právnej zástupkyne svedkyňa uviedla, že za tú dobu čo maloletého pozná, by si určite všimla, že niečo tají alebo ho niečo trápi. Dieťa vie reagovať na situáciu, keď mu je teplo alebo zima. Počas vyučovania sedel pri okne, kde mu bola zima a tak ho presadila do inej lavice. Pred nástupom matky maloletého na rodičovskú dovolenku, nezaregistrovala nijaké námietky, pripomienky, sťažnosti voči jej pedagogickej odbornosti prístupu k deťom.
46. Z vyjadrenia Mestského úradu Prievidza zo dňa 12.4.2016, adresovaného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza vyplýva, že zamestnankyňami odboru školstva a starostlivosti o občana bolo v rodine vykonané šetrenie, počas ktorého bolo zistené, že rodičia sa o maloletého Filipa riadne starajú a zabezpečujú mu všetky osobné a životné potreby.
47. Zo zápisu zo dňa 11.5.2018, spísaného PhDr. V. Q., PhD., odborným referentom Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, s obsahom ktorého súhlasila Mgr. N. Y., vedúca sociálneho oddelenia Mestského úradu Prievidza vyplýva, že rodina žije v skromnejších sociálnych pomeroch, deti majú čistý a útulný životný priestor.
48. Navrhovateľka uvedené správy namietala s tým, že sa nezisťovalo, ako sa maloletý Q. skutočne cíti.
49. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 16.6.2017 vyplýva, že dňa 12.5.2017 vykonali šetrenie rodinných pomerov, počas ktorého nezistili nedostatky v starostlivosti o maloletého Q., ani skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by bol vystavený psychickému, či fyzickému týraniu. V domácnosti sa nachádzala matka, stará matka, maloletý a navrhovateľka. V prítomnosti navrhovateľky sa správal nekontrolovateľne, vyžadoval si jej pozornosť, odmietal počúvať matku, ktorá sa mu milo prihovárala a snažila sa upokojiť jeho správanie. Navrhovateľka celý čas reagovala podráždene a svojím správaním znemožňovala výkon práce orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Z tohto dôvodu ju pracovníčky požiadali, aby opustila domácnosť svojej sestry. Po jej odchode sa maloletý upokojil a túlil k matke. Okrem iného sa matka počas šetrenia vyjadrila, že dieťa sa pripravuje na operáciu pruhu. Následne bola požiadaná, aby ukázala miesto, na ktorom bude operačný zákrok vykonaný. Počas toho, ako dieťa vyzliekala, na jeho tele neboli zjavné žiadne známky modrín, škrabancov ani iné zranenia. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 26.2.2018 vyplýva, že dňa 19.2.2018 vykonali v rodine šetrenie pomerov, pričom v starostlivosti o maloletého nezistili nedostatky. V domácnosti rodičov sú mu zabezpečované všetky potreby pre zdravý fyzický a psychický vývin. Terénnu sociálnu prácu vykonali aj v Základnej škole s materskou školou Koš, počas ktorej od riaditeľky školy bolo zistené, že maloletý sa vyvíja primerane veku, dosahuje dobré vzdelávacie výsledky, na vyučovanie je vždy pripravený. Prístup matky k nemu, je milý a trpezlivý. Počas výkonu učiteľskej praxe matky nezaznamenala, že by sa na ňu sťažovali žiaci alebo ich rodičia. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 6.3.2018 vyplýva, že počas šetrenia pomerov sa matka vyjadrila, že od doby ako sa maloletý s navrhovateľkou nestretáva, jeho správanie je pokojnejšie, ako aj ich rodinný život. Dlhodobo boli vystavovaný neprimeraným situáciám, ktoré vyvolávala. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 22.8.2018 vyplýva, že maloletý Filip sa dňa 14.8.2018 vyjadril, že sa má dobre, má prázdniny, na vysvedčení mal samé jednotky, matke rád pomáha so sestrou S., bol na prázdninách u starej matky v W., pôsobil pokojne a túlil sa k matke. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 9.4.2019 vyplýva, že dňa 8.4.2019 sa maloletý vyjadril, že sa má dobre, v škole sa mu páči, má tam kamaráta U., s rodičmi sa chodí bicyklovať, tešil sa na Veľkú noc, že s rodičmi pôjde šibať, na otázky reagoval primerane vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť, avšak z pohovoru bol nervózny a nesvoj. Z Upovedomenia o výsledku vybavenia podnetu zo dňa 9.9.2019, adresovaného prof. JUDr. I. C., PhD., verejnou ochrankyňou práv, riaditeľovi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza vyplýva, že úrad postupoval v súlade s platnou právnou úpravou, že preskúmaním podnetu navrhovateľky nezistila porušenie jej základných práv a slobôd. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, ako kolízny opatrovník navrhol návrh zamietnuť. Poukázal na to, že rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávané poslanie muža a ženy. Pre zdravý fyzický a psychický vývin maloletého Q.e potrebné, aby vyrastal v harmonickom a stabilnom prostredí. Štát by mal rodičovstvo chrániť a podporovať ho pri výkone rodičovských práv a povinností. Vzhľadom na hlboko rozvrátené vzťahy medzi navrhovateľkou a rodičmi, je v najlepšom záujme maloletého, aby styk navrhovateľky s ním, nebol upravený.
50. Navrhovateľka predložené správy z prešetrenia rodinných pomerov namietala s tým, že kolízny opatrovník sa dopustil chýb. Poukázala na vyjadrenie psychologičky PhDr. Y. R. (č. l. 716), podľa ktorého z vystupovania kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 4.6.2018 nie je zrejmé, ako vníma svoju rolu v procese a ako má zadefinovaný najlepší záujem maloletého Q., pričom správa z prešetrenia rodinných pomerov zo dňa 22.8.2018, je povrchová.
51. V lekárskej správe zo dňa 13.6.2005 od MUDr. D. K. je uvedené, že navrhovateľku na schodoch zachytila matka a utrpela zlomeninu palca. V lekárskej správe zo dňa 26.6.2017 MUDr. D. K. uviedla, že navrhovateľka sa neliečila na psychiatrii a netrpí žiadnou duševnou chorobou ani poruchou. V lekárskej správe od MUDr. D. D. zo dňa 5.2.1997 je uvedené, že u navrhovateľky bola prítomná obsedantne kompulzívna porucha, a že bolo potrebné diagnostické doriešenie. Dňa 14.3.1997 absolvovala vyšetrenie u MUDr. U. H.. Podľa ďalšej lekárskej správy (bez dátumu) navrhovateľka od 30.4.1997 do 3.5.1997 bola hospitalizovaná v Psychiatrickej liečebni Veľké Zálužie pre depresie, trvala na prepustení, prognóza vývoja jej zdravotného stavu bola závažná. Podľa vyjadrenia MUDr. D. D. zo dňa 3.8.2018 a MUDr. U. H. zo dňa 30.7.2018, od vyššie uvedených dátumov navrhovateľku už neevidujú. V súvislosti s lekárskymi správami z bodu 51. navrhovateľka uviedla, že po psychickej stránke sa cíti dobre. Rodičia vo svojich prednesoch uviedli, že majú pochybnosť o zdravom duševnom zdraví navrhovateľky.
52. V potvrdení zo dňa 12.2.2018 Ing. F. R. uviedla, že navrhovateľka maloletého Q. navštevovala často a s láskou o ňom rozprávala, mali spolu pekný vzťah, bol s ňou spokojný a šťastný a tešil sa z jej prítomnosti. V podaní zo dňa 12.2.2018 Ing. N. T. uviedla, že navrhovateľka mala k maloletému Q. pekný vzťah, čo nasvedčuje tomu, že sa na jej návštevu vždy tešil. Navrhovateľku veľakrát stretla s tým, že ho ide pozrieť a vždy mu niesla darčeky. Maloletého už dlhšie obdobie nevidela, čo je u nich (rodičov) normálne, keďže ani predtým s ním von nechodievali a izolovali ho od detí a rodiny. V podaní zo dňa 12.2.2018 K. Y. uviedla, že navrhovateľka má svojho synovca veľmi rada a bola pre neho povzbudením pre lásku, ktorú mu odovzdávala pri každom stretnutí. V podaní zo dňa 12.2.2018 V. F. uviedol, že navrhovateľka často navštevovala maloletého Q., mala s ním pekný vzťah a v jej spoločnosti bol rád. V podaní zo dňa 12.2.2018 F. D. uviedla, že navrhovateľka sa stretávala s maloletým Q., mala s ním pekný vzťah, keď boli spolu dieťa bolo spokojné a usmiate, mal ju veľmi rád a bolo by na škodu, keby sa spolu nestretávali, keď boli spolu vonku, vyžadoval si jej prítomnosť. Vo vyjadrení zo dňa 17.12.2018 F. D. uviedla, že navrhovateľka ju v minulosti navštívila so žiadosťou, aby písomne svedčila o jej vzťahu k maloletému Q., aby uviedla, že ich videla spolu sa hrať v areáli škôlky. Išlo jej o svedectvo, z ktorého by bolo jasné, že majú spolu pekný vzťah, sľúbila jej, že jej z toho iné povinnosti nevyplývajú, že s nikým z rodiny do styku nepríde. Po jej presviedčaní (aby sa jej zbavila), súhlasila a vyjadrenie napísala. Predvolanie na pojednávanie ju prekvapilo. Navrhovateľka ju znova presviedčala, aby napísala vyjadrenie, že otec s rodinou na adrese T. Sv. X. č. XX/X, C., nebýva. V čestnom prehlásení zo dňa 2.3.2018 a zo dňa 29.5.2018 Bc. I. R. uviedla, že je susedou navrhovateľky, ktorá sa riadne stará o čistotu bytu. I. I. uviedol, že navrhovateľke prenajíma byt na ul. M. č. X/X, C., za ktorý načas platí nájomné a udržuje ho vo veľmi dobrom stave.
53. Rodičia dieťaťa prostredníctvom právneho zástupcu namietali predložené čestné prehlásenia a potvrdenia s tým, že ich vyhotovili osoby, ktoré oni nepoznajú, resp. poznajú len z videnia, a ktoré do ich domácnosti neprichádzali. Navrhovateľka k vyjadreniu F. D. zo dňa 17.12.2018 uviedla, že nepozná dôvod, pre ktorý zmenila názor.
54. V čestnom prehlásení zo dňa 9.2.2018 J. Y. uviedla, že v čase, keď navrhovateľka s ňou bývala v spoločnej domácnosti, bola hospitalizovaná v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie, kde sa odmietala liečiť a po troch dňoch bola prepustená do ambulantnej starostlivosti, pričom psychiater skonštatoval, že ak nebude liečená, jej zdravotný stav sa bude zhoršovať. V ďalšom čestnom prehlásení, s rovnakým dátumom uviedla, že matka sa o maloletého Q. riadne stará, má ho rada a aj on ju, a tiež otca, a ju ako starú mamu. Navrhovateľka od narodenia dieťaťa chodila takmer každý deň do ich domácnosti a začala zasahovať do jeho výchovy a starostlivosti. Vytýkala im, že ako ho to obliekajú, zosmiešňovala jeho oblečenie a obuv, zasahovala do zdravotnej starostlivosti, vnucovala názory o škodlivosti očkovania. Keď bolo dieťa choré, museli to pred ňou tajiť, lebo keď sa to dozvedela, vyvolávala hádky ohľadne užívaných liekov (predpísaných lekárom), že ho s nimi napchávajú. Zasahovala i do oblasti stravovania s tým, že konzumuje nezdravé a mastné jedlá, čo nebola pravda. Do ich domácnosti prichádzala pod zámienkou, že sa chce s maloletým Q. chvíľu pohrať, ale zostávala do večera, a nebolo možné ju vyhnať. Dovoľovala mu to, čo mu rodičia zakázali. Vyhľadávala ich aj vonku, kde robila scény, napr. s oblečením
a to také, že sa hanbili pred ľuďmi. Ak sa stalo, že ich vonku nenašla, čakala niekoľko hodín pred bytom a keď sa vrátili vyčítala im, že sa s maloletým Q. nemohla hrať. Navrhovateľka vyvolávala nepokoj, čo na dieťa vplývalo nepriaznivo, bol výbušný, jeho správanie sa rýchlo menilo, páčilo sa mu neposlúchať. Od obdobia, kedy s ňou nie je v kontakte, v jeho správaní nastala pozitívna zmena. Navrhovateľka mu nechýba, nepýta sa na ňu.
55. Navrhovateľka namietala čestné vyhlásenie J. Y., uviedla, že maloletý v jej domácnosti nemá možnosť voľby a prostredie v ktorom vyrastá, na jeho osobnosti zanechá deštruktívne stopy.
56. Z vyjadrenia Mesta Prievidza zo dňa 13.8.2018, u ktorého v tom čase navrhovateľka pracovala na pozícii upratovačka vyplýva, že pracovné povinnosti si plnila zodpovedne a načas, bola však ťažšie emocionálne prispôsobivá.
57. Z výsluchu svedkyne K. Y. vyplýva, že býva na adrese T. Sv. X. č. XX/X, C., z okna ktorého bytu videla na materskú školu, ktorú maloletý Q. navštevoval. Dieťa pôsobilo utiahnuto, do kolektívu sa nezačleňovalo, samé sa hralo. Náhodne ho aj so starou mamou stretávala. Prihovorila sa mu, opýtala, ako sa má. Chodil naobliekaný. Pri vzájomnej komunikácii sa stará mama vyjadrila, že keď maloletý odmieta jesť, tak mu otvorí ústa varechou a nakŕmi ho. Podľa toho, čo mala možnosť vidieť vonku, dieťa má k matke vytvorený dobrý vzťah. V byte, v ktorom bývajú, nikdy nebola. Otca maloletého Q. videla len jedenkrát a to, keď niesol druhé dieťa z pôrodnice, nevedela, že pracuje v zahraničí. Z okna svojho bytu vnímala situáciu, keď navrhovateľka išla za maloletým, ako sa tešil z jej prítomnosti, utekal jej oproti. Spolu sa hrali, napríklad s loptou. Výchovné postupy navrhovateľky, starej matky a matky, nepoznala. V súčasnej dobe maloletého vonku nevidí.
58. Rodičia dieťaťa k výpovedi svedkyne uviedli, že hlbšie nepozná rodinnú situáciu, navrhovateľka sa odpísala sama, jej správanie sa bolo „za hranice“. Poukázali na to, že hra dieťaťa nemusí prebiehať len v priestore pri bytovom dome. Navrhovateľka v súvislosti s výpoveďou svedkyne uviedla, že maloletý Q. ako obeť nemôže prejavovať svoj názor, ako sa cíti, lebo v opačnom prípade by bol potrestaný.
59. Z výsluchu svedkyne Ing. N. T. vyplýva, že navrhovateľka navštevovala maloletého Q., pričom sa mu venovala pod dozorom matky a starej matky. Z ich spontánnych prejavov bolo evidentné, že sa navzájom (teta a synovec) majú radi. Matku s dieťaťom stretla len asi dvakrát a ich vzťah vnímala, ako bežný. Ak maloletý bol vonku, všimla si, že je naobliekaný. Z materskej školy ho vyzdvihovala stará matka. Vnímala situáciu, ktorú vyhodnotila ako neprimeranú bitku. Stará matka vtedy bila dieťa po zadku, dosť kričalo a ona sa otočila, čo sa deje. V tejto súvislosti chcela urobiť oznámenie na odbore sociálnych vecí. V ďalšom období, svedkom takejto situácie už nebola. Navrhovateľka sa jej zdôverila o svojom detstve, že matka ju týrala a uprednostňovala svoju druhú dcéru. Párkrát ju (svedkyňu) navštívila, aj jej bola gratulovať k meninám. Pri tejto príležitosti jej tiež povedala, že maloletý mal z dôvodu nedostatočnej hygieny potničky, že v domácnosti boli nesprávne stravovacie návyky, bol izolovaný od okolia, že stará mama sa k nemu správala hrubo.
60. Rodičia v súvislosti s výpoveďou uvedenej svedkyne uviedli, že ich domácnosť nenavštevovala, a preto nemôže poznať ich stravovacie návyky. Pokiaľ ide o otázku oblečenia pre maloletého, jeho primeranosť posudzuje rodič. Otec uviedol, že ak svedkyňa videla, ako stará matka dala maloletému po zadku, tak zrejme niečo vyparatil.
61. Z výsluchu svedka V. F. vyplýva, že pred štyrmi rokmi, keď bol so svojím vnukom pri materskej škole na pieskovisku, hral sa tam i maloletý Q. s navrhovateľkou, a prítomná bola i jeho stará matka. Maloletý navrhovateľku poslúchal, pričom sa hral i s jeho vnukom. Vnímal to tak, že navrhovateľka so synovcom, majú dobrý vzťah. Starú matku s maloletým Q. videl ako chodia po vonku a stretol ich aj na pieskovisku, za bytovým domom. Správala sa k nemu normálne, ich vnuci sa hrali a oni sa rozprávali, išlo o bežný rozhovor. Navrhovateľka sa dostavila za ním s tým, že sa chce s maloletým stretávať, že ich vzťah je dobrý. Vtedy nevedel, že ona je s rodičmi dieťaťa pohádaná. Pokiaľ ide o podanie č. l. 187, navrhovateľka mu povedala, že má napísať, že so synovcom má dobrý vzťah. Či do domácnosti, v ktorej býval maloletý prichádzala a ako často, nevedel uviesť. Vo vzájomnej prítomnosti ich videl len dvakrát, a to pri materskej škole na pieskovisku.
62. Rodičia v súvislosti s výpoveďou svedka uviedli, že podanie č. l. 187 vyhotovil na základe toho, čo mu povedala navrhovateľka.
63. Z výsluchu svedkyne MUDr. I. E. vyplýva, že maloletého Q. stretávala v prítomnosti matky a starej matky. Pôsobil na ňu smutným a utiahnutým dojmom, kráčal pred alebo za nimi. Mala ho možnosť asi päťkrát, po dobu piatich minút vidieť aj v prítomnosti matky, starej matky a navrhovateľky. Vtedy bol usmiaty, pôsobil na ňu šťastným dojmom. Má, ale i sprostredkované informácie od svojej matky, že videla maloletého Q. len so starou matkou a bol šťastný, spolu sa naháňali. Domácnosť rodičov maloletého nenavštevovala, jeho charakterové vlastnosti nepozná. Všimla si tiež, že chodil viac naobliekaný, než mal. Po dobu asi jedného roka, ho ale nevidela. Navrhovateľka jej povedala, že styk s maloletým jej nie je umožňovaný, a že ho má veľmi rada a chcela by sa s ním stretávať.
64. Otec v súvislosti s výpoveďou svedkyne uviedol, že navrhovateľka do ich domácnosti prichádzala každý deň, maloletý pod jej vplyvom sa správal nekontrolovane, a takým smerom to už nemohlo ďalej pokračovať.
65. Z výsluchu svedkyne J. Y. vyplýva, že po narodení maloletého Q. navrhovateľka do ich domácnosti prichádzala takmer každý deň, mala výhrady proti starostlivosti a výchove, vyjadrovala sa, že je oblečený ako cibuľa, že má topánky ako lode, protivila mu jedlo, hodnotila aj otázku zdravotnej starostlivosti, hrala sa s ním nevhodné hry, pod jej vplyvom bol výbušný. V jej prítomnosti ho nenechávali samého, mali strach, aby sa niečo nestalo. Ak sa jej nepodarilo ich zastihnúť v domácnosti, hľadala ich v meste, na záhrade a podobne, a ak ich nenašla, vyčkávala pred bytom a potom im adresovala výčitky, že sa s ním nemohla hrať. Navrhovateľka do ich domácnosti neprichádza dva roky a z maloletého Q. je kľudné dieťa, ktoré je šikovné, dobre sa učí, je vynaliezavé, rado sa bicykluje, udržiava vzťahy aj so širšou rodinou. Medzi navrhovateľkou a rodičmi v podstate už nie sú žiadne vzťahy. Ako stará matka, do jeho výchovy nezasahuje. Matke ale pomáha, keď ide pre maloletého Q. do školy, postará sa o maloletú S. a tiež jej pomáha v starostlivosti o domácnosť, vrátane prípravy jedla. Maloletý má rád zeleninovú, slížikovú polievku, ovocie, domáce koláče. Do konzumácie jedla ho nenúti, koláče zje až po ich vychladnutí. V domácnosti pripravujú aj rezne, ale nie každý deň. Pred K. Y. sa nevyjadrila, že mu otvára ústa pomocou varechy. Počas rozhovoru jej povedala, že: „môžete ho aj s varechou pchať, ale jesť aj tak nebude“, išlo o prirovnanie. Pokiaľ ide o fyzické tresty, je proti ním. Maloletý Q. je veľmi citlivý, naviazaný na matku, je dobrosrdečný. Matka mu prejavuje citovú náklonnosť, je starostlivá, oblieka ho podľa toho, aké je vonku počasie, kontroluje ho v príprave na vyučovanie, chodí s ním na preventívne prehliadky, spoločne trávia voľné chvíle (na prechádzke, na preliezačkách, atď.), výchovne ho vedie tak, aby si vážil ostatných. Maloletý pri hre s autíčkami, vláčikmi hovoril brm-brm, ale nikto mu to nezakazoval, za vlasy ho (svedkyňa) nešklbala, nefackala, nebila palicou po chrbte, použité plienky nesušili na radiátore, ale stalo sa, že mu zakázali pozerať rozprávku. Počas letných prázdnin 2019 bol maloletý Q. s rodičmi v Liskovej, na Orave, ona spolu s nimi bola v Turčianskych Tepliciach. Ako matka svoje dcéry vychovávala rovnako, nerobila medzi nimi rozdiely, mala ich obe rada. Navrhovateľka však nechcela súrodenca, bola zvláštna, nechcela sa dať pohladiť, počuť teplé slová. Fľašou po hlave ju nebila, neškrtila, zranenia na končatinách jej nespôsobila, ani nechcela zhodiť zo schodov. Alkoholické nápoje konzumovala (svedkyňa) príležitostne a v malom množstve. Byt T. Sv. X. č. XX/X, C. je vo vlastníctve matky maloletého Q. a ona tam má zriadené právo doživotného bývania.
66. Navrhovateľka v súvislosti s výpoveďou uvedenej svedkyne poukazovala na svoje písomné podania, označené ako zoznam skutkov, ktoré vnímala ako týranie a snahu o deštrukciu osobnosti dieťaťa. Ide jej o to, aby maloletý Q. nebol utýraný. Pokiaľ ide o nápravu vzťahu, uviedla, že nie je možné napraviť neexistujúce vzťahy.
67. Z výsluchu F. D. vyplýva, že pred 2,5 až 3 rokmi sa maloletý Q. v prítomnosti matky a navrhovateľky, hral asi trikrát pri materskej škole s jej dcérou. Bolo letné obdobie a nebol neprimerane oblečený. Vzťah maloletého a navrhovateľky vtedy vnímala ako pekný. V súvislosti s čestným prehlásením zo dňa 12.2.2018 uviedla, že jeho znenie jej bolo diktované navrhovateľkou, ktorá sa za ňou dostavila s tým, že aby napísala, že ju videla s maloletým pri materskej škole, že mali spolu pekný vzťah, že sa na ňu tešil. Pokiaľ ide o čestné vyhlásenie zo dňa 31.10.2018 v znení: „čestne vyhlasujem, že som otca maloletých detí Filipka a Dianky spolu nevidela. A ani s manželkou. Málo chodia von s deťmi“, uviedla, že navrhovateľka za ňou prišla, aby napísala, že Bc. N. C. v byte vôbec nebýva. Odmietala to, ale dotlačila ju k tomu. Navrhovateľka jej chodila zvoniť na dvere, odmietala jej otvoriť. Riešila to aj jej dcéra,
vysvetľovala jej, že sa s ňou už nechce baviť. Pravdou je to, že v čase vyhotovenia čestného vyhlásenia, otca maloletého Q. nepoznala. Kým čestné vyhlásenie nenapísala, navrhovateľka jej pokoj nedala.
68. Navrhovateľka uviedla, že svedkyňa F. D. čestné vyhlásenie napísala slobodne, a to po tom ako ju prosila, že ak niečo vie, aby to dala na papier.
69. Z výsluchu svedkyne I. B. vyplýva, že otec navrhovateľky sa s jej matkou chcel rozviesť z dôvodu, že konzumovala alkoholické nápoje. Bližšie sa im, ale nezdôveril. Ako rodiny sa stretávali u jej rodičov. Počas osláv, matku navrhovateľky nevidela nikdy opitú. Dopočula sa od svojej matky, že sa stalo, že raz niekto telefonoval manželovi J. Y., aby si pre ňu prišiel, že je opitá a vedľa nej je dcéra N.. Y. navrhovateľka bola vo veku do jedného roka, jej rodičia išli na zábavu a počas ich neprítomnosti sa ona o ňu starala. Vtedy bolo teplo a bola prehnane naobliekaná, a tak ju porozopínala. Jej dcéra S. viackrát prespala v domácnosti matky navrhovateľky, ktorá ale nesúhlasila, aby jej dcéra N. (v tom čase maloletá) prespala u nich. Túto situáciu vyhodnotila ako obmedzovanie, že J. Y. nedovolí svojím deťom „dýchať“. Maloletého Q. stretla aj s jeho matkou a starou matkou, keď bol vo veku 4 až 5 rokov, vonku bolo teplo a mal oblečenú vetrovku a čiapku. Stretla aj matku s maloletou S., bola primerane oblečená. Ako rodiny sa nenavštevujú. Od navrhovateľky má informácie s obsahom takým, že v domácnosti, v ktorej maloletý Filip vyrastá sa nič dobré nedeje, je izolovaný, von s ním nechodia, a jeho stará matka sa k nemu správa tak, ako sa správala k nej. Podľa jej názoru, maloletý aj so svojou sestrou S., by mali vyrastať aj s otcom a nie so starou matkou. Navrhovateľka je výbušná, niekoľkokrát ju „brzdila“, má narušenú psychiku. Sťažuje si na obdobie svojho detstva. Na jej slová reagovala tak, že aby si žila svoj vlastný život, aby sa nestarala, ale ona sa vyhovára, že nemôže.
70. Navrhovateľka k výpovedi svedkyne uviedla, že scenár jej detstva sa opakuje u maloletého Q., a tiež u maloletej S..
71. Matka dieťaťa k výpovedi svedkyne uviedla, že svedkyňa neprichádza do ich domácnosti a nemôže vedieť v akých podmienkach vyrastá maloletý Q..
72. Otec dieťaťa k výpovedi svedkyne uviedol, že v rodine je 10 rokov a nikdy J. Y. nevidel s pohárom alkoholu. S manželkou a s deťmi sú šťastní, ak by v byte, v ktorom bývajú neboli vhodné podmienky, odsťahovali by sa. Navrhovateľka do ich domácnosti prichádzala aj pred narodením maloletého Filipa, a ak boli takou zlou rodinou, prečo k ním prichádzala.
73. Počas konfrontácie svedkov I. B. zotrvávala na tom, že otec navrhovateľky sa s manželkou chcel rozviesť z dôvodu, že konzumovala alkoholické nápoje, avšak ona ju opitú nevidela. J. Y. uviedla, že prvýkrát na pojednávaní počula, že sa jej manžel s ňou chcel rozviesť, mali sa radi, rozumeli si. Pri rodinných podujatiach vypila za pohár vína.
74. MUDr. I. D., pedopsychiater v Odbornom vyjadrení k zasahovaniu príbuzných do výchovy maloletého dieťaťa zo dňa 28.5.2018 uviedla, že z pedopsychiatrického hľadiska: a) podmienky na vytváranie a rozvoj primeraných emočných väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s ostanými blízkymi osobami musia byť v súlade nielen s potrebami a prianím dieťaťa, ale aj so záujmami jeho rodičov. Tieto citové väzby a následne ich uplatňovanie nesmú narušovať výchovný proces dieťaťa vedený rodičmi, a v žiadnom prípade nesmú narušovať riadne fungovanie rodiny, manželstva, prípadne ohrozovať ich existenciu, b) menšie, krátkodobé zásahy zo strany blízkych príbuzných do výchovy dieťaťa, spravidla nepredstavujú výraznejší zásah do vývinu dieťaťa, do jeho duševnej, telesnej a citovej integrity, c) situácie, kedy jeden alebo viacerí príbuzní maloletého dieťaťa dlhodobo nerešpektujú výchovné pravidlá, záujmy a rozhodnutia rodičov pri výchove maloletého dieťaťa, môžu negatívne ovplyvniť jeho správanie voči rodičom. Znižujú autoritu rodičov u maloletého, napr. poznámkami alebo priamym návodom k tomu, aby nerešpektovalo ich výchovné prístupy, môžu viesť k nebezpečenstvu konfliktu lojality, citovej nestability, ako aj k narušeniu pocitu bezpečnosti, ktorý mu rodičia poskytujú. U maloletého môže postupne dôjsť až k citovému odcudzeniu a k nepriateľstvu voči vlastným rodičom.
75. Odborné vyjadrenie MUDr. I. D. navrhovateľka namietala s tým, že bolo vyhotovené na základe žiadosti rodičov dieťaťa.
76. V priebehu konania rodičia dieťaťa predložili znalecký posudok č. 73/2018, vypracovaný PhDr. Y. zo záveru ktorého vyplýva, že aktuálny psychický stav a celkový psychomotorický vývin maloletého Q. je v norme, zodpovedá jeho aktuálne dosiahnutému kalendárnemu veku, t. j. obdobiu mladšieho školského veku, jeho osobnosť je vo vývine, nevykazuje zjavné psychopatologické prejavy. Prítomné sú značné adaptačné ťažkosti. Vzťahové väzby sú ambivalentné, závislejšie od najbližšieho okolia, so zaznamenanou senzivitou a nedôverčivosťou. Prežívanie je intenzívnejšie a neistejšie. Jeho vzťah k matke je výsostne pozitívny, považuje ju za jednu z najdôležitejších osôb a oporu v živote, druhou takou osobou je pre neho zrejme otec. Vzťah matky k maloletému, je tiež pozitívny, citovo zrelý, ochraňujúci, bezpodmienečný, nezaujíma voči nemu egoistický alebo majetnícky postoj, záleží jej na jeho fyzickom a duševnom zdraví i na morálnom vývine. U matky ide o diferencovanú osobnosť s nižšou sebadôverou, bez závažných prejavov psychopatológie, jej správanie je aktívne, s dostatočnou sebakontrolou. V prežívaní je prítomné vnútorné napätie, úzkosť a neistota. Maloletému Q. ale dokáže zabezpečiť dostatočnú saturáciu emocionálnych potrieb a uprednostniť jeho potreby pred vlastnými potrebami, zabezpečiť stabilné výchovné prostredie a pravidelný denný režim. Vzťah maloletého k navrhovateľke prešiel postupným vývinom, je vysoko pravdepodobné, že v čase harmonického vzťahu rodiny bol pozitívny. V čase psychologického vyšetrenia, počas rozhovoru nedokázal opísať ani jedno jej pozitívum. Prerušenie kontaktu s ňou, nemá zásadný vplyv na jeho zdravý duševný vývin. Znalkyňa uviedla, že podľa údajov z lekárskych správ, ktoré mala k dispozícii, je vysoko pravdepodobné, že navrhovateľka po prepustení z Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie, nepokračovala v ambulantnej psychiatrickej liečbe, pričom v lekárskych správach je uvedená diagnóza: prodromálne štádium endogénnej depresie so závažnou prognózou, afektívna porucha.
77. Vo vyjadrení zo dňa 19.10.2018 navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že znalkyňa nemala k dispozícii jej písomné podania, ktoré súdu predložila, a v ktorých podrobne popísala svoje pozorovanie o správaní sa matky a starej matky maloletého Q.. Pokiaľ ide o jej osobnosť, znalkyňa pracovala iba s údajmi od matky dieťaťa. Matka sa pred znalkyňou vyjadrila, že nezapadala (navrhovateľka) do bežného chodu rodiny, chodila stále mimo domu. Ku dňu 19.10.2018, sa nepodrobila (navrhovateľka) diagnostike posttraumatickej stresovej poruchy (čo môže byť napríklad aj príčinou toho, že má problémy vo vzťahoch, je značne nedôverčivá, má problémy s rešpektovaním autorít, od mlada, napriek svojej závislosti od matky, od nej v podstate utekala, mala problémy s prijímaním potravy, atď.). Ako jeden zo záverov je však možné vyvodiť ten, že tieto problémy mala a aj má práve kvôli zlým pomerom vo svojej rodine. Podľa záverov znaleckého posudku, sa u matky a aj maloletého objavujú adaptačné ťažkosti, pociťujú úzkosť, nedôverčivosť a neistotu, sú závislé na názore najbližšieho okolia. Napriek tomu znalkyňa uviedla, že matka je plne osobnostne spôsobilá zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého Q., jeho adekvátnu výchovu. Znalkyňa neskúmala, či negatívne črty pri osobnostnej charakteristike matky nemohli byť zapríčinené aj inou skutočnosťou, než dlhodobým konfliktom s matkou maloletého. Zadávateľ nezadal znalkyni otázku, posudzovať v širších súvislostiach otázku možného týrania maloletého Q.. Pokiaľ ide o odpoveď na otázku č. 8, táto je nedostatočne objektivizovaná. Je viacero možností, prečo maloletý ju nemá rád. Jednou z nich je aj tá, že berie ako zradu, že za ním nechodí a rodičia mu povedali, že ho už nechce vidieť, atď.. Je síce možné akceptovať záver znaleckého posudku, že momentálne nie je pre maloletého vhodné stretávať sa s ňou, pretože sa objektívne cíti istejšie, keď je doma pokoj. Pokiaľ je však dôvod vylúčenia styku s ňou taký, že ona ako jediná mu verí a snaží sa ho aspoň na kratšie časové intervaly vytrhnúť z patologického prostredia rodiny, je potrebné aj výsledky znaleckého posudku zohľadniť v tomto ponímaní.
78. V podaní zo dňa 7.11.2018 znalkyňa uviedla, že pri vypracovaní znaleckého posudku č. 73/2018 vychádzala zo spisového materiálu poskytnutého matkou dieťaťa. Tieto materiály boli postačujúce, aby mohla na základe nich, odpovedať na zadávateľom položené otázky. Keďže navrhovateľku psychodiagnosticky nevyšetrila, objektívne sa ani nemohla k jej osobnosti, k duševnému stavu, vyjadriť. Zo znaleckého posudku č. 73/2018 pritom vyplýva, že vychádzala len z jej dostupných lekárskych správ. Účelom znaleckého posudku nebolo zisťovať, či navrhovateľka trpí posttraumatickou stresovou poruchou alebo zisťovať, v dôsledku čoho ňou trpí. Pokiaľ sa u matky vyjadrila, že ide o diferencovanú osobnosť, s nižšou sebadôverou, ktorá má v prežívaní i úzkosť a neistotu, tak tieto zistenia jej nebránia vo vhodnej výchove dieťaťa, nebola u nej zistená akákoľvek porucha rodičovstva. Črty osobnosti, ktoré v znaleckom posudku uviedla v rámci opisu štruktúry osobnosti, nie je možné nazývať ako negatívne, ale ako jej emocionálne a sociálne fungovanie. U matky nezistila žiadne prejavy duševnej poruchy alebo choroby. Pokiaľ ide o odpoveď na otázku č. 5, nejednalo sa o objektivizovanie informácií, ale o verbálne vyjadrenie sa maloletého o svojich prežívaných emóciách ku navrhovateľke. V podaní zo dňa 7.11.2018
znalkyňa uviedla, že jej doterajšie odborné vedomosti a skúsenosti klinického psychológa a detského terapeuta boli dostatočné na to, aby sa erudovane vyjadrila k položeným otázkam.
79. V podaní zo dňa 10.12.2018 navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že sa snaží maloletému Q. pomôcť, pretože je v rodine, v ktorej žije aj stará matka, týraný. Svedkovia vypočutí na pojednávaní dňa 9.11.2018 potvrdili, že stará matka zle zaobchádzala s maloletým, pričom zo stanoviska otca je zrejmé, že takéto správanie schvaľuje. Matka takéto správanie zo strany svojej matky, nijakým spôsobom neodsúdila. Navrhovateľka v uvedenom podaní poukázala na to, že hoci aj spoločnosťou tolerované „po zadku“ už z prísne formálneho hľadiska predstavuje zásah nielen do telesnej, ale v prípade bitky na verejnosti, aj do duševnej integrity. Schvaľovanie prísnej výchovy a zaslúženého trestu, je ospravedlňovaním skutočného porušovania práva dieťaťa na riadnu starostlivosť. V takom prípade, nie je v súlade s dobrými mravmi odsúdiť jej správanie, ak sa snažila situáciu riešiť a do výchovy rodičov zasahovať.
80. Zo znaleckého posudku č. 10/2019, vypracovaného PhDr. Karin Štiffelovou vyplýva, že špecifickú vierohodnosť navrhovateľky vo vzťahu k rodičom maloletého Q. i k starej matke, hodnotí ako zníženú: a) z dôvodu, že priamo súvisí so všeobecnou vierohodnosťou, ktorá je tiež znížená v dôsledku abnormálne štruktúrovanej osobnosti, b) z dôvodu negatívnej kvality citového vzťahu k týmto osobám. V rámci psychologického vyšetrenia osobnosti maloletého Q., znaky týrania, nezistila. V správaní navrhovateľky z psychoterapeutického hľadiska je možné uvažovať o výskyte typu protiprenosu, kde špecifickou formou reaktívneho protiprenosu, je tzv. projektívna identifikácia. Ide o zbavovanie sa „zlého ja“ smerom von a neúspešne, teda v snahe odmietnuť a vypudiť pocity bezmocnosti a hnevu, ich človek projikuje do niekoho iného. U navrhovateľky sú prítomné extrémne, vystupňované povahové a charakterové črty, resp. patologické rysy osobnosti, ktoré vedú, okrem iného, k poruchám sociálnej adaptácie.
81. Podaním zo dňa 24.1.2019 a zo dňa 7.2.2019 navrhovateľka uplatnila námietku zaujatosti znalkyne.
82. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7P 23/2017-638 zo dňa 22.2.2019 rozhodol, že znalkyňa PhDr. Y. nie je vylúčená zo znaleckých úkonov (vykonaných na základe dohody s navrhovateľkou) vo veci. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že nezistil právne významný dôvod (§ 49 ods. 1 Civilného sporového poriadku) pre vylúčenie znalkyne.
83. V podaní zo dňa 1.2.2019 znalkyňa uviedla, že maloletý Q. je schopný vzhľadom ku svojmu veku a úrovni slovnej zásoby verbálne vypovedať vo veci, resp. odpovedať na zadávané otázky, a to v rámci svojich možností. Nie je však schopný pochopiť význam prebiehajúceho súdneho konania, i napriek jeho primeraným kognitívnym schopnostiam, a ani dostatočne formulovať svoj názor.
84. Dňa 18.6.2019 maloletý počas pohovoru uviedol, že je žiakom 2. ročníka základnej školy, v škole sa mu páči, na vysvedčení bude mať samé jednotky, chodí aj do družiny, stravuje sa v školskej jedálni, v škole má kamaráta a aj kamarátku: U. a T.. Na vyučovanie ho vodí matka a aj ho vyzdvihuje alebo otec, ktorý ale pracuje v Nemecku. Keď príde domov robí si úlohy, potom ide s matkou, starou matkou a niekedy aj s otcom von, kde sa prechádza, bicykluje. Navštevuje aj starých rodičov v Liskovej. V domácnosti jedlo pripravuje stará matka, má rád slížikovú polievku alebo koložvár. O navrhovateľke sa vyjadril tak, že je to jeho teta, už nechce, aby ku ním chodila. Keď do ich domácnosti prichádzala, niekedy sa spolu hrali, nevedel uviesť, aké hry to boli. Nechce sa s ňou stretávať. Dôvod nevedel vysvetliť. Najradšej má matku, otca a starú matku. Počas zisťovania názoru z kresla, v ktorom sedel odbiehal a potom sa zase vrátil.
85. Navrhovateľka k zápisnici o zisťovaní názoru maloletého Filipa pohovorom, prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že uisťovanie dieťaťa, či sa pred kanceláriou sudcu nachádza matka, je pre 8 ročné dieťa dosť zvláštne, je to prejav neistoty až fixácie na ňu. Pokiaľ maloletý nevedel uviesť z akého dôvodu nechce, aby ku ním prichádzala (navrhovateľka), a aby sa s ňou stretával, podľa jej názoru ide o tému, ktorá mu je podsúvaná, že nemá niečo chcieť. Dieťa v jeho veku síce nemôže mať ucelený názor na vzťahy v rodine, ale malo by už vedieť vyjadriť svoj názor nielen o tom, čo nechce, ale aj prečo to nechce.
86. Navrhovateľka k zápisnici o zisťovaní názoru maloletého Filipa pohovorom uviedla, že to, že maloletý Q. počas výsluchu odbiehal, považuje za prejav vnútorného nepokoja a nervozity. Za obdobie takmer
troch rokov mu už psychickými tlakmi mohli „vymyť mozog“. Maloletý nemohol povedať nič iné, lebo sa vráti do domáceho prostredia a vie, čo ho bude čakať, keby náhodou povedal niečo, čo sa im nepáči, dali by mu to „vyžrať“.
87. Otec uviedol, že na maloletého Q.ebol vyvíjaný žiadny nátlak. Tvrdenia navrhovateľky, že bol ovplyvnený, sú len jej dohady.
88. Znalkyňa PhDr. Y. na pojednávaní uviedla, že v čase psychologického vyšetrenia, nezistila u maloletého Q. psychickú poruchu alebo chorobu. V súvislosti s prítomnými značnými adaptačnými ťažkosťami poukázala na to, že každé dieťa má z hľadiska vnútorných, biologických schopností alebo vonkajších faktorov, inú schopnosť adaptácie. Maloletý potrebuje dlhší časový priestor, aby sa prispôsobil neznámemu prostrediu a osobám. Pokiaľ ide o zistenú nedôverčivosť, táto vyplýva z jeho zvýšenej vnímavosti voči okoliu, určitej opatrnosti alebo obozretnosti a je zameraná na cudzie osoby, nie na najbližšie vzťahové osoby. Pri znaleckom úkone skúmala matku, vo vzťahu ku ktorej má bezpečnú vzťahovú väzbu. Pokiaľ ide o vhodné výchovné opatrenia, tieto zahŕňajú určité hranice a pravidlá. Pri vypracovaní znaleckého posudku nezistila, že by u maloletého boli využívané také sankcie, ktoré by mohli poškodiť jeho duševný vývin alebo telesné zdravie. Zo znaleckého posudku vyplýva, že maloletý sa vyjadril, že by chcel mať kamarátov, a že nevie prečo ich nemá, pričom podľa družinárky v škole už má kamarátov, najmä kamarátky. V tejto súvislosti znalkyňa uviedla, že to súvisí s adaptačnými ťažkosťami maloletého, ale môže tiež ísť o pocit dieťaťa, že nemá kamarátov, pričom ich má a informácia od vychovávateľky teda nemusí byť klamlivá, ide o vnímanie dvoch osôb na tú istú vec. V súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku č. 73/2018 nevyšetrila všetkých členov rodiny, v ktorej maloletý žije. Ak by však minimálne jeden z členov rodiny mal vo svojej osobnosti psychopatologické prejavy, tak pri psychologickom vyšetrení maloletého Q., by to bolo zistené. Prejavilo by sa to v rámci jeho osobnosti, či už v prežívaní alebo v správaní, ako emočná porucha alebo porucha správania, čo ale nebolo zistené. Jej zamestnankyňami sú psychologičky, v pracovnej náplni ktorých je psychodiagnostika testami u dospelých. Základné informácie (anamnézu) od účastníka znaleckého vyšetrenia, si zisťuje ako znalec sama, a tiež vykonáva projektívne techniky. Navrhovateľka ani za dva dni nebola schopná dokončiť testové techniky. Ako znalec sa za 20 rokov svojej praxe s takým niečím nestretla. Po intelektovej schránke toho schopná bola, ale že sa tak nestalo, súviselo s jej osobnosťou (abnormálne štruktúrovaná osobnosť). I keď nedokončila jeden test, pre účely znaleckého posudku, mala k dispozícii dostatok informácií z diagnostických metód, aby ho mohla vypracovať. V súvislosti so stranou 8 znaleckého posudku č. 10/2019 a to textovou časťou, kde navrhovateľka počas psychologického vyšetrenia sa vyjadrila, že za všetko maloletého Q. trestali, vyhadzovali mu hračky do koša, vydierali ho, s rúčkami robil brm-brm a im to vadilo, že matka mu povedala, že skončí v cvokárni, že stará matka mu povedala, že je blázon bláznivý, že matka ho bila po hlave, krížoch, pričom raz ho kopla, tiež, že sa mu smiala, neodpovedala, keď sa jej pýtal, že nikdy nebol pre nich dosť dobrý, že oni sa chcú cítiť lepšie tak, ako to robila aj jej matka pri nej, že maloletý tam, kde býva prežíva Osvienčim, že si nemôže povedať svoj názor, že sestra na ňu žiarlila, znalkyňa uviedla, že ak by k takémuto správaniu vo vzťahu k maloletému dochádzalo, tak výsledky psychologického vyšetrenia by poukázali na masívnu neurotickú symptomatiku. Každý deň pracuje s deťmi, ktoré sú obeťami detského násilia. Projektívne metódy, ktoré použila pri vyšetrení maloletého Filipa, používa aj pri vypracovaní znaleckého posudku pre účely trestného konania, pri podozreniach, že maloleté dieťa je týrané. Ak v tomto smere u dieťaťa je prítomná patológia, tak by sa pri jeho vyšetrení, na základe aplikovaných projektívnych metód, prejavila. Ak by teda maloletý Q., bol týraným dieťaťom, tak príznaky týrania by sa na základe použitých metodík, prejavili. Príznaky syndróm CAN, príznaky poukazujúce na závažnú psychopatológiu, nezistila. Ak pri šetrení rodinných pomerov bolo zistené, že maloletý Q.a túlil k svojej matke, tak je možné vysloviť predpoklad, že u nej cítili bezpečie, dôveru a istotu. Ak pri rozhovore s kolíznym opatrovníkom bol nervózny a nesvoj, tak ide o prejav nestability a motorického nepokoja, ktorý je dôsledkom nezrelosti centrálnej nervovej sústavy, ktorá dozrieva v 8 až 9 roku veku dieťaťa. O patológiu sa nejedná, ale o fyziologický proces. To, že sa maloletý nevyjadril, z akého dôvodu sa nechce s navrhovateľkou stretávať, môže vyplývať z toho, že tejto téme neprikladá význam a nie je pre neho dôležitá, nakoľko rieši svojmu veku primerané ťažkosti a starosti. Pokiaľ odbiehal počas pohovoru z kancelárie sudcu tak preto, lebo to bola pre neho nová situácia. U detí v jeho veku, je prítomnosť rodiča pri návšteve inštitúcii alebo lekára, nevyhnutnosťou. Jednou zo základných potrieb detí je pocit istoty a bezpečia, je pritom zjavné, že v danej situácii sa maloletý tak necítil. S malými deťmi pracuje často a stretáva sa s tým, že ak si dieťa spomenie na rodiča, tak ho idú skontrolovať, či ho čaká a potom sa vrátia a pokračujú v práci. Vo svojej praxi sa stretáva s tým, že rodičia považujú telesné tresty za štandardnú výbavu výchovných prístupov,
v zmysle občasného fyzického trestu, pričom nie je možné hovoriť o týraní. Fyzický trest má účinok do 3 rokov veku dieťaťa, napr. ak dieťa príde k rúre, ktorá je teplá, radšej mu dá po ruke, lebo by nerozumelo vysvetľovaniu, že je teplá a popáli sa. Nevyjadruje sa pritom o intenzívnych represívnych opatreniach, ale o opatreniach, keď dieťa pochopí, že to čo robí, nie je správne a môže to ohroziť jeho zdravie.
89. Navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne poukázala na vymedzenie odvetvia poradenská psychológia a v tejto súvislosti na to, že znalkyňa je klinický psychológ.
90. Navrhovateľka k výpovedi znalkyne uviedla, že maloletý Q. bol neprimerane bitý, pričom aj svedkyňa videla ako si stará matka na ňom vybíjala zlosť. Matka ako formu trestu použila to, že mu zjedla jahody. Maloletý má prehrievaný termoregulačný mechanizmus. V predškolskom zariadení sa správal bojazlivo.
91. Z vyjadrenia Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. zo dňa 15.8.2019 vyplýva, že interpretácia všetkých projektívnych techník prináleží výlučne psychológovi, ktorý má patričné teoretické vzdelanie a prax v práci s týmito metódami. Ich ústav vydal stanovisko ohľadne odborných kompetencií znalcov z odboru Psychológia, konkrétne ohľadne odvetví klinická psychológia detí a dospelých a poradenská psychológia, a ktoré aj bolo dané na vedomie riaditeľovi odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Kompetencie znalca z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých sú širšie, ako kompetencie znalca z odvetvia poradenskej psychológie, čo znamená, že klinický psychológ s uvedenými dvomi odvetviami môže to čo poradenský psychológ, čo však neplatí naopak.
92. Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenie odsekov 1 až 4 sa použije primerane.
93. Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej, citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienkami na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopnosti a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
94. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
95. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.
96. Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrh nie je podaný dôvodne.
97. Navrhovateľka, svojím dispozičným úkonom predmetom konania urobila nárok o úpravu styku s maloletým Q., nar. 3.5.2011.
98. Zákonodarca v ustanovení § 25 ods. 5 Zákona o rodine v súlade s čl. 8 Dohovoru o právach dieťaťa, zakotvil možnosť úpravy styku dieťaťa aj s blízkymi osobami.
99. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
100. Citované ustanovenie zákona rozlišuje medzi osobami, ktoré sú si navzájom blízke (príbuzní v priamom rade, súrodenci a manžel) a osobami, ktoré sa za určitých podmienok považujú za blízke (t. j. iné osoby).
101. Navrhovateľka a Mgr. N. Pápežová, sú sestry.
102. Maloletý Q. je synovcom navrhovateľky.
103. Navrhovateľka po narodení maloletého Q. prichádzala do domácnosti, v ktorej býval. Vytvorili si k sebe citový vzťah, čo potvrdila aj matka dieťaťa v konaní ČVS: ORP-688/PD-PD-2017. Svedkovia vypočutí v predmetnom konaní (7P 23/2017), a to K. Y., V.. Jana T., V. F., I.. I. E., vnímali vo vonkajšom prostredí správanie navrhovateľky a maloletého, ako prejav citovej náklonnosti. Rodičia dieťaťa v tejto časti, výpovede svedkov nenamietali. Na základe väzieb v citovej oblasti je možné vyvodiť, že navrhovateľka a maloletý Q. boli blízkymi osobami. Námietky rodičov, že uvedení svedkovia nevnímali tie situácie, keď navrhovateľka zasahovala do ich rodičovských pozícii, súd bude posudzovať až v ďalších častiach odôvodnenia rozsudku.
104. Kritériami pri úprave styku s blízkymi osobami, sú: a) záujem maloletého dieťaťa a b) ak si to vyžadujú pomery v rodine.
105. Súd posudzoval otázku, či je v záujme maloletého Filipa (nie navrhovateľky), aby bol s ním navrhovateľke upravený styk.
106. Podľa § 30 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.
107. Podľa čl. 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
108. V oblasti výchovy dieťaťa, ktorá pokrýva široký rozsah práv a povinností, majú výsostné postavenie rodičia.
109. V záujme maloletého dieťaťa predovšetkým je, aby vyrastalo v rodinnom prostredí, a to v atmosfére stability, harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju osobnosti.
110. Súčasná právna úprava akceptuje z hľadiska záujmu dieťaťa, aby boli rozvíjané jeho pozitívne vzťahy i s blízkymi osobami. Súd však musí vziať do úvahy aj ustanovenie § 30 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, čl. 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, či pri úprave styku s blízkou osobou, nenastane rozpor s právom rodičov na výchovu dieťaťa.
111. Súd posudzoval otázku, či styk s navrhovateľkou obohatí maloletého Q. po citovej, rodinnej a výchovnej stránke.
112. Od mesiaca mája 2017, rodičia navrhovateľke neumožňujú kontakt s maloletým Q.. Dôvod však nespočíva v svojvoľnom konaní, ktorého cieľom by bolo odcudzenie dieťaťa od nej, ale v tom, že v súvislosti so stretávaním s maloletým, začalo dochádzať k interpersonálnym konfliktom, ktoré vyplývali z rozdielnych názorov na jeho výchovu, výživu, obliekanie, spôsob hrania i zdravotnú starostlivosť. Navrhovateľka sa počas dňa v domácnosti rodičov dieťaťa zdržiavala niekoľko hodín, prípadne i celý deň. V prípade, ak matku, resp. rodičov a starú matku s maloletým v domácnosti nezastihla, hľadala ich na miestach, o ktorých vedela, že tam chodia. Rodičmi nastavený model výchovy, starostlivosti i ich rozhodnutí dlhodobo ovplyvňovala a spochybňovala, čo narušovalo fungovanie rodiny. Vznikali konflikty, pri ktorých zúčastnené dospelé osoby za prítomnosti maloletého Q. si nadávali, pričom používali i hrubé slová. Navrhovateľka svoje správanie vo vzťahu k výchove a starostlivosti odôvodňovala tým, že rodičia maloletého zanedbávajú. Z výsledkov vykonaného dokazovania ale nevyplýva, že by neboli osobnostne spôsobilí zabezpečiť jeho starostlivosť a adekvátnu výchovu. Navrhovateľka na matku a starú matku podávala na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, Odbor sociálnych vecí a rodiny oznámenia a na Okresnej prokuratúre Prievidza podala trestné oznámenie, pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Vec bola orgánmi činnými v trestnom konaní odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na
postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. I takéto správanie navrhovateľky malo za následok, že celkom stratila ich dôveru. Odmietajú ju vpustiť do svojho života. V priebehu konania vzťah zostal naďalej narušený a v emocionálnej bariére. Rodičia ani navrhovateľka neprejavili túžbu po zmierení, čo bolo zrejmé na každom z určených termínov pojednávaní. Dňa 14.6.2019 sa navrhovateľka vyjadrila, že vzťahy, ktoré sú neexistujúce, nie je možné napraviť. Z toho vyplýva, že na vzťahu s rodičmi jej už nezáleží. Jej prioritou, ako to uviedla, je vzťah s maloletým Q. Akákoľvek úprava styku blízkej osoby s dieťaťom, ale nevyhnutne vyžaduje pokojnú a korektnú komunikáciu. Konfliktný, problematický vzťah medzi rodičmi a navrhovateľkou, by u maloletého pri realizácii styku vytváral neistotu a emočnú záťaž. Rodičia v priebehu konania predložili znalecký posudok č. 73/2018, vypracovaný PhDr. Y. D.u, znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých. Znalecký posudok má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalkyňa si je vedomá následkov vedome podaného nepravdivého znaleckého posudku. Náplňou činnosti znalca je, aby na základe aplikácie odborných znalostí na určité konkrétne údaje alebo na popis situácie, s využitím exaktne stanovených metód alebo postupov, vyslovil vysoko pravdepodobný a objektivizovaný záver o tom, že určité stavy, javy, situácie alebo skutočnosti nastali, nastanú alebo existujú v podobe, opísanej v závere posudku. Znalecký posudok súd hodnotí ako každý iný dôkaz, avšak odborné závery v ňom obsiahnuté, hodnoteniu nepodliehajú. Zo znaleckého posudku č. 73/2018 a z výsluchu znalkyne vyplýva, že z psychologického hľadiska, ak bude pokračovať nejednotnosť výchovných postupov, môže to vážne narušiť zdravý duševný vývin maloletého Q.. Vysoko pravdepodobný je pritom výskyt emočnej poruchy i vývin posttraumatickej stresovej poruchy. Podľa Odborného vyjadrenia MUDr. I. D., pedopsychiatra zo dňa 28.5.2018, citové väzby blízkej osoby a ich následné uplatňovanie nesmú narušovať výchovný proces u maloletého dieťaťa a fungovanie rodiny. Situácia, keď blízka osoba dlhodobo nerešpektuje výchovné pravidlá, záujmy a rozhodnutia pri výchove dieťaťa, môže viesť ku konfliktu lojality, k citovej nestabilite, k narušeniu pocitu bezpečnosti poskytovaného rodičmi, k citovému odcudzeniu, a k nepriateľstvu voči vlastným rodičom. Podľa vypracovaného znaleckého posudku č. 73/2018, prerušenie kontaktu s navrhovateľkou nemá negatívny vplyv na zdravý duševný vývin maloletého. Pred znalkyňou aj pred súdom maloletý uviedol, že nechce, aby ku ním chodila, nechce sa s ňou stretávať. Najradšej má matku, otca a starú matku. Maloletý však vzhľadom na svoj vek, nedokázal v súvislostiach verbálne objektívne zhodnotiť rodinnú situáciu, v ktorej sa nachádza. Ako to už bolo uvedené, princíp ochrany záujmov dieťaťa je základom úpravy rodinnoprávnych vzťahov. V záujme maloletého Q. je, aby bola jeho výchova, starostlivosť zabezpečovaná v stabilnom rodinnom prostredí. Prerušenie styku s navrhovateľkou nenarušilo stabilitu výchovného prostredia, práve naopak, vytvorilo ju. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že by absencia citových väzieb s navrhovateľkou bola na ujmu maloletého a brzdila mu rozvoj osobnosti, formovanie hierarchie hodnôt a celkový proces socializácie. Ťažisko posudzovanej veci sa nachádza v názoroch navrhovateľky na výchovu, čo bolo zdrojom konfliktov s rodičmi, a ktorým bol maloletý Q. vystavený. I zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 16.6.2017 vyplýva, že dňa 12.5.2017 sa maloletý v prítomnosti navrhovateľky správal nekontrolovane, vyžadoval si jej pozornosť a svoju matku odmietal rešpektovať. Súd už uviedol, že nebolo zistené, že by rodičia neboli osobnostne spôsobilí zabezpečiť starostlivosť o maloletého a jeho riadnu výchovu. Riešenie rodinných vzťahov musí vyjsť zo snahy dospelých, najmä zo strany navrhovateľky. Je potrebné, aby svoje správanie voči rodičom zmenila pozitívnym smerom. Milujúca teta, totiž neznevažuje rodičov v ich rodičovskej pozícii. Len v prípade úpravy vzťahov dospelých zúčastnených osôb, ktorých stretnutia by boli nekonfliktné, pri ktorých by si prejavovali úctu, by sa maloletý Q.ítil bezpečne a pokojne. Súd nemôže pripustiť (dopad situácie), aby maloletý bol vystavovaný dlhodobej psychickej záťaži, spôsobovanej konfliktnými situáciami, sprevádzanými osobnými výpadmi, ktoré vznikali v súvislosti s príchodmi navrhovateľky do rodinného prostredia. Súd vo veci rozhodol s prihliadnutím na záujem dieťaťa. V čase rozhodovania vo veci, jeho najlepším záujmom je, ak nebude navrhovateľke styk s ním upravený.
113. Súd posudzoval aj druhé podstatné kritérium a to, či styk navrhovateľky s maloletým Q. si vyžadujú pomery v rodine.
114. Navrhovateľka ako dôvod úpravy styku s maloletým, z hľadiska pomerov v rodine označila to, že sú mu mnohé práva upierané, že je zanedbávaným, týraným dieťaťom, a ak by s ním bola v kontakte, mala by prehľad o tom, ako sa rodičia, stará matka k nemu správajú, a mohla by ich usmerňovať. V tejto súvislosti poukazovala na CAN syndróm.
115. Syndróm CAN, je súborom nepriaznivých príznakov v najrôznejších oblastiach stavu a vývoja dieťaťa i jeho postavenia v spoločnosti a v rodine.
116. V klinickej praxi, sa pediater i psychológ stretávajú i s prejavmi násilia uskutočňovaného na deťoch. Ide pritom o každú formu ubližovania, prejavu nadvlády, zneužitia moci, vyhrážania, fyzického a psychického nátlaku na dieťa. U detí je klinický obraz traumatických stresových porúch, modifikovaný vývojovými aspektmi: kognitívnymi, emočnými, sociálnymi.
117. Pred vypracovaním znaleckých posudkov, znalkyňa psychodiagnosticky vyšetrila maloletého Q. a jeho matku (č. 73/2018) a navrhovateľku (č. 10/2019).
118. Vo vypracovanom znaleckom posudku č. 10/2019 znalkyňa uviedla, že v rámci psychologického vyšetrenia osobnosti maloletého Q., ako znalec a klinický psychológ, príznaky týrania nezistila.
119. Na pojednávaní dňa 18.6.2019 znalkyňa uviedla, že projektívne metódy, ktoré aplikovala pri psychologickom vyšetrení maloletého Q.a, používa aj pri vypracovaní znaleckých posudkov pre účely trestného konania, pri podozrení zo spáchania zločinu týrania maloletého dieťaťa. Ak je v tomto smere u dieťaťa prítomná patológia, tak sa pri jeho vyšetrení prejaví. Ak by teda maloletý Q. bol týraným dieťaťom (i ak by vo vzťahu k nemu dochádzalo k takému správaniu, aké popísala navrhovateľka), tak príznaky týrania (syndróm CAN) by sa pri psychodiagnostike (aplikované projektívne metódy) prejavili, a to i za situácie, že neboli psychologicky vyšetrení všetci členovia domácnosti. Každý deň pracuje s deťmi, ktoré sú obeťami detského násilia.
120. Z vypracovaného znaleckého posudku č. 73/2018 vyplýva, že vzťah maloletého k matke je výsostne pozitívny, považuje ju za jednu z najdôležitejších osôb a oporu vo svojom živote. Vzťah matky k nemu je taktiež pozitívny, citovo vrelý, ochraňujúci a bezpodmienečný, nezaujíma voči nemu egoistický alebo majetnícky postoj, záleží jej na jeho fyzickom a duševnom zdraví i morálnom vývine. Dokáže mu zabezpečiť dostatočnú saturáciu emocionálnych potrieb, stabilné výchovné prostredie, pravidelný denný režim a uprednostniť jeho potreby pred vlastnými potrebami. Vo vzťahu k nemu využíva vhodné výchovné opatrenia. Psychický stav a celkový psychomotorický vývin maloletého je v norme a zodpovedá jeho aktuálne, dosiahnutému kalendárnemu veku.
121. Ako to už bolo uvedené, znalecký posudok je len jedným z dôkazov.
122. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza opakovane vykonal šetrenia rodinných pomerov, počas ktorých nezistil nedostatky v starostlivosti o maloletého Q., ani skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by bol vystavený psychickému, či fyzickému týraniu. V domácnosti, v ktorej vyrastá sú mu zabezpečované všetky potreby z hľadiska zdravého fyzického a psychického vývoja. K rovnakým záverom dospeli i orgány činné v trestnom konaní, ktoré preto nezačali trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Šetrenie v rodine vykonali i pracovníci Mestského úradu Prievidza, aj za prítomnosti odborného referenta Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím so záverom, že rodičia sa o maloletého Q. riadne starajú a zabezpečujú mu všetky osobné a životné potreby. Podľa písomných vyjadrení Materskej školy, Nábrežie Sv. Cyrila č. 360/28, Prievidza, maloletého do zariadenia vodila a vyzdvihovala stará mama, ktorá sa na neho informovala každý deň, spolupracovala s nimi, na jej príchod sa tešil. Matka o maloletého tiež prejavovala záujem, a to po každej stránke, zúčastňovala sa i rodičovských združení a informoval sa aj otec. Na maloletom nespozorovali žiadne známky fyzického napadnutia, a ani psychického ubližovania. Podľa vyjadrenia Základnej školy s materskou školou Koš a svedkyne Mgr. U. R., maloletý Q. dosahuje veľmi dobré vyučovacie výsledky, jeho správanie v kolektíve triedy je bezproblémové, nekonfliktné, rodičia k jeho výchove pristupujú poctivo a svedomito. Z výsluchu svedkyne K. Y. vyplýva, že podľa toho čo mala možnosť vidieť, maloletý má k matke vytvorený dobrý vzťah. Svedkyňa Ing. N. T. vzťah matky a syna, hodnotila ako bežný. Podľa lekárskych správ MUDr. Z. I., prístup matky k maloletému Q. bol vždy jemný, dorozumievanie harmonické. Ako ošetrujúca lekárka nikdy na ňom nevidela známky fyzického násilia, od narodenia bol jeho psychomotorický vývoj priaznivý a o neho postarané.
123. Uvedené zistenia (bod 122.), rovnako ako závery znaleckých posudkov č. 73/2018 a č. 10/2019 sú podkladom pre záver, že matka je plne osobnostne spôsobilá zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého Q. a jeho adekvátnu výchovu. So svojou úlohou rodiča je stotožnená. Znalkyňa otca
psychodiagnosticky nevyšetrila. Výsledky vykonaného dokazovania, ale nenasvedčujú tomu, že by u neho boli prítomné poruchy rodičovstva, že by nebol plne osobnostne spôsobilý zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého.
124. Navrhovateľka tvrdila, že u maloletého je zanedbávaná lekárska starostlivosť, že má nedostatočnú výživu, že sú nedostatky v jeho obliekaní a obúvaní.
125. Podľa lekárskych správ MUDr. Z. I., matka dodržiava všetky pokyny z ambulancie, maloletý (občas na vyšetrenia prichádza so starou mamou, ojedinele i s otcom) je vždy pekne upravený, čistý, v dobrom telesnom stave. Podľa lekárskej správy MUDr. S. H., v ktorej starostlivosti je od 11.12.2017, pri vyšetreniach, na ktoré prichádza v sprievode matky, spolupracuje. Podľa listinného dôkazu predloženého matkou dňa 2.10.2019 (plánovaná návšteva), má určený termín vyšetrenia na 25.11.2019. Podľa fotografie z mobilného telefónu matky, oboznamovanej na pojednávaní dňa 24.7.2018, predné zuby dieťaťa sú bez kazu. V priebehu konania maloletého vyšetrila pediatrička MUDr. N. T., výsledky vyšetrení boli v norme, nezistila známky zanedbávania, týrania. Podľa písomných vyjadrení Materskej školy, Nábrežie Sv. Cyrila č. 360/28, Prievidza, maloletý do zariadenia vždy prichádzal čistý a upravený. Tiež Základná škola s materskou školou Koš sa vyjadrila, že na vyučovanie prichádza pekne a čisto oblečený. Podľa výpovede svedkyne Mgr. U. R., oblečený chodí podľa aktuálneho počasia: v lete krátky rukáv, v zime bundu, čiapku. Topánky nosí kvalitné, kožené s klenbou, v ktorej súvislosti poukázala i na jednu z fotografií č. l. 719a. V triede sedel pri okne, kde mu bola zima, preto ho presadila. Žiakov si všíma a ak je to potrebné, vyzve ich, aby si časť odevu vyzliekli. Maloletý Q. si do školy nosí vhodnú desiatu, stravuje sa i v školskej jedálni, nedošlo k situácii, že by sa u neho prejavili zažívacie ťažkosti. Maloletý počas výsluchu uviedol, že jedlo v domácnosti pripravuje stará matka, pričom má rád slížikovú polievku a koložvár.
126. Uvedené zistenia, nie sú podkladom pre vyvodenie záveru, že u maloletého je prítomná forma CAN syndrómu: telesné týranie pasívnej formy.
127. V priebehu konania (dňa 2.10.2019) bola súdu predložená lekárska správa MUDr. F. G. ktorá potvrdzuje tvrdenia navrhovateľky, že maloletý mal (v minulosti) výrazne pokazený dočasný chrup. Podľa lekárskej správy, deštrukcia chrupu mohla byť spôsobená nedostatočnou informovanosťou matky. Na preventívne prehliadky s maloletým sa však pravidelne dostavovala, ale pri bolestivých epizódach pre jeho nespoluprácu, následné prehliadky nebolo možné vykonať.
128. V súčasnej dobe, s poukazom na obsah lekárskej správy MUDr. S. H., maloletý pri vyšetreniach, ako to už bolo uvedené, spolupracuje. Z toho je možné vyvodiť, že ošetrenia chrupu sa už dajú zrealizovať a nemá ho zdevastovaný. Nasvedčujú tomu i termíny jeho vyšetrení: apríl 2019, dňa 25.11.2019, aj fotografia predných zubov dieťaťa, ale aj lekárska správa MUDr. N. T.. To, že sa matka v minulosti dostatočne neinformovala, ako postupovať pri starostlivosti o dočasný chrup, ju nijako neospravedlňuje, ale ani nie je dôvodom pre to, aby bol navrhovateľke upravený styk s maloletým. Ako to už bolo uvedené, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Štátna ingerencia do výchovy dieťaťa sa premieta aj do ustanovení Zákona o rodine, ktoré umožňuje zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností. Súd nezačal konanie bez návrhu o obmedzenie alebo pozbavenie výkonu rodičovských práv a povinností, lebo k tomu neboli splnené zákonom kvalifikované skutočnosti. Z týchto dôvodov, súd pojednávanie zo dňa 2.10.2019 už neodročoval, a postupom podľa § 80 ods.4 zák. č. 578/2004 Z.z., nežiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o zbavenie povinnosti u ošetrujúcich lekárov dieťaťa, zachovávať mlčanlivosť.
129. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 14.6.2019 poukázala na vyjadrenie PhDr. Y. R., ktorú jej vtedajšia právna zástupkyňa oboznámila so zápisnicou z pojednávania zo dňa 4.6.2018 a so správou kolízneho opatrovníka zo dňa 22.8.2018.
130. PhDr. Y. R., psychologička, nerealizovala pre účely konania psychodiagnostiku maloletého Q., jeho rodičov, nebola oboznámená s obsahom celého spisu, resp. jeho podstatnej časti, napriek tomu hodnotila postup kolízneho opatrovníka, a to len na základe zápisnice zo dňa 4.6.2018 a správy z prešetrenia rodinných pomerov zo dňa 22.8.2018. Pre vyslovenie názoru, ktorý by bol objektívny, nemala dostatok podkladov. Preto, súd na jej vyjadrenie neprihliadal. V tejto súvislosti, ale poukazuje na to, že výsledky šetrenia rodinných pomerov zo strany kolízneho opatrovníka nie sú v rozpore
so šetreniami pomerov, realizovanými Mestským úradom Prievidza, so správami z predškolského zariadenia, základnej školy, triednej učiteľky maloletého, z postupu orgánov činných v trestnom konaní, ani s upovedomením o výsledkoch vybavenia podnetu od verejnej ochrankyne práv prof. JUDr. I. C., PhD., podľa ktorého Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza postupoval v súlade s platnou právnou úpravou.
131. Navrhovateľka namietala písomné podania Základnej školy s materskou školou Koš, výpoveď triednej učiteľky maloletého s tým, že matka je zamestnancom uvedenej školy. Tiež namietala lekársku správu MUDr. S. H. s tým, že je to známa starej mamy dieťaťa a lekársku správu MUDr. N. T., pretože má miesto sídla ambulancie, blízko miesta trvalého bydliska otca.
132. Spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a lekárskych správ iba na základe ich kolegiálneho, spoločenského vzťahu, miesta pôsobenia v blízkosti bydliska účastníka konania bez toho, aby vieryhodnosť spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí, resp. vyjadrení od participujúcich subjektov.
133. Vyjadrenie Základnej školy s materskou školou Koš, svedecká výpoveď Mgr. U. R., lekárska správa MUDr. S. H., MUDr. N. T., nie sú v rozpore s inými vykonanými dôkazmi, a to najmä zo znaleckým posudkom č. 73/2018, č. 10/2019, so správou Materskej školy, Nábrežie Sv. Cyrila č. 360/28, Prievidza, so správami z prešetrenia rodinných pomerov.
134. Navrhovateľka tvrdila, že maloletý bol v materskej škole šikanovaný, že videla ako ho dvaja chlapci držali za ruky, búchali do chrbta, že sa nevedel brániť, že i v súčasnej dobe je utiahnutý, má adaptačné problémy, strach komunikovať.
135. Z vyjadrenia Materskej školy, Nábrežie Sv. Cyrila č. 360/28, Prievidza vyplýva, že adaptácia u maloletého Q. prebiehala ťažšie, bol utiahnutý, jeho komunikácia sa ale postupne zlepšila, začal sa adaptovať na nové podmienky. V triede riešili problém, ktorý mal s iným dieťaťom. Po pohovore s dotknutým dieťaťom a s jeho matkou, sa problém vyriešil k spokojnosti všetkých zúčastnených osôb. MUDr. Z. I. v lekárskej správe potvrdila počiatočné adaptačné problémy maloletého v predškolskom zariadení. Zo súhrnu psychologického vyšetrenia u maloletého Q., realizovaného PhDr. Y. D. tiež vyplýva prítomnosť adaptačných ťažkostí a nedôverčivosť. Na pojednávaní znalkyňa vysvetlila, že každý človek - každé dieťa má rôznu schopnosť adaptácie. Maloletý potrebuje dlhší časový priestor na prispôsobenie sa neznámemu prostrediu, osobám. Nedôverčivosť, ktorú u neho zistila, vyplýva z jeho zvýšenej vnímavosti voči vonkajšiemu prostrediu, cudzím osobám. Ide pritom u neho o detskú osobnosť, s vyvíjajúcou sa štruktúrou. Z výsluchu svedkyne Mgr. U. R. vyplýva, že maloletý Q. si postupne zvykal na režim školy. Do aktivít v triede sa ale zapája, hrá sa s ostatnými spolužiakmi, komunikuje s nimi. Ku fotografiám predloženým navrhovateľkou uviedla, že na školské podujatia, ktoré sú na nich zachytené, sa veľmi tešil a nebol pasívnym pozorovateľom, ktorému by bolo ubližované.
136. Uvedené zistenia nie sú podkladom pre vyvodenie záveru, že u maloletého je prítomná forma CAN syndrómu: psychické týranie aktívnej alebo pasívnej formy.
137. Navrhovateľka tvrdila, že maloletý je izolovaný od rodiny, že rodičia s ním nechodia von, že nemá kamarátov.
138. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že maloletý udržiava kontakty so starými rodičmi z Liskovej a tiež so sestrami otca, ktoré resp. jedna z nich v čase určených termínov celodenných pojednávaní dňa 14.6.2019, dňa 1.10.2019 a dňa 2.10.2019 poskytovala starostlivosť maloletej S., a po skončení vyučovania aj maloletému Q.. O tom, že bol na prázdninách u starých rodičov, napísal aj v liste adresovanom triednej učiteľke, ktorá žiakom zadala dobrovoľnú úlohu s témou: čo robili cez prázdniny. Počas výsluchu maloletý uviedol, že keď si urobí domáce úlohy s matkou, starou matkou a niekedy aj s otcom (pracuje v zahraničí) chodí von, kde sa prechádza, bicykluje, navštevuje aj starých rodičov v Liskovej. Má kamaráta U. a kamarátku T..
139. Uvedené zistenia nie sú podkladom pre vyvodenie záveru, že u maloletého je prítomná forma CAN syndrómu: psychické týranie pasívnej formy - nedostatok podnetov.
140. Navrhovateľka tvrdila, že maloletý má v sebe vnútorný nepokoj a nervozitu, je fixovaný na matku, čoho dôkazom je i to, že počas výsluchu dňa 18.6.2019 z kancelárie odbiehal, aby sa uistil, či ho matka čaká, tiež dňa 8.4.2019 počas pohovoru s kolíznym opatrovníkom bol nesvoj a nervózny, túlil sa k matke.
141. Matka je pre maloletého najdôležitejšia vzťahová osoba, cíti u nej bezpečie, dôveru a istotu. Znalkyňa na pojednávaní z psychologického hľadiska vysvetlila, že je prirodzené, že dieťa sa k matke túlilo. Nestabilita, motoricky nepokoj sú u neho dôsledkom nezrelosti centrálnej nervovej sústavy, čo nie je patologický prejav, ale fyziologický proces. To, že počas šetrenia rodinných pomerov bol nesvoj, mohlo byť spôsobené príchodom cudzích osôb do domácnosti a poukazuje to na to, že sa ťažšie prispôsobuje. Pokiaľ z kancelárie sudcu počas výsluchu odbiehal, išlo pre neho o novú situáciu, v ktorej sa mohol cítiť ohrozený. Pri jej práci s maloletými deťmi dochádza k situáciám, že chcú skontrolovať, či ich rodič čaká pred miestnosťou, a keď sa uistia, že tomu tak je, v práci pokračujú.
142. Uvedené zistenia nie sú podkladom pre vyvodenie záveru, že u maloletého je prítomná forma CAN syndrómu: psychické týranie pasívnej formy - deprivácia.
143. Navrhovateľka tvrdila, že maloletý je telesne týraný, rôznymi spôsobmi, ktoré popísala.
144. Z vyjadrenia Materskej školy, Nábrežie Sv. Cyrila č. 360/28, Prievidza, Základnej školy s materskou školou Koš, triednej učiteľky, ošetrujúcej lekárky, zo správy z prešetrenia rodinných pomerov nevyplýva, že by maloletý Q. mal po tele poranenia, zranenia, tržné rany, podliatiny, zlomeniny vysvetliteľného alebo nevysvetliteľného pôvodu.
145. Uvedené zistenia ani závery znaleckých posudkov, nie sú podkladom pre vyvodenie záveru, že u maloletého je prítomná forma CAN syndrómu: fyzické týranie aktívnej formy.
146. Svedkyňa K. Y. videla zo svojho bytu na materskú školu, ktorú maloletý Q.avštevoval, ako dieťa pôsobil na ňu utiahnuto, do kolektívu sa nezačleňoval. Ako to už bolo uvedené, maloletý v predškolskom zariadení prekonával adaptačné ťažkosti. Svedkyňa MUDr. I. E., tiež stretávala maloletého v prítomnosti maky a starej matky, aj na ňu pôsobil smutným a utiahnutým dojmom. Na základe týchto zistení, ale bez ďalšieho nie je možné vyvodiť, že u neho dochádzalo k citovému a duševnému zanedbávaniu. Svedkyňa, pritom mala i sprostredkované informácie od svojej matky, ktorá videla maloletého Q.a v prítomnosti starej matky a bol šťastný, spolu sa naháňali. Svedok V. F. tiež videl starú matku prechádzať sa s maloletým. Uviedol, že sa k nemu správala normálne. Stretol ich aj na pieskovisku. Maloletý Q. sa hral s jeho vnukom a on sa rozprával s jeho starou matkou. Svedok nad tým, čo vnímal zmyslami, sa nepozastavoval z hľadiska toho, že správanie, prejavy maloletého by vybočovali z normálu (jeho výpoveď nebola v rozpore s výpoveďou svedkyne J. Y. - starej matky). Súd nepopiera, že maloletý Filip na MUDr. I. E. mohol pôsobiť smutným a utiahnutým dojmom, ale z výsledkov znaleckého dokazovania nebola zistená patológia. Svedkyňa K. Y., Ing. Jana Nechalová, MUDr. I. E. uviedli, že keď maloletého Q. stretli, bol naobliekaný. Tiež svedkyňa I. B. uviedla, že ho stretla, keď mal 4 - 5 rokov, bolo teplo a mal na sebe čiapku a vetrovku. F. D. zase uviedla, že keď maloletého Q. stretla, tak nebol neprimerane oblečený. Z vyjadrenia predškolského zariadenia a tiež školy, ktorú aktuálne dieťa navštevuje, a ani zo správ o prešetrení rodinných pomerov nevyplýva, že by chodil neprimerane oblečený. Dôsledkom prehrievania maloletého, by podľa názoru súdu bola zvýšená chorobnosť, ktorú by zaznamenal detský lekár, škola, k čomu nedošlo. Je pravdou, že po tom ako začal navštevovať predškolské zariadenie, jeho dochádzka bola nízka, avšak z vyjadrenia Materskej školy, Nábrežie Sv. Cyrila č. 360/28, Prievidza vyplýva, že dôvod spočíval v ťažšej adaptácii. Ak aj svedkyne K. Y., V.. N. T., I.. I. E., I. B. videli, že maloletý je naobliekaný, len na základe toho nie je možné z toho vyvodiť, že rodičia dieťa zanedbávali, resp. zanedbávajú. Svedkyne dieťa neobliekali, a tak ani nemohli vedieť, koľko vrstiev oblečenia malo v skutočnosti na sebe. Svedkyňa K. Y. uviedla, že pri vzájomnej komunikácii sa J. Y. pred ňou vyjadrila, že keď maloletý Q. odmieta jesť, tak mu otvorí ústa varechou a nakŕmi ho. Svedkyňa J. Y. popierala, že by maloletému otvárala ústa pomocou varechy, a ak pri komunikácii použila slovo varecha, tak len ako prirovnanie: „môžete ho aj s varechou pchať, ale jesť aj tak nebude“. Na základe uvedených slovných spojení „o vareche“, je zrejmé, že svedkyne sa spolu rozprávali. Svedkyňa K. Y. situáciu, kedy by stará matka kŕmila dieťa varechou, svojimi zmyslami nevnímala. Keby k tomu skutočne dochádzalo, takýto spôsob podávania jedla, by ovplyvnil vnútorné prežívanie maloletého a poznačil psychický stav, čo by sa prejavilo ako patológia pri súdnoznaleckom dokazovaní, pri konzumácii jedla v škole, k čomu ale
nedošlo. Navyše vzťah matky k dieťaťu je citovo vrelý, ochraňujúci, a ak by k takémuto správaniu zo strany starej matky dochádzalo, tak by tomu zabránila. Z vykonania dôkazného prostriedku - výsluchu matky vyplýva, že k takej situácii nedošlo. Na základe tohto názoru, súd už pojednávanie zo dňa 2.10.2019 za účelom konfrontácie svedkýň, neodročoval. Svedkyňa Ing. N. T. sa počas výsluchu vyjadrila k situácii, kedy sa otočila, lebo počula krik, pričom videla ako stará matka maloletého, ktorý v tom čase navštevoval predškolské zariadenie, bila po zadku. Vyhodnotila to, ako neprimeranú bitku a chcela urobiť aj oznámenie na odbore sociálnych vecí. Svedkyňa J. Y. uviedla, že je proti telesným trestom. Výslovne ale nepoprela, že ju uvedená svedkyňa videla ako maloletého bije po zadnej časti tela. Z vyjadrenia Materskej školy, Nábrežie Sv. Cyrila č. 360/28, Prievidza vyplýva, že maloletého Q. do predškolského zariadenia vodila a aj vyzdvihovala stará matka, že na jej príchod sa tešil, že sa na neho denne pýtala a spolupracovala s nimi, nespozorovali na ňom žiadne známky fyzického napadnutia, na starú matku sa nikdy nesťažoval. Znalkyňa na základe aplikovaných projektívnych metód, prejavy týraného, bitého a zanedbávaného dieťaťa, nezistila. Svedkyňa Ing. N. T. situáciu, ktorú vnímala, vyhodnocovala tak, že ju oznámi odboru sociálnych vecí. To podľa názoru súdu, nasvedčuje tomu, že k nej skutočne došlo. Súčasne uviedla, že v ďalšom období už svedkom takého správania starej matky nebola, i keď svoju dcéru vodila a vyzdvihovala z toho istého predškolského zariadenia. Počas výsluchu dňa 18.6.2019 maloletý Q. uviedol, že okrem rodičov má rád aj starú matku, ktorá spolu s nimi býva v jednej domácnosti. Podľa názoru súdu, stará matka v uvedenom prípade zlyhala, keď použila fyzický trest, čo je negatívnym javom (a súd ho v žiadnom prípade neospravedlňuje), avšak len na základe neho nie je možné ustáliť, že maloletý Q. je bitým dieťaťom. V tejto súvislosti opätovne poukazuje na výsledky znaleckého dokazovania, vyjadrenie materskej školy, pozitívne citové väzby dieťaťa k starej matke, ako aj na ochraňujúci vzťah matky k maloletému Q.. Na základe tohto názoru, súd už pojednávanie zo dňa 2.10.2019 za účelom konfrontácie svedkýň Ing. N. T. a J. Y., neodročoval.
147. Navrhovateľka poukazovala na to, že otec sa na výchove maloletého Q. podieľa nepravidelne, že rodina žije v spoločnej domácnosti so starou matkou.
148. Ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, ustanovuje rodičom povinnosť zabezpečiť aj výživu dieťaťa.
149. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je bližšie vymedzená ustanovením § 62 Zákona o rodine. Ide o základný pilier systému vyživovacích povinností, v zmysle ktorého sú rodičia povinní podľa svojich schopností, možností zabezpečiť dieťaťu životné podmienky nevyhnutné pre jeho zdravý rozvoj.
150. Matka maloletého Q., z dôvodu starostlivosti o druhé dieťa, čerpá rodičovskú dovolenku. Otec má k nej ako k manželke, a tiež k dvom deťom vyživovaciu povinnosť. Prácu si so súhlasom manželky zabezpečil v zahraničí. Z tohto dôvodu, sa na osobnej starostlivosti o maloletého nemôže pravidelne podieľať. V zahraničí dosahuje vyšší príjem, než aký by dosiahol na Slovensku. Takýto stav vo vzťahu rodičov, nie je v žiadnom prípade zanedbávaním starostlivosti otca o maloletého Q. byte, v ktorom bývajú má stará matka zriadené právo doživotného bývania. Rodičia maloletého nemali k dispozícii dostatok finančných prostriedkov, aby si iným spôsobom vyriešili svoju bytovú otázku. Spolužitie so starou matkou im vyhovuje a aj jej (necíti sa byť osamelou), pomáha im v starostlivosti o domácnosť, čo je potrebné rešpektovať a to bez ohľadu na to, aká je predstava navrhovateľky, a tiež svedkyne I. B. alebo K. Y..
151. Ako to už bolo uvedené, predmetom znaleckej úlohy nebolo psychologické vyšetrenie starej matky a ani otca. Avšak podľa znalkyne, ktorá pritom denne pracuje s obeťami detského násilia, ak by minimálne u jedného člena domácnosti bola prítomná duševná porucha (choroba), pri psychologickom vyšetrení maloletého by to bolo zistené (patológia), čo sa ale nestalo. Preto súd nenariadil znalecké dokazovanie, ktorému by sa podrobil otec a stará matka.
152. Navrhovateľka tvrdila, že ako dieťa bola týraná svojou matkou.
153. Svedkyňa Ing. N. T. uviedla, že navrhovateľka sa jej zdôverila, že matka ju v detstve týrala. Bližšími informáciami, ale nedisponovala. Svedkyňa I. B. uviedla, že jej brat (otec navrhovateľky) sa chcel s J. Y. rozviesť z dôvodu konzumácie alkoholických nápojov, ale ona sama ju pod vplyvom väčšieho množstva alkoholu nevidela.
154. Zo znaleckého posudku č. 10/2019 vyplýva, že u navrhovateľky ide o abnormálne štruktúrovanú osobnosť. V jej správaní z psychoterapeutického hľadiska, je možné uvažovať o výskyte typu reaktívneho protiprenosu, ktorého špecifickou formou je tzv. projektívna identifikácia. Ide o obranný mechanizmus pri zbavovaní sa „zlého ja“ smerom von a neúspešne a v snahe odmietnuť a vypudiť pocity bezmocnosti a hnevu, ich človek projikuje do niekoho iného. Podľa svedkyne I. B., navrhovateľka je výbušná, niekoľkokrát ju „brzdila“.
155. Z výsluchu svedkyne J. Y. vyplýva, že navrhovateľka nechcela súrodenca, bola zvláštna, nechcela sa dať pohladiť, počuť teplé slová. Fľašou po hlave ju nebila, do skrine nezatvárala, neškrtila, zranenie končatín jej nespôsobila, nechcela ju zo schodov zhodiť, ani iným nevhodným spôsobom sa ku nej nesprávala.
156. Tvrdenia navrhovateľky, že ju matka bila fľašou po hlave, škrtila, zatvárala do skrine, chcela zhodiť zo schodov nepotvrdila ani Ing. N. T. (ako sprostredkované informácie), ani I. B., resp. iní svedkovia. V lekárskej správe MUDr. D. K. zo dňa 13.6.2005 je síce uvedené, že navrhovateľku na schodoch zachytila matka a že utrpela zlomeninu palca, ale nie je možné vyvodiť, čo predchádzalo úrazovému deju, pričom zo slovného spojenia „zachytila matka“ nie je možné bez ďalšieho uviesť, že išlo o úmyselné „zachytenie“, s cieľom spôsobiť jej zranenie.
157. V konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľka ako dieťa bola svojou matkou týraná, že by vyrastala v patologickom rodinnom prostredí, a že by v takomto prostredí vyrastal i maloletý Q., a že teda by si pomery v rodine vyžadovali upraviť styk navrhovateľky s ním, a ani aby súd začal konanie bez návrhu o zasiahnutí do výkonu práv a povinností rodičov (napr. o zverenie maloletého Q. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky).
158. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 1.10.2019 prostredníctvom právneho zástupcu navrhla, aby súd postupom podľa § 80 ods. 4 zák. č. 578/2004 Z.z. žiadal Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky o zbavenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť I.. Z. I., MUDr. F. G., vykonal konfrontácie svedkov K. Y., V.. N. T. a Ivana F., ktorých účasť mala na deň 1.10.2019 zabezpečiť, čo sa jej ale nepodarilo, lebo to odmietli. Z dôvodov uvedených v bode 128., 146., súd tento návrh neakceptoval.
159. Znalecké posudky č. 73/2018 a č. 10/2019 súd vyhodnotil tak, že vo vzťahu k zadaniu sú úplné, ich závery sú logicky odôvodnené a nie sú v rozpore s ostatnými dôkazmi. Ku skutočnostiam uvádzaným v znaleckých posudkoch, súd znalkyňu aj vypočul. Odpoveď znalkyne na otázku č. 7 v znaleckom posudku č. 73/2018, súd bude posudzovať v ďalšej časti odôvodnenia rozsudku.
160. PhDr. Y. D., je znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí. Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že znalkyňa v znaleckom posudku č. 73/2018 sa vyjadrovala i k právnemu posúdeniu veci.
161. Podľa bodu 340100: Klinická psychológia detí prílohy č. 2 vyhl. č. 228/2018 Z.z., v trestnoprávnom konaní sa zaoberá posudzovaním faktorov psychického vývinu, porúch psychického vývinu, porúch správania a vplyvmi výchovného prostredia na vyvíjajúcu sa osobnosť dieťaťa. Skúma motiváciu konania dieťaťa, vierohodnosť jeho výpovedí ako svedka alebo poškodeného, ako aj rozsah psychickej ujmy, ak je obeťou trestnej činnosti. K uvedeným aspektom psychického vývinu dieťaťa sa vyjadruje aj v občianskoprávnych konaniach.
162. Podľa bodu 340200: Klinická psychológia dospelých prílohy č. 2 vyhl. č. 228/2018 Z.z., uplatňuje sa najmä v trestnoprávnych prípadoch, v rámci ktorých sa vyžaduje posúdenie intelektovej úrovne, osobnosti, motivácie konania páchateľa, posúdenie perspektívy resocializácie a v neposlednom rade aj vyjadrenie sa k prípadnej prítomnosti psychopatológie, ktorá by mohla mať vplyv na konanie páchateľa trestnej činnosti. Znalci tohto odvetvia sa uplatňujú aj pri posudzovaní vierohodnosti výpovede svedkov či poškodených, aj páchateľov trestnej činnosti a pri zhodnotení účasti obvineného na vyšetrovacích úkonoch a súdnom konaní. Uplatňuje sa tiež v občianskoprávnych konaniach, najmä vo vzťahu k spôsobilosti na právne úkony a posúdenia miery sťaženého spoločenského uplatnenia.
163. Podľa bodu 340300: Poradenská psychológia prílohy č. 2 vyhl. č. 228/2018 Z.z., ide o odvetvie, ktoré bolo vytvorené pre znalecké posudzovanie v občianskoprávnych konaniach, najmä vo vzťahu
k rozvodovým konaniam, úpravy styku dieťaťa s rodičmi a k problémom ohľadne zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Poradenská psychológia sa uplatňuje aj pri posudzovaní osobných a osobnostných predpokladov rodičov na výchovu a starostlivosť o dieťa, ako aj pri indikácií právnych opatrení v záujme dieťaťa.
164. Znalecké odvetvie poradenská psychológia v rámci znaleckého odboru psychológia bolo vytvorené pre znalecké posudzovanie v občianskoprávnych konaniach (civilných sporových, civilných mimosporových konaniach). Vo vzťahu k posudzovaniu problematiky uvedenej v bode 340300, 340100, 340200 prílohy č. 2 vyhl. č. 228/2018 Z.z., dochádza k prelínaniu činnosti klinických psychológov a poradenských psychológov. Klinický psychológ sa aj v občianskoprávnych konaniach vyjadruje k psychickému vývinu dieťaťa, k poruchám vývinu a správania, k vplyvom výchovného prostredia na jeho vyvíjajúcu sa osobnosť, skúma motiváciu konania dieťaťa, rozsah psychickej ujmy ak je obeťou, k intelektovej úrovni, osobnosti dospelých osôb, k prípadnej prítomnosti psychopatológie. V poslednej vete bodu 340200 prílohy č. 2 vyhl. č. 228/2018 Z.z., pokiaľ ide o občianskoprávne konania je uvedené, že najmä vo vzťahu k akému konaniu sa uplatňuje klinická psychológia dospelých. Slovné spojenie „najmä vo vzťahu“ znamená, že ide o príkladmý výpočet v konaní, a preto nie je vylúčené, aby sa klinická psychológia dospelých uplatnila i v konaní o úpravu styku blízkej osoby. V tejto súvislosti, súd poukazuje na vyjadrenie Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. zo dňa 15.8.2019 (č. l. 781).
165. Znalkyňa v znaleckom posudku č. 73/2018 a č. 10/2019 odpovedala na otázky, ktoré jej zadal objednávateľ (matka, resp. navrhovateľka).
166. V znaleckom posudku č. 73/2018 znalkyňa odpovedala na otázku č. 7, ktorá znela: „Je v záujme maloletého dieťaťa upravovať jeho stretávanie s J. 167. V odôvodnení rozsudku už súd citoval § 25 ods. 5 Zákona o rodine, v ktorom sú uvedené kritéria, ktoré musia byť splnené pri úprave styku s blízkou osobou.
168. V kompetencii znalkyne bolo odpovedať a vyjadrovať sa ku skutkovej otázke, nie k otázke právnej. Otázka č. 7 je právnou otázkou a odpoveď na ňu je právnym posúdením. Súd aj takto pristupoval k vyhodnoteniu vypracovaného znaleckého posudku. Právny záver na uplatnený nárok vychádza z vyhodnotenia dôkazov (i vo vzájomných súvislostiach): z výpovede svedkov, zo znaleckého posudku č. 73/2018, okrem odpovede na otázku č. 7, zo správ o prešetrení rodinných pomerov, z vyjadrení škôl, z lekárskych správ, z odborného vyjadrenia MUDr. I.. Preto súd neakceptoval návrh navrhovateľky na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania.
169. Znalkyňa termín psychologického vyšetrenia navrhovateľky určila na deň 14.1.2019, o 11.00 hod.. Na vyšetrenie sa dostavila o 12.00 hod. resp. o 12.30 hod., pričom písomné testové metodiky nedokončila ani do 19.50 hod.. Pokračovala v nich dňa 17.1.2019 po dobu cca 5 hodín, a tiež zostali nedokončené. Podľa vyjadrenia znalkyne na pojednávaní dňa 18.6.2019, navrhovateľka z hľadiska kognitívnej úrovne bola schopná testy vyplniť, a to že sa tak nestalo, spočíva v jej osobnosti. Z písomného vyjadrenia znalkyne zo dňa 20.2.2019, z e-mail komunikácie medzi ňou a s vtedajšou právnou zástupkyňou navrhovateľky vyplýva, že napriek tomu, že navrhovateľka nedokončila písomné testové metodiky, mala ako znalec pre vypracovanie znaleckého posudku dostatok metodík, ktoré boli vyplnené vrátane klinických metód, rozhovor, pozorovanie, aby mohla znalecký posudok (č. 10/2019) vypracovať. Ďalšie vyšetrenie navrhovateľky po dátume 17.1.2019 považovala za neefektívne a neprínosné. Znalkyňa na pojednávaní uviedla, že nedokončený zostal len jeden test. Zotrvávala na tom, že všetky ostatné diagnostické metódy, ktoré používa ako štandardnú súčasť „batérie“ testov pri psychologických vyšetreniach dospelých osôb, boli použité. Test, ktorý navrhovateľka nedokončila bol písomný dotazníkový test. Ako znalec väčšiu váhu pripisuje diagnostickým metódam, ktoré použila (sú uvedené v znaleckom posudku) a ktoré jej poskytli dostatok informácií, aby mohla odpovedať na položené otázky. Každý psychológ musí vychádzať z celkového obrazu a nie len z výsledkov jedného testu, pričom i nevyplnenie testu vypovedá o posudzovanej osobe. Priemerná dĺžka trvania písomných testových metodík je 4 hodiny. Za svojej doterajšej praxe sa stretla s prípadom, keď posudzovaná osoba vypĺňala testy 6 hodín. S poukazom na uvedené zistenia, na to, že odborné závery znalca vo vypracovanom znaleckom posudku č. 10/2019 neboli navrhovateľkou vyvrátené, súd nenariaďoval kontrolné znalecké dokazovanie vo veci.
170. Rodičia ako dôkazný prostriedok predložili DVD záznam. V priebehu konania účastníci zhodne uviedli, že nenavrhujú jeho vykonanie prehratím. Súd, ale môže vykonať i také dokazovanie, ktoré účastníci nenavrhujú vykonať. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že by vlastné náboženské presvedčenie navrhovateľky, bolo v rozpore so záujmami maloletého. Podstata v konaní posudzovaných otázok bola iná. Preto súd (bez návrhu) nevykonával dokazovanie prehratím DVD záznamu.
171. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy štátu, ak nejde o trovy konania štátu, rozhodne súd len na návrh.
172. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že o trovách štátu rozhoduje súd aj bez návrhu.
173. V konaní vznikli trovy štátu 225,29 eur: znalečné za účasť znalkyne na pojednávaní dňa 18.6.2019. Súd zaviazal navrhovateľku a rodičov (spoločne a nerozdielne) zaplatiť každého sumu zodpovedajúcu polovici, t. j. po 112,64 eur.
174. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neupravuje inak.
175. Náhrada trov konania plní v civilnom procese i funkciu sankčnú, ktorá má eliminovať možnosti zneužívania súdneho systému v prípade, že by konanie existovalo bez nutnosti znášať náklady, ktoré sú s konaním spojené.
176. Uvedenú zásadu nie je však možné uplatňovať v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku, a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona. V týchto konaniach platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám. Navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo na návrh, nemožno klásť na ťarchu, ak konanie vyvolal, hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrhu vyhovie.
177. Podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
178. Citované ustanovenie predstavuje tzv. materiálny korektív.
179. Rodičia si proti navrhovateľke uplatnili nárok na náhradu trov konania, čo odôvodnili tým, že výrazne a dlhodobo zasahovala do ich rodinného života, spôsobila im citovú ujmu, spoločenky poškodila šírením nepravdivých informácií.
180. Podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
181. Navrhovateľka podaným návrhom sa domáhala úpravy styku s maloletým Q. a to zákonom ustanoveným postupom. Nemožno jej klásť na ťarchu, že konanie vyvolala a nebola si istá, ako súd posúdi záujem dieťaťa a pomery v rodine. Podľa názoru súdu, nie je dôvod na aplikáciu § 55 Civilného mimosporového poriadku. Dôvody, ktoré označili rodičia pri uplatnení nároku na náhradu trov, by boli právne významné v inom konaní, a to o zásahu do osobnostných práv.
182. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza, písomne, v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie ďalej možno odôvodniť tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.