Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/117/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci manžela: Q. Q., K. P. XX.XX.XXXX, I. O.: X..W. X, O., zastúpený advokátskou kanceláriou Matejka Friedmannová s.r.o., so sídlom: Svätoplukova 28, Bratislava, proti manželke: Q. Q.X., K. P. XX.XX.XXXX, I. O.: X..W. X, O., I..Č.. O.: X..W. XX, O., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: Q.Ú. Q., K. P. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20. marca 2019, č.k. -57, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20. marca 2019, č.k. -57, vo výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému Matúšovi na čas po rozvode manželstva, p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 20.03.2019, č.k. -57, rozviedol manželstvo účastníkov Q. Q., Y. E. U. Q. Q.X., uzavreté dňa 11.02.2012 v Bratislave - Lamači, o úprave práv a povinností k maloletému rozhodol tak, že maloletého Q. Q., K. P. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky a rozhodol, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil súd prvej inštancie povinnosť prispievať na výživu maloletého Q. sumou 130,- € mesačne, ktoré výživné je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletým synom upravil súd prvej inštancie tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Q., každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 16.00 hod. do pondelka do 7.45 hod. s výnimkou letných, zimných, jarných a Veľkonočných prázdnin, kedy je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý rok v čase od 15.7. od 9.00 hod. do 16.8. do 20.00 hod., každý párny rok od 24.12. od 9.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod., každý nepárny rok od 27.12. od 9.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod., každý nepárny rok od nedele, ktorá predchádza prvému dňu jarných prázdnin od16.00 hod. do piatka, ktorý je posledným dňom jarných prázdnin do 16.00 hod., každý párny rok od štvrtka, ktorý predchádza Veľkonočným sviatkom od 9.00 hod. do utorka, ktorý nasleduje po Veľkonočných sviatkoch do 16.00 hod. Otec maloletého počas školského roka prevezme a po ukončení styku odovzdá v školskom zariadení, ktoré aktuálne maloletý navštevuje, a v prípade neprítomnosti maloletého v školskom zariadení, ako aj v prípade prázdnin a sviatkov bude preberanie a odovzdávanie maloletého prebiehať na adrese aktuálneho bydliska maloletého dieťaťa. Matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť. Súd prvej

inštancie vo zvyšku návrh manžela zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že manžel sa návrhom doručeným súdu dňa 31.07.2018 domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Q., ktorého na čas po rozvode navrhoval zveriť do svojej osobnej starostlivosti, alternatívne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Manželka s rozvodom manželstva súhlasila. Nesúhlasila však s navrhnutou úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Q., ktorého žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že otec bude na jeho výživu prispievať sumou 300,- € mesačne.

3. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo skutočného stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na § 23 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZR") podľa ktorého, môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, manželstvo rozviedol. V konaní bolo nesporne preukázané, že účastníci nevedú spoločnú domácnosť a ani jeden z manželov nemá záujem na zotrvaní v manželstve, ktoré je vážne a trvalo rozvrátené a v súčasnosti si neplní ani jednu zo svojich funkcií. Tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Ako príčinu rozvratu manželstva súd prvej inštancie ustálil nevhodné správanie sa manžela k manželke, ako aj ďalšie vzájomné nezhody.

4. Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Matúšovi na čas po rozvode manželstva, manželka žiadala maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti a manžel navrhol maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V rámci skutočného stavu súd prvej inštancie uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. -47 zo dňa 10.10.2018, právoplatným dňa 22.12.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -72 zo dňa 30.11.2018, bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol maloletý Q. dočasne zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 80,-€ mesačne. Maloletý v školskom roku 2018/2019 navštevoval 1.triedu základnej školy, výdavky má primerané veku. K pomerom rodičov súd prvej inštancie uviedol, že otec je riadne zamestnaný, jeho čistý priemerný mesačný príjem v roku 2017 (september až december) bol 621,39 €, v roku 2018 (január až október) dosiahol čistý priemerný mesačný príjem 510,32 €. Matka je tiež riadne zamestnaná, dosahovala čistý príjem v období od januára 2016 do júna 2018 sumu vo výške 1.077,27 € mesačne a v období od júla 2018 do októbra 2018 čistý príjem vo výške 1.262,48 € mesačne. Iné vyživovacie povinnosti nemajú. Vo výpovedi ďalej uviedla, že s manželom mali tri spoločné úverové záväzky a hypotéku, ktorú spláca vo výške 170,- € mesačne. Ďalšiu pôžičku spláca po 214,- € mesačne a ďalšiu vo výške 248,-€ mesačne, celkovo teda spláca 633,-€ mesačne iba splátky pôžičiek, resp. úveru a hradí aj všetky synove výdavky. Uviedla, že v súčasnosti sa manžel so synom stretáva v podstate každý druhý víkend. Súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý uviedol, že akceptuje názor maloletého, ktorý sa v rámci pohovoru vyjadril, že chce byť s otcom častejšie, avšak podľa jeho názoru nie je aktuálne striedavá osobná starostlivosť vhodná a to aj z toho dôvodu, že rodičia nie sú schopní ani elementárnej vzájomnej komunikácie. Odporučil teda maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matke s tým, aby bol styk otca s maloletým upravený v rozšírenom režime a to v jednom týždni od štvrtka rána až do pondelka rána a v ďalšom týždni v stredu poobede, prípadne aj s prespatím do štvrtka rána. Konkrétnu výšku výživného zo strany otca ponechal na úvahu súdu.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal na skutočnosť, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. zo dňa 26.08.2018 bol manžel uznaný za vinného pre pokračovací prečin nebezpečného prenasledovania a bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, pričom výkon trestu odňatia slobody sa mu podmienečne odložil, a súčasne mu bol uložený probačný dohľad nad jeho správaním s určením skúšobnej doby v trvaní 15 mesiacov. Tiež mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze - nepriblížiť sa k poškodenej Q. Q. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej, s výnimkou riešenia úradných záležitostí týkajúcich sa rozvodového konania, vyporiadania spoločného majetku a riešenia otázok týkajúcich sa starostlivosti o spoločné dieťa. Zároveň bolo manželovi uložené obmedzenie, spočívajúce v zákaze kontaktovania poškodenej Q. Q. v akejkoľvek forme, s výnimkou riešenia úradných záležitostí. Tiež mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze - podrobiť sa v skúšobnej dobe psychologickému poradenstvu. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 26.08.2018.

6. Súd prvej inštancie po preskúmaní skutkových okolností dospel k záveru, že okolnosti na strane otca a to jeho psychická labilita, nátlakové správanie sa voči matke maloletého, občasné užívanie drog, ako aj nestabilita bytového zázemia aktuálne vylučujú rozhodnutie o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Z vykonaného dokazovania vyplývalo problémové správanie sa manžela k manželke, čo potvrdzuje aj právoplatný trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV, manžel navyše sám priznal, že v čase incidentu medzi manželmi v auguste 2018 užil drogu pervitin a pripustil, že došlo u neho k psychickému zlyhaniu. Maloletého Q. súd prvej inštancie zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá už dlhodobo sama zabezpečuje starostlivosť o neho, a zároveň rozhodol, že obaja rodičia budú zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Styk otca s maloletým upravil počas každého nepárneho víkendu od piatka do pondelka rána, ako aj počas prázdninového a sviatočného obdobia, pričom rešpektoval názor maloletého, ktorý sa vyjadril, že chce s otcom tráviť čas. Takto určený rozsah styku považoval súd prvej inštancie za primeraný a dostatočný s tým, že pokiaľ otec absolvuje psychologické poradenstvo a jeho psychický stav bude objektívne stabilizovaný, a zároveň preukáže potrebnú rodičovskú zodpovednosť v tom, že aktuálny rozsah úpravy jeho styku s maloletým bude prebiehať bezproblémovo a v súlade s najlepším záujmom maloletého a v jeho prospech, môžu sa rodičia dohodnúť na inej úprave výkonu rodičovských práv a povinností, resp. sa otec môže takejto úpravy domáhať na súde. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh manžela v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností zamietol.

7. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd prvej inštancie z aktuálnych príjmových možností a celkových schopností rodičov. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné vo výške 130,-€ mesačne, čo považoval za primerané veku maloletého, ktorý navštevuje 1.triedu základnej školy a jeho výdavky sú bežné.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému Matúšovi podal otec maloletého odvolanie, z dôvodov podľa , (ďalej len „“).V odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhnuté dôkazy (znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie), potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a zároveň nesprávne, resp. neúplne zistil skutočný stav veci, ohľadom jeho psychickej lability, na ktorú súd prvej inštancie v rozsudku poukazoval, a ktorú mal preukázanú iba z ambulantnej správy Univerzitnej nemocnice Bratislava zo dňa 24.08.2018. Otec na pojednávaní konanom dňa 16.01.2019 zhodne navrhol, že ak nebude súdu v priebehu pojednávania preukázaná jeho psychická stabilita pre určenie osobnej striedavej starostlivosti, navrhuje vyšetrenie súdnym znalcom (tento návrh nebol zaznamenaný v zápisnici o pojednávaní zo dňa 16.01.2019, avšak bol súčasťou odpovede otca na otázku kolíznej opatrovníčky, ohľadom znaleckého dokazovania psychického stavu v trestnom konaní). Súd prvej inštancie určil otcovu psychickú labilitu iba na základe jednorazového zadržania otca a ambulantného určenia psychickej lability a priznania otca k jednorazovému zlyhaniu prejaveného v jednorazovom užití pervitínu, z dôvodu nadmerného stresu dlhodobo spôsobovaného zo strany matky, s čím však nesúhlasí, nakoľko určenie psychickej lability vyžaduje komplikovanú a štruktúrovanú analýzu vykonanú znalcom. Nikdy nebol psychicky labilný, došlo iba k jednorazovému zlyhaniu koncom augusta 2018, návštevy psychológa poukázali na to, že otec je pokojný a spolupracuje, je zrejmé, že prežíva stres z rozvodu a neistotu so stretávaním so synom, nakoľko toto dlho nebolo upravené a otec bol vystavený ľubovôli matky, ktorá neupravenie styku otca s maloletým počas vianočných sviatkov aj zneužila. Toto správanie matky rovnako nie je v poriadku, a preto z daného dôvodu súd prvej inštancie mal vykonať znalecké dokazovanie všetkých účastníkov konania. K nátlakovému správaniu otca voči matke maloletého, na ktoré rovnako poukazoval súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, otec v odvolaní uviedol, že matka sama vytvára situácie, kedy dochádza k hádkam a rozporom medzi rodičmi, avšak otec nikdy žiadnym spôsobom neubližoval maloletému a komplikovaný vzťah otca a matky, za ktorý môžu obaja rodičia, nie je smerodajný pre zverenie maloletého do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Vzájomný vzťah rodičov je potrebné skúmať v konaní o rozvod, čo bolo aj dôvodom, prečo súd prvej inštancie manželstvo rozviedol. Pri úprave práv a povinností rodičov, predovšetkým zverení maloletého do osobnej starostlivosti, je súd povinný skúmať vzťah rodičov k maloletému. V konaní bolo preukázané, že maloletý má vytvorený rovnako dobrý vzťah k obom rodičom, sám maloletý vyjadril svoj názor, keď žiadal, aby bola určená striedavá osobná starostlivosť, resp. chce byť u každého z rodičov 4 dni. Otec ďalej uviedol, že sa priznal k jednorazovému užitiu drog, ktoré zároveň veľmi oľutoval a súdu aj preukázal, že je od tohto jednorázového požitia „čistý" a to potvrdením z Centra pre liečbu drogových závislostí, kde otca negatívne testovali na požitie THC a amfetamínov. Súd prvej inštancie od otca žiadal iba jedno potvrdenie, a ak považoval za potrebné viac

testov, otec by ich dodal. Na základe uvedeného u otca nemožno hovoriť o občasnom a už vôbec nie o dlhodobom užívaní drog, z čoho je zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutočný stav veci, ohľadom užívania drog otcom. Rovnako súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v odôvodnení poukazuje na nestabilitu bytového zázemia otca. Otcovi nie je zrejmé, z akého dôvodu súd poukazuje na túto skutočnosť, nakoľko ku dňu rozhodovania o úprave rodičovských práv a povinností býval a aj naďalej býva v spoločnom byte manželov, kde má maloletý svoju vlastnú izbu a podľa zisťovania ÚPSVaR má otec pre maloletého vytvorené vhodné bytové podmienky. Tento stav bol počas súdneho konania preukázaný. Otec momentálne platí celú hypotéku, ktorou je byt manželov zabezpečený a aj má dostatočný príjem na to, aby si vedel zabezpečiť samostatné bývanie v Devínskej Novej Vsi, kde býva teraz, čím by maloletý zostal vo svojom doterajšom prostredí. Otec rovnako namieta, že súd prvej inštancie odmietol názor maloletého, ktorý sa vyjadril, že požaduje byť s otcom 4 dni a u matky 4 dni, čo je zrejmá žiadosť o striedavú osobnú starostlivosť, a rozhodol v zmysle bežnej judikatúry o starostlivosti o maloletých, t.j. akoby maloletý svoj názor nevyjadril a upravil styk s otcom na každý nepárny víkend, t.j. ani v rozšírenom rozsahu ako navrhoval ÚPSVaR. Otec okrem toho má za to, že rozsudok nie je presvedčivý a je vnútorne rozporný, keď na jednej strane poukazoval na okolnosti, na základe ktorých nebolo možné zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti na týždennej báze, avšak vo výroku zároveň zveril maloletého počas letných prázdnin otcovi na čas 1 mesiac nepretržite. Otec má za to, že keby súd a aj matka nemal za preukázané, že otec nie je spôsobilý a schopný sa o maloletého postarať a zabezpečiť jeho výchovu, nebol by maloletý zverený otcovi na obdobie 1 mesiaca počas letných prázdnin, a z daného dôvodu je odôvodnenie rozsudku v rozpore s jeho výrokom. Nesprávna je tiež skutočnosť, na ktorú poukázal súd prvej inštancie, že matka dlhodobo sama zabezpečuje starostlivosť o maloletého. Otec argumentuje v tejto súvislosti, že maloletý bol do vydania neodkladného opatrenia v striedavej osobnej starostlivosti a túto skutočnosť potvrdila aj matka ÚPSVaR. V konaní bolo preukázané, že rodičia vedeli a podľa názoru súdu aj naďalej sú schopní praktizovať striedavú osobnú starostlivosť o maloletého, ak bude určená súdom. Súd prvej inštancie teda nesprávne zistil skutočný stav veci, ohľadom možnosti výkonu striedavej osobnej starostlivosti o maloletého rodičmi. Otec žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Matka maloletého na odvolanie otca uviedla, že nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou a je presvedčená o tom, že otec maloletého stále nie je dostatočne zodpovedný a ani zabezpečený pre výchovu maloletého. Čo sa týka jeho vyjadrenia k užívaniu omamných a psychotropných látok, má za to, že nedostatočne preukázal abstinenciu od užívania. Sám sa priznal, že aj v minulosti podľahol drogám v stresovej situácii. K bytovej otázke uviedla, že je to pravda, že otec užíva spoločný byt, avšak nie je schopný byt udržiavať v čistom stave a vhodnom prostredí na výchovu a vzdelávanie syna. Navyše je takmer isté, že byt sa musí po rozvode predať, nakoľko ani jeden nemá financie na vyplatenie časti podielu druhého vlastníka. Matka maloletého tvrdí, že hypotéku otec nespláca, resp. niekoľko mesiacov sú splátky v omeškaní ešte z roku 2018 a taktiež aj tento rok sú neuhradené splátky a z toho dôvodu hrozí exekúcia na nehnuteľnosť poprípade zosplatnenie dlhu banke. Ona sama spláca spoločné záväzky, mesačne spolu vo výške 633,03 €. K názoru maloletého uviedla, že vyjadrenie samotného maloletého, ktorý je vo veku 7 rokov, nie je v takomto prípade relevantné, nakoľko dieťa má rado oboch rodičov, ale nevie adekvátne posúdiť a ani psychický, finančný stav rodiča. K údajnému rozporu vo výrokoch rozsudku pri úprave styku uviedla, že je spravodlivé, aby si dieťa plnohodnotne prežilo a využilo prázdniny u oboch rodičov. Má však za to, že počas školského roku je nemysliteľné a priam nevhodné, aby sa dieťa po týždni striedalo u rodičov so všetkými knihami a učebnicami. Zároveň by vznikol opätovne problém s hradením výdavkov.

10. Na vyjadrenie matky otec následne uviedol, že vždy, keď je maloletý v starostlivosti otca, byt je v stave, kedy vyhovuje všetkým potrebám pre vývin maloletého. Toto potvrdil aj ÚPSVaR pri šetrení zo dňa 18.02.2019. Doplnil, že keby aj došlo k predaju spoločného bytu, otec by bol schopný zabezpečiť si bývanie v Devínske Novej Vsi, aby maloletý mal zachované doterajšie bytové podmienky. Pokiaľ ide o nefungovanie striedavej starostlivosti počas školského roka z dôvodu školských kníh, otec poukázal na skutočnosť, že manželia bývajú od seba iba 50 metrov, čo nepredstavuje prekážku, ktorá by sa nedala denne prekonať a aj keby došlo k predaju spoločného bytu. V rámci Devínskej Novej Vsi je možné zabezpečiť prevzatie kníh každý deň, ak by to bolo potrebné, teda matka iba hľadá nezmyselné zámienky pre nefunkčnosť striedavej osobnej starostlivosti. Otec v danom vyjadrení poukázal na doterajší priebeh starostlivosti na základe neodkladného opatrenia, kedy matka často

odovzdávala maloletého otcovi nepripraveného na stretnutie, často v špinavom a deravom oblečení bez toho, aby mu zabezpečila náhradné oblečenie, a otec pravidelne musí maloletému kupovať oblečenie. Rovnako maloletý býva často v zanedbanej hygiene. Taktiež matka maloletého odovzdáva otcovi podľa časovej svojvôle, niekedy aj 1,5 hodiny neskôr a to bez predbežnej dohody. Matka poukázala vo svojom vyjadrení na nevhodnosť striedavej osobnej starostlivosti, avšak sama uviedla, že si maloletého striedali po týždni, dokonca otec mával maloletého aj dlhšie. Táto striedavá osobná starostlivosť fungovala od mája 2018 do vydania neodkladného opatrenia zo dňa 10.10.2018, ktorým bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti matky. Z uvedeného je zrejmé, že medzi rodičmi bola a aj je možná striedavá osobná starostlivosť a tvrdenia matky o jej nevhodnosti a nemožnosti sú jej fiktívnymi názormi, nakoľko už takáto starostlivosť o maloletého fungovala.

11. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.05.2020 ( , ). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bol otec, právny zástupca otca, matka a kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom.

12. Otec sa odvolal do výrokov rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa úpravy práv a povinností k maloletému na čas po rozvode, avšak svoje odvolanie zdôvodnil výlučne do výroku týkajúceho sa zverenia maloletého Q. do osobnej starostlivosti matky a čiastočne do úpravy styku otca s maloletým synom. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov zverí dieťa do výlučnej osobnej starostlivosti, zohľadňuje množstvo faktorov, jednak na strane rodičov, jednak na strane dieťaťa. Vo veciach starostlivosti o maloletých je súd povinný prihliadnuť na záujem maloletého. Záujem maloletého dieťaťa však nemožno vidieť iba v tom, že za každú cenu treba rešpektovať vytvorený faktický vzťah. Nebolo by to namieste najmä vtedy, ak by faktický vzťah bol vyvolaný svojvoľným a bezdôvodným nerešpektovaním súdnych rozhodnutí alebo práv druhého rodiča. Preto v tejto súvislosti odvolací súd rovnako, ako súd prvej inštancie prihliadol na to, že otec bol právoplatne odsúdený a to trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. zo dňa 26.08.2018, ktorým bol uznaný za vinného pre pokračovací prečin nebezpečného prenasledovania vo vzťahu k matke a bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, pričom výkon trestu odňatia slobody sa mu podmienečne odložil, a súčasne mu bol uložený probačný dohľad nad jeho správaním s určením skúšobnej doby v trvaní 15 mesiacov. Tiež mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze - nepriblížiť sa k poškodenej Q. Q. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej, s výnimkou riešenia úradných záležitostí, týkajúcich sa rozvodového konania, vyporiadania spoločného majetku a riešenia otázok týkajúcich sa starostlivosti o spoločné dieťa. Zároveň bolo manželovi uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktovania poškodenej Q. Q. v akejkoľvek forme, s výnimkou riešenia úradných záležitostí. Tiež mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze

- podrobiť sa v skúšobnej dobe psychologickému poradenstvu. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 26.08.2018. Otec síce v rámci odvolania uviedol, že išlo o jeho ojedinelé zlyhanie, avšak z opisu skutku vymedzeného v rámci trestného rozkazu vyplýva, že toto konanie otca vo vzťahu k matke trvalo od konca mája 2018 do augusta 2018, a bolo takpovediac denno-denné, takže nemožno tvrdiť, že išlo o ojedinelé zlyhanie. Odvolací súd nespochybňuje, že na otca malo negatívny vplyv celé rozvodové konanie, avšak uvedené konanie otca vzbudzovalo v matke, ako aj v samotnom maloletom obavy. Rovnako odvolací súd zdôrazňuje, že práve toto obdobie t.j. obdobie od mája 2018 do septembra 2018 prebiehala medzi rodičmi striedavá starostlivosť vo vzťahu k maloletému Q., ale vzhľadom na konanie otca, ktorý takpovediac prenasledoval matku aj v čase, keď mal maloletého v starostlivosti, nie je možné vyhodnotiť v prospech otca a nariadenia striedavej osobnej starostlivosti. Možno iba uviesť, že čas, ktorý mal otec venovať maloletému, venoval v tomto období viac prenasledovaniu matky, a preto aj toto konanie otca nie je možné považovať za konanie vyspelej osoby, schopnej bez akýchkoľvek problémov zabezpečovať striedavú starostlivosť o maloletého. Otec mal takpovediac možnosť ukázať schopnosť o maloletého sa postarať počas času, kedy mu matka striedavú starostlivosť umožňovala, avšak podľa názoru súdu prvej inštancie, v súlade s názorom odvolacieho súdu túto schopnosť nepreukázal, a preto súd prvej inštancie správne rozhodol, ak zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky. Samotné nariadenie znaleckého dokazovania v danom smere podľa názoru odvolacieho súdu nie je potrebné, a to aj s poukazom na to, že otec svojím správaním nepreukázal svoju vyspelosť rodiča, ako takého. Taktiež pokiaľ ide o užitie drogy (pervitínu), otec v tejto súvislosti uviedol, že opätovne išlo o jednorazové

zlyhanie, a nikdy potom drogy už neužil. Svoje tvrdenie podporil testom realizovaným zo vzorky moču. Matka v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu otca predmetný test otca spochybnila z dôvodu, že v moči sa nachádzajú drogy 4-6 dní, avšak, pokiaľ by si dal otec odobrať vlas, chlp, alebo necht, v tomto prípade je možné drogu zachytiť až 90 dní od užitia, pričom sa dá zistiť aj intenzita užívania. Odvolací súd udáva, že toto vyjadrenie bolo otcovi doručené dňa 19.06.2019 prostredníctvom jeho právneho zástupcu a na toto vyjadrenie sa otec vyjadril svojím podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.07.2019. K predmetnému vyjadreniu matky otec uviedol, že matka nie je spôsobilá na posudzovanie drogovej závislosti, pričom otec podstúpil testy tak, ako to požadoval súd prvej inštancie. Jeho test bol negatívny. Ale ak bude potrebné, podstúpi ďalšie testy, ale zároveň žiada, aby tieto testy podstúpila aj matka. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že ak by otec skutočne chcel vyvrátiť uvedené podozrenia ohľadom užívania drog, mal možnosť si dať predmetný test spraviť (nielen na príkaz súdu), t.j. aj sám z vlastnej iniciatívy, a mohol bez problémov vyvrátiť tvrdenia matky aj v rámci odvolacieho konania. Odvolací súd v danom prípade neprejudikuje, že uvedené konania otca evokuje skutočnosť, že otec je užívateľom drog, avšak akékoľvek podozrenie mohol otec vyvrátiť novým testom na drogy realizovaným z vlasu, alebo z chlpu tak, aby bezpochyby vyvrátil tvrdenia matky. Uvedené však otec neurobil. Z celého konania otca teda odvolací súd nadobudol dojem, že otec ťažšie prežíval rozchod, je psychicky labilnejší ako matka, pričom z fotografií založených v súdom spise vyhotovených matkou v bydlisku otca, odvolací súd ustálil, že otec podľa všetkého upratuje výlučne v čase, keď je maloletý v jeho domácnosti, inak predmetný byt pôsobí veľmi zanedbane. Odvolací súd nespochybňuje schopnosti otca, ani vzťah maloletého k otcovi, avšak má za to, že je potrebné, aby v tejto veci uplynul určitý čas na to, aby si otec začal zvykať na skutočnosť, že je rodič, začal sa sústrediť na maloletého syna, a plynutím času, pokiaľ nebude dochádzať k jeho zlyhaniam, ako bolo užívanie drog, nečistota v byte, alebo spáchanie trestného činu, môže otec dosiahnuť podstatne širšiu úpravu styku s maloletým synom, prípadne aj zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Avšak v súčasnosti, podľa názoru odvolacieho súdu uplynul ešte príliš krátky čas (od spáchania trestného činu, ako aj od užitia drog zo strany otca) na to, aby bolo možné preveriť rodičovské zručnosti otca, a posúdiť, či je schopný zabezpečiť maloletému striedavú osobnú starostlivosť. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil, že nariadenie znaleckého dokazovania za tohto stavu je nadbytočné, nakoľko rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie zveril maloletého Q. do osobnej starostlivosti matky bolo vydané v záujme maloletého. Rovnaký názor má odvolací súd aj na rozšírenie styku otca s maloletým synom. Zatiaľ (dočasne) podľa názoru odvolacieho súdu postačuje uvedený rozsahu styku otca s maloletým synom určený súdom prvej inštancie, avšak aj odvolací súd má za to, že pokiaľ otec preukáže svoju zodpovednosť a rodičovské zručnosti, bude dôvod predmetný styk otca s maloletým synom podstatne rozšíriť, v prípade, že nebude dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec taktiež v rámci svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie neprihliadol na názor maloletého keď maloletý vypovedal, že chce byť 4 dni u mamy a 4 dni u otca. Odvolací súd v tejto súvislosti udáva, že maloletý mal v čase jeho výsluchu skoro 7 rokov (6 rokov a 10 mesiacov), pričom dieťa v takto nízkom veku nedokáže posudzovať vhodnosť úpravy styku, respektíve jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Uvedené vyjadrenie maloletého svedčí však o tom, že maloletý má so svojím otcom pozitívny vzťah, a preto okliešťovanie úpravy styku otca s maloletým synom, môže byť naozaj iba dočasné. Predmetnú úpravu styku otca so synom je treba postupom času nepochybne rozšíriť, t.j. po preukázaní rodičovských zručností otca. Odvolací súd ani súd prvej inštancie nemôže bez posudzovania ďalších okolností pri svojom rozhodovaní o zverení maloletého do osobnej starostlivosti jedného z rodičov prihliadnuť výlučne na výsluch maloletého, a podľa neho sa v konaní riadiť a určiť úpravu styku tak, ako si to takpovediac maloletý želá. Je nutné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam daného prípadu. Na základe uvedeného je potrebné uzavrieť, že rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti úpravy styku otca s maloletým synom je vecne správny. Vo vzťahu k ostatným výrokom t.j. k určeniu výšky vyživovacej povinnosti, svoje odvolanie otec žiadnym spôsobom neodôvodnil, preto ani odvolací súd nereagoval v tomto smere na odvolanie otca a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zo všetkých vyššie uvedených dôvodov ako vecne a právne správny potvrdil ( , ).

13. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č.

59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ).

14. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením , a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

15. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).