Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoCsp/10/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Tatra banka, a.s., so sídlom Bratislava, Hodžovo námestie 3, IČO: 00 686 930, zastúpený Advokátskou kanceláriou MCGA legal s.r.o., so sídlom Bratislava, Partizánska 2, IČO: 36 715 662, proti žalovaným: 1. J. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. R., Y. 9, 2. D. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. R., Y. XXXX/X, obaja zastúpení JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom Nové Zámky, M. Flengera 4, o zaplatenie 4 833,93 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 21. novembra 2019, č. k. -152, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a IV. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd Nitra súd prvej inštancie podľa , ďalej len „CSP“) rozsudkom 21. novembra 2019, č. k. -152 rozhodol, že žalované v prvom a druhom rade sú spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4 631,08 eura, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok).

1.2. Konanie v časti o zaplatenie sumy 202,85 eura zastavil (II. výrok).

1.3. Ďalej rozhodol, že „Žalobcovi sa po právoplatnosti tohto rozhodnutia vracia súdny poplatok v sume 12 eur“. (III. výrok).

1.4. Žalobcovi voči žalovaným v prvom a druhom rade spoločne a nerozdielne priznal náhradu trov konania v rozsahu 91,60 % (IV. výrok).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na , , , , , , , , , , , , (ďalej len „“ alebo „OZ“), , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a .

3.1. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanej 1. a pôvodne žalovanému 2. zaplatenia sumy 4 833,93 eura s príslušenstvom spoločne a nerozdielne z titulu neuhradeného úveru. Žalovaní sa dostali do omeškania s platením, na základe čoho bola vyhlásená predčasná splatnosť ku dňu 13. 01. 2015. Žalobca si uplatnil len nesplatenú istinu.

3.2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podali žalovaní odpor s odôvodnením. Namietali, že ide o spotrebiteľskú vec, má sa posudzovať podľa ,

namietali neplatne dojednanú dohodu o zrážkach a rozhodcovskú zmluvu, veľkosť písma. Namietali, že žalobca poskytol úver bez odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopností žalovaných ho splácať. Vyhlásenie predčasnej splatnosti je neplatný právny úkon.

3.3. V priebehu konania zomrel žalovaný 2. a dedičia podľa uznesenia v konaní vedenom pod sp. zn. sú žalovaná 1. a súčasná žalovaná 2. Súd prvej inštancie vo veci pokračoval s uvedenými žalovanými. Obe žalované zdedili po nebohom 1/4 podiel na nehnuteľnosti. Hodnota dedenej časti nehnuteľnosti predstavovala sumu 17 500 eur, teda obe zdedili samostatne väčšiu hodnotu ako je žalovaná suma.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že žalobca uzavrel s pôvodnými žalovanými ako dlžníkmi zmluvu o úvere dňa 22. 05. 2012, na základe ktorej im poskytol sumu 6 600 eur. Pred uzavretím zmluvy s žalovanými vyplnil tlačovo nová žiadosť (č. l. 105 - 108), kde uviedli všetky svoje údaje (sociálne a majetkové) a dávali súhlas na preskúmanie ich finančnej situácie. Spísali záznam o sprostredkovaní a dostali štandardné informácie o úvere (č. l. 11 - 14). Žalobca bral do úvahy príjmy dlžníkov a výdavky (výpočet na č. l. 75). Celková suma, ktorú mali zaplatiť bola vo výške 12 060,96 eura, pozostávala zo 72 splátok po 162,68 eura a 3 eurového poplatku za správu úveru. Podľa žalobcu poistné v sume 8,13 eura nebolo nad rámec uvedenej sumy a žalovaní ho podľa prehľadu splátok navyše neplatili, v roku 2014 (15. 11. 2014) sa dostali do omeškania s platením a po výzve na úhradu žalobca pristúpil k zosplatneniu dlhu dňa 13. 01. 2015. Žalobca predložil výzvu na úhradu a vyhlásenia mimoriadnej splatnosti zasielané žalovaným aj do zamestnania (č. l. 92 - 99) a predložil podacie hárky o zasielaní uvedenej pošty (č. l. 100 - 102), doručenky či neprevzaté zásielky nepredložil. Žalovaní mali úver splatiť do 22. 05. 2017. Žaloba bola podaná dňa 27. 10. 2016. Aj voči aktuálnym žalovaným sa žalobca domáhal splatenia dlhu pozostávajúceho len z istiny bez úrokov a úrokov z omeškania spoločne a nerozdielne. Podaním z 07. 03. 2018 zobral žalobca v časti o zaplatenia sumy 202,85 eura žalobu späť. Rozrátanie splátok bolo dojednané v článku 3 bod 3 zmluvy.

5. Žalované (aj pôvodný žalovaný) namietali, že ide o spotrebiteľskú vec, ktorá sa má posudzovať podľa . Namietali neplatne dojednanú dohodu o zrážkach, rozhodcovskú zmluvu a veľkosť písma, ako aj to, že žalobca poskytol úver bez odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopností žalovaných ho splácať. Vyhlásenie predčasnej splatnosti je preto neplatný právny úkon. Namietali, že podľa špecifikácie z č. l. 91 uhradili viac ako 10 000 eur, žaloba neobsahuje náležitosti podľa , nie je jasné ako bola suma určená, že žalovaný (zrejme „žalobca“- pozn. odvolacieho súdu) nepreukázal doručenie zosplatnenia žalovaným, že žaloba je premlčaná. Vzhľadom na zmenu žalovaných prišlo k zmene charakteru pohľadávky a nemôžu byť žalované zaviazané spoločne a nerozdielne. Žalobca nemal oprávnenie zarátavať platby na úroky. Namietali, že v žalobe je uvedená nesprávna výška celkovej sumy ktorú majú uhradiť.

6.1. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení zaviazal žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy 4 631,08 eura žalobcovi spoločne a nerozdielne. Mal za to, že žalobca dokladoval doručovanie zosplatnenia a predchádzajúcej výzvy dlžníkom. Podací hárok považoval za dostatočný dôkaz aj bez predloženia doručeniek od listov. Zákonný postup veriteľa bol dostatočne preukázaný, vzhľadom na povahu veci. Dlžníci mali dlh splatiť do piatich rokov od uzavretia zmluvy. Zmluva bola uzavretá v máji 2012, takže splatnosť nastala v roku 2017, žalobca si žalobou dlžnú sumu uplatnil, takže ak by aj teoreticky nenastala predčasná splatnosť nastala dojednaná zmluvná splatnosť. Dlh žalovaných je tak nepopierateľne splatný. Dlžníci sa do omeškania so splácaním dostali 15. 11. 2014, keď dovtedy boli platby uhradené, do podania žaloby 27. 10. 2016 od omeškania so splácaním neubehla trojročná premlčacia doba. Dlžná suma v čase rozhodovania bola ako celok splatná a nebola premlčaná. Ďalej skúmal platnosť samotnej zmluvy. Veľkosť písma bola primeraná, zmluva bola čitateľná, podrobné podmienky veľkosti písma boli upravené až po jej uzavretí novelou účinnou dňa 01. 01. 2015. Dohoda o zrážkach bola samostatnou zmluvou, pričom nebola ani žalobcov aplikovaná tak ako ani rozhodcovská doložka. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že tieto dojednania sa nevzťahovali na základne dojednania strán o výške dlhu, jeho splácaní. Teoretická neplatnosť týchto dojedaní nerobila zmluvu neplatnou podľa , resp. bezúročnou a bez poplatkov podľa V zmluve bol dojednaný spôsob splácania pohľadávky, pričom po zosplatnení už veriteľ úrok nepožadoval.

6.2. Poukázal na to, že veriteľ venoval dostatočnú pozornosť schopnosti dlžníkov splácať úver, informoval sa o situácii dlžníkov, spísal o tom záznam a vyhodnotil ho ako je to konštatované v skutkovom stave. Podľa prvoinštančného súdu išlo zo strany žalovaných o zneužitie práva. Žalované, ani pôvodný žalovaní, neboli pozbavení spôsobilosti na právne úkony, vedeli čo robia, poznali svoje finančné možnosti, ktoré aj žalobcovi prezentovali. Z podanej žaloby boli jasné rozhodné skutočnosti, a to čoho sa žalobca domáha a na základe akej právnej skutočnosti. Zo zmluvy bola jasná celková výška úveru, žalobca jej výpočet zdôvodnil a tento súhlasil aj s uhradenými platbami dlžníkov. Dodal, že následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti spája s neuvedením celkovej čiastky, nie s nesprávnym uvedením (rozhodnutie Krajský súd v Nitre sp. zn. z 30. septembra 2019). V časti o zaplatenie sumy 202,85 eura súd konanie podľa zastavil.

6.3. Konštatoval, že na základe úmrtia pôvodného žalovaného 2. prišlo k zmene žalovaných. Žalovaná 2. bola do konania pribratá ako dedička, pričom dedila polovičku majetku nebohého. Uvedené však na charakter pohľadávky z pohľadu spôsobu plnenia dlžníkov nemalo vplyv. Žalovaná 2. dedila v rozsahu väčšom ako bola žalovaná suma. Pôvodní žalovaní uzatvárali zmluvu ako dlžníci. Zaviazaní by tak boli spoločne a nerozdielne, teda žalobca si mohol uplatniť celú dlžnú sumu len aj od jedného z nich. Žalovaná 2. vstúpila do týchto práv a povinností po jednom dlžníkovi v rozsahu prijatého dedičstva, teda aj voči nej výlučne by si mohol žalobca uplatňovať celý dlh. Súd prvej inštancie preto obe žalované zaviazal spoločne a nerozdielne v celom rozsahu dlžnej pohľadávky. Žalované neuviedli, ako by mali byť zaviazané.

7. Podľa o súdnych poplatkoch súd žalobcovi vrátil súdny poplatok v zákonnej výške zo späťvzatej časti.

8. O trovách konania prvoinštančný rozhodol v zmysle a úspešnému žalobcovi priznal pomerné právo na náhradu trov konania v rozsahu 91,60 %. Žalobca bol úspešný v sume 4 631,08 eura

- 95,80 % a žalovaní v sume 202,85 eura (späťvzatá časť) - 4,20 %. Súd priznal žalobcovi náhradu trov v rozsahu 91,60 % (95,80 - 4,20) uplatnených trov.

9. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým žalobe vyhovel a súvisiacemu výroku trovách konania podali v zákonnej lehote odvolanie žalované 1. a 2., žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania. Namietali, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), konanie má inú chybu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

10.1. Uviedli, že žalobca podal jednoduchú formulárovú žalobu, ktorá neobsahuje úplný a pravdivý opis rozhodujúcich skutočností. Zo žaloby vyplýva len poskytnutie bezúčelového úveru s dátumom 22. 05. 2012 a istinou 6 600 eur, bez uvedenia ďalších parametrov úveru, najmä bez uvedenia počtu a výšky jeho splátok, omeškanie dlžníkov k 15. 11. 2014 v neznámej výške, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru k 13. 01. 2015 a samotnú tvrdenú, no nijako nevysvetlenú výšku dlhu 4 833,93 eura. Až neskoršími podaniami z 27. 09. 2017 a z 07. 03. 2018 rozšíril skutkové tvrdenia aj o výšku splátok, trvanie úveru a trvanie omeškania dlžníkov. Podľa zmenou žaloby je aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Skutočnosti o výške splátok a ich počte nemožno hodnotiť inak, ako že sú to rozhodujúce skutočnosti. Neexistovala tu žiadna objektívna skutočnosť, ktorá žalobcovi bránila uviesť tieto podstatné fakty už v žalobe. Napriek tomu sa tak stalo až so značným odstupom od podania žaloby. Podľa o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. Počas doterajšieho konania sa uskutočnilo len jedno pojednávanie, na ktorom súd prvej inštancie o pripustení alebo nepripustení zmeny žaloby nerozhodoval.

10.2. Namietali, že prvoinštančný súd tiež ignoroval postup podľa a . Po otvorení pojednávania nedal možnosť žalobcovi predniesť žalobu a najmä právnemu zástupcovi žalovaných nedal možnosť na žalobu reagovať. Neuviedol ani ktoré skutočnosti považuje za sporné, ktoré za

nesporné, ktoré dôkazy vykoná, ktoré nevykoná a neuviedol predbežné právne posúdenie. V podstate súd pojednávanie viedol podľa vlastných pravidiel, ktoré len sčasti reflektovali vybrané ustanovenia . Krajský súd v Nitre v inom spotrebiteľskom spore, v ktorom bol spotrebiteľ žalobcom, pre podstatne miernejšie porušenie povinností (len) podľa zrušil rozsudok súdu prvej inštancie uznesením (sp. zn. ). Obdobne rozhodol už v minulosti aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uzneseniach sp. zn. a sp. zn. .

11.1. Žalované poukazovali na to, že počas konania zomrel pôvodný žalovaný 2. J. I. a obe žalované po zomrelom žalovanom zdedili spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti vo veľkosti 1/4. Toto skutkové zistenie ale nie je úplné. Nehnuteľnosť, ktorú žalované zdedili, tvorila v jej spoluvlastníckom podiele 1/2 celú majetkovú podstatu, ktorú poručiteľ zanechal dedičkám. To znamená, že dedili obe žalované rovnakým dielom, teda v dedičskom podiele 1/2. Pôvodne bola žalovanou len žalovaná 1. Žalovaná 2. do konania vstúpila uznesením z 11. septembra 2019, č. k. -13, pričom žalovaná 2. nie je zmluvnou stranou úverovej zmluvy so žalobkyňou. Podľa , ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Žalovaná 2. nadobudla z dedičstva po svojom právnom a procesnom predchodcovi len podiel 1/2 z jeho majetku. Nemôže preto zodpovedať za dlhy po poručiteľovi vo väčšom rozsahu než v rozsahu 1/2. To sa týka aj prípadného dlhu voči žalobkyni. Navyše, po smrti pôvodného žalovaného 2. sa charakter záväzku zmenil. Zo solidárneho záväzku sa stal záväzok delený. Nie je teda možné odsúdiť žalované na solidárne plnenie žalobcovi, keďže žalovaná záväzok zdedila, aj to len sčasti (z jednej polovice).

11.2. Právny zástupca žalovaných ako prílohu podania z 19. 11. 2019, v ktorom oznámil prevzatie právneho zastúpenia žalovanej 1., predložil aj dedičské uznesenie sp. zn. . Žalobca teda vedel, koľko zdedila žalovaná 2. Žalobcu aj súd na to výslovne upozornil na pojednávaní dňa 21. 11. 2019. Žalobca napriek opakovaným upozorneniam (uzneseniu o zmene žalovaného, prípisu právneho zástupcu žalovaných a ústne vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných) nijako nereagoval. Podľa síce nie je v spotrebiteľských sporoch zmena žaloby prípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ. Tu ide o situáciu zákonom výslovne nepredvídanú, predvídanú len všeobecne ustanovením . Smrť spotrebiteľa, ktorý zanechal majetok, ak tento majetok niekto zdedil, nemôže za týchto okolností vylúčiť možnosť veriteľa reagovať na takúto podstatnú právnu skutočnosť zmenou žaloby. V konkrétnom prípade je na ťarchu žalobcu, že zmenu žaloby nenavrhol. Súd mu ale priznal to, čo mu nepatrí.

12.1. K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných, že prišlo k zmene žaloby, o ktorej súd nerozhodol, avšak v zmysle zaužívaného výkladu, záverov judikatúry a právnej vedy sa zmenou žaloby rozumie: a/ návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena) b/ návrh, ktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena), c/ podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že žalobca uvedením skutočností týkajúcich sa jeho nároku uskutočnil zmenu žaloby v zmysle písm. c/, podľa zaužívaného výkladu by v tomto konaní išlo o zmenu žaloby podľa písm. c/ len v prípade, ak by žalobca opieral svoj nárok o nové skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok. Pokiaľ by sa však pripustili uvedené závery žalovaných, bolo by akékoľvek predloženie dokumentov preukazujúcich nárok žalobcu, uskutočnené na výzvu súdu, zmenou žaloby. Do pozornosti odvolacieho súdu dal rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31. júla 2003, v ktorom uviedol, že prekročením návrhu a porušením dispozičného princípu by bolo priznanie iného plnenia, ako toho, ktoré žalobca v žalobnom petite požadoval, alebo priznanie plnenia na základe iného skutkového stavu, ako toho, ktorý tvrdil žalobca v žalobe a bol predmetom dokazovania. Má za to, že v zmysle uvedených skutočností došlo zo strany žalobcu v podaniach z 27. 09. 2017 a zo 07. 03. 2018 k odstráneniu vád žaloby.

12.2. Pokiaľ ide o zmenu strany sporu, žalovaní tvrdia, že nie je možné rozhodnúť o solidárnom plnení žalobcovi, keďže zo solidárneho záväzku sa stal záväzok delený. Súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo 11. septembra 2019, že v konaní bude pokračovať s dedičom - D. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. R., Y. XXXX/X. Žalovaní aj napriek uvedenému v odvolaní uvádzajú, že po zomrelom dedila aj žalovaná 1. Uvedené však z uznesenia nijako nevyplýva, a keďže žalované voči nemu nepodali sťažnosť, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30. septembra 2019. Do všetkých práv a povinností po pôvodnom žalovanom 2. vstúpila D. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. R., Y. XXXX/X. Vzhľadom k tomu nemohlo prísť k zmene solidárneho záväzku na záväzok delený (keďže v prípade zmluvy o úvere išlo u pôvodného žalovaného 2. o spoludlžníka).

12.3. Žalobca ďalej poznamenal, že v bode 9. odvolania žalované uviedli, že v prípade smrti spotrebiteľa (pôvodne žalovaného 2.), ktorý zanechal majetok, ak tento majetok niekto zdedil, nemožno vylúčiť možnosť veriteľa reagovať na takúto skutočnosť zmenou žaloby. Zdôraznil, že v zmysle zaužívaného výkladu je potrebné za kvantitatívnu zmenu žaloby považovať aj návrh na zaviazanie žalovaných plniť solidárne, namiesto pôvodného návrhu, aby plnili každý v konkrétnej časti (t. j. zmena delenej zodpovednosti na solidárnu), resp. za kvantitatívnu zmenu žaloby považovať aj návrh na zaviazanie žalovaných plniť v konkrétnej časti, namiesto pôvodného návrhu, aby plnili solidárne (t. j. zmena solidárnej zodpovednosti na delenú). V uvedenom teda dochádza k rozšíreniu návrhu (kvantitatívnej zmene) voči jednotlivým žalovaným. Poukázal na znenie . Ak je teda žalovaným spotrebiteľ, zmena žaloby je v predmetnom konaní vylúčená ex lege, t. zn. súdu nezostáva priestor na úvahu o pripustení, resp. nepripustení žaloby. S poukazom na uvedené mal za preukázané, že žalobca nemal dôvod reagovať na vzniknutú situáciu zmenou žaloby, ktorý by bola neprípustná. Je neprípustné, aby odvolací súd z dôvodov prípadných procesných pochybení prvoinštančného súdu, ktoré tvrdia žalované, potrestal žalobcu tým, že rozsudok súdu prvej inštancie zmení tak, že žalobu zamietne. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, preto navrhol odvolaciemu súdu, aby ho potvrdil.

13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané žalovanými 1. a 2. ako oprávnenými osobami v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti rozsudku (výrok I.), ako aj v časti výroku trovách konania (výrok IV.) podľa a v spojení s CPS zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 27. 10. 2016 domáhal proti žalovanej 1. J. T. a žalovanému 2. J. I. vydania rozsudku, ktorým sú žalovaní povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4 833,93 € titulom neuhradených splátok zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 22. 05. 2012 medzi žalovanými ako dlžníkmi a žalobcom ako veriteľom. V zmysle čl. I. Zmluvy poskytol žalobca žalovaným bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 6 600 € za podmienok uvedených v zmluve a dlžníci sa zaviazali splácať úver v mesačných splátkach. V zmysle ustanovení zmluvy má veriteľ právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úver a dlžník má povinnosť pohľadávku veriteľa uhradiť aj pred dňom konečnej splatnosti úveru a v lehote určenej veriteľom v tomto oznámení. Žalovaní sa dostali do omeškania dňa 15. 11. 2014 a žalobca vyhlásil v súlade so zmluvou splatnosť úveru ku dňu 13. 01. 2015. V priebehu konania žalovaný 2. zomrel, v dôsledku čoho súd prvej inštancie rozhodol uznesením z 11. septembra 2019, č. k. -131, právoplatným dňa 30. septembra 2019, tak, že v konaní pokračuje s dedičom po žalovanom 2., a to D. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. R., Y. XXXX/X. Následne súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že žalované 1. a 2. sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4 631,08 eura, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V časti o zaplatenie sumy 202,85 eura konanie zastavil. Zároveň uviedol, že žalobcovi sa po právoplatnosti rozhodnutia vráti súdny poplatok v sume 12 eur. Žalobcovi voči žalovaným 1. a 2. spoločne a nerozdielne priznal náhradu trov konania v rozsahu 91,60 %.

15. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu, vykonaného dokazovania a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti nemožno považovať za vecne správny. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťami rozhodnými pre posúdenie dôvodnosti žalovaného nároku, v dôsledku čoho rozhodnutie pôsobí nepresvedčivo. Súd prvej inštancie v dôsledku uvedeného vec nesprávne právne posúdil, čo primälo odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa a zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 16.1. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

16.2. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

16.3. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

17. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. V zmysle na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

18.1. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18.2. Podľa , za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

19.1. Podľa , a v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19.2. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20.1. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20.2. Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

20.3. Podľa , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20.4. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20.5. Podľa , ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

21.1. Ochranu spotrebiteľa v súčasnom právnom poriadku zabezpečuje celý komplex právnych noriem ako verejného práva ako aj práva súkromného. Verejnoprávnu ochranu spotrebiteľa garantuje najmä o ochrane spotrebiteľa, ktorý od 01. 07. 2007 zrušil predtým platný , ktorého predmetom je úprava práv spotrebiteľov a povinností výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa a označovanie výrobkov cenami. Naproti tomu súkromnoprávna ochrana spotrebiteľa náleží a samostatným zákonom, ktoré boli prijaté v nadväznosti na niektoré smernice Európskej únie, týkajúce sa spotrebiteľov. Právna úprava spotrebiteľov bola výrazným spôsobom posilnená v dôsledku prijatia počínajúc dňom 01. 04. 2004, kedy bola prvá časť doplnená V. hlavou, ktorá v ust. - upravovala spotrebiteľské zmluvy a osobitný typ spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľskú zmluvu o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch. V pôvodnom znení ust. platnom do 31. 12. 2007 sa zákonodarca pokúsil o vymedzenie spotrebiteľskej zmluvy a podľa tohto spotrebiteľská zmluva musela spĺňať nasledovné pojmové znaky: a) ide o niektorú zo zmluvných typov uvedených v 8. časti , b) zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a c) spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

21.2. K zmene vymedzenia spotrebiteľskej zmluvy došlo následne , ktorým sa mení a dopĺňa o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bolo novelizované tak, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy bola teda zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri predaji tovarov alebo pri poskytovaní služieb, pričom pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určí dodávateľ a spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť s tým, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov. Spotrebiteľské zmluvy sa preto označujú ako štandardné zmluvy, typové zmluvy alebo zmluvy adhézne, v ktorých zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ. v novom ods. 2 zakotvil pravidlo o spôsobe aplikácii ustanovení občianskeho zákona o spotrebiteľských zmluvách a predpísal povinnú aplikáciu tých ustanovení zákona, ktoré upravujú právne vzťahy, v ktorých je účastníkom spotrebiteľ, za podmienky, že tieto ustanovenia sú v jeho prospech s tým, že odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Uvedený zákon, ktorý s účinnosťou od 01. 01. 2008 nahradil novým znením, v prechodnom ustanovení zaviedol nepravú spätnosť pôsobnosti tohto zákona. Doterajšie ustanovenie bolo však nejasné a vyvolávalo viacero otázok o dôvode jeho zaradenia do zákona, keďže tento nie je uvedený ani v dôvodovej správe, ktorá len konštatuje, že „zavádza absolútnu neplatnosť dojednaní, ktoré obchádzajú ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách“. Ako to potvrdila nejednotná rozhodovacia prax súdov, zostalo preto sporné, či zákon pod formuláciou „všetky ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ“ má na mysli len ustanovenia alebo aj ustanovenia a iných zákonov, v ktorých vystupuje v zmluvnom vzťahu spotrebiteľ.

21.3. Zvlášť vo vzťahu k , ktoré obsahuje výpočet zmluvných podmienok, ktoré majú za účel ochraňovať spotrebiteľa tým, že zakotvenie neprijateľnej zmluvnej podmienky do zmluvy je sankcionované absolútnou neplatnosťou takéhoto ustanovenia a vzťahuje sa na všetky druhy a typy zmlúv, v ktorých ako účastníci vystupujú spotrebiteľ a dodávateľ bez ohľadu na to, či daný zmluvný typ upravuje , , ktorým sa súčinnosťou od 01. 05. 2014 dopĺňa ustanovenie o vetu tretiu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Zákonodarca tak definitívne odstránil doterajšie pochybnosti o tom, ustanovenia ktorého právneho predpisu sa použijú prednostne v právnych vzťahoch, týkajúcich sa spotrebiteľa. Nakoľko právny predpis, ktorého súčasťou uvedené ustanovenie je, nemá prechodné ustanovenia, znamená to, že od jeho účinnosti sa predmetné ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (porovnaj rozsudok NS SR z 21. 04. 2015, z 30. 03. 2015).

22. S poukazom na uvedené nemožno mať pochybnosti o tom, že v danom prípade v prípade uzavretej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: 00-00018775491 ide o vzťah spotrebiteľský požívajúci zvýšenú právnu ochranu, keďže jednou zmluvnou stranou bol dlžníkom spotrebiteľ vystupujúci prirodzene v slabšom postavení oproti veriteľovi. Odvolací súd konštatuje, že odvolatelia dôvodne namietali, že v predmetnej veci žalobca nepreukázal zosplatnenie.

23.1. Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

23.2. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23.3. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

24.1. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 101 plynie samostatne.

24.2. Zákon v ustanovení umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, prípadne aby tak rozhodnutím určil súd ( ), že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (tzv. strata výhody splátok). V prípade plnenia dlhu v splátkach máme do činenia s dvojakou splatnosťou dlhu. Jednak je stanovená doba plnenia (splatnosti) jednotlivých splátok a súčasne je určená splatnosť celej pohľadávky, ktorá nastane poslednou splátkou. Záväzok (pohľadávka) sa odpisuje postupne, ako sú plnené jednotlivé splátky. Omeškanie dlžníka s plnením dlhu ( a nasl. ) sa posudzuje samostatne u každej splátky. Ak dlžník plní dlh v splátkach, nezaplatenie jednej alebo viacerých splátok v čase ich splatnosti nespôsobuje bez všetkého splatnosť celého dlhu. Každá zo splátok predstavuje samostatný dlh, ktorý veriteľ môže samostatne uplatňovať na súde.

25.1. Súčasťou podmienok splatnosti jednotlivých splátok môže byť aj určenie, že pre nesplnenie niektorej splátky je veriteľ oprávnený žiadať celý zvyšok pohľadávky naraz ( <.). Ide o podmienenú výhodu splácať dlh v splátkach. Podmienka spočíva v tom, že dlžník dodrží splátky. Ak dlžník nedodrží dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok alebo súdne rozhodnutie o povolení splátok, stráca výhodu splátok za predpokladu, že veriteľ požiada o zaplatenie celej pohľadávky (resp. nezaplateného zvyšku) naraz.

Uplatnenie práva na splatenie celej pohľadávky (tzv. strata výhody splátok) je viazané na splnenie týchto podmienok: a) možnosť straty výhody splátok bola výslovne určená v dohode medzi veriteľom a dlžníkom alebo v súdnom rozhodnutí, b) dlžník nesplní niektorú zo splátok v deň jej splatnosti, c) veriteľ požiada dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

25.2. Splatnosť celej pohľadávky (tzv. strata lehôt alebo strata výhody splátok) nenastáva priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní, teda či vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku, príp. či podá na súde žalobu na plnenie. V každom prípade môže svoje právo uplatniť len do splatnosti najbližšej ďalšej splátky. Ak veriteľ nepoužije v dôsledku nesplnenia niektorej splátky svoje právo a neoznámi dlžníkovi alebo neuplatní na súde najneskoršie do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, že trvá na zaplatení celej pohľadávky a dlžník medzitým zaplatí ďalšiu splátku riadne a včas, veriteľ už po zaplatení ďalšej splátky nemôže svoje právo využiť. V takom prípade sa môže domáhať len zaplatenia už splatnej splátky. Svoje právo môže veriteľ využiť kedykoľvek v prípade nezaplatenia niektorej z ďalších splátok a vyvolať tak splatnosť celého dlhu. Ak dlžník včas splátku nesplatí, dostáva sa do omeškania s celým dlhom.

26. Ustanovenie o strate výhody splátok je modifikované vo vzťahu k plneniu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach. Podľa ustanovenia , ktoré nadobudlo účinnosť 01. 11. 2008 (), platí, že veriteľ je v prípade nesplnenia niektorej splátky oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie celého zvyšku pohľadávky najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

27.1. Odvolací súd vychádzajúc z podaného odvolania, napadnutého rozhodnutia ako aj konania pred súdom prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie nedostatočne skúmal skutkový stav veci, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil.

27.2. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ).

28.1. Žalované namietali, že žalobca nepreukázal riadne zosplatnenie úveru a v nadväznosti na to konštatovali, že uplatnený nárok by mal byť premlčaný. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené poznamenáva, že žalobca v podanej žalobe uviedol, že žalovaná 1. a pôvodne žalovaný 2. sa dostali do omeškania dňom 15. 11. 2014 a následne žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 13. 01. 2015. Žalobca na preukázanie skutočnosti, kedy sa žalobcovia dostali do omeškania priložil výpis z úverového účtu a na preukázanie splnenia podmienok zosplatnenia priložil Výzvu pred mimoriadnou splatnosťou z 15. 10. 2014 adresovanú žalovanému 2., v ktorej ho vyzval na úhradu dlžnej sumy 519 eur v lehote do 7 dní s uvedením, že ak pohľadávku neuhradí, banka pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a uplatní si právo na vrátenie celého nesplateného úveru, pričom môže postúpiť celú pohľadávku na vymáhanie inkasnej alebo advokátskej pohľadávky. Rovnakú výzvu adresoval aj žalovanej 1., ktorú okrem uvedeného vyzval aj na úhradu povoleného prečerpania na účte vo výške 7,21. V predmetnej výzve absentuje číslo úverovej zmluvy, je v nej uvedený len akýsi identifikačný údaj LD 1214300049 a v prípade povoleného prečerpania 2914979058. Následne doručoval Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvu na zaplatenie z 15. 12. 2014 adresovanú žalovanej 1. a pôvodne žalovanému 2., v ktorej banka uviedla, že vo vzťahu k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 00-0001875491 vyhlasuje k 13. 12. 2014 mimoriadnu splatnosť úveru na celkovú sumu 5 391,31 eura. Následne dňa 07. 01. 2015 opätovne doručoval Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvu na zaplatenie adresovanú žalovanej 1. a pôvodne žalovanému 2., v ktorej banka uviedla, že v nadväznosti na predchádzajúcu výzvu banka k 05. 01. 2015 vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru č. 00-0001875491 na celkovú sumu 5 460,73 eura.

28.2. V zmysle čl. IV. bod 4.5.4 Všeobecných obchodných podmienok banky pri doručovaní písomnou poštou v tuzemsku sa písomnosti považujú za doručené tretí deň po ich odoslaní, ak nie je preukázaný skorší termín doručenia. Na preukázanie splnených podmienok priložil žalobca Podací hárok č. EPH003644678, ktorý preukazuje odoslanie zásielok dňa 15. 12. 2014, medzi ktorými je aj zásielka adresovaná žalovanej 1. a pôvodne žalovanému 2., Podací hárok č. EPH003744711 preukazujúci odoslanie zásielok dňa 07. 01. 2015, medzi ktorými sú zásielky adresované žalovanej 1. a pôvodne žalovanému 2. Ďalej v súvislosti so zosplatnením úveru priložil žalobca výpis z úverového účtu žalovaných, z ktorých vyplýva, že žalovaní uhrádzali splátky viac-menej pravidelne až do mája 2014, následne neuhradili splátku za jún 2014, august 2014, potom uhradili splátky za mesiac september

- november 2014 a následne uhradili až splátku za február a marec 2015. V predmetnom výpise je následne vyčíslený dlžný zostatok vo výške 4 833,93 eura.

29.1. Odvolací súd vychádzajúc z uvedených listín dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal skutočnosťami rozhodujúcimi pre správne posúdenie, či boli splnené podmienky pre zosplatnenie celého úveru. Súd prvej inštancie v kontexte uvedeného neskúmal, či boli žalovaní v omeškaní najmenej 3 mesiace a či výzva pred zosplatnením obsahovala potrebné náležitosti, teda či z nej možno jednoznačne a nad mieru všetkých pochybností zistiť, aký úver sa zosplatňuje a aké obdobie sú žalovaní v omeškaní, prípadne pre ktorú splátku pristúpil žalobca k uplatneniu svojho práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Rovnako tak musí byť dodržaná aj lehota najmenej 15 dní, v

ktorej musí veriteľ upozorniť dlžníka na uplatnenie uvedeného práva, za súčasného omeškania dlžníkov po dobu najmenej 3 mesiacov. Z podanej žaloby vyplýva, že žalovaní sa mali dostať do omeškania dňa 15. 11. 2014 a úver bol vyhlásený za predčasne splatný k 13. 01. 2015, pričom súd prvej inštancie bez ďalšieho skúmania pravdivosti týchto tvrdení prevzal do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Skutočnosť, že žalovaní uhrádzali svoj dlh až do novembra 2014, s výnimkou mesiaca jún 2014 a august 2014, a následne pokračovali v úhradách v mesiaci február 2015 a marec 2015, vyplýva aj z výpisu z úverového účtu žalovaných.

29.2. Vzhľadom k tomu, že žalobca, a teda aj súd prvej inštancie, ktorý sa s tvrdením žalobcu stotožnil, dospeli k záveru, že žalovaní sa dostali do omeškania 15. 11. 2014, potom do dňa 13. 01. 2015 nemohli byť splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého zvyšku nesplateného úveru. Rovnako tak odvolací súd považuje za podstatné upriamiť pozornosť na nedostatky náležitostí výzvy pred zosplatnením, v ktorej absentuje údaj o čísle úverovej zmluvy, aby bolo možné bez pochybností priradiť výzvu ku konkrétnemu zosplatňovanému úveru. Výzva však obsahuje len akýsi ID údaj, ktorý však z úverovej zmluvy nevyplýva a možno sa len domnievať, že ide o údaj identifikujúci žalovaných, avšak nie konkrétny úver. Nie je totiž vylúčené, že ak ide o údaj identifikujúci osobu, môže ísť aj o iný úverový produkt poskytnutý bankou žalovaným. Skutočnosť, že rovnaký ID údaj je aj na tabuľke označenej ako výpis z úverového účtu žalovaných však nepreukazuje bez pochybností, že sa týka zmluvy o úvere č. 00-0001875491. Odvolací súd poukazuje aj na lehotu 7 dní uvedenú vo výzve pred mimoriadnou splatnosťou, ktorá bola určená veriteľom na úhradu dlžnej sumy s tým, že ak v uvedenej lehote dlžníci dlh neuhradia, veriteľ pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Vychádzajúc z je však vyžadovaná lehota najmenej 15 dní. Uvedené tak odvolací súd považuje za v rozpore so zákonom. Navyše ak žalované spochybnili riadne doručenie výzvy a Oznámenia o zosplatnení, odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie sa mal taktiež dôsledne zaoberať tým, či tieto listiny skutočne boli alebo neboli žalovaným doručené.

30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že neboli splnené podmienky na to, aby si mohol veriteľ - žalobca uplatniť právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Do pozornosti súdu prvej inštancie dáva odvolací súd aj tú skutočnosť, že sa opomenul vysporiadať s tým, že nie je vôbec zrejmé, kedy mal nastať okamih zosplatnenia, keď v žalobe je uvedený dátum 13. 01. 2015, pričom v prvom Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru datovanom z 15. 12. 2014 je uvedený dátum zosplatnenia k 13. 12. 2014 a v ďalšom Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru datovanom z 07. 01. 2015 je uvedený ako termín zosplatnenia dátum 05. 01. 2015. Uvedenými rozpormi sa súd prvej inštancie nezaoberal, čo v tak závažnom posúdení s ohľadom na právne postavenie dlžníkov v úverovom vzťahu a povinnostiach im z neho vyplývajúcich je takýto rozpor ohľadom okamihu zosplatnenia veľmi významný a bolo potrebné mu venovať náležitú pozornosť s cieľom ozrejmenia uvedených nedostatkov. Uvedené rozpory pôsobia zmätočne s ohľadom na povinnosti dlžníkov, ktoré by im vyplývali za predpokladu, že by zosplatnenie vyvolalo sledované účinky. Vzhľadom k tomu, že s ohľadom na uvedené skutočnosti sa javí, že neprišlo k mimoriadnej splatnosti úveru, je potom potrebné opätovne posudzovať, či je žalobcom uplatnený nárok dôvodný tak, ako si ho uplatnil. Keďže žalovaní sa mali dostať do omeškania podľa tvrdení žalobcu dňa 15. 11. 2014, žalobca žalobu podal na súde prvej inštancie dňa 27. 10. 2016 a zmluvná splatnosť mala nastať v roku 2017, potom je potrebné dospieť k záveru, že žalobca si mohol podanou žalobou uplatniť len tú časť úveru, s ktorou sa žalovaní dostali do omeškania až do času podania žaloby. Uvedeným sa bude súd prvej inštancie zaoberať v ďalšom konaní prihliadnuc pritom na vyššie uvedené skutočnosti. Námietku žalovaných o premlčaní uplatneného nároku žalobcu s poukazom na to, že k omeškaniu malo dôjsť dňa 15. 11. 2014 a žalobca žalobu podal na súde prvej inštancie dňa 27. 10. 2016, nemožno považovať za dôvodnú. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie odvolací súd súhlasí.

31.1. V podanom odvolaní žalované namietali najmä procesné pochybenia súdu prvej inštancie, a to, že prišlo k neprípustnej zmene žaloby, boli porušené ustanovenia upravujúce vedenie pojednávania a ďalej namietali nesprávnosť výroku rozhodnutia ohľadom zaviazania žalovaných solidárne.

31.2. Podľa , žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

31.3. Podľa , zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

31.4. Podľa , zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

31.5. Podľa , za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

32. Zmena žaloby je prejavom dispozičnej zásady, ktorá je typická pre sporové konanie a umožňuje strane, aby modifikovala svoj žalobný návrh. Možnosť meniť žalobu však nie je absolútna a zákon ju obmedzuje najmä z dôvodov hospodárnosti a upravuje tak, aby nedochádzalo k jej zneužívaniu. Zmena žaloby prichádza do úvahy najmä žalobcom, avšak nie je vylúčené, že aj žalovaný zmení vzájomnú žalobu, ktorú podal voči žalobcovi. Zmena žaloby je dispozičný procesný úkon, nie prostriedok procesného útoku alebo obrany. Žalobu možno zmeniť počas konania. V rámci konania v prvej inštancii je zmena žaloby neprípustná v spotrebiteľských sporoch, avšak len v prípade, ak je spotrebiteľ na strane žalovaného (§ 294). Zákon ďalej výslovne nepripúšťa zmenu žaloby v odvolacom konaní (§ 371) a v dovolacom konaní (§ 438 ods. 2). Zmena žaloby prichádza do úvahy len v rámci konania v prvej inštancii. Žalobca tak môže žalobu meniť do momentu vyhlásenia rozsudku vo veci samej (§ 219) alebo do momentu jeho vydania (kontumačný rozsudok, platobný rozkaz a pod.), ak sa rozsudok nevyhlasuje verejne.

33.1. výslovne uvádza, čo sa rozumie pod zmenou žaloby. Závery judikatúry a právnej vedy sa tak dostali priamo do textu zákona. Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena), návrh, ktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena) a podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Za kvantitatívnu zmenu možno považovať rozšírenie žalobného návrhu (petitu). Žalobca teda požaduje viac, ako žiadal v pôvodnom návrhu. Ku kvantitatívnej zmene žaloby môže dôjsť buď bez zmeny v skutkovom stave (napr. preto, že žalobca sa až v tejto fáze konania rozhodol uplatniť si vyšší nárok), alebo ako dôsledok zmeny skutkového stavu. Za kvalitatívnu zmenu možno považovať takú zmenu v žalobnom návrhu (petite), že žalobca žiada niečo iné (napr. namiesto vydania veci sa domáha zaplatenia, ak sa napr. v priebehu konania zistí, že došlo k zničeniu veci, namiesto žiadosti určiť vlastnícke právo sa domáha vypratania nehnuteľnosti). Aj v prípade kvalitatívnej zmeny môže dôjsť súčasne k zmene v skutkovom stave. V prípade posledného prípadu zmeny žaloby žalobca opiera svoj nárok o nové skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok. Nedochádza však k zmene žalobného petitu. V literatúre sa možno stretnúť aj s názorom, že ide o zmenu v právnej kvalifikácii v dôsledku zmeny skutkového stavu (v praxi známe ako zmena právneho dôvodu), aj keď v konečnom dôsledku ide o zmenu v skutkovom stave, ktorý má vplyv na zmenu právnej kvalifikácie. O zmenu v skutkovom stave však nepôjde vtedy, ak dôjde síce ku zmene právneho dôvodu (napr. nepôjde o zaplatenie dlžného nájomného, ale pre neplatnosť zmluvy o vydanie bezdôvodného obohatenia), ale bez zmeny v skutkovom stave. Je totiž vecou súdu, aby tvrdený skutkový stav podradil pod hmotnoprávnu normu, ktorá tomuto skutkovému stavu zodpovedá.

33.2. Zmenou žaloby nie je úkon žalobcu, ktorým mení taký nárok, ktorého rozhodnutie závisí od spôsobu usporiadania vzťahov, ktorý vyplýva z osobitného predpisu. O zmenu žaloby nepôjde, ak žalobca uplatní okrem už uplatneného nároku nový nárok. Zmenou žaloby nie je ani zmena právneho dôvodu bez zmeny skutkových tvrdení; právne posúdenie je vecou súdu. Zmenou žaloby taktiež nie je, ak žalobca obmedzí svoj žalobný návrh a bude požadovať menej. Za zmenu nemožno považovať ani doplnenie alebo spresnenie skutkového stavu, ani návrh na vykonanie dôkazov; tie možno považovať za prostriedky procesného útoku a obrany (pozri § 149).

34.1. Pri posudzovaní zmeny žaloby je potrebné citlivo posudzovať a rozlišovať, kedy ide o odstraňovanie vád žaloby podľa § 129, kedy ide len o zmenu formulácie vo výroku, ktorú môže súd vykonať aj sám, kedy ide o takú zmenu vo výroku, ktorú súd urobí s cieľom dosiahnuť prípadnú budúcu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia, ďalej či ide o zmenu žaloby v dôsledku doplnenia skutkových tvrdení na základe výzvy súdu podľa § 150 ods. 2 a kedy ide o zmenu žaloby na základe vlastnej iniciatívy strany sporu. Rozdiel pri jednotlivých inštitútoch spočíva v možnosti súdu svojou aktivitou modifikovať žalobu. Hranica medzi jednotlivými procesnými postupmi je veľmi tenká.

34.2. Podľa , zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.

35. Protekcia spotrebiteľa, ktorá tvorí podstatu tohto ustanovenia, spočíva v tom, že žalovaný spotrebiteľ si môže byť istý predmetom sporu po celú dobu a sčasti aj v jeho ochrane pred podávaním neodôvodnených žalôb dodávateľom. Žalobca si musí vopred uvážiť predmet sporu predtým, ako podá žalobu, pretože neskôr ju nebude môcť zmeniť, ale len vziať späť. Ak je žalovaným spotrebiteľ, podľa v spojení s sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo a podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, sa nepovažuje za zmenu žaloby, a preto je v spotrebiteľských sporoch prípustný. Ak je žalovaným spotrebiteľ, zmena žaloby v spotrebiteľských sporoch je vylúčená ex lege, t. z. súdu nezostáva žiadny priestor na úvahu o pripustení, resp. nepripustení zmeny žaloby.

36. Odvolací súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel k jednoznačnému záveru, že námietky žalovaných ohľadom toho, že súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby v zmysle sú nedôvodné. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že za zmenu nemožno považovať doplnenie alebo spresnenie skutkového stavu. Rovnako tak nepovažoval za opodstatnené tvrdenie žalobcu, že vyjadrenie k odporu žalovaných a vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných k žalobe je odstránením nedostatkov podanej žaloby. V tomto smere odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že je prirodzené, že vyjadrenia reagujúce na skutkové tvrdenia protistrany sú rozsiahlejšie, majúc pritom za potrebné aj s ohľadom na včasné uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany a zásady koncentrácie konania vyjadriť sa čo najpodrobnejšie. Vzhľadom na to nemožno konštatovať ani záver, že ide o odstraňovanie vád žaloby. Na to, aby bolo možné tvrdenia žalobcu považovať za spôsobilé privodiť zmenu žaloby musí ísť o skutočnosti, ktoré majú podstatný vplyv na uplatňovaný nárok. Tvrdenia žalobcu vo vyššie uvedených vyjadreniach však neboli spôsobilé podstatným spôsobom vplývať na uplatnený nárok žalobcu. Išlo o skutkové tvrdenia reagujúce na obranu žalovaných, pričom podstata žalobného návrhu bola uvedená v podanej žalobe. Keďže tvrdenia žalobcu nevyvolali nutnosť iného hmotnoprávneho posúdenia, námietka žalovaných je v tomto smere vo vzťahu k správnosti napadnutého rozhodnutia právne bezvýznamná.

37.1. Ďalej žalované namietali, že boli nesprávne zaviazané na zaplatenie žalobcovi dlžnej sumy spoločne a nerozdielne. V tomto sa odvolací súd s námietkou žalovaných nestotožňuje a poznamenáva, že žalovaná 2. vstúpila do práv a povinností pôvodne žalovaného 2. 37.2. Podľa , dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

37.3. Podľa , ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

38.1. Odvolací súd poznamenáva, že rubom majetkového prospechu, ktorý dedič (štát) nadobudne z dedičstva, je zodpovednosť nadobúdateľa za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za dlhy poručiteľa, ktoré naňho prešli smrťou poručiteľa. Prechod aktív a pasív dedičstva je daný právnym nástupníctvom po poručiteľovi a vyplýva z podstaty univerzálnej sukcesie. Dlhy prechádzajú na dedičov v tom prípade, ak neboli výslovne viazané na osobu poručiteľa. V prípade, že na dedenie je povolaných viac dedičov, prechádzajú dlhy poručiteľa na každého z nich, bez ohľadu na to, aký podiel na dedičstve získali a bez ohľadu na to, že niektoré ťarchy budú zaťažovať len toho z dedičov, ktorý získal zaťaženú vec (to sa týka prípadu, ak na zdedenej nehnuteľnosti viazne záložné právo alebo vecné bremeno). Za splnenie dlhov poručiteľa zodpovedajú všetci dedičia, t. j. aj tí, ktorí zaťaženú vec nezískali, pokiaľ sa pri vyporiadaní dedičstva nedohodli, že celú ťarchu prevezme so súhlasom veriteľov ten z dedičov, ktorý získal v rámci vyporiadania zaťaženú vec. V ustanovení sa rozlišuje medzi prechodom povinností zomretého na iného, na jednej strane, a zodpovednosťou dedičov za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za dlhy zaťažujúce dedičstvo na strane druhej. Miera zodpovednosti dediča za dlhy zaťažujúce dedičstvo je určená cenou zanechaného majetku tak, ako je zistená v dedičskom konaní alebo v konaní pred súdom, ktorý rozhoduje o návrhu veriteľa, aby dedičovi bolo uložené splniť určitý dlh poručiteľa. Súd v takom prípade otázku ceny dedičstva posudzuje samostatne bez toho, aby bol viazaný rozhodnutím iného súdu (notára) o určení všeobecnej ceny majetku, výšky dlhov a čistej hodnoty dedičstva v dobe smrti poručiteľa. Pokiaľ je teda dedičov viac, nezodpovedajú za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy spoločne a nerozdielne

(solidárne). Ich zodpovednosť je delená, pričom každý z nich zodpovedná za uvedené náklady a dlhy len v rozsahu ceny svojho dedičského podielu k cene celého dedičstva. Pohľadávka prípadných veriteľov sa takto rozkladá na jednotlivých dedičov podľa počtu dedičov a ceny každého jednotlivého dedičského podielu.

38.2. Delené záväzky môžu vzniknúť zo zákona, súdnym rozhodnutím alebo na základe dohody (zmluvy). Delené záväzky vzniknú zo zákona predovšetkým pri dedení. Dedičia zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy poručiteľa podľa pomeru toho, čo nadobudli z dedičstva, k celému dedičstvu ( ). Rovnako vstupujú podľa svojich dedičských podielov i do pohľadávok poručiteľa. Poručiteľovo postavenie v rámci záväzkového vzťahu - úverového môže byť trojaké. Pokiaľ ide o dlh v rámci BSM poručiteľa s pozostalým manželom, správne určenie výšky dlhu či konštatovanie o jeho zaradení či nezaradení do pasív dedičstva závisí od vyporiadania BSM, do ktorého patrí aj tento dlh a ktoré vyporiadanie predchádza zostaveniu súpisu pasív dedičstva. Vo vzťahu k určeniu predlženého dedičstva nemusí byť aj BSM rovnako predlžené. Nie je vylúčené, že BSM je predlžené, ale dedičstvo predlžené nebude (poručiteľ mal toľko svojho vlastného, výlučného majetku, že ani podiel na dlhoch, ktorý mu pripadol z BSM spolu s jeho vlastnými, výlučnými dlhmi neprevýšil výšku aktív dedičstva. Naopak, je možné, že BSM predlžené nebolo, no dedičstvo predlžené bude, pretože poručiteľ mal toľko vlastných dlhov, že spolu s tými, ktoré mu pripadli z BSM, presiahla celková výška dlhov všeobecnú cenu aktív vrátane aktív, ktoré pripadli do dedičstva z BSM. Manželia, teda poručiteľ s pozostalým manželom sú vo vzťahu k tretím osobám, veriteľom - solidárni. Tým vzniká pozostalému manželovi povinnosť splniť celý dlh, ak ho veriteľ oprávnene požaduje, a následne má pozostalý manžel právo regresu voči BSM (ak ešte existuje a nebolo vyporiadané) alebo voči dedičom mŕtveho manžela v podiele 1/2 (ak sa už BSM vyporiadalo aj v rámci dedičského konania).

38.3. Druhým prípadom je skutočnosť, pokiaľ ide o iný solidárny dlh, ktorého je poručiteľ spoludlžník. V zásade v dôsledku úmrtia poručiteľa pasívna solidarita nezaniká, no dedičia zodpovedajú solidárne s ostatnými spoludedičmi, avšak každý z nich len do výšky ceny nadobudnutého podielu, teda dochádza k modifikácii solidarity z výšky podielov na hodnotu zdedeného majetku. Poslednou možnosťou je, že ide o nesolidárny dlh, ktorého je poručiteľ spoludlžníkom. Dedič zodpovedá podľa základnej zásady vyjadrenej v . Samozrejme, táto zásada obmedzenia zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa hodnotou zdedeného majetku sa nevzťahuje na ručiteľa dlhu poručiteľa, ktorý nie je dedičom ani účastníkom konania.

38.4. Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného má za preukázané, že ide o druhý z vyššie uvedených prípadov, a to, že dedičia vstúpili do solidárneho dlhu, kde vystupoval poručiteľ ako spoludlžník. Je teda zrejmé, že nejde o klasický prípad vstúpenia do práv a povinností poručiteľa pokiaľ vystupuje v záväzkovom vzťahu ako dlžník - sám, pričom v takom prípade by išlo o delenú zodpovednosť za záväzky poručiteľa. Vzhľadom na to, že poručiteľ bol spoludlžníkom v spornom úverovom vzťahu, potom aj právni nástupcovia poručiteľa vstupujú do solidárneho záväzku a musia byť zaviazaní spoločne a nerozdielne s tým, že ich zodpovednosť je modifikovaná výškou nadobudnutého dedičstva. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že argumentácia žalovaných nie je dôvodná a v tejto časti považoval za potrebné sa s uvedenou námietkou vysporiadať, predchádzajúc tak rovnakej odvolacej argumentácii v prípade opätovne podaného odvolania, rovnaký postup zvolil odvolací súd aj pokiaľ ide o vysporiadanie sa s vyššie uvedenými námietkami ohľadom nesprávneho pripustenia zmeny žaloby.

39.1. Odvolateľky tiež namietali porušenie procesných predpisov upravujúcich vedenie konania, keď podľa ich tvrdení nemali mať možnosť na pojednávaní (cestou právneho zástupcu) vyjadriť sa k podanej žalobe, keďže súd prvej inštancie neumožnil žalobcovi predniesť žalobu.

39.2. Podľa , po vyvolaní veci a úkonoch podľa žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa . Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie. 39.3. Podľa , po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

39.4. Podľa , v konaní sa postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch procesnej obrany a v súlade s ustanoveniami o dokazovaní.

40.1. Pojednávanie je osobitne významnou časťou sporového konania, ktorá bezprostredne súvisí s prejednaním veci a s meritórnym rozhodnutím. Na prejednanie veci samej musí súd vždy nariadiť pojednávanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak (čl. 12, , , a). Súd spravidla na pojednávaní vykonáva dokazovanie, , ktorého závery z hľadiska skutkových zistení determinujú konečné rozhodnutie. Pojednávanie je zásadne verejné, pričom výnimky z tohto pravidla musia mať zákonný základ (, ). Po prípravných organizačných úkonoch je súd povinný zistiť prítomnosť osôb, ktoré boli na pojednávanie predvolané alebo ktoré dal súd na pojednávanie predviesť. Totožnosť osôb, ktoré sa bez vzťahu k predmetu konania zúčastňujú na verejnom pojednávaní (tzv. verejnosť) súd osobitným postupom nezisťuje. Neprítomnosť sporovej strany alebo jej zástupcu na pojednávaní nie je bez ďalšieho prekážkou riadneho prejednania veci. O odročení pojednávania z dôvodu neprítomnosti strany alebo jej zástupcu rozhodne súd iba na návrh, ak sú súčasne splnené podmienky v zmysle a . Pred otvorením pojednávania sa má súd vždy pokúsiť o uzavretie zmieru medzi prítomnými stranami. Pokiaľ zmierovacie konanie súdu zlyhá, sudca otvorí pojednávanie uznesením, ktoré verejne vyhlási v súlade s . Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

40.2. Primárnym a základným procesným úkonom v rámci pojednávania je prednesenie žaloby. Tento úkon je bez akýchkoľvek obmedzení zastupiteľný a žalobu môže v mene žalobcu predniesť aj jeho zástupca. Spolu s podstatným obsahom žaloby prednesie žalobca alebo jeho zástupca aj podstatný obsah tzv. repliky, teda svojho vyjadrenia. Vo vzťahu k obidvom procesným podaniam môže žalobca alebo jeho zástupca odkázať na ich písomné vyhotovenie, čím sa uvedená povinnosť prednesu považuje za splnenú. Ak súd vedie pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho prípadného zástupcu, oboznámi prítomných s podstatným obsahom žaloby a eventuálnej žalobcovej repliky. Atribút určitosti skutkového prednesu žalobcu bezprostredne súvisí s presnou špecifikáciou relevantných okolností nielen vo vzťahu k súdu, ale v nemenej významnom rozsahu aj voči žalovanému. Žalovanému musí byť umožnené vyjadriť sa k všetkým tvrdeným skutočnostiam a vykonaným dôkazom. Toto právo nemôže žalovaný efektívne realizovať v prípade neurčitého skutkového tvrdenia, ktoré samo osebe vylučuje vysvetlenie alebo relevantnú reakciu, pri zachovaní náležitej miery vecnosti a zrozumiteľnosti.

40.3. v oprávňuje žalovaného vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Toto právo je prejavom rovnosti účastníkov konania ( ) a súčasne aj výrazom základného princípu sporového konania podľa , v zmysle ktorého má strana právo oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môže k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon. Pokiaľ toto svoje právo nevyužije, resp. využije právo nevyjadriť sa, nemôže byť súdom k vyjadreniu nijako nútený, ani osobitne sankcionovaný. V tomto štádiu sporového konania má už súd spravidla k dispozícii vyjadrenie žalovaného v zmysle , prípadne aj jeho dupliku v zmysle . Rovnako ako žalobca môže teda žalovaný iba odkázať na svoje písomné podanie, čo sa považuje za vyjadrenie k prednesu žalobcu po začatí pojednávania. Ak sa žalovaný rozhodne vyjadriť priamo na pojednávaní, môže v zásade reagovať na všetky dovtedajšie podania a prednesy žalobcu, nielen na jeho prednes na pojednávaní. Po úkonoch podľa predchádzajúcich bodov je súd pred ďalším postupom vo veci povinný určiť, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné. Za rovnakých podmienok sudca na prvom pojednávaní oznámi, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Náležité splnenie uvedených povinností je podmienené dôsledným oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, celkovým skutkovým stavom veci, procesnými podaniami strán a musí v neposlednom rade vychádzať z predbežného právneho posúdenia veci. Ak súd pri predbežnom prejednaní sporu oboznámil prítomné strany a ich zástupcov s danými skutočnosťami, nie je povinný opätovne ich uvádzať na pojednávaní. Obligatórne určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení a vymedzenie predmetu dokazovania má zásadný význam pre ďalší procesný postup strán v kontradiktórnom sporovom konaní. Postup súdu je pre strany a ich zástupcov na základe uvedených úkonov predvídateľný a transparentný.

40.4. Formulovanie sporných a nesporných skutkových tvrdení spolu s označením dôkazov, ktoré budú súdom vykonané, nie je samoúčelné. Vo všeobecnosti platí, že v záujme spravodlivosti a zákonnosti sa súd počas nasledujúceho konania môže v nevyhnutnej miere odkloniť od pôvodných predbežných záverov vo vzťahu k skutkovej stránke veci a k dokazovaniu. Je zároveň povinný umožniť stranám

adekvátne reagovať na vzniknutú procesnú situáciu a vytvoriť im priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov. Z hľadiska výpovednej hodnoty predbežného právneho posúdenia veci je nevyhnutné, aby bolo stanovisko súdu určité a zrozumiteľné. Na jeho základe musí byť stranám a ich zástupcom dostatočne zrejmé, aký výrok rozhodnutia vo veci samej možno očakávať v nadväznosti na predbežné prejednanie sporu a prípravu pojednávania. Ide o zásadný inštitút, ktorého účelom je zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie sporového konania, vrátane prevencie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí.

41.1. Odvolací súd poznamenáva, že je potrebné nájsť správny balans medzi ochranou práva, právom na spravodlivý proces, rovnosťou strán, primeranosťou ochrany slabšej strany a procesnou zodpovednosťou strany a potrebnou mierou aktivity strany (bdelým patrí právo). Aj v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR sa najmä v ostatnom období kladie osobitný dôraz na materiálne chápanie ochrany základných práv a ústavnosti. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, pričom pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov vychádza zo zmyslu a účelu príslušnej právnej úpravy a dbá o to, aby prijaté riešenie bolo akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti. Podľa Ústavného súdu SR výklad relevantných právnych noriem nemôže byť taký formalistický, aby sa ním v konečnom dôsledku nielen zmaril účel požadovanej súdnej ochrany, ale aj zabránilo v prístupe k súdnej ochrane z dôvodov, ktoré nemožno v právnom štáte v žiadnom prípade pričítať účastníkovi konania, ktorý sa tejto ochrany domáha. Podstata materiálneho právneho štátu, podľa názoru ústavného súdu, spočíva v uvádzaní platného práva do súladu so základnými hodnotami demokraticky usporiadanej spoločnosti (pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR, ) a povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia práv tvoriacich predmet ústavnej úpravy tými subjektmi, ktorým boli priznané (pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR, ). Opierajúc sa o tento princíp, ústavný súd sa prikláňa k zásade ústavne konformného výkladu podľa SR, zdôrazňujúc, že z tejto zásady „vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd“ (pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR, , , ).

41.2. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného konštatuje, že žalovaní mali právo podať odpor proti vydanému platobnému rozkazu, ktoré využili, v dôsledku čoho bol platobný rozkaz uznesením súdu prvej inštancie zrušený. Možnosť vyjadriť sa k žalobe im bola taktiež zachovaná, k žalobe sa taktiež riadne vyjadrili. Na pojednávaní boli prítomní právny zástupca žalobcu ako aj právny zástupca žalovaných. Zo zápisnice o pojednávaní je zrejmé, že súd prvej inštancie pred otvorením pojednávania oboznámil strany so svojim predbežným právnym posúdením, keď uviedol, že žalobu považuje za dôvodnú. Následne otvoril pojednávanie a oboznámil listiny zo súdneho spisu. Zo zápisnice je taktiež zrejmé, že bol poskytnutý rovnaký priestor na vyjadrenie sa právnemu zástupcovi žalobcu ako aj právnemu zástupcovi žalovaných, pričom právny zástupca žalobcu sa vyjadril v tom smere, že sa pridržiava doterajších vyjadrení a právny zástupca žalovaných na vyjadrenie žalobcu následne mal možnosť reagovať. Odvolací súd poznamenáva, že hoci súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle citovaných ustanovení, teda neriadil sa striktne ustanoveniami , ktorými upravuje vedenie pojednávania, odvolací súd za danej skutkovej a právnej situácie konštatuje, že hoci možno námietku považovať za opodstatnenú, dôvodom na zrušenie rozhodnutia však nemôže byť akékoľvek procesné pochybenie súdu, ale len pochybenie spôsobujúce porušenie práva na spravodlivý proces. V nadväznosti na uvedené je potrebné poznamenať, že obom stranám sporu bola zachovaná možnosť v konaní sa riadne vyjadrovať, a to tak písomne ako aj ústne, žalované mali možnosť sa vyjadriť k podanej žalobe a nimi splnomocnený právny zástupca mal taktiež možnosť vyjadriť sa na pojednávaní. Rovnako tak boli zachované aj práva žalobcu. Odvolací súd súhlasí s tvrdeniami žalovaných, že je potrebné dodržiavať procesné ustanovenia upravujúce vedenie pojednávania, avšak vzhľadom na to, že boli zachované základné princípy sporového konania, a to tak zásada rovnosti strán, ako aj zásada kontradiktórnosti, avšak nie za skutočnosť odôvodňujúcu porušenie práva na spravodlivý súdny proces. 42.1. Pokiaľ odvolací súd vráti vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, v odôvodnení rozhodnutia je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Odvolací súd teda musí jasne vysvetliť a

odôvodniť, prečo bolo napadnuté rozhodnutie zrušené, aké úvahy ho k tomu viedli a aké dôsledky z toho pre nové rozhodnutie súdu prvej inštancie vyplývajú. Právny názor odvolacieho súdu je záväzný v otázkach právnych aj skutkových. Viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu sa vzťahuje len na ten skutkový stav, z ktorého vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie a z ktorého vychádzal aj odvolací súd, keď uviedol, ako ďalej postupovať.

42.2. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdi, či prišlo k zosplatneniu celej pohľadávky žalobcu, či boli splnené zákonné podmienky takéhoto úkonu a či tento vyvolal účinky mu priznané. Súd prvej inštancie vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu opätovne posúdi dôvodnosť žalobného nároku vychádzajúc pritom z riadne zisteného okamihu, kedy sa žalovaní dostali do omeškania a pri posudzovaní, či prišlo k zosplatneniu sa vysporiada aj so skutočnosťou, kedy vôbec malo podľa veriteľa prísť k zosplatneniu, keď sa rozchádzajú skutkové tvrdenia ohľadom rozhodného dátumu uvedeného v žalobe a dvoch rozdielnych dátumoch v Oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru. Odvolací súd apeluje zároveň na súd prvej inštancie, aby sa pri vedení pojednávania pridržiaval procesných noriem upravujúcich vedenie pojednávania, zabezpečiac tak právo strán sporu na spravodlivý súdny proces. V nadväznosti na zistené skutočnosti následne opätovne posúdi premlčanie nároku žalobcu v zmysle príslušnej právnej úpravy a vo veci rozhodne tak, aby nové rozhodnutie spĺňalo všetky zákonné požiadavky v zmysle rešpektujúc pritom právny názor odvolacieho súdu vysloveného v tomto zrušujúcom uznesení ( ). Vychádzajúc z uvedených skutočností dospel odvolací súd k tomu záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti výroku I. ako aj v závislom výroku o trovách konania je potrebné s poukazom na a zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa .

43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta v spojení s posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).