Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/70/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci starostlivosti súdu o plnoletého H. P., A. T. XX.XX.XXXX, T. H.: P. - P. W., A. T. XX.X.XXXX, S. W.: M. Š. XXX, Š. E. X. Y. E. - H. P., A. T. XX.XX.XXXX, S. W.: M., E. XX/X, E. F., štátny občan SR, o návrhu na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 04. septembra 2018 č. k. - 160, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 04. septembra 2018 č. k.

- 160 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 04. septembra 2018 č. k. - 160, súd prvej inštancie rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť na v tom čase maloletého t.č. plnoletého H. P., A. T. XX.XX.XXXX zo sumy 70,- € mesačne na sumu 150,- € mesačne, počnúc dňom 01.04.2018, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 10. dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné na maloletého, t.č. F. H. P., A. T. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.04.2018 do 31.08.2018 v sume 400,- € otcovi uložil súd prvej inštancie povinnosť splácať v 20,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, počnúc dňom 01.09.2018 k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 16.12.2009 č.k. - 21. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 19.09.2017, žiadala matka o zvýšenie výživného na maloletého syna s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného uplynula dlhá doba t.j. doba 10 rokov, a doposiaľ určené výživné nepostačuje na pokrytie odôvodnených potrieb maloletého, nakoľko maloletý vyrástol, v septembri 2017 začal navštevovať súkromnú SOS automobilovú v Bratislave, býva na internáte, stravuje sa v školskej jedálni aj individuálne, denne, dochádza z internátu do školy a na basketbalové tréningy a otec sa žiadnym spôsobom nepodieľa na starostlivosti o maloletého syna. Na pojednávaní matka uviedla, že žiada zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 70,-€ mesačne, na sumu 150,-€ mesačne, počnúc dňom 01.04.2018, nakoľko súd naposledy rozhodoval o výžive na maloletého v čase, keď mal 4 roky, t.č. je študentom strednej školy, s čím súvisia zvýšené náklady na maloletého, keďže je na internáte, navštevuje aj záujmovú činnosť.

3. Otec na pojednávaní v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že sám nemá z čoho žiť, pomáha mu mama, t.č. pracujúca dôchodkyňa. Má požičané peniaze a exekúcie, má zdravotné problémy, avšak nemôže navštíviť lekára, kvôli dlhom v zdravotnej poisťovni, prekonal operáciu pľúc, má výrastok v ramene, nie je invalidným dôchodcom . Toho času pracuje vtedy, keď preňho príde zamestnávateľ z Bia auto a dá mu prácu cca na 1 hodinu, prípadne i viac hodín, zarobí cca 60,-€. Na pojednávaní otec uviedol, že k priateľke chodí na návštevu, nežije s ňou a býva rôzne, pričom oslovil viacero zamestnávateľov, no neúspešne. Otec nesúhlasil so zvýšením výživného.

4. Maloletý t.č. plnoletý H. P. na pojednávaní uviedol, že škola ho baví, po ukončení školy dostane certifikát a má možnosť pracovať vo Volkswagene. Toho času dostáva študijné 120,-€ mesačne. Baví ho záujmová činnosť - venuje sa basketbalu, hrá za Karlovu Ves. Basketbalové tréningy má každý deň a zápasy každý druhý víkend. Otec na jeho zápasy nechodí, s výnimkou toho, keď hral v Prievidzi. Otec mu netelefonuje, stretáva sa s ním málo, cca cez Vianoce, keď ide ku starkej do Handlovej, tam sa stretne s otcom, ktorý býva v Nitrianskom Pravne. Otec mu neposiela darčeky, s výnimkou Vianoc, keď mu dal tričko, voňavku a 20,-€. S mamou býva cez víkendy, dáva mu vreckové 30 až 40,-€ týždenne. Záverom maloletý uviedol, že v prípade, že súd zvýši otcovi vyživovaciu povinnosť bude to viac znamenať pre jeho starkú, ktorá má 71 rokov a pracuje ešte ako sestrička, a namiesto otca platí výživné. K otcovi uviedol, že má priateľku, ktorá má dve deti, ktoré s nimi bývajú a ešte ona má 15 ročného syna, ktorý študuje v Košiciach.

5. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že vzhľadom k poslednej úprave výživného v r. 2010 je zvýšenie výživného na maloletého opodstatnené, došlo k výraznej zmene potrieb maloletého. Podľa jej názoru otec nepredložil dostačujúce potvrdenie o svojom zlom zdravotnom stave, a skutočnosť, že má dlh a exekúcie vychádza z jeho nezodpovedného prístupu k práci, do ktorého sa dostal na základe svojho konania. Otcom predložené doklady nepovažovala za dôveryhodné. Záverom odporučila súdu zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 70,-€ mesačne na sumu 170,-€ mesačne, od podania návrhu a zročné výživné určiť v mesačných splátkach.

6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého t.č. plnoletého H. P.Š. je čiastočne dôvodný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd prvej inštancie zistil, že od poslednej úpravy výživného uplynula dlhá doba 10 rokov, maloletý vyrástol a náklady na jeho výchovu a výživu vzrástli. Naposledy bolo rozhodované o výživnom na maloletého H. P. rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 16.12.2009 č.k. -21, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.02.2010. Týmto rozsudkom bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na v tom čase maloletého H. zo sumy 1.500,-Sk (49,79 €) mesačne na sumu 70,-€ mesačne. V tom čase maloletý H. mal 8 rokov, matka pracovala s príjmom od 330,-€ mesačne do 528,- € mesačne, mala jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec v čase poslednej úpravy výživného sa zdržiaval na neznámom mieste a svoju vyživovaciu povinnosť si neplnil, v dôsledku čoho bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov so skúšobnou dobou 20 mesiacov. Súd prvej inštancie v tom čase konštatoval, že otec ľahkomyseľne pristupoval k plneniu si svojej vyživovacej povinnosti voči maloletému synovi, nepracoval a posledný zamestnávateľ s ním rozviazal pracovný pomer pre neospravedlnené absencie. Následne nikde nepracoval a nebol evidovaný na úrade práce, potom čo sa zamestnal si vyživovaciu povinnosť aj tak neplnil. Súd prvej inštancie zistil podstatnú zmenu pomerov od poslednej úpravy výživného, tak na strane maloletého t.č. plnoletého H. P., ako aj jeho oboch rodičov. Matka od poslednej úpravy výživného nezmenila svoj osobný stav, je stále rozvedená, avšak 4 roky žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý sa volá F. L., ktorý má jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére O. L., ktorá má 16 rokov a je zverená do osobnej starostlivosti matke, otec platí na ňu výživné 120,-€ mesačne. Matkin priateľ pracuje v TSS Group, a.s. Bratislava, s priemerným mesačným netto príjmom 680,-€, ako uviedla matka. Matke ubudla jedna vyživovacia povinnosť voči plnoletému synovi S. W., narodenému dňa 15.11.1995, ktorý pracuje. Matka zmenila zamestnanie, pracovala najskôr v NAY, a.s., so sídlom: Tuhovská 15, Bratislava, s priemerným mesačným netto príjmom vo výške 660,- € a poberala rodinné prídavky v sume 23,-€ mesačne. Pracovný pomer s matkou bol rozviazaný ako vyplýva z potvrdenia NAY, a.s. Bratislava, so sídlom: Tuhovská 15, zo dňa 20.04.2018, kedy s matkou bol ukončený pracovný pomer, ktorý bol uzatvorený na dobu určitú do 30.04.2018 a uvedeným dňom skončil. Následne sa matka zamestnala, ako vyplýva z pracovnej zmluvy uzatvorenej s fy. TINACO, s.r.o., so sídlom: Brusnicova 7, Bratislava zo dňa 16.05.2018, z ktorej súd prvej inštancie zistil, že

matka uzatvorila zmluvu na dobu určitú do 31.05.2018, so skúšobnou dobou 3 mesiace a za vykonanú prácu má dohodnutú mzdu vo výške 4,-€ brutto/hodina č.l. (- 98). Z potvrdenia o príjme v tomto zamestnaní súd prvej inštancie zistil, že matka mala netto príjem za obdobie od 5/2018 do 7/2018 spolu v sume 1.800,70 € t.j. cca 600,23 €/mesačne. Súd prvej inštancie tiež zistil, že maloletý t.č. plnoletý H. od poslednej úpravy výživného vyrástol, t.č. navštevuje 1. triedu na Duálnej akadémii VW Bratislava, so sídlom: J. Jonáša 1, kde dosahuje dobrý študijný prospech. Má mimoškolskú činnosť - venuje sa basketbalu, hrá za Inter Bratislava, kde je poplatok 50,-€. Je zdravý. Stravuje sa v škole, kde stojí strava mesačne 20 až 30,-€, strava doma je 150,-€ , cestovné 35,-€ na tri mesiace/električenka. V škole maloletý t.č. plnoletý dostáva študijné vo výške 120,-€ mesačne, ako sám uviedol, matka mu dáva vreckové, otec nie. Priemerné mesačné výdavky na maloletého matka vyčíslila na sumu cca 200,- €. Otec s maloletým synom udržiava sporadický kontakt, otcov záujem o maloletého je takpovediac vlažný. Na strane otca súd prvej inštancie zistil, že je naďalej slobodný, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Zmenu pomerov zistil v tom, že otec je zamestnaný na hodinový pracovný úväzok v Bia Aute, s.r.o., so sídlom: Bernolákova 7, Nováky, kde jeho priemerný mesačný netto príjem je, ako sám uviedol 60,-€. Viac práce preňho zamestnávateľ nemá. Na pojednávaní otec poukázal na to, že naposledy bol riadne zamestnaný pred 8 rokmi v Awexe - Milan Harabin, Košovská cesta, Prievidza, kde sa majiteľ rozhodol s ním ukončiť pracovný pomer, nakoľko mu údajne matka v zamestnaní spôsobovala problémy. V uvedenej firme otec zarábal v priemere mesačne 23.000,-Sk (cca 763,- €). Následne si v Prievidzi nevedel nájsť prácu, nakoľko podľa otca matkina rodina pozná celú Prievidzu a vyjadrili sa údajne tak, že ho zničia. Otec bol evidovaný na úrade práce od r. 2013 a do 01.12.2017, žil z úspor. V 12/2017 sa otec zamestnal vo fy. Bia Auto, s.r.o. na hodinový pracovný úväzok. Otec je vyučený automechanik, má výučný list, jeho zdravotný stav podľa jeho vyjadrenia nie je uspokojivý, prekonal operáciu pľúc a má výrastok na ramene, ale má dlhy v zdravotnej poisťovni, preto ich nerieši. Nie je uznaný za čiastočného invalidného dôchodcu, invalidného dôchodcu a ani zdravotne postihnutú osobu. Otec nevlastní žiadny majetok. So synom sa údajne stretáva u svojej matky, kde maloletý trávi prázdniny. Vyživovaciu povinnosť si plní, ale odosielateľ je uvedená jeho matka, čo odôvodnil tým, že rodina nechce, aby sa dostal do väzenia. Na pojednávaní otec uviedol, že sa snaží hľadať si prácu, ale sa mu nedarí a má exekúciu na sumu 600 až 800,-€. Otec založil do spisu potvrdenia o neprijatí do zamestnania, ktoré neboli datované a niektoré neboli opatrené pečiatkou. Na pojednávaní otec uviedol, že nežije v spoločnej domácnosti s priateľkou, chodí k nej na návštevu, nevie, kde priateľka pracuje, ale perníky pečie. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletého syna, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, nakoľko takto určené výživné považoval za primerané odôvodneným potrebám maloletého, a zároveň primerané zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca. Súd pri stanovení výšky výživného zohľadnil matkou vyčíslené priemerné mesačne výdavky na maloletého syna, taktiež vzal do úvahy príjem maloletého t.č. plnoletého H. P. v škole tzv. študijné, ako aj celkový vlažný záujem otca o maloletého t.č. plnoletého syna. Súd prvej inštancie mal zato, že takto určené výživné spolu so študijným príspevkom a s rodinnými prídavkami a s výživným zo strany matky pokryje odôvodnené potreby maloletého t.č. plnoletého Radoslava, preto vo zvyšku návrh matky zamietol ako nedôvodný. Čo sa týkalo počiatku zvýšenia výživného súd prvej inštancie vyhovel návrhu matky. Pri stanovení výživného súd prvej inštancie zohľadnil aj skutočnosť, že matke ubudla jedna vyživovacia povinnosť. Rovnako súd prvej inštancie zohľadnil aj to, že otec si údajne dlhodobo nevie nájsť riadne zamestnanie, ako sám tvrdí a pracuje na hodinový úväzok, čo podľa názoru súdu prvej inštancie je nepostačujúce a otec vyvíja slabý záujem nájsť si adekvátne zamestnanie, argumentujúc nepriaznivým zdravotným stavom, avšak žiadne potvrdenie od lekára, či od zdravotnej alebo sociálnej poisťovne nepredložil. Preto tvrdenia otca súd prvej inštancie považoval za spochybniteľné a nevieryhodné. Súd prvej inštancie mal taktiež zato, že otec k plneniu vyživovacej povinnosti pristupuje nezodpovedne a laxne, navyše keď ponecháva pravidelné zasielanie výživného na svoju matku, ktorá je v dôchodkovom veku a s maloletým synom sa stretáva tiež veľmi sporadicky. Súd prvej inštancie tiež zistil, že otec popiera spoločnú domácnosť s priateľkou, ktorá pracuje a má vyživovacie povinnosti, keď aj maloletý syn má vedomosť o tejto skutočnosti. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, ako aj celkové schopnosti a možnosti otca, ktorý má ukončené vzdelanie v odbore automechanik, mal súd prvej inštancie zato, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť súdom stanovené výživné, a preto rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého H.. Čo sa týkalo zročného výživného súd prvej inštancie povolil otcovi splácať toto dlžné výživné v mesačných splátkach.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý v rámci svojho odvolania uviedol, že mu je veľmi ľúto, ale so sumou určenou súdom nemôže súhlasiť. Uviedol, že

nerozumie rozsudku v časti určenia zaostalého výživného. Suma určená súdom je pre neho neprijateľná a nemožná. Nevie, čo má robiť, lebo mu hrozí ďalšia exekúcia. Poukázal na to, že si stále hľadá prácu, ale neúspešne, pričom mu ponúkajú minimálnu mzdu, alebo hodinovú prácu. V rámci svojho odvolania uviedol, že jeho matka platila výživné, a on keď mohol tak, jej prispieval. Poukázal na to, že jeho matka pracuje 54 rokov v zdravotníctve, jej dôchodok je vo výške cca 420,- €. Od 01.01.2019 zostala doma na dôchodku. Má 74 rokov a bude mať problémy, aby z dôchodku prežila. Otec uviedol, že mu je ľúto, že vo veku 43 rokov sa nemôže dostatočne postarať o svojho syna, lebo suma výživného je pre neho likvidačná. Pre neho to bude znamenať ďalšiu exekúciu. Nemá ani na právnika. Žiada, aby odvolací súd ponechal výživné vo výške 70,- € mesačne, ak mu bude umožnené nájsť si lepšie platenú prácu, bude rád prispievať na svojho syna.

8. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca a uviedla, že otec dieťaťa do dnešného dňa neplatí výživné ale túto povinnosť prenecháva na jeho matku, na ktorú sa tak často vo svojom odvolaní odvoláva. Výživné je naďalej platené v pôvodnej výške 70,- €. Uviedla, že na osobu H. P. sú začaté exekučné konania a to je dôvod, prečo nemá záujem si nájsť zamestnanie a nemá žiadny majetok. Aj túto situáciu chce využiť vo svoj prospech a vyhnúť sa vyživovacej povinnosti na svoje dieťa. V odvolaní otec píše o uskromnení a odvoláva sa nato, že jeho matka už nepracuje a podobne. Pritom ale stále necháva platiť výživné práve ju. Matka má za to, že jej poznatky sú také, že u nej vôbec nebýva, ale žije a býva v spoločnej domácnosti s priateľkou. Matka poukázala na to, že ich spoločný život sa rozpadol hlavne kvôli fyzickému týraniu, ubližovaniu a sprenevere jej majetku, o čom sú aj policajné záznamy. Ona a jej syn vypovedali na súde a výška výživného bola opodstatnená a zvýšená, na čom aj naďalej trvá, a týmto žiadam súd, aby v uvedenej veci rozhodol a rozsudok nadobudol platnosť v plnej výške. Dieťa potrebuje prostriedky teraz a tieto prieťahy poškodzujú práve to nevinné dieťa. Matka taktiež v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že s odvolaním otca nesúhlasí a trvá na rozhodnutí súdu prvej inštancie. Zo strany otca to považuje za vyhýbanie sa zodpovednosti a starostlivosti vo vzťahu k vyživovacej povinnosti.

9. Otec sa vyjadril k vyjadreniu matky a uviedol, že jeho situácia je stále rovnaká. Prácu si hľadá, avšak nedarí sa mu. Nemá ani životné minimum, jeho matka už nepracuje. Poukázal na to, že nechodí na dovolenky, nemôže si nič dovoliť, oblečenie si nekupuje, nič nevlastní, nič nemá. Taktiež uviedol, že vzťahy medzi rodičmi sa narušili aj v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov. Avšak jeho syn je teraz aj vďaka priateľovi matky zabezpečený. Syn robí skúšky na vodičský preukaz. Preto žiada, aby súd ponechal vyživovaciu povinnosť vo výške 70,- € mesačne.

10. Otec sa opätovne vyjadril k vyjadreniu matky a uviedol, že naďalej platí výživné na syna vo výške 70,- €. Otec uviedol, že to stále platí jeho matka, nakoľko on na to nemá finančné prostriedky. Uviedol, že je evidovaný na Úrade práce v Handlovej, avšak vyživovacej povinnosti sa nechce vyhnúť. Má priateľku U., ktorá má 5 detí, z toho má dve deti, o ktoré sa jej pomáha starať. Uviedol, že on matku netýral, avšak niekedy sa v dôsledku jej správania neovládol. Svojho syna má rád a žiada o ponechanie výživného vo výške 70,- €.

11. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

12. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania, podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.05.2020 ( , ). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, otec a súčasne kolízny opatrovník, upovedomení zákonným spôsobom.

13. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne.

14. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný

príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

15. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase od predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času.

16. V prejednávanej veci súd prvej inštancie, vykonal potrebné dokazovanie a v rámci neho i zistenie a porovnanie pomerov na strane maloletého t.č. plnoletého Radoslava, ako aj na strane jeho rodičov v čase od poslednej úpravy (t.j. od roku 2009), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci (t.j. v roku 2018 a v roku 2020 v konaní na odvolacom súde). Z tohto dokazovania vyvodil správne závery skutočného stavu, a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. Odvolací súd na spresnenie uvádza, že naposledy bolo o určení vyživovacej povinnosti k maloletému t.č. k plnoletému H. rozhodované rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 16.12.2009 č.k. - 21, ktorým súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému H.i zo sumy 1.500,- Sk t.j. 49,79 € mesačne, na sumu 70,- € mesačne od 01.01.2010, ktorú bol otec povinný uhrádzať vždy do 10. dňa v mesiaci k rukám matky. Týmto došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 03.05.2005 č.k. - 10 v časti výroku o výživnom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.01.2010 a vykonateľnosť dňa 02.02.2010. Naposledy teda bolo o zvýšení vyživovacej povinnosti rozhodované v čase, keď mal maloletý t.č. plnoletý H. 8 rokov. V súčasnosti t.j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o ďalšom zvýšení vyživovacej povinnosti na maloletého t.č. plnoletého H.Y. mal tento v čase rozhodovania súdu prvej inštancie 17 rokov, v čase rozhodovania odvolacieho súdu skoro 19 rokov. Je nepochybné, že podstatná zmena pomerov nastala hlavne na strane maloletého t.č. plnoletého H.. Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že suma určená súdom je pre neho neprijateľná a nemožná, že mu hrozí ďalšia exekúcia, že si stále hľadá prácu, ale neúspešne, pričom mu ponúkajú minimálnu mzdu, alebo hodinovú prácu. Otec taktiež uviedol, že výživné za neho uhrádza jeho matka, ktorá má 74 rokov a je t.č. na dôchodku. V tejto súvislosti musí odvolací súd uviesť, že s týmito argumentmi otca uvedenými v rámci podaného odvolania sa riadne vysporiadal už súd prvej inštancie. Odvolací súd však súčasne uvádza, že súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného na maloletého t.č. plnoletého H. nemohol vychádzať iba z príjmu otca, avšak v jeho prípade bolo potrebné zohľadniť aj tzv. potencionalitu príjmu otca, práve z dôvodu, že otec v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že je zamestnaný na hodinový pracovný úväzok v Bia Aute, s.r.o., so sídlom: Bernolákova 7, Nováky, kde jeho priemerný mesačný netto príjem je vo výške 60,-€ mesačne. Je potrebné zdôrazniť, že pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného,

ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, má aj konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdáva výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine). Tak, ako bolo vyššie uvedené, otec v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že pracuje iba hodinovo a je schopný zarobiť cca 60,- € mesačne. V tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť aj k tomu, že otec je vyučený automechanik, má výučný list, má 45 rokov, ide teda o muža v produktívnom veku a podľa názoru odvolacieho súdu má možnosti a schopnosti poberať vyššiu mzdu ako mzdu vo výške 60,- € mesačne. Jeho prístup k práci, ako aj k plneniu si vyživovacej povinnosti nie je podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedný. Podľa tvrdenia otca jeho zdravotný stav síce nie je uspokojivý, prekonal operáciu pľúc a má výrastok na ramene, ale má dlhy v zdravotnej poisťovni, preto ich nerieši. Otec však v konaní pred súdom prvej inštancie, ani pred odvolacím súdom svoj zlý zdravotný stave nedokázal verifikovať žiadnym dôkazom. Otec nie je uznaný za čiastočného invalidného dôchodcu, invalidného dôchodcu a ani zdravotne postihnutú osobu. Otec nevlastní žiadny majetok. Inak povedané, otec nepreložil súdu žiaden dôkaz, z ktorého by odvolací súd ustálil, že by tu boli skutočnosti, ktoré by otcovi bránili realizovať akýkoľvek výkon povolania, z ktorého by mal príjem vyšší ako 60,- € mesačne, ide teda o muža, v produktívnom veku, bez vážnejších zdravotných komplikácií, ktorý dobrovoľne zvolil uvedený spôsob života, t.j. bez pravidelného pracovného kolobehu a príjmu, pričom však uvedené nemôže súd (prvoinštančný ani odvolací) zohľadniť v prospech otca, ale práve v jeho neprospech a to s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Na základe uvedeného je možné uviesť, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými dôvodmi uvedenými aj v rámci podaného odvolania, inak povedané, otec v rámci svojho odvolania neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z opisu skutočného stavu, ako aj z dokladov vyplývajúcich so súdneho spisu súd prvej inštancie mal za preukázané všetky skutočnosti, z ktorých ustálil správne zvýšenie výšky vyživovacej povinnosti, s ohľadom na výdavky maloletého t.č. plnoletého H., ako aj s ohľadom na schopnosti a možnosti povinného rodiča - otca. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny s poukazom na a potvrdil.

17. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ).

18. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením , a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

19. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ().

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ().

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ().

(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).