Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-182-2019.pdf
PDF · 224.66 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/182/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a Mgr. Zuzany Štolcovej, v sporovej právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: UNICO, s.r.o., so sídlom Závodská č. 42, 010 01 Žilina, IČO: 36 392 715, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom, so sídlom G. A. XXXX/ XX, XXX XX Q., v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 1.674,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/45/2013-381 zo dňa 22. januára 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/45/2013-381 zo dňa 22. januára 2019 v napadnutom výroku I., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.674,94 Eur s príslušenstvom a vo výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .
Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.674,94 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.674,94 Eur od 29.4.2012 do zaplatenia, toto všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. určil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v Článku 8 CSP Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - (ďalej aj len „CSP“), Článku 9 CSP, Článku 15 ods. 1, 2 CSP, §186 ods. 2 veta prvá CSP, §151 ods. 1, 2 CSP, § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, § 154 CSP, § 470 ods. 1, 2 CSP, § 191 ods. 1, 2 CSP, § 1 ods.1, 2 Obchodného zákonníka zák.č. 513/1991 Zb. (ďalej aj len „Obchodný zákonník“), § 382 Obchodného zákonníka, § 373 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 757 Obchodného zákonníka, § 420a ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka zák.č. 40/1964 Zb. (ďalej aj len „Občiansky zákonník“), § 415 Občianskeho zákonníka, § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 397 Obchodného zákonníka, § 574 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1 veta prvá, druhá Obchodného zákonníka, § 768k Obchodného zákonníka, okresný súd žalobe čiastočne vyhovel. 3. Medzi stranami v konaní boli nesporné nasledovné skutkové okolnosti: Uzatvorenie Poistnej zmluvy medzi subjektom ART-IN-DECO, s.r.o., IČO: 44 079 532 (ďalej len „poškodený“) ako poisteným a žalobcom dňa 13.10.2008 na poistenie majetku -hnuteľných vecí s popisom miesta poistenia - druh prevádzky dielňa - drevoobrábanie, Predmestká 90, Žilina (č.l. 4 až 10 spisu), vznik poistnej udalosti
- prasknutie vodovodného potrubia v nebytových priestoroch vo vlastníctve žalovaného umiestnených na Predmestskej ul. č. 90, Žilina, konkrétne v priestore umyvárne nachádzajúcej sa nad priestorom prenajatým žalovaným ako prenajímateľom subjektu ART-IN-DECO, s.r.o. ako nájomcovi na základe
Nájomnej zmluvy č. 97/2008 zo dňa 10.9.2008 (č.l. 14 až 17 spisu), skutočnosť uzatvorenia a obsah Nájomnej zmluvy č. 97/2008 zo dňa 10.9.2008 medzi prenajímateľom - žalovaným a nájomcom ART-IN- DECO, s.r.o., skutočnosť zatečenia vody z prasknutého vodovodného potrubia z priestorov umyvárne do priestorov prenajatých žalovaným subjektu ART-IN-DECO, s.r.o., skutočnosť likvidácie poistnej udalosti a rozsahu poskytnutého poistného plnenia zo strany žalovaného v prospech poškodeného ART-IN- DECO, s.r.o., na základe oznámenia z 28.3.2012 (č.l. 24 spisu) v sume 1.674,94 Eur, ktorá suma bola žalobcom subjektu ART-IN-DECO, s.r.o. poukázaná podľa výpisu z účtu bezhotovostne dňa 28.3.2012 (č.l. 23 spisu). Z uvedených, medzi stranami nesporných skutkových okolností okresný súd ako zo základu vychádzal na základe aplikácie podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP, nakoľko v konaní neboli preukázané konkrétne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvodné pochybnosti o ich pravdivosti. 4. Okresný súd uviedol, že žalobca v konaní uplatnil voči žalovanému právo na náhradu škody, pričom od počiatku konania tvrdil porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti zo strany žalovaného podľa § 415 Občianskeho zákonníka. V priebehu konania podaniami zo dňa 16.4.2015 (č.l. 158 spisu) a zo dňa 8.3.2018 (č.l. 296 spisu) žalobca pri nezmenenom vymedzení základných skutkových okolností, na ktorých bola a je žaloba založená, ktoré zahŕňali predovšetkým vymedzenie skutkového základu žalovanej pohľadávky uplatnenej ako náhrada škody žalobcom voči žalovanému ako subjektu zodpovednému za škodu „(konkrétne mala v zmysle tvrdení žalobcu táto škoda vzniknúť v dôsledku neopatrného a nezodpovedného počínania si žalovaného, kedy v dôsledku tohto došlo ku prasknutiu vodovodného potrubia v priestore umyvárne a následnému zatečeniu vody z tohto prasknutého vodovodného potrubia do priestorov prenajatých subjektom ART-IN-DECO, s.r.o. a vzniku škody na hnuteľných veciach tohto subjektu, pričom táto poistná udalosť bola zo strany žalobcu likvidovaná úhradou poistného plnenia poškodenému ART-IN-DECO, s.r.o. v sume 1.674,94 Eur), poukázal okrem úpravy podľa § 415 Občianskeho zákonníka i na úpravu podľa § 420a Občianskeho zákonníka.“ Žalobca zdôraznil, že žalovaný je podnikateľom, ktorý sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti venoval a venuje prenájmu obchodných a podnikateľských priestorov tretím osobám, z čoho žalobca vyvodzoval záver, že táto činnosť žalovaného vykazuje znaky - javí sa ako činnosť prevádzkového charakteru, a to odôvodňuje podľa právneho názoru žalobcu posudzovanie zodpovednosti žalovaného podľa § 420a Občianskeho zákonníka. Uvedené vyjadrenia žalobcu učinené v priebehu konania súd nevyhodnotil ako zmenu žaloby, ale ako vymedzenie právneho posúdenia žalobou uplatneného práva stranou sporu - žalobcom, pričom v tejto súvislosti okresný súd primárne zdôraznil, že otázka právneho posúdenia žalobou uplatneného práva je výlučnou kompetenciou súdu, kedy súd na tvrdený a dokazovaním preukázaný skutkový stav pri právnom posúdení uplatneného práva aplikuje konkrétne hmotno-právne ustanovenia. Za kľúčové pri tomto závere hodnotil okresný súd vymedzenie základných skutkových okolností, z ktorých žalobca vychádzal a ktoré žalobca od začiatku konania až k momentu meritórneho rozhodnutia nezmenil v kvalite uvedenia takých nových alebo odlišných skutkových tvrdení, ktoré by skutkový základ žaloby, a teda vymedzenie podstatných skutkových okolností, z ktorých žaloba vychádza, menili a v dôsledku čoho by bol odôvodnený postup súdu podľa § 140 ods. 2 CSP, teda rozhodovanie o zmene žaloby. Uvedené považoval okresný súd za potrebné skonštatovať vzhľadom na obsah záverečného prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní 22.1.2019. 5. Žalobca v konaní uplatnil právo na náhradu škody tvrdiac, že mu toto svedčí ako subjektu aktívne vecne legitimovanému na základe úpravy § 813 Občianskeho zákonníka, pretože svojmu poistencovi
- subjektu ART-IN-DECO, s.r.o. vyplatil pri likvidácii poistnej udalosti sumu vo výške žalovanej istiny. Škoda mala vzniknúť zatečením vody do priestorov prenajatých subjektom ART-IN-DECO, s.r.o. ako nájomcom na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným ako prenajímateľom, a to z priestorov umyvárne umiestnenej nad týmto prenajatým priestorom, kde v zimných mesiacoch došlo ku prasknutiu vodovodného potrubia. Podaním zo dňa 8.6.2015 poukázal žalovaný na dojednanie podľa článku V. bod 3 Nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako prenajímateľom a subjektom ART-IN-DECO, s.r.o. ako nájomcom a v nadväznosti na toto dojednanie tvrdil, že je zodpovednosť žalovaného za škodu vylúčená, a tým je vylúčené i postihové právo podľa § 813 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že označené zmluvné dojednanie nebolo stranami sporu spochybňované. Na túto časť argumentácie poukázal a zopakoval ju aj v rámci záverečného prednesu. Okresný súd v tejto časti vykonal dokazovanie oboznámením Nájomnej zmluvy zo dňa 10.9.2008 uzatvorenej medzi žalovaným ako prenajímateľom a subjektom ART-IN-DECO, s.r.o. ako nájomcom, a to ťažiskovo dojednaním podľa článku V. bod 3, na ktoré poukazoval žalovaný. V zmysle obsahu tohto dojednania je nepochybné, že zahŕňa dohodu zmluvných strán, podľa ktorej sa subjekt nájomcu (ART-IN-DECO, s.r.o.) vopred vzdáva svojich prípadne v budúcnosti vzniknuvších práv voči prenajímateľovi - žalovanému, ktoré by voči prenajímateľovi - žalovanému mal z titulu jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú tomuto nájomcovi. Napriek žalovaným zdôrazňovanej nespornosti obsahu tohto zmluvného dojednania medzi zmluvnými stranami, bolo
vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného potrebné vyhodnotiť toto zmluvné dojednanie z hľadiska kritéria jeho platnosti podľa hmotnoprávnej úpravy § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. Táto hmotnoprávna úprava sa uplatní aj v obchodnoprávnych vzťahoch s poukazom na ustanovenie podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Na základe zohľadnenia vyššie uvedeného obsahu článku V. bod 3 Nájomnej zmluvy zo dňa 10.9.2008 a pri aplikácii úpravy podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyhodnotil okresný súd označené zmluvné dojednanie ako dojednanie, ktorým sa poškodený ART- IN-DECO, s.r.o. vopred vzdal svojich práv zo zodpovednosti žalovaného za škodu, ktoré práva mohli vzniknúť nájomcovi až v budúcnosti (po uzatvorení zmluvy), ako absolútne neplatný právny úkon, ktorý z tohto dôvodu nemôže vylúčiť právo nájomcu na náhradu škody voči žalovanému a v nadväznosti na to ani právo žalobcu podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo predmetom tohto sporu. V nadväznosti na to okresný súd skonštatoval nedôvodnosť uvedenej časti procesnej obrany žalovaného a zdôraznil, že posudzovanie naplnenia alebo nenaplnenia dôvodov platnosti právnych úkonov vo vzťahu k tým dôvodom, ktoré zakladajú absolútnu neplatnosť právnych úkonov (ako tomu bolo i v prípade neplatnosti podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka), nie je v sporovom konaní viazané na námietku strany sporu a ani prípadná nespornosť tejto otázky takýto prieskum platnosti právneho úkonu súdom nevylučuje. 6. Medzi žalobcom a žalovaným neexistoval priamy zmluvný vzťah, čo z vykonaného dokazovania a tiež zo samotných tvrdení strán sporu v tomto konaní vyplývalo ako nesporné, a tým aplikácia úpravy § 373 a nasledujúce Obchodného zákonníka na právne posúdenie tejto veci do úvahy neprichádza. Úprava náhrady škody podľa § 373 a nasledujúce Obchodného zákonníka sa viaže výlučne na porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu založeného zmluvou. Rovnako nebola odôvodnená v tejto veci pri právnom posúdení ani aplikácia § 373 a nasl. v spojení s § 757 Obchodného zákonníka, pretože v konaní primárne žalobcom nebolo tvrdené a ani dokazovaním nebolo preukázané porušenie povinnosti podľa Obchodného zákonníka, v dôsledku ktorého by mala predmetná škoda vzniknúť. Taktiež nebolo v konaní žalobcom tvrdené a dokazovaním preukázané porušenie konkrétneho ustanovenia právneho predpisu v zmysle úpravy § 382 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o úpravu Občianskeho zákonníka týkajúcu sa inštitútu náhrady škody, tak okresný súd primárne uvádza, že táto úprava je aplikovateľná subsidiárne i na obchodno-právne vzťahy, pričom v tejto súvislosti okresný súd zdôraznil statusy strán sporu ako podnikateľských subjektov. Tento záver vyplýva z úpravy § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ktorá úprava zakladá subsidiárnu pôsobnosť Občianskeho zákonníka v obchodno-právnych vzťahoch. V nadväznosti na to vyhodnocoval okresný súd, či prichádza do úvahy právne posúdenie žalovanej pohľadávky a výsledkov vykonaného dokazovania podľa úpravy § 420a ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, teda ako škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou. Uvedená právna úprava predpokladá z hľadiska subjektu tejto zodpovednosti škodcu, ktorý škodu spôsobil svojou prevádzkovou činnosťou. Takouto prevádzkovou činnosťou sa rozumie činnosť škodcu (v tomto prípade žalovaného) vykonávaná sústavne v určitej prevádzke a spravidla predstavuje samotný predmet činnosti podľa podnikateľského oprávnenia. V pomeroch prejednávanej veci túto podmienku okresný súd považoval za naplnenú vzhľadom na registrovaný predmet činnosti žalovaného, ktorý nezahŕňa činnosť prenájmu nehnuteľností alebo nebytových priestorov tretím osobám, nepovažoval za naplnenú. Pre úplnosť tejto časti okresný súd dodal, že registrovaný predmet činnosti žalovaného, podľa jeho výpisu z obchodného registra v relevantnej dobe, teda v čase vzniku škody (február 2012) ako realitná agentúra nie je okresným súdom hodnotený ako napĺňajúci uvedenú podmienku s vyústením do záveru o dôvodnosti právneho posúdenia veci podľa § 420a Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o široko vymedzenú činnosť spočívajúcu ťažiskovo vo výkone služieb sprostredkovateľskej povahy. Rovnako v tejto časti považoval okresný súd za dôležité uviesť, že realizácia prenájmu nebytových priestorov žalovaným poškodenému subjektu ART-IN-DECO, s.r.o. nebola okresným súdom hodnotená ani z povahy veci ako činnosť majúca prevádzkovú povahu v zmysle jej zadefinovania podľa § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka. U prevádzkovej činnosti sa predpokladá sústavný, resp. aspoň opakovaný výkon aktívnej činnosti (teda nie len existencia stavu ako tomu bolo na strane žalovaného, keď tento nebytový priestor len prenajal), majúcej určitý vplyv na okolie či už v dôsledku aktívneho výkonu samotnej činnosti alebo v dôsledku použitia veci pri tejto činnosti (napríklad prevádzkovanie teplárne, prevádzkovanie energetického zariadenia, výrobného zariadenia, prevádzkovanie banskej činnosti, prevádzkovanie chovu zvierat a podobne). Okresný súd zároveň poukázal na právny názor podľa komentára k § 420a Občianskeho zákonníka: Fekete, I.: Občiansky zákonník I. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, strana 1 072: Pod právny režim § 420a Občianskeho zákonníka nemožno podradiť prípady, kedy zodpovedný subjekt za škodu zodpovedá podľa iných zákonných ustanovení (napríklad v režime všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ). Z uvedeného právneho názoru vyplýva, že posudzovanie škody podľa
úpravy § 420a Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy až pri naplnení špecifických podmienok vyplývajúcich z hmotnoprávnej úpravy.
7. Následne okresný súd hodnotil výsledky vykonaného dokazovania vo väzbe na aplikáciu úpravy § 415 Občianskeho zákonníka a § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pri právnom posúdení prejednávanej veci. Vo vzťahu k týmto hmotno-právnym ustanoveniam okresný súd opakoval, že ich aplikácia na právne posúdenie tejto veci (na žalobcom uplatnené právo na náhradu škody voči žalovanému v statuse oboch ako podnikateľov, pri skutkovom vymedzení učinenom žalobcom tak, ako je citované vyššie), prichádzala v prejednávanej veci do úvahy na základe zohľadnenia vzťahu subsidiarity hmotnoprávnej úpravy podľa Občianskeho zákonníka k úprave podľa Obchodného zákonníka s poukazom na § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Predpokladom vzniku zodpovednosti za porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka spočívajúcej v zákonnej povinnosti každého predchádzať škodám, je porušenie tejto právnej povinnosti, pričom obsahom tejto právnej povinnosti je povinnosť každého počínať si tak, aby ku vzniku škody nedošlo. Ak dôjde ku vzniku škody na majetku, zdraví a podobne a ochrana poškodeného objektu je predmetom špeciálnej právnej úpravy, zodpovednosť škodcu je založená podľa špeciálnej právnej úpravy. Ak však nie je možné označiť konkrétnu právnu povinnosť vyplývajúcu z konkrétnej špeciálnej právnej úpravy, ktorá by bola porušená škodcom, avšak ku vzniku škody došlo, čo bolo aj v tomto konaní nesporné, bolo potrebné v prejednávanej veci vyhodnotiť, či došlo ku porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka. V pomeroch tejto veci to znamenalo vyhodnotiť, či žalovaný ako prenajímateľ nebytového priestoru a zároveň aj vlastník celého objektu, v ktorom sa nebytový priestor, k zatopeniu ktorého došlo v dôsledku roztrhnutia vodovodného potrubia v umyvárni, postupoval a počínal si tak, aby ku vzniku tejto škody nedošlo. Porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka zakladá zodpovednosť podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podmienky vzniku tejto zodpovednosti zahŕňajú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie, ktoré zavinenie je prezumované. Prezumpcia zavinenia znamená, že právna úprava vychádza z predpokladu naplnenia podmienky zavinenia a škodcovi dáva hmotno-právny priestor (možnosť) zbaviť sa svojej zodpovednosti tým, že preukáže, že škodu (jej vznik) nezavinil, a to ani svojou nevedomou nedbanlivosťou ako najnižšou formou zavinenia. Uvedené podmienky musia byť naplnené súčasne, pretože citovaná právna úprava ich usporadúva kumulatívne, a len pri ich súčasnom naplnení je možné zodpovednosť škodcu konštatovať. Vo vzťahu k podmienke porušenia právnej povinnosti, a to konkrétne všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka a ku tvrdeniu žalovaného o absencii zavinenia žalovaného na vzniku škody vykonal súd dokazovanie oboznámením nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako prenajímateľom a subjektom ART-IN-DECO, s.r.o. ako nájomcom, výsluchmi svedkov p. D. E. a p. W. E., realizáciou ohliadky priestoru umyvárne a priestoru, do ktorého voda z roztrhnutého potrubia v umyvárni zatiekla, ako aj súvisiacich priestorov, znaleckým dokazovaním a doplnením znaleckého dokazovania znalcom Ing. Ľubomírom Hurajtom, PhD., znalcom z odboru stavebníctvo, pozemné stavby
- vodohospodárske stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, poruchy stavieb, ktoré dôkazy vyhodnotil okresný súd podľa § 191 ods. 1 CSP. Okresný súd na základe takéhoto dokazovania skonštatoval, že v konaní bolo preukázané naplnenie podmienky porušenia právnej povinnosti, a to konkrétne všeobecnej prevenčnej povinnosti žalovaného podľa § 415 Občianskeho zákonníka a zároveň žalovaným, ktorého v tomto smere ťažilo dôkazné bremeno, nebolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že vznik škody nezavinil v zmysle úpravy § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a teda, že absentuje jeho zavinenie na vzniku škody.
8. Okresný súd na tomto mieste zdôraznil, že všeobecná prevenčná povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka v pomeroch prejednávanej veci kládla na žalovaného ako na vlastníka a prenajímateľa nebytových priestorov prenajatých subjektu nájomcu - ART-IN-DECO, s.r.o. a ako na vlastníka priestoru umyvárne, v ktorom došlo k roztrhnutiu vodovodného potrubia a ako na vlastníka i súvisiacich priestorov požiadavku, aby si počínal tak, aby vzhľadom na konkrétne okolnosti a pomery v čase a v mieste, kedy došlo ku vzniku škody a bezprostredne predtým naplnil takú mieru opatrnosti a aj primeranej predvídavosti, ktorú bolo možné od neho (ako aj kohokoľvek iného v jeho pozícii) požadovať, aby ku vzniku škody nedošlo. V priebehu konania žalovaný uviedol oproti svojmu pôvodnému pred konaním a aj v konaní uvádzanému tvrdeniu, že subjekt AWS s.r.o. realizoval novú vetvu vykurovacieho systému s vedomím žalovaného (pôvodne žalovaný svoju vedomosť o realizácii tejto činnosti popieral, ako to vyplýva z vyjadrenia sa k žalobe a aj predsúdnej komunikácie).
9. Z vykonaného dokazovania okresným súdom vyplynulo, že predmetná vetva vykurovacieho systému sa dotýkala i priestoru prenajatého poškodeným - subjektom ART-IN-DECO, s.r.o., na ktorom novom rozvode vykurovania boli nainštalované uzatváracie ventily (fotografia na č.l. 55 B spisu a fotografia na č.l. 236 spisu označená na základe jej identifikácie znalcom pri ústnom doplnení znaleckého posudku podľa č.l. 342 spisu ako A). Z výpovede svedka p. D. E. vypočutého na pojednávaní dňa 13.12.2013 a vypočutého po poučení podľa § 126 ods. 1 OSP (Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok - ďalej len „OSP“) vyplývalo, že ako syn konateľky subjektu AWS, s.r.o. organizoval kúrenárske práce v priestoroch prenajatých týmto subjektom od žalovaného a v ďalších priestoroch umiestnených na adrese Predmestská 90, Žilina vrátane priestoru prenajatého žalovaným subjektu ART-IN-DECO, s.r.o.. V rámci týchto prác bol zabezpečený iný spôsob vykurovania, a to konkrétne vykurovanie na pevné palivo, a to v troch priestoroch, ktoré boli prenajaté jednak subjektu AWS, s.r.o. „potom subjektu Autoservis M+H a stolárskej dielni p. E.. Dohotovené vykurovanie bolo spustené niekedy v októbri, pričom pri realizácii bolo dodržané to, čo žiadal konateľ žalovaného p. Radena, teda aby nebolo zasiahnuté do existujúceho vykurovacieho systému ostatných priestorov a aby bolo zabezpečené temperovanie priestoru nad týmito prevádzkarňami vrátane umyvárne. Svedok vyjadril svoj názor, podľa ktorého k poistnej udalosti, o ktorej vie, že tam mala nastať vo februári nasledovného roka, došlo z dôvodu, že niekto nedobrovoľne zatiahol ventily, ktoré sa nachádzali v priestoroch stolárskej dielne užívanej p. E.. K týmto ventilom mal svedok p. D. E. prístup len počas realizácie plnenia, keď už bolo plnenie ukončené, prístup tam nemal, ventily museli byť zatiahnuté oba. Po výmene vykurovania na nový systém sa priestor umyvárne nad označenými troma prenajatými priestormi vykuroval prostredníctvom už nového systému. Pri realizácii nového vykurovania bola dodržaná požiadavka p. A., aby bola zabezpečená teplota na úrovni temperovania tohto priestoru, ventily boli ponechané otvorené a v zásade sa tento priestor vykuroval rovnako ako všetky ostatné. Svedok uviedol, že nemá vedomosť o tom, či priamo p. E. bol informovaný o tom, že v dielni sú umiestnené tie ventily a na čo slúžia, ale za prítomnosti svedka boli o tom informovaní zamestnanci p. E.. Priamo svedok p. E. usmernil zamestnancov p. E. tak, že v prípade ak by boli akékoľvek problémy s vykurovaním s novou časťou, čo znamená zavzdušnenie radiátorov, únik vody a podobne, aby títo svedka E. kontaktovali.“ Pri uvedenom usmernení danom svedkom - pracovníkom stolárskej dielne p. E. bol prítomný svedok, syn p. A. a p. A.. Podľa svedka bolo toto poučenie dostatočné a pochopiteľné. Z výpovede svedka p. W. E. na pojednávaní dňa 22.4.2014, vypočutého po poučení podľa § 126 OSP vyplývalo, že pokiaľ ide o záber B na č.l. 55, je na ňom zobrazená už časť nového rozvodu vybudovaného subjektom AWS, s.r.o., ktorý sa nachádza v priestoroch dielne, ktorú mala prenajatú ART-IN-DECO, s.r.o.. Sú to dva ventily, s ktorými ART-IN-DECO, s.r.o. mohlo manipulovať, ale svedok s nimi nemanipuloval a nemá vedomosť o tom, že by s nimi niekto manipuloval a slúžili vlastne k odpojeniu vykurovania priestoru, ktorý mal prenajatý ART-IN-DECO, s.r.o.. Po vyhotovení novej vetvy kúrenia i do priestorov ART-IN-DECO, s.r.o. nebol svedok, ani jeho pracovníci upozorňovaní alebo zaúčaní na prácu s novým systémom, pretože kotol bol v priestoroch AWS, s.r.o., takže AWS s.r.o. zabezpečovalo po technickej stránke vykurovanie ako také, tlakovalo systém a podobne. Svedok uviedol, že ART-IN-DECO, s.r.o. mohlo akurát stiahnuť teplotu na vykurovacom telese na radiátore. Vetva kúrenia zobrazená na fotografii B č.l. 55 spisu sa nachádzala v dielni ART-IN-DECO, s.r.o., nezabezpečovala vykurovanie umyvárne nad týmto priestorom, smerovala do priestorov ART-IN-DECO, s.r.o.. Do priestorov, ktoré malo ART-IN-DECO, s.r.o. prenajaté, mohol vstupovať len svedok p. E. a jeho zamestnanci, nik iný. V rámci vyjadrenia sa ako svedok pri realizácii procesného úkonu ohliadky p. W. E. uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by on alebo niekto z jeho zamestnancov manipuloval s ventilmi, ktoré sú na novej časti vykurovacieho potrubia. Vo veci okresný súd vypočul ako svedka aj p. D. L., ktorý však na pojednávaní dňa 13.12.2013 po poučení svedka neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mali vecnú relevanciu k prejednávanej veci a prispeli by k odstráneniu skutočností sporných a relevantných pre rozhodnutie tejto veci. Svedecké výpovede svedkov p. E. a p. E. vzhľadom na okresným súdom dané poučenie menovaných ako svedkov podľa § 126 OSP o trestných následkoch krivej svedeckej výpovede a pri súčasnej absencii zistenia akýchkoľvek relevantných skutočností spôsobilých znížiť hodnovernosť týchto svedeckých výpovedí, hodnotil okresný súd ako vierohodné. Zároveň však vo vecnej rovine vo vzťahu k týmto svedeckým výpovediam (svedecká výpoveď p. E. a svedecká výpoveď p. E.) bolo konštatované, že tieto spoľahlivo a jednoznačne nepreukazovali v konaní ťažiskové tvrdenie žalovaného o tom, že s predmetnými ventilmi vykurovacieho systému, umiestnenými na jeho novej vetve v priestoroch prenajatých žalovaným subjektu ART-IN-DECO, s.r.o. manipuloval či už priamo svedok p. E. alebo iná tretia osoba (napríklad jeho zamestnanci alebo tí, ktorým ART-IN-DECO, s.r.o. prístup k ventilom umožnil) tak, že by tieto ventily uzatvorila, a tým odstavila vykurovanie (a aj temperovanie) v priestore nad prenajatým priestorom subjektu ART-IN-DECO, s.r.o., teda v umyvárni.
10. Okresný súd považoval za dôležité zdôrazniť, že skutočnosť, že priestor umyvárne bol vykurovaný (a aj temperovaný) prostredníctvom vykurovacieho rozvodu vedeného z priestoru prenajatého subjektu ART-IN-DECO, s.r.o., vyplýva „ťažiskovo zo záverov znaleckého dokazovania (V časti II. Nález písomného znaleckého posudku, bod 2.2 na strane 3 znalec opísal zistenia na ním vykonanej ohliadke, podľa ktorých je priestor umyvárne vykurovaný vykurovacími telesami umiestnenými v umyvárni a pripojenými prívodom a spiatočkou cez (podlahu) strop, ktorý je pod priestorom umyvárne s príslušenstvom. Nová časť potrubia, ktorá tiež ústi v strope nad prevádzkarňou, je vyhotovená tak, aby bolo možné odstaviť priestor od vykurovania napr. v prípade jej neprevádzkovania. V rámci ústneho doplnenia písomného znaleckého posudku znalec na pojednávaní dňa 4.12.2018 uviedol poukazujúc na fotografiu na č.l. 236, že uzatvorením vykurovacieho ventilu tu odfotografovaného mohlo dôjsť ku poklesu teploty v príslušnom priestore a následnému roztrhnutiu vykurovacieho potrubia). Na uvedené súd poukazuje vzhľadom na obsah svedeckej výpovede svedka p. E., ktorý uviedol, že pokiaľ ide o záber B na č.l. 55, je na ňom zobrazená už časť nového rozvodu vybudovaného subjektom AWS, ktorý sa nachádza v priestoroch dielne, ktorú mala prenajatú ART-IN-DECO, s.r.o.. Sú to dva ventily, s ktorými ART-IN-DECO, s.r.o. mohlo manipulovať, ale svedok s nimi nemanipuloval a nemá vedomosť o tom, že by s nimi niekto manipuloval a slúžili vlastne k odpojeniu vykurovania priestoru, ktorý malo prenajaté ART-IN-DECO, s.r.o.. Uvedená časť obsahu svedeckej výpovede svedka p. E., pokiaľ sa vyjadril tak, že predmetné ventily slúžili vlastne k odpojeniu vykurovania priestoru, ktorý malo prenajaté ART-IN-DECO, s.r.o., je vykonaným dôkazom -znaleckým dokazovaním a z neho vyplývajúcimi zisteniami a závermi znalca, ako sú citované, vyššie vyvrátená.“
11. Vo vzťahu ku svedeckej výpovedi svedka p. E., okresný súd uviedol, že skutočnosti, ktoré uviedol, nečinili jeho svedeckú výpoveď nehodnovernou, ale bola okresným súdom hodnotená ako výsledok nedostatočnej vedomosti tohto svedka o fungovaní predmetného nového rozvodu a na ňom umiestnených ventilov v priestore prenajatom subjektom ART-IN-DECO, s.r.o.. Za kľúčové a rozhodujúce okresný súd však hodnotil, že skutočnosť tvrdená žalovaným, a to že s predmetnými ventilmi vykurovacieho systému, umiestnenými na jeho novej vetve v priestoroch prenajatých žalovaným subjektu ART-IN-DECO, s.r.o. manipuloval či už priamo svedok p. E. alebo iná tretia osoba (napríklad jeho zamestnanci alebo tí, ktorým ART-IN-DECO, s.r.o. prístup k ventilom umožnil) tak, že by tieto ventily uzatvorila, a tým odstavila vykurovanie (a aj temperovanie) v priestore nad prenajatým priestorom subjektu ART-IN-DECO, s.r.o., teda umyvárni, ako preukázaná nevyplynula jednak z označených svedeckých výpovedí a ani z ostatného vykonaného dokazovania dostatočne jednoznačne a spoľahlivo.
12. Na základe vyhodnotenia uvedených výsledkov vykonaného dokazovania podľa § 191 ods. 1 CSP a pri zohľadnení výsledkov vykonaného znaleckého dokazovania a doplnenia znaleckého dokazovania preto nebolo podľa okresného súdu možné skonštatovať, že by žalovaný, ktorého v tomto smere ťažilo dôkazné bremeno, spoľahlivo preukázal, že škodu nezavinil v súlade s úpravou § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda že by sa zbavil svojej zodpovednosti tým, že by preukázal, že vznik škody nezavinil. K znaleckému dokazovaniu a jeho doplneniu ústne podaným doplnením písomne podaného znaleckého posudku znalcom Ing. Ľubomírom Hurajtom, PhD., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, vodohospodárske stavby, poruchy stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností okresný súd uviedol, že znalcovi bola uložená znalecká úloha, podstatou ktorej bolo odborné posúdenie príčiny vzniku škody. Znalecké dokazovanie vo veci navrhoval vykonať žalovaný (č.l. 174 spisu). Úlohou znaleckého dokazovania nebolo a ani to v pomeroch tohto sporového konania byť nemohlo, posudzovanie skutkových otázok. Znalecké dokazovanie vychádzalo z výsledkov skutkového dokazovania vykonaného súdom a tieto posúdilo po odbornej stránke. Uvedené okresný súd považoval za dôležité uviesť vzhľadom na závery znalca, pokiaľ išlo o otázku „žalobcu č. 1, 2 podľa č.l. 183 a otázku žalovaného č. 4 podľa č.l. 180 ako sú znalcom identifikované v časti IV. Záver písomného znaleckého posudku na strane 8 až 10 tohto posudku, kde znalec poukazoval na absenciu relevantných podkladov (projektová dokumentácia na rekonštrukciu a povolenie k prevádzke), a ktorou absenciou podkladov odôvodnil nemožnosť odborného posúdenia v uvedenej časti. Súd zároveň poukazuje na svoj procesný postup podľa č.l. 314 spisu, kedy žalovaný ani na výzvu súdu po presnej identifikácii absentujúcich podkladov na základe súčinnosti znalca tieto súdu nepredložil.“
13. Za účelom vysporiadania sa s námietkami žalovaného voči písomnému znaleckému posudku okresný súd vykonal doplnenie znaleckého dokazovania prostredníctvom ústne podaného doplnenia znaleckého posudku znalcom na pojednávaní dňa 4.12.2018, na ktoré pojednávanie bol znalec predvolaný spolu s doručením podaní žalovaného zo dňa 6.3.2018 (č.l. 290 spisu), zo dňa 18.9.2018 (č.l.
320 spisu) a s upovedomením okresného súdu, že bude vyzvaný na vyjadrenie sa k týmto námietkam, čo znalec na pojednávaní 4.12.2018 učinil vo väzbe na otázky žalovaného. Na pojednávaní dňa 4.12.2018 okresný súd zároveň vytvoril dostatočný procesný priestor pre strany na to, aby znalcovi kládli otázky, čo využila výlučne žalovaná strana. Výsledkom vykonaného znaleckého dokazovania prostredníctvom písomne a ústne podaného znaleckého posudku bol jednoznačný záver znalca, podľa ktorého príčinou roztrhnutia potrubia bol pokles teploty v priestore umyvárne, zníženie teploty v uvedenom priestore, ktoré spôsobilo roztrhnutie potrubia (uvedený záver jednoznačne vyplýva z odpovedí znalca na otázky 1, 2, 3 a 5 písomného znaleckého posudku a vyjadrenia znalca na pojednávaní dňa 4.12.2018 podľa č.l. 340 spisu). Pokiaľ znalec najmä v rámci doplnenia znaleckého posudku realizovaného ústne na pojednávaní dňa 4.12.2018 vyjadroval svoje stanovisko k dôsledkom manipulácie s ventilmi v priestoroch prenajatých subjektu ART-IN-DECO, s.r.o. alebo s ventilom za kotlom slúžiacim na odstavenie celého systému, vyjadroval sa k navodenej skutkovej situácii tejto manipulácie bez toho, že by konkrétna manipulácia s týmito ventilmi pred roztrhnutím potrubia v umyvárni bola skutkovými výsledkami vykonaného dokazovania spoľahlivo a jednoznačne preukázaná tak, ako okresný súd konštatoval vyššie. 14. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd zdôraznil, že tvrdenie žalovaného o manipulácii s ventilom novej vetvy vykurovacieho rozvodu umiestneného v priestore prenajatom žalovaným subjektu ART-IN-DECO, s.r.o. v zmysle tvrdení žalovaného zostalo v konaní po vykonanom dokazovaní sporné, a teda nepreukázané. Rovnako nebola preukázaná manipulácia s ventilom za kotlom slúžiacim na odstavenie celého systému. Vykonaným dokazovaním teda nebolo preukázané žalovaným, ktorého v tomto smere ťažilo dôkazné bremeno, že by vznik roztrhnutia potrubia v umyvárni nezavinil podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a teda okresný súd vychádzal zo záveru preukázania prezumovaného zavinenia žalovaného na vzniku škody. Žalovaný ako majiteľ objektu, v ktorom sa nachádzali všetky relevantné priestory (umyváreň, priestory prenajaté subjektu AWS s.r.o. a subjektu ART-IN-DECO, s.r.o., s.r.o.) síce mohol vykonať ohliadku priestorov umyvárne v mesiaci november 2011, a to i opakovane s odstupom jedného týždňa, avšak, a to okresný súd považoval za kľúčové, nakoľko mal vedomosť o novozrealizovanom rozvode vykurovacieho systému a v rámci toho o umiestnení a funkcii ventilov v priestore prenajatom subjektu ART-IN-DECO, s.r.o. (minimálne túto vedomosť ako vlastník predmetného priestoru a jeho prenajímateľ mal mať a tiež mohol mať), bolo by možné skonštatovať riadne splnenie všeobecnej prevenčnej povinnosti zo strany žalovaného podľa § 415 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci, len ak by žalovaný v konaní preukázal, že i v smere zabezpečenia temperovania (pojem vysvetlený znalcom pri ústnom znaleckom posudku na pojednávaní dňa 14.12.2018 ako zabezpečenie teploty v nevyužívanom priestore v intervale od 5 až do 8 stupňov Celzia) priestoru umyvárne a vylúčenia odstavenia tohto priestoru umyvárne od temperovania uzatvorením ventilov v priestore ART-IN-DECO, s.r.o., vykonal potrebné preventívne úkony „(napríklad vykonal kontrolu stavu predmetných ventilov pri využití súčinnosti poškodeného ART-IN-DECO, s.r.o., vyplývajúcej tomuto poškodenému zo všeobecnej hmotnoprávnej úpravy podľa § 668 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nájomca je povinný znášať obmedzenie v užívaní prenajatej veci v rozsahu potrebnom na vykonanie i udržiavania veci, a na základe ktorej právnej úpravy bolo v možnostiach žalovaného i realizovanie fyzickej kontroly predmetných ventilov, alebo že vykonal za rovnakým účelom komunikáciu so zástupcom alebo zamestnancami ART-IN-DECO, s.r.o. v čase trvajúcich zvýšených mrazov, ktoré predchádzali momentu roztrhnutia predmetného potrubia a podobne)“.
15. Okresný súd konštatoval na základe výsledkov vykonaného dokazovania, že sa žalovaný spoliehal len na vykonanie ohliadky priestoru umyvárne v novembri 2011 a týždeň na to a s tým sa uspokojil, čo však v pomeroch existencie konkrétnych relevantných okolností v danom čase a mieste nebolo z pohľadu okresného súdu možné hodnotiť ako dostatočné. Týmito relevantnými konkrétnymi okolnosťami mal okresný súd na mysli predovšetkým vedomosť žalovaného o realizácii novej vetvy rozvodu vykurovacieho systému, v rámci ktorej boli osadené ventily v priestore ART-IN-DECO, s.r.o., uzatvorením ktorých mohlo dôjsť k úplnému odstaveniu vykurovania a aj temperovania priestoru umyvárne a ku následnému roztrhnutiu potrubia a predchádzajúce výrazne nízke teploty, tak ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku, v rámci ktorého znalec dopytoval i SHMÚ a zistil, že v období od 1.2.2012 do 20.2.2012 bola priemerná mesačná teplota vzduchu v lokalite Žilina dlhodobo hlboko pod nulou - bod 3.1 písomného znaleckého posudku. V nadväznosti na to okresný súd konštatoval, že si žalovaný nepočínal dostatočne obozretne, dôsledne, primerane predvídavo a prevenčne, ako to za daných konkrétne súdom uvedených okolností vyžadovala situácia, a tým porušil svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka správať sa tak, konať tak, aby nedošlo k roztrhnutiu potrubia a ku vzniku škody. Jeho zavinenie na porušení prevenčnej povinnosti malo povahu minimálne nevedomej nedbanlivosti, čo bolo z hľadiska označenej hmotno-právnej úpravy podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka postačujúca forma zavinenia na skonštatovanie naplnenia podmienky prezumovaného zavinenia. Samotný vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti zo strany žalovaného bola v konaní spoľahlivo preukázaná platbou poistného plnenia v rozsahu žalovanej istiny žalovaným v prospech poškodeného ART-IN-DECO, s.r.o.. Taktiež poukázal na dojednanie nájomnej zmluvy medzi žalovaným a poškodeným ART-IN-DECO, s.r.o., podľa ktorého prenajímateľ nezodpovedá nájomcovi za škodu krádežou, zatečením, technickými poruchami a živelnými pohromami.
16. Okresný súd považoval za významné zdôrazniť účinky sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 ods. 1, 2 CSP, a to vo väzbe na obsah záverečného prednesu žalovaného učineného cestou právneho zástupcu na pojednávaní dňa 22.1.2019, až v obsahu ktorého žalovaný namietal uplatnenie žalovanej pohľadávky ako práva na náhradu škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou, podľa § 420a Občianskeho zákonníka z opatrnosti namietal premlčanie v nadväznosti na podanie žalobcu zo 17.4.2015 a žalovaným uvedené uplynutie všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty na náhradu škody a tak isto výšku škody, ktorú označil za viac menej preukazovanú zo strany žalobcu len poistnou udalosťou (č.l. 369 spisu). Komplex uvedených skutkových tvrdení vrátane hmotno-právnej námietky premlčania bol zo strany žalovaného vznesený po nastúpení účinkov sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 ods. 1 CSP, a teda primárne z tohto dôvodu okresný súd na tieto skutkové tvrdenia a prostriedky procesnej obrany žalovaného neprihliadal. Naviac tieto hodnotil i ako vecne nedôvodné. To uviedol okresný súd primárne k námietke premlčania, v ktorej časti zdôraznil skutočnosť obchodno-právnej povahy žalobou uplatneného práva nezávisle na skutočnosti hmotno-právneho posúdenia základu žalovanej pohľadávky podľa hmotného práva Občianskeho zákonníka, čo však bolo odôvodnené vyššie vysvetlenou subsidiárnou aplikáciou hmotno-právnej úpravy Občianskeho zákonníka vo vzťahu k hmotno-právnej úprave Obchodného zákonníka. Uvedené nedopadá na inštitút premlčania, ktorý je v obchodno-právnych vzťahoch upravený komplexne vrátane štvorročnej premlčacej doby podľa § 397 Obchodného zákonníka. V nadväznosti na to pri vzniku škody dňa 20.2.2012 a podaní žaloby v tejto veci okresnému súdu dňa 10.1.2013 nebola námietka premlčania dôvodná ani vecne. K uplatneniu práva žalobcu ako práva na náhradu škody v súvislosti s prevádzkovou činnosťou žalovaného podľa § 420a Občianskeho zákonníka zaujal okresný súd stanovisko vo vyššie uvedenom odôvodnení.
17. Pokiaľ išlo o preukázanie samotného vzniku a výšky škody, ani túto procesnú obranu nepovažoval okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania, najmä a ťažiskovo výpisom z účtu žalovaného o poukázaní sumy vo výške žalovanej istiny poškodenému, za vecne relevantnú. Rovnako pokiaľ ide o túto časť, zdôraznil okresný súd i úpravu podľa § 151 ods. 1, 2 CSP a konštatoval, že námietka žalovaného vznesená v záverečnom prednese vo vzťahu k výške škody predstavovala neúčinné popretie skutkového tvrdenia žalobcu o dôvodnosti uplatnenej výšky žalovanej pohľadávky podľa § 151 ods. 1, 2 CSP. Vychádzajúc z uvedených záverov okresný súd skonštatoval skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby v rozsahu tak, ako vyplývala z výroku „tohto“ rozsudku. Právo na zaplatenie sumy 1.674,94 Eur bolo žalobcovi voči žalovanému priznané ako právo na náhradu škody na základe aplikácie úpravy § 415, § 420 ods. 1 a § 813 všetko Občianskeho zákonníka. Vyplatením poistného plnenia prešlo na žalobcu právo na náhradu škody v súlade s úpravou podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 18. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že pohľadávka žalobcu predstavovala právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky a žalovaný bol so splnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi v omeškaní, pričom v nadväznosti na žalobcom produkovanú výzvu zo dňa 28.3.2012 a v nej uvedenú lehotu na plnenie - 15 dní od doručenia (č.l. 24 spisu) a nespornosť skutočnosti jej doručenia žalovanému, čo vyplývalo i z jeho reakcie podľa listu zo dňa 13.4.2019, žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania odo dňa 29.4.2012 až do zaplatenia. Pokiaľ išlo o sadzbu úroku z omeškania, v tejto časti bola žalobcovi priznaná sadzba vyplývajúca zo zákona ku momentu vzniku omeškania a pri zohľadnení momentu vzniku škody podľa právnej úpravy (§ 369 ods. 1, § 768k Obchodného zákonníka, a pokiaľ ide o prevyšujúcu sadzbu úroku z omeškania, rozhodol okresný súd o zamietnutí úroku z omeškania. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP.
19. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1, písm. f) CSP), napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h) CSP). Žalovaný sa stotožnil s okresným súdom, že pri rozhodovaní o žalobnom nároku by sa na vec mal aplikovať § 420 Občianskeho zákonníka, keď zodpovednosť za vznik škody nastupuje iba za súčasného naplnenia zákonných podmienok:
- „Porušenia právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu) Súd prijal záver, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti, a že právnou povinnosťou, ktorú porušil, je jeho všeobecná prevenčná povinnosť podľa § 415 OZ (Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, prírode a životnom prostredí.)
- Vznik škody
K vzniku škody nesporne došlo. Súd jej výšku ustálil vo výške zhodnej so sumou poistného plnenia žalobcu poškodenému subjektu ART-IN-DECO, s.r.o.
- Existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou Súd pri svojom rozhodovaní prijal záver, že medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou je príčinná súvislosť.
- Zavinenie škodcu (toho, kto škodu spôsobil). Občianskoprávna zodpovednosť (všeobecná občianskoprávna zodpovednosť) je subjektívnou zodpovednosťou za škodu, vychádza z princípu zodpovednosti za zavinenie. Zavinením je subjektívna stránka konania škodcu, ktorý svojim protiprávnym konaním spôsobuje škodu, ktorá sa vzťahuje jednak na jeho protiprávne konanie (opomenutie), ale tiež na výsledok tohto konania (škodu). Súd prijal záver, že zavinenie žalovaného na porušení jeho prevenčnej povinnosti má povahu minimálne nevedomej nedbalosti, čo je z hľadiska označenej hmotno-právnej úpravy podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka postačujúca forma zavinenia na skonštatovanie naplnenia podmienky prezumovaného zavinenia.“
20. V odvolaní žalovaný uviedol, že výsledky dokazovania nesporne preukazovali skutkový stav, že bezprostrednou príčinou vzniku škody bolo „zatečenie vodou z prasknutého vodovodného potrubia v priestoroch umyvárne, ktorá sa nachádza nad nebytovými priestormi prenajatými spoločnosťou ART- IN-DECO, s.r.o.,
- vodovodné potrubie prasklo v dôsledku zníženia teploty v priestore umyvárne v takej miere, že voda vo vodovodnom potrubí kryštalizovala (zamrzla),
- k zníženiu teploty došlo z dôvodu prerušenia obehu vykurovacieho média vo vykurovacom systéme priestoru umyvárne,
- Prerušenie obehu vykurovacieho média (teplej vody) bolo spôsobené uzavretím ventilov inštalovaných do rozvodovej vetvy vykurovacieho systému v prenajatých priestoroch stolárskej dielne spoločnosti ART-IN-DECO, s.r.o.“ Podľa žalovaného pri aplikácii § 415 a § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka na tento skutkový stav prijaté závery okresného súdu o naplnení zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ - neobstoja. Predovšetkým je (a malo by byť) bez akýchkoľvek pochybností nesporné, že akýmkoľvek konaním (opomenutím) žalovaného, ktorým mal či mohol žalovaný údajne porušiť svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ, nedošlo (nemohlo dôjsť) k fyzickému uzavretiu ventilov inštalovaných do rozvodovej vetvy vykurovacieho systému v prenajatých priestoroch stolárskej dielne spoločnosti ART-IN-DECO, s.r.o. Tieto ventily boli uzavreté v uzavretom prenajatom priestore stolárskej dielne spoločnosti ART-IN-DECO, s.r.o., do ktorej podľa vierohodnej výpovede konateľa p. Františka Strelca: „Do priestorov, ktoré malo prenajaté ART-IN-DECO, som mohol vstupovať ja a moji zamestnanci, nik iný“. Svedok p. D. E. na pojednávaní dňa 13.12.2013 svojou svedeckou výpoveďou preukázal, že po natiahnutí novej vetvy vykurovacieho systému do priestorov prenajatých spoločnosťou ART-IN-DECO, s.r.o. a odtiaľ odbočkou cez strop do priestoru umyvárne, vykonali poučenie pracovníkov spoločnosti ART-IN-DECO, s.r.o. a uzavieracie ventily na odbočke do umyvárne nechali otvorené. Funkčnosť vykurovania objektu (vrátane umyvárne) bola preukázaná nielen po spustení vykurovania po ukončení rekonštrukcie (niekedy v mesiaci október 2011, ale aj následnou kontrolou konateľom žalovaného Ing. Jánom Radenom v mesiaci november 2011. Vykurovací systém po vykonanej rekonštrukcii bol po cca jednomesačnej prevádzke plne funkčný, nevykazoval žiadnu poruchovosť, netesnosť a pod. Bez zásahu do jeho prevádzky nehrozila z jeho prevádzky žiadna hrozba vzniku poruchy, či škody. Toto potvrdzuje tiež fakt, že vykurovací systém po vykonanej rekonštrukcii v roku 2011 ani po viac ako sedemročnej prevádzke nevykázal žiadnu poruchovosť. Žalovaný uviedol, že rekonštrukcia bola vykonaná v intenciách pôvodného vykurovacieho systému s tým, že predovšetkým došlo k výmene vykurovacieho kotla, v niektorej časti teplonosných rozvodov a k výmene či inštalácii niektorých vykurovacích telies za výkonnejšie alebo efektívnejšie.
21. V odvolaní žalovaný uviedol, že vykonaným dokazovaním (svedeckými výpoveďami, znaleckým dokazovaním) bolo preukázané, že sporné ventily boli otvorené pri spustení prevádzky v októbri 2011, boli otvorené v novembri 2011. Zatvorené však určite boli vo februári 2012 pri vzniku poistnej udalosti, pri ktorej došlo k vzniku škody. V prenajatých priestoroch spoločnosti ART-IN-DECO, s.r.o., tieto ventily mohol zatvoriť iba ten, kto do týchto priestorov mal prístup. Podľa konateľa spoločnosti ART-IN-DECO, s.r.o.: ,,Do priestorov, ktoré malo prenajaté ART-IN-DECO, som mohol vstupovať ja a moji zamestnanci, nik iný. Konanie zamestnanca je konaním zamestnávateľa, teda v tomto prípade spoločnosti ART- IN-DECO, s.r.o. Svedok W. E. uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by on alebo niekto z jeho zamestnancov manipuloval s ventilmi, ktoré sú na novej časti vykurovacieho potrubia. Touto výpoveďou nie je preukázané, že s ventilmi nebolo manipulované. Obsahom tejto výpovede nie je dokonca vylúčená ani alternatíva, že ventilmi manipuloval sám svedok W. E., iba v čase podania svedeckej výpovede si to už nepamätá. Jednoznačne však bez akýchkoľvek pochybností jeho svedecká výpoveď nepreukazuje, že žiadny zo zamestnancov s ventilmi nemanipuloval tak, že ich uzavrel. Svedok W. E. v čase pred vznikom škody bol konateľom spoločnosti ART-IN-DECO, s.r.o., ktorá má sídlo v Martine, a do Žiliny chodil iba sporadicky. Pretože sa nezdržiaval v prenajatých priestoroch trvale, nemohol mať prehľad o dianí v stolárskej dielni. Žalovaný má pochybnosť o hodnovernosti jeho výpovede o otázke manipulovania so spornými ventilmi, lebo si uvedomoval, že priznanie existencie takej manipulácie by mohlo možno vyvolať regres vrátenia už vyplateného poistného plnenia.“ Tvrdenie žalovaného, že k prerušeniu dodávky tepelného média (teplej vody) do vykurovacieho telesa (radiátora) umiestneného v priestoroch umyvárne došlo uzavretím ventilov umiestnených v prenajatých priestoroch spoločnosti ART-IN-DECO, s.r.o., a že tieto ventily uzavrela spoločnosť ART-IN-DECO, s.r.o. prostredníctvom konania svojho konateľa alebo niektorého svojho zamestnanca, žalobca ako strana fakticky v celom konaní výslovne nepoprela. S poukazom na § 151 ods. 1, 2 CSP treba toto tvrdenie strany žalovaného považovať za nesporné.
22. Žalovaný v odvolaní uviedol, že ak je bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že bezprostrednou príčinou vzniku škody bolo prerušenie dodávky tepelného média do vykurovacieho telesa (radiátora) v umyvárni tým, že v rozvodovom systéme došlo k uzavretiu sporných ventilov v priestore stolárskej dielne, ktorú mala prenajatú spoločnosť ART-IN-DECO, s.r.o. potom jediný správny skutkový záver je, že tieto ventily uzavrela spoločnosť ART-IN-DECO, s.r.o., prostredníctvom konania svojho konateľa alebo niektorého svojho zamestnanca, teda prostredníctvom konania osôb, ktoré (jediné) mali prístup k týmto ventilom. Preto skutkový záver okresného súdu uvedený pod ods. 2 písm. e) tohto odôvodnenia, podľa žalovaného neobstojí. Práve naopak, manipulácia s ventilmi vykurovacieho systému konateľom spoločnosti ART-IN-DECO, s.r.o. alebo inou treťou osobou (napr. jej zamestnancami) tak, že by tieto ventily uzatvorila, a tým odstavila vykurovanie (a aj temperovanie) v priestore nad prenajatým priestorom subjektu ART-IN-DECO, s.r.o., teda v umyvárni, ako preukázaná vyplýva jednak z označených svedeckých výpovedi a tiež z ostatného vykonaného dokazovania (predovšetkým znaleckého) dostatočne jednoznačne a spoľahlivo. Znalec určito a jednoznačne vyslovil skutkový záver, že vo vykurovacom systéme existovali a existujú iba dve možnosti, aby sa tepelné médium nedostalo teplonosným potrubím do priestoru umyvárne - jedna uzavretím ventilu umiestneného hneď za kotlom systému a druhá uzavretím ventilov umiestnených v prenajatých priestoroch spoločnosti ART-IN-DECO, s.r.o. Uzavretie ventilu umiestneného za kotlom odstavuje vykurovanie všetkých priestorov, uzavretie ventilov v stolárskej dielni spoločnosti ART-IN-DECO, s.r.o, odstavuje kúrenie v umyvárni nad stolárskou dielňou. Pretože v čase vzniku poistnej udalosti sa kúrilo vo všetkých priestoroch okrem umyvárne, z toho logicky, podľa žalovaného, vyplývalo, že boli uzavreté ventily v priestoroch spoločnosti ART-IN- DECO, s.r.o.
23. Odvolateľ zdôraznil, že § 415 Občianskeho zákonníka sa nesporne vzťahuje na každého, kto je účastníkom občianskoprávneho vzťahu, fyzické i právnické osoby a vyjadruje princíp generálnej prevencie. Vzťahuje sa tiež na konanie spoločnosti ART-IN-DECO, s.r.o. Konanie, ktorého obsahom je bezdôvodná manipulácia so spornými ventilmi, ktorej výsledkom je ich uzavretie a dôsledkom odstavenie vykurovania priestoru umyvárne, je tým konaním, ktoré vykazuje znaky porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ. V príčinnej súvislosti s týmto konaním je jednak spôsobenie škody na vodovodnom rozvode žalovaného a vytečenej vode, a jednak spôsobenie škody na vlastnom majetku spoločnosti ART-IN-DECO, s.r.o. Za daných okolností je v tomto prípade jednak spoločnosť ART-IN-DECO, s.r.o. škodcom vo vzťahu k majetku žalovaného, a jednak škoda, ktorá bola spôsobená spoločnosti ART-IN-DECO, s.r.o., je škodou, ktorú si spoločnosť spôsobila výlučne svojim konaním i zavinením. Preto vo veci bola podľa žalovaného namieste i aplikácia § 441 Občianskeho zákonníka.
Skutkový popis konania (opomenutia) žalovaného, ktorým mal porušiť svoju povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, je tak, podľa žalovaného, všeobecný a neurčitý, že je zameniteľný s iným skutkovým konaním. Z odôvodnenia žalovaný nemôže určito dôvodiť, aké jeho konanie, či opomenutie konania, bolo podľa okresného súdu presne to, ktorým v príčinnej súvislosti spôsobil škodu spoločnosti ART-IN-DECO, s.r.o. Ak také konanie z odvolaním napadnutého rozsudku nie je čitateľné, potom je spravodlivé povedať, že také rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a trpí vadou riadneho odôvodnenia. Pretože žalovaný nemôže zistiť bez akýchkoľvek pochybností určitosť svojho konania, ktorým mal porušiť povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, nemá možnosť pri podaní tohto odvolania právne konformne formulovať odvolacie dôvody a odvolaciu argumentáciu. Touto skutočnosťou okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V odvolaní žalovaný poukázal na svedeckú výpoveď svedka p. D. E. na pojednávaní dňa 22.4.2014 a svedeckú výpoveď svedka p. W. E. na pojednávaní dňa 22.4.2014. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a zmenil tak, že žalobu zamietne.
24. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, preto žalobca v celom rozsahu zotrváva na svojich písomných ako aj ústnych vyjadreniach. Žalobca považoval odvolanie za nedôvodné, pretože žalovaný sa nesprával prevenčne (kontrola objektu vykonaná v novembri 2011), čím porušil § 415 Občianskeho zákonníka. Rekonštrukcia bola vykonávaná s vedomím žalovaného, ktorý mal vedomosť o novovytvorenej vetve vykurovacieho systému a nebolo možné tvrdiť, ak ventil bol v priestoroch poškodeného, že práve on zodpovedá za roztrhnutie radiátorov, nakoľko v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že by niekto zo zamestnancov, či konateľa poškodeného (ART-IN-DECO, s.r.o.) manipulovali s uzávermi. Prvostupňový súd dostatočne podrobne vyhodnotil závery dokazovania, žalobca sa stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu a žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
25. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. V konaní bolo podľa žalovaného preukázané, že došlo k manipulácii s ventilmi, a toto manipulovanie mohli vykonať jedine osoby, ktoré konali v mene poškodeného. Tieto skutočnosti boli v konaní preukázané, a to znaleckým dokazovaním
- záver znalca bol „
„- vodovodné potrubie prasklo v dôsledku zníženia teploty v priestore umyvárne v takej miere, že voda vo vodovodnom potrubí kryštalizovala (zamrzla),
- k zníženiu teploty došlo z dôvodu prerušenia obehu vykurovacieho média vo vykurovacom systéme priestoru umyvárne .
- Prerušenie obehu vykurovacieho média (teplej vody) bolo spôsobené uzavretím ventilov inštalovaných do rozvodovej vetvy vykurovacieho systému v prenajatých priestoroch stolárskej dielne spoločnosti ART-IN-DECO, s.r.o.“ Ventily boli inštalované do novovybudovanej vetvy, cez ktorú boli vykurované nebytové priestory stolárskej dielne prenajaté spoločnosti ART- IN-DECO, s.r.o. a priestory umyvárne umiestnené nad stolárskou dielňou. Prístup k týmto ventilom v kritickom čase mal iba konateľ spoločnosti ART-IN-DECO, s.r.o. alebo zamestnanci spoločnosti ART-IN-DECO, s.r.o., pričom žalovaný poukázal na výpoveď konateľa p. Františka Strelca. „Konanie konateľa je konaním spoločnosti ART-IN-DECO, konanie zamestnanca spoločnosti ART-IN-DECO je konaním zamestnávateľa. Škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním spoločnosti ART-IN-DECO, s.r.o, a nie v súvislosti s prevenčným správaním žalovaného.“ Výkon prevenčnej činnosti nemožno vykladať absolútne a jednostranne. Povinnosť prevenčného správania je viazaná všeobecne na každého a v tomto prípade aj na poškodenú spoločnosť ART-IN-DECO, s.r.o.. Na jednej strane „z výpovede jej konateľa vyplýva akási neznalosť o inštalovanom systéme vykurovania, a v ňom smere prúdenia vykurovacieho média, na druhej strane bez akýchkoľvek zábran manipuluje s ventilmi tak, že ich uzatvára bez istoty, čo to môže spôsobiť. Žalovaný si myslí, že toto by mohlo byť hodnotené ako vzorový príklad porušenia prevenčného správania.“
26. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný neuviedol žiadne nové skutočnosti, preto žalobca v celom rozsahu zotrváva na svojich písomných ako aj ústnych vyjadreniach. V konaní nebolo jednoznačne preukázané, že by niekto zo zamestnancov, či konateľa poškodeného manipulovali s uzávermi.
27. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril (č.l. 441 spisu, v spojení s doručenkou č.l. 442 spisu)
28. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania na základe odvolacích dôvodov žalovaného a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
29. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/182/2019-457 zo dňa 18.5.2020 s tým, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a oznámením na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
30. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho konania bolo odvolanie žalovaného zo dňa 26.4.2019 (č.l. 406 a nasl. spisu), z ktorého boli vzaté do úvahy len tie odvolacie dôvody, ktoré nemali charakter novoty uplatnenej až v rámci odvolacieho konania.
31. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
32. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
33. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
34. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
35. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaným. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov sporových strán dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti časti napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobe vyhovené a náhrada trov konania bola priznaná žalobcovi a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005 pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.6.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
36. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza, že napadnutý rozsudok okresného súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalovaného, potvrdil. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998)“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012).
37. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
38. Podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
39. Podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
40. V odvolaní žalovaný namietal závery okresného súdu, že „akýmkoľvek konaním (opomenutím) žalovaného, ktorým mal či mohol žalovaný údajne porušiť svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ, nedošlo (nemohlo dôjsť) k fyzickému uzavretiu ventilov inštalovaných do rozvodovej vetvy vykurovacieho systému v prenajatých priestoroch stolárskej dielne spoločnosti ART-IN-DECO, s.r.o. Tieto ventily boli uzavreté v uzavretom prenajatom priestore stolárskej dielne spoločnosti ART-IN- DECO, s.r.o., do ktorej podľa vierohodnej výpovede konateľa Františka Strelca „Do priestorov, ktoré malo prenajaté ART-IN-DECO, som mohol vstupovať ja a moji zamestnanci, nik iný.“ V súvislosti s touto argumentáciou žalovaného cituje odvolací súd závery okresného súdu, s ktorými sa stotožnil ako s vecne správnymi, zodpovedajúcimi výsledkov vykonaného dokazovania „...Pokiaľ znalec najmä v rámci doplnenia znaleckého posudku realizovaného ústne na pojednávaní dňa 4.12.2018 vyjadroval svoje stanovisko k dôsledkom manipulácie s ventilmi v priestoroch prenajatých subjektu ART-IN- DECO, s.r.o. alebo s ventilom za kotlom slúžiacim na odstavenie celého systému, vyjadroval sa k navodenej skutkovej situácii tejto manipulácie bez toho, že by konkrétna manipulácia s týmito ventilmi pred roztrhnutím potrubia v umyvárni bola skutkovými výsledkami vykonaného dokazovania spoľahlivo a jednoznačne preukázaná tak, ako súd konštatoval vyššie. Súd opätovne zdôrazňuje, že tvrdenie žalovaného o manipulácii s ventilom novej vetvy vykurovacieho rozvodu umiestneného v priestore prenajatom žalovaným subjektu ART-IN-DECO, s.r.o. v zmysle tvrdení žalovaného zostalo v konaní po vykonanom dokazovaní sporné, a teda nepreukázané. Rovnako nebola preukázaná manipulácia s ventilom za kotlom slúžiacim na odstavenie celého systému. Vykonaným dokazovaním teda nebolo preukázané žalovaným, ktorého v tomto smere ťažilo dôkazné bremeno, že by vznik roztrhnutia potrubia v umyvárni nezavinil podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a teda súd vychádza zo záveru preukázania prezumovaného zavinenia žalovaného na vzniku škody. Žalovaný ako majiteľ objektu, v ktorom sa nachádzali všetky relevantné priestory (umyváreň, priestory prenajaté subjektu AWS s.r.o. a subjektu ART-IN-DECO, s.r.o., s.r.o.) síce mohol vykonať ohliadku priestorov umyvárne v mesiaci november 2011, a to i opakovane s odstupom jedného týždňa, avšak, a to súd považuje za kľúčové, nakoľko mal vedomosť o novozrealizovanom rozvode vykurovacieho systému a v rámci toho o umiestnení a funkcii ventilov v priestore prenajatom subjektu ART-IN-DECO, s.r.o. (minimálne túto vedomosť ako vlastník predmetného priestoru a jeho prenajímateľ mal mať a tiež mohol mať), bolo by možné skonštatovať riadne splnenie všeobecnej prevenčnej povinnosti zo strany žalovaného podľa § 415 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci, len ak by žalovaný v konaní preukázal, že i v smere zabezpečenia temperovania (pojem vysvetlený znalcom pri ústnom znaleckom posudku na pojednávaní dňa 14.12.2018 ako zabezpečenie teploty v nevyužívanom priestore v intervale od 5 až do 8 stupňov Celzia) priestoru umyvárne a vylúčenia odstavenia tohto priestoru umyvárne od
temperovania uzatvorením ventilov v priestore ART-IN-DECO, s.r.o., vykonal potrebné preventívne úkony (napríklad vykonal kontrolu stavu predmetných ventilov pri využití súčinnosti poškodeného ART- IN-DECO, s.r.o., vyplývajúcej tomuto poškodenému zo všeobecnej hmotnoprávnej úpravy podľa § 668 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nájomca je povinný znášať obmedzenie v užívaní prenajatej veci v rozsahu potrebnom na vykonanie i udržiavanie veci, a na základe ktorej právnej úpravy bolo v možnostiach žalovaného i realizovanie fyzickej kontroly predmetných ventilov, alebo že vykonal za rovnakým účelom komunikáciu so zástupcom alebo zamestnancami ART-IN-DECO, s.r.o. v čase trvajúcich zvýšených mrazov, ktoré predchádzali momentu roztrhnutia predmetného potrubia a podobne).“ Zdôrazňuje odvolací súd, že uvedené závery okresného súdu nenašli premietnutie v odvolacej argumentácii žalovaného, ktorý zotrval bez ďalšieho na tom, čo tvrdil pred súdom prvej inštancie.
41. V odvolaní žalovaný vyjadril pochybnosti o hodnovernosti výpovede svedka p. W. E.. K hodnovernosti svedka p. W. E. sa vyjadril v napadnutom rozsudku už okresný súd, ktorý uviedol, že „Svedecké výpovede svedkov p. E. a p. E. vzhľadom na súdom dané poučenie menovaných ako svedkov podľa § 126 OSP o trestných následkoch krivej svedeckej výpovede a pri súčasnej absencii zistenia akýchkoľvek relevantných skutočností spôsobilých znížiť hodnovernosť týchto svedeckých výpovedí, hodnotí súd ako vierohodné. Zároveň však vo vecnej rovine vo vzťahu k týmto svedeckým výpovediam (svedecká výpoveď p. E. a svedecká výpoveď p. E.) konštatuje, že tieto spoľahlivo a jednoznačne nepreukazujú v konaní ťažiskové tvrdenie žalovaného o tom, že s predmetnými ventilmi vykurovacieho systému, umiestnenými na jeho novej vetve v priestoroch prenajatých žalovaným subjektu ART-IN-DECO, s.r.o. manipuloval či už priamo svedok p. E. alebo iná tretia osoba (napríklad jeho zamestnanci alebo tí, ktorým ART-IN-DECO, s.r.o. prístup k ventilom umožnil) tak, že by tieto ventily uzatvorila, a tým odstavila vykurovanie (a aj temperovanie) v priestore nad prenajatým priestorom subjektu ART-IN-DECO, s.r.o., teda v umyvárni.“ Okresný súd ďalej uviedol, že „...Uvedená časť obsahu svedeckej výpovede svedka p. E., pokiaľ sa vyjadril tak, že predmetné ventily slúžili vlastne k odpojeniu vykurovania priestoru, ktorý malo prenajaté ART-IN-DECO, s.r.o., je vykonaným dôkazom - znaleckým dokazovaním a z neho vyplývajúcimi zisteniami a závermi znalca, ako sú citované vyššie, vyvrátená. Súd podotýka, že táto časť svedeckej výpovede svedka p. E. nečiní jeho svedeckú výpoveď nehodnovernou, ale je súdom hodnotená ako výsledok nedostatočnej vedomosti tohto svedka o fungovaní predmetného nového rozvodu a na ňom umiestnených ventilov v priestore prenajatom subjektom ART-IN-DECO, s.r.o..“ Odvolací súd zdôrazňuje, že ak teda okresný súd primárne vychádzal zo svedeckých výpovedí vypočutých svedkov, je potrebné uviesť, že uvedení svedkovia boli poučení v súlade s § 126 OSP (k vypočutiu došlo za účinnosti OSP). Pri hodnotení dôkazu výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu sa pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota vypovedať na otázky a podobne) a k poznatkom, zisteným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností. Z priebehu prvostupňového konania, vo vzťahu k výpovediam dotknutých svedkov, teda aj p. W. E., vo väzbe na ich hodnotenie, podľa obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva podľa zistení odvolacieho súdu, že by okresný súd nezohľadnil vyššie uvedené kritériá.
42. V odvolaní žalovaný namietal, že „Tvrdenie žalovaného, že k prerušeniu dodávky tepelného média (teplej vody) do vykurovacieho telesa (radiátora) umiestneného v priestoroch umyvárne došlo uzavretím ventilov umiestnených v prenajatých priestoroch spoločnosti ART-IN-DECO, s.r.o., a že tieto ventily uzavrela spoločnosť ART-IN-DECO, s.r.o. prostredníctvom konania svojho konateľa alebo niektorého svojho zamestnanca, žalobca ako strana fakticky v celom konaní výslovne nepoprela. S poukazom na ustanovenia § 151 ods. 1, 2 CSP treba toto tvrdenie strany žalovaného považovať za nesporné.“ S uvedenou odvolacou námietkou žalovaného sa odvolací súd, vzhľadom na obsah spisového materiálu, nemohol stotožniť, keď napr. z obsahu zápisnice spísanej okresným súdom dňa 22.4.2014 vyplýva, že „Vzhľadom na obsah výpovede svedka dnes vypočutého sú v dokazovaní uvádzané skutočnosti, ktoré spochybňujú konkrétne miesto, kde došlo k poistnej udalosti, kde došlo k prerušeniu vodovodného alebo k roztrhnutiu vodovodného potrubia, a preto činí návrh na doplnenie dokazovania vykonaním ohliadky na mieste samom, a to i za prítomnosti dnes vypočutého svedka p. E., ďalej likvidátora žalobcu.“ Z obsahu zápisnice spísanej okresným súdom dňa 4.12.2018 vyplýva, že žalobca uviedol: „Ja poukazujem
na obsah výpovede svedka p. E. z 13.12.2013 a konštatujem, že dodnes nebolo preukázané, kto ten ventil uzavrel.“ (č.l. 344 spisu). Z obsahu zápisnice spísanej okresným súdom dňa 22.1.2019 vplýva, že žalobca na ňom uviedol „..nebolo preukázané, že by poškodený akýmkoľvek spôsobom manipuloval, zasahoval s ventilmi na vykurovacom systéme. Rekonštrukcia, tak ako pôvodne žalovaný tvrdil, bola robená s vedomím žalovaného, majiteľa budovy. Nie je možné tvrdiť teda, že by poškodený akýmkoľvek spôsobom zodpovedal za roztrhnutie radiátorov, nebolo preukázané počas celého pojednávania, že by či on ako konateľ spoločnosti alebo jeho zamestnanci manipulovali s uzávermi“ (č.l. 368 spisu). Z uvedených len čiastkových príkladov z výpovedí žalobcu, vo väzbe na celý priebeh prvoinštančného konania je potom možno len ťažko, podľa odvolacieho súdu, prijať záver, ktorý uvádzal žalovaný v odvolaní v rovine, že „ventily uzavrela spoločnosť ART-IN-DECO, s.r.o. prostredníctvom konania svojho konateľa alebo niektorého svojho zamestnanca, žalobca ako strana fakticky v celom konaní výslovne nepoprela. S poukazom na ustanovenia § 151 ods. 1, 2 CSP treba toto tvrdenie strany žalovaného považovať za nesporné“, keď žalobca predmetné skutkové tvrdenia, na ktoré poukazoval žalovaný v tejto časti odvolania, relevantne spochybnil a poprel.
43. V odvolaní žalovaný uviedol, že „Ak je bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že bezprostrednou príčinou vzniku škody je prerušenie dodávky tepelného média do vykurovacieho telesa (radiátora) v umyvárni tým, že v rozvodovom systéme došlo k uzavretiu sporných ventilov v priestore stolárskej dielne, ktorú mala prenajaté spoločnosť ART-IN-DECO, s.r.o., - potom jediný správny skutkový záver je, že tieto ventily uzavrela spoločnosť ART-IN-DECO, s.r.o., prostredníctvom konania svojho konateľa alebo niektorého svojho zamestnanca, teda prostredníctvom konania osôb, ktoré (jediné) mali prístup k týmto ventilom.“ Ani s touto odvolacou argumentáciou žalovaného sa odvolací súd nemohol stotožniť a vyhodnotiť ju ako takú, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu. V tomto smere cituje odvolací súd z napadnutého rozsudku okresného súdu závery, s ktorými sa stotožnil a v zmysle ktorých „....Svedecké výpovede svedkov p. E. a p. E. vzhľadom na súdom dané poučenie menovaných ako svedkov podľa § 126 OSP o trestných následkoch krivej svedeckej výpovede a pri súčasnej absencii zistenia akýchkoľvek relevantných skutočností spôsobilých znížiť hodnovernosť týchto svedeckých výpovedí hodnotí súd ako vierohodné. Zároveň však vo vecnej rovine vo vzťahu k týmto svedeckým výpovediam (svedecká výpoveď p. E. a svedecká výpoveď p. E.) konštatuje, že tieto spoľahlivo a jednoznačne nepreukazujú v konaní ťažiskové tvrdenie žalovaného o tom, že s predmetnými ventilmi vykurovacieho systému, umiestnenými na jeho novej vetve v priestoroch prenajatých žalovaným subjektu ART-IN-DECO, s.r.o. manipuloval či už priamo svedok p. E. alebo iná tretia osoba (napríklad jeho zamestnanci alebo tí, ktorým ART-IN-DECO, s.r.o. prístup k ventilom umožnil) tak, že by tieto ventily uzatvorila, a tým odstavila vykurovanie (a aj temperovanie) v priestore nad prenajatým priestorom subjektu ART-IN-DECO, s.r.o., teda v umyvárni. Na tomto mieste odôvodnenia považuje súd za dôležité zdôrazniť, že skutočnosť, že priestor umyvárne bol vykurovaný (a aj temperovaný) prostredníctvom vykurovacieho rozvodu vedeného z priestoru prenajatého subjektu ART-IN-DECO, s.r.o., vyplýva ťažiskovo zo záverov znaleckého dokazovania (V časti II. Nález písomného znaleckého posudku, bod 2.2 na strane 3 znalec opísal zistenia na ním vykonanej ohliadke, podľa ktorých je priestor umyvárne vykurovaný vykurovacími telesami umiestnenými v umyvárni a pripojenými prívodom a spiatočkou cez (podlahu) strop, ktorý je pod priestorom umyvárne s príslušenstvom. Nová časť potrubia, ktorá tiež ústi v strope nad prevádzkarňou, je vyhotovená tak, aby bolo možné odstaviť priestor od vykurovania napr. v prípade jej neprevádzkovania. V rámci ústneho doplnenia písomného znaleckého posudku znalec na pojednávaní dňa 4.12.2018 uviedol poukazujúc na fotografiu na č.l. 236, že uzatvorením vykurovacieho ventilu tu odfotografovaného mohlo dôjsť ku poklesu teploty v príslušnom priestore a následnému roztrhnutiu vykurovacieho potrubia. Na uvedené súd poukazuje vzhľadom na obsah svedeckej výpovede svedka p. E., ktorý uviedol, že pokiaľ ide o záber B na č.l. 55, je na ňom zobrazená už časť nového rozvodu vybudovaného subjektom AWS, ktorý sa nachádza v priestoroch dielne, ktorú mala prenajatú ART-IN-DECO, s.r.o.. Sú to dva ventily, s ktorými ART-IN-DECO, s.r.o. mohlo manipulovať, ale svedok s nimi nemanipuloval a nemá vedomosť o tom, že by s nimi niekto manipuloval a slúžili vlastne k odpojeniu vykurovania priestoru, ktorý malo prenajaté ART-IN-DECO, s.r.o.. Uvedená časť obsahu svedeckej výpovede svedka p. E., pokiaľ sa vyjadril tak, že predmetné ventily slúžili vlastne k odpojeniu vykurovania priestoru, ktorý malo prenajaté ART-IN-DECO, s.r.o., je vykonaným dôkazom - znaleckým dokazovaním a z neho vyplývajúcimi zisteniami a závermi znalca, ako sú citované vyššie, vyvrátená. Súd podotýka, že táto časť svedeckej výpovede svedka p. E. nečiní jeho svedeckú výpoveď nehodnovernou, aleje súdom hodnotená ako výsledok nedostatočnej vedomosti tohto svedka o fungovaní predmetného nového rozvodu a na ňom umiestnených ventilov v priestore prenajatom subjektom ART-IN-DECO, s.r.o.. Za kľúčové a rozhodujúce súd však hodnotí, že skutočnosť tvrdená žalovaným, a to že s predmetnými
ventilmi vykurovacieho systému, umiestnenými na jeho novej vetve v priestoroch prenajatých žalovaným subjektu ART-IN-DECO, s.r.o. manipuloval či už priamo svedok p. E. alebo iná tretia osoba (napríklad jeho zamestnanci alebo tí, ktorým ART-IN-DECO, s.r.o. prístup k ventilom umožnil) tak, že by tieto ventily uzatvorila, a tým odstavila vykurovanie (a aj temperovanie) v priestore nad prenajatým priestorom subjektu ART-IN-DECO, s.r.o., teda v umyvárni, ako preukázaná nevyplynula jednak z označených svedeckých výpovedí a ani z ostatného vykonaného dokazovania dostatočne jednoznačne a spoľahlivo.“
44. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že „....zastáva názor, že skutkový popis konania (opomenutia) žalovaného, ktorým mal porušiť svoju povinnosť podľa § 415 OZ, je tak všeobecný a neurčitý, že je zameniteľný s iným skutkovým konaním. Z odôvodnenia žalovaný nemôže určito dôvodiť, aké jeho konanie či opomenutie konania bolo podľa súdu presne to, ktorým v príčinnej súvislosti spôsobil škodu spoločnosti ART-IN-DECO, s.r.o.“ Aby bolo možné posúdiť dôvodnosť tejto odvolacej námietky, tak sa odvolací súd oboznámil s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu v zodpovedajúcej časti, pričom konštatuje, že ani táto odvolacia námietka nemohla byť vyhodnotená ako taká, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu v bode 31. napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožnil cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP. Procesno-právnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad, neúspech sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 78/2010 z 23. mája 2012). Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom uplatnenej obrany proti nároku žalobcu.
45. Súd v konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán. Ak súd teda v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nezakladá to vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, lebo to nemožno považovať za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení (obdobne R 125/1999, R 6/2000, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 22/2017 z 19. decembra 2017) .
46. Odvolací súd k vyššie uvedenému zvýrazňuje, že o porušení práva na spravodlivý proces je možné hovoriť len v takom prípade, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožní strane uskutočniť jej patriace procesné úkony, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Miera porušenia procesných práv niektorej zo strán sporu musí nadobudnúť takú intenzitu porušenia, ktorá vyvodzuje porušenie jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 69/2017). V prejednávanej veci odvolací súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu konštatuje, že žalovanému neboli porušené jemu patriace procesné práva, čím nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže žalovaný nebol vylúčený z výkonu žiadneho práva, ktoré mu priznáva procesnoprávny predpis, a to Civilný sporový poriadok.
47. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 M Cdo 4/2009). Takú vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.
48. Za relevantné považoval odvolací súd tie dôvody rozhodnutia, ktoré súd prvej inštancie vyjadril v písomne vyhotovenom rozsudku a ktoré tvorili preskúmateľný základ prejednania a rozhodnutia sporu v odvolacom konaní. Na dôvažok odvolací súd primerane poukazuje aj na judikát R č. 39/1993, podľa ktorého podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f) OSP nie je splnená v prípade, že sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom len pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie.
49. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že okresný súd nedostatočne vyhodnocoval vykonané dôkazy, tak odvolací súd poukazuje na to, že nezistil taký postup zo strany okresného súdu, ktorý by znamenal odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom alebo ktorý vo svojom výsledku by znamenal nesprávne rozhodnutie vo veci, a to ani pokiaľ išlo o dokazovanie a jeho hodnotenie za aplikácie CSP. V zmysle CSP dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne, prípadne nedostatočné vyhodnotenie dôkazov však nie je vadou konania, ktorá by znamenala odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Pokiaľ by aj súd nesprávne vyhodnotil niektorý z vykonaných dôkazov, mohlo by to zakladať iba vecnú nesprávnosť jeho rozhodnutia v skutkovej rovine, avšak v danom prípade k takémuto nesprávnemu - nedostatočnému vyhodnoteniu vykonaného dokazovania na strane okresného súdu nedošlo. V tomto smere tiež odvolací súd uvádza, že obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
50. V rámci celého prvoinštančného konania mal žalovaný vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie svojej obrany voči žalobe i jej preukázania. To, že v konečnom dôsledku súd prvej inštancie dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena na preukázanie obrany uplatnenej žalovanou stranou a žalobe vyhovel, teda, že žalovaný v spore neuspel, nie je možné interpretovať ako porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces.
51. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v danom prípade nejde o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolateľ nestotožňuje. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP), nezakladá dôvodnosť odvolania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.
52. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie sporu je určujúce vykonané dokazovanie a z neho vyvodené skutkové a právne závery. S tým súvisí aj odvolateľom namietané zhodnotenie dôkazného bremena v spore. Za podstatné a nosné k otázke dôkazného bremena v danom prípade je potrebné poukázať na výsledky vykonaného dokazovania. Preto nemohol
byť zhodnotený ako prekvapivý záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalovaným vo vzťahu k jeho obrane, a to aj vo väzbe na odlišné, než žalovaným predkladané právne posúdenie sporu, založené na vykonanom dokazovaní.
53. Na základe vyjadrených odvolacích dôvodov žalovaného krajský súd nezistil okolnosti na zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu a ani na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený, ako vo výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. V podrobnostiach odkazuje odvolací súd cez úpravu v § 387 ods. 2 CSP na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.
54. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, v spojení s § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu bola priznaná plná náhrada odvolacích trov.
55. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.